6.
Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som zaujal stanovisko za Kresťanskodemokratické hnutie k predloženému návrhu zákona o športe.
Tento zákon o športe mohol byť na svete už pred 10 rokmi. Asi poldruha roka prebiehali práce, konzultácie. Bol v roku 2005 pripravený v legislatívnej forme, prediskutovaný, pripomienkovaný, no ale musíme povedať aj to, že vzhľadom na politickú žiarlivosť partnerov a politické šarvátky nakoniec do Národnej rady nedorazil. Ale všimol som si, že predkladatelia tohto zákona sa inšpirovali týmto zákonom, jeho myšlienkami. No našťastie neexistuje niečo takého ako autorstvo zákona, lebo, našťastie, lebo keby existovalo, tak neviem, čo by sa tu dialo v tejto Národnej rade. Takže ja s tým nemám problém, ale predsa len mi nedá spomenúť aspoň jedného človeka, pretože motorom vtedy prípravy toho zákona bol vtedajší generálny riaditeľ Stanislav Kosorin, ktorý dnes už medzi nami nie je, ale myslím si, že prácu, ktorú vtedy robil, istým spôsobom zúročili dnešní predkladatelia.
Rokovací poriadok hovorí, že pri prvom čítaní sa máme venovať v prvom rade filozofii, a nie detailom toho zákona, takže sa pokúsim dodržať rokovací poriadok, pretože aj ten celý zákon vlastne vychádza a má sa robiť z toho, čo existuje. Existuje podľa istých pravidiel a funguje šport a tu je snaha mu dať istý legislatívny rámec, podchytiť to, čo, podľa čoho dnes funguje, prípadne, áno, snaha riešiť problémy, ktoré sa pri športe neraz vyskytujú. A je to v takých častiach v celku prvé logicky, že definuje zákonom jednotlivé pojmy. Nazval by som to, že pojmológia. Ja viem, že je to veľmi citlivá vec. Záleží tam na každom slove, pretože neskôr sa v ďalších diskusiách a zmenách bude všetko odvíjať od týchto pojmov. K nim sa potom detailnejšie vrátim, samozrejme, v druhom čítaní.
Čiže povedal by som, že tá prvá časť je, čo je čo v športe.
Ďalšia časť sa dotýka toho, kto je kto v športe a aké má práva a aké má povinnosti. Ale tu by som hneď rád povedal jednu vec, ktorá dlhodobo zaznievala z drvivej väčšiny športovej komunity, a to, aby bolo jasne určené to, čo je v kompetenčnom zákone, t. j. že štátna podpora, štátny pohľad na šport ide cez rezort ministerstva školstva, vedy, mládeže a športu. Asi predkladateľ je v tomto smere trochu slabý na to, aby prevalcoval to, že podpora ide aj cez ďalšie dva rezorty, vnútro a obrana. Tu nie je problém, že existuje armádny šport. To je problém v prvom rade o tom, akým spôsobom tečú dotácie zo štátneho rozpočtu. A ten pocit celkovej tej športovej komunity bol v pocite nespravodlivosti ukrytý, je to, že pre rovnaký druh športu, pre rovnakých športovcov, povedal by som, z jednej strany tiekla podpora bohatou rukou a z druhej strany chudobnou rukou. To je ten problém, že to nie je v poriadku, ale sila niektorých rezortov je podstatne väčšia, zdá sa. Nakoniec sme to videli, že aj rezort vnútra v tomto volebnom období obral rezort školstva o kompetencie v oblasti školstva.
No ale teraz k tým záležitostiam, kto je kto v športe. Áno, ten základný rámec im vždy určuje národný zväz. Nakoniec to vo svojom úvodnom slove povedal aj pán minister a ja pokladám za veľmi dôležité vymedzenie kompetencií týchto národných zväzov, ich povinností, takisto ako aj ich práv. Tam je veľmi dôležité, ako sa to nastaví, a poviem aj prečo.
Z osobnej skúsenosti viem, že v športových zväzoch existuje tendencia na tzv. bunečné delenie. Dneska to trochu registrujete možno v hokeji, keď ešte ten stav nenastal, ale bolo veľmi bežné, že vo zväze sa nedokázali dohodnúť, tak založili ďalší zväz. Jeden zväz obyčajne potom mal takpovediac postavenie uznané, lebo bol zaregistrovaný v medzinárodnej federácii príslušného druhového športu, a druhí dokázali stiahnuť k sebe kluby, čiže už športovcov. A teraz bola otázka, že koho máte ako podporiť, koho máte financovať z pozície štátu. Ja si myslím, že práve preto je veľmi dôležité, akým spôsobom sú nastavené kompetencie a povinnosti jednotlivých zväzov, aby v rámci možností sme legislatívne tieto procesy, ktoré sú tak typické pre slovenskú povahu, nenastávali. Tam sú aj ďalšie, nižšie články, klub a tak, takisto určujeme práva a povinnosti.
V tej časti kto je kto, ktorú som takto nazval, je dôležité aj delenie športovcov, profesionálni, amatéri a som rád, že sú tam zahrnutí aj tí ostatní, že sú aspoň pomenovaní tí, ktorí robia šport rekreačne, akurát by som bol rád, keby sme im aj potom v budúcnosti boli schopní dať väčší priestor na ich podporu. Všeobecne všetci uznávame takú ideu šport pre každého, šport ako súčasť zdravého životného štýlu. Ja si myslím, že pozornosť voči nim by mala byť podstatne väčšia.
Čo sa týka profesionálnych športovcov, tam musím povedať, že vidím istý problém v tej, v tom nastavení, pretože sa tam často opakujú veci, ktoré vyplývajú z iných zákonov, zákonov týkajúcich sa pracovného práva, uzatvárania zmlúv, minimálnej mzdy a podobne. Ja si myslím, že tieto zákony sú platné, rovnako ak profesionálny šport uzavrie pracovnú zmluvu v tomto zmysle, pre ňu sú rovnako platné a nevidím dôvod, aby sa opakovali. Nehovoriac o tom, že sú známe prípady športovcov, ktorí sa ohradili voči niektorým rozhodnutiam, a na základe európskeho práva boli rozhodnutia najvyšších orgánov športu v danom odvetví ako zrušené. Čiže myslím si, že naozaj tie všeobecné zákony to podľa mňa dostatočne pokrývajú.
Ďalšia časť sa týka dopingu a násilí na štadiónoch a pri športových podujatiach. Tu celkom je zhoda, predpokladám, aj športovej komunity vo všeobecnom rámci, čo sa týka dopingu. Nakoniec Slovensko pristúpilo k protokolu WADA už veľmi dávno, pokiaľ si pamätám, v roku 2004 sme ho podpísali a nakoniec, keby sme ho neboli podpísali, tak by slovenskí športovci už v roku 2006 sa neboli mohli zúčastniť na zimnej olympiáde tuším v Turíne.
Ja v tejto časti sa stotožňujem, akurát mám pocit, že oblasť, ktorá sa týka tak citlivých vecí, s ktorými sa stretávame veľmi často, a to je jednoducho nevhodné správanie sa, násilie na športových štadiónoch a pri športových podujatiach, myslím si, že tuná to riešenie legislatívne nie je dostatočné.
Potom ma trošku prekvapilo čosi ako hlavný kontrolór. Totižto kompetenčne je zodpovedné za to, čo sa deje v športe a aj vo financiách, ministerstvo školstva, vedy, mládeže a športu, má vlastnú sekciu a nevidím dôvod, aby táto sekcia nekonala, aby v prípade tam, kde došlo k posilneniu, ale trochu mi to pripomína, poviem, reminiscenciu, s ktorou sa športová komunita nedokázala vysporiadať, keď po roku 1989 zanikol SZTK, Slovenský zväz telesnej kultúry ako strešný orgán. A aj keď sa rozpadol, vznikli zväzy, tak ten strešný orgán ešte de facto sa tváril a existoval viac ako desať rokov a mal tendenciu a chcel teda rozhodovať o jednotlivých športoch a športových zväzoch, o ich financovaní. Istým spôsobom, istý čas po takejto kompetencii poškuľoval aj Slovenský olympijský výbor. Ja si myslím, že takto to nejde a tá pozícia toho kontrolóra, hlavného kontrolóra je trošku zvláštna. Rád by som o tom počul bližšie vysvetlenie od pána ministra.
No a posledná, najcitlivejšia časť, je posledná v tom zákone, týka sa financovania a finančných tokov. Áno, to funguje mnoho rokov takým spôsobom u časti športových zväzov, štát daj a nestaraj sa o to, čo a ako s tými peniazmi naložíme. Ja si myslím, že takto to nejde. Ja som za to, aby časť tých financií bola dokonca dávaná vyslovene účelovo, áno, aby to bolo aj kontrolované, či idú. Sú tam uvedené aj niektoré čiastky, minimálne 10 % na niektoré aktivity, o tom budeme v druhom čítaní diskutovať. Ja by som sa privrával, dokonca k tomu, aby to bolo ešte detailnejšie a s väčšími čiastkami urobené, teda s väčším percentuálnym podielom.
To je v podstate načrtnutie celej tej filozofie, toho zákona o športe. Zhrnutím. Iste, v druhom čítaní budeme mať viaceré návrhy a pozmeňovacie návrhy a pripomienky, pretože tak, ako sa hovorí, a to je fakt, že diabol sa skrýva v detailoch. Takže o to sa budeme pokúsiť a podľa toho budeme aj pri druhom čítaní postupovať, ale v mene Kresťanskodemokratického hnutia chcem povedať, že to, aby sme mali zákon o športe, je dôležité a takisto si myslíme, že je dobré, že tuná sa ocitol, a preto v prvom čítaní podporíme návrh zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.