Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja osobne rovnako, ako povedal pán kolega Brocka, tento návrh zákona nepodporím a okrem toho ho považujem za z hľadiska práva zlý. Ten návrh nie je nový. Ten tu už bol raz, bol odmietnutý a ja s kolegom Drobom som o tom viedol dlhé diskusie, ale, páni, vy zužujete ten problém. Nehnevajte sa, ale manželstvo nie je nejaká eseročka alebo živnosť. Manželstvo rovná sa rodina. A vy si neuvedomujete túto zodpovednosť. Pokiaľ dvaja ľudia sa slobodne, bez nátlaku rozhodnú a sľúbia si až do konca života, priatelia, žiť spolu, to je formula, ktorá... (reakcia z pléna). Ale bezdetné, prečo tu miešame do toho, manželstvo či s deťmi alebo bez detí je rovnako právoplatné s rovnakými právami a povinnosťami. A tlačiť do toho nejaké advokátske výhody alebo zárobky, prepáčte, ale pred súdom zastupujú strany sporu dvaja advokáti. A prečo si myslíte, že obidvaja z tých manželov sa chcú rozviesť? Našou úlohou by malo byť skôr umenšovať počet rozvodov, ako hľadať rôzne právne spôsoby a tituly, ako uľahčiť rozchod, rozvod manželov.
A ešte je tu jedna zásadná vec, a to si, Martin Poliačik, na začiatku povedal, že tu nie je ideologický problém. Je tu aj iný problém preto, lebo uzatvárajú sa manželstvá dvojakým spôsobom. Pred inštitúciou štátu a pred cirkevnou inštitúciou, a to manželstvo nie je možné rozviesť.

Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, aj všetkým tým kolegom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave a upozornili aj na isté slabé miesta predloženého návrhu zákona.
Nie je prvýkrát tento návrh zákona predkladaný, ja som vždy bol otvorený na to, aby sme v druhom čítaní vylepšili, v normatívnej podobe navrhli zmeny predloženého statusového zákona o lobingu, ale nekritizovali a neodmietali skôr, ako sa o to pokúsime.
Pán poslanec Martvoň, tento zákon zapadá do tzv. antikorupčnej legislatívy. Ambíciou tohoto zákona je legalizovať príjmy z ovplyvňovania ústavných činiteľov pri prijímaní zmien právneho poriadku. Áno, za odplatu. Za odplatu môžete vy tak, že preukážete, že ste to robili a nemusíte sa báť, že ste sa dopustili trestného činu. Ale dnes toto ovplyvňovanie sa nerobí za legálnu odplatu, dnes sa to robí za tzv. úplatky a všetci o tom viete a vieme. Ale dôkazy na to mať, to už je ťažké predložiť.
Preto by som poprosil, aby sme sa neupodozrievali, jeden druhého, že ten úmysel je zlý. A už vôbec nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali na adresu cirkvi. Som pripravený vám dať trošku lekcie z kanonického práva, ktorá je základná norma, ktorou sa činnosť katolíckej cirkvi na Slovensku riadi, a nielen na Slovensku, ale inštitúcie ako takej.
Takže nebudem sa parciálne teraz zaoberať, lebo prvé čítanie má slúžiť na to, aby sme viedli politickú diskusiu, druhé čítanie na to, aby sme v normatívnej podobe vylepšovali návrh. Ale neodmietajme sa minimálne pokúšať do slovenského právneho poriadku zaviesť inštitút lobingu, lobistov a vyhnúť sa akýmkoľvek podobným kriminalizáciám politiky, akej sme svedkami aj teraz.
Pán poslanec Zajac urobil istý výpočet toho, čo je aktuálne, možno by sme sa mohli vracať do dávnej minulosti, ale to nie je hlavný zámer navrhovateľov. Hlavný zámer je predchádzať a minimalizovať riziká, ktoré dnes reálne existujú aj z ovplyvňovania verejných činiteľov na úrovni celoštátnej.
A preto by som chcel na záver ako navrhovateľ, a za skupinu navrhovateľ, poprosiť všetkých, aby ste návrh zákona podporili do druhého čítania a otvorili sme diskusiu aj o možnej zmene, resp. vylepšení predloženého návrhu zákona.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, kolegyne, kolegovia, nechcem zdržiavať. Ja nepopieram dobrý úmysel navrhovateľov upraviť náš legislatívny proces tak, aby bol kompatibilný a v súlade s právom, už teraz ani nielen Európskej únie preto, lebo v legislatívnych pravidlách máme tzv. doložku zlučiteľnosti, ktorá musí byť priložená k návrhu zákona, ak ho predkladá poslanec alebo vláda Slovenskej republiky. Poznáte môj názor na... (Reakcia predkladateľa.) No pozmeňujúci návrh, ale ani Európska centrálna banka, ani orgány Európskej únie nemôžu byť nad zvrchovaným mandátom Národnej rady Slovenskej republiky. My máme tú kompetenciu rozhodnúť o všetkom. Preto ale nechám to na diskusiu skôr odbornú, sa nazdávam, že zjednodušiť tie pravidlá, aby sme sa vyhli takýmto rizikám, že prijatý zákon nemusí byť kompatibilný s názorom Európskej centrálnej banky, riešili spôsobom jednoduchším, nie vkladaním do zákona nových ustanovení, ale zmenou legislatívnych pravidiel, ktoré či už vláde Slovenskej republiky alebo poslancom obligatórne prikážu pred tým, ako návrh bude predložený, toto stanovisko bolo vykonzultované s orgánmi Európskej centrálnej banky.
Takže toľko k tomu. Je to téma skôr procesná ako nejaká príliš konkrétna na to, aby sme sa nedokázali dohodnúť. Takže, pani podpredsedníčka, toľko moje stanovisko ako spoločného spravodajcu a ja som pripravený spolupracovať na tom, aby sme dosiahli ten cieľ, ktorý navrhovatelia navrhovanej zmeny sledujú, dosiahli spôsobom, ktorý bude vhodný, aj zmeny možno zákona alebo legislatívnych pravidiel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrh k predloženému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa rokovací poriadok. Chcem konštatovať, že po formálnoprávnej stránke návrh spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách.
Pán predseda Národnej rady svojím rozhodnutím určil, aby uvedený návrh prerokoval výbor ústavnoprávny a výbor pre európske záležitosti. Ako gestorský výbor pán predseda navrhuje výbor ústavnoprávny a zároveň odporučil aj lehoty, v ktorých by mali určené výbory návrh prerokovať, a to do tridsať dní od pridelenia návrhu a do tridsaťdva dní by mal návrh zákona prerokovať gestorský výbor.
Pán navrhovateľ zdôvodnil, prečo je potrebná táto zmena rokovacieho poriadku. Nechcem dlho diskutovať, ale mám iný názor preto, lebo osobne si myslím, že stačí stanoviť, aby pred tým, ako návrh zákona bol predložený Národnej rade na rokovanie, prebehli tieto formálne úkony, ktoré by pred tým, ako sa dostane poslancom Národnej rady návrh na rokovanie, boli splnené, vrátane prerokovania návrhu s orgánmi Európskej únie. Nevidím dôvod na to, aby ak vláda predloží návrh, poslanci nie obligatórne, ale fakultatívne mohli prerušiť rokovanie o návrhu. Preto ja som už s navrhovateľom o tom diskutoval, by som odporúčal buď prerušiť rokovanie o tomto návrhu zákona a hľadať nejaký spôsob, nazvem to elegantnejší, ktorým by sme sa dopracovali k tomu cieľu, ktorí navrhovatelia sledujú.
Pani predsedajúca, ďakujem za slovo a prosím, aby ste k predloženému návrhu otvorili rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa vám za istý zmätok, ktorý som možno spôsobil nedopatrením, ale chcem sa krátko vyjadriť k návrhu vlády na zmenu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá zdanlivo sa zdá byť veľmi populárna, atraktívna preto, lebo ona zavádza povinnosť nahrávať konanie pri občianskych súdnych sporoch na súdoch Slovenskej republiky. S tým nemám žiadny problém a nakoniec už v trestných konaniach takáto povinnosť pre súdy existuje.
S čím ale mám problém väčší, že zavádzame nový inštitút procesný do Občianskeho súdneho poriadku a dokonca ideme novelizovať aj zákon o konaní pred Ústavným súdom. A to tým, že navrhuje navrhovateľ možnosť prerušiť konanie pred Najvyšším súdom, či už v občianskych alebo trestných veciach, ak sa súd rozhodne požiadať Európsky súd pre ľudské práva o vydanie právneho poradného stanoviska k zásadným otázkam, ktoré sa týkajú predmetu sporu.
Dámy a páni, vidím to ako nebezpečný precedens, ktorý vnášame do konania pred súdmi Slovenskej republiky, a zvlášť chcem upozorniť na jednu zásadne nebezpečnú vec týkajúceho sa konania pred Ústavným súdom, kde podľa ešte, neviem, či už máte rozdaný, ale ak nie, určite ho rozdaný v laviciach budete mať, pripúšťame možnosť proti právoplatnému rozhodnutiu Ústavného súdu podať návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom. Dámy a páni, množstvo výkladových nejasností, ktoré, ak schválime predmetný návrh vládnej novely, môže nastať a môže to byť v neprospech občanov, respektíve účastníkov konania. A ja mám vážnu obavu, pán minister, že tento inštitút, ktorý je úplne novým v právnom poriadku Slovenskej republiky, môže spôsobiť ďalekosiahle následky už aj v tak kritizovaných prieťahov v konaní na úrovni všetkých súdov Slovenskej republiky.
Zásadným problémom je vyriešenie otázky zodpovednosti za prieťahy spôsobené prerušením konania pred Najvyšším súdom a Ústavným súdom a požiadaním o vydanie poradného stanoviska. Chcem upozorniť, že pri súčasnej zaťaženosti Európskeho súdu pre ľudské práva je takmer vylúčené, aby tento súd vydal poradné stanovisko v rozumnej dobe, najmä ak vezmeme do úvahy dvojstupňovosť takéhoto konania. Samotný návrh počíta s takýmto omeškaním a tak vlastne neguje účel navrhovanej úpravy, keďže súdy môžu aj v prípade takéhoto rozhodnutia pokračovať v konaní pred Najvyšším alebo trestným súdom.
Pri Ústavnom súde nie je veľmi dobre uchopiteľné, prečo sa poradné stanoviska majú žiadať aj v konaniach podľa čl. 129 ústavy. V takýchto konaniach, kolegyne a kolegovia, by si mal Ústavný súd Slovenskej republiky z povahy veci dokázať poradiť sám bez nejakých poradných stanovísk. V konaniach v sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy by Ústavný súd nemal mať potrebu poradného stanoviskoa pretože ak nebude možné poskytnúť ochranu podľa Dohovoru, tak Ústavný súd má k dispozícií našu ústavu a tá na to aj pred konaním Ústavného súdu bohato postačuje. A nakoniec to dokazujú aj judikatúry Ústavného súdu.
Preto, pán minister, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky tento predložený návrh vládneho zákona neodsúhlasila. Pripravujete veľkú novelu Občianskeho súdneho poriadku. Ja si myslím, že žiadnymi lehotami, ani z hľadiska plnenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, Slovenská republika nie je viazaná termínom, a preto ja by som naozaj chcel poprosiť, ak teda existuje na to politická vôľa, a myslím to v dobrej viere, neodsúhlasiť tento návrh. Vytvoríme si 6-mesačnú lehotu na to, aby sme tento problém diskutovali a môžeme, a ja vám sľúbim aj za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, sa dopracovať k riešeniu, ktoré bude tak pre súdy, ako aj pre účastníkov konania lepšie ako navrhovaná zmena.
Ďakujem, pán podpredseda.

Pani podpredsedníčka, rokovací poriadok jasne hovorí o procedúre možnosti pozvať a umožniť vystúpiť komukoľvek alebo ktorémukoľvek občanovi Slovenskej republiky na pôde Národnej rady, ale tomu musí predchádzať slobodné rozhodnutie predsedu, ktorý musí pozvať konkrétneho občana alebo funkcionára alebo verejného činiteľa a až po takomto úkone predsedu môže Národná rada o tomto hlasovať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, priznávam sa k spoluautorstvu, k ústavnému zákonu, ktorý predkladáme na prerokovanie do Národnej rady. A keď sme pripravovali jeho normatívnu podobu, veľmi mi záležalo na tom, aby sme sa nedopustili chyby žiadnej, ktorú by nám mohol niekto vyčítať tak, že ten zákon je zlý, zle napísaný a že preto ho nemôžeme odsúhlasiť, lebo má takéto právne a ústavné nedostatky. A som rád, že ani jedna z takýchto výčitiek v rozprave, ktorá viacej sa mi zdala byť komicko-dramatická ako ústavná a zodpovedná, nezaznela.
Chcem sa poďakovať zvlášť tým poslancom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, preto, lebo tie napĺňali aj obsah, aj zmysel toho, čo navrhovatelia predkladajú, viacej ako vystúpenia poslancov, prepáčte, nechcem sa nikoho dotknúť, ktorí ste vystúpili v rozprave.
Pán poslanec Petrák, ak vám vadí len dátum, lehoty účinnosti, aby ste mohli pokojne za tento návrh zahlasovať, navrhnite zmenu. Ale tá lehota účinnosti je logická preto, lebo zohľadňuje parlamentné voľby, ktoré budú v roku 2016 na jar, dneska sa pán premiér vyjadril, že možno budú. Tým akože je termín volieb vždy otvorený, preto, lebo v rukách to máme my poslanci. Ale žiadni iní navrhovatelia ten termín nevideli lepší ako dva roky v predstihu pred parlamentnými voľbami. Všetkým tým, ktorí sa chcú uchádzať o dôveru občanov či už v komunálnych alebo celoštátnych voľbách, povedali, ako si to my predstavujeme a ako by to bolo pre fungovanie zastupiteľskej demokracie a výkon volených mandátov a zastupovanie verejných funkcií najlepšie pre spravovanie krajiny.
Pán poslanec Susko, ale rovnako aj pán poslanec Číž, ste zapochybovali o tom, či neobmedzujeme pasívne volebné právo. Náš právny poriadok, ale aj dnes platná Ústava Slovenskej republiky pripúšťa už dnes obmedzenie pasívneho volebného práva, napríklad u prokurátorov, sudcov, u príslušníkov ozbrojených zložiek. A teda nič protiústavné, nedajbože, ani nič v rozpore s medzinárodným právom nerobíme, ak rozširujeme okruh obmedzenia pasívneho volebného práva na niektoré volené funkcie. Ja v tom nevidím najmenší problém, aby aj toto bol dôvod na to, aby sme za tento návrh zákona nezahlasovali, skôr tu vidím rôzne špekulatívne dôvody, ktoré akosi sú tými hlavnými, ktoré boli komunikované v rozprave, neochoty hlasovať za tento návrh zákona.
Rovnako pán poslanec Číž, u ktorého aj ja som si chcel niektoré poznámky robiť, ale nestačil som zachytávať v tom rýchlom prejave tie myšlienky, ale aspoň niektoré z nich som si zapamätal, sa snažil zľahčovať ústavné funkcie aj na úrovni komunálnej alebo ústavné funkcie na úrovni celoštátnej len na akési reprezentatívne funkcie. Dámy a páni, to sú sakramentsky dôležité štatutárne funkcie, nielen nosenie insígnií, odovzdávanie vyznamenaní a sobášenie mladomanželov a pochovávanie mŕtvych. To sú naozaj funkcie, ktoré nesú so sebou obrovskú zodpovednosť, nehovoriac o tom, aké majetkové práva s týmito funkciami sú spojené a ako ak sa nezodpovedne vykonávajú tieto funkcie, sa dajú aj zneužívať.
Nechcem sa zaoberať tým, čo sa tu stalo, ale, znovu , škoda, že tu nie je Miro Číž, ktorý vytrhol z kontextu toho rokovacieho poriadku len to, čo mu vyhovuje. Priatelia, my tým, že predkladáme návrhy zákonov, využívame našu legislatívnu ústavnú kompetenciu, nie preto, aby sme zahltili tento parlament nezmyselnými návrhmi, ale preto, aby sme aj my dokázali ponúknuť občanom naše riešenia, tak ako si predstavujeme my spravovať veci verejné. Ale ukazuje sa, že v tomto type zastupiteľskej demokracie, aká je aj na Slovensku, sa asi nedá vládnuť, ak voľby vyhrá jedna strana zodpovedne. Priatelia, viackrát sme to tu počuli, nehnevajte sa, ale rovnako pán kolega Číž povedal, čo by sme robili, keby ste dali do Národnej rady 300 návrhov zákonov. No čo by ste mali robiť? Mali by ste tak jednoducho rešpektovať právo každého, sme vo svojich právach rovní, a správať sa k nám slušne, nebudem tu vykladať ústavu alebo rokovací poriadok, slušne tak, ako sme sa my napríklad správali voči vám, ktorí máte absolútnu väčšinu. A nemáte tri poslanecké kluby. A beriem to len ako komické vyjadrenie, keby sme chceli, môžeme ich mať desať, aby sme mohli aj my vyraďovať, zaraďovať alebo robiť iné procesné návrhy, ktoré v prípade, ak nemáme tri poslanecké kluby, robiť nemôžeme. Boli sme natoľko veľkorysí, že sme súhlasili s novelou rokovacieho poriadku, aby aj bez troch poslaneckých klubov predseda Národnej rady kedykoľvek počas rokovania schôdze mohol navrhnúť zaradiť nový bod programu. Je alebo nie je to tak? Toto už pán poslanec Číž vo svojom vystúpení nespomenul. A ak by už som mal celkom nejako špekulatívne a cez obštrukcie, ktoré umožňuje aj rokovací poriadok, zahltiť tento parlament, tak vám poviem, ako by som to spravil, pričom nepohli by ste sa z miesta. Predložil by som 3 000 pozmeňujúcich návrhov, dámy a páni, k jednému návrhu zákona a by ste o nich týždeň hlasovali. Ale neurobím to, lebo cítim, že ten mandát je viacej, ako len sa tu hrať na väčšinu a menšinu, že je to o zodpovednosti za túto krajinu. Preto aj tento návrh ústavného zákona naozaj neberme len ako predvolebný trik alebo hľadanie sympatií vo verejnosti, lebo už tu viacerí kolegovia poslanci povedali, ako sa to dá zneužívať jedným a druhým brániť.
Buďme navzájom voči sebe korektní a teším sa a prosím vás, podporte tento návrh ústavnej zmeny do druhého čítania, môžeme v druhom čítaní rozšíriť, zúžiť alebo zmeniť to, čo by bolo zmeniť treba, aby sme tento návrh vylepšili tak, aby bol prijateľný pre všetky politické strany.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, v posledných týždňoch alebo mesiacoch prebieha vo verejnosti, ale aj medzi nami búrlivá diskusia, často plná populizmu, arogancie, podozrievania sa jeden druhého, či ide alebo nejde o účelové predkladanie návrhov zákonov súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu alebo plnením si povinností vyplývajúcich z ďalších verejných funkcií. Prebieha polemika, či to riešenie nevedie aj cez ustanovenie, ktoré by zakazovalo pri volených funkciách poberať iba jeden plat, alebo či to riešenie by nebolo lepšie cez navrhovaný inštitút „jeden mandát stačí“. Priatelia, osobne som toho názoru, že tento návrh, ktorý predstavil a odôvodnil pán podpredseda Národnej rady ako navrhovateľ, je tým definitívnym riešením a všetky tie ostatné považujem za čiastkové, ale rovnako dobré. A tešil by som sa, keby ktorékoľvek z tých ustanovení, resp. tých zmien, ktoré páni kolegovia poslanci predkladajú, boli v Národnej rade aj schválené.
Sám som sa ocitol po novembri 1989 v situácii, keď som aj ja vykonával dva mandáty, ako poslanec Federálneho zhromaždenia a vtedy ako vymenovaný prednosta Okresného úradu v Nitre. Priatelia, nejde to. Ani to nešlo. Jednoducho nedá sa to zvládnuť fyzicky, aj keď možno rozumovo, mentálne, ale aj s vynaložením enormného úsilia možno sa zdá, že, áno, dá sa to, ale keď tu rokujeme a pozerám sa do lavíc medzi nás a vidím tu sedieť primátorov, starostov a županov dva týždne alebo tri týždne, kladiem si otázku, ako môžu fungovať či už samosprávy alebo vyššie územné celky bez svojho štatutára. Áno, môžeme hľadať rôzne dôvody, však je tam náš zástupca, je tam úrad, ktorý má svojho vedúceho. Ale jednoducho to nejde. Tak ako Národná rada bez svojho predsedu, tak ako vláda bez svojho predsedu, tak ako krajina bez svojho prezidenta nemôže dobre fungovať, rovnako som toho názoru, že nemôže akýkoľvek samosprávny celok dobre fungovať bez svojho predsedu, starostu alebo primátora. Preto by som chcel aj ja vás poprosiť, aby sme sa zamysleli všetci nad tým. A naozaj nehľadajme za tým len brutálnu politiku alebo nejaké za každú cenu populárne riešenia, hľadajme za tým kus zodpovednosti a rozumu zato, ako spravovať veci verejné a ako vrátiť dôveru verejnosti všetkým voleným predstaviteľom tejto krajiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som z poverenia výboru ústavnoprávneho ako poverený spravodajca k predkladanému návrhu ústavného zákona vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní a uistil vás o tom, že z formálnoprávnej stránky predložený návrh zákona spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a je v súlade aj s legislatívnymi pravidlami pre tvorbu a navrhovanie zákonov.
Pán predseda Národnej rady podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku svojím rozhodnutím určil, aby návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A zároveň pán predseda rozhodol, aby gestorským výborom pri rokovaní o návrhu ústavného zákona bol výbor ústavnoprávny a aby od jeho prerokovania v prvom čítaní výbory ním určené prerokovali zákon do 30 dní a do 32 dní prerokoval návrh zákona výbor gestorský.
Zároveň odporúčam, aby po prerokovaní návrhu zákona a po skončení rozpravy Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním rozhodla, že návrh zákona odporúča prerokovať v druhom čítaní.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, nechcem opakovať tie dôvody, ktoré už spomínali moji predrečníci, spolu sme boli na rokovaní ústavnoprávneho výboru zvolaného na trinástu, ktorý musel byť aj z dôvodov tých, ktoré spomenuli, procesných pochybení dvakrát prerušený, boli vznesené zo strany opozície, nie z dôvodu, z politických dôvodov, ale vecných a právnych argumentov výhrady voči tomu, akým spôsobom táto voľba má prebehnúť. Totiž ja som sa ocitol v situácii ako váš kolega, ktorý stratil rovnakú možnosť navrhovať kandidáta ako tí, ktorí ste o tom dopredu vedeli a ktorí ste sa možno aj na takomto postupe dopredu dohodli. A nepovažujem to za korektné nielen voči nám poslancom, ale považujem to za ešte nekorektnejšie voči ostatným sudcom, ktorí si tiež možno želali byť vo vrcholovom orgáne slovenskej súdnej moci a mať svoje zastúpenie alebo členstvo v Súdnej rade. Aj ja som mal takého kandidáta, len, žiaľ, aj keby som bol chcel, navrhnúť som ho nemohol. A viete prečo? Ten dôvod nespomenula ani kolegyňa Žitňanská, ani Martin Poliačik, ani pán kolega Kadúc.
Pán predseda Národnej rady včera hodinu po tom, ako bol odvolaný pán Čimo, pán doktor Čimo z členstva v Súdnej rade, poslal poslancom Národnej rady rozhodnutie, ktorým žiadal poslancov, aby sme dnes do 12.00 hod. navrhli kandidáta na voľbu člena Súdnej rady s tým, že podľa zákona o Súdnej rade musia byť splnené isté formálne a procesné podmienky. Na to, aby ústavnoprávny výbor a Národná rada o takomto personálnom návrhu, ktorý poslanec podať môže, mohla rokovať, je splnenie aj bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Podotýkam odpisom z registra trestov, nie výpisom. A podľa zákona o registri trestov register trestov nemôže vydať fyzickej osobe do rúk odpis z registra trestov, ale môže tak podať len právnickej osobe, ktorá o to požiada, a teda v tomto prípade legitímna na vyžiadanie odpisu z registra trestov je Národná rada Slovenskej republiky – či už výbor Národnej rady, alebo plénum. A tento odpis z registra trestov do začiatku rokovania o návrhu kandidáta pána doktora Slovinského, ktorý asi je slušný človek, asi je aj bezúhonný, lebo keby nebol, tak nemôže vykonávať podľa Ústavy Slovenskej republiky funkciu sudcu, prezident by ho musel odvolať, ale splnenie týchto zákonom predpísaných podmienok je predpokladom na rokovanie o kandidátovi, o ktorom máme dnes rozhodnúť.
Potom došlo k prerušeniu dvakrát, predpokladám, že dovtedy páni navrhovatelia poslanci splnili všetko pre to, alebo urobili všetko pre to, aby ten odpis z registra trestov k dispozícii sme mali, pravdepodobne je k nahliadnutiu – či už na ústavnoprávnom výbore, alebo keby niekto chcel, pán predseda zrejme poskytne informáciu o tom, že už je k dispozícii. Ale neobstojí pre mňa argument, ktorý počúvam ako nový člen ústavnoprávneho výboru, že však ste to isté robili aj vy pri Čimovi, teda myslím tým, prepáčte, že takto neprotokolárne oslovujem pána doktora Čima, ktorý už nie je členom Súdnej rady, ani ten nemal, keď ste ho volili, odpis z registra trestov v čase, kedy ho mať mal. Pre mňa tieto argumenty nie sú argumentami, ktoré by mali obstáť pri takom závažnom rozhodnutí, preto, lebo viem, že možno sa bude rozhodovať v utorok jedným hlasom o tom, kto bude stáť na čele slovenskej justície. Myslím tým či už na predsedu, alebo predsedníčku Najvyššieho súdu, alebo myslím tým aj na budúceho predsedu Súdnej rady.
Priatelia, toto sú mocenské rozhodnutia, ktoré formujú charakter tohto štátu. Súdna moc je jeden z pilierov demokracie, nezávislosti a aplikácie práva bez akéhokoľvek politického zasahovania. Nie je to len želanie? Naše, všetkých tu? Nepohrávajme sa s ohňom! Ja sa nechcem vyhrážať. Ani výklad zastupiteľskej demokracie podľa predstáv, že väčšina je jediná zodpovedná za to, ako vyzerá politika v tomto štáte, a jediná, ktorá môže o všetkom rozhodnúť, nie je dobrou cestou do budúcnosti, k budovaniu usporiadanej spoločnosti. Preto chcem len upozorniť na riziká, priatelia. Neželal by som si, ja viem, že to nejde, lebo to napätie je veľké, tá súťaživosť nahradila nenávisť – či už medzi osobami, alebo medzi stranami – a to neveští nič dobré.
Skúsme sa zamyslieť, ja viem, že toto rozhodnutie už zmeniť nemôžeme, myslím tým na pravú stranu mojej pravej ruky, na ktorú sa pozerám ako na poslancov opozície, ale chcem apelovať na vás, aby sme neopakovali chyby z minulosti a aby sme skúsili každý individuálne sa zamyslieť aj nad vážnosťou tohto rozhodnutia, ktoré môže znamenať pre budovanie spravodlivého štátu a justície, ktorú si želáme, aby bola naozaj neskorumpovaná, aby bola v očiach verejnosti dôveryhodná, sa zamysleli nad tým, ako a aké rozhodnutia prijať môžeme a prijať máme.