Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2015 o 11:59 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2016 18:09 - 18:10 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Krátko sa vyjadrím. Ja by som chcel podčiarknuť tú myšlienku, pre zodpovedných politikov je dôležité, aby v istých okamihoch sa dokázali na niektorých veciach dohodnúť bez ohľadu na to, že vždy bude existovať politický zápas a šarvátky, ale to je súčasť politického života, ale sú okamihy, keď sa treba nad ne povzniesť. A myslím, že čo sa týka vzdelávania v tejto chvíli, je potrebné, aby sme to dokázali. A takisto ja celú svoju politickú kariéru tu som plédoval a budem plédovať, pokiaľ to môžem robiť, aby sme prijali, nazvem to, zahraničnopolitickú doktrínu, ktorá by mala byť záujmom celého národa vo vzťahu k iným. A myslím, že je tam priestor takisto nájsť dohodu odľava doprava. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2016 17:49 - 17:50 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Áno, ďakujem. Ja ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku, za to, že to boli poznámky vecné, a nie politické, k veci. A len krátko na ne zareagujem.
PISA. Ja vnímam to, čo som povedal, ako hlavný dôvod, ale to nie je určite jediný dôvod toho, že tie výsledky nie sú také.
Ako učiť jazyky, pani kolegyňa, to ja neviem, ale ja mám tiež pocit, že ich neučíme dobre, pretože budujeme štruktúru jazyka, a nie schopnosť komunikovať. Ale to musia urobiť v prvom rade odborníci jazykári.
A, kolega Goga, aj kolega Radošovský, áno, tá úroveň nášho vzdelávania klesá. Som to povedal, máte pravdu.
A takisto je pravdou a súhlasím s tým, že tu nie je jediný dôvod nízke financovanie, tých dôvodov je viacej. Aj preto si myslím, že je potrebné, aby sme aj spolu s odborníkmi spoločne sa nad tým zamýšľali a hľadali spoločné riešenie ako výsledok politického konsenzu toho, čo navrhnú odborníci. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.2.2016 17:30 - 17:41 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, priznám sa, pôvodne som nechcel vystúpiť, pretože jednoducho to nejde, aby 23 dní pred voľbami tá schôdza nemala v sebe aj nános predvolebného boja. A to potom nie celkom dobre vedie k riešeniu problémov. Preto si myslím, že bolo lepšie to, o čo sa usilovali aj viacerí, aby sme dosiahli nejaké riešenie vo výbore, pretože v príslušnom výbore vždy tá diskusia je viac odborná a vecná, hlavne keď tam nie sú kamery, ako politická. Ale napriek tomu vystupujem a chcem povedať v podstate dve veci. Viete, nebudem reagovať na to, kto čo urobil, kto čo neurobil, čo urobíme v budúcnosti, sľuby a tak ďalej. Ja si myslím, že to asi nikam nepovedie.
A takisto chcem povedať, že, áno, bolo 17 tých ministrov, no to skôr svedčí o tom, že to ministerstvo je jama levova a jednoducho každý, kto nastupuje na funkciu ministra školstva, ide vedome do problémov, ja som presvedčený, niektorý viac, niektorý menej. Ale tá snaha ministrov školstva bola poväčšine urobiť niečo, čo sa im nie vždy podarilo alebo to bolo v nedostatočnej miere. To súvisí aj s tým, ako funguje každá vláda. Jednoducho vo vláde ministri nie sú v tom zmysle ako brat a sestra. Jednoducho každý už z titulu svojej pozície tam v prvom rade zápasí za svoj rezort, pretože preberá zodpovednosť za ľudí vo svojom rezorte. Čiže tam je tvrdý boj. A jednoducho tak to zatiaľ dopadlo, áno, 25 rokov školstvo naozaj nepoznalo to, čo by som nazval investičné stimuly.
Ale prvá vec, ktorú chcem povedať, je, viete, keď čítam, že naše školstvo je najhoršie v Európe, aké je katastrofálne a podobne, no trochu ma to mrzí z viacerých dôvodov, pretože mám pocit, že by sme mali mať trošku aj národnej hrdosti. A ja chcem povedať niekoľko faktov k tomu. Tak naše školstvo od roku 1767, keď bola prijatá reforma panovníčky Márie Terézie Ratio educationis, má zavedenú povinnú školskú dochádzku bez rozdielu pohlavia. Od roku 1868 u nás povinná šesťročná školská dochádzka. To nie je málo. A tie výsledky aj vidno. Možnože neviete, takmer 90 % našich obyvateľov má ukončené stredoškolské vzdelanie, nehovorím, že je s maturitou, lebo s maturitou je trochu toho viacej a to je druhé najviac v Európe po Slovinsku. Ja si myslím, že to je takisto dôvod na to, aby sme boli trošku aj hrdí. Viete, kedysi, asi pred pätnástimi rokmi bol v Európe veľký trend celoživotné vzdelávanie LLL, life-long learning, si kladiem otázku, prečo taký akcent na tom je. No zistil som, napríklad v Portugalsku skoro 50 % obyvateľov nemalo ukončené základné vzdelanie, bolo ho treba doplniť, možnože neviete, vo Francúzsku napriek ich školskému systému je vysoké percento detí, ktoré končia školskú dochádzku s tým, že sú negramotné. Takže to je pár ukážok.
A ešte mi nedá nepovedať niektoré veci k tomu, že sme v tom zlí. No, viete, naše deti často dosahujú veľmi dobré výsledky na medzinárodných olympiádach, ktoré vznikli pred 65 rokmi, z nich zakladal matematickú olympiádu akademik Čech. Odvtedy sa rozvinula aj fyzikálna a informatická, je to medzinárodná olympiáda. Keby sme mali taký zlý školský systém, no tak to by sme asi ťažko mohli dosiahnuť. Takisto ja viem, že s problémami, ale predsa sa nám podarilo zachovať a mnoho rokov tu máme systém doplnkového vzdelávania umeleckého, ľudové školy umenia. Keby ste sa rozprávali s kolegami, s ľuďmi, ktorí majú na starosti školstvo v iných krajinách, by ste videli, že nám to závidia. Je veľa vecí, ktorými sa môžeme chváliť a byť hrdí, napriek tomu, áno, máme tu veľa vážnych problémov, ten problém je určite s financovaním, je určite s nekvalitou, len aj tu treba dať trošku odpoveď na niektoré veci.
Čo sa týka tej nekvality, áno, to je dôsledok toho, že sme zmenili prístup k dostupnosti k vzdelaniu. V roku 1989 sme mali veľmi nízky počet ľudí z obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním (9 %). Dnes po masívnom otvorení vysokých škôl, nad ktorými sa pozastavujeme, ich máme dvojnásobok. Dôsledok toho je, že mnohé tie vysoké školy nezaručujú kvalitu, treba to riešiť, ale treba si aj uvedomiť, že dneska už deti nedostávajú odpovede, že vyhoveli prijímaciemu konaniu, ale pre nedostatok miesta sme ich neprijali. Ja si myslím, že to je pre spoločnosť významný úspech.
A ešte k PISA, lebo z toho sa často odvíja pohľad. Tak my sme pod priemerom, sme katastrofálni. Treba si uvedomiť, čo PISA meria. Meria schopnosť použiť vedomosti, ktoré deti získali v škole. Keby si mnohí z vás dali ten test PISA, skúste si ho dať, zistili by ste, ako tu dopadnete aj vy. Jednoducho je to dôsledok toho, že ten náš systém bol budovaný tak trošku na princípe riadenia armády od toho Ratio educationis. To znamená, že u nás v škole stále nie je dostatočný priestor na to, aby dieťa mohlo slobodne, voľne sa vyjadrovať. Jednoducho ten priestor na školskej hodine na to nie je, lebo tá je fundovaná ako kontrola domácich úloh, výklad novej látky a tak ďalej. A je inde ten priestor formulovať svoj postoj, názor, aj zlý a hlúpy, pričom nie je zahriaknutie, toto sa nemá hovoriť, to je zlé, ale jednoducho vedenie, to súvisí v prvom rade s tým, áno, tam bude treba urobiť zmenu. Ale lámanie len na základe toho výsledku palice nad naším vzdelávacím systémom pokladám za nesprávne.
A teraz druhá moja myšlienka, ktorú chcem povedať. Ja som dlho uvažoval, že by sme mohli urobiť to, aby sme pomohli školstvu, áno, aj učiteľom, aj platom, ale aj celému tomu systému. A na základe toho som hovoril aj s kolegami, poviem pokojne, áno, zo strany SMER a povedal som im svoju predstavu, pričom musím povedať, môže ma niekto obviňovať z toho, a mne na tom nezáleží, že sa spájam alebo nespájam s niekým. Pokiaľ pokladám vec za dobrú a užitočnú, tak som sa ochotný aj spojiť. A ten návrh spočíval v tom, že keď za 25 rokov žiadnej vláde, žiadnemu ministrovi sa nepodarilo urobiť v tomto radikálny krok, tak aby prebrala zodpovednosť za to celá politická scéna. Znamenalo to konkrétne v tom návrhu, ktorý bol daný a ktorý bol nakoniec prijatý, po prvé, aby bol prijatý národný vzdelávací program. Pozor, aby si niekto nemyslel, že bude sa len hovoriť o tom, čo sa bude učiť, to musia urobiť odborníci, ale aby to bolo tak, aby boli povedané v tom ciele vzdelávania. Ten druhý krok bol takisto záväzný, aby boli tam pomenované konkrétne kroky aj s časovým harmonogramom. V tom návrhu tretí krok bol, aby tam bolo pomenované konkrétne finančné krytie. A napokon štvrtý krok v tom návrhu bol, aby tento národný vzdelávací program raz ročne vyhodnocovalo plénum Národnej rady, pričom tá myšlienka bola v tom, že pred voľbami všetky politické relevantné subjekty sa verejne zaviažu, že budú hľadať čosi takého, ako je dohoda na národnom vzdelávacom programe. Som presvedčený, že keby toto sa bolo podarilo, a jednoducho to je jedno, kto bude vtedy vo vláde, vycúvať z toho sa dobre nedá, by sa to mohlo pohnúť ďalej. A ja naozaj to pokladám za dôležité.
Nakoniec tu mnohí povedali, aby sme pre to naše vzdelávanie našich detí urobili čosi, čo ho pohne ďalej, ale to nie je len o platoch. Áno, tie nástupné platy sú nízke, ale sú mnohé veci, ktoré v tom vzdelávacom systéme našom chýbajú, ktoré treba urobiť.
A posledné také varovanie. Ja mám úctu k tomu fínskemu modelu vzdelávania, ktorý v mnohom je dobrý, ale keď to stále počúvam, aby sme to urobili tak, ako to majú Fíni, jednoducho nie je možné mechanicky prebrať nejaké veci. Je tam mnoho vecí, treba sa nimi inšpirovať, ak sú tie veci dobré, treba ich prebrať, ale tak, aby jednoducho to bolo napasované aj na našich ľudí a na naše podmienky.
Takže som za to a stále pokiaľ príde iný návrh na uznesenie, pokiaľ bude obsahovať tieto veci, o ktorých som hovoril, ja som ho osobne ochotný podporiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.12.2015 16:02 - 16:03 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nuž, ja na tú prvú otázku odpoviem za kolegov vládnej koalície. Francúzsko má prijatý drastický zákon opatrení, čo obmedzujú slobody, ale musí byť vyhlásený stav ohrozenia. A toto sa udialo za celú dobu dvakrát. Prvýkrát, keď vybuchovali bomby v súvislosti s OAS a Alžírom a druhýkrát teraz, keď sa udiali tieto udalosti. Ja si myslím, že toto je riešenie, ktoré je akceptovateľné a akosi vládna strana, aj keď to opakujem už pomaly ako verklík, na to nechce načúvať. A na toto riešenie by sme našli, myslím si, že po diskusii, aj zblíženie stanovísk. A ja ešte raz chcem zopakovať, že môj postoj je a zostane konzistentný. Ja som v prvom čítaní aj o ústavnom zákone hlasoval proti a tak budem hlasovať aj teraz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.12.2015 15:04 - 15:05 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som už v prvom čítaní v predchádzajúcom ústavnom zákone povedal, že takéto opatrenia sú možné, možno aj prísnejšie, v stave ohrozenia. Ale stav ohrozenia musí mať špeciálny režim vyhlasovania. Tak to funguje vo viacerých krajinách.
Ale na druhej strane musím povedať, že mám pocit, že opozícia zaspala, ako teraz chytá býka za chvost. Už v prvom čítaní v predchádzajúcom ústavnom zákone bol som sám, jediný poslanec, ktorý hlasoval proti tomu ústavnému zákonu. To len pripomínam kolegom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2015 11:11 - 11:11 hod.

Martin Fronc
Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku a reagovali, ja som vo svojom vystúpení povedal všetko, čo som chcel povedať.
Snáď len jednu poznámku ku kolegovi Kuffovi. Moje slová boli pre vás na zamyslenie a je na vás, ako s nimi naložíte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2015 10:48 - 11:00 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja k tejto naozaj veľmi citlivej a vážnej téme vyjadril.
Ale najprv chcem trošku reagovať aj na kolegu Kvasničku ako predkladateľa, ktorý opakovane vo svojich vystúpeniach napadol, že kresťanská demokracia zlyháva. Ja si myslím, že v tejto spoločnosti po roku 1989 sa urobilo veľa pre to, aby mohol fungovať náboženský život. A skúsim sa vrátiť k tomu, čo som kedysi ja robil ako minister. Áno, urobil som zmluvu so Svätou stolicou o katolíckej výchove, ale rovnakú zmluvu, do čiarky rovnakú, so všetkými ostatnými cirkvami v ten istý deň podpísal. Vždy, keď sme také veci robili, mysleli sme na celú spoločnosť. Áno, zaviedol som náboženstvo, ale pre všetky registrované cirkvi, a takisto aj pre tých, ktorí sú neveriaci, agnostici, dostali možnosť výchovy k hodnotám v rámci etickej výchovy. Vždy to bolo takto robené, vždy bolo myslené. Ak tie veci dneska fungujú bez väčších problémov, je to práve preto. A nemyslím si, že v celej spoločnosti, a musím povedať, že aj súčasná vláda, aj SMER, rešpektujú mnohé tieto veci, a myslím si, že náboženský život má taký priestor na Slovensku ako v máloktorej krajine. To je prvá poznámka.
A teraz k ochrane života od počatia k prirodzenej smrti. Ja som katolík, nepopieram, ja sa k tomu priznám, či dobrý, to ja si netrúfam tvrdiť, ale hodnota ochrany života to nie je hodnota len katolíckej cirkvi. Takto život ochraňujú aj mnohé iné kresťanské cirkvi a nie je to len hodnota cirkvi, ale aj mnohých iných spoločností. Skúste si spomenúť, že v celej Európe prakticky bol prijatý zákaz výkonu trestu smrti u ľudí, o ktorých by sme mohli povedať, že ich život bol nehodný, ale ten zákaz tu je. A to súvisí, pretože nechcem to len zúžiť na tie krajné polohy pri, pred narodením a pri posledných chvíľach človeka. Čiže je to hodnota, o ktorej treba, a myslím, že celkom prirodzene, diskutovať. A tá diskusia prebieha už mnoho a mnoho rokov v rôznych polohách.
Možno moje kolegyne si spomenú, v Rade Európy bol pripravený kedysi report, správa Meagh Cafferty. Taký nevinný názor mal ten report o práve žien na zdravotnú starostlivosť. Snáď by o tom nikto nepochyboval, ale ten report, tá správa bola pripravená, keď ste si ju prečítali, tak, že istým spôsobom všetkým krajinám mala snahu vnútiť, povedal by som z môjho pohľadu, takmer bezbrehý abortus, bez akýchkoľvek obmedzení. Nakoniec sa podarilo, že od týchto ustanovení, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, bol očistený a Meagh Cafferty vtedy ten report stiahla, lebo nedosiahla, čo chcela.
Chcem tu len dokumentovať, že ten zápas, diskusia v tejto veci prebieha a je oprávnená. A chcem trošku reagovať na kolegu Poliačika. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som vo Varšave na konferencii kresťanstvo verzus liberalizmus, mám pocit totižto, že na Slovensku ešte stále predstava liberalizmu je tak o sto rokov ďalej v minulosti, pretože tam boli špičkoví filozofi, liberálni i kresťanskí, predstavitelia cirkví. A závery, ktoré boli, povedali, že kresťanstvo uznáva slobodu svedomia, veríš, neveríš, si agnostik, je to tvoje rozhodnutie, ale rovnako liberalizmus uznáva právo cirkvi istým spôsobom šíriť svoje presvedčenie, a nie je dôvod, aby sa uzatváralo len do kostolov, súkromia a modlitebných spoločností. Ja myslím, že pri normálnej diskusii, bez snahy druhého ponížiť a urážať, ako to tu aj zaznelo, sme schopní istým spôsobom hľadať a nachádzať riešenia.
No a vo svojom ďalšom vystúpení možno trošku viac sa orientujem na predkladateľov tohto ústavného zákona, tak sa ospravedlňujem, ak niektorým sa to nebude celkom pozdávať.
"I komunista je môj brat a dozaista demokrat." Toto v roku 1943 napísal Mariánom Kvasničkom spomínaný básnik Janko Silan. Osobne som ho poznal, bol to rodinný priateľ. Jeho skúsenosť v komunizme, vzťah bol úplne jasný. Ale jednoducho to, čo on tam vyjadril vtedy, a vtedy štyridsiatom treťom to bola odvaha, komunistická strana, ako aj ďalšie ho boli zakázali, však viete, aká vojnová doba bola. Tak vyjadril niečo iného tým: vzťah, lásku k blížnemu, nie zhodu v názore. A toto je podľa mňa veľmi dôležitá vec aj vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona.
Viete, ja som ten zákon čítal. Je naozaj právne napísaný chladným precíznym jazykom, je naozaj chladným a takým, že mám obavy, že myšlienke ochrany života neposlúži, skôr sa obávam, že zvýši napätie v spoločnosti.
Viete, zákon by mal určovať základný rámec a on nemôže riešiť detaily, ktoré sa nedajú zákonom vyriešiť. A v tomto návrhu zákona sú mnohé veci alebo je snaha riešiť také veci, ktoré podľa mňa nejde riešiť, a samozrejme, že potom je to riešenie necitlivé aj s ukladaným trestom na slobode. A to je vec, ktorá, ešte raz, ja sa hlásim k ochrane života, ale s týmto nemôžem súhlasiť a sa stotožniť.
A k predkladateľom možnože trošku ešte. Si spomínam, že keď bola v Srbsku vojna, keď hromadne srbskí vojaci znásilňovali ženy s tým, aby otehotneli, a aj sa to udialo. Čiže boli hromadne oslovené. Vtedy pápež Ján Pavol II., dnes už svätý, o ktorého názore na ochranu života asi nikto nepochybuje, im nepovedal tvrdým jazykom, on vtedy požiadal, poprosil tie ženy, aby prijali dieťa. A to bol veľký podľa mňa prejav empatie a lásky k blížnemu.
Tie súdne veci, ktoré ma niekedy aj priam šokujú, adopcia. Nuž adopcia jedným rodičom v tomto návrhu zákona prakticky je takmer nemožná. Žena by si nemala adoptovať. Ten dôvod tam skrytý je taký, že nechceme, aby homosexuálny pár si osvojil, ale tu by som rád pripomenul z Biblie, keď Abrahám vyjednával o hriešnom meste Gomora, sa pýtal Jahveho, že: zničíš tu mesto aj vtedy, keď tam je sto spravodlivých? Nie. Päťdesiat, desať? A mám pocit, že tu sa v tomto zákone pristupuje naopak. Že kvôli tomu, že náhodou by sa stalo, že, využijúc priestor v zákone, by desať párov, povedzme, homosexuálnych žien si osvojilo dieťa, zabránime, aby si to osvojila sama jedna žena. Ja poznám mnoho prípadov, trošku som to sledoval, jeden konkrétne roky sledujem. Keď slobodná žena si osvojila dieťa, a musím povedať, že to bolo veľmi problémové dieťa, ale to, že si ho osvojila, ako ho sledujem, je pre to dieťa požehnaním. Ja si myslím, že áno, kompletná rodina, ale i láska jedného rodiča je podstatne viac, ako byť sirotou kdesi v sirotinci. (Potlesk.)
Viete, ja si myslím, že v živote princípov veľa nie je a treba ich ctiť. Ale to mi nedá pripomenúť jednu vec: nad všetkým je láska k blížnemu. Slovenčina nemá dobré jazykové vyjadrenie, má len jedno slovo. Nerozlišuje medzi tým, čo je v latinčine amor a caritas, a iste kolegovia dobre poznajú, predkladatelia, hymnu svätého Pavla o láske, kde hovorí, že: "Keď aj všetko pominie, láska pretrváva." A mám pocit a nemôžem sa tomu brániť, že tomuto návrhu zákona toto chýba.
A konečný postoj môj a myslím, že aj viacerých mojich kolegov, a chcel by som tým odpovedať aj kolegovi Poliačikovi. To nie je o tom, ako budú poslanci KDH hlasovať za tento zákon, že súhlasia so znením tohto zákona. Ak zahlasujú, o chvíľu to uvidíte, tak to bude len vyjadrenie ich jasného postoja, že život sa má chrániť od počatia k prirodzenej smrti.
Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2015 16:43 - 16:43 hod.

Martin Fronc
Ďakujem, pán podpredseda. 
Pán kolega, hlboko s vami nesúhlasím, ale rešpektujem vaše právo na váš názor. Ale slová "zlomyseľnosť, hnev, Taliban, perverznosť", to nie je o serióznej diskusii.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2015 13:30 - 13:31 hod.

Martin Fronc Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Najprv by som chcel poďakovať kolegovi Gálovi za naozaj dobrú analýzu navrhovaného zákona, aj jeho chýb a nedostatkov. Ale súčasne to vnímam ako aj svedectvo, že kvadratúru kruhu sa nedá urobiť a nedá sa vytvoriť mačkopes. Nejde jednoducho skĺbiť asi legislatívne podľa mňa účinnú ochranu pred takým nebezpečenstvom, ako je terorizmus, a zachovanie slobôd občanov.
A preto ja to znova opakujem, rieši sa to inak v krajinách. Áno, nech sú tvrdé a účinné nástroje, ale presne vymedzených podmienok na limitovanú dobu, a nie takto.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2015 11:59 - 11:59 hod.

Martin Fronc
Ďakujem pekne, len veľmi krátko. Ďakujem tým, ktorí mali faktické poznámky.
Len jedna krátka reakcia na to, čo povedal kolega Jurzyca. Je to veľmi zaujímavý údaj a bolo by dobré, keby sme ho dokázali aj rozkryť v podobe, jak skutočne efektívne tieto financie sú vynaložené.
Ďakujem.
Skryt prepis