Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán vicepremiér, správu o zameraní zahraničnej politiky, zahraničnej a európskej politiky predkladá Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v čase, kedy sa naďalej stupňuje napätie u nášho východného suseda. Dianie na Ukrajine považujem za kriticky významné aj pre budúcnosť Slovenska, ale aj sveta, v ktorom žijeme. Nie je v súčasnosti dôležitejšia...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán vicepremiér, správu o zameraní zahraničnej politiky, zahraničnej a európskej politiky predkladá Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v čase, kedy sa naďalej stupňuje napätie u nášho východného suseda. Dianie na Ukrajine považujem za kriticky významné aj pre budúcnosť Slovenska, ale aj sveta, v ktorom žijeme. Nie je v súčasnosti dôležitejšia zahraničnopolitická téma, ktorá aj od nás vyžaduje postoje, ale aj jasné názory. Preto sa chcem venovať najmä téme bezpečnostnej krízy, ktorá najvýraznejšie bude formovať bezpečnostné, ale aj zahraničnopolitické priority. Viac sa chcem zamerať na to, čo si myslím, že v zameraní buď chýba, alebo nie je dostatočne zvýraznené práve s ohľadom na tento bezpečnostný rozmer. Nebudem sa pristavovať preto pri iných bodoch, s ktorými súhlasím.
Azda prvýkrát od vstupu Slovenska do Európskej únie, Severoatlantickej aliancie vnímame nezhody v názore na aktuálnu a najdôležitejšiu situáciu priamo v našom susedstve. Hlavným problémom ako by sa stával ústup od konsenzu v otázkach zahraničnej politiky. Slovenská politika od tohto konsenzu ustúpila v tak vážnej veci, ako bolo dianie na Ukrajine. Z tohto dôvodu si myslím, že Ukrajine sa treba venovať oveľa viac ako iným, aj keď dôležitým témam. Za posledné štvrťstoročie a možno aj od druhej svetovej vojny sme priamo u nášho suseda nemali nikdy tak vážnu situáciu, ktorá sa dotýka priamo nás. Preto vítam, že ministerstvo zahraničných vecí presne opisuje to, čo sa na Ukrajine stalo, že bola porušená, citujem teda, "že bola porušená suverenita a teritoriálna integrita susednej krajiny, celková geopolitická rovnováha európskeho kontinentu, princípy medzinárodného práva i kontrola medzinárodne uznaných subjektov a ich vlastných štátnych teritórií". Koniec citátu. Na druhej strane ako by sme sa príliš často vyhýbali pomenovaniu vecí pravým menom. A v tomto prípade to správne slovo je podľa môjho názoru agresia. Myslím, že by sme sa mali vyjadriť jednoznačnejšie a jasne, že agresie sa u nášho suseda nedopustili nijakí mimozemšťana ani nijaké tajomné sily. Je to krok, ktorý od druhej svetovej vojny nemá obdobu. Zobrali slabšiemu susedovi kus územia a pričlenili ho k svojmu novodobému impériu. Keď hovoríme o obeti, mali by sme jasne a viac hovoriť aj o vinníkovi, agresorovi.
Som presvedčený, že v súčasnosti sú dva princípy, ktoré musí naša zahraničná politika ctiť vysoko, a to v našom vlastnom slovenskom záujme. Po prvé, princíp nenarušiteľnosti územnej celistvosti a suverenity. Po druhé, princíp zvrchovanosti, ktorý zabezpečuje, aby mohli štáty rozhodovať o svojej budúcnosti samostatne prostredníctvom slobodného a demokratického vyjadrenia svojich občanov.
Zdá sa, akoby tieto princípy alebo hodnoty, ak chcete, boli natoľko samozrejmé, že ich ani netreba spomínať, no ukazuje sa, že udalosti u nášho suseda výrazne menia prístup, ako premýšľame aj o slovenskej bezpečnosti. Tak to ako to urobil prezident Slovenskej republiky, ktorý minulý týždeň uviedol, že, citujem: "Bez Ruskej podpory by sa konflikt na Ukrajine nikdy nezačal, a preto je našou povinnosťou ako demokratických národov zaujať jasné stanovisko. Rozhodne podporujem zachovanie sankcií, kým sa situácia na Ukrajine nezlepší." Uviedol prezident. Koniec citátu.
Ministerstvo zahraničných vecí však uvádza, že Slovenská republika je v prípade stabilizácie situácie na Ukrajine s pozitívnym prispením Ruskej federácie pripravená na postupné uvoľňovanie sankcií a situácie. Lenže k takému dianiu akosi nedochádza. Naopak, situácia sa v Donbase v posledných týždňoch a dňoch skôr naďalej zhoršuje. Takže asi viac sa treba pripraviť nie na uvoľňovanie situácie, ale skôr na iné scenáre.
Podpora Ukrajiny je nielen morálna povinnosť, je to aj v našom hlavnom bezpečnostnom alebo národnoštátnom záujme. Z tohto pohľadu som rád, že Slovenská republika bude vo vzťahu k Ukrajine aspoň prispievať k úsiliu Severoatlantickej aliancie prostredníctvom materiálnej aj finančnej podpory v oblasti výcviku, odovzdávania skúseností, posilňovať obranné kapacity Ukrajiny. Áno, aj vzhľadom na naše dejiny, historické skúsenosti by sme nemali sa otočiť Ukrajine chrbtom, ale jej aktívne pomáhať.
Zahraničná politika štátu sa v našich podmienkach formuluje predovšetkým v trojuholníku vzťahov inštitucionálno-personálnych, a to medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministrom, Úradom vlády a teda premiérom a prezidentom. Úspešná dôveryhodná zahraničná politika funguje, ak v dôležitých otázkach tieto tri inštitúcie či predstavitelia konajú v zhode, bez falošných tónov.
Čo ma však v súčasnosti na slovenskej zahraničnej politike mrzí najviac a o čom chcem hovoriť, je jej dvojtvárnosť a ústup od konsenzu v otázkach práve zahraničnej politiky. Dvojtvárnosť, ktorú podľa môjho názoru spôsobujú najmä výroky predsedu vlády Slovenskej republiky, ktoré najmä v minulom roku boli často v rozpore s vlastným ministerstvom zahraničných vecí, ale aj s vyjadreniami prezidenta republiky. Dobrým zvykom na Slovensku bolo, že v zahraničnej politike Slovenska po roku 1998 v zásadných veciach vždy existovala zhoda, ako má Slovensko smerovať v zahraničnopolitickej oblasti. Táto zhoda bola viditeľná jednak medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj medzi všetkými relevantnými politickými stranami.
Dnes na jednej strane vidíme výroky pána prezidenta alebo aj pána ministra zahraničných vecí, ktoré sú podľa môjho názoru z hodnotového zahraničnopolitického, ale aj bezpečnostného hľadiska konzistentné, aj predvídateľné, a z tohto miesta by som ich chcel oceniť. Na druhej strane ale tu vnímame a vidíme vyjadrenia predsedu vlády, ktorý si s nimi protirečí. Napríklad v oblasti potreby výdavkov na zbrojenie, v neschopnosti označiť Ruskú federáciu za agresora, keď hovorí o Ukrajine ako o bojisku záujmov veľmocí. Pán predseda vlády tiež viackrát verejne vylúčil prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska, o ktorú nás nikto teda ani nežiadal. Ako uviedli niektorí predrečníci, predseda vlády sa v rétorike, bohužiaľ, začína prirovnávať alebo pripodobňovať ruskej propagande. Nehovorí o vojne separatistov podporovaných a vyzbrojovaných Ruskom proti ukrajinskej armáde, ale o geopolitickom súboji, ktorý vedú Spojené štáty a Rusko. Možno na pripomenutie jeho výrok zo septembra, dovolím si zacitovať: "Všetci dobre vieme, čo sa na Ukrajine deje, o aký súboj ide. Už som dosť dlho v politike, aby mi zmäkol úplne mozog a rozprával som, čo šíri propaganda." Koniec citátu. Povedal v septembri po zasadnutí vlády. Citát pokračuje: "Je to spor Ruska a Spojených štátov o vplyv na Ukrajine." Koniec citátu. A pri tej istej príležitosti sankcie Únie proti Rusku označil za nezmyselné a škodlivé pre našu ekonomiku. V rozpore s tým, čo tvrdí napríklad prezident Slovenskej republiky. Vo svojich výrokoch však dokázal ísť ešte ďalej. Predseda vlády spochybnil výsledky summitu vo Walese, kde sa zúčastnili prezident a jeho ministri, zahraničných vecí a obrany.
Pán predseda vlády dal rozhovor nemenovanému časopisu šíriacemu ruskú propagandu, kde povedal, v rozpore s tým, k čomu sa Slovensko prihlásilo, citujem: "Ten obrovský tlak na zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín NATO na summite vo Walese neviem nazvať inak ako bláznovstvo." Koniec citátu.
V správe o zameraní zahraničnej politiky sa hovorí, že Slovensko sa zapojí do realizácie rozhodnutí summitu vo Walese, že budeme realizovať kolektívny záväzok zefektívniť a postupne zvýšiť výdavky na obranu a modernizáciu ozbrojených síl, že zabezpečíme ich reálny nárast v súlade s hospodárskym rastom a zároveň do roku 2020 vyčleníme 1,6 % HDP na obranu. Ja myslím, že by nám mohlo vadiť, že toto všetko, správne a potrebné zámery, pán predseda našej vlády označuje za bláznovstvo, že takýmito výrokmi spochybňuje aj ministra zahraničných vecí, aj prezidenta Slovenskej republiky. Toto ja nazývam dvojtvárnosť.
A takouto dvojtvárnosťou zahraničnej politiky, takýmito výrokmi slovenského premiéra trpí dôveryhodnosť Slovenska. A nielen to. Je tu ešte jedna dôležitá a nepríjemná, môžme povedať, nebezpečná vec. Niekedy sa mi zdá, ako keby zahraničnopolitické videnie predsedu vlády bolo mimoriadne ovplyvnené ruskou propagandou. Propagandou často lživou, plnej poloprávd a dezinformácií, ktorá zaplavuje internet alebo tzv. alternatívne médiá. Bohužiaľ, tejto propagande dokáže naletieť množstvo ľudí a vyzerá to tak, že aj pán predseda vlády. Podporuje tak ciele, ktorá takáto propaganda chce dosiahnuť, t. j. znejasniť, zrelativizovať postoje, pozície a fakty, aby ľudia vlastne mávli rukou a povedali: no veď pravda bude napokon niekde uprostred. Počuli sme to už aj v dnešnej rozprave k tomuto bodu, viacerí z poslancov, nevieme sa zorientovať, kde vlastne pravda má byť.
Úlohou vlády, som presvedčený, by malo byť s takouto propagandou, ktorá je v rozpore so záujmami Slovenska a jej spojencov, bojovať, postaviť sa jej, nie ju niektorými svojimi výrokmi dokonca potvrdzovať a presadzovať.
V zahraničnopolitickej oblasti sa zdá, že práve ruská propaganda je jedno z najväčších ohrození, ktorým v súčasnosti čelíme. Je to vec, o ktorej by mala byť zmienka aj v zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky, pretože ide o záležitosť, ktorá je vážnym zahraničnopolitickým a bezpečnostným problémom. Nielen zo strany Ruska, ale aj zo strany napríklad Islamského štátu. Vidíme v súčasnosti nový typ tzv. hybridnej vojny. Za nebezpečenstvo ju považuje aj napríklad nová bezpečnostná stratégia Českej republiky schválená len minulý týždeň, myslím. A dovoľujem si tam zacitovať, z nej: "Niektoré štáty sa usilujú o revíziu súčasného medzinárodného usporiadania a sú pripravené k dosiahnutiu svojich cieľov použiť metódy hybridnej vojny, kombinujúce konvenčné i nekonvenčné vojenské prostriedky s nevojenskými (propaganda využívajúca tradičné i nové médiá, spravodajské dezinformačné akcie, kybernetické útoky, politický a ekonomický nátlak, vysielanie neoznačených príslušníkov ozbrojených síl. Tieto krajiny posilňujú svoj vojenských potenciál a snažia sa budovať si exkluzívne sféry vplyvu prostredníctvom destabilizácie susedských krajín a využívania miestnych konfliktov a sporov." Koniec citátu.
Na Slovensku sa veľmi o tom nehovorí a ako keby sme tomu nevenovali pozornosť. Opakujem, dezinformácie, šírenie protizápadnej a protidemokratickej propagandy a rôznych nepodložených konšpiračných teórií sú jedným z hlavných bezpečnostných hrozieb, ktorým naša krajina aj Európa v súčasnosti vôbec čelia. Je to vec, ku ktorej by sa mala vláda, rezort zahraničia aj bezpečnostné zložky postaviť, čeliť jej.
Predseda vlády Slovenskej republiky sa svojimi vyjadreniami k tejto nebezpečnej propagande, ktorá je súčasťou hybridnej vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, ale aj Európe, približuje a vlastne ju podporuje.
S novým typom vojny súvisí ešte jedna vec, o ktorej sa málo hovorí, a to je kybernetická bezpečnosť. Na Slovensku však akoby tento problém neexistoval. Myslím si, že tomuto problému by aj správa o zameraní mala venovať väčšiu pozornosť a zároveň aj vláda ako celok by tento problém mala začať urýchlene riešiť, keďže na rozdiel od iných krajín sme v tejto téme aj z hľadiska priorizácie jednotlivých politík štátu dosť pozadu.
Svet aj bezpečnostné hrozby sa menia, ako som už uviedol vyššie a ako je asi konsenzus. A nie je to len Ukrajina, terorizmus, extrémizmus a Islamský štát. Čelíme novým typom vojny, čelíme nebývalej propagande aj ohrozeniu kybernetickej bezpečnosti. Správa o zameraní zahraničnej politiky správne uvádza, že "nová bezpečnostná situácia si na rozdiel od predchádzajúcich rokov vyžaduje osobitné zdôraznenie bezpečnostnej dimenzie slovenskej zahraničnej politiky, a to vo všetkých jej vektoroch". Uviedol to aj pán poslanec Bugár. A môžem sa pripojiť aj za stranu Sieť, že Slovensko potrebuje urýchlene prijať novú bezpečnostnú stratégiu, keďže tá pôvodná je stará takmer desať rokov.
Mimochodom, Poľsko, ktoré by malo byť naším hlavným strategickým spojencom, aktualizovalo bezpečnostnú stratégiu, predtým schválenú v roku 2007, v roku 2014 práve pod tlakom udalostí, ktoré sa diali aj v susedstve Poľska a teda aj nás. Susedná Česká republika rovnako aktualizovala bezpečnostnú stratégiu len nedávno. Ako som uviedol, práve minulý týždeň ju schvaľovali. Na Slovensku však v oblasti bezpečnostnej stratégie nevidíme žiaden pohyb. Nemám dojem, že by vláda pracovala na jej aktualizácii. Budem rád, ak sa mýlim a pán minister uvedie veci na správnu mieru. Pretože myslím si, že práve ministerstvo zahraničných vecí by malo byť v tejto oblasti ťahúňom. Tu by som naozaj žiadal viac. Bezpečnostná stratégia v konečnom dôsledku určuje zásadné politiky štátu. Mala by určovať zásadné politiky štátu. Bezpečnostná stratégia by mala zadefinovať, čo sú hlavné témy bezpečnostnej politiky, kto má byť naším hlavným strategickým partnerom, napríklad. A tu si dovolím povedať opätovne aj stanovisko strany Sieť a aj moje osobné. Sme presvedčení o tom, že naším partnerom, najdôležitejším partnerom, a to aj na strategickej úrovni, by malo byť práve Poľsko. Ešte do júna tohto roku je Slovensko predsedajúcou krajinou V4. A toto obdobie by mala naša zahraničná politika využiť na to, aby si s ním, ako naším najväčším a najvýznamnejším susedom, zladila noty. V základných otázkach geopolitických, strednej, východnej Európy, nášho priestoru, malo Poľsko vždy jasné, hodnotové a podľa môjho názoru správne postoje, stanoviská. Navyše je úplne prirodzene diplomatickým aj hospodárskym lídrom strednej a východnej Európy. Preto si myslím, že spolupráci s Poľskom má byť venovaný podstatný väčší priestor aj v zameraní zahraničnej politiky. Spolupráca s Poľskom ako naším najbližším susedom by však mala byť prioritou najmä v bezpečnostnej oblasti a koordinácii úloh v zahraničnej politike, najmä čo sa týka vzťahov Ukrajiny a Ruskej federácii.
Dovolil som si teda v diskusii o smerovaní zahraničnej politiky upriamiť vašu pozornosť na to, čo osobne považujem za dôležité. A s vaším dovolením to skúsim zhrnúť.
Skúsme obnoviť politický konsenzus vnútroštátny, ale aj v rámci V4, aj v EÚ, k téme, ktorá je v súčasnosti najzásadnejšou. Skúsme pomenovať agresiu, potvrdiť, že pre nás je územná celistvosť štátu posvätná. Mali by sme zdupľovať princíp suverenity a zvrchovanosti. Rozhodovať musia občania štátu prostredníctvom svojich demokraticky zvolených zástupcov, nie veľmoci alebo ktokoľvek iný za nich. Nepodporujeme nedôveryhodnú propagandu, čo je nástroj hybridnej vojny, ktorá zasahuje aj naše bezprostredné bezpečnostné záujmy. Venujme sa viac kybernetickej ochrane štátu, inštitúcií i občanom. Pripravme aktualizáciu bezpečnostnej stratégie ako základného rámca aj pre ostatné politiky štátu. Podporme strategickú spoluprácu s Poľskom. Robme spoločnú vlastnú zahraničnú politiku bez falošných tónov, pretože taká je zároveň cestou dôveryhodnosti Slovenska, a trúfam si povedať, že aj k lepším bezpečnostným garanciám pre Slovensko. Pretože ak dnes dovolíme, aby bola Ukrajina hračkou v rukách veľmocí, môžeme byť aj my veľmi skoro prekvapení, ktože to rozhoduje o našom vlastnom osude zajtra. Napokon prípadov, z ktorých sa môžme poučiť, sme tu mali za posledných pár desiatok rokov neúrekom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis