Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.6.2015 o 10:40 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 3.7.2015 15:35 - 15:40 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis

88.

Pán generálny prokurátor, pán podpredseda, kolegyňa, kolegovia, ja vcelku krátko dve poznámky a jeden tak trošku podnet. Ja si myslím, že, pán generálny prokurátor, keď tu sedíte v piatok poobede, to je, naopak, podľa mňa výhoda, lebo, viete, predsa len tu je v tomto prípade stále ešte vecnejšia debata, pretože väčšina tých, na ktorých zasvietia kamery, tak tu nie sú. Tým, na ktorých keď na nich svietia kamery, tak sa zapália lýtka a začnú chrliť bonmot za bonmotom. To je jedna krátka poznámka.

Druhá, čo... (reakcia z pléna) Áno, je tam jedna kamera, dobre.

Druhá. Viete, hovorili ste o tých zákonoch, o zlých zákonoch, ale jednu vec dôležitú ste povedali, ja si myslím, že ste mali pravdu, že keby sme len využívali tie zákony, ktoré máme, tak ako tie problémy nie sú. Ale problém je v tom, že tie zákony nevyužívame, nedokážeme využiť a jednoducho častokrát ich nerešpektujeme. Áno, je pravdou, že tuná som to už dávno povedal, že to, čo sa deje, to je legislatívne šialenstvo. Chrlí sa zákon za zákonom. Začalo to, keď sme robili harmonizáciu s právom Európskej únie. Vtedy to bolo nutné a išiel zákon za zákonom. Ale teraz to beží ďalej a jednoducho ja neviem, kde ľudia berú presvedčenie, že keď vznikne problém, prijme sa zákon a problém je vyriešený. Mnohí z nás politikov si pošúchajú ruky, splnili sme svoju úlohu.

Mám ten názor, že zákon a legislatíva nenahradia morálku. To nejde. A je to paradoxné, že Slovensko sa deklaruje ako kresťanský národ. Tam v tých prikázaniach je sedem prikázaní. Mám pocit, že sme ich zredukovali na jedno. Ale kradnúť, to nie je také zlé. Klamať, to nie je zlé. Podvádzať, to nie je zlé. Krátiť na daniach alebo neplatiť dane, to nie je také zlé, pokiaľ ťa nechytia, všetko samozrejme. Jednoducho mohol by som vymenovať jedno za druhým. Dokonca v povedomí ľudí taký človek, kto to robí, ale ho nechytia, nezavrú, tak je hodnotený ako šikovný. V slušnej spoločnosti obyčajne taký človek sa spoločensky deklasuje a vydelí ako zo spoločnosti. To bola moja druhá poznámka.

A tretia je podnet aj z toho, čo ste hovorili. Viete, znefunkčniť každú inštitúciu, aj prokuratúru, keď ju nechceme, aby to bolo vidieť, urobiť takým spôsobom, že zabránime konať. Sú dve cesty. Jedna je, sú tie nešťastné zákony, ktoré sú deravé a s tým si nepomôžete. A druhá cesta je takisto veľmi jednoduchá, že vás zavalia kopou inej roboty, ktorá je zbytočná. Vy ste tu spomínali, pán generálny prokurátor, viaceré čísla, tisícky a aj to, že sa musíte zaoberať vecami, ktoré by mohli byť v kategórii priestupkov a nie trestných činov. A z tohto sa mi zdá užitočné, že keby ste dali aj pre nás, lebo nie všetci tu chcú len ako byť pred kamerami, keby ste nám dali z vášho pohľadu podnet, že ktoré veci by sa mali legislatívne zmeniť a nemali by byť takpovediac v kompetencii vašej, aby ste sa tým zaoberali ako trestným činom, ale ako priestupkom, ja si myslím, že mohli by sme urobiť krok k tomu, aby sme jednoducho ten spôsob zahltenia a jednoducho znefunkčnenia do istej miery vás predsa len trošku, trošku upravili a ukrojili z týchto vecí. Ja si myslím, že je dôležitá aj táto súčinnosť.

Čiže z tohto pohľadu je to môj podnet, aby táto rozprava nezostala len o tom, že si tu vylejeme srdce. Každý povie svoj prípad osobný alebo blízkeho, čo sa stalo a čo pokladá za zlé, ale aby sme z tej vašej správy, ktorú aj ja vnímam v tom, že predsa to bol posun oproti minulosti, nakoniec aj získali nejaký ten rezultát, ktorý pomôže k fungovaniu Generálnej prokuratúry.

Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2015 16:44 - 16:55 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis

48.
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, budem hovoriť ex abrupto, pretože nemal som šancu si to pripravovať. Bol som v Štrasburgu a zhodou okolností pôsobím práve vo výbore v Štrasburgu pre migrantov a utečencov, kde prijímame jednu rezolúciu za druhou, ktorej účinky, vidíte, že sú takmer nulové.
Ale najprv, skôr ako budem hovoriť k téme, chcem jednu vec povedať: Roky od ministra zahraničia Kukana som sa usiloval a usilujem stále o to, aby v podstatných zahraničnopolitických témach sme bez ohľadu na to, či z opozície alebo koalície, ale relevantné politické sily, aby istým spôsobom našli zhodu a mali spoločnú politickú zahraničnú doktrínu. Vnímam toto, že došlo k dohode v takejto vážnej téme z koalície i z opozície, teda z vládnej strany. Možno ako prvú lastovičku, ale vnímam to pozitívne. Ja tu nechcem ako robiť s touto témou politiku, ani nebudem hovoriť teda o vystúpení pána premiéra a referende a tak ďalej.
Ale k samotnej téme. Chcem poukázať na rozsah tej katastrofy, ktorá je, pár číslami a trochu mi nedá, aby som nepoukázal aj na historické pozadie problému a nakoniec to, čo si myslím, že čo by malo byť riešením a čo asi bude raz. Viete, také čísla, v Turecku dnes už sú 2 milióny, 2 milióny migrantov. V Líbyi v minulosti zamestnávali okolo 2 miliónov z iných arabských krajín. Dneska už tam nie sú a z Líbye tak isto utekajú. A také hrozivé číslo možno, aby som vám povedal, v rámci tých utečencov, čo bolo zachytených, tak bolo okolo 15-tisíc, 15-tisíc detí, ale nie, detí bolo oveľa viac, nie v sprievode rodičov a podobne. Detí, ktoré utekali samostatne. Viete si to predstaviť? Malé deti ako utečenci?
A nakoniec ešte jeden údaj o rozsahu tej katastrofy. Frontex, ale to len eviduje akože, to sú tam 20-tisíc, tam 50-tisíc, to je možno do 200-tisíc ilegálnych prekročení hraníc. To je to, čo zachytili. Ako to je ukážka toho, že ten Frontex de facto funguje minimálne, keď to poviem, deravo. A domnievam sa, že kvóty v tejto chvíli, to nie je riešenie tohto rozsiahleho problému. To je tak trošku, mám pocit, tvárenie sa, že niečo robíme.
A teraz k tomu historickému pozadiu. Nedá mi a nechcem, aby som bol podozrievaný z xenofóbie a výhrad voči islamu a som si vedomý mnohých aj kultúrnych prínosov, dneska by ste nevedeli, čo je to algoritmus, lebo to je podľa mena arabského učenca al Chvárizmího. Mnohé veci by sme nemali z antiky, keby nebola existovala toledská prekladateľská škola, čiže nevedeli by sme o Aristotelovi a podobne. Keby nebol existoval Ibn Síná a Ibn Rušd, teda známi ako Averroes a Avicenna, tak mnohé veci by sme nepoznali. Keby nebol v Córdobe existoval al Maimon známy ako Maimonides, ako učenec. Mnohé veci odtiaľ sú.
Ale druhá pravda je a seriózny francúzsky historik napísal o tom rozsiahle dielo, že tuná už takmer 1 300 rokov v skutočnosti prebieha zápas medzi kresťanským a islamským svetom. S prestávkami, s obdobiami prímerí, ale prebieha. A teraz by sme mohli ísť bod po bode, pretože keď sa začal islam šíriť mečom, a musím povedať, že toto majú v svojich základných, tzv. svätých knihách, v Koráne, o džiháde, a neraz spomínané šírenie islamu mečom, tak povedzme v krajine, kde sme my, my sme tuná ešte o kresťanstve nič nepočuli, ale on postupoval. Išiel, najprv obsadil územie Sýrie, Egypt a tzv. úrodný trojuholník medzi riekou Eufrat a Tigris, a tam bolo kresťanstvo. To dneska sú tam len úplné zlomky, čo tam zostali. A potom vďaka ďalšiemu postupu obsadil Pyrenejský polostrov, keď porazil Vizigótov, Rodericha. Viete, to, že neprenikol úplne, to sa podarilo vtedy vďaka Karolovi Martelovi. Získal to meno, keď zabránil ďalšiemu prieniku, to bol majordómus franského tajomníka. A celú históriu by sme mohli ísť. Mohli by sme hovoriť o tom, ako ich významný panovník Almanzor bojoval a plienil. A v podstate aj idea križiackych výprav bola reakciou na vyplienenie a dobytie druhého najposvätnejšieho miesta pre kresťanov, to bolo Santiago de Compostela.
Ja nechcem povedať, že kresťanstvo tak isto nepoužívalo meč. Je pravdou, že keď križiaci dobyli Jeruzalem, tak tam tiekli potoky krvi, ale vo svojich základoch to nemal. Ale ten problém, aby som to skrátil, lebo ja nechcem hovoriť dlho, keď každý tu naťahoval nesmierne čas. Ten problém je v tom, že kresťanstvo a jeho filozofia aj islam sú univerzálne náboženstvá. Univerzálne v tom, že majú vo svojom poslaní sa univerzálne šíriť po celom svete. Islam viacej mečom, kresťanstvo tak isto to robilo občas mečom, ale iným spôsobom, má to vo svojom poslaní, a v tomto narážajú a narážali stále na seba. A prečo tento; mimoriadne som to skrátil; ten historický exkurz prečo hovorím? Preto, že si nemyslím, že je dobré a sme schopní koexistovať tak, že istým spôsobom na pôde európskej rozsejeme, doslova rozsejeme ten, také semená, by som povedal, islamu. To nie je o neochote pomôcť tým, ktorí to potrebujú. I keď zase je pravdou, že absorpčná schopnosť Európy je naozaj podstatne menšia ako skutočná potreba v tomto smere. A mimochodom, viete napríklad to, že v Gaze, to je chránené blokované územie, že exžije 500-tisíc ľudí bez strechy nad hlavou? A už dlho? A takýchto katastrof je neúrekom vo svete. Preto chcem povedať, čo pokladám za dôležité.
Ja súhlasím s tým, čo povedal kolega Lipšic, že jednoducho keď spustíme proces kvót, tak ten sa bude len zväčšovať a nabaľovať. Ale rovnako pokladám za nebezpečné, aby sme takýmto spôsobom diseminovali tuná v tomto priestore, po celej Európe. A áno, treba sa snažiť pomôcť. Ale deklarovať a hovoriť, jak hovoria, prijímajú rezolúcie v Rade Európy a všetci o tom veľmi emotívne rozprávali, to je málo. A ja si myslím, že pri takej veľkej, rozsiahlej humanitárnej katastrofe a po tom obrovskom prúde tých utečencov, ktorý tu smeruje, tak ako už svet si vyskúšal riešenia. Vyskúšal riešenia tak a stojí to peniaze aj ľudské sily, a nemalé, ale myslím, že je to lepšie riešenie pod egidou alebo pod kompetenciou OSN vytvoriť mandátne územie a postarať sa, aby to mandátne územie tam bolo, aby to bolo chránené to územie. Ja si myslím, že je to drahé, ale napriek tomu je to lepšie, ako do istej miery zasiať problémy do budúcnosti. Lebo tie problémy z toho rozšírenia a diseminácie po Európe nebudú zajtra a keď budeme mať 500-tisíc alebo podobne takýchto migrantov, to nebude hneď.
Viete, nedá, a poviem ešte aspoň jednu historku. Kedysi som bol v Oslo a rozprával mi tam veľvyslanec takú príhodu. Tam je veľmi málo migrantov, a teda z islamského sveta naozaj málo. Ale prijali ich, sú tam a možnože viete, že v tých severských krajinách sa hovorí, že protestantský pastor je piate koleso u voza a jednoducho praktizujúcich veriacich v tom našom zmysle je tam minimum. Ale isté tradície sú uchované. Jedna z tých tradícii je, že v nedeľu vivos voco, živých zvolávajú zvonce a zvonia zvony. Po čase táto malá islamská komunita začala demokratický vnášať proces, že zvonenie zvonov ich vyrušuje. To je drobná ukážka na to, že čo sa môže diať s veľkou pravdepodobnosťou.
A ešte raz, bol by som nerád, ak by ma niekto podozrieval z xenofóbie, a som ochotný hľadať pomoc, ale musíme hľadať pomoc rozumne a zodpovedne voči všetkým obyvateľom, a nie je férové tváriť sa, že pomôžeme všade všetkému, keď dobre vieme, že na to nemáme ani finančné, ani kapacitné možnosti. Teraz nehovorím o Slovensku, hovorím o celej Európe. To je klamanie samých seba, do vlastného vrecka.
A ešte raz, len na záver, som sa to snažil skrátiť veľmi. Priatelia, uvažujme aj nad tým, aby sme aj v budúcnosti miesto politických zápasov v takýchto vážnych témach v prvom rade sa pokúsili hľadať spoločné politické riešenia, ktoré sú v záujme Slovenska.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2015 15:52 - 15:53 hod.

Martin Fronc
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2015 14:52 - 14:54 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Niekoľko poznámok ako upresnení. Pri prijímaní Lisabonskej zmluvy je fakt, že vtedajší premiér pán Robert Fico sa obrátil na parlamentné politické strany, aby zaujali stanovisko a Kresťansko-demokratické hnutie zaujalo, malo výhrady o tom hlasovaní, o tom, že sa zbavilo v podstate Slovensko možnosti veta. Osobne vtedy ako podpredseda aj s ďalšími kolegami sme rokovali, lebo zodpovedný bol s prípravou minister Kubiš. Uňho sme rokovali o týchto veciach. Čiže, áno, ja si myslím, že vtedy sa udiala chyba, ale minulosť je minulosť a nechcem sa k nej vracať.
Aj niekoľko poznámok k vystúpeniu kolegu. Ja sa domnievam, že to vysťahovalectvo do Spojených štátov v devätnástom, koncom devätnásteho a dvadsiateho storočia, bolo veľké, ale to je iná situácia, pretože Spojené štáty potrebovali výrazne ako pracovnú silu. Bolo to trochu iné.
Druhá poznámka. Súhlasím s tými dôvodmi, ktoré uvádza, že ak sa raz zavedú kvóty, že sa to bude opakovať a nabaľovať, je to tak. Ovšem ja, ak budem mať priestor vo vystúpení, sa domnievam, že sú ešte aj iné významné dôvody, prečo nemôžeme súhlasiť s kvótami, a uviedol by som ich. Ale to je zasadené v dlhšom historickom kontexte.
A tretia, žiaľbohu, mám pocit, že Európska únia sa správa tak, že vždy rieši problém ad hoc. Keď vybuchne, tak nájde nejaké rýchle riešenie, ale nenachádza systémové riešenie, riešenie, ktoré má istú víziu, pretože ten problém, ktorý dlhodobo tlel, ako si povedal, jednoducho má aj svoje dopady do budúcnosti a v tomto pokladám Európsku úniu do istej miery za inštitúciu, ktorá zlyháva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2015 15:54 - 15:56 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis

48.
Áno. Ďakujem pekne za poznámky. Prepáčte, kolega pán Blanár, ja nebudem osobný, ja nebudem reagovať.
K tým dvom. Kolega Petrák. No áno, len posledné slovo. Tam je vždy teraz otázka, kto má posledné, či to je to zastupiteľstvo alebo či je to rada školy. A ja som za to, aby to bola tá rada školy, a som ochotný, ako som povedal, ústretovo hľadať istý kompromis. V tom sa asi nezhodneme. To je všetko ako.
Pán kolega Fitz, ja som povedal, ak som to zle vyslovil, čo sa týka toho "vlastníka". Ide o to, vy sa pýtate a chcete, aby to bolo rovnoprávne. Teda rovnoprávne. Aby to bolo rovnakým spôsobom, lebo rovnoprávne, to neviem, či je, pre cirkevné, súkromné, a teda ja im hovorím štátne, lebo je to prenesený výkon štátnej správy, školy. No práve tu som poukazoval na to, že istým spôsobom je iný "vlastnícky vzťah", či už súkromnej, alebo cirkevnej školy a školy štátnej. Čiže to nie je vcelku to isté a ja som neodmietol tú debatu. Ja som povedal, že tú debatu treba viesť, ale v tejto chvíli si myslím, že to nebolo ani meritum toho problému, a tá debata, viete, nie je taká, aby sme ju šili horúcou ihlou, ale treba to, ja si myslím, trošku ako aj premyslieť aj mne, aj vám a som pripravený aj o tejto veci viesť diskusiu.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2015 15:38 - 15:50 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, v podstate k jednému problému chcem vystúpiť, pretože už o ostatných som hovoril.
Ale musím otvorene povedať, že ja sám mám už v tejto chvíli z tých pozmeňujúcich návrhov trošku chaos, a ak to niekto sleduje, tak asi bude mať takisto chaos, a preto, nieže sa dnes predkladajú návrhy, veď pozmeňovacie návrhy sú, takýmto spôsobom sa predkladajú podľa rokovacieho poriadku a inak ich nejde. Však v prvom čítaní nejde dať pozmeňujúci návrh, čo by bolo zlé a čo by som pokladal, keby sme skrátili čas na to, ten 24-hodinový čas, ktorý treba na to, aby sme si to trošku utriasli a aby sme si urobili obraz a jednoducho aby to bolo dobré. To je prvá poznámka.
Druhá, aby som nezabudol ešte k tomu samotnému. Ja mám návrh pre kolegu predkladateľa pozmeňujúci návrh Petráka, aby v tých troch bodoch, ktoré dáva, ale to závisí od neho, dal hlasovať osobitne, o bode dva osobitne a o tých dvoch, tam to môže byť spolu. Je to trošku z mojej strany, si myslím, že ako ústretový krok, ale už je to tak.
A teraz k samotnej téme. Viete, tu zaznievalo akože robiť politiku. Zneužívať politiku je zle, ale jednoducho celkom sa to nedá oddeliť. Povedať, že viete, toto je politikum alebo nie je, a že poslanci obecného zastupiteľstva, to sú osobnosti, iste. Keď získali dostatok hlasov, z toho pohľadu sú, ale už samotné voľby, to je jedno, či parlamentné, alebo obecné, mestské, to je politikum. Ale na, hovorím ešte raz, politikum ako vec verejná a ja nepokladám za, z tohto pohľadu za čosi, čo máme hovoriť strašiaka, že je zlé.
Moja druhá poznámka, ešte skôr ako začnem hovoriť o svojom postoji k tejto veci, sa týka všelijakých tých excesov. To je jednoduché vytiahnuť. Máme približne 3-tisíc škôl plus-mínus, základných aj stredných. No, viete, vždy existovať excesy, tomu sa nedá zabrániť pri takom počte, a to z jednej aj druhej strany. Ako zo strany, trebárs nezodpovedného starostu, ako zo strany takisto nezodpovedného alebo darebného riaditeľa, resp. riaditeľky škôl. Ja zo svojho pôsobenia by som vedel pomenovať aj povedať prípady z jednej i druhej strany, keď si starosta nevedel poradiť s riaditeľkou školy, ktorá mu vyvádzala, a naopak. Takže to asi nie je najšťastnejší argument. Keby to bolo masívne, by sme vedeli preukázať z jednej strany, tak potom by sa dalo o tom uvažovať.
A teraz k tej, k tomu pohľadu, že malo by to byť rovnako pre súkromné a cirkevné školy a školy - ja im poviem - štátne, lebo oni sú vždy štátne ako, a to je len prenesený výkon štátnej správy. Nie som si celkom istý, pretože tu je istý rozdiel. Obec ani mesto v úvodzovkách nie je vlastníkom. Vlastníkom je vždy v tomto prípade štát. Je to čosi iného. Ja, ja chápem tú snahu, len viete, trošku tie prirovnania. Každé prirovnanie je také, že trošku na jednu nohu zvykne pokrivkávať. Toto je debata asi na dlhšie a nie je to, to základné meritum veci, ktoré tu máme, čiže nechcem ju rozvíjať, len nie som nadšený tým, že my sme nepripravení urobili úplne zrovnoprávnenie, čo sa týka fungovania rady školy.
A teraz k mojim pohľadom. Viete, tá myšlienka, dokonca ešte bola prv, ja som hovoril 2003, v podstate bola konštituovaná rada vysokej školy, pardon, rada školy, ale rada školy vznikla ešte prv, dokonca po roku 1990, i keď nebola dobre konštituovaná.
A ja si myslím, že rovnako, ako keď háji samospráva výkon svojich práv ako samosprávnych, ale rada školy je orgán samosprávy školy. Skúsme to pochopiť, že aj druhá strana je v tomto zmysle samosprávou. Aj preto tým školám, aby mali priestor, bola daná právna subjektivita. Rada školy aj škola mala v minulosti podstatne väčšie kompetencie. Postupne právnymi, legislatívnymi krokmi sme ich kompetencie istým spôsobom okresali. Ja nechcem teraz diskutovať o jednotlivých tých okresaniach. Niektoré možno boli dobré, ale niektoré nie celkom. A tá myšlienka tej samosprávy školy, teda rady školy, bola založená na tom, aby sa v nej zúčastnili všetci tí, ktorých sa to dotýka. To znamená, áno, rodičia, áno, je pravda, že stále máme problém s tým, že rodičia sa málo angažujú, pedagógovia, ktorí na tej škole učia, a, samozrejme, samospráva. A možno by bolo lepšie diskutovať, ako zmeniť túto dikciu zákona o tom, že by sa zmenilo zloženie rady školy. Ale tú samosprávnu funkciu tej rade školy by som veľmi nerád, aby sme odoberali. A je to jednoducho o tom, aby mala priestor zodpovedne sa tá škola správať, kde vždy musí byť spojené to, že niekomu dám istý priestor, práva, kompetencie a potom môžem povedať, si zodpovedný.
Prečo to nefunguje? A tu už mám pocit, že ideme podľa mňa ako za hranicu. Ťažko som sa zmieroval, priznám sa, ale aj verejne som to povedal, že ešte s tým prvým návrhom, keď sa povedalo, že prvý návrh rady školy môže starosta alebo primátor vetovať a v druhom už ho musí akceptovať, tak podľa mňa je to veľmi silné. A ešte som ho akceptoval. Ale aby úplne to prešlo, to nie som ako schopný a ochotný akceptovať.
Ak tu zaznel návrh, to je len nedomyslené ako, pretože ten čas je krátky, ale skôr by som bol za takú zmenu, keď už, tak aby jednoducho druhý návrh, ktorý dá rada školy, musel byť schválený podstatne silnejšie. Ako ja neviem, povedzme kvalifikovanou väčšinou zo všetkých členov rady školy alebo dokonca dvojtretinovou väčšinou ako. To už je trošku moc, lebo to potom by sme museli hovoriť o zrušení školy (povedané so smiechom), čiže o tomto... (Rečníkovi zazvonil mobilný telefón.) Pardon. Ospravedlňujem sa, ale neviem, mal som to vypnúť.
No. Čiže skúsme hľadať a bolo by naozaj lepšie, aby sme hľadali riešenie, ktoré bude kompromisom. Čas ukáže, že či dobrým, ale práve preto, aby neutrpeli povedzme ani na jednej ani na druhej strane. Nakoniec ja nechcem to zase vyťahovať to množstvo reakcií, však ich máte, či už od pedagógov, od združení samosprávnych škôl, od odborov nakoniec, odbory takisto sú proti a tak ďalej. Ja si myslím, že ak túto dikciu zákona, tak ako to je navrhnuté, prijmeme, tak celkom iste táto nemalá skupina ľudí sa bude cítiť ako ukrivdená. A my by sme mali tu v parlamente sa pokúšať o istú rovnováhu, balans pre ľudí, lebo zákony robíme pre nich. Ako niekedy je možno lepšie hľadať kompromis a je to aj užitočnejšie pre všetkých.
Čiže ja, ešte raz, pokladám za dôležité zachovať istým spôsobom samosprávnu funkciu školy. A ten orgán dnes je rada školy. Skúsme do budúcnosti uvažovať o istom kompromise, čo sa týka zloženia tej rady školy, ak potrebujeme, potrebujeme alebo cítime, že treba niektorú zložku posilniť, ale zasa aby to bolo vybalansované, aby to nebolo tak, že jedna zložka bude mať majoritu. Ja si presne pamätám tie nekonečné debaty, keď sa konštituoval ten zákon a konštituovala sa rada školy, že kto tam má byť, kto má mať koľko. No, samozrejme, každá z tých troch strán sa usilovala o to, aby mala majoritu. Nakoniec ten návrh bol kompromisný a potom vznikol ďalší kompromis, ktorý dlho mal problém, pretože pôvodne štát nemal zastúpenie. Teraz má dvoch. Jednak kedysi zo školského úradu, teraz obvodného školského úradu a zo štátnej školskej inšpekcie. Viete, tam život ukázal, že to bolo potrebné. Ja musím povedať, že to bolo potrebné a poviem prečo. Pretože častokrát sa stávalo, že všetky tri zložky, ktoré tam boli, boli, povedal by som, právne, v školskom právnom systéme nekvalifikované. Čiže občas prichádzali s návrhmi, ktoré aj odhlasovali, ktoré ako neboli v súlade so školskou legislatívou. A v podstate ten zástupca štátu, lebo je to v tomto prípade zástupca štátu, či už štátna školská inšpekcia, alebo obvodného školského úradu, dohliadali na to, aby takéto chyby sa nestávali, ktoré vyvolávajú problémy.
Moje záverečné slová, skúsme hľadať rozumný kompromis v prvom rade pre všetkých tých, ktorých sa to dotýka.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2015 14:44 - 14:45 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Áno, ďakujem, pán podpredseda. Krátko. Pokúsim sa vyhnúť politike, pokiaľ sa v tejto veci politike vyhnúť dá. Mám dve poznámky.
Pán kolega Petrák povedal, že rada školy prakticky okrem tejto výkonnej funkcie nemá viac-menej žiadnu, vo väčšine prípadov sa vyjadruje. Áno, len to je dôsledok toho, že rokmi pozmeňujúcimi návrhmi rada školy bola postupne oberaná o takéto funkcie.
A druhá poznámka, však vyjadrím sa k samotnej veci ešte v rozprave, sa týka toho, že povedal, že SMER, hovorí sa, že SMER si ide sprivatizovať školy. No ja som to osobne nikdy nepoužil a ani si to nemyslím, pretože to nejde takýmto spôsobom. Ak by som použil slovo sprivatizovať, tak by som povedal skôr, že primátori a starostovia, ale ani toto slovo nechcem použiť o tom. Fakt je, že týmto rozhodnutím alebo takouto legislatívnou zmenou podľa môjho presvedčenia získajú kľúčovú..., by som povedal, kľúčový vplyv alebo kľúčovú silu na to, ako tá škola bude fungovať.
K ostatným veciam sa vyjadrím ešte v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2015 10:40 - 10:50 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis

46.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel povedať niekoľko faktických pripomienok, pretože aj návrh zákona je skôr tak štruktúrovaný, že sa dotýka jednotlivých citlivých bodov jednak v školskom zákone, jednak v zákone o pedagogických zamestnancoch, a aj tuná otvorene poviem, nemyslím si, že parlamentná debata z pozície opozície má byť len o kritike. Beriem, že v tomto návrhu zákona sú aj veci, ktoré sú citlivé a ktoré v danom okamihu treba riešiť. I keď tie riešenia sú aj tie, ktoré pochválim, také, že v podstate len problém posúvajú. A sú to dva také veľmi citlivé problémy. Jeden z nich sa týka pedagogických zamestnancov a ich kreditov, pretože dlhodobo všetci vieme, že to bol zákon, ktorý bol prijatý počas prvej vlády Roberta Fica, počas ministrovania pána ministra Mikolaja, a bol to zákon, ktorý bol prijatý zle a robí dlhodobo problémy. Dobre, aspoň čiastočne, tým, že zostáva platnosť tých kreditov, tak istým spôsobom sa tá pedagogická komunita na chvíľu upokojí a povedal by som, že problém v danom okamihu nevybuchne.
Druhý dlhodobý problém, ktorý sa takisto odsúva, lebo to riešenie, ktoré bolo prijaté takisto za prvej vlády Roberta Fica a za ministra Mikolaja, týka sa osemročných gymnázií a stanovenie numerus clausus ako, ktorý som vtedy povedal, že to predsa je nereálne, aby sme len takýmto spôsobom riešili a povedali, že tu v Bratislave tak ako všade inde bude len 5 %. To sa nedá. Pokiaľ viem, tá štatistika hovorí, že v Bratislave tých detí, nechcem robiť celkom nepresné číslo, ale tých detí, ktoré chodia na také gymnáziá je vyše 20 %. A zase takisto ako záujem o také gymnáziá nie je rovnomerne rozvrstvený po celom Slovensku. Iná situácia je celkom prirodzene v Bratislave, čo chápem, pretože v Bratislave povedzme ako v centre sa nachádzajú zo Slovenska ako veľa vzdelaných ľudí, ktorí majú záujem a snažia sa o svoje deti, takýmto spôsobom, aby sa vzdelávali. Čiže to riešenie bolo zlé. Odsúva sa. Chvalabohu! Je to, aspoň z tohto pohľadu dobré, že znova tento problém nevybuchne.
A teraz chcem povedať k veciam, ktoré, s ktorými sa nestotožňujem a ktoré nepokladám za dobré. Jedna vec je naozaj podľa mňa vážna, bola tu už povedaná a hľadali sa a sú aj podané pozmeňujúce návrhy. Ja takisto podám. Týka sa spájania alebo možnosti spojiť všetky triedy na prvom stupni, samozrejme, týka sa to v prvom rade málotriednych škôl, ten problém existuje, tie školy majú finančné problémy, nedokážeme ich dostatočne financovať. Pravdou je aj to, že tie náklady sú neúmerne vysoké pre spoločnosť, lebo minimálne 85 % nákladov, ktoré škola má, sú mzdové náklady. A ani tých 15 % nie je na energie, na ostatné výdavky. To znamená, že keď máte málotriednu školu, dnes môžete spojiť 1. a 3. ročník, 2. a 4., inak nie, no tak musíte mať dvoch pedagógov. Takto, keď pospájate všetkých, tak budete mať jedného pedagóga. Ja tomu rozumiem, prečo to je. To sú finančné dôvody, ale myslím si, že toto by sme nemali pripustiť, pretože to je podľa mňa návrat spôsobu výučby na slovenských obciach a dedinách v 19. storočí. To určite posunie kvalitu vzdelávania smerom dole.
A, prepáčte, ale keď máme na kopu iných vecí, tak na to, aby sme na naše deti nenašli finančné prostriedky v rozpočte a nenavýšili ho, to ako pokladám za neuveriteľné! A myslím si, že finančne to treba riešiť. Naozaj tento problém je v prvom rade taký a toto je riešenie, ktoré ja nepokladám za dobré. Čiže potom prednesiem aj pozmeňujúci návrh.
Asi v rozpore s niektorými kolegami ja pokladám za rozumné, aby minister mohol udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov. Žiaľbohu, ten návrh sa obmedzuje len na tie prípady, keď ide o školu, ktorá je zriadená a v ktorej sa učí podľa medzinárodného programu. Ale na druhej strane si myslím, že je to celkom férové, aby, ak sa udelí výnimka, táto výnimka vždy bola zverejnená aj s odôvodnením. Ja by som vcelku rád bol, keby ste aj dali ešte širší návrh, aby tá výnimka bola aj v širšom rozsahu, nielen pre školy, ktoré učia podľa medzinárodných programov, ale vôbec aby to taká výnimka bola. Ale vždy s tým, že je to na webovej stránke, uverejnenie výnimky, komu bola daná, pre akú kvalifikáciu, zdôvodnenie prečo.
Ja som to už spomínal a veľmi krátko zopakujem, máte veľa prípadov ľudí, ktorí sú vysoko vzdelaní, ktorí majú aj rôzne praktické pedagogické skúsenosti. Vezmite si, ja neviem, človeka, ktorý je profesor alebo docent vysokoškolský, a na staré kolená treba, ide vypomáhať učiť, povedzme kde býva, ešte nejaké hodiny, lebo im chýba, ja neviem, informatika alebo slovenčina. A preňho už ani nejde o tie, koľkokrát o tie financie, ale je to dehonestujúce, aby išiel a bol vedený v kategórii nekvalifikovaných. Profesor, ktorý povedzme vychoval desiatky stredoškolských profesorov slovenčiny, on sám, keď pôjde učiť, bude nekvalifikovaný, a pritom to bol pedagóg. Ja si myslím, že sú, tých prípadov je viac takých. Nechcem to rozoberať kde. Ja stále si myslím, že minister je na to, hej, v podstate máme vládu 16-člennú, je to pár ľudí, takže ako im dať do rúk zodpovednosť. Samozrejme, sledovať, kontrolovať, ale ja som nie za to, aby všetko bolo zviazané, aby mal ruky minister takto pri svojom výkone, to nepokladám za dobré. To sú, to je pár pripomienok, ku ktorým som sa chcel vyjadriť.
Rád by som sa aj vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prednesené vo výbore, kolegu Petráka, len aj teraz som ešte pozeral do spoločnej správy, ale mám problém s hlasovaním, lebo sú také, za ktoré by som zahlasoval, a sú také, za ktoré by som nezahlasoval. No tak je to tak zmiešané, že sa to dá zle oddeliť ako. Som sa o to pokúšal, ale neviem to oddeliť, čiže ten problém tu mám, poviem otvorene. V zásade po nejakých úpravách, keby sme sa boli dokázali dohodnúť na výbore, by som si vedel predstaviť aj po niektorých zmenách, že by som tento zákon podporil, poviem. V tejto chvíli to, myslím, že urobiť nemôžeme, a nepodporíme, ale vedel by som si predstaviť a v každom prípade nie, ak ešte dôjde k istému pozmeňujúcemu návrhu, to opäť poviem dopredu. Nebudem to rozoberať, lebo ešte nie je predložený, ale k tomu sa vyjadriť dá potom, keď zaznie taký, povedzme si, návrh. Čiže ja by som splnil aj povinnosti, ktoré mám, keď predkladám pozmeňujúce návrhy. Takže predkladám v mene skupiny poslancov pozmeňujúce návrhy.

Prvý pozmeňujúci návrh:

"V článku I sa vypúšťa bod 13." Ide o to, aby nebola rozšírená možnosť pospájať všetky triedy. Čiže de facto navrhujem, aby zostalo pôvodné znenie. To je jednoduchá úprava.
A druhý pozmeňujúci návrh, to je, v čl. III bode 9 sa za poslednou vetou vkladá táto veta:
"Ministerstvo na svojej webovej stránke udelenie výnimky s jej odôvodnením zverejní."

To je o tom, že ak udeliť výnimku, tak aby bola prístupná vedomosť o udelení výnimky, a prečo bola taká výnimka udelená. To je jednoducho o transparentnosti. Poprosím pána spravodajcu, aby sme potom o pozmeňujúcich návrhoch hlasovali osobitne. Odovzdám. (Rečník odovzdal papier s návrhmi navrhovateľovi.)
No a na záver trošku inak. Viete, tu ku kolegom z vládnej koalície, ja často s vami debatujem, s mnohými, a v kuloároch sa na mnohých veciach aj dokážeme dohodnúť. A nie celkom tomu rozumiem, lebo nie všetko je politika a politický zápas. Prečo by nebolo možné, aby sme sa občas dohodli aj tak, že sa to prejaví nielen tu v pléne, ale aj v predlohe príslušnej legislatívnej normy. Ja sa osobne domnievam, že politika a zápasy iste sú jedna vec, ale mali by sme citlivo vážiť, kedy budeme hľadať skôr vecné riešenia v odborných problémoch a kedy budeme politicky zápasiť.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2015 10:38 - 10:39 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Musím povedať, že kolegove Vörösove prirovnanie o prišívaní kabáta ku gombíku sa mi veľmi páčilo a vcelku trefne vystihuje ten problém, ktorý existuje, a to sa týka a o tom budem aj hovoriť vo svojom vystúpení, spájania všetkých tried alebo možností spojiť všetky triedy na prvom stupni v málotriednych školách. Ako ten problém, neklamme sa, je problém finančný a ja si myslím, že finančné riešenia sú podstatne lepšie, dať tam peniaze v tomto prípade, pretože áno, problém málotriednych škôl nie je len problém menšiny maďarskej alebo inej, málotriedne školy na zmiešanom území je problém aj pre slovenské málotriedne školy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.5.2015 9:55 - 10:00 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vcelku krátko by som sa chcel k veci vyjadriť. Celkom iste nemienim spochybniť úmysel predkladateľky a ani potrebu toho, aby sme deti viedli k zdravému štýlu, ale mám jednu základnú výhradu a tá výhrada je to, že sa tento problém navrhuje riešiť zákonom. Po prvé treba povedať, že to, čo sa učí, ako sa učí, je aj v zmysle kompetenčného zákona v rukách ministra školstva a ministerstva. Pani predkladateľka spomenula jeden precedens, však to odcitovala. V skutočnosti ja viem o dvoch a ich aj poviem.
Áno, jedno je náboženská výchova, ktorá tam je, ale treba si uvedomiť, jak sa to udialo, že je to výsledok toho, že v podstate tu v Národnej rade pri prijímaní zmluvy, medzinárodnej zmluvy sa zmenil charakter zmluvy na prezidentskú. To znamená takú, kde ustanovenia tej zmluvy sú záväzné a aj legislatíva sa musí následne upraviť. To bola zmluva so Svätou stolicou a potom tie dohovory.
A druhá vec, ktorá sa urobila, tiež nebol som nadšený, ale áno, pri vyučovaní angličtiny, a tak isto si myslím, že angličtina je dobré, že sme to zaviedli a že sa učí všade jeden jazyk cudzí, silný, nebol som presvedčený, že tak isto sme to mali robiť zákonom.
To sú ale dva prípady. Ale v obidvoch prípadoch, prosím vás, to boli predmety, ktoré dávno fungovali, mali svoje osnovy, boli zavedené predmety. Boli ako povinné, povinne voliteľné, povinne si musel vyberať jazyk, čiže to nešlo o niečo nové.
A rád by som upozornil, že pokiaľ chceme a sa zavádza nový predmet v škole, že to je nie jednoduchá procedúra, pretože to má veľké dopady. Na tom pracujú odborníci, pokiaľ sa schváli vôbec obsah toho predmetu. Obyčajne nasleduje pod dozorom garanta tzv. experimentálne overovanie, až potom definitívne sa povie, že tento predmet sa zavedie. Ja si myslím, že to má odôvodnenie. A jednu, nechcem byť konkrétny, ale všeobecnú výhradu musím povedať, ja som sa s tým stretával a mali by sme si uvedomiť aj to, že musíme do istej miery aj chrániť, ja poviem, trošku aj psychické zdravie toho dieťaťa. Bol som pod obrovským tlakom kedysi ministra životného prostredia, lebo dôležitá je environmentálna výchova. Je? Dobre, len potom som ho dostal do ďalšieho tlaku. Veľa detí nám hynie na cestách pri dopravných nehodách. Dopravná výchova je dôležitá? Je. A ďalej poviem. Máme aj nové fenomény. Napríklad nesmierne pôsobenia, bludy, ktoré častokrát prichádzajú na tie deti z masovokomunikačných prostriedkov. Aby sa vedeli brániť, tak bol návrh, aby vznikla mediálna výchova. Tá, mimochodom, je už schválená ako voliteľný predmet a môže sa učiť tam, kde sa pre to rozhodnú.
Viete, treba si uvedomiť, že tá hlava toho dieťaťa nie je nafukovací balón, že počet hodín, ktoré máme, je obmedzený. Nemôžeme učiť, ja neviem, 45 hodín v týždni malé deti a podobne. Čiže musia sa tam tie predmety kdesi dostať. To sú dve moje výhrady, čo to mám, a nespochybňujem ani úmysel, ani potrebu, ale určite nie som za to, aby to bolo urobené zákonom.
Ďakujem.
Skryt prepis