Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, jeden aj druhý, pán spravodajca, platiť vyššie úhrady za sociálne služby v prípade, ak majú klienti vyšší príjem, považujem za správnu a principiálnu vec pre zmenu celej koncepcie financovania sociálnych služieb a za to si, za tým si budem stáť. Nebudem vyjadrovať nejaké pochybnosti, ale jasné odmietnutie pozmeňovacích návrhov aj pána Blanára, aj pána Novotného. Vlna odporu, ktorá dvihla proti tejto naposledy prijatej novele zákona č. 448 bola a je silná najmä zo strany tých klientov, ktorí si budú musieť za služby priplácať a ktorí majú na to prostriedky. Tí, ktorí na to preukázateľne prostriedky nemajú, budú platiť také poplatky, po zaplatení ktorých im zostane ochrana príjmu. Mne je veľmi ľúto, že túto demagógiu nedokážeme prelomiť a vy ju, nedokážeme prelomiť, pretože aj médiá vám osobne v tejto demagógii veľmi, veľmi pomáhajú.
Uvediem len jeden príklad. Ak v televíznych novinách redaktorka položí dôchodkyni v domove sociálnych služieb otázku, či bude môcť zaplatiť poskytovanie sociálnych služieb a dôchodkyňa odpovie: "Ako môžem, keď úhrada je 500 eur a ja mám dôchodok iba 300 eur?" Koniec, strihnuté, bez toho, aby sa redaktorka objektívne opýtala, čo bude s takým klientom, ktorý má 300 eur príjem, ale má platiť 500 eur. Nuž takýto klient nezaplatí 500 eur, ale zaplatí toľko, aby mu z tých 300 eur zostal zostatok, ktorý je stanovený zákonom.
Samosprávy zdôrazňujú svoje originálne kompetencie v interakcii na poskytovanie a zabezpečenie sociálnych služieb. Pri tvorbe VZN-iek je priestor pre prijatie konkrétnych súm určených úhrad s ohľadom na parametre a špecifiká jednotlivých samospráv. Pri prijímaní ostatnej schválenej novely zákona č. 448/2008 Z. z. sa aj predstavitelia samospráv správali veľmi indiferentne k návrhu novely, viac očakávali jej prijatie, pretože najmä obecné samosprávy sú obeťou dilemy, ako riešiť prípady starostlivosti o občanov - klientov, ktorí sú odkázaní na trvalú starostlivosť, majú na ňu nárok, aj ju dostávajú, sú jej prijímateľmi a disponujú s majetkom, ktorý by mohol pokryť časť nákladov na takúto službu.
Stávajú sa prípady a veľmi často, že majetný občan, klient, je poberateľom služby, platí úhrady, na aké sme boli zvyknutí, rozpočet obce už nedovolí mať rovnaký prístup k občanom, ktorí by tiež spĺňali podmienky ako prijímatelia služby, ale títo nemajú túto službu, nedostávajú túto službu, ale paradoxne zo svojich daní na služby pre majetnejších klientov prispievajú.
Princíp povinnosti platenia úhrad za služby podľa príjmu a majetku považujem za správny. Služby bez takého prístupu budú v budúcnosti neudržateľné. Treba povedať, že absentuje presná špecifikácia pravidiel skúmania majetku klienta, jeho príbuzných, teda povinných osôb. Žiaľ, takéto pravidlá neurobila, nepredložila veľmi precízne žiadna vláda, preto chodíme okolo horúcej kaše a deformujeme systém aj aktérov pomoci nekonkrétnymi, všeobecnými, nič nehovoriacimi a sterilnými čestnými vyhláseniami o nemajetnosti, ktoré doteraz zapĺňajú povinne osobné spisy klientov a archívy zariadení.
Vždy budem podporovať a obhajovať solidárny prístup s jasnými pravidlami pre tých, ktorí sú nemajetní a nemajú vyšší príjem či majetok. Títo klienti musia mať jednoznačne nárok na službu, aj byť reálne prijímateľmi služby. Prijatím ostatnej novely sa napríklad vyčistili aj poradovníky tým, že sa obmedzilo prijímanie klientov do pobytových zariadení sprísnením stupňa odkázanosti, a podľa tejto novely, tí, ktorí tam v pobytových zariadeniach nepatria, tam nepôjdu. Budú riešení inou formou, formou sociálnej služby.
Som presvedčená, že akékoľvek zdráhanie či už z populizmu, pragmatizmu, alebo z presvedčenia, uvádzať do života jasné pravidlá úhrad v systéme distribúcie sociálnej pomoci, bude prekonané aj silou argumentov štatistických údajov o demografickom vývoji u nás aj v Európskej únii. Je úplne neprezieravé nechať sa dotlačiť do efektívnych riešení na poslednú chvíľu, pretože to vyvolá veľké nároky na modelovanie rozpočtov samospráv a štátov, a štátu. Môžem iba s ľútosťou konštatovať, že za dvadsať rokov ani jeden minister práce neprišiel so systémovým programom a víziou starostlivosti o seniorov, odsúvanie riešení kumuluje ťažkosti, aj zle nastavená decentralizácia sociálnej pomoci by bez riadnych analýz systém ďalej deformovala. V kombinácii s nástupom socialistov sa upevňovala predstava všemocného štátu a dirigizmu, až vyvrcholila do pseudohodnotového valca sľúbených istôt.
A, pán Podmanický a pán Blanár, ešte jedna poznámka. Priame a nepriame spôsoby diktátu, intríg a udeľovania cien a pôct cirkevným predstaviteľom či odvolávanie sa na sociálnu náuku cirkvi, ak strácate argumenty, ma nepresvedčili o tom, že takýto návrh je veľmi zlým barometrom vášho populizmu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)