Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som krátko ja zaujal možno viacej osobný ako stranícky postoj k prerokovávanej téme migrantov, ktorá sa časom zvrhla na takú výmenu politických postojov. A prepáčte mi, ja som vždy bol odporcom toho, aby sme na takýchto zásadných a dnes možno svetových problémoch robili opozično-koaličnú súťaž, aby sme doslova navzájom jeden druhého podozrievali z úmyslov, ktoré sú zlé. A takto doteraz vnímam aj túto diskusiu. Každý z nás sa za posledné mesiace stretával s rôznymi názormi, ktoré hraničia s obavou, doslova strachom z toho, čoho sme dnes svedkami, a to nielen v Európe, ale aj vo svete. Ja by som skôr začal hľadať príčiny, ktorých následky sú dnes dramatické a, trúfam si povedať, hrozia pomaly humanitárnou krízou, a to nie v Európe, ale v celom svete.
My sa tvárime, že ten problém riešime, ale okrem odmietnutia tých kvót, ktoré považujem za zodpovedný postoj vlády Slovenskej republiky, sme tu neponúkli žiadne riešenie, alebo ak sme nejaké ponúkli, tak sú to len frázy, sú to také nejaké vízie alebo predstavy, ale ich naplnenie nevieme reálne aj uskutočniť. Riešili sme pritom všetko od terorizmu až vojny.
A jedna vec, ktorá ma zaujala, bola tá, ktorú pán spoločný spravodajca povedal, že dokedy v Sýrii nebude mier, ale bude vojna, tá utečenecká vlna pokračovať bude. Dámy a páni, nuž a aké ponaučenie z tohto pre nás vyplýva. To odmietať je najjednoduchšie, ideme na vlne verejnej mienky, keď pomaly kto má iný názor, je upodozrievaný z toho, že chce na Slovensko prinášať islamský terorizmus. Pomaly vzniká strach z toho, že na Vianoce nebudeme si môcť ani v domácnostiach postaviť vianočné stromčeky, každý islamista je terorista, pomaly v našich obchodoch nebude, pánovi ministrovi poľnohospodárstva možno, odľahne bravčové mäso, teraz, ho je dosť, ale nemusí ho byť niekedy dosť. Takže s týmto sa potýkame.
A ja naozaj sa zamýšľam častejšie osobne ako človek, ako aj veriaci kresťan a v neposlednom rade aj ako ústavný činiteľ a politik, aké riešenie vlastne vieme ponúknuť, či máme odvahu vniesť do toho trošku toho európskeho, toho kresťanského, či sa vieme otvoriť, či vieme pochopiť tých ľudí, ktorých okolnosti prinútili, aby opustili krajinu, v ktorej sa narodili alebo z iných dôvodov dlho žijú. Ja sa nebránim tomu, že skôr by som tento humánnejší prístup na riešenie aktuálnej krízy uprednostnil ako silu zbrani, ktorá prináša len ďalšie obete a tragédie.
Ja som mal tú možnosť po roku 1968 roku navštíviť záchytný tábor v Traiskirchene. A vtedy tam boli tisícky slovenských, ale aj českých emigrantov, ktorí sa museli podriadiť istým pravidlám, pričom ak ich neprijali, tak nikto s nimi ani nedebatoval.
Táto migračná vlna narastá, priatelia, a neobíde Slovensko. Darmo sme sa dnes dozvedeli, že už kvóty prestali byť politickým problémom, chvalabohu, ale pár z tých utečencov, či to budú desiatky, stovky alebo tisíce, na Slovensko príde. Ja by som uprednostňoval teda, aby si Slovensko mohlo do istej miery povedať, kto je pre nás ten, ktorého naozaj považujeme za takého, ktorý si zaslúži našu pozornosť, dôveru a ktorému musíme pomôcť, každý z nás sa raz môže ocitnúť v nejakom ohrození. A títo ľudia dnes a utekajú preto.
Boli tu spomínané aj iné dôvody špekulatívne. Áno, vždy sa nájdu špekulanti a či ich je väčšina alebo ich menej, ktorí zneužívajú, vždy sa nájdu aj takí, ktorí využívajú tie ťažkosti tých ľudí, s ktorými tam žijú. A preto by som skôr sa zamýšľal, ako Slovensko môže v tejto chvíli aktívne začať pôsobiť ako ten, kto môže ukázať aj príklad iným. Poliaci to už robia niekoľko mesiacov.
Viacerí moji predrečníci tu povedali, že tí, ktorí majú dôvod odchádzať, sú v prvom rade kresťania, ktorých rozsudok trestu smrti je vykonaný v priebehu piatich minút. Rozprával mi to jeden človek, ktorý tam je a ktorý medzi nimi žije. Jediná otázka teroristu tam je: „Si ochotný konvertovať na islam,“ pýtajúc sa kresťana, ktorý ak povie nie, v tom momente je mŕtvy.
A je našou povinnosťou, priatelia, aby sme tým ľuďom pomohli, ako im len pomôcť vieme. Je to naša aj kresťanská, nielen občianska zodpovednosť. A vidím, že tadiaľto vedie cesta aj slovenskej pomoci tým, ktorí sa ocitli v ohrození života. A takto by sme možno dokázali vyselektovať aj tých špekulantov, ktorí prichádzajú do raja na Zemi, priatelia, lebo Európa je naozaj raj na Zemi. A oni si toto miesto nevybrali náhodne, aby sme ich odmietali, tak ako to robili tí Rakúšania, ako to robili ostatné krajiny po tom roku 1968, ale aj predtým, keď tam prichádzali z neľudského režimu ľudia za slobodou. A aj medzi nimi bolo niekoľko špekulantov, a preto je na mieste, aby sme si povedali podmienky a pravidlá, za akých sme pripravení a ochotní sa podieľať na tejto humanitárnej, nazvem to tak, pomoci a dokázať sa trošku otvoriť aj takýmto ťažkým skúškam, aké dnes Európa a svet zažíva.
Islamský štát, priatelia. Nechcem sa hrať na nejakého zahraničného politického experta, ale keď sa začala v Sýrii vojna, pozeral som tých bojovníkov, tak som si povedal, že za tri dni musí byť po nich. Oni mali v rukách hrdzavý kalašnikov, ruské alebo neviem aké samopaly, dneska sú vyzbrojení najmodernejšou vojenskou technikov. Kto za tým je, priatelia, aký kapitál má záujem na tom, aby na základe takýchto mocenských a ekonomických záujmov dokázali obetovať ľudské životy? Preto niekedy aj silové riešenie je riešením, ktoré môže umenšovať zlo. A od toho sme tu, aby sme sa pokúsili to zlo umenšiť, tie hrôzy a následky tým migrantom zmiernili.
Priatelia, aj som o tom presvedčený, mnohí z tých migrantov nie sú dobrovoľní migranti. Odchádzajú zo svojej krajiny pod hrozbou násilia, dokonca až smrti, a preto nezávidím ani vláde Slovenskej republiky, ale ani nám poslancom, hoci by som si želal, keby nielen premiéri a hlavy štátov, ale aj predsedovia parlamentov boli vtiahnutí na úrovni Európskej únie do riešenia tejto tak zásadnej problematiky.
A kladiem si za posledné týždne viacero otázok, kto vlastne a čo si a čím chceš byť, Európska únia? Zlyhali tu všetky ideály. Ešte je čas, aby sme Európsku úniu zachránili, ale už ho nie je veľa, preto, lebo tie silové postoje niekedy ešte viacej oslabujú dôveryhodnosť tohto celého európskeho regiónu.
Dovoľte mi, aby som tu skončil možno tak trošku odľahčene. Bol som v jednom európskom meste a čítal som tam na stene jednej budovy takýto nápis, ktorý napísali mladí ľudia, lebo tam to bolo pod ním uvedené: „Tvoj Kristus je Žid, tvoje auto je japonské, tvoja pizza je talianska, tvoja demokracia je grécka, tvoja káva je brazílska, tvoje prázdniny sú turecké, tvoje čísla sú arabské, tvoje písmo je latinské.“ A pod tým bol ďalší text: „Len tvoj blížny je stále cudzinec.“ Priatelia, skúsme sa zamyslieť aj nad týmto odkazom, ktorý je taký pekný, v ktorom je ľudskosť, je aj prejav istej veľkorysosti a aj istého európskeho postoja k tomu, čo dnes Európa zažíva. Ďakujem pekne.