Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som sa chcela predsa len vyjadriť k tomuto návrhu zákona a úplne zámerne ako spravodajkyňa s právom vystúpiť na záver.
Ja len chcem poukázať na to, že alebo pripomenúť niektorým aj tým, ktorí tu boli v minulom volebnom období, dokonca v štvrtom volebnom období, fakt je, že s touto myšlienku alebo s týmto nápadom som prišla do parlamentu už v štvrtom volebnom období a rôzne...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som sa chcela predsa len vyjadriť k tomuto návrhu zákona a úplne zámerne ako spravodajkyňa s právom vystúpiť na záver.
Ja len chcem poukázať na to, že alebo pripomenúť niektorým aj tým, ktorí tu boli v minulom volebnom období, dokonca v štvrtom volebnom období, fakt je, že s touto myšlienku alebo s týmto nápadom som prišla do parlamentu už v štvrtom volebnom období a rôzne obmedzenia súbehu práce, dôchodku, dôchodku a práce som predkladala v rôznych modifikovaných podobách.
Ja sa vrátim napríklad aj k tejto podobe, ktorú spomínala pani poslankyňa Kiššová, fakt je, že za Radičovej vlády, keď sme robili veľkú novelu Zákonníka práce, tak tam sme podávali takýto pozmeňujúci návrh zákona, kde vo výpovednej možnosti bola jedna z možností výpoveď zamestnanca, ktorý dosiahol dôchodkový vek. Vtedy to vyvolalo veľmi búrlivú diskusiu v celom pléne aj v rámci opozície boli veľmi opozičné názory, ja si myslím, že vtedy ten návrh bol úplne neškodný v tom, čo povedala aj pani poslankyňa Kiššová dnes vo vystúpení, že princíp toho návrhu bol veľmi liberálny. To znamená, že ak zamestnávateľ uznal, že ten zamestnanec je nenahraditeľný ešte dajme tomu na určitý čas alebo na dlhší čas, ja neviem, ako to zhodnotiť, tak si ho ponechá. Ale mnohokrát aj zamestnávatelia sa nám vtedy hlásili, že je to dobrý návrh, lebo že niekedy naozaj nevedia pohnúť s neproduktívnymi, už ak to tak vulgárne mám povedať, dôchodcami, ktorých nevedia, nevedia vyradiť z toho procesu ako zamestnanca.
Tento môj pozmeňujúci návrh vtedy za Radičovej vlády neprešiel jedným hlasom, čo teda mňa nesmierne mrzelo, lebo, opakujem, na môj vkus bol veľmi liberálny a zamestnávateľ mal k dispozícii vlastnú úvahu, či si toho zamestnanca ponechá, alebo nie. Potom som urobila ďalšie pokusy, jeden z tých pokusov bol návrh použiť model podobný, ako je to s predčasným dôchodkom, jedným slovom a veľmi jednoducho povedané buď zárobok, alebo dôchodok. Čiže použiť taký model, kde v momente, keď dôchodca nastúpi na dôchodok, tak zistí sa, či je alebo nie je ďalej zamestnanec a sa mu pozastaví vyplácanie dôchodku. Pri tomto návrhu som vychádzala napríklad z praxe z iných krajín, kde som si cestou Parlamentného inštitútu dala zistiť, ako to je v iných krajinách, kde som sa dozvedela napríklad, že v Nemecku, v Nemecku je to tak špeciálne pri štátnych úradníkov, že títo podľa § 51 zákona o spolkových úradníkoch do dôchodku odchádzajú v mesiaci, v ktorom dovŕšili dôchodkový vek. V Rakúsku napríklad je to ošetrené tak, že ak je súbeh práce, aj dôchodku, tak sú odvody zo súčtu náhrady akoby dôchodku plus príjmu z práce.
Keď som predkladala potom opakovane Zákonník práce v tej podobe, ako som ho predkladala ako pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce za Radičovej vlády, tak najväčšie protiargumenty odznievali najmä zo strany poslancov za SMER - sociálnu demokraciu, a to tie, že je to diskriminačné.
Ja som si dala tú námahu, že som si pozrela a preštudovala niečo z európskych pravidiel o diskriminácii, a fakt je, že Rada v roku 2000 prijala smernicu č. 78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ktorá výslovne zakazuje zákaz diskriminácie podľa veku. Táto rámcová smernica má pre oblasť pracovného práva mimoriadny význam, aj keď osobnou a vecnou pôsobnosťou prekračuje rámec pracovného práva, ale nedefinuje diskrimináciu absolútne. Táto smernica v úvodzovkách chápe, že zo stále rastúcou úlohou oprávnených výnimiek z diskriminácie je potrebné plasticky prispôsobiť aj toto právo. A tak smernica definuje, že čo je priama diskriminácia, čo je nepriama diskriminácia, a za priamu diskrimináciu táto smernica považuje stav, "ak sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo mohlo by sa zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej súvislosti a situácii". Oficiálny preklad znenia tejto smernice do slovenského jazyka, ale nie je správny, pretože pri jeho vymedzení v porovnaní s originálnym textom smernice došlo k vypusteniu formulácie "ako sa by zaobchádzalo", čo je pre vymedzenie pojmu diskriminácie mimoriadne dôležité.
Nad obsahový rámec oprávnených výnimiek zo zákazu nepriamej diskriminácie - a už sa blížim k tomu, k tej podstate, čo chcem povedať - tak ako ich formuluje čl. 2 rámcovej smernice, čl. 6 rámcovej smernice vytvára v prípade veku osobitný právny model oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý platí len pre oblasť oprávneného rozdielu zaobchádzania na základe veku, a týmto spôsobom podstatne rozširuje okruh oprávnených výnimiek, ktorý umožňuje členským štátom nad rámec čl. 2 ods. 1 smernice ustanoviť výlučne vo vzťahu k veku odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní, ak to rozdielne zaobchádzanie je objektívne, primerane odôvodnené oprávneným cieľom a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné. A tieto primerané a nevyhnutné prostriedky alebo stanovenie osobitných prostriedkov v interakcii na túto smernicu je prístup k zamestnaniu a odbornej príprave a povolaniu vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších zamestnancov, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo sa zabezpečila ich ochrana, čiže stanovenie podmienok, napr. minimálneho veku odbornej praxe pre prístup k zamestnaniu alebo určitým výhodám, ktoré súvisia so zamestnaním. Táto smernica vôbec neovplyvňuje právomoc členských štátov, ako mnohokrát tuto bolo argumentované, že sme vlastne v rámcových pravidlách v tejto smernice a nesmieme sa pohnúť, lebo ona neobmedzuje právomoc nielen určiť vek odchodu do dôchodku, ale aj upraviť podmienky skončenia pracovného pomeru pri dosiahnutí veku odchodu do dôchodku a podčiarkuje vyváženosť štruktúry zamestnancov a podporu profesionálneho rastu, pritom upozorňuje na legitímne ciele, ktoré by v zmysle čl. 6 rámcovej smernice mali používať členské štáty, a dokonca si môžu ustanoviť aj maximálne vekové hranice, čo predstavuje primeraný a potrebný prostriedok na dosiahnutie práve tých cieľov, o ktorých táto rámcová smernica hovorí.
A tu by som povedala, že z toho všetkého je zrejmé, aj keď toto je veľmi povrchne vytiahnuté, ale ubezpečujem vás, že presne v rámci formulácií smernice, že nie je tu ovplyvnená právomoc členských štátov, ak je rozumný cieľ, ak je to potrebné, tak sa môže ustanoviť táto hranica a dokonca v antidiskriminačnom zákone v našom č. 365/2004 Z. z. v § 38 ods. 3 sa hovorí, a to si dovolím komparovať, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne, odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné, primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona z dôvodu veku nie je najmä, diskriminácia nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej hranice. Dokonca zo dňa 12. januára 2010 existuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie rozhodnutím v právnej veci 341/08, tzv. Peterson, kde toto rozhodnutie Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku, a je precedensom.
Ja len som chcela týmto výcucom výkladu tejto smernice európskeho práva poukázať na to, že sú zbytočné obavy, že je to diskriminačné. Chcela by som povedať, že, samozrejme, že mali by sme poctivo hľadať spôsoby, ktorý model nájdeme na to, aby sme túto reguláciu zaviedli do nášho právneho systému, či to bude Zákonník práce, alebo to bude tá modifikácia toho predčasného odchodu do dôchodku, alebo to bude stanovená hranica veku. Ja osobne tento návrh zákona podporím, ktorý priniesol pán poslanec Kadúc, z princípu, lebo je to pre mňa dôležitá téma, a podľa mňa veľmi akútne potrebná, len chcela by som poukázať na to, že nepovažujem celkom za vhodné určovať tú hranicu napríklad tých 63 rokov, lebo v našom systéme sociálnom, v konkrétnom zákone o sociálnej pomoci sa už automaticky predlžuje odchod veku do dôchodku, a obávam sa, že čoskoro by sme museli pristúpiť k tomu, aby sa znova upravoval zákon a zvyšovala sa tá hranica odchodu do dôchodku. To som vtedy hovorila aj vtedy, keď pán poslanec Kaník vtedy prichádzal tiež na ministerstvo a sme u pána ministra Mihála diskutovali o tejto veci, a vtedy pán poslanec Kaník navrhoval hranicu 65, myslím. Čiže tam sme vtedy už o tom hovorili, že je to automaticky v zákone, čiže už čoskoro príde generácia, ktorá narazí na tú šesťdesiattrojku a vyššie.
Ja by som ešte chcela povedať niečo veľmi stručne k faktickým poznámkam. Pán kolega Osuský, samozrejme, ja súhlasím s tým, že, nie som taký idealista, aby som si myslela, že tých 20-tisíc štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe uvoľní tie miesta a ani by to nebolo správne, pretože naozaj nech si to ten zamestnávateľ zváži.
Rovnako chcem upozorniť na to, že samozrejme, že tento návrh zákona, či ten, alebo náš, nikdy nesmeroval k tomu, aby vyháňal takpovediac z vedy a výskumu tie geniálne mozgy, veď to sme vždycky komentovali pri tých návrhoch zákonov. Preto aj som sa vždy prikláňala, aj opakovane k tomu Zákonníku práce.
Ale chcem poukázať aj na jednu skutočnosť, že, prosím vás, kolegovia, všimnite si, aj medzi občanmi, a ak chcete, aj medzi našimi voličmi tu alebo tu, že oni mnohokrát pri diskusiách na ulici, na stretnutiach medzi prvými desiatimi bodmi, čo by sme mali urobiť v Národnej rade, sa vždycky objaví takáto požiadavka, že urobiť poriadok so súbehom práce a dôchodku, aj keď pripúšťajú, že najmä u štátnych zamestnancov. A ja mám to aj pred sebou, som rada, že som si to z roku 2013 nechala, tento prieskum, ktorý robil FOCUS na vzorke 1514 respondentov, a respondenti sa mali vyjadriť k tomu, či súhlasia, alebo nesúhlasia s tým, aby dôchodca poberajúci starobný dôchodok, mohol aj pracovať. Otázka je položená vo všeobecnej rovine a čo mňa veľmi prekvapilo, tak vtedy, vtedy odpovedalo nesúhlasne 76 % opýtaných. To znamená, že z tých 76 % rozhodne nesúhlasilo 56, skôr nesúhlasilo 20, skôr súhlasilo 13, rozhodne súhlasilo 6 a nevedelo sa vyjadriť k tomu 5 %. Ja si uvedomujem, že aj tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Kadúc, aj tie predošlé návrhy boli, sú a podľa mňa sa ešte objavia aj v budúcom volebnom období a budú kontroverzné, lebo sú veľmi citlivé pre istú skupinu voličov.
Ale si myslím, že v rozumnej miere a rozumným spôsobom by sme mali mať odvahu prijať aj takúto legislatívnu úpravu.
Ďakujem.
Skryt prepis
