Videokanál poslanca

20.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Z poverenia ústavnoprávneho výboru chcem informovať Národnú radu, že po formálnoprávnej stránke predložený návrh zákona spĺňa všetky zákonné podmienky na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, preto odporúčam, pán predseda, aj na základe vášho rozhodnutia, aby po prerokovaní zákona a po diskusii sme hlasovaním rozhodli o návrhu, ktorým pridelíme návrh zákona na prerokovanie výborom, zároveň určíme gestorský výbor, tak ako ste vy odporúčali, ústavnoprávny výbor a stanovíme lehotu, v ktorej výbory majú návrh zákona prerokovať, najneskôr však do 15. septembra. Preto vás poprosím, aby ste otvorili rozpravu a po rozprave nechali hlasovať o jednotlivých návrhoch uznesení, ktoré som uviedol.

12.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, mám poverenie ústavnoprávneho výboru, aby som k predloženému návrhu zákona skupiny poslancov ako určený spravodajca zaujal stanovisko. Chcem povedať, že po formálnoprávnej stránke návrh zákona spĺňa všetky náležitosti, aby bol v Národnej rade prerokovaný. Je v súlade s rokovacím poriadkom a legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Ďalej chcem informovať, že pán predseda Národnej rady svojím rozhodnutím určil, aby návrh zákona prerokoval výbor ústavnoprávny, ktorý zároveň určil aj ako výbor gestorský, a lehotu na jeho prerokovanie stanovil do 11. septembra 2015. Po rozprave navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, určíme lehoty a pridelíme zákon na prerokovanie určeným výborom a rozhodneme o gestorskom výbore.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja na úvod vyjadril poďakovanie v prvom rade pánovi ministrovi, ale aj celej rekodifikačnej komisii, ktorá odviedla kus zodpovednej a poctivej práce a naozaj širokej a odbornej diskusie - tak ako som to mal možnosť počuť a aj zaujímať stanoviská na rokovaní ústavnoprávneho výboru - sa pokúsila vniesť do tejto rekodifikačnej normy nové prvky, ktoré by a ktoré si stanovili za cieľ skvalitniť, zrýchliť vymožiteľnosť práva.
Aj napriek tomu, že máme rôzne názory, ja som rád, že táto diskusia je vyslovene vecná, že nevedieme nejaké tvrdé politické spory a vyjadrujeme svoje odborné postoje k navrhovanej rekodifikácii, ktorú považujem za historickú už aj preto, lebo v 1963 roku bol prijatý Občiansky súdny poriadok, ktorý platí dodnes a ktorý doznal odvtedy viacej ako sto zmien. Je neprehľadný, aj právnici máme problém sa niekedy zorientovať v tom, aby sme našli tú správnu formulu, ktorú chceme v praxi uplatniť a preto vítam túto zmenu, ktorá zhutní celý ten civilný proces do troch právnych noriem.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k dvom alebo k trom veciam, ktoré považujem za dôležité a kde vidím, že by mohlo existovať isté riziko, aj ústavné a na druhej strane, kde cítim, že nie celkom vyhovujeme občanom, ktorí sa snažia jednoduchšie a rýchlejšie sa domôcť svojho práva. Myslím teraz na kauzu, kauzálnu príslušnosť v individuálnych pracovnoprávnych sporoch. Podľa navrhovaného § 23 Civilného správneho poriadku príslušnými na prejednanie individuálnych pracovnoprávnych sporov, t. j. sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom sú iba taxatívne vymedzené okresné súdy, a to po jednom v každom samosprávnom kraji. Ide o úpravu, ktorá oproti súčasnej úprave podľa doteraz platného Občianskeho súdneho poriadku sa na individuálne pracovnoprávne spory aplikuje všeobecná miestna príslušnosť podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku, to je, miestne príslušný je súd v obvode, ktorého má odporca bydlisko, sídlo, resp. miesto podnikania.
Môj názor je taký, že tento návrh zhoršuje postavenie väčšiny zamestnancov, ktorí budú musieť za účelom uplatnenia svojich nárokov z pracovnoprávnych vzťahov, napríklad spomeniem len nevyplatená mzda alebo neplnenie, neplatne skončený pracovný pomer, dochádzať z celého kraja na jeden konkrétny súd. Spomeniem príklad. Napríklad zamestnanec zo Svidníka, ktorý vykonáva svoju prácu vo Svidníku, bude musieť podľa, podať žalobu o zaplatenie dlžnej sumy na Okresnom súde v Poprade. Toto je navrhovaná zmena, ktorá si myslím, že sťažuje zamestnancom uplatnenie ich práv. Je zvláštne, že samotný Civilno-správny poriadok na jednej strane považuje zamestnanca za slabšiu stranu sporu, ktorému priznáva osobitné práva a ochranu a na druhej strane úpravou kauzálnej príslušnosti sťažuje vlastne zamestnancom uplatnenie svojich právnych nárokov.
V druhej veci, ktorej by som sa chcel venovať, je precedenčná záväznosť súdnych rozhodnutí. To je téma naozaj vysoko odborná, až ju považujem za akademickú, ale je vyjadrená v čl. 2 ods. 3 Civilného správneho poriadku. Ak sa spor na základe prihliadnutia k prípadným skutkovým a právnym osobitostiam prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
Kolegyne, kolegovia, považujem za otázne, či možno hovoriť o odklone, pokiaľ sú v prípade skutkové a právne osobitosti, t. j pokiaľ ide o prípad od judikatúry odlišný. O odklone podľa môjho názoru možno hovoriť vtedy, ak je rozhodnutý odlišne súdny spor s rovnakým alebo obdobným právnym základom. Čo je však podstatné, z čl. 2 ods. 3 navrhovaného Civilno-správneho poriadku vyplýva, že ak by sa sudca mohol odchýliť od ustálenej rozhodovacej praxe, musí nájsť vo svojej právnej veci dostatočné skutkové a právne osobitosti.
Avšak v prípade, ak v prejednávanej veci nebudú relevantné skutkové a právne osobitosti v porovnaní s v minulosti prejednávanými spormi, nemôže sudca súdu prvej inštancie či senát odvolacieho súdu rozhodnúť inak, ako v prípade predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a to ani vtedy, pokiaľ by svoj právny názor patrične odôvodnil a pokiaľ by ich odôvodnenie a závery boli rozumnejšie a právne podrobnejšie ako závery, ktoré vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Civilný správny poriadok v takto navrhovanom znení teda priamo zavádza precedentnú záväznosť súdnych rozhodnutí.
Domnievam sa však, že by bolo pre budúci vývoj práva u nás na škodu upierať sudcom súdu prvej inštancie a súdov odvolacích možnosť podieľať sa na sudcovskej tvorbe práva i v prípade, pokiaľ svoj názor patrične odôvodnia a výslovne sa s odlišnosťou judikatúry i vysporiadajú.
V slovenských podmienkach podľa môjho názoru nie je vhodné zakotvovať precedentnú záväznosť súdnych rozhodnutí bez akéhokoľvek oprávnenia sudcov na súde nižších inštancií, zasahovať do vývoja výkladu práva. V následne rozhodnutých sporoch totiž môže byť argumentácia účastníkov konania a ich právnych zástupcov iná, presnejšia a hlbšia, no podľa navrhovaného znenia Civilno-správneho poriadku bude sudca oprávnený posúdiť takúto argumentáciu ako relevantnú len vtedy, pokiaľ v porovnaní s dovtedy rozhodnutými prípadmi nájde v tej svojej veci dostatočné skutkové a právne osobitosti.
Podľa navrhovaného znenia sa sudcovia súdu prvej inštancie a senáty odvolacích súdov dostanú do polohy, kedy by mali len mechanicky opakovať právny názor najvyšších súdnych autorít, a to bez ohľadu na argumentáciu strán v konaní, ktorá môže byť odlišná od argumentácie v predchádzajúcich právnych veciach.
Interpretácia, ktorá neumožňuje sudcovi na súde prvej inštancie či senátu odvolacieho súdu odklon od doterajšej judikatúry ani v prípade jasného odôvodnenia a vysporiadania sa s daným právnym názorom, podľa môjho názoru zasahuje aj do nezávislosti sudcu konajúceho následne v obdobnej veci tak, ako to dnes vyplýva z čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dovoľte mi ešte zaujať stanovisko k nemožnosti dovolania proti zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku § 238 nový Civilno-správny poriadok, teda návrh - zatiaľ ešte nemožno hovoriť, že sme ho schválili - nepripúšťa možnosť podať dovolanie v prípade, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie. Navrhovaná právna úprava podľa môjho názoru neprispieva k právnej istote, pretože v prípade prekvapivého rozhodnutia odvolacieho súdu nebude môcť dotknutá strana bez ďalšieho podať proti takémuto rozhodnutiu dovolanie, ale bude odkázaná iba na aplikáciu niektorého z dôvodov dovolania podľa § 411 až 413.
Ďalej považujem za nejasné ustanovenie § 112 ods. 1 písm. d) Civilno-správneho poriadku. Ide o nejasné ustanovenia. Zo znenia Civilno-správneho poriadku nie je totiž zrejmé, v koho kompetencii bude posúdenie, či v príslušnej právnej veci ide o takú otázku, ktorá by mala byť vyriešená inak. Pokiaľ by sme vychádzali zo znenia čl. 2 ods. 3 navrhovaného ustanovenia, posúdenie tejto otázky by nemalo byť v kompetencii súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania by mala byť stanovená čo najjednoznačnejšie, to je tak, aby strany mohli už po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu aspoň približne predpokladať, do akej miery môže byť ich dovolanie prípustné. Napriek zneniu čl. 2 ods. 3 Civilno-správneho poriadku vychádzajúc z logiky veci, ako aj zo znenia § 238 ods. 3 OSP, subjektom, ktorý bude hodnotiť, či má byť dovolacím súdom vyriešená právna otázka posúdená inak, by mal byť odvolací súd. Preto si myslím, že do ustanovenia § 412 ods. 1 písm. d) Civilno-súdneho poriadku by teda bolo potrebné doplniť subjekt, ktorý bude oprávnený posúdiť, či v príslušnej právnej veci ide o takú otázku, ktorá by mala byť dovolacím súdom vyriešená inak.
Dámy a páni, snažil som sa len na niektorých prípadoch poukázať na isté riziká, ale v práve je to už tak, že nikdy nevymyslíme riešenie, ktoré je absolútne dokonalé, kde nie sú skryté aj možné riziká pri aplikovaní práva, preto aj my v poslaneckom klube zvažujeme, ako naložiť s kódexami, ktoré vláda predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Vždy som si želal, aby pri takýchto zmenách nebola len väčšina, ktorá vládne, či už koaličná alebo jednou stranou za, ale aby to hlasovanie bola naprieč celým politickým spektrom Národnej rady Slovenskej republiky.
Neviem, kde sa stala chyba, pán minister, či v nedostatočnej komunikácii s poslaneckými klubmi, či sme trošku možno nemali počkať a ďalej diskutovať, aj keď, ako som povedal, že tá diskusia bola vecná, bola konkrétna, bola absolútne odborná, viac som ako veľmi ocenil predsedu rekodifikačnej komisie pána dr. Števčeka, ktorý aj pri osobných požiadavkách o stretnutie vydiskutovať si niektoré navrhované zmeny bol ochotný, zareagoval veľmi odborne a preto mi záleží na tom, aby aj táto zmena priniesla lepšiu a kvalitnejšiu rozhodovaciu činnosť súdnej moci Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť, keby sme si mohli minútou ticha uctiť obete arménskej genocídy z roku 1915. Národná rada Slovenskej republiky v 2004. roku prijala uznesenie, ktorým pomenovala tento zločin, zločin proti ľudskosti. Osmanskí Turci nevyvraždili Arménov len preto, že boli Arméni, ale vyvraždili ich v prvom rade preto, lebo boli kresťania. Osud Arménov je príkladom masovej likvidácie, etnických čistiek, odsunov, ale aj genocíd, ktoré postihli 20. storočie.
Chcem sa poďakovať, pán predseda, aj vám, že som mohol zastupovať Slovenskú republiku na oficiálnej spomienke tohto strašného masakru, ktorý zanechal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, priznám sa, že aj ja som zostal trošku v rozpakoch, keď som pri prezenčnej listine zhliadol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, a nehnevajte sa, ale vyvoláva to istú emóciu aj podozrenie, čo to zase má byť, keď sme o ničom vlastne, médiá sa tomu nevenovali a zrazu aj skúsenosť možno z minulej schôdze trošku vydráždila každého jedného z nás a chcem sa zastať aj Lojza Hlinu možno, ktorý keby bol počul to, čo povedal pán navrhovateľ, pán minister vnútra pri uvádzaní zákona v prvom čítaní, by asi bol býval lepšie v obraze, aký navrhovateľ úmysel vlastne sleduje.
Obchod so zbraňami je jeden z najatraktívnejších, jeden z najbrutálnejších a jeden z najnebezpečnejších, to asi sa nemusíme presviedčať, a preto si myslím, že je treba tomu venovať permanentnú pozornosť, a priznám sa, nikdy som sa nezamýšľal nad tým, že ak niekto, resp. vláda navrhne návrh na skrátené legislatívne konanie, že okrem hrozieb škody, ktoré som vždy považoval za materiálne, finančné, som nikdy nemyslel aj na dôvod, ktorý pán minister uviedol, že hrozia škody na životoch, na ľudských životoch a sú ohrozené základné ľudské práva a slobody.
Ak je pravdou to, a nemám dôvod neveriť, pán minister, čo ste uviedli ako dôvod, že chcete dostať pod väčšiu kontrolu obchod so zbraňami, dokonca zakázať alebo minimalizovať predaj zbraní cez internet, to treba len uvítať, lebo zajtra možno opustí ďalšiu stovku alebo tisícku zbraní Slovenskú republiku, a budú si myslieť, že kupujú vodnú pištoľ, že idú polievať dievčatá alebo svoje mamy, a pritom sa predávajú naozaj zbrane, ktoré už domáci remeselníci alebo živnostníci vedia prerobiť, ak už predtým boli akoby nesfunkčnené, na funkčné zbrane.
Preto možno jednu otázku, ktorá vyplýva aj z mojej nevedomosti o zákone o zbraniach a strelive, k § 7 ods. 2, kde hovoríte, že bude k takejto zbrani vydaný preukaz zbrane. Či tento preukaz zbrane bude nahrádzať držiteľovi takejto zbrane, alebo bude ešte ten preukaz zbrane podmienený zbrojným preukazom? Ak áno, tak potom je to úplne v poriadku a možno výbor pre obranu a bezpečnosť, pán kolega Hlina, bude mať dostatočný priestor na to, aby možno aj do tej normatívnej podoby tam, kde sú isté pochybnosti o možnej zneužiteľnosti a riziká, ktoré vždy pri každom zákone existujú, ktorý predkladáme či už my, alebo vláda, nikdy nevytvoríme dokonalý predpis, ktorý by eliminoval konanie, ktoré vedie vždy k nejakému nečestnému úmyslu alebo zlému úmyslu, absolútne, preto ak gestorský výbor, predpokladám, ktorým bude výbor pre obranu a bezpečnosť, tento zákon posúdi, poprípade podá pozmeňujúce návrhy, tak nemám dôvod tento návrh nepodporiť, aj keď teda, prísno vzaté, so zaťatými zubami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďuro, vybral si si možno zlý príklad, ja som kúpeľňu nekachličkoval. To si si asi iného Paľa asi pomýlil, lebo on sa k tomu priznáva. (Potlesk.) Ja ak by som to aj chcel, tak to urobím iným spôsobom. A chcem povedať jedno, že bol si úplne mimo. Prepáč, ale to, čo si predviedol, nie je ani napĺňaním toho, čo si chcel, akože vytvoriť dojem istej novej politickej kultúry a zobrať si mňa za príklad, že ja by som mal byť tým, ktorý bude karhať niektorých poslancov. Vieš, niekedy v politickom zápase nedokáže človek udržať emóciu, tak aby možno nie, možno trošku hlasnejšie, ale aj s hnevom vyjadril svoj nesúhlas, pokiaľ cíti krivdu. A ja tu naozaj cítim krivdu, ktorú páchate na odvolávanom podpredsedovi Národnej rady. Preto, lebo považujem za nehorázne, aby bola politická zodpovednosť vyvodzovaná na opozičnom politikovi a nie na tom, ktorý dnes vládne, a nechcem tu personifikovať ďalej.
Ak hovoríme o nejakej veľkej trúfalosti, že tu niekto hovorí o base, o zločine, ale pokiaľ viem, tak premiér vlády minulý týždeň bol na Generálnej prokuratúre ohlásiť, aby začala konať preto, lebo sú tam isté znaky možného napĺňania skutkovej podstaty trestného činu pri spravovaní tejto firmy. Niektorí poslanci, ktorí možno nie sú právnici, tak to pochopili tak, že naozaj tam došlo ku krádeži, k podvodom a k organizovanému zločinu. Preto ako každý to vie... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som ako posledný písomne prihlásený do rozpravy zaujal ja stanovisko k bodu, o ktorom rokujeme, a to je návrh skupiny poslancov na vyslovenie alebo odvolanie z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
4. apríla pred tromi rokmi po zložení poslaneckého klubu, bol som vtedy predseda Národnej rady Slovenskej republiky, prebehli voľby funkcionárov Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa predtým uzavretej politickej dohody boli určené tak pre opozíciu, ako aj koalíciu miesta vo vedení parlamentu a na základe a po rozprave k predloženým kandidátom, ktorých navrhovali či už poslanecké kluby, alebo jednotlivci, boli ohlásené výsledky hlasovania. Kresťanskodemokratické hnutie vtedy a jeho poslanci v klube navrhli za podpredsedu Národnej rady predsedu strany a poslanca Národnej rady Jána Figeľa. K predloženému návrhu personálnemu zo strany Kresťanskodemokratického hnutia nevystúpil nikto, kto by bol namietal, že existujú dôvody, ktoré by oprávňovali pri hlasovaní poslancov nevoliť Jána Figeľa za podpredsedu Národnej rady, a bolo to dva roky po tom, ako sa stal ministrom vlády Slovenskej republiky pre dopravu, kde podľa terajších zistení alebo stavu, v ktorom alebo ktorý komunikuje časť poslancov Národnej rady, sa mal dopustiť pán poslanec Figeľ dokonca trestného činu. Áno, lebo keď si prečítam návrh na odvolanie z funkcie a hodnotím ako právnik následky konania, ktoré vtedy ako ústavný činiteľ by bol alebo by toto konanie mohlo mať za následok značnú škodu, ktorá mohla vzniknúť štátu alebo občanom, či už podnikateľom, alebo komukoľvek inému, musí niesť za to nielen politickú, ale aj trestnú zodpovednosť.
Teda kladiem si otázku, čo sme robili dva roky alebo päť rokov už teraz, ak sme zrazu objavili po tak dlhom čase, že údajne Figeľ mal byť tým hlavným vinníkom, ktorý mal spôsobiť stav, v ktorom sa dnes jedna z firiem, ktorá je v kritickej situácii, a doplácajú na to tí, ktorí boli subdodávateľmi týchto megafiriem, sa ocitla. Dámy a páni, poznám Jána Figeľa osobne. Chcem sa zaručiť za Jána Figeľa, naozaj, Martin, nechcem tu nejak teatrálne, ale trošku aj ľudsky vniesť do toho možno aj emóciu preto, lebo sa pohrávame s niečím, čo je v slovenskej politike a v slovenskom parlamentarizme považujeme za nebezpečné.
Priatelia, Ján Figeľ pri voľbe za podpredsedu zo 144 platných hlasov dostal podporu 114 poslancov, teda väčšina, ktorá pozostávala tak z poslancov vtedy vládnej strany, ako aj z časti, alebo už nechcem teraz hľadať, kto ako hlasoval iných poslancov, iných politických strán a my tu teraz po dvoch rokoch tohto človeka, ktorému sme dali dôveru ideme z funkcie odvolávať hoci na odvolanie neexistujú žiadne ani politické a už vôbec nie vecné dôvody. Viselo vo vzduchu už, lebo sa o tom rozprávalo, že Figeľ bude asi odvolaný. Ja som čakal, že ak tento návrh, nedajbože, padne, že bude aj dostatočne zdôvodnený. Čakal som, že pod návrh, pod ktorý sa podpísali ostatní členovia vedenia Národnej rady, uvedú ako dôvod, že sa Ján Figeľ ako podpredseda Národnej rady dopustil konania, ktoré je nezlučiteľné s mandátom poslanca, že porušil poslanecký klub alebo, nedajbože, že pri výkone funkcií porušil ústavu a zákony Slovenskej republiky alebo že sa správa nevhodne, že nerešpektuje odporúčania vedenia parlamentu alebo samotného predsedu a treba vyvodiť možno aj personálne rozhodnutie alebo personálne závery. Nuž ale ocitli sme sa v úplne inej situácii a začíname sa tu pohrávať, priatelia, so zápasom o charakter tohto štátu. Všetci tu s takou teatrálnosťou častokrát hovoríme, ako by sme si želali novú politickú kultúru, ktorú by sme mali a chceli reprezentovať nielen tu ako volení ústavní činitelia, ale v prvom rade dovnútra slovenskej spoločnosti.
Podľa môjho názoru politická kultúra predpokladá naplnenie dvoch základných podmienok. Prvou by mala byť spoločná úcta a rešpektovanie našej ústavy všetkými občanmi a predstaviteľmi politických elít, druhou by mala byť spoločná zhoda, že veci, ktoré by mali byť predmetom štátneho záujmu, nebudú dôvodom na politický zápas. Dámy a páni, my ale akoby sme obchádzali tú primárnu zodpovednosť v záujme riešenia vecí v záujme štátu a my sme ju nahrádzali ničím iným alebo ju nahrádzame len politickým zápasom. Lebo odvolanie Jána Figeľa je takýto transparentný prejav arogantného politického zápasu. Nechcem skĺznuť do nejakého vulgarizmu a ani nechcem byť príliš emotívny, ale tadiaľto, dámy a páni, cesta nevedie.
Okrem toho som presvedčený, že tento návrh presahuje len vyvodenie akejsi personálnej zodpovednosti politickej. Dámy a páni, tento zápas je aj zápasom stranícky preto, lebo treba si uvedomiť, že Ján Figeľ nie je len podpredseda Národnej rady, ale Ján Figeľ je aj predseda jednej z parlamentných politických strán, a ak siahnete na predsedu, siahnete na stranu. A možno si ani neuvedomujete následky, aké to v demokratickej súťaži môže znamenať v čase, kedy začína podľa mňa vrcholiť, hoci by ešte nemala, mala byť len začať, politická súťaž medzi stranami. Preto by som vás chcel poprosiť vás navrhovateľov, osobitne pána predsedu, pani podpredsedníčku a podpredsedu, stiahnite tento návrh z rokovania schôdze. Skúsme sa nad tým zamyslieť a uvedomiť si riziká, ktoré toto bezprecedentné rozhodnutie môže pre ďalší vývoj budovania slovenského parlamentarizmu znamenať aj do budúcnosti, zvlášť po období marca 2016.
Hovoril som o zápase o charaktere štátu. My, ktorí sme v tej politike trošku dlhšie, tak si pamätáme, aký bol ťažký, aký je ťažký a aký možno ešte ťažší bude, aký nás čaká.
Je len na nás, či to dokážeme zvládnuť a či spoločnosť bude slušná, bude tolerovať ústavu alebo či si osvojí aj tolerovanie korupcie, či bude spravodlivosť dostupná každému alebo či budeme tolerovať a bude dominovať nesúcitný egoizmus medzi nami. Ja by som nerád tu kázal nejaké duchovné cvičenia, prepáčte, ale ja sa nestačím čudovať, čo sa tu za posledných 24 hodín povedalo, aký tón sa tu zvolil, aký vulgarizmus, ktorý si nepamätám, sa vniesol do prejavov a mi zimomriavky naskakujú, ja som za principiálny politický postoj, som viac zástancom súťaže ako boja, ale tu sa začalo bojovať, priatelia, tu sme sa začali nenávidieť. A toto je výsledok aj dnešného dňa, toto je výsledok aj návrhu na odvolanie podpredsedu Národnej rady z funkcie. Skúsme sa zamyslieť, ešte je čas. Všetkých tých, ktorí sa rozhodli takto mocensky, lebo to je, to je mocenské rozhodnutie, to nie je racionálne, rozumné a argumentačne podložené rozhodnutie. To je jednoducho emócia, ktorej ste podľahli, a teraz akože hľadať nejakého vinníka. A ja nechcem ukazovať prstom na nikoho ani vyslovovať mená. Priatelia, ale tu padlo toľko obvinení, že som sa zamýšľal, či by generálny prokurátor nemal sedieť tu za rokovacou sálou, mať na stole prázdne zatykače a pomaly ich vyplňoval na základe toho, čo sa tu povedalo, lebo toto je nenormálny stav.
Ak tu my ústavní činitelia, volení zástupcovia občanov, hovoríme o miliardových škodách, ktoré tu mohli a mali vzniknúť, a ak my nedokážeme týchto páchateľov aj potrestať, tak tu, prepáčte, nemáme čo sedieť. Áno, ak sa budeme riadiť tým mafiánskym heslom - Dušan Jarjabek - „Chi ruba poco va in galera, chi ruba tanto fa carriera.“ (Reakcia z pléna.) Monika Gibalová to povedala. Keď pôjdete do Neapola alebo do Palerma, tam majú ako raritu a nalejú vám do šálky, v ktorej je toto heslo napísané. To bolo mafiánske ako odporúčanie: "Nekradni málo, lebo pôjdeš do väzenia, ale kradni veľa a urobíš kariéru." Zdá sa mi, akoby sa Slovensko na túto mafiánsku cestu chcelo vydať. Jedine my a nikto iný nemá možnosť týmto snahám a ja tomu hovorím, že o rozvrat štátu, možno riziká si ani teraz nevieme uvedomiť, vieme zabrániť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán navrhovateľ, ja cítim, že dneska to vyjde. (Smiech.) Nechcem žartovať pri tak vážnej téme, ale celý čas, kolegyne, kolegovia, som sa zamýšľal, v akom štáte to žijeme vlastne. Čo toto je za štát? Preto, lebo nikto tu zo stopäťdesiatich určite nepochybuje o tom, že skutok sa stal. Mohol by som klásť individuálne otázky a nepredpokladám, že čo len jeden z vás alebo z nás by povedal, že nie. Preto, lebo na to existujú dôkazy, na to existujú možno aj vyšetrovacie spisy až do okamihu, kedy boli prijaté hanebné rozhodnutia, ktoré sú biľagom a čiernou škvrnou na krátkej histórii slovenskej štátnosti.
Treba povedať, že v období rokov 2003 až 2008 vládol na Slovensku nedemokratický režim. Režim autoritatívny, ktorý ukázal, v čom je jeho ohavnosť a v čom dokáže manipulovať aj s verejnou mienkou. Mnohým, ktorí sme boli priamymi účastníkmi vtedy príbehu únosu prezidentovho syna, myslím, že sme to prežívali silno emotívne preto, lebo sme boli aktívnymi politikmi, si pamätáme, aké to bolo obdobie. Priatelia, nielen únos prezidentovho syna, ale iné ohavnosti, ktoré sa vtedy páchali. KDH malo míting v športovej hale na Pasienkoch. Viete, čo tam našli bezpečnostné zložky? Nástražný systém, živý, ktorý mohol byť v ktorúkoľvek sekundu odpálený. Boli sme pri tom. Proste nemajte nám za zlé a my sa nedáme odradiť, aby sme nepoľavili v tej snahe vysporiadať sa s tou minulosťou, ktorá naozaj, ako som povedal, je čiernym biľagom a čiernou škvrnou.
A určite ani všetci vtedy poslanci za HZDS nesúhlasili s tým, čo urobil ich vodca. My hľadáme výhovorky, všelijaké, smiešne, trápne, právne, politické, možno aj niekedy osobné, ako vyňať z tej zbabelosti, ktorú tou neochotou podporiť zrušenie udelených amnestií preukazujeme.
Dneska máme znovu šancu, myslím, že je to ôsmy- alebo deviatykrát, kedy sa usilujeme o podporu. A mne by to bolo jedno, kolega Brocka, či to podá Mičovský alebo ktorýkoľvek poslanec zo SMER-u. Vždy to podporím preto, lebo naozaj je to o charaktere štátu. Je to o tom, v akej krajine žijeme a v akej krajine žiť chceme.
Preto, priatelia, na záver aj ja chcem poďakovať každému, ktorí ste vystúpili na podporu alebo aj s iným odlišným názorom tohto návrhu zákona. Chápem silnú emóciu a istú expresívnosť pri vyjadrovaní, ale to patrí k tomuto príbehu, ktorý je smutný a tragický. Ak sa s tým nevysporiadame, tak budeme stále takí čudní. Hovoriť o demokracii, o právnom štáte je smiešne. Je naozaj trápne a smiešne, ak nezačneme tu sami od seba a na tomto mieste, ktoré je jediné oprávnené, a my na to, aby sme sa s týmto fenoménom zla, ktorý do dnešného dňa vyvoláva v mnohých z nás traumy, vysporiadali raz a navždy.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne. Pán kolega, nemožno nechať nepotrestaný ani jeden zločin. Súhlasím s vami a aj ja som z toho rozčarovaný, že sme nepotrestali veľa bývalých komunistických pohlavárov, ktorí možno majú na svedomí aj vraždy. Tak ako to cítim aj ja, že aj za únosom Michala Kováča, či už pred ním alebo potom, boli možno vraždy, možno. Dôkazy na to nemám. Ale tu ani tak už nejde o to hľadať a zatvoriť niekoho do väzby, ale minimálne objasniť tento ohavný trestný čin a zločin, ktorý sa tu stal. A som o tom presvedčený, že sa stal. Remiáš zomrel a bolo to v súvislosti s tým, čo sa odohrávalo predtým. Prečo? A jeho matka netúži po tom, aby niekto sedel desaťročia vo väzení, ale túži po tom, poznať pravdu a odpoveď na otázku prečo. A toto je naša povinnosť, aby sme sa minimálne pokúšali dávať odpovede týmto ľudom, ktorých obete, či už z minulosti alebo krátkej minulosti, naozaj trpeli a možno položili aj vlastné životy. O tomto je tá snaha, o tomto je tá akosi vôľa a nie sa tu nejak presviedčať, či to je, alebo nie je v súlade s ústavou, ako to nabúra celý právny systém, ale o to, či dokážeme spravodlivosti zadosťučiniť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, možno začnem netradične úplne niečím iným preto, lebo vystúpenie pána navrhovateľa, podpredsedu Národnej rady, myslím, že bolo dostatočne zrozumiteľné, a uviedol tak ústavné, právne, ako aj politické dôvody, pre ktoré by sme mali zrušiť amnestie, ktoré udelila vláda Vladimíra Mečiara v čase, kedy Slovenská republika nemala svojho prezidenta, kedy z moci ústavnej prezidentské právomoci mohla vtedy vykonávať vláda Slovenskej republiky a osobitne jej predseda.
Dámy a páni, dovoľte, aby som vám prečítal vlastne, o čom rokujeme a čo by sme si mali trúfnuť v tejto Národnej rade Slovenskej republiky aj zrušiť.
Vláda Slovenskej republiky 3. marca ´98 rozhodnutím predsedu vlády rozhodla o udelení amnestií. Medzi výpočtom tých amnestií v čl. 5 a v čl. 6 boli osobitne udelené amnestie. A teraz by som poprosil, keby ste ma pozorne počúvali, komu a za čo. udelí. "Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997." V čl. 6 toho istého rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky predseda vlády nariaďuje, "aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny".
Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky, ale vtedy aj ministerka spravodlivosti, ktorá pravdepodobne alebo s najväčšou pravdepodobnosťou pripravovala tento normatívny text rozhodnutia predsedu vlády o udelení amnestií, asi konala slobodne a s presvedčením a možno aj so znalosťou viac informácií, akými sme vtedy disponovali my, že naozaj tieto trestné činy spáchané boli. Ako dôvod, prečo si dovolím takéto tvrdenie tu vysloviť, uvediem rozhodnutie predsedu vlády Vladimíra Mečiara zo 7. júla 1998 o amnestii, ktorými menil text udelených amnestií z 3. marca, ktorými priznal, že tieto trestné činy spáchané naozaj boli. Ak porovnáme tieto dva texty, tak z týchto dvoch textov je to jasné a zrozumiteľné.
A teraz prečítam tie opravené Mečiarove amnestie. "Nariaďujem, aby sa nezačalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie..." Teda tu už bolo len podozrenie, a v prvých amnestiách bolo vyslovené, že tie trestné činy naozaj spáchané boli tak pri trestnom čine marenia výkonu referenda, ako aj pri trestnom čine zavlečenia Ing. Michala Kováča mladšieho do cudziny.
Dámy a páni, je to trauma, ktorá sprevádza slovenskú politiku od vzniku Slovenskej republiky. Možno sa vám to zdá byť niekedy príliš prepolitizované, dámy a páni, ale nie, to je o svedomí. To je o svedomí nás, o svedomí všetkých tých, ktorí tu nesieme zodpovednosť za to, aký tento štát chceme, aký ho máme a aký charakter tomuto štátu chceme vštepiť. Preto tá neúnavná snaha. Tieto hanebné počiny mocných ľudí, ktorí si trúfajú na čokoľvek, keď majú väčšinu, musíme meniť, priatelia. Nehľadajme výhovorky v ústave, v právnom poriadku. Siahnime si každý individuálne do svedomia a zamyslime sa, o čom vlastne rozhodujeme. Ak necháme spočívať toto rozhodnutie a nevšimneme si to alebo nebudeme si to všímať aj ďalej, aj napriek tomu, že sa nám nepodarí tieto rozhodnutia zmeniť, nuž potom si nehovorme, že sme zodpovední politici, ktorí budúcim generáciám chcú ukázať pravú tvár nás všetkých a Slovenskej republiky, akú si ju želáme.
Preto by som vás chcel poprosiť, dámy a páni, bez ohľadu na to, či sedíme v koalícii alebo v opozícii, nepovažujme tento návrh za nejakú politickú súťaž. Predseda vlády Slovenskej republiky sa v istom rozhovore, alebo myslím, že v relácii vyjadril, že udelenie právnych amnestií bol právny suterén. Rovnako však nezabudol dodať, že aj zrušenie Mečiarových amnestií by bol rovnaký právny suterén. Dámy a páni, v tej druhej časti jeho stanoviska s ním súhlasiť nemôžem, ale v tej prvej plne podporujem to, čo povedal. A preto vyjdime z toho suterénu, dokážme nájsť v sebe dosť odvahy, a to nie je odvahy právnej ani ústavnej, ale odvahy morálnej, politickej a odvahy načrieť do vlastného svedomia, a podporme návrh ústavného zákona, ktorý predložila skupina poslancov a predniesol ho pán predkladateľ, a zrušme Mečiarove amnestie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)