Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod číslom parlamentnej tlače 1363, a ide o zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene doplnení niektorých zákonov.
Prvý krok, aby som nezabudol, je môj procedurálny návrh. Ten procedurálny návrh hovorí o tom, pán spravodajca, že navrhujem, aby tento návrh zákona bol podľa rokovacieho poriadku vrátený na dopracovanie.
Hovorím o vrátení na dopracovanie, pretože som presvedčený, že takýto zákon má byť, ale nemyslím si, že v tej forme a tak, ako je urobený, aj s tými problémami, ktoré v nich mám. Ani nebudem o všetkých hovoriť, pretože si nemyslím, že je potrebné to tak urobiť a príliš dlho vystupovať, ale niektoré podstatné by som rád povedal.
Prvá vec, musím povedať, že tých, ktorých sa tento zákon dotýka, majú rozporné pohľady. Je pravdou, že časť zamestnávateľov a zamestnávateľských združení podporuje tento zákon, ale je takisto pravdou, že tiež nemalá časť má zásadné výhrady, a aby som povedal presne, o ktorú časť ide, to sú tí, ktorí sú združení v Klube 500. Rád by som povedal, že to nie je zas taká malá skupina a že to nie je len hlavný predstaviteľ Klubu 500 pán Soták. Nakoniec oni formovali svoje výhrady aj na výbore, aj predtým v médiách, niektorí ste to možno sledovali a mohli vidieť. Ja si myslím, že je potrebné, aby taký zákon mal konsenzus a aby časť tých, ktorí predsa len v odbornom vzdelávaní čosi urobili, využijúc súčasnú platnú legislatívu, ktorá umožňuje, aby veľký zamestnávateľ ako právnická osoba, keď mu školy nepripravujú dostatočný počet odborníkov, takých, akých potrebuje, aby si zriadil vlastnú neštátnu školu a je potom v tejto škole financovanie rovnako normatívne podľa tých istých normatívov na žiaka. Čiže má v tom prípade len, by som povedal, prvotné náklady a naozaj takáto škola môže fungovať. Niektorí, je ich málo, využili platnosť toho zákona o financovaní, ktorý platí od roku 2003.
Moja druhá výhrada je podstatná v tom, že istú kompetenciu, sa v tomto návrhu zákona dáva na kolektívny orgán, myslím že sa nazýva Rada pre odborné vzdelávanie, ktorá má o veciach rozhodovať. A ja som presvedčený, že to rozhodovanie má v prvom rade zostať v rukách ministerstva a ministra s tým, že celkom prirodzene tie kompetencie, ako aj v iných prípadoch, deleguje na svoje odborné orgány, ale do ktorých môže kedykoľvek zasiahnuť. V tomto prípade vnímam ako renomovaný odborný orgán ŠIOV, Štátny inštitút odborného vzdelávania. A pritom v inštitúte môže existovať samozrejme aj Rada pre odborné vzdelávanie, v ktorej budú zastúpení predstaviteľa jednotlivých zväzov.
Viete, toto pokladám za veľmi vážny problém, lebo vnímam, že ministerstvo sa zbavuje istým spôsobom, alebo púšťa ďalšiu kompetenciu. A ja poviem, že už dlhodobo som aj frustrovaný tým, že čím ďalej, tým viac nemáme istým spôsobom riadené školstvo ministerstvom, ale dnes máme, čo sa týka stredných škôl, sedem, pardon, osem systémov, pretože ony viac-menej podliehajú vyšším územným celkom. A to si myslím, že nie je dobré. Ja vždy som bol za to, aby bola diverzifikácia, čo sa týka spôsobov, čo sa týka prístupov, a istým spôsobom aj o obsahu do istej miery, ale musí byť jednotná v tomto smere štátna vzdelávacia politika. A takto to nie je. A aj preto, a s tým súvisí to, čo chcem urobiť, dať pozmeňujúci návrh. A ten pozmeňujúci návrh, keďže takýto bod sa v zákone o odbornom vzdelávaní, o ktorom rokujeme, vyskytuje, tak sa týka práve tejto oblasti. A to prečítam.
Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona. V čl. I v § 31 samosprávny kraj ods. 2 sa na konci prvej vety slová "vo svojej územnej pôsobnosti" nahrádzajú slovami "vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti". A vysvetlím aj, o čo ide.
Ja si myslím, že legislatívna zmena, ktorá rozhodla o tom, že de facto o osude stredných škôl v rámci samosprávneho kraja rozhoduje v podstate samosprávny kraj, teda jeho zastupiteľstvo, a to aj v prípadoch, keď je to podľa môjho presvedčenia v zásadnom konflikte záujmu, pretože rozhoduje aj o existencii škôl, ktoré nie sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, tým, že určuje počty prvých tried, tak aplikačná prax ukázala, že to je naozaj konflikt záujmu. Tá analýza ukazuje, že v prípade šiestich samosprávnych územných celkov v 19-ch prípadoch pre školy, ktoré nie sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, v 19-ch nepovolili otvoriť ani jednu triedu prvého ročníka. Bol len jeden jediný prípad, tuším v Košickom kraji, keď to urobili aj pre školu, ktorá je v ich v zriaďovateľskej pôsobnosti.
Ja si myslím, že tieto dve čísla 19 a 1 jednoznačne hovoria o tom, že to správanie sa je presne podľa toho, že sú v konflikte záujmu. Ja im to do istej miery nevyčítam, to je chyba podľa mňa legislatívy. Nevyčítam im to v tom, že, viete, samozrejme každý sa správa "bližšia košeľa ako kabát", no ale ja sa domnievam, že túto zmenu treba urobiť. Takže tento pozmeňujúci návrh odovzdávam pánovi spravodajcovi.
Viete, keď som už začal túto tému o defragmentácii nášho školského systému, no tak tá defragmentácia je veľká ako. Tým, že sme prijali zákonnú úpravu o zlacnení štátnej a verejnej správy, tzv. ESO, ja som za to, aby sa zbytočne peniaze nemrhali, ale ESO znamená to, ak si ho pozriete, že finančné toky nejdú na školy cez ministerstvo školstva, ale idú cez ministerstvo vnútra v značnej časti, čo sa týka normatívov a teda aj platov pedagógov, a takisto personálne kompetencie nie sú v rukách ministra školstva. A sú evidentné ako dôkazy o tom, že zodpovední pracovníci na odboroch školstva niekedy nemajú ani informáciu o tom, ako sa financie určené, ktoré sú záväzne určené na vzdelávanie, teda pre školy, čerpajú.
Ja to pokladám za veľmi vážny problém. Ja len očakávam, že keď tento proces bude ďalej pokračovať, tak príde okamih, keď sa niekto opýta, že načo máme vlastne ministerstvo školstva, keď iné mnohé veci sú zabezpečené cez iné rezorty a cez iné kanály.
Ďalšia moja výhrada je, to som povedal nakoniec na výbore, ale nedostal som na to dostatočnú odpoveď, že navrhuje sa, aby ten zákon, okrem niektorých článkov, platil od 1. septembra tohto kalendárneho roku. Len prostriedky neboli rozpočtované pri schvaľovaní rozpočtu na zabezpečenie tohto zákona. Napríklad poviem, pretože ministerstvo financií zásadne dáva vždy stanovisko pri takýchto veciach, že keď, tak až s novým kalendárnym rokom. Takýchto stanovísk k návrhom zákonov, ktoré som predkladal, mám dosť, takže môžem to dokumentovať. Ale dobre, ja chcem počuť, ako je to zabezpečené, pretože ja si myslím, že sú oprávnené obavy, ktoré zaznievajú, že to zabezpečenie pôjde na úkor normatívov pre tie školy, ktorých sa to týka. Chcel by som počuť záväzné vyjadrenie, že to tak nebude.
Ďalšia moja výhrada sa týka toho, čo tu bolo otvorené, neviem, prečo ten problém bol otvorený, ale je, a to s tým, že samotný zákon má tuším 13 článkov, a nakoniec myslím, že aj v úvodnom slove pán minister povedal, že, a vymenoval viacero zákonov, ktoré sú otvorené týmto, bola tam aj otvorená otázka názvov stredných škôl. Ja sa domnievam, že pokiaľ nie sú relevantné dôvody, že názvy by sme nemali meniť. Pokiaľ vznikli niektoré pochybenia, že názov školy nezodpovedná tomu, čo tá škola robí, tak je vždy v kompetencii ministerstva sa postarať o to, aby došlo k zmene názvu, ale už vôbec pri schvaľovaní potom muselo dôjsť pre fungovanie školy a pre názov školy kdesi pochybenie v procese, za ktorým je ministerstvo.
Čiže dávam pozmeňujúci návrh, aby v § 3 Typy stredných odborných škôl ods. 1 sa vložili nové písmená i) až n), ktoré znejú:
"i) stredná pedagogická škola, j) škola úžitkového výtvarníctva, k) pedagogická a sociálna akadémia, l) pedagogická a kultúrna akadémia, m) technická akadémia, n) dopravná akadémia."
Takže znova to dám pánovi spravodajcovi s tým, že tento návrh nie je v rozpore s tým pozmeňujúcim, ktorý on dal na gestorskom výbore, ktorý prešiel, len ho dopĺňa. Aby sme nemali potom problém pri hlasovaní, len to dopĺňa, nemení to v ničom.
Dobre, to bola ďalšia moja výhrada. A ešte niekoľko možno zdanlivo menej podstatných, ale tak ako to vnímam od tých, ktorých sa to dotýka, vnímajú celé tie procesy, ktoré sú nastavené, za príliš zložité, komplikované a byrokratické na to, aby mohli vykonávať to duálne vzdelávanie. Ja si myslím, že to je vec, nad ktorou by sme sa mohli zamyslieť, a pokiaľ registrujem a si dobre pamätám, niektoré veci sa pokúsil kolega Petrák vo svojom pozmeňujúcom návrhu zlepšiť. Beriem to, že nejaký pokus tam o to je.
Chcem sa vyjadriť k ďalšej veci, a to je myšlienka, ktorú som dlhodobo plédoval, ktorú pokladám za dobrú. Dobrá myšlienka je, aby štát motivačne istým spôsobom usmerňoval vzdelávanie. Zlá myšlienka vždy bola, ak sa povedalo, že určíme číslo numero clausus a tuná môžeme prijať len toľko a toľko študentov. To nie je o slobode, o slobode výberu vzdelávacej cesty. Myšlienka je, aby sme motivovali, motivovali tých, ktorých chceme, aby študovali študijné odbory, ktoré spoločnosť potrebuje. A to motivovanie sa dá robiť cez štipendiá. Prekvapuje ma, musím povedať, lebo roky som o tom hovoril, že veľkí podnikatelia za roky nevedeli urobiť motiváciu. Takže toto je dobrá myšlienka, akurát, je v tomto návrhu zákona, akurát jej vykonanie alebo technické prevedenie vyvoláva pochybnosti, akým spôsobom pôjdu alebo budú sa vyberať tieto odbory. Preto pokladám za dobré, ak by sa to v budúcnosti upravilo, aby to bolo urobené tak, že tam, kde budú odbory, ktoré sa pokladajú za nedostatkové a ktoré budú dotované, aby súčasne bola povinnosť príslušného podniku, firmy uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, že príslušného absolventa prije ako zamestnanca. Jednoducho to vylúči manipulovanie a fingovanie, neraz tvrdenie, že máme také a také nedostatkové odbory, a v skutočnosti to tak nebude.
Čiže to je moja pripomienka a výhrada ďalšia k návrhu zákona. Ale aby som nehovoril príliš veľa tých výhrad, ja viem, že moji kolegovia sú pripravení povedať ďalšie, takže nechám aj im priestor.
A teraz možno aj trošku obrazne, ale predsa. Viete, vnímal som v médiách, že tento zákon má byť v školstve ako istá vlajková loď. Len keď som na to pozeral a čítal, tak si myslím, že v tej vlajkovej lodi je príliš veľa dier, a nechcem, aby sa potopila. Nechcem, aby sme mali tuná zákon, ktorý v podstate o rok, o dva budeme znova prerábať a podstatne prerábať. A preto si myslím, že ten môj návrh procedurálny na dopracovanie je v poriadku. A ešte raz, áno, treba, aby sme mali taký zákon. Aj som za to, tak ako to nakoniec v úvodnom slove zaznelo, a možno nie celkom priamo, ale áno, preberajú sa skúsenosti z krajín, v ktorých existuje takýto systém. To je v poriadku, netreba vymýšľať niečo, čo je vymyslené a fungujúce, treba to maximálne prispôsobiť. Ale v tejto forme, v ktorej to je, je to zákon, ktorý podľa mňa treba dopracovať. Čiže toľkoto zatiaľ.
Ďakujem za pozornosť.
