Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, v podstate k jednému problému chcem vystúpiť, pretože už o ostatných som hovoril.
Ale musím otvorene povedať, že ja sám mám už v tejto chvíli z tých pozmeňujúcich návrhov trošku chaos, a ak to niekto sleduje, tak asi bude mať takisto chaos, a preto, nieže sa dnes predkladajú návrhy, veď pozmeňovacie návrhy sú, takýmto spôsobom sa predkladajú podľa rokovacieho poriadku a inak ich nejde. Však v prvom čítaní nejde dať pozmeňujúci návrh, čo by bolo zlé a čo by som pokladal, keby sme skrátili čas na to, ten 24-hodinový čas, ktorý treba na to, aby sme si to trošku utriasli a aby sme si urobili obraz a jednoducho aby to bolo dobré. To je prvá poznámka.
Druhá, aby som nezabudol ešte k tomu samotnému. Ja mám návrh pre kolegu predkladateľa pozmeňujúci návrh Petráka, aby v tých troch bodoch, ktoré dáva, ale to závisí od neho, dal hlasovať osobitne, o bode dva osobitne a o tých dvoch, tam to môže byť spolu. Je to trošku z mojej strany, si myslím, že ako ústretový krok, ale už je to tak.
A teraz k samotnej téme. Viete, tu zaznievalo akože robiť politiku. Zneužívať politiku je zle, ale jednoducho celkom sa to nedá oddeliť. Povedať, že viete, toto je politikum alebo nie je, a že poslanci obecného zastupiteľstva, to sú osobnosti, iste. Keď získali dostatok hlasov, z toho pohľadu sú, ale už samotné voľby, to je jedno, či parlamentné, alebo obecné, mestské, to je politikum. Ale na, hovorím ešte raz, politikum ako vec verejná a ja nepokladám za, z tohto pohľadu za čosi, čo máme hovoriť strašiaka, že je zlé.
Moja druhá poznámka, ešte skôr ako začnem hovoriť o svojom postoji k tejto veci, sa týka všelijakých tých excesov. To je jednoduché vytiahnuť. Máme približne 3-tisíc škôl plus-mínus, základných aj stredných. No, viete, vždy existovať excesy, tomu sa nedá zabrániť pri takom počte, a to z jednej aj druhej strany. Ako zo strany, trebárs nezodpovedného starostu, ako zo strany takisto nezodpovedného alebo darebného riaditeľa, resp. riaditeľky škôl. Ja zo svojho pôsobenia by som vedel pomenovať aj povedať prípady z jednej i druhej strany, keď si starosta nevedel poradiť s riaditeľkou školy, ktorá mu vyvádzala, a naopak. Takže to asi nie je najšťastnejší argument. Keby to bolo masívne, by sme vedeli preukázať z jednej strany, tak potom by sa dalo o tom uvažovať.
A teraz k tej, k tomu pohľadu, že malo by to byť rovnako pre súkromné a cirkevné školy a školy - ja im poviem - štátne, lebo oni sú vždy štátne ako, a to je len prenesený výkon štátnej správy. Nie som si celkom istý, pretože tu je istý rozdiel. Obec ani mesto v úvodzovkách nie je vlastníkom. Vlastníkom je vždy v tomto prípade štát. Je to čosi iného. Ja, ja chápem tú snahu, len viete, trošku tie prirovnania. Každé prirovnanie je také, že trošku na jednu nohu zvykne pokrivkávať. Toto je debata asi na dlhšie a nie je to, to základné meritum veci, ktoré tu máme, čiže nechcem ju rozvíjať, len nie som nadšený tým, že my sme nepripravení urobili úplne zrovnoprávnenie, čo sa týka fungovania rady školy.
A teraz k mojim pohľadom. Viete, tá myšlienka, dokonca ešte bola prv, ja som hovoril 2003, v podstate bola konštituovaná rada vysokej školy, pardon, rada školy, ale rada školy vznikla ešte prv, dokonca po roku 1990, i keď nebola dobre konštituovaná.
A ja si myslím, že rovnako, ako keď háji samospráva výkon svojich práv ako samosprávnych, ale rada školy je orgán samosprávy školy. Skúsme to pochopiť, že aj druhá strana je v tomto zmysle samosprávou. Aj preto tým školám, aby mali priestor, bola daná právna subjektivita. Rada školy aj škola mala v minulosti podstatne väčšie kompetencie. Postupne právnymi, legislatívnymi krokmi sme ich kompetencie istým spôsobom okresali. Ja nechcem teraz diskutovať o jednotlivých tých okresaniach. Niektoré možno boli dobré, ale niektoré nie celkom. A tá myšlienka tej samosprávy školy, teda rady školy, bola založená na tom, aby sa v nej zúčastnili všetci tí, ktorých sa to dotýka. To znamená, áno, rodičia, áno, je pravda, že stále máme problém s tým, že rodičia sa málo angažujú, pedagógovia, ktorí na tej škole učia, a, samozrejme, samospráva. A možno by bolo lepšie diskutovať, ako zmeniť túto dikciu zákona o tom, že by sa zmenilo zloženie rady školy. Ale tú samosprávnu funkciu tej rade školy by som veľmi nerád, aby sme odoberali. A je to jednoducho o tom, aby mala priestor zodpovedne sa tá škola správať, kde vždy musí byť spojené to, že niekomu dám istý priestor, práva, kompetencie a potom môžem povedať, si zodpovedný.
Prečo to nefunguje? A tu už mám pocit, že ideme podľa mňa ako za hranicu. Ťažko som sa zmieroval, priznám sa, ale aj verejne som to povedal, že ešte s tým prvým návrhom, keď sa povedalo, že prvý návrh rady školy môže starosta alebo primátor vetovať a v druhom už ho musí akceptovať, tak podľa mňa je to veľmi silné. A ešte som ho akceptoval. Ale aby úplne to prešlo, to nie som ako schopný a ochotný akceptovať.
Ak tu zaznel návrh, to je len nedomyslené ako, pretože ten čas je krátky, ale skôr by som bol za takú zmenu, keď už, tak aby jednoducho druhý návrh, ktorý dá rada školy, musel byť schválený podstatne silnejšie. Ako ja neviem, povedzme kvalifikovanou väčšinou zo všetkých členov rady školy alebo dokonca dvojtretinovou väčšinou ako. To už je trošku moc, lebo to potom by sme museli hovoriť o zrušení školy (povedané so smiechom), čiže o tomto... (Rečníkovi zazvonil mobilný telefón.) Pardon. Ospravedlňujem sa, ale neviem, mal som to vypnúť.
No. Čiže skúsme hľadať a bolo by naozaj lepšie, aby sme hľadali riešenie, ktoré bude kompromisom. Čas ukáže, že či dobrým, ale práve preto, aby neutrpeli povedzme ani na jednej ani na druhej strane. Nakoniec ja nechcem to zase vyťahovať to množstvo reakcií, však ich máte, či už od pedagógov, od združení samosprávnych škôl, od odborov nakoniec, odbory takisto sú proti a tak ďalej. Ja si myslím, že ak túto dikciu zákona, tak ako to je navrhnuté, prijmeme, tak celkom iste táto nemalá skupina ľudí sa bude cítiť ako ukrivdená. A my by sme mali tu v parlamente sa pokúšať o istú rovnováhu, balans pre ľudí, lebo zákony robíme pre nich. Ako niekedy je možno lepšie hľadať kompromis a je to aj užitočnejšie pre všetkých.
Čiže ja, ešte raz, pokladám za dôležité zachovať istým spôsobom samosprávnu funkciu školy. A ten orgán dnes je rada školy. Skúsme do budúcnosti uvažovať o istom kompromise, čo sa týka zloženia tej rady školy, ak potrebujeme, potrebujeme alebo cítime, že treba niektorú zložku posilniť, ale zasa aby to bolo vybalansované, aby to nebolo tak, že jedna zložka bude mať majoritu. Ja si presne pamätám tie nekonečné debaty, keď sa konštituoval ten zákon a konštituovala sa rada školy, že kto tam má byť, kto má mať koľko. No, samozrejme, každá z tých troch strán sa usilovala o to, aby mala majoritu. Nakoniec ten návrh bol kompromisný a potom vznikol ďalší kompromis, ktorý dlho mal problém, pretože pôvodne štát nemal zastúpenie. Teraz má dvoch. Jednak kedysi zo školského úradu, teraz obvodného školského úradu a zo štátnej školskej inšpekcie. Viete, tam život ukázal, že to bolo potrebné. Ja musím povedať, že to bolo potrebné a poviem prečo. Pretože častokrát sa stávalo, že všetky tri zložky, ktoré tam boli, boli, povedal by som, právne, v školskom právnom systéme nekvalifikované. Čiže občas prichádzali s návrhmi, ktoré aj odhlasovali, ktoré ako neboli v súlade so školskou legislatívou. A v podstate ten zástupca štátu, lebo je to v tomto prípade zástupca štátu, či už štátna školská inšpekcia, alebo obvodného školského úradu, dohliadali na to, aby takéto chyby sa nestávali, ktoré vyvolávajú problémy.
Moje záverečné slová, skúsme hľadať rozumný kompromis v prvom rade pre všetkých tých, ktorých sa to dotýka.
Ďakujem.