Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov ako spravodajca, určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 20 zo 6. septembra 2012.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 175 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je viazaná Slovenská republika, a preto s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem. Skončila som.

Ďakujem pekne. Nefunguje mikrofón. Dobré ráno prajem, ďakujem pekne, pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, podľa doterajšej právnej úpravy Najvyšší kontrolný úrad vykoná kontrolu pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky na základe jej uznesenia prijatého v pléne nadpolovičnou väčšinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto novele, ktorú predkladám, navrhujem, aby úrad vykonal kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti na podnet najmenej jednej pätiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh je koncipovaný so zreteľom na obdobný právny inštitút vyskytujúci sa v zákone č. 38 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním a postavení jeho sudcov, ktorý vo svojej tretej časti, 5. hlave, všeobecné ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) ustanovuje, že Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Uplatňovanou zmenou, ktorú podávam, sa zabezpečuje vyváženosť právneho poriadku, legitímna iniciatíva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí v zastupiteľskej demokracii konajú pred orgánmi štátnej správy v mene a v záujme občanov.
Je v záujme občanov, aby činnosť poslanca bola obmedzovaná iba v nevyhnutnom rozsahu. Jestvujúca právna úprava predstavuje ale neprimerané obmedzenie. Znížením kvóra, ktorého dosiahnutie je podmienkou pre vykonanie kontroly, úradom umožní v konkrétnom prípade zvýšenie operatívnosti, uľahčí uplatnenie práva poslancov iniciovať vykonanie kontroly úradom nezávisle od jestvujúceho rozdelenia moci v tom-ktorom volebnom období. Zároveň sa v návrhu ukladá Najvyššiemu kontrolnému úradu povinnosť predložiť správu o výsledku kontroly splnomocnenému zástupcovi skupiny poslancov.
Vážené kolegyne a kolegovia, netajím sa tým, že podať takýto návrh som sa rozhodla po tom, ako som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky na 3. schôdzu podala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontroly, spôsobu vymáhania odplatného a prevodu pohľadávok z portfólia Slovenskej konsolidačnej, akciová spoločnosť, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Pri schvaľovaní programu 3. schôdze na návrh pána poslanca Martvoňa a hlasmi vládnych poslancov bol tento návrh vyradený z programu a nemohlo sa o ňom rokovať. Pán poslanec Martvoň podľa záznamu, ktorý som si stiahla z archívu rokovaní, odôvodňoval tento svoj počin takto, citujem: "Odôvodňujem to tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa môjho osobného názoru nemá zasahovať, alebo nemá dôvod zasahovať do nezávislého rozhodovania Najvyššieho kontrolného úradu a takéto uznesenia prijímať na tejto pôde."
Vážené kolegyne, kolegovia, v zákone č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade sa v § 1 o postavení NKÚ píše: "NKÚ je štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom." V § 2 ods. 1 písm. b) stojí: "Úrad kontroluje hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku, obcí, VÚC, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou časťou VÚC, právnických osôb zriadených obcami alebo právnických osôb zriadených vyššími územnými celkami." A v § 5 ods. 4 sa hovorí: "Úrad vykoná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti." Preto súhlasím s tým, že, pán Martvoň, je to váš osobný názor, že Národná rada nemôže a nemá zasahovať, alebo nemá dôvod zasahovať do nezávislého rozhodovania. Ale Národná rada, keď sa pozriete do archívu podaných, prerokovaných a prijatých uznesení podobného znenia, alebo si dajte, alebo keď si dáte vypracovať analýzu podaných uznesení, stačí od roku 2006, zistíte, koľkokrát Národná rada prijala takéto uznesenie a nakoniec to vyplýva aj zo zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Čiže vykoná na základe uznesenia Národnej rady pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti.
Pán poslanec Martvoň poverený za klub SMER-u iba potvrdil, že pre SMER sú reči o konsolidácii verejných financií a transparentnosti iba balónikom, ktorý praskne vo chvíli, keď sa treba pozrieť na prsty aj nominantov SMER-u v štátnych akciovkách. Podnetom na predloženie uznesenia boli zistené nezrovnalosti v Slovenskej konsolidačnej, ktorej zakladateľ a 100-percentný akcionár je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Slovenská konsolidačná tolerovala porušenia ustanovenia § 81 ods. 1 exekučného poriadku v prípade, keď exekútor neodovzdával platby dlžníkov oprávnenému, čím vznikla škoda pre Slovenskú konsolidačnú vďaka dokonale neprehľadnému systému evidencie splácania dlhu dlžníkmi. Tento neporiadok spôsobil aj to, že riadne splácané pohľadávky boli považované za problematické a nepoškodilo toto správanie len oprávnenú osobu, ale natrvalo aj dlžníka. Toto neprehľadné vymáhanie a evidencia mali vplyv na cenu pohľadávky pri jej odplatnom prevode na iný subjekt, v danom konkrétnom prípade na majetkový holding, čo vyvoláva podozrenie, že nešlo o náhodu, ale možno aj o dohodu, a mohlo sa tak diať aj v iných prípadoch. Zaradený návrh uznesenia na 3. schôdzu Národnej rady bol vyradený z pozície silnejšieho.
Vážené kolegyne a kolegovia, rozmohlo sa v každom volebnom období, že poslanecký návrh zaradený do programu schôdze spĺňajúci všetky podmienky v zmysle rokovacieho poriadku je vyradený z programu bez možnosti ho predstaviť, bez ohľadu na jeho akceptáciu pri hlasovaní do druhého čítania. Považujem toto za hrubé obmedzovanie hraničiace s porušovaním ústavných práv poslanca Národnej rady. Preto sa, vážené kolegyne a kolegovia, uchádzam o podporu tohto návrhu, ktorého prijatie zabezpečí spružnenie práce NKÚ, ktorého najvyšším záujmom by mala byť snaha napĺňať ten obsah čo najlepšie, pre ktorý bol zriadený. Tento návrh iniciovať kontrolu úradom na podnet jednej pätiny poslancov zabezpečuje väčšiu operatívnosť, odstraňuje neprimerané obmedzenie činnosti poslancov a pri tomto návrhu je použitý obdobný prístup, ktorý sa uplatňuje pri technike podávania podaní na Ústavný súd, ktorý pri splnení zákonných podmienok takéhoto podania začne konanie. Preto, vážené kolegyne a kolegovia, dovolím si tvrdiť, že tento predkladaný návrh, tak ako odborne, je aj politicky korektný.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vystihli ste to vo svojom vystúpení a veľmi zrozumiteľne ste poukazovali na tie negatívne javy. Ani ja neverím, že normálny slovenský priemerný človek je taký, aký vzor sa mu predstavuje v tých perfídnych, patologických programoch. Ale nejde len o vzor. Som presvedčená, že toto vnímanie, nasávanie týchto obrazov a programov spúšťa istý patologický proces, pričom sa interiorizuje, teda zvnútorňuje ten model správania do takej miery, že nielenže sa stane vzorom, ale že dlhodobým pozeraním takýchto programov sa ten človek stotožňuje s takým správaním do takej miery, že sa to postupne začne stávať normou správania. A toto považujem za ten nebezpečný prvok toho celého.
Len by som tu chcela ešte pripomenúť, že ja by som do tejto kategórie neposúvala iba deti, tie sú tam, samozrejme, v prvom rade. Ale to platí aj pre nás dospelých, pretože to otupuje aj naše nastavenie istého štandardu vnímania aj morálky, aj mravnosti, a preto ja osobne veľmi vítam takúto iniciatívu pani poslankyne Žitňanskej. Ja aj klub KDH to podporíme a prihováram sa, aby aj ostatní poslanci podporili a všetci poslanci podporili tento návrh zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Chcem sa poďakovať všetkým teda vystupujúcim, aj pánu Mihálovi, aj pánu Vašečkovi, aj všetkým, ktorí sa dotkli tejto problematiky vo faktických poznámkach. Ja myslím, že všetci ste vycítili z tohto návrhu to, čo aj ja vidím ako veľmi dôležité, a to je to zdôraznenie, hlavne zabezpečiť rovnaké príležitosti pre študentov, ktorí sú v rovnakej východzej situácii. Lebo som presvedčená o tom, že tá kategória študentov, ktorá nemôže požiadať o sociálne štipendium len z toho titulu, že študujú v zahraničí, sú diskriminovaní voči tým, ktorí študujú tu doma a majú túto možnosť.
Rovnako ďakujem ešte za to, čo mne v tomto kontexte nenapadlo, že skutočne zrušenie daňových bonusov pre vysokoškolákov bude veľký problém. Pri tomto návrhu zákona chcem ešte upozorniť, že som vychádzala z českej legislatívy. Takým vzorom bol český zákon, kde toto je zakotvené fakultatívne, kde si myslím, že Česká republika v tejto oblasti je v prístupe k svojim občanom oveľa veľkorysejšia.
Rovnako chcem ešte povedať, že Slovenská rektorská konferencia považuje tento návrh za férový. Opakovane vás prosím, a teda z tej rozpravy vyplynulo, že tá prosba by mala smerovať najmä k poslancom vládnucej strany, aby skúsili pouvažovať a posunuli, pomohli, do druhého čítania, aby sme v druhom čítaní mohli ďalej odborne diskutovať.
Ešte jeden argument si na záver neodpustím, ktorý ma napadol teraz pri vašich vystúpeniach. Že ak prispievame rodinám v núdzi na takzvanú dochádzku do školy, tak prispejme aj tým, ktorí chcú plánovať svoju budúcnosť a ktorí sa nechcú stať bremenom pre seba, pre svoje rodiny ani pre spoločnosť a sú veľakrát v rovnako ťažkej sociálnej situácii.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená kolegyňa a páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, ktorý je veľmi jednoduchý, ale verím, že o to zaujímavejší a potrebnejší, ktorý reaguje na situáciu študentov, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších rodín a z rozličných dôvodov sa rozhodnú pre vysokoškolské štúdium v zahraničí.
Platný zákon o vysokých školách, v jeho ustanovení § 96 ods. 1 upravuje podmienky pre priznanie sociálneho štipendia študentom, ktorým štát prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom výlučne študujúcim na vysokých školách na území Slovenskej republiky. Študenti, ktorí si vyberú študijný program alebo jeho kombináciu, ktorý nie je možné študovať na slovenských univerzitách alebo vysokých školách, sa dostávajú do nevýhodného postavenia voči študentom študujúcim v Slovenskej republike a sú poberateľmi sociálneho štipendia podľa platnej legislatívy.
Ide o študentov, ktorí by v prípade absolvovania štúdia na univerzite alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky spĺňali podmienky pre poberanie sociálneho štipendia a podľa platných kritérií v zmysle zákonov by im takéto štipendium bolo priznané. Tento návrh zákona fakultatívne upravuje možnosť priznať sociálne štipendium teda aj tým študentom, pričom sa navrhuje osobitným predpisom upraviť podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia.
Dámy a páni, o takúto zmenu alebo úpravu platného zákona som sa začala zaujímať a rozmýšľať o nej po tom, čo som dostala podnet od občianky-matky, ktorá opisovala situáciu v rodine. A ja si dovolím len veľmi krátko zacitovať z tohto e-mailu: "Som samoživiteľka rodiny, mám dcéru, ktorá veľmi chcela študovať psychológiu v kombinácii so žurnalistikou. Táto kombinácia sa študuje len na Masarykovej univerzite v Brne. Moja dcéra spĺňa podmienky na priznanie sociálneho štipendia na Slovensku aj v Českej republike podľa výšky životného minima v Slovenskej republike aj v Českej republike. V českom zákone o vysokých školách má nárok na sociálne štipendium aj študent, ak spĺňa podmienky životného minima rodiny bez ohľadu na to, kde sa rozhodne študovať." A to bol dôvod, prečo som začala pátrať po tom, či naozaj je to tak. A naozaj som dospela k poznaniu, že takýto študent, ktorý z rôznych dôvodov sa rozhodne študovať na vysokej škole mimo územia Slovenskej republiky, a tu by mu toto sociálne štipendium bolo priznané, nemá naň nárok.
Teraz trochu krátko zo štatistiky. Celkovo v Slovenskej republike za posledné obdobia vzaté do roku 2009 dozadu študovalo spolu aj s externými študentmi dvestojedenásť tisíc päťstopäťdesiattri študentov. Externí študenti teda tvoria z tohto celého počtu 33,5 percent. Od roku 2009, 2010, 2011 tieto počty sú porovnateľné, plus, mínus.
V roku 2009 študovalo na štátnych verejných a súkromných vysokých školách stoštyridsať tisíc šesťstoosemdesiat študentov. V tomto počte môžu byť zahrnutí aj zahraniční študenti študujúci na našich vysokých školách, ktorí majú v Slovenskej republike trvalý pobyt. Také štatistiky sa ale u nás zvlášť nevedú.
Sociálne štipendium poberalo šestnásť tisíc deväťstodvanásť študentov na verejných a súkromných vysokých školách. Percentuálny podiel študentov poberajúcich sociálne štipendium bol 12,02.
Podľa odpovede, akú som získala na interpeláciu ešte v roku 2009, priemerná výška štipendia bola 197 eur, teraz je priemerná výška sociálneho štipendia asi, o zhruba 6 eur vyššia. K poslednému dňu roka 2009 bolo na sociálnych štipendiách vyplatené, a to vrátane, na verejných aj súkromných školách 23 410 814 eur.
Štatistiky o občanoch v Slovenskej republike študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú. Údaje sú známe za Českú republiku a mám ich k dispozícii tiež k poslednému dňu roka 2009. Podľa týchto štatistík vo všetkých formách štúdia v Českej republike študovalo dvadsaťdva tisíc dvestotridsaťtri občanov Slovenskej republiky. Podľa odhadov Ministerstva školstva Slovenskej republiky v zahraničí študuje vo všetkých formách celkovo vrátane Českej republiky dvadsaťpäť tisíc občanov Slovenskej republiky. Ak uplatníme rozloženie študentov ako v Slovenskej republike, tak približne 33 percent študuje externe a približne šestnásť tisíc sedemstopäťdesiat študentov študuje v zahraničí na dennom štúdiu. Približne 12 percent študentov v Slovenskej republike má nárok na sociálne štipendium. Ak uplatníme toto isté číslo, tak potom približne dve tisíc desať študentov, občanov v Slovenskej republike by mohlo spĺňať podmienky na poberanie sociálneho štipendia.
Predpokladám však, že tento počet bude omnoho nižší, pretože všetci predpokladáme, že tí, ktorí idú študovať do zahraničia, sú solventnejší, teda solventnejší sú ich rodičia, a preto môžu ísť študovať do zahraničia, ale práve existujú výnimky ako tá, o ktorej som už hovorila. Môžu byť študenti, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sú občanmi Slovenskej republiky, študujú v Českej republike a mali by nárok na sociálne štipendium, ale nemôžu ho dostať, pretože v zákone takáto možnosť, aspoň fakultatívna možnosť neexistuje. Pritom do Českej republiky je v rámci hraníc možno niekde zo Slovenska na vysokú školu bližšie ako napríklad z Košíc do Bratislavy a opačne.
Finančné náklady pri priemernej výške sociálneho štipendia 167 eur a predpokladaných mesiacov jeho poberania, to znamená deväť, tieto finančné náklady by tvorili, teda na jeden takýto školský rok alebo dvojsemestrálne štúdium, pre predpokladaný počet študentov, ktorý sa naozaj dá len odhadnúť, približne dve tisíc, by bolo 3 021 030 eur, čo si myslím, že nie je taký veľký obnos, aby sme nemohli vytvoriť pre týchto študentov, ktorí sú sociálne odkázaní, rovnaké podmienky ako pre študentov, ktorí študujú na vysokých školách v Slovenskej republike.
Čiže myslím si, že uchádzam sa o to, aby ste ma podporili pri tomto návrhu novely zákona. A budem rada, ak budeme v druhom čítaní možno hovoriť o detailoch, ale dovoľujem si vás vyzvať: umožníme aj možno nepatrnému počtu študentov, najmä tým, ktorí študujú v Českej republike, aby sa mohli aspoň uchádzať o sociálne štipendium.
Ten počet nebude nižší len preto, že, odhadovaný, len preto, že sa predpokladá, že solventnejší študenti študujú v zahraničí, ale aj preto, že od 1. septembra platí nová vyhláška, ktorá určuje výšku a vôbec nárok na sociálne štipendiá, a je sprísnená, čo teda ja kvitujem, čiže nemusíme sa obávať, že takýto návrh zákona spôsobí nejakú veľkú búrku v rozpočte na ministerstve školstva.
Ďakujem vám veľmi pekne za vypočutie.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, ak by som chcela citovať postoj Republikovej únie zamestnávateľov, okrem iného by som vyslovila na úvod názor, že v prípade predpisov kódexového typu je potrebná, nevyhnutná istá základná miera stability legislatívy. Stotožňujem sa aj so známym a tu už mnohokrát opakovaným od rána vyjadrením, že novela Zákonníka práce prijatá v predkladanej verzii bude bremenom pre zamestnávateľov. Hľadala som spôsob, ako objektívne posúdiť niektoré novelizačné body predkladanej novely, vybrala som si iba niektoré a rozhodla som sa, že referenčným komparatívnym bodom bude pre mňa pre ich posúdenie hľadisko spravodlivosti a to s úmyslom byť úplne zrozumiteľná. Preto, pán minister, chcem vám odtiaľ položiť niekoľko otázok, ktoré sú pre mňa dôležité, a rovnako aj ich odpoveď, a veľmi by som si želala, aby ste na ne odpovedali, alebo sa ich dotkli aj vo vašej prípadnej záverečnej reči, alebo aj vo vystúpení počas rozpravy.
Pán minister, myslíte si, že je spravodlivé, ak sa žiak pripravuje u zamestnávateľa na povolanie na náhrady zamestnávateľa a ten aj pred uplynutím dohody, žiak, zostať v pracovnom pomere určitý čas nemusí uhradiť zamestnávateľovi primerané náklady, ktoré vynaložil na prípravu na povolanie zamestnanca? V podstate takýto žiak a takýto zamestnanec bude trvalo, dá sa povedať, celoživotne profitovať z tohto vkladu. Ja si myslím, že spravodlivý postoj, nie pravý a ľavý, ale spravodlivý postoj je taký, že tú časť určitú nákladov by ten zamestnanec - žiak mal nahradiť.
Je to spravodlivé, ak zamestnanec zostane v pracovnom pomere len časť výpovednej doby? Dokonca po dohode so svojím zamestnávateľom, aby mu patrila len časť pomerného odstupného? Opäť si myslím, že nie je to ani pravý, ani ľavý prístup, je to vec spravodlivosti. Je spravodlivé, aby pružný pracovný čas mohol zaviesť zamestnávateľ len po dohode so zástupcami zamestnancov? Doteraz to stačilo prerokovať.
Zavádzate nerovnovážne postavenie nielen medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ako to tu bolo dnes už mnohokrát povedané, ale aj medzi kategóriou zástupcov zamestnancov, ktorí pôsobia v odborovej organizácii a v zamestnaneckej rade. Je logické a podľa mňa spravodlivé, ak nejaká množina ľudí chce zastupovať všetkých, má byť určený daný limit počtu tých, ktorí chcú zastupovať väčšinu. Je to úplne legitímna a spravodlivá požiadavka. My všetci tu sedíme na nejakom podobnom princípe. Na druhej strane limitujete v § 234 ods. 4 voľbu člena zamestnaneckej rady, ktorého voľby sú platné, ak sa pri hlasovaní zúčastní najmenej 30 % všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady. Rovnako pre odvolanie zamestnaneckej rady je potrebné, aby sa zúčastnilo hlasovania najmenej 30 % všetkých zamestnancov. No nie je tu žiadna rovnovážna poloha, žiadna parita.
Vypúšťate v § 331 ods. 2 a 3, ktoré dávali možnosť dohodnúť pracovné a mzdové podmienky zamestnanca odchylne v prípade, ak sa na tom dohodnú zamestnávatelia a zamestnanci v kolektívnej zmluve. Pán minister, veľmi sa prihováram za ochranu zamestnancov, ale vyváženú, spravodlivú, nie pokrivenú, ktorá uškodí nakoniec im samým, a možno o tom vedia niečo aj odborárski bosovia. A že ste ani vy, pán minister, neodhalili ich záujem, sa mi veľmi nechce veriť. Pretože aj ja vnímam túto novelu Zákonníka práce ako čistú odmenu odborárom za vašu, politickú podporu vašej strany pred voľbami. A pre mňa najlepším dôkazom toho je naozaj § 240 ods. 3, ktorý, a teraz si neodpustím citovanie z vášho návrhu, ja ho odcitujem, niektoré jeho časti toho ods. 3, ale pre mňa je z čisto formálnej logiky tento návrh parádna chyba, ktorú, ak neodstránite, aj žiak ôsmeho ročníka bude mať na vás ťažké srdce. Tento, mimochodom, odsek, § 243 ods. 3 je tak neprehľadný, podľa mňa tak, tak neprehľadný a ťažko zrozumiteľný, že bude v praxi robiť dosť veľkú neplechu: "Zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie pracovné voľno s náhradou mzdy. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku pätnásť minút. O rozdelení pracovného voľna medzi jednotlivých členov odborového orgánu rozhodne odborový orgán." Z kontextu tej poslednej vety, ktorú som prečítala, je zrejmé, že navrhovateľ mal v úmysle zadefinovať rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy pre celý príslušný odborový orgán s tým, že toto voľno sa bude deliť medzi členov orgánu. Text "ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v rozsahu" a tak ďalej, "u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku pätnásť minút" však hovorí niečo iné a logika tejto vety je podľa mňa jednoznačná. Hovorí o pracovnom voľne nie pre odborový orgán, ale pre člena odborového orgánu.
Takže preloženie, tento ťažký a komplikovaný odsek, po slovensky, ak som členom závodného výboru odborov vo firme s 200 dušami, podľa znenia návrhu mi ako členovi závodného výboru bude patriť mesačne pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 200 osôb krát 15 minút, to je 3000 minút, to je 50 hodín/mesiac. A ja sa pýtam, aj s výkričníkom za tým, že tak to navrhovateľ hádam nemyslel, alebo áno?! Pretože rovnováha uplatňovania práv, ktorú predniesla ráno ako prvá pani podpredsedníčka Laššáková vo svojom vystúpení, no nieže tu pokrivkáva, ja si dovolím povedať, že takýto návrh je hanebnosť v čase, keď sa prepúšťa, v čase, keď zamestnávatelia objektívne uvažujú o znižovaní počtu zamestnancov. A tak potom, čo si toto odborári vylobovali, pán minister, s upozornením len na ten jeden paragraf, ja som si ozaj vybrala len niekoľko tých paragrafov, či s vaším vedomím alebo s vaším nevedomím, bolo by teraz minimálne slušné, ak nie povinné, aby kolenačky žiadali o korekciu takéhoto znenia Zákonníka práce.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Bude mi to postačovať, ak to teda budem mať písomne.
Ďakujem.