Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, kolegovia, kolegyne. Keby to človek plánoval, tak mu to možno nevyjde, ale keď koná v dobrej vôli to, čo je potrebné, rozumné, zodpovedné, tak akoby to až súvislosti podčiarkovali, že treba vydržať. Dnes je 25. marec. Je to Deň zápasu za ľudské práva, deň ochrany počatého života. Každý z nás, ktorý je narodený, bol aj počatý a zároveň potrebuje chrániť svoje práva a povinnosti, tak aby život bol dôstojný. Náš osobný, ale aj spoločný. A nielen tu na Slovensku.
Spomínam to preto, lebo všeličo tu zaznelo za dva dni diskusie rozpravy o novele ústavy. Štvrtok a piatok tu bola diskusia aj seriózna, aj emotívna, dôstojná, aj menej dôstojná. Taký je obraz slovenského parlamentu. Niektorí chceli bojkotovať alebo organizovať bojkot opozície pri rokovaní o novele ústavy. Ani to nevyšlo. Spomínam to preto, aké úmysly sa tu vyskytovali a vyskytujú, keď ide o tak vážne veci, ako je manželstvo a rodina plus spravodlivosť na Slovensku.
Nechcem hovoriť o všetkom znovu, ale zareagovať na podstatu alebo ako jeden z predkladateľov na to, čo je dôležité z rozpravy. Manželstvo z hľadiska definície a podpory plus ochrany zo strany štátu, štátnej moci do ústavy patrí. Ak je niečo základné v spoločnosti a to druhé je základ pre štát, základný zákon štátu, tak to k sebe patrí. My sme nezískali tému. Myslím, že kolega Kadúc, nie je prítomný, to povedal. My sme posunuli túto tému ako hnutie, ako predstavitelia, zvolení s mandátom napĺňať program do parlamentu, čo je primerané a potrebné. A som presvedčený, že spolu to dokážeme posunúť do ústavy.
V podstate z diskusie, z rozpravy vyplýva obraz, ktorý hovorí, že okrem strany SaS všetky ostatné kluby viac-menej túto tému a riešenie podporujú. Je jednoduché, zrozumiteľné, výstižné, krátke. Tie dve vety do ústavy evidentne patria aj z hľadiska politických názorov v tejto snemovni. A ja som veľmi rád. Samozrejme to môže potvrdiť až hlasovanie a následne až druhé hlasovanie, ktoré príde na rad na budúcej schôdzi. Ale konsenzus pre manželstvo a pre rodinu je v národe a spoločnosti veľmi potrebný a veľmi dôležitý. Lebo ak je, tak sa problémy riešia, ak nie je, tak sa odkladajú, politizujú a prehlbujú. Buďme radi, že aspoň na tejto téme máme konsenzus. Tak ako pred pätnástimi rokmi pri Európe a dnes je to samozrejmosť, ale nebola, tak verím, že o pätnásť rokov niekto bude spomínať, že sme to zvládli, keď bol konsenzus. Že sme to nepokazili. Lebo budovať konsenzus je náročné, ťažké, ale potrebné.
Opakujem to, čo hovorím aj z hľadiska politiky, aj z hľadiska štátu. Lebo je to výhra pre zdravý rozum a výhra pre budúce generácie. Politici myslia na najbližšie voľby a konajú podľa toho. Ale štátnik myslí na budúce generácie a koná podľa toho. Buďme štátnikmi! Toto je potrebné, toto je zrelé. Aj keď voľby sú, boli a budú, stále sú nejaké voľby, lebo demokracia je inštitucionalizovaná nestabilita. Stále sa niečo a niekto niekde volí. A to je dobré, lebo to znamená odtiaľ-potiaľ a prídu ďalší. Ale myslíme viac na budúce generácie a vyriešime aj to, čo je treba pre nás.
Na tých dvoch vetách, ktoré sú v návrhu novely, teda v obidvoch predkladaných textoch, sa dá stavať veľa. Dá sa na tom stavať prorodinná politika. Lebo tá definícia a povinnosť štátu chrániť a pomáhať alebo podporovať manželstvo, ktorého hlavným cieľom je založenie rodiny a výchova detí, je o tom, dá sa na tom stavať lepšie, a výchova mladých pre zodpovednosť v živote a pre zodpovedné rodičovstvo. Dá sa na tom stavať rozumná, zodpovedná, adopčná politika v najlepšom záujme dieťaťa, ako o tom hovorí medzinárodný dohovor o právach dieťaťa. Dajú sa na tom stavať a majú sa na tom stavať lepšie sociálne, zdravotné a ekonomické opatrenia pre mladé manželstvá a mladé rodiny.
Čo sa týka justície, ako tu aj odznelo, to nie je pohľad, že buď jedno alebo druhé, ale riešme aj jedno, aj druhé. Ak je príležitosť, ak je možnosť, tak sme za to zodpovední, za využitie tejto príležitosti, lebo najhoršie by bolo nerobiť nič. Najhoršia alternatíva je komentovať, lamentovať, nadávať, kritizovať, ale nič pre zlepšenie neurobiť. Práve druhé čítanie, ktoré umožní dnešné hlasovanie, verím, je priestorom na vylepšovanie, o ktorom tu hovorili viacerí odborne, erudovane, na doriešenie všetkých súvislostí včítane previerok, respektíve preverovania spôsobilosti, odbornej a morálnej spôsobilosti kandidátov na sudov, ale aj súčasných sudcov. Majú veľkú moc, majú mať aj veľkú zodpovednosť pred ľuďmi.
Gábor Gál tu povedal: "Justičný raj tu nenastane." Áno, tú vetu som citoval, je pravdivá, justičný raj tu nebude, aj keď zmeníme ústavu. Ale zmena je potrebná, je možná a je dôležitá, lebo znamená základ pre zlepšenie. Dnešný stav je neprijateľný a prehlbuje aj ekonomické, sociálne, ba aj spoločenské problémy na Slovensku. Potrebujeme dôveryhodné súdnictvo, vyššiu vymožiteľnosť práva a účinnú spravodlivosť. A to je aj naša zodpovednosť, nielen sudcov alebo ďalších orgánov.
Otázka časovania. Viacerí to tu kritizovali, ako keby najväčší problém, že prečo teraz, prečo nie potom, prečo nie predtým. No, aké jednoduché pýtať sa prečo! Ja som presvedčený, že tu a teraz sa dá čosi urobiť a my sme zodpovední tu a teraz konať. Igor Matovič tu povedal kriticky voči KDH, že prečo nie po Košiciach. No chcem mu odkázať, že my sme tento proces začali ešte pred Košicami, teda myslím pred Národným pochodom za život. Veď dostal 10. septembra list, list odo mňa podpísaný, nech si ho pozrie. Dokonca, keď bol s nami v koalícii, sme to otvorili v roku 2010, v lete 2010. Už budú tomu štyri roky. Ale vďaka vtedajšiemu klubu SaS to nebolo možné dostať do programu vlády, vládnej koalície. Výsledkom bolo status quo, status quo vďaka pozícii klubu SaS.
Kolegyne a kolegovia, vždy sme pred nejakými voľbami. A to je dobré, že na voľbách záleží. Hovorím to preto, lebo demokracia a voľby patria k sebe. A zároveň môžem povedať, ako predstaviteľ, dnes predseda strany, hnutia, ktorá funguje 25. rok, že vážne veľké veci sa lámu pri voľbách, pred voľbami alebo po voľbách. Tak to história potvrdzuje, tak to jednoducho je. A preto je rozumné a zodpovedné aj toto obdobie využiť na potrebné zmeny pre ľudí. Veď to nie je o stranách, to nie je o pocitoch nejakých jednotlivcov, politikov, ale o tom, či treba, alebo netreba. Ak treba, tak poďme to riešiť! Veď dnes sa to neuzavrie, dnes sa to posunie, otvorí do druhého čítania.
Chcem zareagovať na tému obchod, kšeft. Lebo ak nebudeme vážiť slová, tak stratíme nielen zmysel, ale aj charakter politiky a charaktery ľudí. My nie sme obchodníci. Ja nie som obchodník. Jeden z tých predsedov, s ktorým som rokoval, môžte tipovať asi ktorý, povedal, že možno aj všetci z jeho strany by to podporili, nemajú problém povedať, čo je manželstvo, ak KDH podporí ľahšie rozvody, takzvané notárske rozvody cez zmluvu. Toto by som nazval kšeft. Toto by som označil za obchod. Ale my nie sme obchodníci. My nie sme obchodníci. Dohoda k politike patrí aj ako umenie, aj ako nástroj. A takto sme postupovali pri špeciálnom súde, špeciálnej prokuratúre, eurovale, dlhovej brzde, pri iných témach. Možno teraz aj vďaka kolegom sa dohodne ústavná ochrana druhého piliera. Je to kšeft? Je to podvod? Je to špina? Priatelia, ak sa stratí zmysel slov, bude ohrozená naša sloboda. Vážme slová! Lebo ak nebudeme vážiť slová, čo potom budeme vážiť? Len matériu?
Pán Poliačik povedal, že KDH stráca alebo stratilo svoju historickú úlohu. Neviem, čo všetko tým myslel, ale KDH tu a teraz potvrdzuje svoju historickú úlohu. Potvrdzuje, napĺňa. Veď my tu nie sme kvôli pocitom alebo nejakým spomienkam, my sme tu kvôli zodpovednosti aktuálnej a do budúcnosti. Ale to hovorím neprítomnému spravodajcovi, lebo nie je tu teraz, ale používal tu také termíny, že diabol sem, diabol tam, zmluva s diablom. Základný zákon štátu je zmluva s občanmi, že štátna moc im bude slúžiť a riešiť problémy.
Ešte si dovolím jednu politickú poznámku, lebo to tu lietalo a niektorí nám gratulovali, že sme rozbili Ľudovú platformu. KDH Ľudovú platformu nerozbilo ani nerozbíja, ale plní jej programové ciele. Lebo ochrana manželstva a rodiny a takisto účinná spravodlivosť a justícia sú súčasťou programu, ku ktorému sme sa odhodlali a ktorý nesieme ako presvedčenie, ako ponuku, ako záväzok voči občanom. Ktosi iný rozbíja alebo nie je zrelý na plnenie toho, čo znamená program a zodpovednosť, pretože politický zápas neznamená nejakú umelú rovinu, alebo bitku medzi pravicou a ľavicou ako samoúčelnú, samu osebe. To nedáva zmysel nášmu konaniu. Pretože zmysel politiky je služba spoločnému dobru. Je ochrana, podpora dôstojnosti každej ľudskej osoby, muža a ženy a presadzovanie spravodlivosti. Toto je zmysel politiky a zároveň aj zápasu, ktorého sme súčasťou. Každý jeden z nás jednotlivo aj spoločne. Nie zápas pre zápas, ale zápas o dobro a pre dobro.
Chcem povedať na záver, že získať druhých pre dobrú vec je dvojité víťazstvo. Túto myšlienku kedysi povedal Martin Luther King, zaplatil za ňu najvyššou cenou, ale zmenilo to Ameriku. Dokonca tak, že dnes je Afroameričan prezidentom, opakovane zvoleným prezidentom Spojených štátov Amerických. Hovorím to len ako príklad, ale aj ako inšpiráciu pre politiku. Získať toho druhého pre dobrú vec je dvojité víťazstvo. A ja som presvedčený, že víťazom tu je zdravý rozum, zodpovednosť a ľudia na Slovensku.
Ďakujem všetkým, ktorí chápu, že v tomto zápase ide o viac solidarity a viac spravodlivosti. Verím, že hlasovanie dnes o jedenástej potvrdí túto líniu alebo situáciu v slovenskom parlamente a bude veľmi silným odkazom pre ľudí, že je tu reálna nádej na pozitívne zmeny, že 25. marec nie je len starý nejaký historický spomienkový dátum, ale veľmi aktuálny zápas o ľudské práva a dôstojnosť každej ľudskej osoby.
Ďakujem vám. (Potlesk.)
