Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, priznám sa, pôvodne som nechcel vystúpiť, pretože jednoducho to nejde, aby 23 dní pred voľbami tá schôdza nemala v sebe aj nános predvolebného boja. A to potom nie celkom dobre vedie k riešeniu problémov. Preto si myslím, že bolo lepšie to, o čo sa usilovali aj viacerí, aby sme dosiahli nejaké riešenie vo výbore, pretože v príslušnom výbore vždy tá diskusia je viac odborná a vecná, hlavne keď tam nie sú kamery, ako politická. Ale napriek tomu vystupujem a chcem povedať v podstate dve veci. Viete, nebudem reagovať na to, kto čo urobil, kto čo neurobil, čo urobíme v budúcnosti, sľuby a tak ďalej. Ja si myslím, že to asi nikam nepovedie.
A takisto chcem povedať, že, áno, bolo 17 tých ministrov, no to skôr svedčí o tom, že to ministerstvo je jama levova a jednoducho každý, kto nastupuje na funkciu ministra školstva, ide vedome do problémov, ja som presvedčený, niektorý viac, niektorý menej. Ale tá snaha ministrov školstva bola poväčšine urobiť niečo, čo sa im nie vždy podarilo alebo to bolo v nedostatočnej miere. To súvisí aj s tým, ako funguje každá vláda. Jednoducho vo vláde ministri nie sú v tom zmysle ako brat a sestra. Jednoducho každý už z titulu svojej pozície tam v prvom rade zápasí za svoj rezort, pretože preberá zodpovednosť za ľudí vo svojom rezorte. Čiže tam je tvrdý boj. A jednoducho tak to zatiaľ dopadlo, áno, 25 rokov školstvo naozaj nepoznalo to, čo by som nazval investičné stimuly.
Ale prvá vec, ktorú chcem povedať, je, viete, keď čítam, že naše školstvo je najhoršie v Európe, aké je katastrofálne a podobne, no trochu ma to mrzí z viacerých dôvodov, pretože mám pocit, že by sme mali mať trošku aj národnej hrdosti. A ja chcem povedať niekoľko faktov k tomu. Tak naše školstvo od roku 1767, keď bola prijatá reforma panovníčky Márie Terézie Ratio educationis, má zavedenú povinnú školskú dochádzku bez rozdielu pohlavia. Od roku 1868 u nás povinná šesťročná školská dochádzka. To nie je málo. A tie výsledky aj vidno. Možnože neviete, takmer 90 % našich obyvateľov má ukončené stredoškolské vzdelanie, nehovorím, že je s maturitou, lebo s maturitou je trochu toho viacej a to je druhé najviac v Európe po Slovinsku. Ja si myslím, že to je takisto dôvod na to, aby sme boli trošku aj hrdí. Viete, kedysi, asi pred pätnástimi rokmi bol v Európe veľký trend celoživotné vzdelávanie LLL, life-long learning, si kladiem otázku, prečo taký akcent na tom je. No zistil som, napríklad v Portugalsku skoro 50 % obyvateľov nemalo ukončené základné vzdelanie, bolo ho treba doplniť, možnože neviete, vo Francúzsku napriek ich školskému systému je vysoké percento detí, ktoré končia školskú dochádzku s tým, že sú negramotné. Takže to je pár ukážok.
A ešte mi nedá nepovedať niektoré veci k tomu, že sme v tom zlí. No, viete, naše deti často dosahujú veľmi dobré výsledky na medzinárodných olympiádach, ktoré vznikli pred 65 rokmi, z nich zakladal matematickú olympiádu akademik Čech. Odvtedy sa rozvinula aj fyzikálna a informatická, je to medzinárodná olympiáda. Keby sme mali taký zlý školský systém, no tak to by sme asi ťažko mohli dosiahnuť. Takisto ja viem, že s problémami, ale predsa sa nám podarilo zachovať a mnoho rokov tu máme systém doplnkového vzdelávania umeleckého, ľudové školy umenia. Keby ste sa rozprávali s kolegami, s ľuďmi, ktorí majú na starosti školstvo v iných krajinách, by ste videli, že nám to závidia. Je veľa vecí, ktorými sa môžeme chváliť a byť hrdí, napriek tomu, áno, máme tu veľa vážnych problémov, ten problém je určite s financovaním, je určite s nekvalitou, len aj tu treba dať trošku odpoveď na niektoré veci.
Čo sa týka tej nekvality, áno, to je dôsledok toho, že sme zmenili prístup k dostupnosti k vzdelaniu. V roku 1989 sme mali veľmi nízky počet ľudí z obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním (9 %). Dnes po masívnom otvorení vysokých škôl, nad ktorými sa pozastavujeme, ich máme dvojnásobok. Dôsledok toho je, že mnohé tie vysoké školy nezaručujú kvalitu, treba to riešiť, ale treba si aj uvedomiť, že dneska už deti nedostávajú odpovede, že vyhoveli prijímaciemu konaniu, ale pre nedostatok miesta sme ich neprijali. Ja si myslím, že to je pre spoločnosť významný úspech.
A ešte k PISA, lebo z toho sa často odvíja pohľad. Tak my sme pod priemerom, sme katastrofálni. Treba si uvedomiť, čo PISA meria. Meria schopnosť použiť vedomosti, ktoré deti získali v škole. Keby si mnohí z vás dali ten test PISA, skúste si ho dať, zistili by ste, ako tu dopadnete aj vy. Jednoducho je to dôsledok toho, že ten náš systém bol budovaný tak trošku na princípe riadenia armády od toho Ratio educationis. To znamená, že u nás v škole stále nie je dostatočný priestor na to, aby dieťa mohlo slobodne, voľne sa vyjadrovať. Jednoducho ten priestor na školskej hodine na to nie je, lebo tá je fundovaná ako kontrola domácich úloh, výklad novej látky a tak ďalej. A je inde ten priestor formulovať svoj postoj, názor, aj zlý a hlúpy, pričom nie je zahriaknutie, toto sa nemá hovoriť, to je zlé, ale jednoducho vedenie, to súvisí v prvom rade s tým, áno, tam bude treba urobiť zmenu. Ale lámanie len na základe toho výsledku palice nad naším vzdelávacím systémom pokladám za nesprávne.
A teraz druhá moja myšlienka, ktorú chcem povedať. Ja som dlho uvažoval, že by sme mohli urobiť to, aby sme pomohli školstvu, áno, aj učiteľom, aj platom, ale aj celému tomu systému. A na základe toho som hovoril aj s kolegami, poviem pokojne, áno, zo strany SMER a povedal som im svoju predstavu, pričom musím povedať, môže ma niekto obviňovať z toho, a mne na tom nezáleží, že sa spájam alebo nespájam s niekým. Pokiaľ pokladám vec za dobrú a užitočnú, tak som sa ochotný aj spojiť. A ten návrh spočíval v tom, že keď za 25 rokov žiadnej vláde, žiadnemu ministrovi sa nepodarilo urobiť v tomto radikálny krok, tak aby prebrala zodpovednosť za to celá politická scéna. Znamenalo to konkrétne v tom návrhu, ktorý bol daný a ktorý bol nakoniec prijatý, po prvé, aby bol prijatý národný vzdelávací program. Pozor, aby si niekto nemyslel, že bude sa len hovoriť o tom, čo sa bude učiť, to musia urobiť odborníci, ale aby to bolo tak, aby boli povedané v tom ciele vzdelávania. Ten druhý krok bol takisto záväzný, aby boli tam pomenované konkrétne kroky aj s časovým harmonogramom. V tom návrhu tretí krok bol, aby tam bolo pomenované konkrétne finančné krytie. A napokon štvrtý krok v tom návrhu bol, aby tento národný vzdelávací program raz ročne vyhodnocovalo plénum Národnej rady, pričom tá myšlienka bola v tom, že pred voľbami všetky politické relevantné subjekty sa verejne zaviažu, že budú hľadať čosi takého, ako je dohoda na národnom vzdelávacom programe. Som presvedčený, že keby toto sa bolo podarilo, a jednoducho to je jedno, kto bude vtedy vo vláde, vycúvať z toho sa dobre nedá, by sa to mohlo pohnúť ďalej. A ja naozaj to pokladám za dôležité.
Nakoniec tu mnohí povedali, aby sme pre to naše vzdelávanie našich detí urobili čosi, čo ho pohne ďalej, ale to nie je len o platoch. Áno, tie nástupné platy sú nízke, ale sú mnohé veci, ktoré v tom vzdelávacom systéme našom chýbajú, ktoré treba urobiť.
A posledné také varovanie. Ja mám úctu k tomu fínskemu modelu vzdelávania, ktorý v mnohom je dobrý, ale keď to stále počúvam, aby sme to urobili tak, ako to majú Fíni, jednoducho nie je možné mechanicky prebrať nejaké veci. Je tam mnoho vecí, treba sa nimi inšpirovať, ak sú tie veci dobré, treba ich prebrať, ale tak, aby jednoducho to bolo napasované aj na našich ľudí a na naše podmienky.
Takže som za to a stále pokiaľ príde iný návrh na uznesenie, pokiaľ bude obsahovať tieto veci, o ktorých som hovoril, ja som ho osobne ochotný podporiť. Ďakujem.
