Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.3.2015 o 15:51 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 12:24 - 12:26 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som rád poznamenal, že toto nie je politikum, tento zákon. Nijakým spôsobom politicky nezasahuje. Dokonca som presvedčený, že to by malo existovať, takéto posuny informácií, aj bez zákona. Som vcelku uvítal, keď to v prvom čítaní prešlo. Fakt je, že bol som v jednom z výborov, kde sa o tom hlasovalo. Musím konštatovať, aby som dal vystupujúcemu kolegovi Mikušovi odpoveď. V našom výbore opozícia celá za to zahlasovala. Treba povedať, že z vládnej koalície, pokiaľ sa pamätám, nikto nebol proti, všetci sa zdržali, i keď výsledok je ten istý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.3.2015 16:42 - 16:42 hod.

Martin Fronc
Len jednou vetou, tento návrh vrele podporujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.3.2015 15:51 - 15:53 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, čo sa týka motivačných štipendií, ja som tu už roky plédoval za to, aj vo svojom prvom vystúpení som to hodnotil pozitívne. Ale na druhej strane ak je niektorý odbor nedostatkový, tak nemôže byť problém pre príslušnú firmu, aby s ním dopredu urobila zmluvu, že ho zamestná. A je to isté, čo som hovoril, bolo by to isté opatrenie, aby sa to nezneužívalo, lebo tie tendencie poznáme.
A vrátim sa k tomu vášmu prvému bodu, k tomu normatívnemu financovaniu. Áno, ja to priznávam, je to zneužívané, treba zmeniť. Podľa mňa je dôležité zachovať normatívny princíp. O kritériách môžeme diskutovať a môj návrh nebol na to. Ja rešpektujem, že niekto je vo vláde a že rozhoduje o financiách. Nakoniec, ani nemám inú možnosť, len to rešpektovať, no. Ale môj návrh bol len o tom, aby v zákone, tam bolo dané ďalšie kritérium kvality, s tým, že dokonca ani akým spôsobom by sa to kritérium používalo, som si neosoboval urobiť, lebo to už bola potom príslušná vyhláška ministerstva. Len aby tam bolo všeobecné kritérium kvality na základe celoštátnych meraní. Nič viac, ani menej. Pretože pociťujem zase, že tá kvalita môže byť motivačným kritériom pre iné, mnohé školy, s tým, že si povedia, ja sa nebudem trápiť s množstvom zlých študentov, ja tie peniaze získam dobrou kvalitnou výučbou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.3.2015 15:26 - 15:28 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým za faktické pripomienky. Len ku kolegovi Jarjabkovi, ja si myslím, že za celé obdobie pôsobenia kolegu Čaploviča mali sme vecné spory, ale nikdy sme sa neohadzovali. Neviem, či to potvrdí, ale ja si to dovolím povedať, že k ničomu takému za celý čas nedošlo.
Kolega Poliačik, možnože je to nedorozumenie. Ja sa vôbec nehlásim, teda nie som proti súkromnému školstvu, naopak, bol by som rád, keby som bol autorom toho, ale si to neprivlastňujem. To nie je pravda ako. To nebolo moje vlastníctvo a nebolo to urobené mnou, to je fakt. A nemám si chuť privlastňovať, čo som neurobil. Viete, ja sa nemám chuť k tomu vracať. Prehrajte si záznam a možnože potom uvidíte, že ako ste to formulovali. Ale ja tento spor nemienim ďalej viesť v osobnej rovine.
A čo sa týka zrušení, nepoznám kauzu. Zásadne ja som párkrát za svojho pôsobenia preukázal, keď som nastúpil ako štátny tajomník, dal som návrh na zrušenie troch narýchlo založených Mečiarových univerzít, z ktorých dnes jedna robí katastrofálne problémy v Trenčíne, ako možno viete. Čiže myslím si, že keď som bol na pozícii, bral som zodpovednosť za svoje kroky a jednoducho chodil som s vlastnou kožou na trh. Čiže ak by to bolo tak, nepoznám prípad, takisto by som dal bez mihnutia oka pokyn, aby nebolo otvorené a jednoducho, aby tá škola, ale by som jej umieranie nerobil na tri roky, a jednoducho v tom prípade by som to riešil tak, aby umrela takpovediac z roka na rok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.3.2015 15:08 - 15:20 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. K samotnému zákonu ešte niekoľko vecí.
Po prvé. Vo svojom prvom vystúpení som sa pýtal na financie pre tento rok, dnes v médiách zaznela správa, že z fondu vlády pán premiér uvoľnil 25 mil. eur. Pokiaľ je tá informácia správna, tak nepožadujem ďalej odpoveď na túto otázku od pána ministra. Je evidentné, kde sa tie peniaze potom  našli. Beriem to.
Druhá poznámka. Čo sa týka toho nešťastného fondu na podporu odborného vzdelávania, ja si myslím, že tí zamestnávatelia, ktorí budú brať výhody, by mali mať povinné členské v tomto fonde. Aspoň! Aspoň toto by sme mali urobiť, aby v tom fonde naozaj niečo bolo. Ale to je podnet, pretože keby som to dal vo forme legislatívnej úpravy, tak celkom iste by to "prešlo". Pravda?
No a tretia vec, k tej rade, čo sa týka Rady pre odborné vzdelávanie, ja nemám problém, aby taká rada existovala, ale nemôže to byť orgán, ktorý bude rozhodovať. Môže dávať návrhy. Viete, ja sa odvolám na paralelu, existuje Akreditačná komisia, existuje takisto zo zákona, dáva návrhy, sú vážne, ale definitívne o mnohých veciach, o všetkom rozhoduje minister. A aby to náhodou minister nezneužil, aj tu je poistenie. Ak zmení rozhodnutie a nedá akreditáciu, musí odôvodniť. Taká je dikcia zákona. Nemám s tým problém, ale naozaj si myslím, že ministerstvo by sa jednoducho nemalo istých kompetencií zbavovať. A súvisí to s mojím vnútorným presvedčením, viete, že musí existovať čosi, ako je súlad právomocí a zodpovednosti. Pokiaľ bude kolektívne rozhodovanie nejakej rady, kolektívny orgán, kolektívna zodpovednosť, no tak nebude zodpovedný skoro nik za mnohé problémy. Ale ja nechcem, aby bola zodpovednosť len, ja chcem, aby bol, aby bol súlad, aby boli aj právomoci v rukách ministra aj v iných veciach.
A teraz niekoľko reakcií na to, čo tu zaznelo od pána župana Blanára. A naozaj vyviniem maximálnu snahu, aby som nebol osobný. Nuž už vo svoje faktickej ma obviňujú, že otvárame veci, ktoré sa netýkajú odborného vzdelávania. Paragraf 31, ten upravujú, je priamo v zákone. A čo sa týka ďalšej veci, zmeny alebo zrušenia názvov niektorých škôl, je to urobené. Áno, to sa netýka odborného vzdelávania. Ale je to tam. Je to v tomto zákone urobené. Chcem upozorniť, že trinásť článkov zo zákonov je tam otvorených, strašne veľa. Takže to je jedna reakcia.
Nekontrolovane, neregulovane som vpustil ďalšie školy. Páni, ale ja som nie autorom legislatívy, ktorá umožnila vznik neštátnych škôl, to sa neudialo za môjho ministrovania. A keď a keď už o tom hovoríme, treba povedať, že bol by som rád, keby sme zobrali štatistiky, koľko neštátnych súkromných škôl vzniklo počas môjho ministrovania a počas ministrovania mojich predchodcov. A uvidíte, že to bude číslo podstatne menšie ako u niektorých. Nechcem ich mená používať.
Viete, defragmentácia, áno, ja sa tým netajím, že som za to, aby zodpovednosť a podstatné kľúčové kompetencie boli v rukách ministra a ministerstva školstva, aj kľúčové riadiace nástroje, ktoré sú podľa mňa personálne a finančné veci. A potom môžem od neho žiadať zodpovednosť. Ale pokiaľ to nie je, tak mám aj problém, otvorene poviem, niekedy žiadať od ministra, aby bol zodpovedný, keď on to vlastne nemôže dosiahnuť, pretože zmenou legislatívy to už nie je celkom v jeho rukách.
Viete, že vznikali ďalšie školy, tam, kde nemuseli. No nie je celkom pravda, že to vznikalo neregulovane, pretože konečný súhlas na vznik novej školy ešte aj dnes dáva zriaďovateľovi minister a na, teraz na vznik už dosť dlhú dobu musí byť aj stanovisko súhlasné v tomto prípade buď obce, alebo samosprávneho kraja! Takže chcem povedať, ani v minulosti to nebolo neregulované.
Čo sa týka presunu kompetencií, ja si trošku myslím iné a vnímal som tak, že častokrát samospráva videla za tým presunom kompetencií jeden veľký balík, ktorý nebol v skutočnosti veľký, keď sa rozdelil pre všetkých, ktorých bolo treba nakŕmiť, pre všetky hrdlá. Udialo sa to, ale treba povedať a otvorene, že udialo sa to v rokoch 2001, myslím, vtedy som bol štátnym tajomníkom, ministrom bol pán Ftáčnik. Ale musím povedať aj to, že ten presun bol aký? Zriaďovateľská funkcia a tok peňazí. Potom sa to následne presunulo, cez zriaďovateľov. Ale tam boli aj iné veci, ktoré posilnili kompetencie škôl. Vtedy sa zaviedlo, za ministra Ftáčnika, keď som bol štátnym, vtedy sa zaviedla právna subjektivita škôl. Aby mohli ony pracovať, zodpovedne gazdovať. Načo im je dnes právna subjektivita? – sa opýtam. Načo dnes je? Čiže nie je to tak.
Čo sa týka bilingválnych škôl, áno, je to konflikt záujmov, ale nie až taký, a kedykoľvek si to minister môže zmeniť. To je, to je, nemôže súkromná alebo cirkevná škola zmeniť rozhodnutie. A čo sa týka bilingválnych škôl, keď sú v rukách, a  špeciálne školy, v rukách ministra je konečné slovo. Však to je v poriadku, že je v jeho rukách konečné slovo. Tak keď s tým nesúhlasí, tak môže urobiť, je to predsa iné niečo. Ale stále chcem povedať, že podľa mňa a ja som to povedal aj na výbore, je to jeden jediný bod, veľmi kontroverzný, o ktorom sa budeme sporiť, čo sa týka možnosti otvárať prvé triedy. Ale to je jeden bod z veľkého zákona, preto som nikdy nechcel, aj na výbore som povedal, aby sa toto stalo hlavnou témou. To nemôže byť hlavná téma naozaj tohto zákona, to si ja osobne nemyslím.
Viete, áno, zákon o financovaní a normatívny, áno, som jeho autorom. Páni, ale ja nepoznám dneska zákon, dokonca ani rovná daň nefunguje tak dlho ako ten, napriek tomu, že kdekto ho kritizuje. Trinásty rok je tento zákon. A že pôsobí aj negatívne a že ho zneužívajú alebo sa naučili využívať, aby som nebol zlý na niektorých, a to tak, že jednoducho sa snažia nabrať čo najviac žiakov, to je pravdou. Jednoducho musím, žiaľbohu, povedať, že to je v povahe nás ľudí a na Slovensku zvlášť. Ale na druhej strane ja som tuná opakovane, minimálne trikrát dávam návrh na zmenu tohto zákona, aby tam pôsobili aj iné regulatívy, alebo jednoducho to nebolo len na základe počtu žiakov, tu, a nikdy nebol schválený. A môžem to doložiť.
Viete, to, že vznikajú školy, ale ja to znova zopakujem, čo som povedal už vo faktickej poznámke, to musím povedať, že istým spôsobom to uvoľnenie spôsobilo, sa udialo za pôsobenia pána ministra Mikolaja, pretože ten nástroj bol nastavený finančne. Každý rok vláda svojím nariadením určuje koeficienty normatívov a bolo to urobené tak, aby tie koeficienty pre malé školy boli z roka na rok prísnejšie. Nebolo možno nastaviť presne taký istý koeficient pre plne organizovanú školu a školu, ktorá mala 30 žiakov. To by z roka na rok zaniklo 800 malých škôl. To kto by urobil, kto by to dokázal? Kto by to uniesol, ktorá vláda? A ktorá spoločenská alebo politická formácia? Povedzte mi. Preto to bolo nastavené tak, aby z roka na rok sa tieto koeficienty vyrovnávali. Ale sa to neudialo. To je ten problém. Preto už nebol ochotný niesť tie nepríjemnosti, ktoré sú spojené vždy s tým, že niektoré školy zanikajú. Áno, to je zodpovednosť a veľmi ťažká pre ministra. Vždy je za to otlčený a bitý, ale ja som nastavil a rozbehol. Takže také obvinenia, ktoré zaznievajú tuná, mystifikácie jednoducho nemôžem brať.
A na záver. Nemienil som byť a jednoducho do toho nevkĺznem, aby som bol osobný. Som už príliš dlho v politike a jednoducho ja si chcem už na záver svojej politickej kariéry uchovať istú kultúru. Takže to nie, v žiadnom prípade. Na druhej strane, áno, vždy som bojoval za rezort školstva, za jeho financie a za jeho fungovanie, či sa to páčilo komukoľvek. Ja viem, že sa to teraz nepáči možno niektorým vo vláde, keď som sa ozval proti tomu, aby sa presunuli kompetencie personálne a finančné z ministerstva školstva na de facto na ministerstvo vnútra. Ale keď som bojoval o financie a bol som vo vláde, nepáčilo sa moje bojovanie ani vtedajšiemu ministrovi financií Miklošovi. Budem, pokiaľ budem v politike, za rezort školstva bojovať podľa toho, ako si myslím, že mám a je to správne. A netvrdím, že vždy, čo poviem, je správne, že sa nemýlim. To nie je pravda, každý z nás robí chyby. Ale za ten rezort budem bojovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.3.2015 14:45 - 14:46 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zo 40-ch minút kolegu Blanára 35 minút sa venoval mne. Pani podpredsedníčka, domnievam sa, že to bolo hrubé porušenie rokovacieho poriadku, pretože nehovoril k veci. A dúfam, že v mojom vystúpení mi umožníte aspoň 5 minút reagovať, aby som vyvrátil tie jeho mystifikácie, nepravdy a lži. A, pani podpredsedníčka, ja myslím, že to je minimálne férové, a ja vám sľubujem, že vo svojom vystúpení neskĺznem do tej istej osobnej roviny, ako sa dostal pán kolega Blanár. Ja len budem faktografický a vecný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.3.2015 10:54 - 10:55 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. To, že máme veľký počet škôl, to je fakt. A mali sme aj v minulosti. Keď bol v rokoch 1998 – 2002 ministrom Milan Ftáčnik, tak vznikli krajské komisie, potom celoštátna na to, aby sa redukovala sieť škôl. Výsledok bol, že škôl pribudlo.
Ja si myslím, že zákon z roku 2003 o normatívnom financovaní je jedným nástrojom, ktorý sa dá použiť, len sa nevyužíva. Samozrejme, že sa dajú doňho zapracovať, ja som tu už niekoľkokrát mal návrh, aby sa tam dali ďalšie kritériá, ale faktom je, že koeficienty, ktoré určujú normatívy, podľa tohto zákona každý rok schvaľuje vláda svojím nariadením. A je to nástroj, ekonomický nástroj, ktorým sa dá tlačiť na to, aby neboli financované nejak a zvýhodnené odbory, ktoré nepotrebujeme. A jednoducho potom aj príslušne zodpovední pracovníci, riaditelia škôl sa budú inak správať, len tento nástroj treba využiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.3.2015 10:32 - 10:34 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dúfam, že už teraz nezmeškám svoju faktickú poznámku. Pán kolega hovoril takisto o záujme zamestnávateľov pre výchovu svojich budúcich zamestnancov pre jednotlivé profesie. Viete, kladiem si otázku, že aký je ich záujem. Keď kedysi prišla sem firma Peugeot Citroën, tak ako podmienkou jej príchodu bola zmluva, v ktorej bolo aj to, že im zabezpečíme otvorenie vlastnej školy, kde si budú pripravovať svojich odborníkov. A my sme vytvorili materiálne podmienky, oni doviezli si techniku, jednoducho vzdelávajú a pripravujú si odborníkov.
V zákone je, a to by som aj rád počul od pána ministra odpoveď, pretože na výbore som sa ju nedopočul, ale zazneli tam divné slová, je tam Fond na podporu odborného vzdelávania. Ten už fungoval aj predtým, ale podľa informácií, ktoré tam zazneli, dokonca vraj nemal ani bankové číslo. Ja neviem, zdá sa mi to neuveriteľné, ale pokiaľ viem, žiadne peniaze od tých zamestnávateľov, ktorí toľko horujú, aby sme pre nich pripravili dobrých odborníkov, nie sú tam žiadne, nie sú donori, žiadne finančné prostriedky. To potom pokladám za dosť falošný záujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.3.2015 9:48 - 9:50 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Petrák, korektne, ja som dal do porovnania len tie čísla, kde absolútne nepovolili ani jednu triedu. Lebo to je kľúčové. Ja som neobvinil konkrétne kraje. Ako len tie čísla, aby sme si vysvetlili.
Druhá vec. Áno, ja horlím za to, a to aj k ďalším kolegom, ktorí mali pripomienky, vzdelávanie je originálna kompetencia štátu a ja som proti tomu, aby sa takto defragmentovala, postupne posúvala ďalej. To veľmi otvorene hovorím. Nepokladám to za dobré pre náš vzdelávací systém. A ja viem, že často zaznieva, že mnohé tie súkromné školy, neštátne teda, nie sú kvalitné. Ale ako si pamätáte, aj na výbore som sa pýtal hlavného školského inšpektora pri správe, či vôbec dali návrh na zrušenie niektorej nekvalitnej školy. Pretože aj dnes existuje nástroj, pán minister si môže vypýtať, Štátna školská inšpekcia urobí inšpekciu a povie, že túto školu treba zavrieť, a môže ju zavrieť, keď to neurobí zriaďovateľ, keď to nenavrhne. Tento priestor má. A s tým ja mám úplný súhlas, ak sa to takto urobí. A ak treba aj iný nástroj, nie som proti.
To podstatné ako, ja neberiem, kolegovia, predsedovia vyšších územných celkov, že ste znížili počty prvých tried, že tie požiadavky vždy sú oveľa väčšie. Ale faktom je, že tu sme hovorili o tých, kde sa neotvorila ani jedna trieda, a to je de facto nepriama likvidácia príslušnej školy. To je rozdiel. Žiaľbohu.
Ešte ku kolegovi Danišovi. Viete, urobiť niečo nie je podľa mňa dobré vtedy, ak to aj potrebujeme, ale nie je to dobre urobené. Preto navrhujem, aby sa to...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.3.2015 9:20 - 9:39 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod číslom parlamentnej tlače 1363, a ide o zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene doplnení niektorých zákonov.
Prvý krok, aby som nezabudol, je môj procedurálny návrh. Ten procedurálny návrh hovorí o tom, pán spravodajca, že navrhujem, aby tento návrh zákona bol podľa rokovacieho poriadku vrátený na dopracovanie.
Hovorím o vrátení na dopracovanie, pretože som presvedčený, že takýto zákon má byť, ale nemyslím si, že v tej forme a tak, ako je urobený, aj s tými problémami, ktoré v nich mám. Ani nebudem o všetkých hovoriť, pretože si nemyslím, že je potrebné to tak urobiť a príliš dlho vystupovať, ale niektoré podstatné by som rád povedal.
Prvá vec, musím povedať, že tých, ktorých sa tento zákon dotýka, majú rozporné pohľady. Je pravdou, že časť zamestnávateľov a zamestnávateľských združení podporuje tento zákon, ale je takisto pravdou, že tiež nemalá časť má zásadné výhrady, a aby som povedal presne, o ktorú časť ide, to sú tí, ktorí sú združení v Klube 500. Rád by som povedal, že to nie je zas taká malá skupina a že to nie je len hlavný predstaviteľ Klubu 500 pán Soták. Nakoniec oni formovali svoje výhrady aj na výbore, aj predtým v médiách, niektorí ste to možno sledovali a mohli vidieť. Ja si myslím, že je potrebné, aby taký zákon mal konsenzus a aby časť tých, ktorí predsa len v odbornom vzdelávaní čosi urobili, využijúc súčasnú platnú legislatívu, ktorá umožňuje, aby veľký zamestnávateľ ako právnická osoba, keď mu školy nepripravujú dostatočný počet odborníkov, takých, akých potrebuje, aby si zriadil vlastnú neštátnu školu a je potom v tejto škole financovanie rovnako normatívne podľa tých istých normatívov na žiaka. Čiže má v tom prípade len, by som povedal, prvotné náklady a naozaj takáto škola môže fungovať. Niektorí, je ich málo, využili platnosť toho zákona o financovaní, ktorý platí od roku 2003.
Moja druhá výhrada je podstatná v tom, že istú kompetenciu, sa v tomto návrhu zákona dáva na kolektívny orgán, myslím že sa nazýva Rada pre odborné vzdelávanie, ktorá má o veciach rozhodovať. A ja som presvedčený, že to rozhodovanie má v prvom rade zostať v rukách ministerstva a ministra s tým, že celkom prirodzene tie kompetencie, ako aj v iných prípadoch, deleguje na svoje odborné orgány, ale do ktorých môže kedykoľvek zasiahnuť. V tomto prípade vnímam ako renomovaný odborný orgán ŠIOV, Štátny inštitút odborného vzdelávania. A pritom v inštitúte môže existovať samozrejme aj Rada pre odborné vzdelávanie, v ktorej budú zastúpení predstaviteľa jednotlivých zväzov.
Viete, toto pokladám za veľmi vážny problém, lebo vnímam, že ministerstvo sa zbavuje istým spôsobom, alebo púšťa ďalšiu kompetenciu. A ja poviem, že už dlhodobo som aj frustrovaný tým, že čím ďalej, tým viac nemáme istým spôsobom riadené školstvo ministerstvom, ale dnes máme, čo sa týka stredných škôl, sedem, pardon, osem systémov, pretože ony viac-menej podliehajú vyšším územným celkom. A to si myslím, že nie je dobré. Ja vždy som bol za to, aby bola diverzifikácia, čo sa týka spôsobov, čo sa týka prístupov, a istým spôsobom aj o obsahu do istej miery, ale musí byť jednotná v tomto smere štátna vzdelávacia politika. A takto to nie je. A aj preto, a s tým súvisí to, čo chcem urobiť, dať pozmeňujúci návrh. A ten pozmeňujúci návrh, keďže takýto bod sa v zákone o odbornom vzdelávaní, o ktorom rokujeme, vyskytuje, tak sa týka práve tejto oblasti. A to prečítam.
Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona. V čl. I v § 31 samosprávny kraj ods. 2 sa na konci prvej vety slová "vo svojej územnej pôsobnosti" nahrádzajú slovami "vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti". A vysvetlím aj, o čo ide.
Ja si myslím, že legislatívna zmena, ktorá rozhodla o tom, že de facto o osude stredných škôl v rámci samosprávneho kraja rozhoduje v podstate samosprávny kraj, teda jeho zastupiteľstvo, a to aj v prípadoch, keď je to podľa môjho presvedčenia v zásadnom konflikte záujmu, pretože rozhoduje aj o existencii škôl, ktoré nie sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, tým, že určuje počty prvých tried, tak aplikačná prax ukázala, že to je naozaj konflikt záujmu. Tá analýza ukazuje, že v prípade šiestich samosprávnych územných celkov v 19-ch prípadoch pre školy, ktoré nie sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, v 19-ch nepovolili otvoriť ani jednu triedu prvého ročníka. Bol len jeden jediný prípad, tuším v Košickom kraji, keď to urobili aj pre školu, ktorá je v ich v zriaďovateľskej pôsobnosti.
Ja si myslím, že tieto dve čísla 19 a 1 jednoznačne hovoria o tom, že to správanie sa je presne podľa toho, že sú v konflikte záujmu. Ja im to do istej miery nevyčítam, to je chyba podľa mňa legislatívy. Nevyčítam im to v tom, že, viete, samozrejme každý sa správa "bližšia košeľa ako kabát", no ale ja sa domnievam, že túto zmenu treba urobiť. Takže tento pozmeňujúci návrh odovzdávam pánovi spravodajcovi.
Viete, keď som už začal túto tému o defragmentácii nášho školského systému, no tak tá defragmentácia je veľká ako. Tým, že sme prijali zákonnú úpravu o zlacnení štátnej a verejnej správy, tzv. ESO, ja som za to, aby sa zbytočne peniaze nemrhali, ale ESO znamená to, ak si ho pozriete, že finančné toky nejdú na školy cez ministerstvo školstva, ale idú cez ministerstvo vnútra v značnej časti, čo sa týka normatívov a teda aj platov pedagógov, a takisto personálne kompetencie nie sú v rukách ministra školstva. A sú evidentné ako dôkazy o tom, že zodpovední pracovníci na odboroch školstva niekedy nemajú ani informáciu o tom, ako sa financie určené, ktoré sú záväzne určené na vzdelávanie, teda pre školy, čerpajú.
Ja to pokladám za veľmi vážny problém. Ja len očakávam, že keď tento proces bude ďalej pokračovať, tak príde okamih, keď sa niekto opýta, že načo máme vlastne ministerstvo školstva, keď iné mnohé veci sú zabezpečené cez iné rezorty a cez iné kanály.
Ďalšia moja výhrada je, to som povedal nakoniec na výbore, ale nedostal som na to dostatočnú odpoveď, že navrhuje sa, aby ten zákon, okrem niektorých článkov, platil od 1. septembra tohto kalendárneho roku. Len prostriedky neboli rozpočtované pri schvaľovaní rozpočtu na zabezpečenie tohto zákona. Napríklad poviem, pretože ministerstvo financií zásadne dáva vždy stanovisko pri takýchto veciach, že keď, tak až s novým kalendárnym rokom. Takýchto stanovísk k návrhom zákonov, ktoré som predkladal, mám dosť, takže môžem to dokumentovať. Ale dobre, ja chcem počuť, ako je to zabezpečené, pretože ja si myslím, že sú oprávnené obavy, ktoré zaznievajú, že to zabezpečenie pôjde na úkor normatívov pre tie školy, ktorých sa to týka. Chcel by som počuť záväzné vyjadrenie, že to tak nebude.
Ďalšia moja výhrada sa týka toho, čo tu bolo otvorené, neviem, prečo ten problém bol otvorený, ale je, a to s tým, že samotný zákon má tuším 13 článkov, a nakoniec myslím, že aj v úvodnom slove pán minister povedal, že, a vymenoval viacero zákonov, ktoré sú otvorené týmto, bola tam aj otvorená otázka názvov stredných škôl. Ja sa domnievam, že pokiaľ nie sú relevantné dôvody, že názvy by sme nemali meniť. Pokiaľ vznikli niektoré pochybenia, že názov školy nezodpovedná tomu, čo tá škola robí, tak je vždy v kompetencii ministerstva sa postarať o to, aby došlo k zmene názvu, ale už vôbec pri schvaľovaní potom muselo dôjsť pre fungovanie školy a pre názov školy kdesi pochybenie v procese, za ktorým je ministerstvo.
Čiže dávam pozmeňujúci návrh, aby v § 3 Typy stredných odborných škôl ods. 1 sa vložili nové písmená i) až n), ktoré znejú:
"i) stredná pedagogická škola, j) škola úžitkového výtvarníctva, k) pedagogická a sociálna akadémia, l) pedagogická a kultúrna akadémia, m) technická akadémia, n) dopravná akadémia."
Takže znova to dám pánovi spravodajcovi s tým, že tento návrh nie je v rozpore s tým pozmeňujúcim, ktorý on dal na gestorskom výbore, ktorý prešiel, len ho dopĺňa. Aby sme nemali potom problém pri hlasovaní, len to dopĺňa, nemení to v ničom.
Dobre, to bola ďalšia moja výhrada. A ešte niekoľko možno zdanlivo menej podstatných, ale tak ako to vnímam od tých, ktorých sa to dotýka, vnímajú celé tie procesy, ktoré sú nastavené, za príliš zložité, komplikované a byrokratické na to, aby mohli vykonávať to duálne vzdelávanie. Ja si myslím, že to je vec, nad ktorou by sme sa mohli zamyslieť, a pokiaľ registrujem a si dobre pamätám, niektoré veci sa pokúsil kolega Petrák vo svojom pozmeňujúcom návrhu zlepšiť. Beriem to, že nejaký pokus tam o to je.
Chcem sa vyjadriť k ďalšej veci, a to je myšlienka, ktorú som dlhodobo plédoval, ktorú pokladám za dobrú. Dobrá myšlienka je, aby štát motivačne istým spôsobom usmerňoval vzdelávanie. Zlá myšlienka vždy bola, ak sa povedalo, že určíme číslo numero clausus a tuná môžeme prijať len toľko a toľko študentov. To nie je o slobode, o slobode výberu vzdelávacej cesty. Myšlienka je, aby sme motivovali, motivovali tých, ktorých chceme, aby študovali študijné odbory, ktoré spoločnosť potrebuje. A to motivovanie sa dá robiť cez štipendiá. Prekvapuje ma, musím povedať, lebo roky som o tom hovoril, že veľkí podnikatelia za roky nevedeli urobiť motiváciu. Takže toto je dobrá myšlienka, akurát, je v tomto návrhu zákona, akurát jej vykonanie  alebo technické prevedenie vyvoláva pochybnosti, akým spôsobom pôjdu alebo budú sa vyberať tieto odbory. Preto pokladám za dobré, ak by sa to v budúcnosti upravilo, aby to bolo urobené tak, že tam, kde budú odbory, ktoré sa pokladajú za nedostatkové a ktoré budú dotované, aby súčasne bola povinnosť príslušného podniku, firmy uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, že príslušného absolventa prije ako zamestnanca. Jednoducho to vylúči manipulovanie a fingovanie, neraz tvrdenie, že máme také a také nedostatkové odbory, a v skutočnosti to tak nebude.
Čiže to je moja pripomienka a výhrada ďalšia k návrhu zákona. Ale aby som nehovoril príliš veľa tých výhrad, ja viem, že moji kolegovia sú pripravení povedať ďalšie, takže nechám aj im priestor.
A teraz možno aj trošku obrazne, ale predsa. Viete, vnímal som v médiách, že tento zákon má byť v školstve ako istá vlajková loď. Len keď som na to pozeral a čítal, tak si myslím, že v tej vlajkovej lodi je príliš veľa dier, a nechcem, aby sa potopila. Nechcem, aby sme mali tuná zákon, ktorý v podstate o rok, o dva budeme znova prerábať a podstatne prerábať. A preto si myslím, že ten môj návrh procedurálny na dopracovanie je v poriadku. A ešte raz, áno, treba, aby sme mali taký zákon. Aj som za to, tak ako to nakoniec v úvodnom slove zaznelo, a možno nie celkom priamo, ale áno, preberajú sa skúsenosti z krajín, v ktorých existuje takýto systém. To je v poriadku, netreba vymýšľať niečo, čo je vymyslené a fungujúce, treba to maximálne prispôsobiť. Ale v tejto forme, v ktorej to je, je to zákon, ktorý podľa mňa treba dopracovať. Čiže toľkoto zatiaľ.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis