Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja na úvod vyjadril poďakovanie v prvom rade pánovi ministrovi, ale aj celej rekodifikačnej komisii, ktorá odviedla kus zodpovednej a poctivej práce a naozaj širokej a odbornej diskusie - tak ako som to mal možnosť počuť a aj zaujímať stanoviská na rokovaní ústavnoprávneho výboru - sa pokúsila vniesť do tejto rekodifikačnej normy nové prvky, ktoré by a ktoré si stanovili za cieľ skvalitniť, zrýchliť vymožiteľnosť práva.
Aj napriek tomu, že máme rôzne názory, ja som rád, že táto diskusia je vyslovene vecná, že nevedieme nejaké tvrdé politické spory a vyjadrujeme svoje odborné postoje k navrhovanej rekodifikácii, ktorú považujem za historickú už aj preto, lebo v 1963 roku bol prijatý Občiansky súdny poriadok, ktorý platí dodnes a ktorý doznal odvtedy viacej ako sto zmien. Je neprehľadný, aj právnici máme problém sa niekedy zorientovať v tom, aby sme našli tú správnu formulu, ktorú chceme v praxi uplatniť a preto vítam túto zmenu, ktorá zhutní celý ten civilný proces do troch právnych noriem.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k dvom alebo k trom veciam, ktoré považujem za dôležité a kde vidím, že by mohlo existovať isté riziko, aj ústavné a na druhej strane, kde cítim, že nie celkom vyhovujeme občanom, ktorí sa snažia jednoduchšie a rýchlejšie sa domôcť svojho práva. Myslím teraz na kauzu, kauzálnu príslušnosť v individuálnych pracovnoprávnych sporoch. Podľa navrhovaného § 23 Civilného správneho poriadku príslušnými na prejednanie individuálnych pracovnoprávnych sporov, t. j. sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom sú iba taxatívne vymedzené okresné súdy, a to po jednom v každom samosprávnom kraji. Ide o úpravu, ktorá oproti súčasnej úprave podľa doteraz platného Občianskeho súdneho poriadku sa na individuálne pracovnoprávne spory aplikuje všeobecná miestna príslušnosť podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku, to je, miestne príslušný je súd v obvode, ktorého má odporca bydlisko, sídlo, resp. miesto podnikania.
Môj názor je taký, že tento návrh zhoršuje postavenie väčšiny zamestnancov, ktorí budú musieť za účelom uplatnenia svojich nárokov z pracovnoprávnych vzťahov, napríklad spomeniem len nevyplatená mzda alebo neplnenie, neplatne skončený pracovný pomer, dochádzať z celého kraja na jeden konkrétny súd. Spomeniem príklad. Napríklad zamestnanec zo Svidníka, ktorý vykonáva svoju prácu vo Svidníku, bude musieť podľa, podať žalobu o zaplatenie dlžnej sumy na Okresnom súde v Poprade. Toto je navrhovaná zmena, ktorá si myslím, že sťažuje zamestnancom uplatnenie ich práv. Je zvláštne, že samotný Civilno-správny poriadok na jednej strane považuje zamestnanca za slabšiu stranu sporu, ktorému priznáva osobitné práva a ochranu a na druhej strane úpravou kauzálnej príslušnosti sťažuje vlastne zamestnancom uplatnenie svojich právnych nárokov.
V druhej veci, ktorej by som sa chcel venovať, je precedenčná záväznosť súdnych rozhodnutí. To je téma naozaj vysoko odborná, až ju považujem za akademickú, ale je vyjadrená v čl. 2 ods. 3 Civilného správneho poriadku. Ak sa spor na základe prihliadnutia k prípadným skutkovým a právnym osobitostiam prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
Kolegyne, kolegovia, považujem za otázne, či možno hovoriť o odklone, pokiaľ sú v prípade skutkové a právne osobitosti, t. j pokiaľ ide o prípad od judikatúry odlišný. O odklone podľa môjho názoru možno hovoriť vtedy, ak je rozhodnutý odlišne súdny spor s rovnakým alebo obdobným právnym základom. Čo je však podstatné, z čl. 2 ods. 3 navrhovaného Civilno-správneho poriadku vyplýva, že ak by sa sudca mohol odchýliť od ustálenej rozhodovacej praxe, musí nájsť vo svojej právnej veci dostatočné skutkové a právne osobitosti.
Avšak v prípade, ak v prejednávanej veci nebudú relevantné skutkové a právne osobitosti v porovnaní s v minulosti prejednávanými spormi, nemôže sudca súdu prvej inštancie či senát odvolacieho súdu rozhodnúť inak, ako v prípade predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a to ani vtedy, pokiaľ by svoj právny názor patrične odôvodnil a pokiaľ by ich odôvodnenie a závery boli rozumnejšie a právne podrobnejšie ako závery, ktoré vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Civilný správny poriadok v takto navrhovanom znení teda priamo zavádza precedentnú záväznosť súdnych rozhodnutí.
Domnievam sa však, že by bolo pre budúci vývoj práva u nás na škodu upierať sudcom súdu prvej inštancie a súdov odvolacích možnosť podieľať sa na sudcovskej tvorbe práva i v prípade, pokiaľ svoj názor patrične odôvodnia a výslovne sa s odlišnosťou judikatúry i vysporiadajú.
V slovenských podmienkach podľa môjho názoru nie je vhodné zakotvovať precedentnú záväznosť súdnych rozhodnutí bez akéhokoľvek oprávnenia sudcov na súde nižších inštancií, zasahovať do vývoja výkladu práva. V následne rozhodnutých sporoch totiž môže byť argumentácia účastníkov konania a ich právnych zástupcov iná, presnejšia a hlbšia, no podľa navrhovaného znenia Civilno-správneho poriadku bude sudca oprávnený posúdiť takúto argumentáciu ako relevantnú len vtedy, pokiaľ v porovnaní s dovtedy rozhodnutými prípadmi nájde v tej svojej veci dostatočné skutkové a právne osobitosti.
Podľa navrhovaného znenia sa sudcovia súdu prvej inštancie a senáty odvolacích súdov dostanú do polohy, kedy by mali len mechanicky opakovať právny názor najvyšších súdnych autorít, a to bez ohľadu na argumentáciu strán v konaní, ktorá môže byť odlišná od argumentácie v predchádzajúcich právnych veciach.
Interpretácia, ktorá neumožňuje sudcovi na súde prvej inštancie či senátu odvolacieho súdu odklon od doterajšej judikatúry ani v prípade jasného odôvodnenia a vysporiadania sa s daným právnym názorom, podľa môjho názoru zasahuje aj do nezávislosti sudcu konajúceho následne v obdobnej veci tak, ako to dnes vyplýva z čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dovoľte mi ešte zaujať stanovisko k nemožnosti dovolania proti zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku § 238 nový Civilno-správny poriadok, teda návrh - zatiaľ ešte nemožno hovoriť, že sme ho schválili - nepripúšťa možnosť podať dovolanie v prípade, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie. Navrhovaná právna úprava podľa môjho názoru neprispieva k právnej istote, pretože v prípade prekvapivého rozhodnutia odvolacieho súdu nebude môcť dotknutá strana bez ďalšieho podať proti takémuto rozhodnutiu dovolanie, ale bude odkázaná iba na aplikáciu niektorého z dôvodov dovolania podľa § 411 až 413.
Ďalej považujem za nejasné ustanovenie § 112 ods. 1 písm. d) Civilno-správneho poriadku. Ide o nejasné ustanovenia. Zo znenia Civilno-správneho poriadku nie je totiž zrejmé, v koho kompetencii bude posúdenie, či v príslušnej právnej veci ide o takú otázku, ktorá by mala byť vyriešená inak. Pokiaľ by sme vychádzali zo znenia čl. 2 ods. 3 navrhovaného ustanovenia, posúdenie tejto otázky by nemalo byť v kompetencii súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania by mala byť stanovená čo najjednoznačnejšie, to je tak, aby strany mohli už po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu aspoň približne predpokladať, do akej miery môže byť ich dovolanie prípustné. Napriek zneniu čl. 2 ods. 3 Civilno-správneho poriadku vychádzajúc z logiky veci, ako aj zo znenia § 238 ods. 3 OSP, subjektom, ktorý bude hodnotiť, či má byť dovolacím súdom vyriešená právna otázka posúdená inak, by mal byť odvolací súd. Preto si myslím, že do ustanovenia § 412 ods. 1 písm. d) Civilno-súdneho poriadku by teda bolo potrebné doplniť subjekt, ktorý bude oprávnený posúdiť, či v príslušnej právnej veci ide o takú otázku, ktorá by mala byť dovolacím súdom vyriešená inak.
Dámy a páni, snažil som sa len na niektorých prípadoch poukázať na isté riziká, ale v práve je to už tak, že nikdy nevymyslíme riešenie, ktoré je absolútne dokonalé, kde nie sú skryté aj možné riziká pri aplikovaní práva, preto aj my v poslaneckom klube zvažujeme, ako naložiť s kódexami, ktoré vláda predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Vždy som si želal, aby pri takýchto zmenách nebola len väčšina, ktorá vládne, či už koaličná alebo jednou stranou za, ale aby to hlasovanie bola naprieč celým politickým spektrom Národnej rady Slovenskej republiky.
Neviem, kde sa stala chyba, pán minister, či v nedostatočnej komunikácii s poslaneckými klubmi, či sme trošku možno nemali počkať a ďalej diskutovať, aj keď, ako som povedal, že tá diskusia bola vecná, bola konkrétna, bola absolútne odborná, viac som ako veľmi ocenil predsedu rekodifikačnej komisie pána dr. Števčeka, ktorý aj pri osobných požiadavkách o stretnutie vydiskutovať si niektoré navrhované zmeny bol ochotný, zareagoval veľmi odborne a preto mi záleží na tom, aby aj táto zmena priniesla lepšiu a kvalitnejšiu rozhodovaciu činnosť súdnej moci Slovenskej republiky.