Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, ak by som chcela citovať postoj Republikovej únie zamestnávateľov, okrem iného by som vyslovila na úvod názor, že v prípade predpisov kódexového typu je potrebná, nevyhnutná istá základná miera stability legislatívy. Stotožňujem sa aj so známym a tu už mnohokrát opakovaným od rána vyjadrením, že novela Zákonníka práce prijatá v predkladanej verzii bude bremenom pre zamestnávateľov. Hľadala som spôsob, ako objektívne posúdiť niektoré novelizačné body predkladanej novely, vybrala som si iba niektoré a rozhodla som sa, že referenčným komparatívnym bodom bude pre mňa pre ich posúdenie hľadisko spravodlivosti a to s úmyslom byť úplne zrozumiteľná. Preto, pán minister, chcem vám odtiaľ položiť niekoľko otázok, ktoré sú pre mňa dôležité, a rovnako aj ich odpoveď, a veľmi by som si želala, aby ste na ne odpovedali, alebo sa ich dotkli aj vo vašej prípadnej záverečnej reči, alebo aj vo vystúpení počas rozpravy.
Pán minister, myslíte si, že je spravodlivé, ak sa žiak pripravuje u zamestnávateľa na povolanie na náhrady zamestnávateľa a ten aj pred uplynutím dohody, žiak, zostať v pracovnom pomere určitý čas nemusí uhradiť zamestnávateľovi primerané náklady, ktoré vynaložil na prípravu na povolanie zamestnanca? V podstate takýto žiak a takýto zamestnanec bude trvalo, dá sa povedať, celoživotne profitovať z tohto vkladu. Ja si myslím, že spravodlivý postoj, nie pravý a ľavý, ale spravodlivý postoj je taký, že tú časť určitú nákladov by ten zamestnanec - žiak mal nahradiť.
Je to spravodlivé, ak zamestnanec zostane v pracovnom pomere len časť výpovednej doby? Dokonca po dohode so svojím zamestnávateľom, aby mu patrila len časť pomerného odstupného? Opäť si myslím, že nie je to ani pravý, ani ľavý prístup, je to vec spravodlivosti. Je spravodlivé, aby pružný pracovný čas mohol zaviesť zamestnávateľ len po dohode so zástupcami zamestnancov? Doteraz to stačilo prerokovať.
Zavádzate nerovnovážne postavenie nielen medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ako to tu bolo dnes už mnohokrát povedané, ale aj medzi kategóriou zástupcov zamestnancov, ktorí pôsobia v odborovej organizácii a v zamestnaneckej rade. Je logické a podľa mňa spravodlivé, ak nejaká množina ľudí chce zastupovať všetkých, má byť určený daný limit počtu tých, ktorí chcú zastupovať väčšinu. Je to úplne legitímna a spravodlivá požiadavka. My všetci tu sedíme na nejakom podobnom princípe. Na druhej strane limitujete v § 234 ods. 4 voľbu člena zamestnaneckej rady, ktorého voľby sú platné, ak sa pri hlasovaní zúčastní najmenej 30 % všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady. Rovnako pre odvolanie zamestnaneckej rady je potrebné, aby sa zúčastnilo hlasovania najmenej 30 % všetkých zamestnancov. No nie je tu žiadna rovnovážna poloha, žiadna parita.
Vypúšťate v § 331 ods. 2 a 3, ktoré dávali možnosť dohodnúť pracovné a mzdové podmienky zamestnanca odchylne v prípade, ak sa na tom dohodnú zamestnávatelia a zamestnanci v kolektívnej zmluve. Pán minister, veľmi sa prihováram za ochranu zamestnancov, ale vyváženú, spravodlivú, nie pokrivenú, ktorá uškodí nakoniec im samým, a možno o tom vedia niečo aj odborárski bosovia. A že ste ani vy, pán minister, neodhalili ich záujem, sa mi veľmi nechce veriť. Pretože aj ja vnímam túto novelu Zákonníka práce ako čistú odmenu odborárom za vašu, politickú podporu vašej strany pred voľbami. A pre mňa najlepším dôkazom toho je naozaj § 240 ods. 3, ktorý, a teraz si neodpustím citovanie z vášho návrhu, ja ho odcitujem, niektoré jeho časti toho ods. 3, ale pre mňa je z čisto formálnej logiky tento návrh parádna chyba, ktorú, ak neodstránite, aj žiak ôsmeho ročníka bude mať na vás ťažké srdce. Tento, mimochodom, odsek, § 243 ods. 3 je tak neprehľadný, podľa mňa tak, tak neprehľadný a ťažko zrozumiteľný, že bude v praxi robiť dosť veľkú neplechu: "Zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie pracovné voľno s náhradou mzdy. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku pätnásť minút. O rozdelení pracovného voľna medzi jednotlivých členov odborového orgánu rozhodne odborový orgán." Z kontextu tej poslednej vety, ktorú som prečítala, je zrejmé, že navrhovateľ mal v úmysle zadefinovať rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy pre celý príslušný odborový orgán s tým, že toto voľno sa bude deliť medzi členov orgánu. Text "ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v rozsahu" a tak ďalej, "u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku pätnásť minút" však hovorí niečo iné a logika tejto vety je podľa mňa jednoznačná. Hovorí o pracovnom voľne nie pre odborový orgán, ale pre člena odborového orgánu.
Takže preloženie, tento ťažký a komplikovaný odsek, po slovensky, ak som členom závodného výboru odborov vo firme s 200 dušami, podľa znenia návrhu mi ako členovi závodného výboru bude patriť mesačne pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 200 osôb krát 15 minút, to je 3000 minút, to je 50 hodín/mesiac. A ja sa pýtam, aj s výkričníkom za tým, že tak to navrhovateľ hádam nemyslel, alebo áno?! Pretože rovnováha uplatňovania práv, ktorú predniesla ráno ako prvá pani podpredsedníčka Laššáková vo svojom vystúpení, no nieže tu pokrivkáva, ja si dovolím povedať, že takýto návrh je hanebnosť v čase, keď sa prepúšťa, v čase, keď zamestnávatelia objektívne uvažujú o znižovaní počtu zamestnancov. A tak potom, čo si toto odborári vylobovali, pán minister, s upozornením len na ten jeden paragraf, ja som si ozaj vybrala len niekoľko tých paragrafov, či s vaším vedomím alebo s vaším nevedomím, bolo by teraz minimálne slušné, ak nie povinné, aby kolenačky žiadali o korekciu takéhoto znenia Zákonníka práce.
Ďakujem. (Potlesk.)
