46.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel povedať niekoľko faktických pripomienok, pretože aj návrh zákona je skôr tak štruktúrovaný, že sa dotýka jednotlivých citlivých bodov jednak v školskom zákone, jednak v zákone o pedagogických zamestnancoch, a aj tuná otvorene poviem, nemyslím si, že parlamentná debata z pozície opozície má byť len o kritike. Beriem, že v tomto návrhu zákona sú aj veci, ktoré sú citlivé a ktoré v danom okamihu treba riešiť. I keď tie riešenia sú aj tie, ktoré pochválim, také, že v podstate len problém posúvajú. A sú to dva také veľmi citlivé problémy. Jeden z nich sa týka pedagogických zamestnancov a ich kreditov, pretože dlhodobo všetci vieme, že to bol zákon, ktorý bol prijatý počas prvej vlády Roberta Fica, počas ministrovania pána ministra Mikolaja, a bol to zákon, ktorý bol prijatý zle a robí dlhodobo problémy. Dobre, aspoň čiastočne, tým, že zostáva platnosť tých kreditov, tak istým spôsobom sa tá pedagogická komunita na chvíľu upokojí a povedal by som, že problém v danom okamihu nevybuchne.
Druhý dlhodobý problém, ktorý sa takisto odsúva, lebo to riešenie, ktoré bolo prijaté takisto za prvej vlády Roberta Fica a za ministra Mikolaja, týka sa osemročných gymnázií a stanovenie numerus clausus ako, ktorý som vtedy povedal, že to predsa je nereálne, aby sme len takýmto spôsobom riešili a povedali, že tu v Bratislave tak ako všade inde bude len 5 %. To sa nedá. Pokiaľ viem, tá štatistika hovorí, že v Bratislave tých detí, nechcem robiť celkom nepresné číslo, ale tých detí, ktoré chodia na také gymnáziá je vyše 20 %. A zase takisto ako záujem o také gymnáziá nie je rovnomerne rozvrstvený po celom Slovensku. Iná situácia je celkom prirodzene v Bratislave, čo chápem, pretože v Bratislave povedzme ako v centre sa nachádzajú zo Slovenska ako veľa vzdelaných ľudí, ktorí majú záujem a snažia sa o svoje deti, takýmto spôsobom, aby sa vzdelávali. Čiže to riešenie bolo zlé. Odsúva sa. Chvalabohu! Je to, aspoň z tohto pohľadu dobré, že znova tento problém nevybuchne.
A teraz chcem povedať k veciam, ktoré, s ktorými sa nestotožňujem a ktoré nepokladám za dobré. Jedna vec je naozaj podľa mňa vážna, bola tu už povedaná a hľadali sa a sú aj podané pozmeňujúce návrhy. Ja takisto podám. Týka sa spájania alebo možnosti spojiť všetky triedy na prvom stupni, samozrejme, týka sa to v prvom rade málotriednych škôl, ten problém existuje, tie školy majú finančné problémy, nedokážeme ich dostatočne financovať. Pravdou je aj to, že tie náklady sú neúmerne vysoké pre spoločnosť, lebo minimálne 85 % nákladov, ktoré škola má, sú mzdové náklady. A ani tých 15 % nie je na energie, na ostatné výdavky. To znamená, že keď máte málotriednu školu, dnes môžete spojiť 1. a 3. ročník, 2. a 4., inak nie, no tak musíte mať dvoch pedagógov. Takto, keď pospájate všetkých, tak budete mať jedného pedagóga. Ja tomu rozumiem, prečo to je. To sú finančné dôvody, ale myslím si, že toto by sme nemali pripustiť, pretože to je podľa mňa návrat spôsobu výučby na slovenských obciach a dedinách v 19. storočí. To určite posunie kvalitu vzdelávania smerom dole.
A, prepáčte, ale keď máme na kopu iných vecí, tak na to, aby sme na naše deti nenašli finančné prostriedky v rozpočte a nenavýšili ho, to ako pokladám za neuveriteľné! A myslím si, že finančne to treba riešiť. Naozaj tento problém je v prvom rade taký a toto je riešenie, ktoré ja nepokladám za dobré. Čiže potom prednesiem aj pozmeňujúci návrh.
Asi v rozpore s niektorými kolegami ja pokladám za rozumné, aby minister mohol udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov. Žiaľbohu, ten návrh sa obmedzuje len na tie prípady, keď ide o školu, ktorá je zriadená a v ktorej sa učí podľa medzinárodného programu. Ale na druhej strane si myslím, že je to celkom férové, aby, ak sa udelí výnimka, táto výnimka vždy bola zverejnená aj s odôvodnením. Ja by som vcelku rád bol, keby ste aj dali ešte širší návrh, aby tá výnimka bola aj v širšom rozsahu, nielen pre školy, ktoré učia podľa medzinárodných programov, ale vôbec aby to taká výnimka bola. Ale vždy s tým, že je to na webovej stránke, uverejnenie výnimky, komu bola daná, pre akú kvalifikáciu, zdôvodnenie prečo.
Ja som to už spomínal a veľmi krátko zopakujem, máte veľa prípadov ľudí, ktorí sú vysoko vzdelaní, ktorí majú aj rôzne praktické pedagogické skúsenosti. Vezmite si, ja neviem, človeka, ktorý je profesor alebo docent vysokoškolský, a na staré kolená treba, ide vypomáhať učiť, povedzme kde býva, ešte nejaké hodiny, lebo im chýba, ja neviem, informatika alebo slovenčina. A preňho už ani nejde o tie, koľkokrát o tie financie, ale je to dehonestujúce, aby išiel a bol vedený v kategórii nekvalifikovaných. Profesor, ktorý povedzme vychoval desiatky stredoškolských profesorov slovenčiny, on sám, keď pôjde učiť, bude nekvalifikovaný, a pritom to bol pedagóg. Ja si myslím, že sú, tých prípadov je viac takých. Nechcem to rozoberať kde. Ja stále si myslím, že minister je na to, hej, v podstate máme vládu 16-člennú, je to pár ľudí, takže ako im dať do rúk zodpovednosť. Samozrejme, sledovať, kontrolovať, ale ja som nie za to, aby všetko bolo zviazané, aby mal ruky minister takto pri svojom výkone, to nepokladám za dobré. To sú, to je pár pripomienok, ku ktorým som sa chcel vyjadriť.
Rád by som sa aj vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prednesené vo výbore, kolegu Petráka, len aj teraz som ešte pozeral do spoločnej správy, ale mám problém s hlasovaním, lebo sú také, za ktoré by som zahlasoval, a sú také, za ktoré by som nezahlasoval. No tak je to tak zmiešané, že sa to dá zle oddeliť ako. Som sa o to pokúšal, ale neviem to oddeliť, čiže ten problém tu mám, poviem otvorene. V zásade po nejakých úpravách, keby sme sa boli dokázali dohodnúť na výbore, by som si vedel predstaviť aj po niektorých zmenách, že by som tento zákon podporil, poviem. V tejto chvíli to, myslím, že urobiť nemôžeme, a nepodporíme, ale vedel by som si predstaviť a v každom prípade nie, ak ešte dôjde k istému pozmeňujúcemu návrhu, to opäť poviem dopredu. Nebudem to rozoberať, lebo ešte nie je predložený, ale k tomu sa vyjadriť dá potom, keď zaznie taký, povedzme si, návrh. Čiže ja by som splnil aj povinnosti, ktoré mám, keď predkladám pozmeňujúce návrhy. Takže predkladám v mene skupiny poslancov pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh:
"V článku I sa vypúšťa bod 13." Ide o to, aby nebola rozšírená možnosť pospájať všetky triedy. Čiže de facto navrhujem, aby zostalo pôvodné znenie. To je jednoduchá úprava.
A druhý pozmeňujúci návrh, to je, v čl. III bode 9 sa za poslednou vetou vkladá táto veta:
"Ministerstvo na svojej webovej stránke udelenie výnimky s jej odôvodnením zverejní."
To je o tom, že ak udeliť výnimku, tak aby bola prístupná vedomosť o udelení výnimky, a prečo bola taká výnimka udelená. To je jednoducho o transparentnosti. Poprosím pána spravodajcu, aby sme potom o pozmeňujúcich návrhoch hlasovali osobitne. Odovzdám. (Rečník odovzdal papier s návrhmi navrhovateľovi.)
No a na záver trošku inak. Viete, tu ku kolegom z vládnej koalície, ja často s vami debatujem, s mnohými, a v kuloároch sa na mnohých veciach aj dokážeme dohodnúť. A nie celkom tomu rozumiem, lebo nie všetko je politika a politický zápas. Prečo by nebolo možné, aby sme sa občas dohodli aj tak, že sa to prejaví nielen tu v pléne, ale aj v predlohe príslušnej legislatívnej normy. Ja sa osobne domnievam, že politika a zápasy iste sú jedna vec, ale mali by sme citlivo vážiť, kedy budeme hľadať skôr vecné riešenia v odborných problémoch a kedy budeme politicky zápasiť.
Ďakujem.