Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Pán minister, faktické poznámky sú na vás. Však chcem vám povedať, že klesáte už troška veľmi, ale veľmi hlboko. Vašou záverečnou vetou ste urazili všetkých poslancov vrátane strany SMER aj opozície, keď ste niečo hovorili, že miesta by boli prázdne, kebyže začnete všetko rozoberať. Nepočul som to presne, vtedy som nesedel v sále, ale sedel som vo svojej kancelárii a som sledoval vaše vystúpenie, lebo aj teraz som robil na zákonoch. Viete, keď tu nesedíme, to neznamená, že niekde leňošíme.
Ale k veci. Pán minister, sčasti priamo, sčasti nepriamo ste vyzvali opozíciu, aby namiesto politikárčenia robila. My ale robíme. A dosť sme robili aj v minulých volebných obdobiach. Problém tu je, že vy ako vládna strana ste hluchí, slepí, arogantne nedemokraticky narábate s mocou, všetko z dielne opozície je fraška. Ale nebyť tohto vášho arogantného správania sa táto kauza by tu nikdy nebola, nestala by sa, lebo na konci roka 2009 dvaja vaši poslanci, páni poslanci za SMER Madej a Valocký, predložili novelu, ktorú som vtedy ostro kritizoval aj v prvom, aj v druhom čítaní, je to v záznamoch Národnej rady. Išlo o návrh, ktorým SMER chcel ovládnuť dovtedy dobre fungujúce zdravotnícke neziskové organizácie. Už vtedy bolo jasné, že nejde o zlepšenie fungovania týchto nemocníc, ale o ich tunelovanie. K tomu nedošlo, lebo bola výmena vlády, k tomu mohlo dôjsť až teraz. A teraz tie kauzy sa budú vynárať rad radom pekne na povrch. O to išlo vtedy a o to ide aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, pán... (Hlasy v sále.) Môžem poprosiť dať naspäť čas?

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, my si odteraz vykáme. Ale srandujem, nie. Povedal si, že zákon je funkčný, lebo len toľko ľudí nadobudlo cudzie štátne občianstvo. Zákon je nefunkčný, lebo nevieme, koľko ich presne nadobudlo, cudzie štátne občianstvo. Lebo keď sa dali na radu pána poslanca Matoviča, tak to nepriznali. Tak to nepriznali. A to je oveľa horšie ako to, že by sme mali občanov s dvojakým štátnym občianstvom, lebo bezpečnostné riziko to nie je.
Nie je, lebo obdobný zákon, prízvukujem, my sme taký istý zákon mali v platnosti dlhých päť rokov. Nebyť machinácie na úrade, tak to ešte máme dodnes. My sme zahraničným Slovákom dovolili nadobudnúť slovenské štátne občianstvo bez plnenia akejkoľvek podmienky. A nikto, ani Maďarská republika, odtiaľ niekoľko občanov nadobudlo slovenské štátne občianstvo, neprotestovalo, nie je to bezpečnostné riziko. Aj svet ide iným smerom. Toto je úplne dvojaké štátne občianstvo. A občianstvo je úplne bežný inštitút. Úplne bežný inštitút. Dokonca Česká republika, susedná Česká republika dlhé, dlhé roky priamo v ústave zakázala dvojaké štátne občianstvo, to zrušili. To zrušili, lebo svet sa otvoril, žijeme v Európskej únii a proste sú určité životné situácie, keď sa nevyhneme tomuto.
A čo sa týka tej storočnej dámy. Viete, je tu iný, smutnejší prípad, keď jednej dáme kvôli tomu, že stratila slovenské občianstvo, odmietli podať zdravotnú pomoc a následkom toho aj zomrela. Ale toto nie je o tomto, aby sme takéto veci vyťahovali. Tu ide o princíp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, vy ste hovorili o nedemokratickom správaní Orbána, proste spojili ste do toho celý svet, všetko super, len, viete, náš parlament by nemal zaujímať, že aké zákony majú iné krajiny, ale predovšetkým aké zákony máme my. Hovorili ste, že má to nás zaujímať, že ako sa správajú cudzie štáty. No ale potom čo Slovenská republika, ktorá mala obdobný zákon, ako majú teraz v Maďarsku?! My sme bez splnenia akejkoľvek podmienky prideľovali štátne občianstvo zahraničným Slovákom. Sme mali taký dlho, 5 rokov platný takýto zákon. A nebyť toho, že na Úrade zahraničných Slovákov by kšeftoval s týmto, tak dodnes máme takýto platný zákon. Lebo ten úrad, neviem, asi ten bývalý riaditeľ, neviem, či nie je u vás niekde v klube asistentom? Náhodou asi som ho videl. No proste ten úrad s tým kšeftoval, kvôli tomu sa to muselo zrušiť. Čiže Slovenská republika dlhé, dlhé roky mala taký istý zákon, ako má dnes Maďarská republika, že kto má štatút zahraničného Slováka, bez splnenia akejkoľvek podmienky mohol nadobudnúť slovenské štátne občianstvo. A vtedy nepovedali ani Maďari, ani Česi, ani nikto iný, že zasahujem do ich práv, že niečo robíme nedemokratické, nespravodlivé.
Ale nechcem obhajovať toho Orbána. To je jeho problém. Mňa zaujímajú naši ľudia, naši občania. A tým vaším zákonom mne sa neodstráni diskriminácia, stále tu budú ľudia diskriminovaní. A tá reálna väzba, keď bude tam reálna väzba a keď vyjdú z toho vášho, z tej vašej rady, nech to nepriznajú, tak aj tá reálna väzba bude nanič. Tak o čom je vaše... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi krátko absurdný príklad. Takisto bude neústavné, ak povieme, že keď Igor Matovič sa nadýchne, dobrovoľne sa vzdáva všetkého svojho majetku. Môžme to dať do zákona, a keď, pán poslanec, vy sa nadýchnete, tak stratíte svoj majetok. Aj to je možné.
Čiže nie je možné túto právnu fikciu dať do zákona. (Potlesk.) Ja keď niečo. Áno, môžeme dať do zákona to, že keď vyjdete z Trnavy, tak dobrovoľne nastúpite do výkonu väzby. Môžme to dať do zákona. (Reakcia z pléna.) Do SMER-u, ešte horšie. (Potlesk a smiech v sále.) Čiže môžme dať do zákona, bude to mať silu zákona. Slovenské orgány budú mať donucovacie prostriedky, aby vás tam dali. No, ale to bude neústavné a vy túto právnu fikciu nikdy ste nechceli. A, bohužiaľ, je to zákon. Ale vy sa chcete nadýchnuť, vy chcete odísť z Trnavy, ako vyjsť z Trnavy, tak to máte. A to isté s tým občianstvom.
Do zákona zákonodarca dal, že keď nadobudnete cudzie štátne občianstvo, tak stratíte do slovenské. Ale to dal zákonodarca. Ja ako občan, výsostný pán, od ktorého pochádza táto moc, takýto súhlas som nikdy nedal. A, bohužiaľ, že Ústavný súd nerozhodol.

Ja sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Poliačikovi, ale chcem mu dať priestor, som taký férový, chcem dať potom priestor pánovi Matovičovi, poslancovi Matovičovi, aby vo svojom vystúpení vedel reagovať na mňa.
Čiže, pán Matovič, vy ste už v jednej svojej faktickej poznámke povedal, že pán poslanec Vörös tu citoval len čl. 5 ods. 2 a nie ako odsek 1 z čl. 5. Viete, to je taká hra so slovíčkami. Ale právom síce niektorí si myslíte, budiž, laici, že fakt ten paragraf je krivý kvôli tomu, aby sa dal všelijako vykrúcať, ale odtiaľ potiaľ, aj toto má svoje medze.
Ústava hovorí o tom, že strata je možná, ale nie odňatie. Tu práve na hru so slovíčkami pristúpila terajšia, vtedajšia koalícia. Nevyslovila to, že my odnímame týmto pod touto poslednou novelou štátne občianstvo, ale stratí. Kde som stratil to štátne občianstvo, niekde na stanici? Ja som to nestratil, mne to odňali, síce to v zákone nazvali ako stratou, ale stratou to nie, ja som to občianstvo nestratil. Mne to občianstvo zákonom odňala vládna koalícia SMER, HZDS, SNS. K vôli tomu, lebo boli pred voľbami. Ja som to nestratil, síce ako hovorím vo svojom mene, ale mňa sa to netýka, ale toho človeka, ktorého sa to týka, on to nestratil, jemu to odňali. Ale tu je práve hra so slovíčkami. Kebyže napíšu, že stratí slovenské štátne občianstvo občan, ktorý nadobudol cudzie, tak by to bolo flagrantné porušenie čl. 5 ústavy. Kvôli tomu tam dali to slovíčko, že strata a nie odňatie.
A druhá vec. Právo môže vychádzať z rôznych fikcií, že keď fikcia napríklad je doručenie, že keď neprevezmem poštu doporučenú do troch dní, tá fikcia, že som ju prebral, aj keď som ju neprevzal. To je možné z určitých procesných dôvodov pri procesných predpisoch. Ale ani napríklad pri trestnom rozkaze sa to nedá. Pri trestnom rozkaze fikcia doručenia neexistuje a pri ďalších závažných skutočnostiach fikcia doručenia nie je možná. A pri takejto závažnej veci, pri ústavou garantovanom práve tiež fikcia nie je možná. Lebo my tú fikciu toho občana, ktorý nadobudol štátne občianstvo, máme v tom zákone. A to, že ten občan, keď vyslovil svoju vôľu, že chce nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, tak určite vyslovuje aj tú svoju vôľu, že chce stratiť to slovenské. A toto je právna fikcia, ktorá v tomto prípade nie je možná. Nie je možná, lebo to ide o ústavou garantované právo. A ústava nedovoľuje, aby mi odňali, ja s tým nesúhlasím, aby mi odňali, a ústava predsa je len silnejší zákon ako zákon, ktorý bol prijatý v máji 2010. Tam ide o obyčajný zákon.
Čiže spájať jednu vôľu, ktorú som výslovne vyslovil, že chcem nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, s voľou, že tým pádom chcem stratiť, ktorú som nikdy nepovedal, nie je možné. Ide o ústavou garantované právo, právo na občianstvo. Preto to, že je čl. 5 od. 1, neznamená, že štát môže ľubovoľne odnímať štátne občianstvo našim občanom proti svojej vôli. Absolútne iné, keď takúto vôľu ten občan dá.
Občan je vždy, však vy ste občania, vy vystupujete v sále v mene občanov, občan je vždy viac ako aj tá ústava, je vždy viac ako zákon. A ten občan túto svoju vôľu nevyriekol. Nikdy.
Čo sa týka tej hry, ďalšej hry, že či to je v súlade, či Ústavný súd rozhodoval, alebo nerozhodol, viete, na Ústavnom súde, Ústavný súd mal možnosť, z rúk sudcu spravodajcu bol návrh, aby nevyhoveli nášmu podaniu, a boli dva návrhy, aby vyhoveli v časti alebo v celosti nášmu podaniu. Ani jeden z týchto troch návrhov nezískal potrebnú väčšinu. Problém je, náš problém je, že tým, že nerozhodli, zostal stav, aký je.
Ešte jednu vec. Európsky dohovor o štátnom občianstve dovoľuje zo zákona, aby niekto bol zbavený svojho občianstva, to dovoľuje Európsky dohovor. Ale za akých okolností? A tie okolnosti my nespĺňame. To je jedna vec.
A druhá vec. Zbytočne Európsky dohovor, keď máme ústavu, ktorá odňatie štátneho občianstva proti vôli nášho občana nedovoľuje. A hovorím, že síce zákonodarca hovorí, že o strate, ale to je presne ten terminus technicus, ktorý museli použiť, lebo kebyže ho nepoužijú, tak každý, aj malé decko, vie, že, aha, prijali jasne neústavný zákon títo páni. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dovoľte, aby som v úvode privítam svoju rodinku tam hore, ktorí trpezlivo čakajú, že kedy dneska dorokujeme... (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Takže pozdravujeme vašu rodinku.

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Ďakujem. Včera som vlastne začal svoj príhovor s tým, že prečo ideme zas a opakovane s týmto návrhom, a ako povedali priatelia z KDH, oni zase opakovane prídu s tou nedeľou, my asi tiež budeme chodiť s týmto zákonom, kým sa to nedorieši, nieže ku spokojnosti všetkým, to sa asi nebude dať, ale do takej formy, aby ten zákon bol demokratický, aby ten zákon bol spravodlivý a hlavne aby ten zákon bol vykonateľný.
Ja preto veľmi som s úsmevom vítal pána poslanca Matoviča, že prišiel takto, lebo chcem teraz v tejto časti môjho vystúpenia sa sústrediť na to, že prečo tie návrhy, ktoré dala vládna SMER - sociálna demokracia ako opozičná strana ešte, a prečo ich nedajú teraz, však ten zákon majú pripravený a čo dal aj opakovane pán poslanec Igor Matovič, prečo nerieši túto situáciu?
V tých návrhoch bolo, že bude sa vyžadovať určitá faktická väzba na ten štát, ktorého občianstvo môže náš občan - občan Slovenskej republiky - nadobudnúť a tým by nestratil občianstvo Slovenskej republiky.
Keď dáme tam nejakú faktickú väzbu, trvalý pobyt, štúdium, výkon práce alebo hocičo iné, slovenské štátne orgány stále nebudú schopné oficiálne zistiť tie údaje, ktoré niekto uvedie, že ja tam mám trvalý pobyt, ja tam mám pracovný pobyt alebo mám tam, proste stále to bude na tom-ktorom človeku, či tieto údaje dá oficiálne, neoficiálne, sfalšované, nesfalšované, ale hlavne stále sa jedna vec neodstraňuje. Ja keď nadobudnem cudzie štátne občianstvo a si to nechám pre seba, ten občiansky preukaz alebo pas si doma schovám, nechám si to pre seba, tak v živote oficiálnou cestou okresný úrad v sídle kraja sa nedozvie o tom, že som aj príslušníkom iného štátu.
Čiže celý tento marazmus nebudem absolvovať, čo sa týka straty slovenského štátneho občianstva, lebo okresný úrad sa nedozvie, ja keď sa neudám, tak proste nič sa nestane. A koľko takých latentných prípadov už máme teraz? Ani nevieme. A určite ich je veľa, určite je veľa. Čiže nič neriešime týmto zákonom.
Ten zákon absolútne minul cieľ aj v tom, prečo sme to prijali. Prijali sme to kvôli obdobnému zákonu vtedajšej Maďarskej republiky, dnešného Maďarska, ale naši občania hlavne stratili štátne občianstvo kvôli českému štátnemu občianstvu, nemeckému, rakúskemu, čiže aj v tomto sme minuli cieľ.
Žiadna hrozba tu nebola pred rokom 2010, pred májom, naši občania nadobúdali štátne občianstvo, ako nadobúdali. Máme ich tu ix. Mali sme tu dvoch poslancov za Slovenskú národnú stranu, ktorí mali dvojaké štátne občianstvo, pán poslanec Chelemendík vtedajší a ešte ten pán poslanec, mimoriadny profesor, alebo aký mal titul.
Žiadna hrozba tu nebola. A Slovenská republika aplikovala totožný princíp, čo sa týka Slovákov žijúci v zahraničí. Žiadna hrozba to nebola. Hovorím, že keď nenastolíme ten stav, ktorý tu bol pred rokom, májom 2010, tak budeme mať stále polovičné riešenie, stále to bude na tom občanovi, či on sa prizná k tomu, že nadobudol cudzie štátne občianstvo, alebo sa neprizná. Keď sa neprizná, tak nič sa nedeje, on bude mať v šuflíku doma pas a my ho budeme evidovať stále ako občana Slovenskej republiky, pritom zo zákona by mal stratiť slovenské štátne občianstvo.
Naďalej zostáva potom diskriminácia. Budeme diskriminovať, diskriminujeme samých seba, občanov Slovenskej republiky na tých, ktorí aj k dnešnému dňu môžu mať dve, tri, štyri štátne občianstva, lebo pred rokom 2010 sme to nekontrolovali, neobmedzovali a ani sme neriešili, že aby sa vysporiadali so svojimi štátnymi občianstvami, aby mali len jedno. Čiže máme tu ix občanov Slovenskej republiky, ani ich neevidujeme, že koľko je na Slovensku takých občanov, ktorí majú rôzne štátne občianstva, a máme takých, ako je tuto väčšina nás, ktorí už nebudú môcť mať dve štátne občianstva, lebo to zákon nedovoľuje.
Čiže aj tým zákonom, čo pripravil pán poslanec Matovič, aj tým zákonom, čo išiel z dielne SMER-u, táto diskriminácia sa neodstraňuje.
Ale keďže táto téma je vám veľmi známa, ja nebudem naťahovať čas, dám priestor, aby sme sa v rozprave o tomto celom porozprávali, takže, pani predsedajúca, ja som skončil svoje vystúpenie.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nech vás nemýli môj úsmev, ja som už v poslednej dobe taký usmievavý typ človeka, napriek tomu táto téma je veľmi vážna a fakt dôvod na úsmev a dobrú náladu v tomto smere nie je. Naším návrhom zákona sa vraciame, bohužiaľ, ešte stále k téme, ktorá tu bola prerokovaná aj v tomto roku, na začiatku roka v tomto pléne, a to z dielne pána poslanca Osuského, no jeho návrh bol prerokúvaný len v prvom čítaní, nakoľko naďalej sa ani nedostal.
Viacerí ste vtedy hovorili, že nech celý tento marazmus ohľadom štátneho občianstva vyrieši Ústavný súd. Ten to ale nevyriešil, k tomu sa ešte potom vrátim, tak si myslím, že je našou psou povinnosťou tento problém, ktorý trápi nielen tú tisícku obyvateľov, ktorí stratili už svoje štátne občianstvo Slovenskej republiky vplyvom tohto zákona, ale týka sa to aj ich rodinných príslušníkov, známych, priateľov, ale týka sa to aj nás, ktorí takýto problém nemáme, ale zodpovedáme za túto spoločnosť, ktorej neprospieva to, že prichádzame o našich štátnych občanov proti ich vôli. Preto sme podali tento návrh znova, lebo si myslíme, že každý jeden štátny občan Slovenskej republiky stojí nám za to, aby sme ho tu obhajovali, aby sme obhajovali jeho príslušnosť k tomuto štátu, lebo ten, kto chce dobrovoľne stratiť slovenské štátne občianstvo, aj naďalej bude môcť. Ale tí, ktorí nechcú stratiť slovenské štátne občianstvo, ale sú z dôvodu, ako sa im vyvinul život, potrebujú nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, aby to mohli urobiť bez toho, aby to slovenské stratili.
Toto je vlastne, asi bude moja prvá časť môjho vystúpenia, lebo čas nám, čas mi nedovolí, aby som celé ako moje, všetky moje myšlienky, ktoré sa viažu k tomuto návrhu, teraz vyslovil, tak prejdem k samotnému zákonu.
Ideme v zásade opraviť zlý stav. V máji v roku 2010 bola pripravená a veľmi rýchlo schválená aj veľmi zlá novela zákona o štátnom občianstve. Dovtedy platný zákon bol absolútne vyhovujúci. Ten, kto chcel stratiť štátne občianstvo, alebo chcel sa vzdať štátneho občianstva, sa mohol vzdať. Mali sme vytvorené podmienky, aby vedel niekto nadobudnúť, keď má nejakú väzbu k tomuto štátu, aby vedel nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej republiky.
Celé vlastne to znenie zákona vychádza z toho, čo sme pripravili v 2010, ale hlavne predovšetkým sme prevzali návrh pána poslanca Osuského s jeho súhlasom, ktorému ďakujem za túto veľkorysosť a ústretovosť, lebo už nič iné vymyslieť sa nedá. Potom sa vrátim k tomu návrhu, čo dával, dáva, dáva, dával pán poslanec Matovič, alebo čo dávali aj smeráci, keď boli v opozícii, ale s touto poznámkou, že ich návrhy problém neriešia, len naďalej ten marazmus bude pretrvávať.
Čiže nič nové sa nedá vymyslieť. Buď sa vrátime k tomu pôvodnému stavu, kde naši občania mohli nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, alebo zostane ten stav, keď dôjde k diskriminácii našich občanov, lebo budeme stále ich rozdeľovať na tých, ktorí môžu nadobudnúť štátne občianstvo a na tých, alebo majú cudzie štátne občianstvo popri slovenskom, alebo na tých, ktorí už toto mať nemôžu. Ale predovšetkým, keď už nechcete hľadieť na túto diskrimináciu, tak predovšetkým musíte hľadieť na to, že tento zákon je veľká nula. Tento zákon je absolútne nevykonateľný, je bezcieľny, nakoľko keď dotyčný, ktorý nadobudne štátne občianstvo cudzieho štátu nenahlási túto skutočnosť slovenským orgánom, tak sa nič nedeje. Absolútne sa nič nedeje a tých latentných prípadov môžeme mať niekoľko.
Dovoľte, aby som úvodom svojej druhej časti povedal jeden citát. Jeden múdry človek raz povedal a ďalší tiež veľmi múdry človek našiel tento citát: "Štátne občianstvo je svojím spôsobom základné právo, pretože nejde o nič menej, ako právo mať práva." Táto citácia je aj v spise, na základe ktorého sa konalo pred Ústavným súdom, ale výsledok sami poznáte.
Ja si stále myslím, že sme v tomto, v tejto problematike určitými poškodenými, alebo lepšie povedané, pasívnymi prijímateľmi toho celého, čo sa udialo v roku 2010.
Spúšťacím mechanizmom celej novely zákona o štátnom občianstve bol návrh maďarskej vlády, aby zahraniční Maďari mohli jednoduchšie nadobudnúť štátne občianstvo ešte vtedajšej Maďarskej republiky, dnešného Maďarska. Je to holý fakt, nakoľko Národná rada Slovenskej republiky dňa 25. 5. 2010 prijala uznesenie v ktorom, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad iniciatívou Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktorej cieľom je novelizáciou zákona o štátnom občianstve umožniť udeľovanie dvojakého občianstva aj občanom Slovenskej republiky".
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky píše o iniciatíve, nakoľko zákon v maďarskom parlamente ešte nebol prijatý. K tomu došlo až 26. mája 2010, čiže v ten istý deň došlo aj k schváleniu zákona 25/2010 ako prijatiu maďarského zákona. Čiže my sme reagovali zákonom na zákon, ktorý ešte nebol vtedy v Maďarsku účinný, ale my sme ho už prijali.
A tento rýchly spád udalostí má za následok, že sme rukojemníkmi politickej hry, nakoľko vtedy sme mali pred voľbami. Pamätajte si, v 2010 12. júna boli voľby. Vtedajšia vládna koalícia so Slovenskou národnou stranou, s HZDS a predovšetkým so SMER-om potrebovali si uhrať takto nejaké politické bodíky. Chceli reagovať, bol taký marazmus, že áno, treba reagovať. No a reakcia je taká, že máme stále platný veľmi zlý zákon. Veľmi zlý zákon, o ktorom vie aj vládny SMER, však ako opozičná politická strana to niekoľkokrát chcela zmeniť. Prednedávnom pán minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických pred zahraničnými Slovákmi za veľkého aplauzu oznamoval, že aj slovenská vláda chce zmeniť tento zákon, aby zahraniční Slováci mohli nadobudnúť slovenské štátne občianstvo a tí, ktorí stratia, aby mohli znova získať.
Takže nerobme tu, nehrajme sa, neschovávajme sa, že tento problém nie je, že ten zákon je dobrý. A keď je zlý, tak konečne po štyroch rokoch pristúpme k tomu, že ten zákon opravíme. A ja uvediem niekoľko ako argumentov, že prečo toto riešenie je jediné, ktoré je zmysluplné, prečo toto riešenie, ktoré navrhujeme, je demokratické, je dobré a jedine toto riešenie vlastne neminie účinku. Lebo hocijaká faktická väzba, ktorú stanovil SMER alebo OBYČAJNÍ ĽUDIA, je podľa mňa len taká zámienka, lebo keď stále bude platiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
137.
Pán poslanec, je 12.00 hodín, môžem vás požiadať? Predpokladám, že máte ešte naozaj dlhší čas a bude to predmetom určite rozpravy. Takže potom, ako skončíme... (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)

Gál, Gábor, poslanec NR SR
138.
Pán predseda, ja som taký veľkorysý, že preruším svoje vystúpenie.

Ďakujem za slovo pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, ja som asi jeden z tých advokátov, o ktorých ste sa zmienili niekoľkokrát, lebo sám som mal niekoľko takýchto sporov a, bohužiaľ, tá dôkazná núdza na našej strane vždy vyústila do toho, že sme buď ten spor prehrali, alebo sami rodičia povedali, že, že necháme to. Väčšinou, bohužiaľ, väčšinou to bolo, bola situácia, že nedošlo k narodeniu živého dieťatka práve z dôvodu, že došlo k nejakým úkonom alebo neúkonom zo strany zdravotníckeho personálu, aspoň to udávajú rodičia. Neviem, či tento návrh zákona pomôže k celej tej záležitosti, ktorú, ktorú ste nastolili alebo proste jeden z príkladov ste uviedli, lebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tiež nie je inštitúcia, ktorá robí maximálne objektívne. Už tu bolo niečo naznačené a aj v prípadoch, kde dochádza k manipulácii so zdravotníckym záznamom, úrad je bezmocný. Proste, čo sa neobjaví v zdravotníckom zázname, alebo neraz sa stalo, že došlo k tomu, že tam určité záznamy zmizli alebo boli nejako prefabrikované, tak Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je bezmocný.
Fandím vám v tomto, určite bude to krok dopredu, ale kým sa neodstráni tá falošná lojalita medzi lekármi, tak ten boj vždy nebude, ako vždy ten boj bude taký nesúmerný a to dôkazné, dôkazné bremeno bude, tá poškodená časť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa Kiššová, vo vašom prejave bolo tak troška vycítiť, že do istej miery vítate aspoň to, čo vlastne aj ja vítam, že táto téma sa nastolila.
Nebudem hodnotiť legislatívnu kvalitu, ale minimálne aspoň je táto téma otvorená. Tiež si nemyslím, že tu vieme na tejto a na ďalšej schôdzi túto záležitosť vyriešiť. Máte pravdu v tom, že predovšetkým edukácia a prevencia by bola v tomto smere vítaná. Ale nám netreba len deti poúčať o tom, že ako sa majú stravovať, ale predovšetkým aj ich rodičov, ktorí nedbajú na to, že čo ich dieťa berie do úst, čo tomuto dieťaťu kupujú. Obezita sa zvyšuje u malých detí. To vidíme na telesných výchovách, že aké sú výsledky tých detí, čo sa týka pohybu. Preto, a keď už pre nič iné, tak aspoň na to je tento návrh dobrý, že budeme sa o tomto baviť.
Ale druhú vec ešte chcem otvoriť, a to je, že Slovensko je smetiskom potravín. Pozrite sa, čo sa predáva od nás pár kilometrov odtiaľ, na západ, v Rakúsku a čo sa predáva u nás v tom istom obale. S tým by sme tiež mali niečo spraviť.
A nedá mi, aby som nereagoval aj na článok v Plus sedmičke, že aký máme super bufet. Ja som zhrozený, že čo sa tam predáva, v našom poslaneckom bufete. No fakt tam je tiež samé nezdravé jedlo. Človek ani si nevie niekedy vybrať, že čo horšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)