Videokanál poslanca

Pán kolega, prerušujem vaše vystúpenie. Vyhlasujem prestávku na prípravu hlasovania. Ďakujem pekne.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem pekne, pán predseda, a ďakujem aj vám nielen za účasť, ale celkom zaujímavú reflexiu.
Už len to, že o tom diskutujeme a dokonca že z toho by mohla byť pravidelná záležitosť, je veľká vec. Či bude, to je v rukách 150 ľudí. To, že je vonku referendum, ako dopadne, to nie je o tom. My sme neplánovali termín, ale nadväznosť, možnože až tak, ako to vyjadril tak trochu kolega Pavol Hrušovský, že vykonávanie alebo vykonávací predpis po novele ústavy.
Áno, má to istú logiku, lebo ak je tam postulovaná ústavná povinnosť Slovenskej republiky niečo chrániť a podporovať, tak by sa to malo preniesť aj do legislatívnej praxe. A zároveň kvôli vyváženosti zákonov a tomu, čo znamená takýto vplyv, tak rodinné hľadisko určite má svoj veľký, veľký význam, a nielen politický, ale po každej stránke. Spoločenský, kultúrny, civilizačný, ale aj tie konkrétnosti už či ekonomické, sociálne, edukačné, ktoré cez rodinu buď rozvíjame, alebo ak ich oslabujeme, tak veľmi, veľmi na škodu krajiny.
K niektorým z tých pohľadov, ústava nehovorí len to, čo sme citovali, ale aj ďalšie ustanovenia, ktoré zabezpečujú, garantujú rovnosť detí pred zákonom. Všetky deti, všetky – či majú fungujúce rodiny, alebo sú v rozpadnutých prostrediach, alebo v náhradnej, alebo v ústavnej starostlivosti – všetky majú a majú mať zabezpečené rovnocenné pomery a podmienky.
Aká je prax a ako to funguje? No veď práve preto je dôležité, aby sme sa zaoberali nielen životným alebo podnikateľským prostredím, ale tým, čo znamená dopad legislatívy na rodinné prostredie. A hlavný cieľ a hlavná funkcia rodiny je odovzdávanie života a riadna výchova detí. Odovzdávanie života a riadna výchova detí. Tomu napomáhať je a bude vždy zodpovedné. Či tomu rozumie a odhlasuje to väčšina tejto snemovne, neviem, ale táto pravda platí.
Čo sa týka tých rôznych foriem, už samotný návrh hovorí, úplné a neúplné rodiny. Definícia rodiny nie je predmetom rokovacieho poriadku. Definíciu rodiny so všetkými súvislosťami, tak ako sme to dokázali, uvádza zákon o rodine, ktorý je z roku 2005, má číslo 36. Ak ho treba novelizovať, bude sa novelizovať. Tam je priestor na rozpravu a úpravy alebo to všetko, čo tu aj zaznievalo, a myslím si, že s tým zároveň súvisí téma, ako zákon o rodine mať ako lex specialis, rešpektovaný na základe novely ústavy oveľa silnejšie.
Oceňujem aj ten taký politický, pozitívny, konštruktívny postoj viacerých, napríklad Jozef Viskupič alebo Anton Martvoň zvažuje možnú podporu. Je to zaujímavý návrh možno na iné miesto, teda mysliac tým v rámci tých doložiek. Možnože bude treba prehodnotiť celú sériu tých doložiek, lebo ono to postupne nabieha, to už je vec druhého čítania a možno aj starostlivého posúdenia.
Lucia Žitňanská hovorí o doložke protikorupčných vplyvov alebo protikorupčnej doložke. Som za. Ak už o tom hovoríme, to všetko, čo pomáha efektívnejšie fungovať spoločnosti a štátu, by naša legislatíva mala horizontálne, systémovo promovať, podporovať. Som za.
A že je to vážna vec, určite. A chcem povedať možno dva také aspekty, ktoré sám cítim, že sú rozhodujúce. Po prvé, že vôbec, vôbec na základe zákona povinne sa bude zákonodarca a predtým predkladateľ, vláda alebo poslanci, zaoberať rodinou a rodinným prostredím, že táto téma je jednou z kritérií. Tá je jednou z tých, na ktorých záleží. Ako to vyhodnotí, či povrchne, alebo profesionálne, či je to merateľný, alebo nemerateľný vplyv, to už je tá druhá rovina, lebo nie všetko sa dá zmerať. Ale po prvé už to, že zvažujeme, a po druhé chcem povedať to, čo si cením od takých inšpirátorov, ako je napríklad v tomto prípade Albert Einstein, povedal, že: "Sú veci v živote, ktoré sa dajú merať, ale na nich nezáleží. A sú veci, ktoré sú nemerateľné, ale na nich záleží."
No nie všetko sa dá vyčísliť na eurá alebo na tony, alebo na litre, ale na tom záleží. Stabilita vzťahu, stabilita prostredia, starostlivosť o deti nedá sa namerať, ale buď je a rastie, alebo nie je, alebo sa zhoršuje na základe zákonov, na základe rozpočtov, na základe opatrení, ktoré tu sa prijímajú niekedy ako na páse. A nielen tu, ale aj na úrovni samosprávy, dokonca aj Európskej únie.
Áno, my sme toto opatrenie alebo tento návrh presadili v januári na pôde najväčšej frakcie ako jedno z dôležitých tzv. family mainstreaming, aby sa rodinné hľadisko stalo súčasťou posudzovania vplyvov na európskej úrovni, ale aj v národných štátoch. Kompetencia je národná, ale mnohé európske opatrenia majú jednoznačný vplyv na stabilitu alebo vývoj rodinného prostredia.
Ešte zareagujem na to, čo hovorila, áno, aj pani kolegyňa Lucia Žitňanská a viacerí, že to nebude ľahké, a tu ma napadol Milan Rúfus. Ten povedal, že "skús ľahšie a vyber ťažšie". V živote sú ľahšie aj ťažšie cesty, skúsenosti rôzne, lebo väčšinou to náročnejšie, to ťažšie je podstatné. To naozaj mení pomery človeka, spoločnosť. A preto zaradiť takúto doložku medzi ostatné, venovať jej kvalitnú pozornosť z hľadiska prípravy každej legislatívy, vytvorí inú kultúru, inú legislatívnu kultúru a prax. A ak tam pridáme protikorupčnú doložku alebo záležitosť, ja sa k tomu hlásim.
Áno, tu ide o podstatu zákona, tu nejde teraz o bodkočiarky alebo niektoré záležitosti následné, preto by som bol rád, aby tomu bola takáto pozornosť alebo porozumenie aj venované.
A, pán predseda, ak môžem ako navrhovateľ, vzhľadom na čas, resp. aj atmosféru, ktorá tu je teraz, navrhnúť, bol by som rád, ak by o tejto záležitosti, o tomto návrhu sa hlasovalo v utorok, ale až popoludní o 17.00 hod., ak tomu nič iné nebráni. Navrhujem to práve kvôli porozumeniu, o čo v tomto návrhu zdanlivo jednoduchom ide, ale aj získaniu podpory pre to, aby bol prijatý a následne posúdený a, samozrejme, definitívne schvaľovaný v druhom čítaní po starostlivých rokovaniach na výboroch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte mi predložiť za skupinu navrhovateľov návrh na úpravu rokovacieho poriadku tohto parlamentu, nás samotných, ktorý je dôležitým nástrojom pre kvalitnú a legitímnu tvorbu novej legislatívy. Od septembra minulého roku platí na Slovensku novela ústavy, ktorá doplnila do čl. 41... (Kýchnutie v sále.) Na zdravie. ... povinnosť Slovenskej republiky, to znamená všetkých orgánov verejnej moci, "manželstvo všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru". Táto formulácia ďalej nadväzuje na už ustanovenie, ktoré v ústave vyjadruje dôležitosť rodinného práva vo vete: "Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona."
Na to, aby táto nová časť ústavy bola aj v súlade s ďalšími opatreniami, aby náš právny systém bol vyvážený, predvídateľný a aby vytváral právnu istotu pre občanov, je dôležité, aby toto nové ustanovenie bolo zohľadnené aj pri tvorbe novej legislatívy. To znamená, ak sa prijímajú nové ustanovenia, aby neboli v rozpore s týmto ustanovením, ale, naopak, boli s ním v súlade a vytvárali to, čo znamená stavbu na novom základe. Základný zákon vo forme ústavy má pomáhať základnej bunke spoločnosti, ktorou je rodina vo všetkých jej formách.
Jedným z predpokladov pre právne zabezpečenie účinnej ochrany manželstva a rodiny zákonom v zmysle ústavy, v súlade a s cieľmi zákona o rodine, ktorý má samostatné a veľmi dôležité zásady, je posudzovať vplyv nového navrhovaného zákona s ohľadom na hospodársky a finančný dosah na rodinné prostredie.
Dnešný rokovací poriadok vyžaduje od predkladateľa zohľadniť vplyvy na podnikateľské prostredie, na verejné financie, na životné prostredie, na obyvateľov, na zamestnanosť. A v súlade práve s novým znením čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky navrhujeme k týmto položkám pridať tri slovíčka, ktoré znamenajú vplyv na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie.
Je, samozrejme, suverénnym právom a zodpovednosťou parlamentu rozhodovať, tak ako doteraz, Ale je zákonnou, teda na základe novely má byť zákonnou zodpovednosťou predkladateľa doplniť aj toto hľadisko do dokumentu, ktorým vstupuje do legislatívneho procesu, už či je to poslanec, výbor, skupina poslancov alebo vláda Slovenskej republiky. Rodinné hľadisko by malo byť povinne zohľadňované.
Politicky povedané, je to logický krok, ktorý nadväzuje na Ústavu Slovenskej republiky. Podlžnosť voči tomu, čo znamená základná bunka pre spoločnosť a pre štát, je na Slovensku evidentná aj z hľadiska sociálnych dopadov, ekonomickej vitality alebo slabín, hlavne v slabších regiónoch, demografie, ktorá sa neodvíja dobre. A túto podlžnosť už desaťročia na Slovensku veľmi viditeľnú by sme mohli práve začať korigovať aj tzv. rodinnou doložkou alebo rodinným hľadiskom pri posudzovaní vplyvov.
Rodina je kľúčovým kultúrnym, sociálnym, ale aj ekonomickým aktérom a cez ňu buď prichádza budúcnosť, alebo sa oslabuje to, čo znamená vitalita, kultúra, občianstvo, vlastenectvo – veľmi dôležité predpoklady pre fungovanie slobodnej a demokratickej spoločnosti.
Nechcem už dlho hovoriť, ten úvod je viac-menej úvodom k diskusii a k rozhodnutiam, zrejme v utorok, práve aj kvôli tomu, čo odznelo, a zároveň k tomu, aby sme nadviazali na dôležitosť na jednej strane zmien v ústave a na druhej volania po podpore, po účinnej podpore rodiny, nielen po nejakých princípoch alebo východiskách, ale po konkrétnych a účinných opatreniach pre každodenný život.
Chcem povedať na záver to, o čom som hlboko presvedčený a tieto dni sú akoby volaním práve po postojoch: rodina nie je problém ani záťaž, rodina je súčasťou riešenia našich problémov a všetky opatrenia včítane nastavenia procesov by mali napomáhať každodennému fungovaniu, stabilite a vitalite rodín na Slovensku.
Ďakujem nielen za porozumenie pre túto tému, ale už vopred za podporu hlavne u tých, ktorí aj doteraz hlasovali v tejto línii. A chcel by som pozvať všetkých, aby takéto hľadisko do rokovacieho poriadku bolo začlenené, pretože určite jej vplyv na rodinu dôležitejší než iné, ostatné vplyvy pre ekonomiku, spoločnosť, kultúru a budúcnosť Slovenska.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, Helena Mezenská.

Ďakujem pekne pánovi kolegovi Julovi Brockovi za poukázanie na dôležité, priam rozhodujúce súvislosti v tomto bode programu. Dnes ráno rokujeme o tom, či je dôvod na skrátené legislatívne konanie, čo sa deje v Slovenskej republike, že zrazu treba veľmi rýchlo zasahovať do II. piliera štvrtýkrát.
Z 9. januára pán minister po médiách je citovaný, že dôchodcovia môžu byť spokojní, a dôvodová správa hovorí v § 2 na úvod: „Účelom návrhu zákona je reagovať na novú situáciu, ktorá vznikla od 1. januára 2015.“ Ja si myslím, že minister mieni a premiér mení, minister mal isté novoročné posolstvo, potom sa ukázalo, že to môže byť aj politicky trochu inak vnímané, a premiér povedal: „Ideme znovu do toho. Otvárame II. pilier teraz ako rýchlo, tak zároveň aj dynamicky, pretože treba robiť druhý balíček, možno aj tretí balíček.“ Som presvedčený, že kolega poukázal veľmi presne na to, o čo tu ide.
Chcem potvrdiť, že nielen v čase krízy, ale aj celkovo treba hľadať riešenia, ktoré sú dlhodobé. A dôchodkový systém by mal reagovať aj na demografiu, aj na ekonomiku, samozrejme, aj na potrebu zvyšovania životnej úrovne všetkých včítane tých starších, ktorí už sú v tom systéme. To znamená nespochybňovať dôležitosť sporivosti a sporenia, motivovať k tomu, pretože to je jedna z dôležitých vlastností či v rodinnom, spoločenskom alebo osobnom živote. Ak budete takto torpédovať práve tento dôležitý princíp, tak Slovensko nebude pripravovať budúcnosť, ale skôr ju konzumovať. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, chcem nás požiadať, aby sme do aktuálnej schôdze zaradili jeden nový bod, a to správu guvernéra Národnej banky Slovenska o rizikách rozhodnutia Európskej centrálnej banky o masívnom tlačení peňazí pre Slovensko. Ako viete, pred pár dňami Európska centrálna banka prijala rozhodnutie o tom, že od marca až do septembra budúceho roku vydá mesačne 60 mld. eur, čo je enormná, enormná čiastka dosahujúca takmer 1 100 mld. eur. Toto rozhodnutie prináša množstvo rizík až hrozieb a prináša ich pre eurozónu, ktorej súčasťou je aj Slovenská republika.
Preto v zmysle rokovacieho poriadku chcem tento bod navrhnúť, pretože guvernér Národnej banky je členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky a parlament by mal o tom byť informovaný.

Chcem poďakovať kolegyni Janke Šípošovej. Áno. Je to o tom, že kto čo v sebe má, to zo seba vydáva, rozdáva. A práve preto som chcel poďakovať tým, ktorí rozumejú, čo je zodpovednosť, a zároveň, že po čase sa ukazuje ovocie tej zodpovednosti a rozhodnutí. Som presvedčený, že výberové konania alebo nová súťaž bola správna alternatíva, vtedajšia legislatíva poznala dve možnosti, o ktorých bola informovaná Komisia. A s Komisiou sa ďalej rokovalo a podľa toho, ako Komisia do tohoto procesu vnášala svoje či odporúčania, alebo rozhodnutia, lebo to bolo prenesené na pôdu Európskej komisie od roku 2011, tak tak sa postupovalo.
A som rád, že dnes hovoríme nielen o výberovom konaní, ale aj o tom, čo to stojí. A budem rád, alebo zagratulujem ministrovi, ak sa odhodlá túto zmluvu zrušiť a nechať znovu presúťažiť. Bude to na prospech nielen vlády, ale hlavne občanov Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Ctené dámy a vážení páni, ja skôr som nemohol sa prihlásiť vo faktickej, a preto využívam túto možnosť, lebo chcel som zareagovať krátko aj kvôli záznamu, aj kvôli možno takému dopovedaniu.
Práve ten list, pán Susko, ktorý ste citovali, hovoril o tom, že podľa slovenskej platnej legislatívy v roku 2011 boli možné dva postupy, o ktorých list prostredníctvom ministra zahraničných vecí informuje Európsku komisiu.
Tá prvá odpoveď, alternatíva číslo jedna, verejné obstarávanie nanovo a druhá, že štátna firma, teda Národná diaľničná spoločnosť, vstúpi do toho vzťahu priamo a cez takzvaný inštitút rokovacie konanie bez zverejnenia začne upravovať alebo meniť ten vzťah, aby bol prijateľný.
Ten proces potom ďalej bežal, medzitým veľakrát spomínané udalosti znamenali, že my už sme nemohli doťahovať do koncovky rozhodnutia. Ale nevkladajte mi ani do úst, ani do nejakých tvrdení, že my sme chceli vtiahnuť nejaké iné, než verejné záujmy do tohoto procesu. Opakujem, na úvod bola možnosť buď zrušiť všetko, čo mohlo mať komplikované aj právne, aj finančné, aj iné dôsledky, alebo sa pokúsiť ten zdedený, nadobudnutý stav v celkovom mýtnom systéme upraviť, vylepšiť tak, aby bol aj právne kompatibilný s európskym právom, aj verejnými záujmami Slovenska.
To sme sa pokúsili, teraz sme pri bode, ktorý je treba dokončiť, a preto som komunikoval, že keby došlo k zrušeniu tej zmluvy, ktorá vyvolala v novembri novú vlnu rozhorčenia alebo otáznikov, alebo pochybností, táto schôdza by zrejme nebola. Naopak, koná sa ďalej tak, ako to bolo dohodnuté.
A ešte jedna poznámka na adresu bývalej generálnej riaditeľky Marcely Hrdej. Veľa zlého a nepravdivého sa o nej popísalo, ja sa jej chcem zastať preto, lebo dokázala s poštou, ktorá je veľkou a dôležitou firmou spolu s celkovým vedením prejsť z procesu alebo priestoru neliberalizovaných poštových služieb do dnešného stavu, ktorý nebol ani jednoduchý, ani ľahký, a bez rizík. Nedostala nijaký ani zlatý, ani platinový padák, to bola taká difamácia, ktorú dokážu len niektorí slovenskí politici a médiá. Dostala trojnásobok základného platu šéfky predstavenstva, ani nie 7-tisíc. Zriekla sa tzv. konkurenčnej doložky, ktorá jej patrí na základe zmluvy, práve pre možnú konkurenciu alebo nekalú konkurenciu, pretože dnes už slovenská poštová služba je otvorená, je na veľkom, oveľa väčšom priestore než dovtedy. To ostatné, takmer polovica z tej spomínanej sumy, boli hospodárske výsledky, ktoré bolo treba auditovať, potvrdiť a podľa toho konať, takže to bola pohyblivá zložka mzdy. Pravda je dôležitá, priatelia, aj detail v rámci toho obrazu.
Ja chcem poďakovať všetkým, ktorí boli korektní pri tej debate, lebo často sa moje meno spomínalo, a viem, že treba niečo aj zniesť. Menšina z tejto sály bola v reálnej exekutíve, kde treba prijímať zodpovedné rozhodnutia a často nemôžte a nemáte všetky informácie, stovky, ba tisíce ľudí v zodpovednosti alebo v podriadenosti. A chcem poďakovať všetkým, ktorí tomu rozumejú, zmýšľajú pozitívne a vedia, že sa dajú veci robiť na Slovensku aj v Európe lepšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pani Hufková, dá sa odstúpiť na základe klauzuly alebo podmienok zmluvy a prípadne širšie podľa obchodného práva. A takto som ja kompenzoval niektoré nevýhodné zmluvy, o ktorých som hovoril na úvod, tie PPP kšefty. Naozaj, lebo to bolo tak donebavolajúce, že dá sa to nazvať gréckou cestou. A keby som už iné nebol dosiahol, toto bola pomoc pre ľudí, aby nedoplácali na nezodpovedné, netransparentné, predražené obchodovanie na Slovensku, a odvtedy som škandalizovaný. Ale to hovorím len preto, lebo si poštvete ľudí, ktorí sú za tým, lebo záujmy sú záujmy. Ale my nepotrebujeme deliť firmy na červené a modré, ale na férové a neférové. A ak budú naše obstarávania, zákony stále férovejšie, pretože môžu takými byť, aj majú byť, a som presvedčený, že aj zmeny zákonov by tam mali smerovať, tak sa na Slovensku bude gazdovať lepšie.
K tým jednotlivostiam sa ja vyjadrovať nebudem, vidím, že to máte spísané, že to máte organizované jak v materskej škôlke. Nech sa páči, ak sú niekde akékoľvek otázniky alebo trestnoprávne záležitosti, treba konať, minulosť si žiada aj prevetranie alebo poznanie, aby súčasnosť a budúcnosť boli lepšími.
To, že sme zaviedli Centrálny register zmlúv, bolo tak jasné a jednoznačné opatrenie, že dnes sa môžeme o tom rozprávať. Predtým, za vašej prvej vlády, sa nedalo zistiť, ani kde je tá nástenka, ani kto je kde, v ktorom hoteli, jak sa to vyrokovalo, len sme videli červené čísla.
Ďakujem všetkým za pochopenie. A chcem vám zaželať naozaj odvahu a statočnosť, lebo to je základ pre demokraciu, či v opozícii, či vo vláde. Aj vám zo SMER-u.