Videokanál poslanca

Pán Martvoň, ja sa obávam, že vy neviete, čo je väčšina, a preto je ťažké pochopiť výraz drvivá väčšina. To je o matematike, o počtoch. Nebudem komentovať, či jednoosobové, alebo strany, ktoré majú viac problémov než ľudí, alebo perspektívu. Je mi ľúto, že v takomto zložení tu budú isté prekáračky, ale každý, kto chcel pochopiť, o čo tu ide, dnes chápe. Vy máte moc. Ak budete hľadať pravdu a spravodlivosť, nájdete ju. Voľby budú tajné aj pre vás, pán kolega Martvoň.
To ostatné nestojí nejak za reč, za polemiku a chcem len zopakovať, keby KDH nebolo postavené na demokracii, 25 rokov tu nie je. Demokracia je náročná, ale nie je holubník. Pán kolega Kvasnička dostal na výber, dokonca 4 dni. Vybral si, slobodne, tu bude sedieť, nesie aj zodpovednosť za to, ako pre koho a čo reprezentuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi niekoľkými poznámkami sa vyjadriť k voľbe, ktorá bola a je dlho očakávaná a vyvoláva aj veľké očakávania vo verejnosti, pretože Slovensko si zaslúži viac. Viac spravodlivosti, viac zodpovednosti pri nakladaní nielen s verejnými financiami, ale s verejnými aktívami, resp majetkom štátu ako takým. Najvyšší kontrolný úrad patrí ku kľúčovým ústavným orgánom Slovenskej republiky a vďaka jeho dnešnému stavu alebo, dovolím si povedať, liknavému prístupu, Slovensko, občania, ľudia prichádzajú o veľa, o veľa eur, či z eurofondov, alebo zo slovenských štátnych verejných financií, pretože konanie tohto orgánu je pomalé, málo profesionálne, neskoré. Mnohé audity vykazujú nekompatibilitu s európskym právom alebo právnym priestorom a dôsledky toho sú veľmi čitateľné, viditeľné a drahé. Dovolím si pripomenúť, že mnohé škandalózne postupy by sa ani nemohli udiať pri účinnejšom nasvetlení priestoru slovenských verejných financií alebo správy vecí verejných zo strany serióznej kontroly. Táto voľba prichádza neskoro, ale predsa, čím chcem vyjadriť výhradu aj k predchádzajúcemu vedeniu parlamentu, keďže od februára 2012 súčasný predseda NKÚ nadsluhuje, a preto je povinnosťou zo zákona predsedu vytvárať predpoklady pre zvolenie, aj keď je to, samozrejme, už potom zodpovednosť celého parlamentu a je to aj otázka politická, ale nevoliť, nevytvárať predpoklady pre plnohodnotné fungovanie ústavných inštitúcií je v rozpore aj s ústavou, aj s naším poverením občanmi.
Je mi cťou a rád predkladám názor, tak ako som ho písomne predložil za skupinu 60 signatárov. Kandidatúru a názor na Maroša Žilinku ako kvalifikovaného a povedal by som excelentného kandidáta na takýto post. Aj preto, lebo raz sme už sme tu s týmto menom tu pracovali, ale voľba nebola naplnená, pretože jedna strana to vtedy podmienila len verejnými voľbami, čo nebolo prijaté, a kandidatúra bola stiahnutá.
Maroš Žilinka je 45-ročný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry - v najlepších rokoch - a odkedy je Slovenská republika nezávislou, odvtedy je prokurátorom, teda 22 rokov vykonáva úrad, ktorý je náročný a dôležitý a vo verejnom záujme. Táto kandidatúra vyjadruje názor drvivej väčšiny opozície, drvivej väčšiny opozície. A dovolím si povedať, že táto kandidatúra je spájaná aj s verejnou dôverou alebo podporou, ak vnímame reakcie, verejnú mienku a to, čo sa deje na Slovensku. Aj sám som povedal, aj dnes podčiarkujem, očakávam, že voľba prebehne nielen podľa zákona a zákonných pravidiel, čo je formálna stránka procesu, ale aj vo verejnom záujme v plnom slova zmysle.
Veľmi často boli spomínané či pri híringu, alebo v médiách, alebo aj tu v politických diskurzoch kritériá nestrannosti, nezávislosti a odbornosti. Sú veľmi dôležité a sú veľmi potrebné pre dôveryhodné postavenie aj šéfa, aj vedenia, aj celého Najvyššieho kontrolného úradu. Človek, ktorý od roku 1993 pôsobí v rezorte prokuratúry Slovenskej republiky, musí kontinuálne, neustále 22 rokov spĺňať prakticky rovnaké podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie, ako platia pre prokurátorov, tak aj pre vedenie Najvyššieho kontrolného úradu. Súčasťou, ktorá zaručuje takúto nezávislosť, je nezlučiteľnosť s členstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí na rozdiel od tých, ktorí tu boli volení pred dvoma rokmi napríklad do vedenia NKÚ, ktorí majú spĺňať tie isté kritériá, nezakladal ani nereprezentuje politickú stranu svojou osobou a túto podmienku, opakujem, spĺňal po celých 22 rokov, pretože tie isté podmienky sú potrebné pre vznik služobného pomeru prokurátora aj pre výkon funkcie prokurátora.
Z hľadiska odbornosti jeho pôsobenie je absolútne nespochybniteľné, pretože dnes a celé roky rieši ťažkú ekonomickú, hospodársku a majetkovú kriminalitu, zvlášť závažnú kriminalitu s rozsahom škody alebo dotknutých záujmov presahujúcich 6 mil. eur. Veľmi konkrétne a pravidelne preto spolupracuje s orgánmi, ako je Najvyšší kontrolný úrad, finančná polícia, audítori, znalci, účtovníci, a často sa to týka práve takých inštitúcií a orgánov, aké kontroluje NKÚ z hľadiska svojej pôsobnosti. Jeho odbornosť sa snúbi, tak ako to v princípe a komplexne má platiť, s profesionálnou etikou, s mravným cítením, s úctou k právu a spravodlivosti, čo sú tie prvotné istoty, ktoré by mala štátna moc ľuďom garantovať, s objektívnosťou a nestrannosťou a hlavne so zodpovednosťou, ktorú ako prokurátor celé dve desaťročia vykonáva s vysokou náročnosťou svojho postavenia, a to zároveň reprezentuje osobnostnú integritu. Bez nej by takéto pôsobenie nebolo možné. Maroš Žilinka už tretíkrát získal bezpečnostnú previerku na najvyšší stupeň utajenia, teda na prísne tajné, čo znamená nielen samotnú formálnu stránku, ale nespochybniteľnosť jeho kreditu z hľadiska bezpečnosti, ale aj dôveryhodnosti pri výkone verejnej moci, pretože je pod drobnohľadom a zároveň musí prejsť takýmito previerkami pravidelne, regulárne.
Čo sa týka jeho pôsobenia, krátke obdobie, ale dôležité na poste štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zamerané dominantne na dve oblasti, a to legislatívu a verejnú správu. Znovu veľmi dôležité oblasti práve pre výkon a súčinnosť s Najvyšším kontrolným úradom, hlavne časť verejnej správy. To je nielen vo verejnom záujme, ale aj v záujme parlamentu, aby takáto či kompatibilita, alebo profesionalita bola využitá pre dôveryhodnosť nového vedenia a hlavne predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Čo sa týka jeho kandidatúry do parlamentu, nie je možné na Slovensku naplniť ústavné právo kandidovať do Národnej rady inak, než podľa zákona, inak, než na volebnej listine niektorej strany alebo hnutia. Áno, zdieľame hodnoty, zdieľame presvedčenie, ktoré v živote je dôležité niesť, nie beztvaro, nie nečitateľne, nie hmlisto, pretože hodnoty v osobnom, spoločenskom i medzinárodnom živote sú dôležité. Chcem teda vyjadriť, že práve kandidatúra Maroša Žilinku vytvára a spĺňa všetky predpoklady pre to, aby NKÚ sa mohlo nadýchnuť väčšej dôveryhodnosti. Je to vo verejnom záujme.
Samozrejme, výsledok voľby, ktorá príde na rad po rozprave, je v rukách opozície, ale dominantne - už či v pomere, alebo politicky - v rukách SMER-u. Chcem povedať väčšinovej strane, že kto chce, hľadá spôsob, kto nie, hľadá dôvod, ale tu dôvod na odmietnutie kandidáta nenájdete. Jediným je možno dôvod naďalej udržiavať stav, ktorý dnes na NKÚ je, alebo zakrývať to, čo sa zakrývať niektorým chce alebo treba.
Chcem povedať Robertovi Ficovi, ktorý je predsedom strany SMER a ktorý od marca 2012 odkazoval, že opozícia má navrhnúť a SMER to bude rešpektovať alebo voliť, keď odkázal prednedávnom, že očakáva návrh a za ním akú-takú zhodu opozície, predkladáme návrh, ktorý reprezentuje drvivú väčšinu opozície. Pán Fico, toto reprezentuje drvivú väčšinu opozície, čo je dnes vyjadrené pod menom Maroša Žilinku, a Maroš Žilinka, tak ako ho Slovensko môže poznať a vnímať, reprezentuje jediného skutočne opozičného kandidáta pred voľbou do Najvyššieho kontrolného úradu. Som presvedčený, že je to v záujme Slovenska, a ak budeme vedení záujmom občanov a krajiny, táto voľba nemôže dopadnúť inak, ak.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické.

Nech sa páči, Eugen Jurzyca.

Ďakujem pekne za všetky nielen poznámky, ale hlavne úprimné odkazy.
Chcem so všetkou vážnosťou, férovosťou a otvorenosťou povedať hlavne kolegom so SMER-u, že pripomínajú troglodytov politického života na Slovensku. A chcem ich preto pozvať a vyzvať viac na svetlo z tej jaskyne, kde sa žije podľa odrazov a tieňov, aby vyšli viac na svetlo. Lebo svetlo pomáha aj rásť, aj spoznávať.
Ľudia odmietnu tandem Široký - Fico, 51 - 49 alebo v akomkoľvek pomere, ale líder je jasný. A vám odkazujem, aby ste to odmietli pre vlastné dobro tiež.
A keďže dnes je taký špeciálny deň, dnes je Juraja, chcem zaželať všetkým Jurajom predovšetkým spravodlivosť. Viete, ako to myslím, prečo to myslím takto a prečo je dnes tento odkaz veľmi dôležitý. Aby Slovensko bolo právnym štátom, a nie právnickým. Máte na to a hlavne Slovensko má na to. Prvý predpoklad je vôľa a ten druhý je zrelosť slovenskej spoločnosti.
Som presvedčený, že aj táto kauza pomôže v dozrievaní k zodpovednému, solidárnemu a skutočne spravodlivému Slovensku.
Ďakujem za všetku diskusiu a hlavne za férové, konštruktívne postoje.

Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni kolegovia, dovoľte mi dopovedať alebo aj zareagovať na to všetko, čo tu odznievalo po tri dni a možno bude aj dnes, je to vo vašich rukách. Máte moc, ale nemáte pravdu, hovorím to kolegom zľava, pretože čísla potvrdzujú, mandáty na to máte, ale nie morálne oprávnenie.
To, čo sa tu udialo v poslednom týždni a včera večer dokonalo, bolo dokonanie podvodu. Podvodu na občanoch Slovenska, ktorí si zaslúžia naozaj iný prístup a službu moci. To, čo bolo v hlasovaní potvrdené a stáva sa legislatívnym aktom, je potvrdenie politického i ekonomického tandemu Široký - Fico. V tomto poradí: väčšinový Široký, menšinový Fico. Potvrdzuje to aj samotné znenie, ako je možné ďalej fungovať s Váhostavom, potvrdzujú to aj udalosti posledných týždňov, pretože všetky rozhodnutia, všetky časové súvislosti napovedajú o tom, že víťazom aj lídrom tohoto procesu je Juraj Široký. A ak to predtým nebolo jasné, ak to nebolo čierne na bielom, teraz to je.
Chcem oceniť tých, ktorí s odvahou a statočne bojovali za svoju pravdu, za svoje právo, za svoje peniaze, a to živnostníkom, malým podnikateľom, ktorí sa nebáli a postavili za svoje oprávnenia. Nie je to jednoduché, ale je to dôležité aj pre nich, aj pre ekonomiku a budúcnosť slovenskej demokracie.
Nie je vo zvyku, aby politik ďakoval médiám, ale v tejto chvíli chcem poďakovať aj médiám práve preto, lebo na kauze Váhostav sa dnes láme orientácia Slovenska, našej spoločnosti. Je veľmi dôležité, aby ľudia chápali, o čo tu ide: Kto má a kto nemá zmysel pre právny štát a kto tu vytvára predpoklady pre právnický štát. To nie je o vzdelaní, to je o princípe a spravodlivosti.
Chcem poďakovať všetkým kolegom poslancom z opozície, ktorí sa postavili za princíp. Tu nejde o moju stoličku, nemám ani sekretárku ako podpredseda parlamentu, limuzínu nepoužívam na vozenie ani bieleho, ani čierneho psa, ani to nepotrebujem pre svoju službu. Som presvedčený, že to nie je o tom, ale o moci, ktorá buď rešpektuje pravidlá a právo, alebo koná arogantne.
Som sklamaný z pôsobenia aj predsedu parlamentu, ktorý podpísal ako prvý ten návrh, pričom pred voľbou predsedu parlamentu som verejne vopred podporil osobu Petra Pellegriniho v očakávaní inej, novej, vyššej politickej kultúry. Ale každý svedčíme skôr skutkami, než slovami.
Možno ten scenár, možno ten proces bol písaný niekde na Bahamách, ale dôležité bude, čo napíšu ľudia na Slovensku v nasledujúcich mesiacoch do volieb, ale aj potom. Osud Slovenska z hľadiska politiky, ekonomiky, ale aj celkovej kultúry je v rukách ľudí, a to je dobré. To je dobré. Konali ste, ešte aj v tejto chvíli konáte podľa hesla: "Vyhraj voľby, môžeš všetko."
Kľudne, dámy a páni zo SMER-u, môžte ma dnes odvolať, čísla na to máte, KDH to nezaujíma v zmysle, či to urobíte, alebo nie. To nie je o tom, to nie je o tom. Či to urobíte, alebo nie, či dokonáte svoj návrh, alebo nie, my urobíme všetko pre to, aby tandem Široký - Fico prestal ovládať a okrádať Slovensko, jeho občanov.
Chcem k tomu samotnému návrhu povedať krátko, máte ho všetci: Je neuveriteľný, ne-u-ve-ri-teľ-ný, je bezprecedentný, neviem, kto bol pisateľom, ale sú tam tí, ktorí ho podpísali, ktorí sa s ním stotožnili, nie všetci zo SMER-u, ale je ich dosť. Tento návrh je arogantný, absurdný a zúfalý.
Ja arogantný preto, lebo ak chýbajú argumenty, tak sa väčšina uchyľuje k sile. A tam, kde dominuje sila, kde prevládne sila, tam stráca demokracia. A to je tento stav.
Ja absurdný preto, lebo odvolávať niekoho za to, že pred rokmi v zodpovednosti pred občanmi a zákonom konal podľa zákona a svedomia a vo verejnom záujme a s plným vedomím súhlasil, aby dostávali prednosť nižšie ceny, je na hlavu postavené. Toto je biele a toto je čierne, môžte povedať aj naopak, ale pravda bude iná. Som presvedčený, že by ste mali vystúpiť z toho tieňa jaskyne na svetlo, z tieňa možno tejto budovy alebo Úradu vlády a viacerých úradov a zistiť, čo je pravda, lebo na svetle je to lepšie vidieť.
Nechcem už rozvíjať všetky súvislosti tohto uznesenia alebo návrhu na odvolanie, ale pripisovať mi priamu zodpovednosť za zrušenie PPP projektov pripravených vašou prvou vládou mi pripomína odkaz od Roberta Fica o vlastizrade. Po rokoch sa pýtam, kto je ten vlastizradca, keď sa pozriete na reálny vývoj výstavby cien a skutočný záujem občanov Slovenskej republiky? A je to zúfalé, to vaše snaženie, pretože sa usilujete týmto zakryť chaotickú situáciu, ktorá vzniká v SMER-e, vzniká v politike a ktorá vlastne potvrdzuje, že tu nevládne štandardná politická sila, ale zlepenec záujmov s rôznymi osobami v pozadí.
Môžte urobiť, čo chcete, čo chcete. Môžte prijať uznesenie, môžte ma odvolať, máte to v rukách, ale nás tým ani nezastrašíte, ani nezastavíte.
Chcem poďakovať všetkým, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť, pre principiálnosť, a chcem všetkých ubezpečiť, že neustanem ani ja, ani tí, ktorí zmýšľajú a konajú podobne. Budem usilovať vo dne, v noci, kým zo Slovenska červeného nebude Slovensko biele. Slovensko skutočne solidárne a Slovensko skutočne spravodlivé.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja dúfam, že raz sa k tomuto príbehu a čím skôr vyjadrí aj ten dotyčný pán Široký, už či starší alebo mladší, pretože je veľmi zaujímavé, ako za akcionára alebo akcionárov v tomto príbehu hovorí rokovanie a výsledok rokovania. Ja som presvedčený, že slová alebo odkazy, už či z Bahám alebo tu zo Záhorskej alebo z niektorého hotela, by veľmi napomohli vyjasniť, o čo v tejto novej väzbe má ísť. Pretože opakujem, socializujú sa tu riziká a náklady na reštrukturalizáciu a privatizuje výhoda, ktorá znamená oddlženie firmy a jej vyššiu bonitu do budúcnosti. Myslím si, že Široký tým získava.

46.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni kolegovia, pre Slovensko je niekoľko ciest do budúcnosti a niekoľko vízií. Každá z nich je iná aj tou koncovkou, akú krajinu, aký charakter spoločnosti, ekonomiky chceme budovať, ale aj tou samotnou cestou. A platí to aj o ekonomike a podnikaní na Slovensku. Prvá cesta, alebo typovo sú zhruba dve, aj keď sa môžu líšiť a po celej Európe i svete nájdeme výrazné odlišnosti, ale typovo sú dve.
Tá prvá je o transparentnosti, o kombinácii slobody a zodpovednosti, o podnikateľskom prostredí s férovými súťažami a konkurenčnými cenami a o skutočnom sociálnom trhovom hospodárstve. Tá druhá je o štáte, ktorý je podnikateľom, regulátorom a často obojím naraz a v konflikte je o dohodách na politickej úrovni namiesto ekonomickej súťaže, o dohodách namiesto naozaj transparentných rozhodnutí jednotlivých aktérov, o klientelizme, korupcii a ekonomike, ktorá je neefektívna.
Tá prvá cesta nás vedie, a som presvedčený, že potrebujeme víziu, ktorá by nás mala viesť k tvorivému a vyspelému Slovensku po každej stránke. Tvorivosť a vyspelosť spolu súvisia v ekonomike, v spoločnosti, v politike, v kultúre, celkovo. A tá druhá smeruje ku korupcii, k právnickému štátu, k deformáciám, k upadajúcim sektorom, k upadajúcim regiónom. A tie dve cesty typovo sú evidentné a dnes na stole aj pri téme konkurz a predtým vyrovnanie, dnes reštrukturalizácia.
Tá prvá je o osvedčenom zodpovednom narábaní s parametrami riešenia. To znamená dlžník - veriteľ, obchodný vzťah aktérov, a tým aj o spravodlivosti v prípade spoločnosti Váhostav - SK, akciová spoločnosť. Tá druhá v záujme udržania moci a sociálneho zmieru v záujme drobných veriteľov ide, a dnes evidentne, na nesystémové kroky, má snahu ozdraviť spoločnosť Váhostav tak, že to môže byť problém.
Do budúcna ani toto riešenie, kolegovia z vlády, z vládneho SMER-u, nedáva istotu, že tam firma Váhostav nespadne znovu. Už raz v reštrukturalizácii bola a že pre tento nesystémový precedens sa ešte viac nepokriví dnes veľmi chabé z právneho pohľadu podnikateľské prostredie na Slovensku, prostredie pre podnikanie, prijímanie rizika, iniciatívy a zodpovednosti.
Kam sa pri týchto alternatívach postaviť? Je to citlivá téma, citlivá otázka. Ja odporúčam postaviť sa na stranu spravodlivosti. Moc má slúžiť pravde a spravodlivosti. Ľudia si zaslúžia pravdu a spravodlivosť.
Príbeh Váhostavu je o smerovaní Slovenska. Pretože reštrukturalizácia tak, ako je dnes navrhovaná ešte stále v procese, v konaní, je podvod do začiatku. Tak ako bola spustená, tak ako je navrhnutá, tak ako prebieha, je podvodná. Už pred rokom sa táto typická žilinská firma preregistrovala do Bratislavy, pretože pre podobné konanie tam nenašla vhodné prostredie. Reštrukturalizačný plán spravuje dvadsaťpäťročná právnička ako svoj prvý prípad, prípad giganta, ktorý má ona zvládať. Samozrejme, je to veľmi podozrivý príbeh vo vzťahu k ďalším právnym aktérom a majetkovým prepojeniam medzi veriteľmi a dlžníkom.
Účtovná závierka, ako už bolo povedané, tejto firmy je v pluse. Za celý minulý rok v závere roka vyhodnotená, zverejnená je v pluse. To znamená, táto firma nepotrebuje objemovú reštrukturalizáciu, teda škrtanie dlhov a tzv. herkat, ale časovú, aby mohla z týchto aktív a budúcich príjmov vyrovnať svojich veriteľov. Už vyhliadka na tento rok, ktorá je súčasťou správy, hovorí o tom, že Váhostav očakáva v tomto roku aktíva na úrovni 70 mil. eur zo štátnych záväzkov hlavne cez Národnú diaľničnú spoločnosť, ale aj z hotovosti, pričom pohľadávky voči malým veriteľom, nezabezpečeným veriteľom sú na úrovni 39 mil. eur. Kde je teda problém? Problém je v rozhodnutí zbaviť sa dlhov a tým pádom mať zisk na základe právnického a v tomto príbehu reštrukturalizačného opatrenia, ktoré sa vydarilo iným.
My sme presvedčení, že toto je scenár, ktorý tu už bol a dokonca zisk takouto operáciou bez zdanenia už bol aj naplnený v príbehu, ktorý sa dotýka aj Juraja Širokého, a to je zdravotná poisťovňa Dôvera a jej precenenie 450 mil. eur. Firma je bonitná. Má zákazky za zhruba 1,5 mld. eur. Vlastné alebo spoločné, a to je veľmi dôležitý predpoklad pre platobnú schopnosť v najbližšom roku a v ďalších rokoch. My sme presvedčení, že ak je nedostatok likvidity, tak by sa mala hľadať predovšetkým cesta časovej reštrukturalizácie, nie objemovej.
Som veľmi rád, aj keď až teraz, že prokuratúra Slovenskej republiky konečne, konečne vstúpila do konania, nielen do vyšetrovania ešte v marci, po tom, čo boli aj doručené apely, alebo vznesené apely na konanie, ale konečne od 20. apríla, od pondelka, aj aktérom v konaní v samotnom procese, kde môže konať nie ako veriteľ, ale ako plnoprávny účastník konania na základe Občianskeho súdneho poriadku. Razia polície prišla až dnes ráno. Áno, veľmi otázne, čo po štyroch týždňoch, keď už bolo zahájené stíhanie, keď už je Váhostav denno-denne vo všetkých médiách, ešte nájdu v papieroch a odniesli v krabiciach. Možno je to už len súčasť istého scenára, ktorý svedčí o tom, spriaznené firmy majú spriaznené vládne štruktúry a spriaznenú policajnú moc. Slovenská vláda koná, najprv odmietala konať, čo ona s tým má, teraz narýchlo a na poslednú chvíľu. A takto to aj vyzerá. Nesystémovo, až chaoticky vťahujúc znovu, ako vždy, financie občanov výhodne pre niektorých širokých, istotných. To množné číslo tam patrí.
SMER nezvolal, teda najprv nezvolával a potom zvolal schôdzu bez pripravenosti len so všeobecnou formuláciou. Následne prichádzala licitácia, či 15, či 18, 30, 40 %, 50 %. A samozrejme, nielen licitácia, ale vťahovanie štátnych aktív do problému tejto firmy. Riešenie, ktoré je navrhované, vytvára výhodu pre majiteľov, ktorých zbaví dlhov a bonita firmy sa zvýši. Vláda Roberta Fica socializuje straty Váhostavu. Štát vstúpi do firmy Juraja Širokého. Väčšina, to bude Široký, menšina, to bude štát. A škrtnutie dlhov bude znamenať zisk pre majiteľov bez dane. Táto filozofia sa tu už uplatnila.
Kolegovia, nemuselo sa to stať, nemuselo sa to naplniť. Celé roky vládnuca väčšina nepodporovala niektoré návrhy aj z opozície, ktoré mohli tejto situácii zabrániť. Celé roky nebol vykonávaný audit na niektorých dielach, či diaľničných alebo verejných, ani zo strany ministerstva dopravy, ani zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. A dlhodobé záväzky Váhostavu, ktoré charakterizuje obdobie jeden až päť rokov záväzku, narástli hlavne v poslednom roku. V dvanástom roku boli na úrovni 5 mil., v trinástom na úrovni 6 mil. a teraz sú na úrovni 37 mil. eur. To znamená platobnú nedisciplínu alebo novú situáciu v poslednom roku. Problém neplatenia je čerstvý. A ako ďalej?
My sme cez víkend rokovali a pripravovali tiež riešenie. Som presvedčený, že je dôležitou súčasťou nielen tejto diskusie, ale aj rozhodovania o ďalšej ceste o smerovaní Slovenska. My sme dali už pred Veľkou nocou avízo, že chceme o tom rokovať v parlamente. Keď sa dvere otvorili z iniciatívy predsedu parlamentu, tak sme sa na rokovanie pripravovali. Adresovali sme výzvu generálnej prokuratúre konať, zorganizovali stretnutia so živnostníkmi, ale aj pripravili samostatné a dobré riešenie. Pretože riešenie má byť spravodlivé, systémové, v súlade s ústavou.
Riešenie, ktoré predkladáme, počíta s tým, že za dlhy nesie 100-percentnú zodpovednosť akcionár, že za spravodlivú prácu ma byť 100-percentá spravodlivá pláca. Teda nie kombinácia alebo licitácia, ale plné krytie. A po tretie, nemá to byť zo zdrojov daňových poplatníkov.
Existujú dva typy situácií pri reštrukturalizácii. Ak je dlžník v predĺžení, alebo ak je dlžník v situácii bez predĺženia. To znamená, je vtedy v predĺžení, ak jeho aktíva sú menšie ako pasíva a naopak, ak záväzky presahujú aktíva, tak vtedy nie je, presahujú aktíva, tak je v predĺžení. Tieto dve situácie náš návrh rieši odlišne. Ak dlžník nie je v predĺžení, tak je potrebná časová reštrukturalizácia, ktorá predpokladá 100-percentné uspokojenie veriteľov. Ak je v predĺžení a ak je pre vyrovnanie a udržanie firmy čiastočné odpustenie dlhu nevyhnutné, tak veriteľ za to musí dostať primeranú kompenzáciu. A táto kompenzácia je navrhovaná v upravovanej legislatíve v pozmeňovacom návrhu opozície vo forme kombinácie akcií alebo dlhopisov. Buď jedno alebo druhé, alebo ich kombinácia. Akcie môže pôvodný akcionár po vyrovnaní svojej kompenzácie zo ziskov a dividend kúpiť naspäť. Má na to oprávnenie zo zákona. Teda firmu preberá po vyrovnaní. Pri prebiehajúcich konaniach, ktoré sa týkajú, samozrejme, aj Váhostavu - SK, akciovej spoločnosti, novela poskytuje priestor a čas na prepracovanie a na nové predloženie reštrukturalizačného plánu.
Pozmeňovací návrh tiež počíta s tým, aby boli znevýhodnené tzv. schránkové firmy, pri ktorých je dôvodné podozrenie z prepojenia majetkových záujmov. A takisto aby bola sprísnená osobná zodpovednosť manažmentu za privedenie firmy do úpadku, resp. za to, či vôbec predchádzali úpadku.
Dámy a páni, chcem na záver povedať, že prípad Váhostavu v tejto fáze, jeho reštrukturalizácia je hlavne o smerovaní Slovenska, či pôjde cestou k právnemu štátu alebo k právnickému štátu. Je to veľký rozdiel. Záleží nám na rodinách, na práci a spravodlivosti. Sú to základné piliere dôležité pre jednotlivcov, pre spoločnosť, pre ekonomiku, pre štát. K spoločnému úsiliu o takúto cestu, ktorá podporuje záujem rodiny, dostupnosť a spravodlivosť práce z hľadiska pláce a spravodlivosť ako základnú zodpovednosť štátu, pozývam všetkých, ktorým na tom záleží.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja som len chcel pripomenúť, že sa hlásim do rozpravy, pani kolegyňa.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona o zrušení niektorých amnestií, ktorého signatárom je šesťdesiat poslancov tejto snemovne, za čo chcem vyjadriť aj poďakovanie, aj povzbudenie, aby ich bolo viac nielen pri signovaní, ale pri rokovaní a podpore, ktorá je rozhodujúca, aby sa z tohto návrhu stal platný ústavný zákon.
Dámy a páni, týmto návrhom ústavného zákona chceme zrušiť neštandardné, diplomaticky povedané, amnestie udelené bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, ktorý vykonával istý čas niektoré oprávnenia prezidenta republiky. A to preto, lebo tieto rozhodnutia nezodpovedajú princípom právnej istoty, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu.
Predseda vlády Vladimír Mečiar v roku 1998 po prevzatí moci za prezidenta republiky spolu s vládou svojimi rozhodnutiami o amnestii, ktoré sa v jednej časti týkali konkrétneho skutku zavlečenia slovenského občana do cudziny a tiež konkrétneho skutku zmarenia platne riadne vyhláseného referenda, nezohľadňoval záujmy občanov ani zachovávanie a obhajobu ústavy. A to sú jediné a rozhodujúce upravené dôvody, ktoré musí prezident republiky aj pri zastupovaní inou osobou zohľadňovať pri výkone ktorejkoľvek svojej kompetencie. A týmito rozhodnutiami negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a zneužil právo.
Z tohto dôvodu zrušil následne v decembri 1998 vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím predchádzajúce príslušné články dvoch amnestií, udelených predchádzajúcim premiérom Mečiarom. Ústavný súd však v júni 1999 sa vyslovil, že právom prezidenta je udeliť amnestie niektorou z foriem. A na toto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán podpredseda. Páni, páni poslanci, prosím vás, o kľud v rokovacej sále.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Citujem: "Právom prezidenta Slovenskej republiky, ktoré je upravené v čl. 102, je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku uvedené. Súčasťou tohto práva však nie je oprávnenie prezidenta akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie už uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky." A na základe tohto uznesenia o výklade čl. 102 ústavy senát, prvý senát Ústavného súdu následne priznal retroaktívny účinok. Zároveň rozhodol tento senát Ústavného súdu v decembri 1999 o porušení ústavných práv vtedy obvineného Jaroslava Svěchotu a zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči Jaroslavovi Svěchotovi.
Podľa navrhovateľov práve týmto rozhodnutím senát Ústavného súdu porušil princíp právnej istoty a dôvery v právo. Princíp zákazu zneužívania práva je princíp vylúčenia štátnych funkcionárov z udelenia amnestie a svojím rozhodnutím umožnil, aby bývalý vysoký štátny funkcionár, ktorý bol dôvodne podozrivý zo spáchania aktu štátneho zločinu a ktorý sa k spáchaniu aj priznal, unikol spravodlivosti.
Takýto stav je pre právny štát neprípustný. V právnom štáte je možné revokovať rozhodnutia Ústavného súdu jedine zmenou ústavy alebo schválením ústavného zákona, pretože v uvedenom prípade neprichádza k revokácii rozhodnutia súdu zo strany zákonodarcu, ale ústavodarcu. Ak tu teraz pri tomto návrhu vás oslovujem, tak vás oslovujem ako ústavodarný zbor, jediný v tomto štáte.
Uvedený postup je plne legitímny, lebo ústava a ústavný zákon je normatívnym aktom najvyššej právnej sily. Podľa čl. 1, z ktorého pramení aj naše pôsobenie tu v parlamente, Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. A práve charakteristikou takéhoto štátu je bezvýnimočná vláda zákona, ktorý zaväzuje štát a všetky štátne orgány a zákonnosť realizácie štátnej moci.
Z toho, čo sa udialo v deväťdesiatych rokoch, je aj objektívne evidentné, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. Využitím prezidentského oprávnenia udeliť amnestiu došlo k potlačeniu princípov právneho štátu a k zneužitiu práva.
Právna úprava platí v princípe do budúcnosti. Sú však určité princípy, ktoré konkurujú zákazu retroaktivity. A sú to princípy, ktoré sú spôsobilé vylúčiť aplikáciu zákazu retroaktivity. Inak by sme sa nemohli vrátiť k zločinom minulosti v mnohých historických prípadoch. A tieto konkurujúce princípy sú princíp dôvery v právo, princíp zákazu zneužitia práva, účel udelenia amnestie, ten je vždy vymedzený, účel vylúčenia štátnych funkcionárov z udelenia amnestie a zákaz potlačiť základné práva a slobody. Tento prístup potvrdzuje aj napríklad Európsky dohovor o ochrane ľudských práv v čl. 7 ods. 2, keď hovorí: "Nebráni sa súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných zásad platných alebo uznávaných civilizovanými národmi."
Podľa čl. 86 písm. a) patrí do pôsobnosti Národnej rady uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú. Z tohto ustanovenia vyplýva možnosť Národnej rady uzniesť sa na ústavnom zákone. A pritom v štyroch konkrétnych článkoch, ktoré vymedzujú túto pôsobnosť, nie je nikde v ústave vymedzený možný predmet úpravy ústavného zákona. Preto sa logicky domnievame, že uvedené štyri ustanovenia ústavy nie sú limitom možného predmetu úpravy ústavného zákona, ktorý navrhujeme ako zákonodarcovia.
Ctené dámy a vážení páni, práve základná námietka proti prijatiu ústavného zákona o zrušení amnestií spočíva v tom, že v právnom štáte sa také zákony neprijímajú. V právnom štáte sa schvaľujú len zákony, ktoré zodpovedajú princípom právnej istoty, predvídateľnosti a dôvery v právo. Áno, dozaista tento postoj je v princípe logický a správny. Ale uplatní sa len v štandardných situáciách, v ktorých každý rešpektuje princípy viažuce sa na právny štát. Považujeme však za nemorálne odvolávať sa na právny štát za okolností, za ktorých došlo k udeleniu takzvaných Mečiarových amnestií. Sme presvedčení, že skutky, ktoré sú všeobecne známe a predchádzali tomuto hromadnému omilosťovaniu, netreba osobitne pripomínať. Boli ohavné ľudsky i právne. A preto aj omilostenie ich aktérov nie je nič iné, len zakrývanie alebo kvázi riešenie zločinov klasickými prostriedkami práva, ktoré boli, sú a aj budú určené na iné účely.
Priatelia, nenavrhovali by sme takéto výnimočné riešenie, ktoré sa týka zrušenia amnestií udelených zastupujúcim prezidentom, teda podčiarkujem, len predsedom vlády, ak by sme mali riešiť rozhodnutie hlavy štátu o masívnom omilostení prijímané za obvykle slávnostných alebo pamätihodných okolností sťahujúce sa spravidla na drobných previnilcov. Dnes sa však potýkame s našou ľudskou i ústavnou povinnosťou prispieť k definitívnemu vyriešeniu traumy, ktorú spôsobila právna prekážka na vyšetrenie kriminálnych skutkov, nemajúcich obdobu v modernej slovenskej histórii a nemajúcich obdobu z hľadiska amnestií ani v modernej Európe, v žiadnej demokratickej krajine Európy.
Priatelia, všade sa páchajú zločiny, ale máloktorá spoločnosť tak rýchlo rezignuje na ich potrestanie ako naša. Takou rezignáciou sa zločinci len posmeľujú a spoločnosť, občania otupujú a uzatvárajú pred pravdou a spravodlivosťou. A to je pre krajinu veľká škoda, ba i hanba.
Priatelia, nerezignujme. Tu ide o viac, o budúcnosť Slovenska, než len o minulosť. Splňme si túto povinnosť a zrušme Mečiarove amnestie a zbavme sa tejto traumy. Tak či tak sa jej raz budeme musieť zbaviť. A prečo tak neurobiť už teraz, už dnes?
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)

Nech sa páči, Michal Bagačka.