Videokanál poslanca

172.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, parlamentná tlač 1722 (pozn. red.: správne má byť "parlamentná tlač 1758"). A tak predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy. Slovenská republika zákonom umožňuje vzdelávanie, domáce vzdelávanie na prvom stupni, návrh zákona rozširuje túto možnosť aj na druhý stupeň.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pani podpredsedníčka, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

68.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ako ja celý čas som za to, aby sme sa snažili používať motivačné nástroje, ale tento motivačný nástroj je podľa mňa zlý. A v zásade súhlasím plne s tým, čo povedal kolega Osuský. A viete si, chcem tak si skôr položiť otázku, že viete si predstaviť, že tí ľudia, ktorí nechcú, nemajú záujem využiť svoje právo, im je to ľahostajné, že ich týmto spôsobom budete motivovať? Jednoducho, áno, povie si, mám deň voľna navyše, pôjdem voliť. Čo si myslíte, že to bude lepšia voľba v spoločnosti, ako je teraz? Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán minister, ja nechcem hovoriť o včerajšom incidente, ako fungoval parlament, a neochota zvolať grémium, to sa vás nedotýka, to je iný problém. A ani si nerobím ilúzie, že by ste umožnili zasiahnuť do toho zoznamu, veď prečo by ste mali konať inak, ako koná vládna koalícia tuná už tri a pol roka. To by ma veľmi prekvapilo.
Ale čo mám výhradu, nikto snáď nás nebude presviedčať, že návrh kolegov, ktorí podali pozmeňovák, a zoznam tých potravín je ich výmysel. Je to od vás, je to z ministerstva, a čo mám výhradu a nepokladám to za fér, že spôsobom, ako ste to hrali, jako to bolo predložené, ste neumožnili, vlastne a bola snaha neumožniť, aby opozícia istým spôsobom do toho zasiahla aspoň svojimi názormi, pohľadmi a návrhmi povedzme na zmeny a doplnenie, ktoré by ste neprijali, ale aspoň by to tu zaznelo. V tom mám ako výhradu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, dávam procedurálny návrh, prerušte. Bol by som rád, keby, pán predseda, ste počúvali môj procedurálny návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
No, ja vás počúvam.

Fronc, Martin, poslanec NR SR
Bavíte sa s pánom ministrom, prepáčte, ale dávam procedurálny návrh, aby ste prerušili rokovanie schôdze. Keďže máte iný výklad ako väčšina tu prítomných poslancov o tom, čo je bezodkladne, aby ste súčasne nechali zvolať ústavnoprávny výbor, aby posúdil správnosť procedúry.
Ďakujem.

62.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Vážení páni ministri, vážené poslankyne, páni poslanci, interpelujem pána ministra Draxlera, a to vo veci výberového konania na riaditeľa Spojenej školy internátnej v Starej Ľubovni, kde došlo k odobratiu zákonnej kompetencie rade školy, na základe, keď to poviem veľmi jemne, zvláštneho výkladu zákona odborom školstva. Pokladám to za bezprecedentný zásah do zákonných práv rady školy. Ja mám podrobne faktografiu, tak aby som ju celú nečítal, tie podstatné veci tu poviem.
23. apríla tohto roku vypísal Odbor školstva Okresného úradu v Prešove, prednosta pán Chlapeček a vedúca odboru školstva doktorka Komanická, výberové konanie na miesto riaditeľa Spojenej internátnej školy v Starej Ľubovni. Pôvodnému riaditeľovi končilo funkčné obdobie 30. augusta 2015. Rada školy konala podľa zákona, teda príjem prihlášok, otvorenie obálok a bolo pripravené aj výberové konanie. Termín, ktorý bol určený 26. júna 2015, bol potvrdený Okresným úradom v Prešove, odborom školstva a dokonca ešte telefonicky znova 19. 6. bol potvrdený. Čiže nič nebolo do tohto okamihu spochybnené, ale dňa 23. 6. odoslal okresný úrad, odbor školstva list, ktorým konanie výberového konania zrušil z dôvodu prekročenia dvojmesačného intervalu od vypísania výberového konania. To prekročenie je, pokiaľ dobre počítam, dva dni. V odôvodnení okresný úrad, odbor školstva konštatuje, že z dôvodu nekonania rady školy bude postupovať podľa § 5 zákona 552 a jednoducho on vykoná výberové konanie.
Ja si myslím, že je evidentne preukázateľné, že rada školy konala, že sa vykonal príjem obálok, že existuje zápis o otvorení obálok a tak ďalej. Čiže nemožno tvrdiť, že rada školy v tomto prípade nekonala. A je len na zamyslenie, pretože pri zmene zákona, ktorá sa udiala v minulosti, s tým, že v rade školy pôsobia aj odborní pracovníci odboru školstva kedysi krajských úradov, teraz ako odborov školstva okresných úradov, bol hlavný cieľ týchto pracovníkov ten, aby dohliadli na to, aby sa tam nestalo niečo, čo je v rozpore so zákonom, vzhľadom na to, že v rade školy nemusia byť právne kvalifikovaní ľudia. No, v tejto rade školy pôsobili títo profesionálni úradníci, ale za celý čas, aj počas otvárania obálok a pod., nevzniesli jednu námietku, a tak jednoducho ešte treba povedať, že podľa zákona organizáciu výberového konania je zodpovedné a má vykonať odbor školstva. K tomu, mimochodom, si myslím, že predsa len do istej miery patrí aj určenie termínu. Dobre.
Čiže potom sa konalo druhé kolo 24. 8. na pôde okresného úradu, kde boli len dvaja kandidáti, z ktorých ani jeden neuspel, pretože jednoducho nevyhoveli príslušným vedomostným požiadavkám, nakoniec na základe tretieho kola jeden takto nekompetentný bol poverený a bol menovaný dočasne za riaditeľa.
Ja si myslím, že ide o bezprecedentné zneužitie zákona, že jednoducho je to jedna z posledných kompetencií, veľmi obmedzených, ktoré má rada školy, a aj toto bolo porušené. A preto, pán minister, sa na vás obraciam, aby ste v rámci vašej právomoci a vašich kompetencií vykonali nápravu, ktorú, myslím si, sa patrí vykonať.
Ďakujem pekne.

Áno, nechcel som hovoriť vo svojom vystúpení o istých detailoch, ale k dvom veciam, čo sa týka financovania, chcem sa v tejto chvíli vyjadriť.
Jednoducho treba, aby bolo nejaké pravidlo, na druhej strane nedá sa všetko pokryť pravidlom a ja stále hovorím, že časť financií musí rozhodnúť vo svojej kompetencii minister. Ja stále verím, že je preto ministrom, že má zodpovednosť za to, čo sa deje, a jednoducho musí mať aj istý priestor. To je prvá poznámka.
A druhá, tiež chcem hovoriť k tým poukazom. Poukazy boli v školstve, teda pre centrá voľného času a pre také tie školské kluby a tak ďalej, zavedené počas môjho fungovania, musím povedať, že nedobrovoľne, ale to je jedno. Ja by som bol pri tých poukazoch do istej miery opatrný na základe skúsenosti, ktorá existuje, akým spôsobom potom jednotlivé organizácie s tými poukazmi narábali.
Ďakujem.

6.
Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som zaujal stanovisko za Kresťanskodemokratické hnutie k predloženému návrhu zákona o športe.
Tento zákon o športe mohol byť na svete už pred 10 rokmi. Asi poldruha roka prebiehali práce, konzultácie. Bol v roku 2005 pripravený v legislatívnej forme, prediskutovaný, pripomienkovaný, no ale musíme povedať aj to, že vzhľadom na politickú žiarlivosť partnerov a politické šarvátky nakoniec do Národnej rady nedorazil. Ale všimol som si, že predkladatelia tohto zákona sa inšpirovali týmto zákonom, jeho myšlienkami. No našťastie neexistuje niečo takého ako autorstvo zákona, lebo, našťastie, lebo keby existovalo, tak neviem, čo by sa tu dialo v tejto Národnej rade. Takže ja s tým nemám problém, ale predsa len mi nedá spomenúť aspoň jedného človeka, pretože motorom vtedy prípravy toho zákona bol vtedajší generálny riaditeľ Stanislav Kosorin, ktorý dnes už medzi nami nie je, ale myslím si, že prácu, ktorú vtedy robil, istým spôsobom zúročili dnešní predkladatelia.
Rokovací poriadok hovorí, že pri prvom čítaní sa máme venovať v prvom rade filozofii, a nie detailom toho zákona, takže sa pokúsim dodržať rokovací poriadok, pretože aj ten celý zákon vlastne vychádza a má sa robiť z toho, čo existuje. Existuje podľa istých pravidiel a funguje šport a tu je snaha mu dať istý legislatívny rámec, podchytiť to, čo, podľa čoho dnes funguje, prípadne, áno, snaha riešiť problémy, ktoré sa pri športe neraz vyskytujú. A je to v takých častiach v celku prvé logicky, že definuje zákonom jednotlivé pojmy. Nazval by som to, že pojmológia. Ja viem, že je to veľmi citlivá vec. Záleží tam na každom slove, pretože neskôr sa v ďalších diskusiách a zmenách bude všetko odvíjať od týchto pojmov. K nim sa potom detailnejšie vrátim, samozrejme, v druhom čítaní.
Čiže povedal by som, že tá prvá časť je, čo je čo v športe.
Ďalšia časť sa dotýka toho, kto je kto v športe a aké má práva a aké má povinnosti. Ale tu by som hneď rád povedal jednu vec, ktorá dlhodobo zaznievala z drvivej väčšiny športovej komunity, a to, aby bolo jasne určené to, čo je v kompetenčnom zákone, t. j. že štátna podpora, štátny pohľad na šport ide cez rezort ministerstva školstva, vedy, mládeže a športu. Asi predkladateľ je v tomto smere trochu slabý na to, aby prevalcoval to, že podpora ide aj cez ďalšie dva rezorty, vnútro a obrana. Tu nie je problém, že existuje armádny šport. To je problém v prvom rade o tom, akým spôsobom tečú dotácie zo štátneho rozpočtu. A ten pocit celkovej tej športovej komunity bol v pocite nespravodlivosti ukrytý, je to, že pre rovnaký druh športu, pre rovnakých športovcov, povedal by som, z jednej strany tiekla podpora bohatou rukou a z druhej strany chudobnou rukou. To je ten problém, že to nie je v poriadku, ale sila niektorých rezortov je podstatne väčšia, zdá sa. Nakoniec sme to videli, že aj rezort vnútra v tomto volebnom období obral rezort školstva o kompetencie v oblasti školstva.
No ale teraz k tým záležitostiam, kto je kto v športe. Áno, ten základný rámec im vždy určuje národný zväz. Nakoniec to vo svojom úvodnom slove povedal aj pán minister a ja pokladám za veľmi dôležité vymedzenie kompetencií týchto národných zväzov, ich povinností, takisto ako aj ich práv. Tam je veľmi dôležité, ako sa to nastaví, a poviem aj prečo.
Z osobnej skúsenosti viem, že v športových zväzoch existuje tendencia na tzv. bunečné delenie. Dneska to trochu registrujete možno v hokeji, keď ešte ten stav nenastal, ale bolo veľmi bežné, že vo zväze sa nedokázali dohodnúť, tak založili ďalší zväz. Jeden zväz obyčajne potom mal takpovediac postavenie uznané, lebo bol zaregistrovaný v medzinárodnej federácii príslušného druhového športu, a druhí dokázali stiahnuť k sebe kluby, čiže už športovcov. A teraz bola otázka, že koho máte ako podporiť, koho máte financovať z pozície štátu. Ja si myslím, že práve preto je veľmi dôležité, akým spôsobom sú nastavené kompetencie a povinnosti jednotlivých zväzov, aby v rámci možností sme legislatívne tieto procesy, ktoré sú tak typické pre slovenskú povahu, nenastávali. Tam sú aj ďalšie, nižšie články, klub a tak, takisto určujeme práva a povinnosti.
V tej časti kto je kto, ktorú som takto nazval, je dôležité aj delenie športovcov, profesionálni, amatéri a som rád, že sú tam zahrnutí aj tí ostatní, že sú aspoň pomenovaní tí, ktorí robia šport rekreačne, akurát by som bol rád, keby sme im aj potom v budúcnosti boli schopní dať väčší priestor na ich podporu. Všeobecne všetci uznávame takú ideu šport pre každého, šport ako súčasť zdravého životného štýlu. Ja si myslím, že pozornosť voči nim by mala byť podstatne väčšia.
Čo sa týka profesionálnych športovcov, tam musím povedať, že vidím istý problém v tej, v tom nastavení, pretože sa tam často opakujú veci, ktoré vyplývajú z iných zákonov, zákonov týkajúcich sa pracovného práva, uzatvárania zmlúv, minimálnej mzdy a podobne. Ja si myslím, že tieto zákony sú platné, rovnako ak profesionálny šport uzavrie pracovnú zmluvu v tomto zmysle, pre ňu sú rovnako platné a nevidím dôvod, aby sa opakovali. Nehovoriac o tom, že sú známe prípady športovcov, ktorí sa ohradili voči niektorým rozhodnutiam, a na základe európskeho práva boli rozhodnutia najvyšších orgánov športu v danom odvetví ako zrušené. Čiže myslím si, že naozaj tie všeobecné zákony to podľa mňa dostatočne pokrývajú.
Ďalšia časť sa týka dopingu a násilí na štadiónoch a pri športových podujatiach. Tu celkom je zhoda, predpokladám, aj športovej komunity vo všeobecnom rámci, čo sa týka dopingu. Nakoniec Slovensko pristúpilo k protokolu WADA už veľmi dávno, pokiaľ si pamätám, v roku 2004 sme ho podpísali a nakoniec, keby sme ho neboli podpísali, tak by slovenskí športovci už v roku 2006 sa neboli mohli zúčastniť na zimnej olympiáde tuším v Turíne.
Ja v tejto časti sa stotožňujem, akurát mám pocit, že oblasť, ktorá sa týka tak citlivých vecí, s ktorými sa stretávame veľmi často, a to je jednoducho nevhodné správanie sa, násilie na športových štadiónoch a pri športových podujatiach, myslím si, že tuná to riešenie legislatívne nie je dostatočné.
Potom ma trošku prekvapilo čosi ako hlavný kontrolór. Totižto kompetenčne je zodpovedné za to, čo sa deje v športe a aj vo financiách, ministerstvo školstva, vedy, mládeže a športu, má vlastnú sekciu a nevidím dôvod, aby táto sekcia nekonala, aby v prípade tam, kde došlo k posilneniu, ale trochu mi to pripomína, poviem, reminiscenciu, s ktorou sa športová komunita nedokázala vysporiadať, keď po roku 1989 zanikol SZTK, Slovenský zväz telesnej kultúry ako strešný orgán. A aj keď sa rozpadol, vznikli zväzy, tak ten strešný orgán ešte de facto sa tváril a existoval viac ako desať rokov a mal tendenciu a chcel teda rozhodovať o jednotlivých športoch a športových zväzoch, o ich financovaní. Istým spôsobom, istý čas po takejto kompetencii poškuľoval aj Slovenský olympijský výbor. Ja si myslím, že takto to nejde a tá pozícia toho kontrolóra, hlavného kontrolóra je trošku zvláštna. Rád by som o tom počul bližšie vysvetlenie od pána ministra.
No a posledná, najcitlivejšia časť, je posledná v tom zákone, týka sa financovania a finančných tokov. Áno, to funguje mnoho rokov takým spôsobom u časti športových zväzov, štát daj a nestaraj sa o to, čo a ako s tými peniazmi naložíme. Ja si myslím, že takto to nejde. Ja som za to, aby časť tých financií bola dokonca dávaná vyslovene účelovo, áno, aby to bolo aj kontrolované, či idú. Sú tam uvedené aj niektoré čiastky, minimálne 10 % na niektoré aktivity, o tom budeme v druhom čítaní diskutovať. Ja by som sa privrával, dokonca k tomu, aby to bolo ešte detailnejšie a s väčšími čiastkami urobené, teda s väčším percentuálnym podielom.
To je v podstate načrtnutie celej tej filozofie, toho zákona o športe. Zhrnutím. Iste, v druhom čítaní budeme mať viaceré návrhy a pozmeňovacie návrhy a pripomienky, pretože tak, ako sa hovorí, a to je fakt, že diabol sa skrýva v detailoch. Takže o to sa budeme pokúsiť a podľa toho budeme aj pri druhom čítaní postupovať, ale v mene Kresťanskodemokratického hnutia chcem povedať, že to, aby sme mali zákon o športe, je dôležité a takisto si myslíme, že je dobré, že tuná sa ocitol, a preto v prvom čítaní podporíme návrh zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, pretože to iným spôsobom nejde urobiť. Takže dávam návrh, aby tento zákon bol prerokovaný aj na výbore pre sociálne veci, nakoľko práve ministerstvo, tento rezort, je zodpovedné takisto za kvalifikácie.
Ďakujem.

52.
Ďakujem. Ja si myslím, že k tejto otázke by ešte bola dobrá doplňujúca otázka pre pána ministra, a to, keďže sme počuli, že týmto sa ušetrí približne 3 mil. eur v štátnom rozpočte, koľko by sa ušetrilo, keby sa aj zmrazili sudcov a prokurátorov.
Ďakujem.

Tak ten malý zvyšok kolegov, ja vám sľubujem, že dlho hovoriť nebudem.
Áno, prvé chcem proklamovať, som za to, aby sme pomáhali tým, ktorí to potrebujú, a som za to, aby sme dali akúkoľvek pomoc, čo sa týka toho, že sa zriekneme istej finančnej čiastky z nášho rozpočtu, rovnako materiálnu a rovnako aj personálnu, ak treba humanitárnych pracovníkov, policajtov a príslušníkov armády. Som za takúto pomoc.
Ale na druhej strane si treba uvedomiť, že keď chcem niekomu pomáhať, musím pomáhať zo svojho. Vtedy to je pomoc. Viete, ak budem pomáhať tým, že zaťažím naše nasledujúce generácie vážnymi problémami, tak som nie presvedčený, že to je dobré.
A to, čo sa deje, že po celej Európe chceme rozmiestniť enklávy moslimov, si myslím, je problém a veľký problém.
A poviem, bolo by dobré, keby ste si prečítali, pred pár rokmi napísal francúzsky historik Jean-Paul Roux knihu o 1 300-ročnom zápase dvoch kultúr, kresťanskej a islamskej kultúry. A v podstate konštatuje, že to bol celý čas konflikt, zápas s občasnými prímeriami, keď ten jeden i druhý svet bol vyčerpaný. Ja som presvedčený, že z týchto dvoch civilizácií každá svoje čosi prináša a môžu tieto civilizácie popri sebe existovať, ale zmiešať ich, viete, si myslím, je pre Európu obrovské riziko do budúcnosti.
A tu zaznelo, že to je najväčšia migrácia do Európy. No tak keď sa vrátim do minulosti, vzhľadom na počet obyvateľov, ktoré mala vtedy Európa, tak musím povedať, že tá migrácia z islamského sveta bola oveľa väčšia, našťastie to v bitke pri Poitiers zastavil Karol Martel. Predtým sa už podarilo obsadiť celý Pyrenejský polostrov a trvalo skoro sedemsto rokov, pokiaľ Pyrenejský polostrov sa stal znova európskym.
To je jedna vec, ktorú som chcel povedať. A nad tým sa treba zamyslieť.
A druhé musím povedať, že som sklamaný tak, ako som bol hrdý na to, keď sme v roku 2004 roku vstúpili do Európskej únie, že sme stali súčasťou istých západných hodnôt. No len dnes keď sa na to dívam, tak musím povedať, že pri prvom probléme tieto európske hodnoty ako keby padali. Viete, sa pozerám na to, že, áno, prijmeme migrantov, ale prešlo pár dní, už všetci majú pomaly kontroly na hraniciach medzi sebou, lebo to je medzi krajinami, takže aký je to aj pre nás princíp Európskej únie o voľnom pohybe osôb a pracovných síl v rámci Európskej únie? Prosím vás, aký to bol Schengen, ako fungoval FRONTEX, ochrana vonkajších hraníc? Zdá sa, že Schengen je minulosťou v tejto chvíli, ak to bude ešte takto trochu pokračovať. To sme ako budovali? To je taká naozaj silná Európska únia? Európska únia v tejto chvíli podľa mňa ukázala, že je projekt do dobrého počasia. Ale akonáhle začne pršať a príde búrka, tak sa rúti. A z toho som frustrovaný. To pokladám za veľmi nebezpečné pre nás.
A myslím si, že som pozeral z tých svetových politikov, zatiaľ jedného som videl povedať riešenie, ktoré nie je aj dočasné, lebo to, čo je navrhnuté, zatiaľ to je dočasné riešenie. Prídu ďalší migranti a ďalšia vlna bude a ďalšie a ďalšie počty rozmiestnenia migrantov v Európe budú, áno? Zatiaľ to tak vyzerá. Toto je návrh riešenia Európskej únie. Jedine v tomto smere som registroval, bývalý francúzsky premiér Sarkozy povedal, že by sa malo vytvoriť nejaké, ja sa domnievam, že to je nápad dobrý, mandátne územie a nech je zodpovedná nielen Európa, ale celý svet pod gesciou OSN a jednoducho tam tento problém treba triediť, odtriediť tých, ktorí sú naozaj prenasledovaní, ktorí potrebujú azyl a čo sú ekonomickí a podobní migranti.
A nechcem hovoriť len o ekonomických migrantoch. Ale tu z tých poznámok, ktoré som dnes začul, vyznieva, že sú tu aj iné typy migrantov, ktoré sú mimoriadne nebezpečné pre každú európsku krajinu.
V tomto smere pre mňa vyplýva dvojitý záver, Európska únia zlyháva. A nad tým by sme sa mali zamyslieť, pretože ak má fungovať ďalej, ak to má byť úspešný projekt, tak to nemôže byť projekt len pre dobré počasie a projekt, ktorý nevie riešiť ťažké krízové situácie.
To nie sú len migranti, pretože pred chvíľou sme tu mali Grécko. A aj tam sa obávam, že to navrhnuté riešenie, ktoré zaznelo a ktoré je, takisto je len dočasné, takisto je s veľkou pravdepodobnosťou dočasné. Ja nie som ekonóm, ale väčšina ekonómov vám povie, že aj pri tomto riešení, aj keď je to rozpočítané na 30 rokov, Grécko nie je schopné svoje dlhy, tak ako sú vytvorené, splatiť.
Takže, priatelia, to nie je len o tom, aby sme boli humánni. My sme zodpovední aj za naše deti a ich budúcnosť a stav krajiny pre ne vytvárame. To je podľa mňa zodpovedné konanie politikov, pretože politik mal by vidieť nie to, čo bude zajtra alebo napozajtra, ale s dlhšou perspektívou pre budúce generácie. Ďakujem.