Videokanál poslanca

Ja len krátko zareagujem, aby sme sa porozumeli. Áno, je pravda, že včera pán minister Žiga zo SMER-u pomerne obsiahlo niektoré veci vysvetlil, ale konkrétne to, čo som sa ja pýtal na tie poplatky za minerálne vody, vysvetlil, ale ja som sa s tým vysvetlením celkom aj uspokojil, aj stotožnil a chcem zdôrazniť ešte raz, Štefan, že čo som ja mal na mysli.
Ja som mal na mysli to, že akonáhle sem kolegovia zo SMER-u prídu buďto s nejakou záležitosťou, že chcú odstrániť svoju chybu, alebo sem prídu s kontroverznou vecou, alebo s menej populárnou vecou, tak sa uchyľujú ku klamaniu a zavádzaniu slovenských občanov. Toto ja vidím ako problém. Že keď oni sem prinesú takúto normu, tak sa ju snažia, snažia sa ju nejakým spôsobom marketingovo predať a prezentujú ju ako niečo, čo tá norma vôbec nie je. V tomto je problém. A tak je to presne aj v prípade tohto zákona, ktorý konkrétne napríklad aj my šiesti poslanci za SaS určite podporíme, pretože skutočne tá norma, neviem, či dva dni, alebo koľko dní to je v platnosti, vyvoláva obrovský chaos v obciach, a skutočne tí ľudia si nezaslúžia, aby jednoducho takýto chaos tam v tých obciach, takémuto chaosu boli vystavení.
Ale, kurník šopa, tak sa sem postavím, poviem, takúto chybu sme spravili, vážení občania, a ideme to odstrániť. A nieže to tu budem schovávať a niekde zaobaľovať niekde do niečoho úplne iného. To je to farizejstvo zo strany našich kolegov, SMER-u.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, mám tu v prvom bode napísané, že popriať pánovi Malatinskému všetko najlepšie v osobnom živote, to už nedokážem a možno môžem to urobiť, môžete to urobiť sprostredkovane, možnože trochu schytáte aj zaňho, ale zas nebude to až také strašné, ale rozhodol som sa, že vystúpim pár vetami z toho dôvodu, že som si vypočul zdôvodnenie predloženia tohto návrhu a prečítal som si dôvodovú správu. To je jediný dôvod, kvôli ktorému vystupujem.
Nie je problémom spraviť chybu, lebo chyby sa dejú, dokonca vo faktickej poznámke aj náš mladý kolega zo SMER-u nejakým spôsobom to aj, aj priznal, že chybu spravil, ale pán minister Malatinský nevyužil možnosť odísť vo veľkom štýle. Čo by sa, prepánakráľa, stalo, keby sa postavil... (Ruch v sále. Odmlčanie sa rečníka.) Ja počkám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, nerušte pána poslanca pri rozprave.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Mňa to vyrušuje. (Odmlčanie sa rečníka. Reakcia z pléna.) Pán Kondrót, vy ste sa mi už niekoľkokrát nepáčili v tomto parlamente a bol som ticho, tak by som vás poprosil, keby ste neprovokovali zbytočne.
To znamená, aký je problém, postaviť sa, dámy a páni zo SMER-u, a povedať, že sme sem doniesli hlúposť, že sme sem doniesli paškvil, že 83, alebo, pardon, 82 alebo 81, lebo myslím, že všetci v tom namočení neboli, kolegov zo SMER-u tu ako hlasovacie bábky za tento paškvil zahlasovali a ideme to opraviť. Toto je tá neúprimnosť, ako vy fungujete. My budeme o veľmi krátku dobu prerokovávať zákon, tzv. zákon o vode, o predaji vody a vy sa sem nepostavíte a nepoviete, že vy si myslíte, že je správne legalizovať predaj vody do zahraničia a že to máte v úmysle a že idete nastaviť podmienky a nesnažíte sa obhájiť tento váš názor a polemizovať o ňom, ale vy poviete, že idete brániť vývozu vody do zahraničia.
Keď sme schvaľovali zákon o pôde, o predaji pôdy, ten kontroverzný, ktorý už je na Ústavnom súde, tak vy ste nepovedali, že chcete umožniť slovenským veľkopodnikateľom v poľnohospodárstve, aby mohli jednoduchšie skupovať pozemky, ale vy ste tom opäť prezentovali, že idete ochraňovať, imaginárne ochraňovať slovenskú pôdu pred výpredajom do zahraničia. Toto je tretí prípad.
Nepoviete to, že ste schválili hlúposť kvôli tomu, že ste si urobili zo slovenských drobných podnikateľov - a špeciálne podnikateľov v poľnohospodárstve a potravinárstve - triedneho nepriateľa a že ste na základe toho sem doniesli hlúposť, ale vy sa tu idete schovávať za nejakú nesprávnu transpozíciu európskej smernice alebo niečo také. Korektné a čestné by bolo, keby aj v úvodnom slove, aj v dôvodovej správe bolo jasne napísané, že sa spravila chyba, bolo by tam popísané, aké hospodárske škody hrozia, pretože na to, že to prijímame v skrátenom legislatívnom konaní, tak musia hroziť nejaké hospodárske škody, a že to idete odstrániť.
Nečudujte sa, dámy a páni zo SMER-u, ja chcem, aby to tu zaznelo, že vás ľudia pokladajú za hlasovacie stroje a za hlasovacie bábky. Toto sa deje kvôli tomu a to zopakujem, že ste prijali normu, ktorá spôsobila chaos na obciach, a už v čase, keď ste ju prijali, tak ľudia, ktorí sa pohybujú v potravinárstve a poľnohospodárstve, tak si ťukali na čelo. A mňa by strašne zaujímalo, že čo nám vlastne tí drobní podnikatelia urobili. Tie malé slovenské eseročky alebo malí slovenskí živnostníci, kde naozaj častokrát to funguje tým spôsobom, že otec ráno zásobuje, mama večer predáva a potom spolu s dcérou ešte spoločne v noci robia účtovníctvo, tak tie doslova likvidujete. A toto sú potom výsledky. Pán profesor Jahnátek sem doniesol niekoľko noriem, ktoré doslova likvidujú slovenských drobných podnikateľov a malé slovenské eseročky. A toto je tiež jeden z takých prípadov. Skutočne by ma to zaujímalo, čo vám títo drobní podnikatelia urobili. A keď už urobíte takúto chybu, miesto toho, aby ste sa k tomu postavili čelom, tak idete tu balamutiť ľudí, balamutiť poslancov a balamutiť ľudí, ktorí legislatívny proces sledujú, lebo čudovali by ste sa, sú aj takí. Viacej sebareflexie, dámy a páni zo SMER-u, a menej marketingu by to možno chcelo. To je všetko, čo som chcel povedať.
Na záver, pán minister, by som vám poprial, aby ste takéto situácie tu v parlamente nezažili, že budete musieť opravovať paškvil vašich kolegov, a zároveň by som chcel vysloviť také želanie, aby ste takých legislatívnych noriem, ktoré budú hádzať polená pod nohy slovenským drobným podnikateľom v poľnohospodárstve a potravinárstve, nosili sem do parlamentu čo najmenej. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ja si dovolím zareagovať pár poznámkami.
Pán kolega Hlina, vy poznáte môj názor na tú normu, ktorú ste, o ktorej ste tu rozprávali. Absolútne, absolútne nepomôže toto, čo, čo nejakým spôsobom sa presadilo tým vaším pozmeňujúcim návrhom. Ja vám poviem len dva príklady v zmysle toho zákona, dnes keď na južnom Slovensku vlastní mamička so synom roľu a je napísaná roľa na syna a spolu ju obhospodarujú, mamička nemôže ísť predávať bez registračnej pokladne, toto ste dosiahli tým zákonom. Musí chodiť ten syn, čiže keď sa dohodnú, že on bude na tej roli pracovať, a ona by išla predávať na ten trh, tak musí mať registračnú pokladňu.
Takisto vám poviem ten druhý príklad, o ktorom sme, ktorý som vám už spomínal, práve tí podvodníci, ktorí na tej Miletičovej alebo hocikde inde predávajú tie španielske paradajky a papriky a uhorky a čo ja viem čo a prehlasujú to za slovenský tovar, tak práve tí sa pospájajú a kúpia si 5 metrov štvorcových niekde na východnom Slovensku pôdy a budú mať doklad o tom, že vlastnia pôdu. Tá norma je absolútne bezzubá a smeráci vám ju schválili preto, lebo ona nejakým spôsobom uškodí len tým ľuďom, ktorých bude regulovať, ktorí budú musieť opäť si zháňať nejaké potvrdenia. Je to, mali by sme si hovoriť pravdu a mali by sme prijímať normy, ktoré naozaj vylepšujú život, či už občanom Slovenska a špeciálne takýmto ľuďom, ktorí naozaj veľmi ťažko pôsobia v poľnohospodárskych podmienkach, vôbec v poľnohospodárstve.
Takže toto som pokladal za potrebné povedať a vysúkam vám desať takýchto príkladov, ako sa to dá obísť, a kde to je, kde ten zákon je absolútne bezzubý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pánovi kolegovi Muránskemu. Jednu vec by som ešte doplnil a teda chcel zdôrazniť, že mňa osobne tiež zaujíma tá časť, kde ste rozprávali o poplatku pre minerálne vody, pretože ak by to naozaj bolo tak, ako to ja chápem, ako ste to zrejme pochopili aj vy, tak, som presvedčený, toto by nie mierne zhoršilo podnikateľské prostredie, ale by to zlikvidovalo slovenský obchod s minerálkami. Každý, kto pracoval v potravinárskom sektore a kto pracoval v obchode, tak vie, s akými maržami sa pracuje v prípade minerálnych vôd, vie, za koľko sa tie minerálne vody predávajú, a vie, akým spôsobom sú doslova lemplované trebárs dopravné prostriedky, ktorými sa minerálne vody prevážajú. Už dnes tí, ktorí sa zaoberajú predajom a ktorí distribuujú minerálne vody do spotrebiteľskej siete, tak to robia prakticky zadarmo. A ja si to neviem predstaviť, ak by to bolo naozaj tak, že ten poplatok by bol 20 centov za jeden liter, že by slovenská minerálka bola schopná vôbec sa niekde dostať ešte na pulty. Takže ja chcem práve toto podčiarknuť a budem teda čakať, ono to tu zaznie podľa mňa niekoľkokrát ešte dnes, na vysvetlenie práve v tejto veci. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja myslím, že to stihnem aj vo faktickej zareagovať, nemusím na konci. To je v podstate len technikália. Samozrejme, že aj so sadzbami, aj s tými hranicami sa dá hýbať v druhom a treťom čítaní v prípade, že by ten zákon získal podporu, takže tam nie je žiaden problém. A čo sa týka ten prvej veci vlastne, o ktorej si hovoril, Štefan, konkrétne ja aj kolegovia zo strany SaS sme v tej skupine poslancov, ktorá iniciovala podanie na Ústavný súd v súvislosti so zákonom o pôde. Vidím, že aj ty si podpísal, takže áno, to je presne to, že ten zákon, ktorý sme schválili predtým, o pôde, tak to bol zákon proti vlastníkom pôdy, ktorých jednoducho obmedzuje a obmedzuje ich slobodné práva a obmedzuje aj kupujúcich. Ja sa nechcem už k tomu vracať, lebo obrovské množstvo už bolo k tomu povedané.
A toto je zákon presne naopak. Toto je zákon, ktorý veľkému množstvu vlastníkov, ktorí naozaj vlastnia to, maličké švíky, častokrát je to v metroch štvorcových, aj to je v malých podieloch, umožniť to, aby sa toho zbavili bez toho, aby museli za to platiť obrovské peniaze. Ten návrh zákona, ktorý je tu teraz prerokovávaný, vznikal paralelne spolu s tým návrhom zákona o pôde. Takže z toho dôvodu tam mohla vzniknúť takáto, nechcem povedať, disproporcia alebo takáto polemika. Ale hovorím, to je len technikália. Uvidíme, že ako sa k tomu ostatní kolegovia v parlamente postavia.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh novely zákona o správnych poplatkoch, hoci formálne patrí do kompetencie ministerstva financií, z hľadiska jeho vecného významu sa dotýka rezortu pôdohospodárstva... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, ale nevidím tu spravodajcu Ivana...

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Ja som mu volal. On príde.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Príde, áno? Dobre. Skvele. Nech sa páči.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Už je na ceste. Ja budem dlhšie rozprávať, takže stihne prísť.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
V stručnosti zhrniem dôvody, ktoré ma viedli k podaniu tohto návrhu a podstatu. Ako všetci vieme, charakteristickým znakom vlastníctva pôdy na Slovensku je jeho mimoriadna rozdrobenosť, ktorá je jednou z príčin nelichotivého stavu nášho poľnohospodárstva a tvorí aj psychologickú bariéru pri investovaní do pôdohospodárstva, napríklad do budov. Samozrejme, že podnikatelia v agrosektore váhajú investovať niekde, kde pôdu nevlastnia a kde nemajú istotu, že na nej budú môcť hospodáriť aj niekoľko desaťročí. Jedným z riešení je sceľovanie rozdrobenej pôdy do väčších celkov tak, aby sme na konci tohto procesu mali stabilné poľnohospodárske podniky prepojené so spracovateľským sektorom.
Hlavná príčina rozdrobenosti, ktorú je nevyhnutné eliminovať, historicky tkvie v uhorskom práve. Tento právny systém umožňoval atomizáciu spoluvlastníckych podielov bez akýchkoľvek obmedzení, ktoré by zachovali aspoň minimálnu ekonomicky zmysluplnú výmeru na jeden spoluvlastnícky podiel. V dôsledku tohto nevhodného právneho prostredia obyvateľstvo celkom prirodzene šetrilo na administratívnych a správnych poplatkoch. Pri dedičských konaniach sa nenahliadalo do katastrálnych máp, a tak sa parcely delili v zlomkoch medzi príslušných dedičov na tretiny, na štvrtiny, na pätiny, pričom reálne užívanie každej z nich si neformálne dohodli medzi sebou. Pri dedení na každú ďalšiu generáciu sa menovateľ zlomku spoluvlastníckeho podielu zvyšoval geometrickým radom a dnes máme v katastri len minimum pozemkov v extraviláne zapísaných na jedného vlastníka. Spravidla jeden vlastník vlastní niekoľko desatín, stotín a v niekoľkých prí..., niektorých prípadoch aj tisícin z danej parcely. Hoci sa ďalšie drobenie pôdy zastavilo, resp. výrazne sťažilo zákonnou úpravou v roku 1995, stav spred tohto obdobia zostal zachovaný.
Okrem toho, že proces atomizácie pôdy siaha hlboko do uhorských dejín, pod súčasný katastrofálny stav, ktorý je kombináciou extrémnej rozdrobenosti a nulových väzieb k pôde, sa v nemalej miere podpísali aj novšie dejiny - obdobie kolektivizácie poľnohospodárskej výroby, nové pracovné príležitosti v priemysle a službách a s tým súvisiace sťahovanie sa vidieckeho obyvateľstva do miest - všetky tieto faktory spôsobili, že v súčasnosti veľké množstvo vlastníkov vlastní mimoriadne malé spoluvlastnícke podiely, pričom v danej obci už v mnohých prípadoch ani nebývajú a vlastníctvo malej výmery pôdy nemá pre nich podstatnejší ekonomický význam.
Jedným zo subjektov, ktorým je táto úprava adresovaná, sú tí prvovýrobcovia, ktorí by chceli nadobudnúť vlastnícke právo k obhospodarovanej pôde a zvýšiť tak svoju konkurenčnú výhodu v rámci agrosektoru. Výkup drobných podielov však v súčasnosti nie je zaujímavý z dôvodu organizačnej a administratívnej náročnosti a v neposlednom rade aj finančnej záťaže. Okrem priameho výkupu štát nemá veľa možností, ako prispieť k sceľovaniu pôdy. Zníženie finančnej záťaže spočívajúcej v správnych poplatkoch je však jednou z nich.
Cieľom navrhovanej úpravy je preto znížiť správny poplatok pre návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v súvislosti s prevodom pôdy s nižšou výmerou v extravilánoch obcí a napomôcť tak riešeniu súčasného stavu mimoriadnej rozdrobenosti vlastníckych vzťahov k pôde. Tento návrh pomôže každému účastníkovi budúceho zmluvného vzťahu. Pomôže jednak kupujúcim, najmä prvovýrobcom, ale aj predávajúcim, drobným vlastníkom, ktorí by sa po dlhom čase konečne mohli dostať k určitým finančným prostriedkom. Napriek zníženiu poplatkov predpokladáme pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Ak si vezmeme, že doteraz sa niektoré prevody vlastníctva pôdy jednoducho neuskutočnili, lebo hodnota správnych poplatkov, kolkových známok bola vo viacerých prípadoch vyššia ako cena samotnej pôdy, štát z toho nemal ani cent. Ak sa teraz uskutoční napríklad desaťtisíc prevodov, ktoré by sa inak neuskutočnili, pri najnižšej mnou navrhovanej sadzbe päť eur štát z toho bude mať 500-tisíc eur ako bonus, 50-tisíc, pardon, 50-tisíc eur ako bonus, ktorý by inak nezískal.
V návrhu zákona navrhujeme tri znížené pásma. Do 500 metrov štvorcových poplatok 5 eur. Od 501 metrov štvorcových do 2 000 metrov štvorcových poplatok 15 eur a od 2 001 metrov štvorcových do 5 000 metrov štvorcových poplatok 30 eur. Nad 5 000 metrov štvorcových je navrhnuté, aby dnešný poplatok 66 eur zostal.
Návrh zákona je ošetrený aj voči prípadným špekuláciám rozdeľovania existujúcich listov vlastníctva, na ktorých sa nachádza viac parciel, rozdeľovaním listu vlastníctva na viac listov vlastníctva, resp. k rozdeľovaniu parciel na spoluvlastnícke podiely alebo k zmenšeniu spoluvlastníckeho podielu tak, aby neprišlo k enormnej záťaži katastrálnych úradov. Takýchto prípadov sa navrhnuté znížené pásma netýkajú.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán námestník generálneho prokurátora, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť rozčarovanie z ponuky na funkciu špeciálneho prokurátora, ktorú sme my ako volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky dnes dostali. Toto rozčarovanie sa nesie vo viacerých rovinách. Moje sklamanie smeruje priamo do radov prokurátorov. Akým spôsobom sa chcú prokurátori, ktorí v súkromných rozhovoroch a diskusiách kritizujú pomery na špeciálnej prokuratúre, podieľať na zlepšení jej fungovania, keď sa do konkurzu na jej najvyššieho šéfa nikto z nich neprihlásil. Vysvetlenie, ktoré som dostal, citujem, „len by niekto skúsil, aj tak by nevyhral, lebo je to dopredu rozhodnuté a dotyčný trúfalec by za svoju opovážlivosť znášal dôsledky,“ ja osobne neberiem". Tento postoj pokladám za alibistický. Ak mám úprimný záujem zlepšiť chod inštitúcie, v ktorej pracujem, tak sa ju musím v prvom rade snažiť zreformovať dostupnými prostriedkami znútra. A týmto dostupným prostriedkom bude jednoznačne konkurz, ktorý na túto pozíciu bol vypísaný. Ak má prokurátor strach alebo obavy z takej veci, ako je kandidatúra, tak ako sa potom vyrovnáva so strachom alebo obavami pri stíhaní zločincov páchajúcich závažnú trestnú činnosť?
Teraz mi dovoľte, dámy a páni, upriamiť vašu pozornosť na samotného kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora pána Dušana Kováčika.
Zdravý rozum nám hovorí, že také pozície, ako je funkcia generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, ale aj mnohé iné, napríklad riaditeľa Najvyššieho kontrolného úradu, ombudsmana a tak ďalej, do ktorých sa kandidát presadí so širokou podporou, s podporou naprieč politickým spektrom alebo s podporou širokej odbornej aj laickej verejnosti, by sa mali po skončení funkčného obdobia obhajovať a aj obhájiť aspoň s rovnakou podporou, akú kandidát dostal pri svojom predchádzajúcom zvolení. V takejto následnej voľbe sa už totiž posudzuje najmä to, čo kandidát vo funkcii dokázal. Asi sa zhodneme, že funkcia špeciálneho prokurátora je funkcia apolitická. Verejne známymi sú fakty, že pána Kováčika podporovali v minulosti prakticky všetky politické strany. A aká je situácia dnes? Dnes po zhodnotení výsledkov jeho práce jeho opätovnú kandidatúru podporujú dve politické strany, vládna strana SMER a SDKÚ. Je to tak, dámy a páni, podporujú ho strany, ktorým jeho doterajšia činnosť alebo, presnejšie povedané, nečinnosť vyhovovala a vyhovuje. K tomu sa ešte dostanem. Je však proti nemu, a to na základe jeho práce, nastavená verejnosť, odborné organizácie, občianske združenia. Preto si myslím, že špeciálny prokurátor pán Kováčik mal nabrať odvahu na sebareflexiu a kandidatúru vôbec nemal podávať.
Minister vnútra Robert Kaliňák sa na adresu pána Kováčika vyjadril, že je to človek na svojom mieste, lebo sa za tie roky s ním nespája žiadna kauza ani škandál. Táto replika je ďalší škandál. Pán Kaliňák mal totiž správne uviesť, že sa s ním neviazala žiadna odhalená korupčná politická kauza alebo škandál. To by bolo presné.
Podľa dostupných informácií pán Kováčik riešil za 10 rokov pobytu vo svojej funkcii spolu 110 káuz, dodnes rozhodol v 91 prípadoch, 19 káuz ešte rieši. Za týchto 10 rokov podal 12 obžalôb, zastavil 59 trestných stíhaní. Akceptujem to, že náplňou práce špeciálneho prokurátora nie je len realizovanie konkrétnych trestných vecí, ale aj riadenie úradu. Taktiež nikto z nás od stola nedokáže povedať, že pomer tých káuz nemal byť 12 ku 59, ale napríklad 36 ku 35. Čo je však povšimnutiahodné, smutné a zároveň až tragikomické, to je to, že nebola dotiahnutá do konca ani jedna veľká politická korupčná kauza, ani jedna, dámy a páni. A práve špeciálna prokuratúra má byť garantom vyšetrovania a stíhania takýchto závažných politických korupčných káuz.
Tak si niektoré z tých najväčších káuz pre osvieženie pamäti teda pripomeňme.
Prvá veľká kauza, kauza olejárov. Dňa 26. novembra 2007 zastavil špeciálny prokurátor trestné stíhanie voči Tiborovi Farkasovi a Petrovi Olgyayovi. Polícia ich stíhala pre trestné činy založenia zločineckej skupiny a krátenie daní a poistného v kauze tzv. olejárskej mafie. Vyšetrovateľ sa nestotožnil s rozhodnutím Dušana Kováčika, pretože sa javilo ako predčasné, povedala vtedy hovorkyňa polície pani Dobiášová. Pán Kováčik zastavil stíhanie aj napriek nesúhlasu dozorujúceho prokurátora Vladimíra Turana. Ten na protest žiadal, aby bol odvolaný z prípadu. Pán Kováčik toto rozhodnutie navyše urobil v čase, keď bol pán Turan práceneschopný, pričom tvrdil, že svoj postoj, citujem, niekoľkokrát prekonzultoval s dozorujúcim prokurátorom. Stíhaní Farkas a Olgyay navyše neboli podľa polície pešiaci. V rámci olejárov sme mali zadefinovaných päť úrovni riadenia, v tzv. južnej vetve boli na štvrtom stupni, čo bola druhá najvyššia úroveň. „Zastavenie trestného stíhania nám výrazne skomplikovalo dôkaznú situáciu proti celej štruktúre na južnom Slovensku.“ Toto je citácia jedného z vyšetrovateľov. Policajti boli takí nahnevaní, že 7. januára 2008 podali na Generálnu prokuratúru podnet, aby preskúmala rozhodnutie špeciálneho prokurátora. A vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka im vyhovel. Dňa 3. marca 2008 Kováčikovo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zrušil. Dozorujúci prokurátor pán Turan následne súhlasil, že bude v prípade pokračovať ďalej. A viete, ako to pokračovalo, panie poslankyne a páni poslanci? Pán Kováčik 20. novembra 2009 trestné stíhanie opäť a teraz už definitívne zastavil, ako inak, v čase, keď bol dozorujúci prokurátor Turan na dovolenke. V kauze olejárov vyšetrovací spis mal v tom čase 27 tisíc strán, len prepisy z odposluchov zabrali 17 šanónov, polícia celkovo obvinila 88 ľudí, v prípade 21 z nich bolo trestné stíhanie zastavené. Pán Kováčik však osobne takto rozhodol len o Farkasovi s Olgyayom.
Druhá veľká kauza, kauza Veľký Slavkov. Dňa 26. februára 2008 v čase, keď bolo členom vládnej koalície Hnutie za demokratické Slovensko, polícia obvinila bývalých námestníkov riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Branislava Brízu a Helenu Osuskú, obaja boli nominanti za Hnutie za demokratické Slovensko, zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Vyšetrovateľ ich začal stíhať pre prevody lukratívnych pozemkov v rôznych častiach Slovenska vrátane Veľkého Slavkova, ku ktorým sa cez reštituentov dostali podnikatelia blízki Vladimírovi Mečiarovi. Brízu polícia podozrievala aj z antidatovania zmlúv a vydierania zamestnancov fondu, ktorým sa mal vyhrážať, že ak neodsúhlasia prevod pozemkov na konkrétnych reštituentov, prídu o zamestnanie. Pán Dušan Kováčik niekoľko mesiacov po tom, ako ho parlament druhýkrát zvolil za špeciálneho prokurátora, zastavil trestné stíhanie voči pani Osuskej. Kováčikovo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zrušil generálny prokurátor Dobroslav Trnka mimoriadnym opravným prostriedkom. Tá sa následne obrátila na Ústavný súd, kde uspela, Branislav Bríza je už obžalovaný a súd by mal o kauze rozhodnúť 22. mája 2014.
Tretia veľká kauza, kauza korupcie v Železniciach Slovenskej republiky. Dňa 27. októbra 2009 v čase, keď bola najsilnejšou stranou vládnej koalície strana SMER, polícia obvinila päť ľudí z korupcie pri verejnom obstarávaní na Železniciach, ktoré vtedy ovládali nominanti strany SMER. Vyšetrovateľ začal stíhať regionálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky vo Zvolene Jaroslava Kováčika, podotýkam, aj tomto prípade meno Jaroslav Kováčik, aj v tom prípade, keď som hovoril predtým o pani Helene Osuskej, sa jedná len o menovcov, a zástupcov štyroch firiem, ktorý mal za 5-percentnú províziu dohadzovať lukratívne štátne zákazky. Polícia obvinila aj riaditeľa Centra logistiky a obstarávania Železníc Milana Mikluša, ktorý mal blízko k mecenášom strany SMER Vladimírovi Poórovi a Miroslavovi Výbohovi. Vyšetrovateľ začal Milana Mikluša stíhať spolu s Jaroslavom Kováčikom, vedúcou oddelenia uvedeného centra a dvoma podnikateľmi za machinácie pri verejnom obstarávaní. Polícia sledovala Jaroslava Kováčika, ktorý išiel údajne k Milanovi Miklušovi do Bratislavy odovzdať časť provízie zo zmanipulovaných tendrov. Vyplácanie „sponzorského“ za vopred dohodnuté zákazky najskôr pred vyšetrovateľom potvrdil aj jeden zo subdodávateľov Železníc. Dozorujúci prokurátor Juraj Novocký navrhoval pre Jaroslava Kováčika a Milana Mikluša väzbu pre obavy z ovplyvňovania svedkov a pokračovania v trestnej činnosti. Dva dni po vznesení obvinenia však poslal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý nemal s prípadom nič spoločné, špecializovanému súdu fax, že berie návrh dozorujúceho prokurátora Juraja Novockého späť. Dôvod nepoznáme, povedala vtedy hovorkyňa polície Dobiášová. A opäť, čuduj sa svet, aj v tomto prípade bol dozorujúci prokurátor Juraj Novocký v tom čase na dovolenke. Dôležitejšie však je to, že po rozhodnutí nestíhať Jaroslava Kováčika s Milanom Miklušom väzobne sa čiastočne zmenila aj dôkazná situácia. Spomínaný podnikateľ napríklad zmenil výpoveď, keď následne tvrdil, že pod pojmom sponzorské nemyslel úplatky pre manažérov Železníc, ale peniaze pre železničné odbory a športový klub. Polícia síce zaistila v Miklušovej kancelárii niekoľko obálok s peniazmi, no nepodarilo sa jej už preukázať, že mu ich priniesol Jaroslav Kováčik. Milan Mikluš napokon z kauzy vyviazol bez trestu, Jaroslava Kováčika však špecializovaný súd, trestný súd už trikrát odsúdil za prijímanie úplatku. Naposledy to bolo teraz 3. marca 2014, hoci rozhodnutie nie je ešte právoplatné. Pôvodne bol pritom Jaroslav Kováčik podozrivý, že zobral provízie vo výške 10 tisíc eur. Súd mu však preukázal úplatky len za 5 600 eur. Jaroslav Kováčik napokon dostal štyri roky nepodmienečne a peňažný trest 6 500 eur. Dámy a páni, vzhľadom na verdikt súdu v prípade Jaroslava Kováčika, ktorý bol nakoniec predsa len odsúdený, je otázka spochybnenia rozhodnutia špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika nevziať svojho menovca v roku 2009 do väzby a aj otázka, či nekonal v tomto prípade špeciálny prokurátor opäť účelovo, keďže išlo o nominanta strany SMER, absolútne namieste.
Štvrtá veľká kauza, kauza financovania politických strán. Dňa 6. 12. 2010 bolo vydané asi najviac kontroverzné rozhodnutie Dušana Kováčika, a síce rozhodnutie, ktorým zrušil uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania v kauze utajených sponzorov strany SMER. Bolo tým zabránené tomu, aby zmluvu medzi podnikateľom Ľubomírom Blaškom a bývalým koordinátorom volebnej kampane strany SMER Fedorom Flašíkom preskúmali odborníci z oblasti grafológie. Zároveň týmto rozhodnutím bolo znemožnené tomu, aby preverili nahrávku s hlasom podobným Robertovi Ficovi špecialisti z Kriminalistického a expertízneho ústavu polície. Oba tieto úkony totiž mali policajti v úmysle vykonať. A dodnes sa nevykonali. Napriek tomu, že som presvedčený, že všetkým prítomným v tejto sále a zároveň drvivej väčšine občanov Slovenska je známe, o čo v prípade podvodného financovania strany SMER ide, pripomeniem, že išlo o prípad, keď z kópie zmluvy, ktorá bola zverejnená médiami v lete 2010, vyplýva, že podnikateľ Ľubomír Blaško mal za tridsaťdva miliónov slovenských korún, ktoré daroval strane SMER, dostať miesta na kandidátke strany, štátneho tajomníka a funkcie v energetike a na železniciach. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik nevzal do úvahy ani originál zmluvy medzi Ľubomírom Blaškom a Fedorom Flašíkom, ktorý doručil na políciu vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic. Zo zvukového záznamu predmetnej nahrávky vyplýva, že utajení sponzori naliali do strany SMER mimo oficiálneho účtovníctva minimálne sedemdesiatpäť miliónov slovenských korún. Hlas navlas podobný dnešnému premiérovi Robertovi Ficovi zároveň na nahrávke tvrdí, že peniaze zohnal vlastnou hlavou. A nepomohlo ani to, že paralelné a nečestné financovanie strany SMER cez médiá potvrdil aj zakladajúci člen strany SMER Bohumil Hanzel, ktorý demonštratívne odniesol údajné dôkazy na švédsku ambasádu. Napriek tomu, že verejne obvinil niektorých predstaviteľov strany SMER a ich údajných sponzorov z nečestných praktík a paralelného financovania, títo naňho nikdy za to nepodali trestné oznámenie. „Z rodinných dôvodov“ sa Bohumil Hanzel veľmi rýchlo z kauzy následne stiahol. Podotýkam, že obálka s údajnými dôkazmi je dodnes na švédskej ambasáde alebo aspoň krátko po voľbách v roku 2012 bola. Viem to, lebo som si to priamo ja osobne na švédskej ambasáde overil. Špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika to však po vydaní jeho škandálneho rozhodnutia v decembri 2010 až dodnes už nezaujímalo. Treba spomenúť aj fakt, že o niekoľko dní, začiatkom januára 2011 špeciálna prokuratúra rozhodla aj o zastavení vyšetrovania v kauze financovania SDKÚ, lebo sa podľa nej nepotvrdilo, že pri predaji hotela Forum Bratislava nastali nejaké nezrovnalosti a nezistili sa skutočnosti uvádzané bývalým predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom o tom, že predstavitelia politickej strany SDKÚ počas privatizácie získali nejaké provízie z tejto privatizácie, ktoré by boli predmetom legalizácie nezákonných príjmov. Pripomínam, že vtedajší expremiér Robert Fico obvinil pred parlamentnými voľbami v roku 2010 stranu SDKÚ z nekalého financovania cez nastrčené firmy. Líder kandidátky SDKÚ Mikuláš Dzurinda vtedy kvôli tomuto obvineniu z kandidátky odstúpil, čo je mimoriadne pozoruhodné v súvislosti s neskorším uvedeným zistením špeciálnej prokuratúry o tom, že sa vlastne nič nestalo. Je potrebné pre objektivitu dodať, že dozorujúcim prokurátorom pri tejto kauze SDKÚ nebol Dušan Kováčik, aj keď prokuratúra bola pod jeho vedením, ale bol ním iný prokurátor.
Piata veľká kauza, kauza Gorila. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik dlhodobo dozoruje aj megakauzu Gorila. Dámy a páni, Gorila je otrasné svedectvo nielen o korupcii pri privatizácii za druhej Dzurindovej vlády, z ktorej sú podozriví nominanti a predstavitelia strany SDKÚ, ale aj svedectvo o kupovaní politikov a štátnych úradníkov, nominantov tak strany SDKÚ, ako aj strany SMER finančnou skupinou. Gorila je svedectvom o kupovaní poslancov, o vydieraní bývalého ministra dopravy, o podvode, do ktorého mal byť zapletený exminister hospodárstva, a o mnohých ďalších špinavostiach. Podľa vyjadrenia novinára Toma Nicholsona, ktorý priniesol prvýkrát spis Gorila na políciu už v lete v roku 2009, pána Kováčika, ktorý ho vtedy vypočúval, nezaujímala podstata, teda korupcia alebo kupovanie politikov, ale to, kto vyniesol spis Gorila von. Nicholsona sa pýtal, odkedy má spis a kto mu ho dal. Zaujímalo ho len to, aby chytil a potrestal zradcu. Takto opísal priebeh výsluchu novinár Nicholson a to bolo všetko. Až po zverejnení tohto spisu na internete v decembri 2011, keď už bol mediálny tlak, aj tlak verejnosti enormný, umožnil opätovné začatie vyšetrovania. To dnes stagnuje a jeho stagnáciu je možné badať hlavne po marcových voľbách 2012. Len málo ľudí na Slovensku, ak takí vôbec existujú, dnes žije v nádeji, že tieto podozrenia týkajúce sa predstaviteľov strán SMER a SDKÚ a osôb s nimi spojených sa niekedy vyšetria. Na kauze Gorila a na kauze financovania strany SMER vlastnou hlavou, dámy a páni, dnes úplne plasticky vidíme, v akej zdeformovanej spravodlivosti žijeme, akú beztrestnosť požívajú v tomto štáte niektoré privilegované skupiny občanov.
Šiesta veľká kauza, kauza tunelovania Vojenskej spravodajskej služby. Kauza, o ktorej netreba asi veľa rozprávať, je kauza, ktorá sa ešte stále vyšetruje. Jedná sa o vážne podozrenia z nezákonných prevodov hnuteľného aj nehnuteľného majetku Vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády. Správa o tomto škandále prenikla na verejnosť zhruba pred rokom a rok sa už vyšetruje, napriek enormnej snahe dôstojníkov Vojenského spravodajstva podozrivých z vážnych zločinov, ktorí sú dodnes ako aktívni dôstojníci a môžu veselo mariť dôkazy, keďže ich minister obrany Martin Glváč odmietol postaviť mimo služby, a ktorí sa snažili urputne správu spochybniť, napriek samotnému ministrovi Glváčovi, ktorý označoval správu ako kačicu a snažil sa ju zamiesť pod koberec, napriek predsedovi osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva Martinovi Fedorovi, toho času ešte stále zo strany SDKÚ, ktorý v zle skrývanej zhode s členmi výboru za SMER sabotoval súčinnosť a vyšetrovanie tohto kontrolného výboru, a to až do prijatia toho pamätného uznesenia, že výbor sa danou kauzou už nebude zaoberať. To, či to bolo aj preto alebo práve preto, že sa postupne ukazovalo, že v kauze tunelovania Vojenskej spravodajskej služby lietajú aj dôstojníci, ktorí fungovali vo Vojenskom spravodajstve aj počas rokov 2002 až 2006, keď rezort obrany viedla SDKÚ a niekoľko mesiacov aj on osobne, bližšie nebudem komentovať. Napriek tomuto všetkému sa kauza stále, teda aspoň údajne vyšetruje. Takže stále by tu mala byť šanca na potrestanie vinníkov. Dámy a páni, som však skeptický. Podľa vyjadrenia samotného autora správy, bývalého zástupcu riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Vladimíra Suchodolinského, znova sa zopakovala situácia, ktorú som spomínal v súvislosti s Gorilou a výsluchom novinára Nicholsona u Dušana Kováčika, podstata kauzy, podozrenie z rozkrádania majetku na ministerstve obrany, nikoho vôbec nezaujímala, viac ich zaujímalo, prečo sme to vyšetrovali, kto boli spojky bývalého zástupcu riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Suchodolinského a podobne. Predvolaný na výsluch bol aj novinár Nicholson, ktorý si dovolil napísať o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby blog. Ešte jedna vec sa udiala, dámy a páni, a síce kľúčovému svedkovi, ktorý vyšetrovanie tunelovania Vojenskej spravodajskej služby naštartoval, bývalému riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby Romanovi Mikulcovi. Niekoľko dní po prevalení kauzy tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, presne 21. 3. 2013 nariadil policajný vyšetrovateľ prehliadku Mikulcovho auta pre údajné podozrenie zo sabotáže a ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Vraj unikali informácie do denníkov SME a Nový Času. Hneď na druhý deň zastavila Romana Mikulca policajná hliadka, jeden z vyšetrovateľov si nasadil gumené rukavice a začal hľadať. A teraz vám odcitujem Romana Mikulca: „Na zadnej strane sedačky spolujazdca je vrecko. Keď tam prvýkrát strčil ruku, nenašiel nič. Jeden z policajtov na to reagoval slovami: „Chlapci, to sa mi nezdá, poďme ešte raz." Druhý pokus už bol úspešný. Po nejakých troch alebo štyroch minútach intenzívneho šúchania povedal, že tam niečo cíti. Odrazu vytiahol akúsi pamäťovú kartu a hodil ju na sedadlo." Podľa jeho slov sa vyšetrovatelia evidentne uspokojili, odišli na obed, pričom povedali kolegom, aby to dokončili, a až potom sa začala štandardná prehliadka auta, to znamená kufor a ďalšie priestory, polícia zaistila aj dokument s logom Vojenskej spravodajskej služby, ktoré vybrala z auta tak, aby ich bolo dobre vidno aj na kameru, celú akciu totiž monitorovala TV Markíza aj iné médiá, ktoré boli „čisto náhodou prítomné“, ostentatívna prehliadka, ktorá trvala približne šesť hodín, pôsobila ako demonštrácia sily. Prehliadku v byte Romana Mikulca nevykonali. Dámy a páni, takže sa nám tu niekto snaží nahovoriť, že máme tu bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, ktorý robil dvadsať rokov ako vrcholový dôstojník Vojenského spravodajstva, ktorý cestou na kúpalisko nosí so sebou pamäťové karty v nejakom zadnom vrecku svojho vozidla a zároveň nejaké dokumenty v papierovej forme s logom Vojenskej spravodajskej služby, a pri zákroku, ktorý bol povolený len niekoľko hodín predtým, ako sa vykonal, sa pri jeho začatí čisto náhodou ocitli aj dve najmienkotvornejšie médiá. Už vtedy som vyjadril presvedčenie že zo strany polície a terajšieho vedenia Vojenskej spravodajskej služby išlo o zastrašovanie kľúčového svedka pri kauze tunelovania Vojenskej spravodajskej služby. A som o tom presvedčený do dnes. Polícia následne Romana Mikulca zadržala. A umiestnila ho do cely predbežného zadržania. Na pamäťovej karte, ktorú vytiahol z jeho auta jeden z vyšetrovateľov, sa vraj nachádzali tajné informácie. Romana Mikulca vzápätí obvinili z ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Roman Mikulec strávil v cele predbežného zadržania zhruba 24 hodín, odvtedy je stíhaný na slobode. Viackrát bol vypovedať k údajnému úniku utajovaných skutočností aj k tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby. Mal pritom rovnaký pocit ako Vladimír Suchodolinský, že vyšetrovateľovi pripravil otázky opätovne niekto, kto nemá záujem, aby sa vyšetrilo samotné tunelovanie, ale má enormný záujem na tom, aby zistil, ako sa informácie dostali na verejnosť, a najmä aby sa zapchali ústa svedkom. A tento niekto, dámy a páni, sedí v tomto ťažko skúšanom štáte hodne vysoko. Samozrejme, ani v obvinení, ani v trestnom stíhaní sa už slovo sabotáž vôbec nespomína, to tam bolo preto, aby sa mohla urobiť taká prehliadka, pretože ohrozenie dôvernej a utajenej skutočnosti by takúto ostentatívnu prehliadku a demonštráciu sily neospravedlňovalo. No a aby som nezabudol, viete, kto je podpísaný pod súhlasom na túto prehliadku auta Romana Mikulca a aj pod súhlasom na jeho umiestnenie do cely predbežného zadržania? Tušíte správne, je to špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. V zmysle všetkého tohto, čo som tu uviedol, som presvedčený, že ani kauza tunelovania Vojenskej spravodajskej služby nebude nikdy vyšetrená tým spôsobom, že tunelári budú postavení pred súd.
Dámy a páni vymenoval som šesť najväčších káuz a kontroverzných rozhodnutí kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a vrátim sa k mojim sklamaniam.
Ďalšie sklamanie, ktoré je zároveň aj opovrhnutím, smeruje k niektorým predstaviteľom politických strán SMER a SDKÚ. Dnes je jasné a zároveň i tragické, prečo práve tieto dve strany, ich členovia a ich klienti, ktorí lietajú v takto závažných kauzách, ako je financovanie politických strán, alebo Gorila, podporujú opätovnú kandidatúru pána Kováčika. On totiž mnohých činovníkov zachránil pred trestným stíhaním a zrejme aj pred odsúdením. Dušan Kováčik je totiž kľúčovou osobou pri udržiavaní tohto nemravného systému privilégií a beztrestnosti pri živote.
Moje ďalšie sklamanie patrí poslancovi za SDKÚ Ivanovi Štefancovi. Je to sklamanie z jeho vyjadrenia pre médiá, že pán Kováčik v princípe vo funkcii nefungoval nijako zle, že ide o jednu z mála inštitúcií, ktorá sa snažila postupovať konštruktívne, že odbornosť v nej zostala zachovaná, že s osobou pána Kováčika nemá žiadny problém a že sa Dušan Kováčik neprofiloval ako stranícky kandidát na rozdiel od bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Toto jeho vyjadrenie je úplne scestné.
A na záver mi dovoľte vysloviť výčitku, aj keď sprostredkovane, keď tu nie je pán generálny prokurátor, aj vám, pán námestník generálneho prokurátora, budem rád, keď ju budete tlmočiť generálnemu prokurátorovi, pretože on je ten, čo mal medzi prokurátormi vytvoriť atmosféru súťaživosti pri hlásení sa do výberového konania na funkciu špeciálneho prokurátora, on je ten, ktorý mal dať najavo, že o takúto súťaž stojí, a posmeliť tých prokurátorov. Neurobil to. Podľa medializovaných informácií sa v uzavretom prostredí špeciálnej prokuratúry za prejavenie svojho postoja trestá. Naznačuje to aj spôsob, akým sa pán Kováčik v minulosti vyrovnával so svojimi podriadenými. Za prejavenie kritického názoru sa mal postarať, aby jeho podriadení Maroš Žilinka a Jaroslav Palkovič nedostali polročné odmeny ako jediní z celej Generálnej prokuratúry, a to len preto, že Maroš Žilinka s Jaroslavom Palkovičom sa v rozhovore pre médiá vyslovili za otvorenie diskusie o zásadnej systémovej zmene vo fungovaní prokuratúry. Takisto médiami prebehli informácie, že prokurátor Ján Šanta, ktorý sa v roku 2009 postavil ako protikandidát Dušana Kováčika pri voľbe špeciálneho prokurátora, následne čelil nezmyselnému disciplinárnemu konaniu, ktoré proti nemu inicioval sám kandidát pán Kováčik. Neviem, či sú tieto medializované informácie pravdivé úplne do bodky, ale práve preto, že ich dodnes nikto nevyvrátil, mal pán generálny prokurátor Čižnár vyslať jasný signál prokurátorskému zboru, že nedopustí, aby sa takéto niečo pri terajšej voľbe pod jeho kuratelou udialo, že ani jeden protikandidát pána Kováčika nebude perzekvovaný ani nijako inak postihovaný, preto, lebo on sa osobne o to zasadí. Ja som na 100 % presvedčený, že ak by takýto signál pán Čižnár vyslal medzi prokurátorov, bolo by sa ich tam prihlásilo viac. Tento signál však nevyslal. A preto aj on nesie svoj diel viny na tom, že ste dnes, pán námestník generálneho prokurátora, medzi nás, volených zástupcov slovenských občanov, prišli s ponukou jediného kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora, ktorá je pre mňa osobne a mojich kolegov zo strany Sloboda a Solidarita neprijateľná.
Dámy a páni, poslanci za stranu SaS na základe skutočností, ktoré som uviedol v tomto vystúpení, pána Dušana Kováčika na funkciu špeciálneho prokurátora nepodporia a vás, vážené kolegyne a vážení kolegovia, si dovoľujem požiadať, aby ste spravili to isté. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Skúsim na všetkých troch zareagovať, pokiaľ stihnem. Pán kolega Hlina, presne je to tak, ako hovoríte. Mimoriadny výbor k tým štyrom tragickým udalostiam branno-bezpečnostným smeráci dva mesiace ignorujú a takýto paškvil tu predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní. Paškvil, ktorý uprednostňuje lobistov, veľkopodnikateľov a veľkostatkárov. Nad tým sa treba zamyslieť.
Pán kolega Záhumenský, no viete, ja dúfam, že v niektorých veciach takým skúseným poľnohospodárom, ako ste vy, ani nikdy nebudem. Môžeme si potom porozprávať o tom, hej, že čo mám na mysli, ale mrzelo ma, že ste sa usmievali pri tom, keď som rozprával o tých štyroch prípadoch. Naschvál som ich vytiahol. Naschvál som ich vytiahol, pretože ten problém tu je. Ľudia, ktorí sú citliví a ktorí sú bezbranní, budú musieť zverejňovať, že sa k nim dostanú nejaké peniaze. Vy to podceňujete. Ja možno ako bývalý minister obrany a ako člen branno-bezpečnostného výboru to nepodceňujem.
A čo sa týka tej hranice 40 rokov, ja s ňou a priori nesúhlasím, ale vy ste ju navyše ešte naviazali na trojročné skúsenosti. Keby ste ma boli počúvali pri tých dvoch príkladoch, kde som hovoril o 39-ročnom poľnohospodárovi, ktorý nemá žiadne skúsenosti, a 41-ročnom poľnohospodárovi, ktorý má 2,5-ročné skúsenosti, tak musíte uznať, že to je hlúposť do neba volajúca. A je to jasná diskriminácia. O tomto som ja hovoril.
Čo sa týka pána kolegu Fecka, ja mám iné informácie. Môžeme sa potom o nich porozprávať, čo sa týka tých percent. Neviem, odkiaľ ty si čerpal, čerpal tie tvoje. Ja osobne si myslím, že tá situácia v Českej republike nie je dramatická a nebude dramatická ani na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanci strany SaS tento vládny návrh zákona nepodporia. Zvyčajne začínam svoje vystúpenia v rozprave k zákonom tak, že najprv popíšem, čo je z môjho hľadiska na predloženom návrhu zákona pozitívne, a potom uvediem svoje výhrady. V tomto konkrétnom prípade to, žiaľ, nejde, pretože toto, čo predkladá pán minister pôdohospodárstva, je taká katastrofa, až to praští. Na tomto vládnom návrhu zákona nie je dobrého a prijateľného absolútne nič, zhola nič. Ja spochybňujem ešte aj ten dobrý úmysel, o ktorom tu niektorí moji predrečníci hovorili. Ale poďme poporiadku, najprv k nezmyslom v dôvodovej správe.
V dôvodovej správe píšete, že "pôda je a zostane základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska, a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery, kvality a objemu. Ochrana a využívanie poľnohospodárskych pozemkov je verejným záujmom (verejným dobrom)."
Taktiež poukazujete na fakt, že sa nezachovala výmera poľnohospodárskej pôdy deklarovaná pred vstupom do Európskej únie, to jest k 30. júnu 2003, na účely podpory formou priamych platieb. Slovenská republika v tomto období deklarovala rozsah poľnohospodárskej pôdy vo výmere 1 955 000 ha a v roku 2012 však bola jej skutočná výmera iba 1 880 103 ha a pri súčasných trendoch nie je predpoklad jej relevantného rastu. Uvedené skutočnosti vás vedú k záveru, že "v Slovenskej republike je potrebné popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhu pozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného." Toto som citoval z dôvodovej správy. Ale predsa to, či sa zachová, alebo nezachová výmera poľnohospodárskej pôdy, alebo sa bude meniť druh pozemku, predsa nezabezpečím tým, že majiteľovi pôdy prikážem, aby pôdu predal svojmu susedovi, ktorý sa o ňu vôbec nebude starať, a zamedzil mu možnosť predať ju trebárs poľnohospodárovi zo susedného okresu alebo kraja, ktorý by sa o tú pôdu staral. A to, že majiteľa pôdy prinútim kdekade podávať nezmyselné inzeráty alebo ponuky, pôdu pred znehodnotením predsa nijak neochráni.
Tej poslednej vete vôbec nerozumiem z tej dôvodovej správy, čo som citoval, pretože dnes je predsa taký stav – a viacerí z mojich predrečníkov tu hovorili –, že veľkí podnikatelia v poľnohospodárstve podnikajú buď na pôde neznámych vlastníkov, alebo na prenajatej pôde a platia vlastníkom mizivé alebo žiadne nájomné. Ako, prosím pekne, tento vami navrhnutý zákon zabráni zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného? Však to je presne naopak! K tomuto sa ešte vrátim o chvíľu.
My v SaS sme presvedčení, že tento zákon je v rozpore s ústavou, lebo podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Po prvé. Návrhom tohto zákona sa obmedzujú vlastnícke práva majiteľov pozemkov, lebo sa zákonom vymedzuje okruh záujemcov, ktorí môžu získavať poľnohospodársku pôdu, ako aj postupný predaj takéhoto pozemku, ktorý je pod kontrolou alebo teda bude pod kontrolou okresného úradu.
Po druhé. Zdôvodnenie verejného záujmu a teda aj to, či sú práve navrhované obmedzenia obmedzeniami v nevyhnutnej miere, je v dôvodovej správe popísané absolútne nedôveryhodne. Už samotná formulácia, ktorú zacitujem: "Ak sa stotožníme s vyššie uvedeným právnym názorom, neostáva iné riešenie," než a tak ďalej, je mimoriadne neštandardná. Samotní autori zákona tušia, že zákon nie je kóšer a nechávajú si akési zadné dvierka pre rozhodnutie Ústavného súdu.
A po tretie. V návrhu zákona úplne absentuje definovanie primeranej náhrady za tieto obmedzenia. Toto sú tri dôvody, pre ktoré my v SaS pokladáme tento návrh zákona za protiústavný, a sme presvedčení, že minister, ktorý takýto protiústavný zákon prinesie do parlamentu, by mal podľa nášho názoru opustiť na tvári s rumencom vládu demokratického štátu. Ak zákon prejde v parlamente v tejto podobe, SaS sa zasadí o to, aby skončil na Ústavnom súde.
Dámy a páni, tento návrh zákona nie je len protiústavný, ale on vôbec nie je vedený ani dobrými úmyslami chrániť poľnohospodársku pôdu pred jej využívaním či zneužívaním na iné účely, akým je poľnohospodárstvo. Je to len škandalózny pokus ponechať vlastnícke vzťahy v ich dnešnej podobe, keď mnohí a hlavne veľkí agropodnikatelia a veľkostatkári využívajú cudziu pôdu buď zadarmo, alebo len za nepatrný nájom. To sú tí kravatoví, viete, o ktorých hovoril kolega Hlina. Týmto zákonom budú vlastníci pozemkov doslova odrádzaní od predaja svojich často miniatúrnych malých parciel, takže miesto ekonomicky žiaduceho sceľovania parciel zostane stále rozdrobené vlastníctvo pôdy. A vlastníci týchto malých parciel budú mať po prijatí tohto návrhu zákona naďalej veľké nula celá nič.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, upozorňujem vás, že návrh zákona je škodlivý aj z hľadiska podnikateľského prostredia. Pán minister v úvodnej reči povedal, že tento návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. No tak bude mať vplyv na podnikateľské prostredie! Bude mať setsakramentský vplyv. Táto vláda sústavne a programovo devastuje podnikateľské prostredie tým, že vychádza v ústrety lobistom. A tak je to aj pri tomto návrhu zákona. V tomto návrhu nie sú len obmedzené vlastnícke práva majiteľov poľnohospodárskej pôdy predať svoj majetok bez štátnych obmedzení, ale sú obmedzené aj práva kupujúcich kupovať pôdu, pretože prednosť majú tí, ktorí vykonávajú poľnohospodársku výrobu alebo podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Ale, samozrejme, aby to nebolo také jednoduché, aj tu je výnimka. A opäť ide o zvýhodnenie tzv. mladých poľnohospodárov do 40 rokov, lebo na nich sa nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku však musí obsahovať záväzok, že mladý poľnohospodár takto získaný pozemok počas troch rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neprenajme, nepredá a ani nedaruje.
Inými slovami, dámy a páni, môže vzniknúť taká situácia, kedy 39-ročný človek s nulovými skúsenosťami v poľnohospodárstve si bude môcť kúpiť poľnohospodársku pôdu a podnikať s ňou, ale 41-ročný človek s 2,5-ročnými skúsenosťami v poľnohospodárstve toto spraviť nebude môcť. To znamená pre dvoch ľudí prakticky rovnako starých rôzne pravidlá z titulu veku, pričom ten, ktorý má viac skúseností, bude ťahať za kratší koniec. Takže 41-ročný človek si nebude môcť kúpiť pôdu a začať podnikať v poľnohospodárstve. Takto nastavuje náš pán minister pravidlá. Výborne! To je to isté, ako keby sme povedali, že 41-ročný človek si nemôže kúpiť tlačiarensky stroj a začať na ňom tlačiť nejaké tlačoviny a tieto predávať, lebo s tým má len 2,5-ročné skúsenosti.
Vrátim sa ešte k tomu 39-ročnému podnikateľovi, čo sa musí zaviazať, že takto získaný pozemok počas troch rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neprenajme, nepredá ani nedaruje. Krásnym paradoxom tohto nezmyslu je to, že ak tento mladý podnikateľ zmluvu poruší a predmetnú pôdu napríklad predá, v zákone nie je k jeho, alebo teda prenajme, v zákone nie je k jeho konaniu žiadna sankcia. To znamená, že ak sa rozhodne z nejakého dôvodu, že pôdu, ktorú si kúpil, už nechce, nepotrebuje, alebo sa mu na nej nedarí podnikať a zbaví sa jej, on sám sa môže domáhať zneplatnenia pôvodnej zmluvy a vymáhať si od pôvodného majiteľa pôdy svoje peniaze, ktoré mu za jej kúpu dal. To je výborná právna istota pre pôvodného predávajúceho od našej Slovenskej republiky!
Ďalším príkladom je nádejný investor a jeho nádejný nájomca. Nájde sa takáto dvojica, investor, ktorý chce pôdu kúpiť, chce zainvestovať, ale nechce na nej podnikať, a tento investor má nájomcu, ktorý nemá finančné prostriedky na to, aby si pôdu kúpil, ale chce podnikať na tejto pôde prenajatej od investora. Títo dvaja to však nebudú môcť urobiť. Títo dvaja nebudú môcť vytvárať pre štát spolu hodnoty, nebudú môcť investovať vlastné peniaze, nebudú môcť zamestnávať ľudí, nebudú môcť vytvárať pracovné miesta, nebudú môcť platiť dane z vytvorených hodnôt. Pán minister Jahnátek ich chce oboch, alebo aspoň jedného z nich vidieť radšej niekde na sociálnych dávkach. Ste za toto aj vy, panie poslankyne a páni poslanci zo SMER-u? Ešte stále chcete tvrdiť, že tento návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ako to uviedol pán minister vo svojej úvodnej reči?
Ešte vám uvediem zopár faktov, postrehov a príkladov, ktoré som zozbieral priamo od poľnohospodárov na Slovensku, od malých poľnohospodárov. Predkladateľ návrhu zákona tvrdí, že tento návrh zákona má za cieľ akúsi imaginárnu ochranu pred skúpením Slovenska zahraničnými vlastníkmi z dôvodu nízkej ceny našej pôdy. Toto je hlúposť, pretože buď sa docieli to, že ceny pôdy, ktoré máme veľmi nízke hlavne z dôvodu moratória na predaj zahraničným záujemcom, sa budú aj naďalej držať dole a vlastník nebude mať možnosť dostať za svoj majetok adekvátnu cenu, aká je hocikde inde vo svete, alebo, naopak, bude to mať celé nulový efekt, už tu niekto o tom hovoril, ak si predajca cenu stanoví úmyselne tak vysoko, aby mu ju zaplatil iba solventný záujemca. V preklade, bude požadovať tak vysokú cenu, ktorú mu nikto, či už sused, alebo niekto zo susednej dediny, ba nikto na Slovensku nebude vedieť zaplatiť. A pôdu si zahraničný záujemca kúpi celkom pohodlne. Prípadne časť kúpnej ceny predávajúcemu vráti, aj na to sú spôsoby, keď už to budú chcieť obísť.
Navyše práve týmto návrhom zákona sa absurdne podporí pravý opak, pretože doteraz sa predávalo potichu, nikto o tom nemohol vedieť, nemusel vedieť, vlastník predával, sused to kúpil. Teraz sa bude voľná pôda na predaj povinne zverejňovať a zahraničný kupec si môže pohodlne na internete sledovať, čo chce kúpiť, a vlastníkovi ponúkne, či už priamo alebo sprostredkovane, tých spôsobov je strašne veľa, tak vysokú bezkonkurenčnú cenu, že jednoducho nikto iný na Slovensku mu to nebude vedieť zaplatiť. Čiže dosiahnete figu borovú a nie to, že sa pôda nebude predávať zahraničným záujemcom. Aspoň teda určite nie týmto návrhom zákona.
K tomu tzv. fiktívnemu masívnemu zamýšľanému skupovaniu pôdy zahraničím uvediem ešte tri argumenty. Po prvé, aj dnes môžu pôdu kupovať spoločnosti, ktoré majú zahraničných vlastníkov a nič horibilného sa nedeje. Tí, čo ju chceli kúpiť, už ju dávno kúpenú majú. To už dnes tu bolo povedané.
Po druhé. V Českej republike je voľný trh bez obmedzení už dva roky a takisto sa nič hrozného nestalo.
A po tretie. Teraz odcitujem predsedníčku Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Máriu Frindrichovú z 9. 5. 2014, ktorá povedala: "Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky nebol do dnešného dňa signalizovaný zvýšený záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy v extraviláne, a to aj napriek tomu, že sa skončilo prechodné obdobie, ktoré obmedzovalo možnosť nadobúdania takejto pôdy devízovými cudzozemcami." To len potvrdzuje to, čo som povedal, že všetci tí záujemci, ktorí tú pôdu chceli kúpiť, už ju dávno tými svojimi cestičkami majú. A tí, čo ju budú chcieť kúpiť v budúcnosti, tak si ju takisto kúpia.
Poďme ale ďalej, dámy a páni. Ešte na jednu vec by som chcel upozorniť. V predmetnom návrhu zákona vstupujú do obchodného tajomstva ďalšie osoby. A ja sa chcem spýtať, kde je ochrana súkromných informácií. Budú sa povinne zverejňovať informácie o tom, že niekto má, resp. bude mať nejaké peniaze, presnú sumu, čo môže lákať zlodejov, lupičov, násilníkov k páchaniu trestných činov hlavne u bezbranných starších občanov. Aby som vám to vysvetlil. Dodnes si mohla babička či dedko predať svoj švík v tichosti a diskrétne, komu chcela. Teraz vy, pán minister Jahnátek, prinútite týchto starých ľudí, aby všetkým grázlom vytrúbili do sveta, že budú mať doma v sekretári alebo v banke, ale povedzme si, že skorej v sekretári, pretože vieme, aká je dôvera starých ľudí vo finančné inštitúcie, niekoľko tisíc, 10-tisíc, 20-tisíc eur. To je to isté; ja vám hneď na to zareagujem, na to ježišmária, pán kolega. Tak dávajte pozor, neodchádzajte, ja vám poviem praktické príklady. To je to isté, ako keby ste rovno pozvali zločincov k nim do obývačky a dali im na nich tip. A to vám gratulujem. To je skutočne obdivuhodná istota, ktorou idete obdariť starých bezbranných ľudí, zväčša vašich voličov, ktorých idete potenciálnym zločincom podhodiť rovno pod nos! (Reakcia v sále.)
Ak si myslíte; prestaňte vykrikovať po mne; že zveličujem; tak by som vám rád pripomenul štyri príbehy nedávnych dní: 14. 12. 2013 v Považskej Bystrici neznámy páchateľ napadol a snažil sa olúpiť 71-ročného pána pred dverami jeho domu. Zlomil mu nos, natrhol obe pery a spôsobil podliatiny na očniciach. Jedenásteho februára, o dva mesiace neskôr, v Gelnici prepadli traja páchatelia dôchodcu priamo v jeho dome. Dva dni ho tam držali a mučili a snažili sa z neho vydolovať peniaze. Dráma sa skončila takmer smrťou, starčeka zachránil náhodným príchodom sused a liečiť sa bude niekoľko týždňov. 14. 2. 2014 v obci Sačurov sedem mladistvých Rómov vo veku od 10 do 16 rokov prepadlo, dokopalo a olúpilo 65-ročného muža. Pýtali od neho peniaze, zvalili ho na zem, kde ho dokopali. Výsledok: zlomená ruka a pomliaždenina hlavy. A 24. 2. 2014 v Spišskej Novej Vsi dopichal neznámy páchateľ 23-ročnú poštárku; ináč úžasné, že sa na tom zabávate, pán Záhumenský; kvôli 4-tisíc eurám, ktoré jej ukradol, pretože vedel, že roznášala dôchodky. Takmer vykrvácala.
Všetky tieto štyri útoky mali spoločné to, že boli maximálne brutálne a zákerné, s cieľom nešťastné obete olúpiť, ale len šťastnou náhodou sa neskončili smrťou. Vo všetkých štyroch prípadoch predpokladali páchatelia, že dotyční bezbranní ľudia majú u seba nejakú hotovosť. Pri prvých troch prípadoch boli obeťami starí ľudia a vo všetkých prípadoch boli cieľom zločincov, bolo cieľom zločincov olúpiť bezbranné obete hoc aj o pár eur, aj za cenu pomaly ich zmrzačenia alebo vraždy.
A vy idete nútiť majiteľov pozemkov, týchto bezbranných ľudí, dávať citlivé údaje o tom, že idú predávať svoje švíky a za koľko ich idú predávať, na internet! Pán minister, dnes aj lupiči, aj vrahovia vedia robiť s internetom. Koniec koncov s rekvalifikáciou Rómov, čo sa týka práce s počítačom, z eurofondov a s ich rozkrádaním má socialistická vláda SMER-u dostatok skúseností, ale to už je o inom.
Dámy a páni, záverom by som si dovolil ešte uviesť, že zatiaľ čo predstavitelia strany SMER šijú zákony na mieru lobistom a veľkopodnikateľom, tak ako je to aj pri tomto návrhu zákona, my v SaS robíme presný opak, a preto sme na túto schôdzu predložili návrh zákona, ktorý práve uľahčí sceľovanie pozemkov a následne aj ich lepšie využitie. Budeme o ňom hovoriť v priebehu tejto schôdze.
V súčasnosti sme, žiaľ, svedkami toho, že slovami neústavný zásah do vlastníckych práv, obmedzenia, zvýhodňovanie, diskriminácia, nekompetentnosť sa najlepšie popisuje to, ako vláda Roberta Fica zaobchádza aj s podnikateľským prostredím, aj s bežnými občanmi na Slovensku. Presne takýto je aj zákon o prevode poľnohospodárskych pozemkov. Nečudo, že Slovensko nevie pohnúť s nezamestnanosťou, že sa sem investori nehrnú a že Slovenská republika upadá.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, ja by som si dovolil z tohto miesta oceniť toto gesto, ktoré ste urobili, že ste vypočuli podľa môjho názoru oprávnené námietky možno ani nie tak k tomu úmyslu, ktorý ste mali, keď ste ten pozmeňovací návrh predkladali, ale k tým výhradám, ktoré tu odzneli. Chcel by som si tak zaželať, aby sa podarilo túto problematiku, ktorá naozaj traumatizuje pomerne dlho veľké množstvo ľudí, ktorí boli v minulosti okradnutí, a opakujem ešte raz, nie my sme tí, ktorí sme ich alebo ich predkov okradli, my sme tí, ktorí to dávame do poriadku.
Chcel by som vysloviť také želanie, aby sa vám podarilo naozaj po dobrej a odbornej diskusii všetkých zúčastnených strán pripraviť taký návrh zákona, takú legislatívnu normu, ktorá bude skutočne spravodlivá a ktorej výsledok bude ten, že tí ľudia, či už sem prídu alebo sem neprídu, tak ten pomyselný potlesk budú zasielať nielen vám ako vláde, ale všetkým 150 poslancom, ktorí vám tu unisono za tú legislatívnu normu, ktorú pripravíte, zahlasujú, lebo to by mal byť náš spoločný cieľ, aby sme ten problém vyriešili tak, aby to bolo naozaj, naozaj spravodlivé.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)