Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.6.2015 o 15:53 hod.

Mgr. MEconSc.

Martin Fedor

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.12.2015 12:07 - 12:14 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, kolegovia, kolegyne, pridám sa k tým mojim predrečníkom, ktorí hovoria, že vláda namiesto toho, aby situáciu, o ktorej si myslíme, že tak veľmi zabáva ľudí na Slovensku, namiesto toho, aby túto situáciu systémovo a efektívne riešila, iba využíva oprávnený strach ľudí z týchto hrozieb a využíva ho na zakrývanie vecí, ktoré sama riešiť nevie. Som presvedčený, že nepotrebujeme každý deň, takmer každý deň schvaľovať v chvate nové a nové zákony, ale potrebujeme skôr odhodlanie naozaj niečo pre lepší štát a bezpečnosť Slovensko robiť. A musím povedať, že za štyri roky sme u jednofarebnej vlády veľa odhodlania nevideli a nebyť volieb, možno by sme ho nevideli ani teraz. V mnohých prípadoch je to najmä o efektívnosti štátu a nie o zákonoch. Napríklad, ak by súdy konali rýchlo a boli funkčné, možno by sme nemuseli predlžovať lehoty v zákone.
Chýba tu systémový prístup a tiež systémové riešenie. Vláda po štyroch rokoch objavila, že treba chrániť bezpečnosť Slovenska a občanov. Doteraz vláda robila, no, málo v tomto zmysle a je určite celý rad príkladov, ktoré takúto neúprimnosť postoja podčiarkujú. Už len to, že sme hovorili celé štyri roky o tom, že najlepšou prevenciou akéhokoľvek teroristického útoku môžu byť dobre fungujúce spravodajské služby. A zhodovali sme sa s tým na tejto téme aj s vládnymi predstaviteľmi. Oni hovoria to isté, akurát že neodhodlali sa prijať alebo predložiť zákon o spravodajských službách taký, ktorý by bol aktuálny, ktorý by bol do prostredia 21. storočia a ktorý by zároveň obsahoval aj kontrolné mechanizmy dobrých, silných a funkčných spravodajských služieb. A zároveň častokrát sme práve z úst pána premiéra počúvali o tom, ako výdavky na obranu sú priam šialenstvom, ako je to len vychádzanie v ústrety nejakých veľkých zbrojárskych a lobistických koncernov. A tiež sme videli a boli sme svedkami toho, ako vláda rad zaradom odmietala väčšie alebo menšie príspevky na to, aby sa zákony v priebehu volebného obdobia, ktoré majú súvis s bezpečnosťou Slovenska, zlepšovali. Teraz narýchlo počúvame nielen o zmenách, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj o prezbrojovaní, navyšovaní počtu policajtov. Mám však pocit, že Slovensko ako kedy sa chránilo len na bilbordoch. Tieto opatrenia, ktoré sú predložené v súčasnosti, sú opatrenia akoby naoko a viaceré z nich aj zbytočné. Reálne ohrozenie Slovenska a bezpečnosť občanov v konečnom dôsledku neovplyvnia v takom zmysle, ako sa o nich hovorí.
A ak vládna antiteroristická legislatíva nemá viesť len k policajnému štátu väčším zásahom do práva a súkromia občanov, som presvedčený o tom, že tieto opatrenia musia byť vecne, ale aj časovo obmedzené.
Dovoľte mi predostrieť aj pozmeňujúci návrh k novele ústavy, ktorú teraz prerokovávame. K celému balíku opatrení sa tiež vyjadrím v rozprave. Ale pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k novele ústavy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Miroslava Beblavého znie:
Čl. II znie: "Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 a účinnosť stráca 31. decembra 2017."
Vo vládnom návrhu ústavného zákona, ktorý je navrhovaný v súvislosti s potrebou posilniť bezpečnosť Slovenskej republiky a efektívnejšie bojovať proti terorizmu, a na tom sa zhodneme, že je v súčasnosti jednou z najväčších bezpečnostných hrozieb. Vládny návrh reaguje na aktuálnu situáciu predĺžením lehôt zaistenia osoby, ako aj predĺžením lehôt na rozhodovanie súdov o zadržaných osobách alebo zatknutých osobách pri trestných činoch terorizmu, čo je zásah do základných práv a slobôd občanov, ktoré upravuje práve tento oddiel Ústavy Slovenskej republiky. Keďže vládny návrh má reagovať na súčasnú a aktuálnu, a poviem tak, že domnelú hrozbu ohrozenia bezpečnosti a zároveň sme presvedčení, že treba hľadať rovnováhu medzi potrebou ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky, štátu, ale tiež ochranou základných práv a slobôd občanov, navrhujeme preto časovo obmedziť účinnosť ustanovení novely ústavného zákona na obdobie dvoch rokov.
Po uplynutí tohto časového obdobia bude opätovne na rozhodnutí parlamentu, aby vyhodnotil, aj poslanci vyhodnotili, či aktuálna hrozba bezpečnostného ohrozenia je rovnaká ako v súčasnosti, alebo predlží ustanovenia tohto ústavného zákona na dlhšie obdobie.
Som presvedčený o tom, že ak máme ambíciu a úsilie toho, že chceme vytvoriť alebo chceme budovať štát, ktorý ľuďom život uľahčuje, a nie štát, ktorí ich šikanuje, tak aj takéto ustanovenia budú mať priestor na schválenie v tomto parlamente.
Ako som povedal, k celému balíku opatrení sa vyjadrím ešte potom neskôr v rozprave, ale toto bol návrh, ktorý by som si dovolil predložiť a dať o ňom hlasovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.11.2015 10:11 - 10:15 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v stručnosti uviesť návrh novely Trestného zákona, ktorého som predkladateľom.
Po útokoch v Paríži sa ešte intenzívnejšie hovorí o riešení migrantskej krízy a o ochrane spoločnej vonkajšej hranice Európskej únie. Je dobré, že politici v rámci štátov Európskej únia, ale aj my tu doma na Slovensku sa zhodujeme, že je potrebné zvýšiť takúto ochranu vonkajšej hranice. Po mesiacoch sa začali konečne uplatňovať viaceré návrhy, ktoré boli na stole už mesiace dozadu. V tomto máme jasno.
Existuje ale ešte jeden problém, o ktorom sa hovorí menej, ale s ním priamo súvisí. A ním je špinavý obchod s ľudským nešťastím. Som presvedčený o tom, že malo by byť cieľom nás všetkých tomuto zabrániť. Títo ľudia si z nešťastných utečencov urobili tovar. Na druhej strane môžu pomôcť za schengenské hranice prepašovať ľudí, ktorí sa môžu potenciálne stať bezpečnostným rizikom pre krajiny. Tento špinavý obchod je možný len vďaka rozsiahlej organizovanej pašeráckej sieti, ktorá si z nešťastia ľudí urobila vlastný biznis. V strane SIEŤ sme presvedčení, že chrániť schengenskú hranicu nejde bez tvrdého, zároveň aj bez tvrdého postupu voči prevádzačom. Prevádzači hľadajú stále nové cesty pre umožnenie nelegálneho prekročenia hraníc, najmä schengenského priestoru. Ako som uviedol, žiaduce razantné opatrenia už na schengenskej hranici musia ísť ruka v ruke s odstrašujúcim účinkom takejto právnej normy.
V predmetnej právnej úprave navrhujeme trestnú sadzbu za organizovanie nedovoleného prekročenia štátnej hranice zvýšiť zo súčasných 1 až 5 rokov na 3 roky až 8 rokov. V prípade konania motivovaného finančnou odmenou navrhujeme zvýšiť sadzbu na 7 rokov až 10 rokov, pri ohrození života prevádzaných osôb na 10 až 15 rokov, pri konaní v organizovanej skupine na 12 rokov až 15 rokov. A v prípade, ak páchateľ spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, navrhujeme trestnú sadzbu odňatia slobody na 15 rokov až 25 rokov.
Páchatelia trestného činu prevádzačstva neškodia len občanom Slovenskej republiky a ďalších členských štátov Európskej únie, ale najmä samotným migrantom. Preto jedným z najvýznamnejších opatrení na obmedzenie nelegálnej migrácie, ale aj na ochranu samotných migrantov musia byť podstatne prísnejšie postihy pre obchodníkov s ľudským nešťastím. Tvrdý postoj k organizovanému prevádzačstvu môže byť jedným z významných riešení, ktoré zmiernia súčasnú utečeneckú vlnu a dajú jasne najavo, že nemôžeme tolerovať porušovanie pravidiel a nekontrolované obohacovanie sa páchateľov takejto trestnej činnosti.
Dovoľte mi apelovať na vás, najmä tých, ktorí majú väčšinu v hlasovacích možnostiach, aby ste návrh zameraný proti pašerákom, obchodníkom s ľudským nešťastím podporili, pretože takéto opatrenie síce nevyrieši migrantskú krízu ako celok, ale organizované pašeráctvo ľudí je však jedným z prvkov, ktoré nám znovu a znovu ukazujú zlyhávanie napríklad schengenského poriadku. Preto snaha o eliminovanie organizovaného pašeráctva je jedným z kľúčov k vládnutiu krízy, ktorá hrozí nielen prekreslením politickej mapy Európy, ale aj jej potenciálnym rozvratom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.10.2015 9:31 - 9:33 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady číslo 33 zo 16. mája 2012 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2015.
V súlade s § 9 tohto zákona výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií v mesiaci júl 2015 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2015.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2015 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzii, ktoré obsahujú utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 10. septembra 2015, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade vziať ju na vedomie. Návrh uznesenia je súčasťou tejto správy.
Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto dokumentu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2015 16:48 - 16:54 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, dámy a páni, asi sa všetci zhodneme na tom, že ak má slovenská polícia zvýšiť efektívnosť svojho fungovania, potrebuje na to stabilitu aj dôveryhodnosť v očiach verejnosti. Preto jednou z dôležitých zmien je aj potreba znižovania možnosti politických vplyvov na fungovanie Policajného zboru. Tým treba začať už pri spôsobe, akým sa menuje alebo odvoláva šéf policajtov a akým sa zamedzí prípadným neustálym zmenám na riadiacich pozíciách Policajného zboru. Je preto dobré, že podstata navrhovaných zmien v zákone identifikuje túto potrebu. Na spôsob riešenia tu máme možno iné pohľady, ale je dobré ak sa o tom diskutuje, aj keď v závere volebného obdobia.
Pri tomto prvom čítaní návrhu vnímam tri najdôležitejšie body, po prvé, riešenie odvolávania policajných funkcionárov bez udania dôvodu, po druhé, návrh na nový spôsob výberu policajného prezidenta. A podobný spôsob sa navrhuje tiež na ministerstve pri výbere generálneho riaditeľa kontroly a inšpekčnej služby.
Všetky tieto tri body sme identifikovali ako dôležité na dané riešenie v rámci politickej strany SIEŤ. Sme presvedčení, že je dobré, ak sa tu snažíme o elimináciu politických vplyvov, tiež je dobré, ak policajný prezident nie je len púhym priamo podriadeným politickému vedeniu rezortu.
A tiež si myslím, že je dobré, keď sa snažíme o stabilizáciu Policajného zboru aj systémovými zmenami, odstránenie možnosti odvolať policajného funkcionára bez udania dôvodu takým iste je, ale nie napríklad bez zavedenia systému kariérneho rastu, o niečo podobné, ako sa zaviedlo v plne profesionálnej slovenskej armáde, kde zaviedol sa okamžite aj systém kariérneho rastu, ktorý eliminoval subjektívnosť ďalšieho postupu jednotlivých profesionálnych vojakov.
Čo však devalvuje hodnotu týchto návrhov, ktoré máme dnes v laviciach, je ich predloženie na úplný záver volebného obdobia. Takže som rád, ak sa má diskutovať o znížení vplyvu politiky na Policajný zbor a posilnenie jeho nezávislosti.
Rovnako považujem za dôležité, aby boli prijímané opatrenia na stabilizáciu tak, aby nedochádzalo k masívnym výmenám policajných funkcionárov po každých voľbách. Dôveryhodná polícia nemôže byť hračkou v rukách politikov. Nemôžu existovať pochybnosti o tom, že polícia funguje objektívne a nezávisle od práve vládnucej garnitúry. Musia existovať pravidlá zaručujúce nezávislosť a nestrannosť konania polície. Treba tu zastaviť neustále výmeny funkcionárov aj na nižších stupňoch riadenia a velenia, ktoré vidno po zmene každej vlády. A to sa týka aj menovania prezidenta Policajného zboru, kde ho má vyberať výberová komisia, avšak priamo vytvorená ministrom vnútra.
V návrhu, ktorým sme sa zaoberali, predpokladáme, že prezidenta Policajného zboru by bolo možné vymenovať až po hearingu v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť a na návrh vlády by policajného prezidenta menoval prezident Slovenskej republiky. Je to podobný model, aký v súčasnosti funguje pri menovaní náčelníka Generálneho štábu. A silovo, asi budete so mnou súhlasiť, je to podobne dôležitá funkcia. Takto bude podľa môjho názoru, zabezpečené jeho nezávislejšie aj silnejšie postavenie, ako je tomu doteraz.
A vzdialenie polície od politickej moci, si myslím, v konečnom dôsledku prispeje k jej väčšej dôveryhodnosti v očiach verejnosti, ktorú veľmi potrebuje a ktorú chcú tak občania, ako aj samotní príslušníci Policajného zboru.
Podobne na ministerstve pri riaditeľovi sekcie kontrolnej a inšpekčnej služby sme presvedčení, že by ju mala vykonávať od ministra nezávislá generálna inšpekcia bezpečnostných zborov.
Samotný návrh, tak ako nám bol predstavený, by som považoval za dobrý nástrel do diskusie, keby neprišiel tesne pred skončením funkčného obdobia tejto vlády. Ak by prišiel na začiatku alebo v polovici vládnutia, tak by som tento úmysel považoval za úprimný. Toto je zároveň aj najvážnejším dôvodom, prečo takáto diskusia nie je podľa môjho názoru teraz dobrá a prospešná a pripojím sa ku kolegom, ktorí hovoria o tom, že by táto snemovňa o tomto návrhu nemala teraz diskutovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2015 15:13 - 15:18 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte mi povedať iba zopár poznámok k návrhu zákona v prvom čítaní, pretože podobným návrhom zákona sme sa zaoberali už pred niekoľkými rokmi, dvoma rokmi konkrétne. A bol som jedným zo spoluautorov podobného znenia.
Chcem povedať, že svet, v ktorom žijeme, sa mení a s ním sa menia aj bezpečnostné hrozby. Som presvedčený, že aj spravodajské služby musia byť preto lepšie pripravené na možné ohrozenie našej vlasti a občanov. Na druhej strane však občania musia mať aj záruky, že spravodajské služby sú kontrolovateľné a kontrolované a že ich možnosti nebudú zneužité v prospech práve vládnucich politikov, že nebudú ľuďom liezť do súkromia bez toho, aby to bolo riadne odôvodnené.
Z týchto dôvodov som počas celých štyroch rokov vlády, jednofarebnej vlády strany SMER, očakával niekoľkokrát avizovaný nový návrh zákona o spravodajských službách, očakával som komplexný návrh zákona o spravodajských službách, ktorý by v súlade s novými bezpečnostnými hrozbami odpovedal i na otázky, aké sú ich kompetencie a úlohy, ktoré majú mať do budúcnosti, a akú deľbu práce medzi nimi vláda rozdelí.
Zároveň takýto návrh by mal odpovedať aj na otázku, ako nastavíme nový systém účinnej kontroly fungovania tajných služieb.
Nachádzame sa na sklonku volebného obdobia, vláda navrhuje čiastkové opatrenie v oblasti, ktorá je mimoriadne citlivá, pretože sa týka oblasti prieniku štátu, štátnych orgánov do súkromia občanov.
Vždy som hovoril, že v tejto oblasti je dôležitá rovnováha medzi povinnosťou štátu, a teda aj spravodajských služieb chrániť občanov pred terorizmom, korupciou, organizovaným zločinom a tiež potrebou chrániť súkromie a práva občanov Slovenskej republiky. Preto som rád, že napriek tomu, že ide o čiastkové opatrenie, myslím, že návrh sa dá považovať za vylepšenie oproti súčasnému stavu, a to v oblasti tak citlivej, ako je nasadzovanie odposluchov, ľudovo povedané, a teda prelamovanie súkromia občanov.
Podobný návrh som už predkladal v roku 2012 spolu s kolegyňou Luciou Žitňanskou, pretože považujem možnosť štátu prenikať do súkromia občanov za zvlášť zreteľahodnú a kontrolyhodnú.
My sme navrhli, a o tom je tu aj terajšia diskusia dosť častá, vtedy pracovnú skupinu výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorú by charakterizovali nasledovné znaky: malý počet poslancov, rovnaké zastúpenie, paritné zastúpenie opozície, koalície.
Po druhé, hovorili sme aj o tom, že je dôležitá práve kvôli zamedzeniu úniku informácií do vonkajšieho prostredia aj taká vec, ako je napríklad prísaha týchto členov takejto pracovnej skupiny.
A hovorili sme aj o tom, že sme otvorili diskusie aj o tom, že ak vzniknú podozrenia na úniky informácií práve z prostredia tejto pracovnej skupiny, tak ten poslanec už vopred by mal súhlasiť aj s takými neštandardnými opatreniami, ako je napríklad detektor lži.
Vo svete existuje viacero modelov kontroly nad oblasťou, ktorú dnes prerokúvame, ale som presvedčený, že aj spôsob, ktorý navrhuje vláda v novele zákona, je blízky môjmu nastaveniu, presvedčeniu i návrhu a vychádza z bežných, normálnych reálií Slovenskej republiky a môže byť nástrojom, ako sa zlepší kontrola nad odpočúvaním, ktorá v súčasnosti je naozaj iba formálna.
Je tu diskusia aj o tom, a verím, že bude medzi prvým a druhým čítaním naozaj aj normálna a vecná diskusia, ktorú avizoval aj pán minister, čo by mali vlastne poslanci kontrolovať, pretože to tak znie ako do živých spisov prístup a podobne. Ja myslím, že im bude úplne stačiť to, keď budú vidieť žiadosť a odôvodnenie tejto žiadosti, odsúhlasenie tejto žiadosti, vyhodnotenie a prípadne záznam o skartovaní alebo zničení záznamu o vyhotovení ITP.
Ja si myslím, že oproti súčasnému stavu predkladaný návrh znamená zlepšenie, a preto v prvom čítaní ja tento návrh podporím. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2015 15:53 - 15:54 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Áno, toho sme si absolútne vedomí, myslím, že všetci, ktorí sa nachádzame aj v tejto miestnosti. Na druhej strane, čo je podstatné a dôležité, že aj návrh Európskej komisie hovorí o tom, že sa budú v prvom kole rozdeľovať vlastne všetci migranti, ktorí sú v súčasnosti, ktorí sú umiestnení v táboroch v južnom Taliansku alebo v južných štátoch Európskej únie, medzi ktorými nie je rozlíšené, kto sú reálni politickí utečenci, kto sú ekonomickí migranti a aké majú svoje pozadie. Týchto migrantov v súčasnosti naozaj hádžeme všetkých do jedného vreca. To si myslím, že treba rozlíšiť. Je to mimoriadne ťažké a povedal by som, že jeden z najvážnejších problémov, ktoré v súčasnosti máme. Preto aj jeden z návrhov, o ktorom si myslím, že Slovensko by podporovať malo na úrovni Európy, je, aby sme túto rozlišovaciu schopnosť dokázali udržať mimo hraníc Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2015 15:41 - 15:52 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis

30.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Skôr, ako sa vyjadrím k hlavnej téme tejto rozpravy, a to je problematika utečencov, dovoľte mi zaujať svoj postoj k téme, ktorú tu včera otvoril predseda vlády, a to je referendum na tému kvóty.
Použijúc slovnú terminológiu predsedu vlády, považoval by som takýto návrh za vylamovanie otvorených dverí vnútropoliticky a reálne je takéto opatrenie neúčinné smerom do zahraničia. Vnútropoliticky takéto referendum nie je potrebné. Otázka kvót, ako aj ukazuje táto rozprava, nie je sporná, ktorá by rozdeľovala slovenskú politickú scénu alebo dokonca verejnosť. Je zrejmé, že kvóty odmietajú na Slovensku všetky relevantné politické strany. Nepodporuje ich ani prezident republiky a ani vláda.
Navyše, ako tu už bolo povedané, akýkoľvek výsledok referenda by nemal vplyv na zrušenie účinkov európskeho práva. Takže by to nebolo účinné ani smerom k orgánom EÚ, ani k našim partnerom v zahraničí. Referendum by teda v tomto prípade, kde panuje zhoda, bol drahý a zbytočný luxus.
To, o čom treba diskutovať, je skôr, ako riešiť situáciu v krajinách, kde vzniká, ako ju riešiť mimo územia Európy a ktorým konkrétnym migrantom chceme a mali by sme pomôcť. Téma migrantov sa stáva jednou z najdôležitejších v Európe a vidíme, že silnie aj u nás na Slovensku. Je to téma, ktorej sa nevyhneme.
V doteraz platnej slovenskej bezpečnostnej stratégii ešte z roku 2005 sme nekontrolovateľnú migráciu považovali skôr za potenciálnu bezpečnostnú hrozbu niekedy v budúcnosti. Z tohto pohľadu však sa ukazuje, ako keby budúcnosť už bola tu. Ľudia nie sú kvóty a ani čísla. Je zlé robiť z nešťastných ľudských osudov tému politického boja. Nemala by to byť ani ďalšia z tém, ktorá rozdeľuje Slovensko. A myslím si, že treba sa na ňu pozrieť bez extrémnych postojov, a to tak, ako od úplného odmietania na jednej strane až po názor, že treba prijať akýkoľvek návrh Európskej komisie na prerozdeľovanie migrantov podľa kvót pre každý štát.
Doteraz sme boli skôr tranzitnou krajinou. Dnes sme v situácii, keď máme byť krajinou, kde majú azylanti, migranti skončiť, respektíve ďalej žiť. Problém je už teraz tak veľký, že je jasné, že ho nedokáže riešiť žiadna z najviac dotknutých krajín, štátov samostatne, že si to pýta európsky prístup, že si to pýta európsku politiku. Ľudí v núdzi pribúda. Len cez Stredozemné more sa pokúsilo dostať do 200-tisíc migrantov za minulý rok. Ešte viac ich využilo iné cesty. Len jeden konflikt v Sýrii má za následok asi 4 milióny utečencov, ktorí sú zatiaľ rozmiestnení v táboroch okolitých štátov. Tlak na Európu ako možné útočisko pre ľudí v existenčnej núdzi, ale aj pre ekonomických migrantov, sa bude len stupňovať.
Ľudia utekajúci pred bezprávím, vojnami, násilím nie sú jedinou skupinou migrantov, ktorí vo veľkých počtoch obývajú tábory predovšetkým v južných štátoch Európskej únie. Ďalšou veľkou skupinou sú ľudia, ktorí jednoducho vidia lepší život v Európe ako vo svojej domovine. A rozlíšiť medzi týmito dvomi skupina je za súčasných podmienok mimoriadne ťažké, až nemožné. Popri debatách aj o tom, že aj Slovensko musí ukázať solidaritu, dobrovoľnú solidaritu, a riešiť problém, sa zabúda na jeden dôležitý fakt, ako keby všetci boli hádzaní do jedného vreca. Áno, najlepšie pre týchto ľudí by bolo vrátiť sa domov. Len čo s nimi robiť, ak sa tam jednoducho kvôli politike, vojne, prenasledovaniu vrátiť nemôžu?
Na druhej strane, áno, rozumiem obavám z možnej infiltrácie vyslúžilých islamských bojovníkov, ich rodinných príslušníkov, aj o tom máme informácie. Rozumiem obavám z toho, že sa jednoducho väčšina z týchto ľudí nedokáže prispôsobiť životu v našich podmienkach, v našom svete a tiež, že takých už tu máme dosť.
Nesúhlasím tiež s tými, ktorí tvrdia, že súčasná vlna migrantov môže vyriešiť európsky problém s klesajúcou demografiou tak, že sa zachráni požadovaný ekonomický rast pre našu budúcnosť.
Čo sa teda dá robiť? Odpoveď určite nemá len jeden vektor a jednoduchú odpoveď. Akákoľvek humanitárna pomoc zo strany nás Európanov musí ísť ruka v ruke s tvrdou reakciou proti obchodníkom s nešťastím. Proti tým, ktorí si urobili z ľudského nešťastia biznis, ktorí v záujme svojho finančného prospechu nemajú problém nechať tých nešťastných ľudí utopiť v mori.
Trojnásobné zvýšenie výdavkov na patroly v Stredozemí ani redistribúcia prvých 20-tisíc utečencov v členských krajinách EÚ, ako to navrhuje Komisia, však podľa môjho názoru problém nevyrieši. Medzi tie rýchlejšie v strednodobom povedzme hľadisku môžu patriť opatrenia, ako udržať migrantov preč od brehu Európy vybudovaním špecializovaných táborov, záchytných stredísk v severnej Afrike. V týchto zariadeniach, nie na území Európy, by prebiehalo základné rozlíšenie medzi ekonomickými migrantami, reálnymi utečencami či potenciálnymi radikálnymi infiltrantami. Nie až na pôde alebo lodi členských štátov Európskej únie, kde automaticky podliehajú pravidlám Únie. A práve na to sa spoliehajú pašeráci ľudí, že buď dorazia so svojím nákladom až k brehom členského štátu alebo ich vylovia niekde na mori a tiež sa stanú predmetom zodpovednosti štátu, ktorý vykonáva patrolu. To treba zmeniť. Jednoducho všetci by boli vrátení na špeciálne miesta na severnom pobreží Afriky, kde by bolo po preskúmaní základného pozadia, histórie, dokumentov aj bezpečnostného preverenia jednotlivcov ďalej rozhodované o ich žiadostiach.
Európa musí nájsť spoločnú reč aj zoči-voči tak neľahkému problému, aby sa znova nezačali zatvárať hranice medzi členskými krajinami. Mimochodom, Slovensko nie je v súčasnosti tomuto problému tak exponované ako iné európske krajiny. Musíme mať ale na mysli, že niektoré scenáre vývoja u nášho východného suseda rátajú so silnými migračnými vlnami aj odtiaľ. A v takomto prípade by sme sa nárazníkovou krajinou stávali aj my.
Zosumarizované, téma migrantov má silný bezpečnostný rozmer, ale aj kultúrno-spoločenský. Problém je už tak veľký, že ho najviac dotknuté krajiny nevedia riešiť samé. Preto treba najlepšie jednotný európsky postoj a riešenie. Neverím, že jednoduché prerozdeľovacie kvóty pomôžu. Skôr povzbudia tých ostatných, aby sa vydali na neistú cestu cez more. Ľudia nie sú čísla ani kvóty. Treba rozlišovať medzi migrantami a utečencami. Myslím, že treba zmeniť systém, ktorý dáva všetkých do jedného vreca, a to na území Európy alebo plavidlám patriacim európskym štátom. A záchytné strediská na území niektorého zo štátov severnej Afriky, tak ako sa o tom mimochodom už diskutuje veľmi vážne v kuloároch európskych, môžu pomôcť. Slovensko má dosť svojich neprispôsobivých spoluobčanov a problémov s nimi spojených.
Na strane druhej, pred skutočnými utečencami zachraňujúcimi si holý život zabuchnúť celkom dvere iste nemôžme. Čelíme bezprecedentnému prenasledovaniu kresťanov na Blízkom východe. Ak máme prijímať nejakých utečencov, prečo sa neprihlásiť práve k nim? Iste majú k našim kultúrnym civilizačným hodnotám bližšie ako moslimovia niekde z centrálnej Afriky. Slovensko by preto malo podporiť napríklad návrhy na udržateľnú stabilizáciu v oblasti na južných hraniciach Európy, opatrenia na rozklad, likvidáciu pašeráckych skupín profitujúcich z migračných vĺn, ale aj návrhy na zriadenie záchytných stredísk mimo Európskej únie, ktorých účelom bude rozlíšiť, identifikovať a rozdeliť kategórie migrantov, utečencov uchádzajúcich sa o azyl a možných či ekonomických migrantov, islamistických infiltrantov a podobne. A tiež nepodporiť úradnícke prerozdeľovacie číselné kvóty pre jednotlivé členské krajiny Európskej únie, pretože to nie je riešením, skôr povzbudením ďalším migračným vlnám.
Myslím si však, že naša vláda by sa mala na úrovni Európskej únie snažiť vyrokovať pozíciu, že bude prijímať len politických azylantov, a to hlavne z podobného kultúrneho a náboženského prostredia. Je mi veľmi blízky názor predstaviteľov Poľska, podľa ktorého treba pomáhať najmä tým, ktorí sú nám kultúrne, jazykovo alebo nábožensky blízki. Pomáhať tým, ktorí sú politicky prenasledovaní pre svoje názory, pôvod, náboženstvo, by malo byť našou povinnosťou už len preto, že rovnako kedysi pomohol Západ našim občanom, ktorí utekali za železnú oponu. A na týchto ľudí by sme sa určite nemali pozerať ako na prázdne čísla alebo kvóty, lebo za každým je jeho vlastný príbeh. A to príbeh živého človeka.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.3.2015 12:36 - 12:40 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v stručnosti predstavil zámer predkladanej novely zákona o obecnom zriadení. Hlavným cieľom tejto novely je posilniť právo verejnosti na informácie uzákonením jej prístupu na rokovania mestských a obecných komisií. Áno, rokovania obecných zastupiteľstiev sú už dnes podľa zákona verejné. Podľa zákona si obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať svoje poradné orgány, teda komisie.
Z logiky veci vyplýva, že keď si obecné zastupiteľstvo, ktoré je verejné, zriadi nejakú komisiu, tak aj rokovanie tejto komisie by malo byť verejné. V podstate komisia prerokováva veci, ktoré neskôr idú na rokovanie obecného zastupiteľstva. Keďže však sú aj primátori, ale aj poslanci, ktorí túto základnú logiku ako keby nevideli, alebo nechcú vidieť, je potrebné to napísať čierne na bielom, aby nikto už v budúcnosti nemohol blokovať a rôznymi obštrukciami torpédovať účasť verejnosti na rokovaniach komisií.
Predložený návrh zákona tiež reaguje na trend otvárania sa samospráv verejnosti. V súčasnosti má verejnosť stále relatívne obmedzený priestor na informácie o živote samosprávy, nakoľko značná časť agendy je obvykle prejednávaná práve v komisiách. Aj napriek evidentnej spoločenskej objednávke na zabezpečení informovanosti verejnosti, napríklad o posudzovaní stavebných objektov, procese prideľovania mestských bytov a tak ďalej, nie sú zastupiteľstvá schopné alebo ochotné primerane reagovať a v súlade s ich výlučnou právomocou zakotviť, teda chceme verejnosť, účasť verejnosti na rokovaní príslušných komisií. Návrh novely zákona posilňuje právo verejnosti na informácie tým, že bude mať zo zákona nárok na prístup na rokovania komisií. Zároveň však návrh zákona potvrdzuje doterajšiu rovnováhu medzi potrebou zabezpečenia ochrany informácií chránených osobitnými predpismi a právom verejnosti na informácie. Návrh zákona tým obmedzuje priestor pre uplatňovanie svojvôle vo vzťahu k prístupu verejnosti na informácie. Navrhované znenie teda zakotvuje, že rokovania komisií sú verejné.
Ochrana informácií chránených podľa osobitných predpisov ako pri rokovaniach zastupiteľstva ostáva zachovaná aj pri rokovaniach komisií. Potreba ochrany informácií chrániť ich podľa osobitných predpisov nemôže byť dôvodom na vylúčenie verejnosti v prípade, ak je predmetom rokovania napríklad použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny, iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec, alebo nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku obce do užívania iným osobám. V uvedených prípadoch je nutné voliť iné prostriedky zabezpečenia ochrany informácií chránených podľa osobitných predpisov.
Tento návrh malej novely podporujú aj viacerí starostovia a primátori, spomeniem napríklad primátorku Zvolena, primátorku Lučenca, primátora Trenčianskych Teplíc alebo primátora Trnavy. A tento návrh teda podporuje právo občanov na informácie a tiež zužuje priestor na svojvôľu niektorých komunálnych politikov voči verejnosti. Myslím, že je v záujme všetkých občanov Slovenska, aby bol prijatý a preto si aj dovoľujem požiadať o jeho podporu, pretože kabinetné rozhodovanie o verejnom majetku sa v slovenských mestách opakuje pričasto. Som tiež presvedčený, že túto novelu zákona, takáto novela zákona poskytne, poskytuje občanom zákonnú záruku verejnej prístupnosti rokovaní komunálnych komisií.
Pani predsedajúca, ja som skončil.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2015 14:25 - 14:27 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem. Skúsim spojiť nespojiteľné, a síce reakciu na dvoch mojich predrečníkov alebo komentátorov. A ja som mimoriadne rád, že máme podobné alebo spoločné postoje s mnohými mojimi kolegami. Čudujem sa, že je to väčšinou práve z opozície. Ale aj na úrovni oficiálnej vládnej úrovni, zdá sa mi, že častokrát ten súzvuk je oveľa výraznejší, ako by sme, ako by sme možno očakávali. Ja stále hovorím o tom, že nedovoľme, aby rozhodovali veľmoci, pretože keď budú rozhodovať veľmoci, tak ustúpime z toho princípu, o ktorom som stále hovoril. V našom záujme predsa musí byť to, aby sme ctili otázky alebo princípy, o ktorých stále hovoríme. Zachovajme, alebo trvajme na tom, aby bola rešpektovaná územná celistvosť. Trvajme na tom, aby bola zachovaná zvrchovanosť štátov. A tu nás to veľmi akože berie naspäť do histórie, Albánsko verzus súčasná situácia, kto aké územie od koho odtrhol v Juhoslávii a prifaril ku svojmu. Nehovorím, že je tu precedens, ktorý asi od druhej svetovej vojny sme zatiaľ v Európe nezažili. Precedens, ktorý ohrozuje aj samotnú Slovenskú republiku v budúcnosti. Ja sa o konsenzus v týchto otázkach budem určite usilovať, pretože nie je možné, aby sme konsenzus v rámci širokých politických strán dokázali nachádzať, len keď ide o veľké témy, ale keď príde kritická otázka, dôležitá otázka, ktorá je priamo za našimi humnami, v našom susedstve, tak sa nedokážeme dohodnúť ani na tom, aby sme to jednoznačne odsúdili a pomenovali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.2.2015 14:02 - 14:21 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán vicepremiér, správu o zameraní zahraničnej politiky, zahraničnej a európskej politiky predkladá Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v čase, kedy sa naďalej stupňuje napätie u nášho východného suseda. Dianie na Ukrajine považujem za kriticky významné aj pre budúcnosť Slovenska, ale aj sveta, v ktorom žijeme. Nie je v súčasnosti dôležitejšia zahraničnopolitická téma, ktorá aj od nás vyžaduje postoje, ale aj jasné názory. Preto sa chcem venovať najmä téme bezpečnostnej krízy, ktorá najvýraznejšie bude formovať bezpečnostné, ale aj zahraničnopolitické priority. Viac sa chcem zamerať na to, čo si myslím, že v zameraní buď chýba, alebo nie je dostatočne zvýraznené práve s ohľadom na tento bezpečnostný rozmer. Nebudem sa pristavovať preto pri iných bodoch, s ktorými súhlasím.
Azda prvýkrát od vstupu Slovenska do Európskej únie, Severoatlantickej aliancie vnímame nezhody v názore na aktuálnu a najdôležitejšiu situáciu priamo v našom susedstve. Hlavným problémom ako by sa stával ústup od konsenzu v otázkach zahraničnej politiky. Slovenská politika od tohto konsenzu ustúpila v tak vážnej veci, ako bolo dianie na Ukrajine. Z tohto dôvodu si myslím, že Ukrajine sa treba venovať oveľa viac ako iným, aj keď dôležitým témam. Za posledné štvrťstoročie a možno aj od druhej svetovej vojny sme priamo u nášho suseda nemali nikdy tak vážnu situáciu, ktorá sa dotýka priamo nás. Preto vítam, že ministerstvo zahraničných vecí presne opisuje to, čo sa na Ukrajine stalo, že bola porušená, citujem teda, "že bola porušená suverenita a teritoriálna integrita susednej krajiny, celková geopolitická rovnováha európskeho kontinentu, princípy medzinárodného práva i kontrola medzinárodne uznaných subjektov a ich vlastných štátnych teritórií". Koniec citátu. Na druhej strane ako by sme sa príliš často vyhýbali pomenovaniu vecí pravým menom. A v tomto prípade to správne slovo je podľa môjho názoru agresia. Myslím, že by sme sa mali vyjadriť jednoznačnejšie a jasne, že agresie sa u nášho suseda nedopustili nijakí mimozemšťana ani nijaké tajomné sily. Je to krok, ktorý od druhej svetovej vojny nemá obdobu. Zobrali slabšiemu susedovi kus územia a pričlenili ho k svojmu novodobému impériu. Keď hovoríme o obeti, mali by sme jasne a viac hovoriť aj o vinníkovi, agresorovi.
Som presvedčený, že v súčasnosti sú dva princípy, ktoré musí naša zahraničná politika ctiť vysoko, a to v našom vlastnom slovenskom záujme. Po prvé, princíp nenarušiteľnosti územnej celistvosti a suverenity. Po druhé, princíp zvrchovanosti, ktorý zabezpečuje, aby mohli štáty rozhodovať o svojej budúcnosti samostatne prostredníctvom slobodného a demokratického vyjadrenia svojich občanov.
Zdá sa, akoby tieto princípy alebo hodnoty, ak chcete, boli natoľko samozrejmé, že ich ani netreba spomínať, no ukazuje sa, že udalosti u nášho suseda výrazne menia prístup, ako premýšľame aj o slovenskej bezpečnosti. Tak to ako to urobil prezident Slovenskej republiky, ktorý minulý týždeň uviedol, že, citujem: "Bez Ruskej podpory by sa konflikt na Ukrajine nikdy nezačal, a preto je našou povinnosťou ako demokratických národov zaujať jasné stanovisko. Rozhodne podporujem zachovanie sankcií, kým sa situácia na Ukrajine nezlepší." Uviedol prezident. Koniec citátu.
Ministerstvo zahraničných vecí však uvádza, že Slovenská republika je v prípade stabilizácie situácie na Ukrajine s pozitívnym prispením Ruskej federácie pripravená na postupné uvoľňovanie sankcií a situácie. Lenže k takému dianiu akosi nedochádza. Naopak, situácia sa v Donbase v posledných týždňoch a dňoch skôr naďalej zhoršuje. Takže asi viac sa treba pripraviť nie na uvoľňovanie situácie, ale skôr na iné scenáre.
Podpora Ukrajiny je nielen morálna povinnosť, je to aj v našom hlavnom bezpečnostnom alebo národnoštátnom záujme. Z tohto pohľadu som rád, že Slovenská republika bude vo vzťahu k Ukrajine aspoň prispievať k úsiliu Severoatlantickej aliancie prostredníctvom materiálnej aj finančnej podpory v oblasti výcviku, odovzdávania skúseností, posilňovať obranné kapacity Ukrajiny. Áno, aj vzhľadom na naše dejiny, historické skúsenosti by sme nemali sa otočiť Ukrajine chrbtom, ale jej aktívne pomáhať.
Zahraničná politika štátu sa v našich podmienkach formuluje predovšetkým v trojuholníku vzťahov inštitucionálno-personálnych, a to medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministrom, Úradom vlády a teda premiérom a prezidentom. Úspešná dôveryhodná zahraničná politika funguje, ak v dôležitých otázkach tieto tri inštitúcie či predstavitelia konajú v zhode, bez falošných tónov.
Čo ma však v súčasnosti na slovenskej zahraničnej politike mrzí najviac a o čom chcem hovoriť, je jej dvojtvárnosť a ústup od konsenzu v otázkach práve zahraničnej politiky. Dvojtvárnosť, ktorú podľa môjho názoru spôsobujú najmä výroky predsedu vlády Slovenskej republiky, ktoré najmä v minulom roku boli často v rozpore s vlastným ministerstvom zahraničných vecí, ale aj s vyjadreniami prezidenta republiky. Dobrým zvykom na Slovensku bolo, že v zahraničnej politike Slovenska po roku 1998 v zásadných veciach vždy existovala zhoda, ako má Slovensko smerovať v zahraničnopolitickej oblasti. Táto zhoda bola viditeľná jednak medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj medzi všetkými relevantnými politickými stranami.
Dnes na jednej strane vidíme výroky pána prezidenta alebo aj pána ministra zahraničných vecí, ktoré sú podľa môjho názoru z hodnotového zahraničnopolitického, ale aj bezpečnostného hľadiska konzistentné, aj predvídateľné, a z tohto miesta by som ich chcel oceniť. Na druhej strane ale tu vnímame a vidíme vyjadrenia predsedu vlády, ktorý si s nimi protirečí. Napríklad v oblasti potreby výdavkov na zbrojenie, v neschopnosti označiť Ruskú federáciu za agresora, keď hovorí o Ukrajine ako o bojisku záujmov veľmocí. Pán predseda vlády tiež viackrát verejne vylúčil prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska, o ktorú nás nikto teda ani nežiadal. Ako uviedli niektorí predrečníci, predseda vlády sa v rétorike, bohužiaľ, začína prirovnávať alebo pripodobňovať ruskej propagande. Nehovorí o vojne separatistov podporovaných a vyzbrojovaných Ruskom proti ukrajinskej armáde, ale o geopolitickom súboji, ktorý vedú Spojené štáty a Rusko. Možno na pripomenutie jeho výrok zo septembra, dovolím si zacitovať: "Všetci dobre vieme, čo sa na Ukrajine deje, o aký súboj ide. Už som dosť dlho v politike, aby mi zmäkol úplne mozog a rozprával som, čo šíri propaganda." Koniec citátu. Povedal v septembri po zasadnutí vlády. Citát pokračuje: "Je to spor Ruska a Spojených štátov o vplyv na Ukrajine." Koniec citátu. A pri tej istej príležitosti sankcie Únie proti Rusku označil za nezmyselné a škodlivé pre našu ekonomiku. V rozpore s tým, čo tvrdí napríklad prezident Slovenskej republiky. Vo svojich výrokoch však dokázal ísť ešte ďalej. Predseda vlády spochybnil výsledky summitu vo Walese, kde sa zúčastnili prezident a jeho ministri, zahraničných vecí a obrany.
Pán predseda vlády dal rozhovor nemenovanému časopisu šíriacemu ruskú propagandu, kde povedal, v rozpore s tým, k čomu sa Slovensko prihlásilo, citujem: "Ten obrovský tlak na zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín NATO na summite vo Walese neviem nazvať inak ako bláznovstvo." Koniec citátu.
V správe o zameraní zahraničnej politiky sa hovorí, že Slovensko sa zapojí do realizácie rozhodnutí summitu vo Walese, že budeme realizovať kolektívny záväzok zefektívniť a postupne zvýšiť výdavky na obranu a modernizáciu ozbrojených síl, že zabezpečíme ich reálny nárast v súlade s hospodárskym rastom a zároveň do roku 2020 vyčleníme 1,6 % HDP na obranu. Ja myslím, že by nám mohlo vadiť, že toto všetko, správne a potrebné zámery, pán predseda našej vlády označuje za bláznovstvo, že takýmito výrokmi spochybňuje aj ministra zahraničných vecí, aj prezidenta Slovenskej republiky. Toto ja nazývam dvojtvárnosť.
A takouto dvojtvárnosťou zahraničnej politiky, takýmito výrokmi slovenského premiéra trpí dôveryhodnosť Slovenska. A nielen to. Je tu ešte jedna dôležitá a nepríjemná, môžme povedať, nebezpečná vec. Niekedy sa mi zdá, ako keby zahraničnopolitické videnie predsedu vlády bolo mimoriadne ovplyvnené ruskou propagandou. Propagandou často lživou, plnej poloprávd a dezinformácií, ktorá zaplavuje internet alebo tzv. alternatívne médiá. Bohužiaľ, tejto propagande dokáže naletieť množstvo ľudí a vyzerá to tak, že aj pán predseda vlády. Podporuje tak ciele, ktorá takáto propaganda chce dosiahnuť, t. j. znejasniť, zrelativizovať postoje, pozície a fakty, aby ľudia vlastne mávli rukou a povedali: no veď pravda bude napokon niekde uprostred. Počuli sme to už aj v dnešnej rozprave k tomuto bodu, viacerí z poslancov, nevieme sa zorientovať, kde vlastne pravda má byť.
Úlohou vlády, som presvedčený, by malo byť s takouto propagandou, ktorá je v rozpore so záujmami Slovenska a jej spojencov, bojovať, postaviť sa jej, nie ju niektorými svojimi výrokmi dokonca potvrdzovať a presadzovať.
V zahraničnopolitickej oblasti sa zdá, že práve ruská propaganda je jedno z najväčších ohrození, ktorým v súčasnosti čelíme. Je to vec, o ktorej by mala byť zmienka aj v zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky, pretože ide o záležitosť, ktorá je vážnym zahraničnopolitickým a bezpečnostným problémom. Nielen zo strany Ruska, ale aj zo strany napríklad Islamského štátu. Vidíme v súčasnosti nový typ tzv. hybridnej vojny. Za nebezpečenstvo ju považuje aj napríklad nová bezpečnostná stratégia Českej republiky schválená len minulý týždeň, myslím. A dovoľujem si tam zacitovať, z nej: "Niektoré štáty sa usilujú o revíziu súčasného medzinárodného usporiadania a sú pripravené k dosiahnutiu svojich cieľov použiť metódy hybridnej vojny, kombinujúce konvenčné i nekonvenčné vojenské prostriedky s nevojenskými (propaganda využívajúca tradičné i nové médiá, spravodajské dezinformačné akcie, kybernetické útoky, politický a ekonomický nátlak, vysielanie neoznačených príslušníkov ozbrojených síl. Tieto krajiny posilňujú svoj vojenských potenciál a snažia sa budovať si exkluzívne sféry vplyvu prostredníctvom destabilizácie susedských krajín a využívania miestnych konfliktov a sporov." Koniec citátu.
Na Slovensku sa veľmi o tom nehovorí a ako keby sme tomu nevenovali pozornosť. Opakujem, dezinformácie, šírenie protizápadnej a protidemokratickej propagandy a rôznych nepodložených konšpiračných teórií sú jedným z hlavných bezpečnostných hrozieb, ktorým naša krajina aj Európa v súčasnosti vôbec čelia. Je to vec, ku ktorej by sa mala vláda, rezort zahraničia aj bezpečnostné zložky postaviť, čeliť jej.
Predseda vlády Slovenskej republiky sa svojimi vyjadreniami k tejto nebezpečnej propagande, ktorá je súčasťou hybridnej vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, ale aj Európe, približuje a vlastne ju podporuje.
S novým typom vojny súvisí ešte jedna vec, o ktorej sa málo hovorí, a to je kybernetická bezpečnosť. Na Slovensku však akoby tento problém neexistoval. Myslím si, že tomuto problému by aj správa o zameraní mala venovať väčšiu pozornosť a zároveň aj vláda ako celok by tento problém mala začať urýchlene riešiť, keďže na rozdiel od iných krajín sme v tejto téme aj z hľadiska priorizácie jednotlivých politík štátu dosť pozadu.
Svet aj bezpečnostné hrozby sa menia, ako som už uviedol vyššie a ako je asi konsenzus. A nie je to len Ukrajina, terorizmus, extrémizmus a Islamský štát. Čelíme novým typom vojny, čelíme nebývalej propagande aj ohrozeniu kybernetickej bezpečnosti. Správa o zameraní zahraničnej politiky správne uvádza, že "nová bezpečnostná situácia si na rozdiel od predchádzajúcich rokov vyžaduje osobitné zdôraznenie bezpečnostnej dimenzie slovenskej zahraničnej politiky, a to vo všetkých jej vektoroch". Uviedol to aj pán poslanec Bugár. A môžem sa pripojiť aj za stranu Sieť, že Slovensko potrebuje urýchlene prijať novú bezpečnostnú stratégiu, keďže tá pôvodná je stará takmer desať rokov.
Mimochodom, Poľsko, ktoré by malo byť naším hlavným strategickým spojencom, aktualizovalo bezpečnostnú stratégiu, predtým schválenú v roku 2007, v roku 2014 práve pod tlakom udalostí, ktoré sa diali aj v susedstve Poľska a teda aj nás. Susedná Česká republika rovnako aktualizovala bezpečnostnú stratégiu len nedávno. Ako som uviedol, práve minulý týždeň ju schvaľovali. Na Slovensku však v oblasti bezpečnostnej stratégie nevidíme žiaden pohyb. Nemám dojem, že by vláda pracovala na jej aktualizácii. Budem rád, ak sa mýlim a pán minister uvedie veci na správnu mieru. Pretože myslím si, že práve ministerstvo zahraničných vecí by malo byť v tejto oblasti ťahúňom. Tu by som naozaj žiadal viac. Bezpečnostná stratégia v konečnom dôsledku určuje zásadné politiky štátu. Mala by určovať zásadné politiky štátu. Bezpečnostná stratégia by mala zadefinovať, čo sú hlavné témy bezpečnostnej politiky, kto má byť naším hlavným strategickým partnerom, napríklad. A tu si dovolím povedať opätovne aj stanovisko strany Sieť a aj moje osobné. Sme presvedčení o tom, že naším partnerom, najdôležitejším partnerom, a to aj na strategickej úrovni, by malo byť práve Poľsko. Ešte do júna tohto roku je Slovensko predsedajúcou krajinou V4. A toto obdobie by mala naša zahraničná politika využiť na to, aby si s ním, ako naším najväčším a najvýznamnejším susedom, zladila noty. V základných otázkach geopolitických, strednej, východnej Európy, nášho priestoru, malo Poľsko vždy jasné, hodnotové a podľa môjho názoru správne postoje, stanoviská. Navyše je úplne prirodzene diplomatickým aj hospodárskym lídrom strednej a východnej Európy. Preto si myslím, že spolupráci s Poľskom má byť venovaný podstatný väčší priestor aj v zameraní zahraničnej politiky. Spolupráca s Poľskom ako naším najbližším susedom by však mala byť prioritou najmä v bezpečnostnej oblasti a koordinácii úloh v zahraničnej politike, najmä čo sa týka vzťahov Ukrajiny a Ruskej federácii.
Dovolil som si teda v diskusii o smerovaní zahraničnej politiky upriamiť vašu pozornosť na to, čo osobne považujem za dôležité. A s vaším dovolením to skúsim zhrnúť.
Skúsme obnoviť politický konsenzus vnútroštátny, ale aj v rámci V4, aj v EÚ, k téme, ktorá je v súčasnosti najzásadnejšou. Skúsme pomenovať agresiu, potvrdiť, že pre nás je územná celistvosť štátu posvätná. Mali by sme zdupľovať princíp suverenity a zvrchovanosti. Rozhodovať musia občania štátu prostredníctvom svojich demokraticky zvolených zástupcov, nie veľmoci alebo ktokoľvek iný za nich. Nepodporujeme nedôveryhodnú propagandu, čo je nástroj hybridnej vojny, ktorá zasahuje aj naše bezprostredné bezpečnostné záujmy. Venujme sa viac kybernetickej ochrane štátu, inštitúcií i občanom. Pripravme aktualizáciu bezpečnostnej stratégie ako základného rámca aj pre ostatné politiky štátu. Podporme strategickú spoluprácu s Poľskom. Robme spoločnú vlastnú zahraničnú politiku bez falošných tónov, pretože taká je zároveň cestou dôveryhodnosti Slovenska, a trúfam si povedať, že aj k lepším bezpečnostným garanciám pre Slovensko. Pretože ak dnes dovolíme, aby bola Ukrajina hračkou v rukách veľmocí, môžeme byť aj my veľmi skoro prekvapení, ktože to rozhoduje o našom vlastnom osude zajtra. Napokon prípadov, z ktorých sa môžme poučiť, sme tu mali za posledných pár desiatok rokov neúrekom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis