Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda, pán navrhovateľ, pán spoločný spravodajca, kolegyne, kolegovia, táto téma by si možno vyžadovala väčšie sústredenie a dôstojnejšie rokovanie preto, lebo naozaj si málokto možno z nás uvedomujeme, akú zmenu v slovenskom právnom poriadku a v trestnej politike touto zmenou zákona o prokuratúre sa chystáme urobiť.
Tá diskusia, ktorá doteraz prebieha, obnažila slabé a kritické miesta predloženého návrhu zákona a mám ale veľkú obavu, že aj napriek tomu, že tá diskusia, a nevedieme ju len a len politicky, ale vecne a odborne, nenachádza pochopenie v tej časti politického spektra, ktoré môže aj bez nás a sami rozhodnúť o osude tohoto zákona.
Tie návrhy, ktoré boli predložené kolegami poslancami, či už Luciou Žitňanskou, Danielom Lipšicom, Martinom Chrenom, to sú spoločnými návrhmi opozície. My sme na nich spolupracovali a sme vlastne v zhode. Po tom, čo som bol svedkom ústavnoprávneho výboru, kde ani jeden z týchto pozmeňovacích návrhov nebol schválený, obávam sa, že rovnaký osud čaká tieto návrhy aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Tá zmena je naozaj veľká. Posilnenie kompetencie generálneho prokurátora, preloženie, prekladanie prokurátorov na iné miesto alebo tie veci, ktoré aj spomínal pán kolega Hlina, hoci tam môžeme polemizovať o tom, či je to zavedenie, alebo späť vrátenie imunity poslancom, nechcem sa k tomu teraz vyjadrovať, ale odzneli tu ďalšie vážne a zásadné pripomienky, ktoré máme, aj napríklad v prípade odmeňovania samotných prokurátorov, ku ktorým sa priradili potom aj sudcovia, a kde to porovnanie, ktoré tu bolo názorne predložené, je len transparentným dokázaním toho, ako by nemala vyzerať sociálna politika a ako by niektoré kategórie povolaní nemali byť zvýhodňované do takej exkluzivity, že sa tým ľuďom s tými 300-eurovými dôchodkami to hádam ani nechce veriť.
Takže chcel by som využiť príležitosť, ktorú mi rokovací poriadok umožňuje, a obrátiť sa na kolegu spravodajcu. Už v tejto chvíli máš, pán kolega, ty možnosť ako zastaviť rokovanie o tomto návrhu a väčšina poslancov o tom rozhodnúť preto, lebo už ja ako poslanec, hoci som to v prvom čítaní urobil, nemôžem dať návrh na prijatie uznesenia o nepokračovaní v rokovaní o návrhu alebo o rozhodnutí, aby navrhovateľ stiahol návrh z rokovania, tak túto kompetenciu rokovací poriadok ukladá tebe. A preto by som sa chcel obrátiť na teba ako právnika, aby si tak urobil a sme zabránili tomu prijatiu takéhoto zlého zákona.
Pozrite sa, veľká diskusia okolo možnosti disciplinárneho stíhania generálneho prokurátora. Kto je ten aktívne legitimovaným ústavným činiteľom, ktorý by takéto oprávnenie zo zákon alebo z ústavy mohol mať? Sú tu dva návrhy. Jeden, aby ste to boli vy, pán minister, druhý pán kolega Chren navrhol, aby návrh na začatie disciplinárneho konania mohol predložiť pán prezident Slovenskej republiky. Kde môj osobný názor je, že to bez zmeny ústavy asi ťažko pôjde.
Kolegyne, kolegovia, prikláňam sa a budeme hlasovať aj my v poslaneckom klube za všetky predložené pozmeňovacie návrhy, či už kolegyne Žitňanskej, ktoré sú spoločné, rovnako Lipšica aj Chrena mimo toho jedného, ktorý hovorí o posilnení kompetencie zase prezidenta republiky, ktorej by som sa nebránil za predpokladu, že zmeníme ústavu.
Ak tieto pozmeňovacie návrhy nebudú prijaté, za poslanecký klub chcem povedať, že za návrh zákona hlasovať nemôžeme.

Ďakujem za udelenie slova, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, budem stručný už aj preto, lebo druhýkrát v lehote po šiestich mesiacov, odkedy tento návrh zákona v parlamente predložený bol, avšak nebol odporúčaný na prerokovanie v druhom čítaní, som znovu predstúpil pred vás a požiadať vás chcem o to, aby ste tento návrh zákona podporili.
Je to nový statusový zákon, ktorý zapadá do rámca protikorupčnej legislatívy, vymedzuje presné rámce, za akých okolností a pravidiel môže ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky, ak spĺňa na to predpoklady, je riadne zaregistrovaný, ovplyvňovať prijímanie slovenskej legislatívy, či už v parlamente alebo prijímanie iných právnych predpisov inými orgánmi štátu. Ja vidím za dôležité, aby v slovenskej legislatíve takýto návrh zákona bol. Podobne ako zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ako zákon o konflikte záujmov. A bol by som veľmi nerád, keby sme na konci volebného obdobia nedokázali aspoň o krok dopredu skvalitniť slovenskú legislatívu týkajúcu sa obmedzovania podozrenia z korupcie a klientelizmu jednak ústavných činiteľov, ale aj iných verejných činiteľov, ktorýmikoľvek záujmovými skupinami, ktoré sa snažia ovplyvniť obsah prijímanej legislatívy na Slovensku.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z hľadiska vecného zaujal stanovisko za klub Kresťanskodemokratického hnutia k predloženému návrhu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.
V prvom rade už mám zlý pocit, keď ideme zriaďovať ďalšiu komisiu. Dámy a páni, pamätáme sa, keď v tomto parlamente sa pokúsila istá vládna koalícia zriaďovať tzv. vyšetrovacie komisie, ktoré si postupne osvojovali právo, ktoré prináležalo len vyšetrovateľom, či už policajtom alebo prokurátorom. A vtedy nález Ústavného súdu Národnú radu upozornil na to, že je zakázané v zmysle rokovacieho poriadku vytvárať vyšetrovacie komisie. Tam Ústavný súd zdvihol prst a vlastne upozornil, aby sme minimalizovali zriaďovanie akýchkoľvek komisií, ktoré, prepáčte za výraz, zvádzajú ku klientelizmu, korupcii a všelijakým machináciám, ktoré umožňuje zriaďovanie takýchto čudných orgánov parlamentu, aj keď pripúšťam, že už teraz na základe platnej úpravy rokovacieho poriadku je možné zriaďovať si komisie na prekonzultovanie odborných otázok. Ale tu posúvame tú hranicu tej komisie oveľa ďalej v otázke politiky veľmi, veľmi citlivej.
Priatelia, už tu predrečníci spomínali konkrétne prípady, keď neoprávnene či už politici boli odpočúvaní alebo ktokoľvek iný bol neoprávnene odpočúvaný, a pritom prebehli všetky procesné úkony predtým, ako ITP-čka mohli príslušné inštitúcie nasadiť. Ak si niekto myslí, že odpolitizovávame sledovanie tajných služieb pri nasadení informačno-technických prostriedkov, tak je naivný.

Dámy a páni, tu o všetkom, aj o zložení komisie na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov a o každom jednom jej členovi budeme rozhodovať my, Národná rada hlasovaním. A aj keď zákon upravuje zastúpenie členstva v tejto komisii, nebuďme naivní. Aj tak tie rozhodnutia vždy sú do istej miery kalkuláciou, istým špekulatívnym konaním s tým, kto bude lepší, kto bude vyhovujúcejší, kde to bude menej či už politickým stranám, politikom alebo komukoľvek inému vytvárať väčšie riziká. A preto ja by som bol očakával, že ten návrh bude viacej otvorený občianskej kontrole ako politike. Ale asi je ten dôvod, len neviem, či je tu úmysel.

Priatelia, druhú vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je, že z členov tej komisie vytvárame dve kategórie členov komisie, keď jedna, to sú tí dvaja, ktorí nie sú poslancami, by mali prejsť bezpečnostnými previerkami na stupeň „Prísne tajné“. Osobne sa prikláňam k názoru, ktorý či už kolega Galko alebo Lipšic vo svojom vystúpení zdôraznili, že aj poslanci, ktorí budú kandidovať a budú zvolení by mali mať bezpečnostné previerky stupňa utajenia „Prísne tajné“. A poviem vám hneď aj dôvod toho. A ten je vyslovene právny. A mal by byť aj logický. A vítam snahu pána ministra, ktorý povedal, že v rámci druhého čítania je pripravený na rešpektovanie niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré vylepšia tento zákon.

Chcem upozorniť na jednu zásadnú skutočnosť. Zákon hovorí o tom, že tá komisia pokračuje v činnosti aj po skončení volebného, teda funkčného obdobia. A tu narážame na ten zásadný problém preto, lebo okamihom, keď sa končí mandát poslanca Národnej rady. To znamená, uplynutím funkčného obdobia sa z poslanca stáva radový občan, ktorý ale nebude mať bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia „Prísne tajné“. Keď prirátam k tomu lehoty, ktoré po voľbách vznikajú, keď do 30 dní Národná rada musí mať ustanovujúcu schôdzu, nie je isté, či na ustanovujúcej schôdzi Národná rada zvolí poslancov do všetkých jej výborov, či títo poslanci hneď na ustanovujúcej schôdzi môžu alebo budú ochotní a schopní zvoliť aj poslancov do tejto komisie. To je všetko, dámy a páni, postavené na vode.

Preto ak za tento zákon mám hlasovať, tak musí doznať zásadné zmeny, ktoré oslabia riziko možné zneužitia v tak zásadnej otázke, ako je nasadenie informačno-technických prostriedkov na ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky.Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.

Pán podpredseda, chápem, ťa, že ako navrhovateľ si sa snažil aj vo svojom vystúpení obhájiť návrh zákona, ale s niektorými tvojimi stanoviskami nemôžem súhlasiť. Áno, ani poslanecký klub KDH nedal na základe prvej konzultácii o možnom návrhu o zmene rokovacieho poriadku písomné pripomienky, ale, pokiaľ sa dobre pamätám, na tom rokovaní jednotlivé poslanecké kluby znášali isté požiadavky na to, že ak má byť rokovací poriadok schválený, poďme sa rozprávať v širších súvislostiach aj o iných zákonoch, napríklad o zákone o konflikte záujmov alebo o zákone tak, ako to povedal pán poslanec Abrhan, o lobingu. Vtedy ja by som videl, že je tu istá ochota. No ale k tým rokovaniam už ďalej neprišlo. Vy ste to uchopili individuálne do svojich rúk. Parlamentným inštitútom ste dali vypracovať návrh, možno aj porovnanie s inými rokovacími poriadkami iných parlamentov. Ale to náš problém nerieši, pán kolega. Rokovací poriadok nemá byť tým, ktorý má stanovovať pravidlá nejakého politického zápasu, rokovací poriadok má byť tou právnou normou, ktorá má stanovovať pravidlá politickej súťaže, nie založenej na dominancii a moci väčšiny. A teraz nemyslím len na vašu stranu, ktorá vládne sama, ale aj na koalíciu, ktorá môže byť z rôznych alebo z viacerých politických strán. A, ako som spomenul aj vo svojom vystúpení, mali by tam byť korektné pravidlá, ktoré nedajú do rúk väčšine diskriminovať menšinu alebo, naopak, menšine diskriminovať väčšinu.Obštrukcia, viackrát si sa pohrával s týmto termínom, je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k predloženému návrhu zákona na zmenu rokovacieho poriadku. Som tu jeden z mála poslancov možno, ešte traja okrem mňa sú takí, ktorí schvaľovali rokovací poriadok, podľa, ktorého Národná rada Slovenskej republiky už skoro 20 rokov rokuje. A rokovací poriadok stanovuje isté rámce, ako máme pokračovať pri navrhovaní zákonov, ale v prvom rade, ako sa máme správať pri rokovaní o návrhu zákona.

Mňa trošku mrzí, páni navrhovatelia, že ste trošku netrpezliví, a mrzí ma aj to, že tak krátko pred skončením funkčného obdobia tejto Národnej rady predkladáte na rokovanie Národnej rady návrh zákona, podľa ktorého, ak ho schválime, už táto Národná rada rokovať nebude. Ja som túto moju výhradu rovnako povedal aj pri predložení vládneho návrhu zákona o Zbierke zákonov, ktorý rovnako zasahuje okrajovo, pán kolega Číž, aj do návrhu zákona o rokovacom poriadku, preto, lebo stanovuje iné pravidlá normotvorby a spôsobu ako nakladať s legislatívnou iniciatívou.
Vždy keď aj v minulosti dochádzalo k pokusom o zmenu rokovacieho poriadku a bol som predsedom Národnej rady a tieto iniciatívy často prichádzali z rôznych poslaneckých klubov, nikdy sme neprikročili k zmene, ak nebola na nej zhoda nielen koalície, ale aj všetkých poslaneckých klubov a parlamentných strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky, vedomí si aj toho, že rokovací poriadok nie je na jedno volebné obdobie, že rokovací poriadok nemá byť výhodou pre koalíciu alebo opozíciu, ale rokovací poriadok má stanoviť vyvážené pravidlá tak pre opozíciu, ako aj pre koalíciu, aby nebola zneužívaná parlamentná väčšina alebo nebola diskriminovaná parlamentná menšina, nazvem to tak trošku neprávnicky.

Nebudem sa teraz venovať normatívnej podobe predloženého návrhu zákona, aj keď mi nedá nespomenúť aspoň dve výhrady konkrétne.
Vy navrhovatelia ste si stanovili ambíciu, ako skvalitniť legislatívny proces, ako stransparentniť legislatívny proces pri prerokovávaní návrhov zákonov. Možno by som, páni navrhovatelia, tomu aj uveril, keby pri tom stransparentnení, o ktoré sa pokúšate, a ja ho vnímam napríklad pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov v rámci druhého čítania, nenavrhli ste aj výnimky, ktoré negujú to, čo vy vlastne sledujete, 48 hodín po predložení pozmeňujúceho návrhu Národnej rade okamžite hlasovať. Chcete tomu zabrániť, ale na druhej strane udeľujete výnimku alebo umožňujete výnimku, že Národná rada väčšinou hlasovaním môže rozhodnúť, že to môže byť hneď. No tak, páni, to sa míňa účinku. Preto akože ak to chcete a myslíte úprimne a ten legislatívny proces skvalitniť naozaj chcete, tak odstráňme tú výnimku. A ja som to konzultoval a diskutoval o tom s mnohými stavovskými organizáciami konkrétne s podnikateľmi, s Alianciou podnikateľov Slovenska, ktorí mali vážne výhrady voči spôsobu, ako Národná rada v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi zásadným spôsobom mení obsah a charakter návrhu zákona. Keby sme sa dokázali dohodnúť, že necháme tú lehotu, povedzme, tri dni alebo týždeň, čím dlhšie, tým lepšie, a oddialili ten legislatívny proces a vrátili to tým, ktorí v rámci pripomienkového konania mohli pôvodný návrh zákona pripomienkovať, súhlasil by som s tým.Rovnako veľká diskusia, často aj v tomto pléne, a mňa to tiež uráža, bola, keď poslanci predkladajú návrhy zákonov, Národná rada sa s tým morduje v prvom čítaní, v druhom čítaní a zrazu si niekto zmyslí, že návrh zákona stiahne, keď sme tu už strávili rokovaním niekoľko hodín. Preto to ustanovenie, ktoré navrhujete, že poslanec, ktorý stiahne z rokovania schôdze zákon, o ktorom ešte Národná rada nerokovala, môže podať ten zákon na rokovanie až o šesť mesiacov, nie je dobrým riešením preto, lebo vytvárate precedens oproti tomu, čo už v rokovacom poriadku je a čo je odlišné od vlády Slovenskej republiky, ktorej ponechávate toto právo, stiahnuť návrh zákona.
Nechcem sa ďalej kriticky vyjadrovať k jednotlivým ustanoveniam, ktoré navrhujete, už vôbec sa nebudem venovať tzv. etickému kódexu, ktorý považujem za obsolétne ustanovenia, preto lebo ustanovenia, ktoré nie sú vymožiteľné právom, neznamenajú prakticky nič.
Panie poslankyne, páni poslanci, môžeme mať akýkoľvek dobrý rokovací poriadok, môžeme sa pokúšať odstrániť tie nedostatky, ktoré umožňujú poslancom zneužívať rokovací poriadok, ak nebudeme slušní my, ak nebudeme navzájom korektní voči sebe, darmo budeme vymýšľať pravidlá, ktoré aj tak nevyriešia problémy, ktoré aj dnes v tejto Národnej rade reálne existujú, preto by som chcel navrhovateľov poprosiť, a myslím to v dobrom, ešte máme na to čas, ak nesiahnete návrh zákona, čo zároveň navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, poďme rokovať. Ak sa na tom dohodneme, schváľme to, inak všetci, myslím tým na poslanecké kluby, potom zoberme ten návrh zákona späť a nechajme novej Národnej rade na stole tento návrh, nech sa s tým vysporiada, nech si budúci poslanci Národnej rady môžu upraviť pravidlá svojho rokovania samostatne podľa toho, ako to oni budú považovať za pre nich najlepšie. Ďakujem, skončil som.

74.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, aj kolegovi Hlinovi. Dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému návrhu zákona, ktorým navrhovateľ a vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom mení postavenie Generálnej prokuratúry, ale aj generálneho prokurátora. Možno, dámy a páni, máloktorí z nás si uvedomujeme, kto je v štáte najmocnejším mužom. Z hľadiska ústavného je Generálna prokuratúra spomínaná v Ústave Slovenskej republiky veľmi, veľmi krátko a stručne, myslím, že v troch odsekoch v jednom článku, ale najmocnejším mužom v štáte je generálny prokurátor z hľadiska trestnej politiky, z hľadiska moci, ktorú zákony Slovenskej republiky koncentrujú do osoby a funkcie generálneho prokurátora. Preto každá jedna takáto zmena, ktorá, a táto zmena je takou, ktorá túto koncentráciu trestnej politiky a zodpovednosti za ňu posilňuje, by mala byť vážne prediskutovaná, prerokovaná a odkonzultovaná so všetkými parlamentnými politickými stranami a mrzí ma, že sa tomu tak nestalo v štádiu prípravy tohto návrhu zákona. My sme ten zákon dostali do parlamentu už ako hotovú vec, teraz nebudem polemizovať o tom, či a kto je autorom. Ja verím tomu, že pán minister je odborník na trestné právo a vie, čo predkladá do parlamentu a že nie je nejakým poštárom, ale aj napriek tomu mám, a poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, vážne výhrady voči predloženému návrhu tejto zásadnej zmeny o fungovaní a postavení Generálnej prokuratúry.
Na diskusiu o konkrétnych normatívnych zmenách je čas na ústavnoprávnom výbore a predložím niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré by mohli možno vylepšiť, a za predpokladu, že budú prijaté, tak aj nevylučujem, že podporíme v druhom a treťom čítaní predložený návrh zákona.
Ale čo ma mrzí viacej, je to, čo už spomínala moja predrečníka, to predlžovanie funkčného obdobia generálneho prokurátora do času, kým nebude zvolený nový.
Dámy a páni, Slovensko má politický systém postavený na zastupiteľskej demokracii. Možno si ani neuvedomujeme, ako rezignujeme na svoju ústavnú zodpovednosť a našu povinnosť poslaneckú, a dnes sa pokúšame týmto návrhom zákona vlastne predlžovať funkčné obdobie generálneho prokurátora možno na desať - ale nechcem tu hádzať len tak čísla - rokov, a našou vinou. Zamýšľal som sa nad tým, možno to zoberiete ako vtip, ale hľadám nejaké donucovacie prostriedky, ktoré by aj Národnú radu prinútili, aby sme v termíne, o ktorom vieme, že končí funkčné obdobie generálneho prokurátora, toho kandidáta na vymenovanie mali povinnosť zvoliť.
Ústava pozná, kedy prezident republiky môže parlament rozpustiť, a to je do šiestich mesiacov, ak by Národná rada nebola schopná v tejto lehote prijať žiadne rozhodnutie. Čo keby sme tak aj z hľadiska dôležitosti funkcie generálneho prokurátora si povedali, že ak Národná rada do termínu, kedy vyprší funkčné obdobie alebo uplynie funkčné obdobie generálnemu prokurátorovi, nezvolili kandidáta na vymenovanie, že prezident republiky v tomto prípade parlament rozpustí.
Dámy a páni, uvedomujem si to, čo hovorím, ale aj z hľadiska toho, čo som povedal, aký je dôležitý generálny prokurátor z hľadiska trestnej politiky štátu, a to, že ho považujem ja za najsilnejšieho muža v štáte, tak nás môže akoby nútiť k tomu, aby sme sa zamýšľali nad tým, aby sme na tú našu ústavnú a poslaneckú zodpovednosť nerezignovali tým, že však ho zvolí ďalší parlament alebo uplynie nové funkčné obdobie, alebo my politici sa tu budeme medzi sebou hrať na nejaké návrhy, o ktorých vieme, že neprejdú, lebo nám ten predchádzajúci z nejakých dôvodov bude vyhovovať.
Takže sú v návrhu zákona mnohé, pán minister, slabé miesta, o ktorých je treba diskutovať, zobrať do ruky vážne túto navrhovanú zmenu, ak chceme ňou nielen posilniť postavenie generálneho prokurátora, ale chceme naplniť vymožiteľnosť práva a chceme oslabiť páchanie trestnej činnosti a skvalitniť potrestanie páchateľov trestných činov, túto zmenu ešte raz prediskutovali a posúdili.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona a vyjadril najskôr také osobné stanovisko.
Bol som rád, keď počas obdobia, kedy parlament nerokoval, sa objavila správa o tom, že vláda sa chystá vstúpiť zákonom do skvalitnenia legislatívneho procesu. Mnohí z nás sme boli kontaktovaní, vyjadrovali sme svoje názory a ja naozaj som si myslel, že táto snaha je úprimná a že povedie k nejakému odstráneniu častokrát chaotického stavu, ktorý vzniká pri legislatívnej tvorbe, či už keď je predkladateľom vláda Slovenskej republiky, alebo my poslanci, výbory Národnej rady, alebo tí, ktorí máme priamo legislatívnu iniciatívu.
Možno by som nebol až tak proti, pán minister, keby na tejto schôdzi sme neprerokovávali dve právne normy, ktoré navzájom spolu súvisia a ktoré obidve, predpokladám, že majú tú ambíciu, aby sme legislatívny proces skvalitnili. Ja sa však obávam, že ak by sme pokračovali v rokovaní o predložených návrhoch zákonov, že tie podmienky len zhoršíme, ako zlepšíme.
Ja osobne som veľmi podrobne študoval váš vládny návrh zákona, vedel by som si predstaviť ho schváliť vtedy, keby ste stiahli prvých desať bodov, jedenásť a pokračovali by sme len druhou časťou, ktorá obsahuje návrh o Zbierke zákonov, a nechali na nás, ako si my tu v parlamente dokážeme upraviť podmienky, za akých Národná rada prerokováva, poslanci predkladajú a potom rokujú o jednotlivých návrhoch zákonov. Takto sa mi zdá, že vytvárame neprehľadný duálny systém, preto lebo budú existovať dva zákony, budú existovať legislatívne pravidlá vlády, budú legislatívne pravidlá tvorby zákonov a okrem toho parlament bude mať svoje pravidlá, podľa ktorých poslanci predkladajú a Národná rada rokuje.
Nechcem sa teraz vyjadrovať k normatívnej podobe, preto lebo na to bude čas v druhom čítaní. Mali by sme čo zmeniť, všetci to cítime, ja som dokonca s pánom predsedom o tom hovoril, že nie novelizovať, ale prijať nový rokovací poriadok, ktorý by stransparentnil a zosúladil legislatívny proces tak pre vládu, tvorby zákonov, tak pre vládu, ako aj pre parlament. Myslím, že by sa to dalo, keby ale bola vôľa a ochota. A preto by som chcel navrhnúť, aby sme - a to považujte za môj pozmeňujúci návrh - nerokovali o návrhu zákona, o tom hlasovali. Myslím to úprimne, nie je to nejaká snaha za každú cenu torpédovať navrhovaný zákon, ale nevidím v tom žiadnu kvalitatívnu zmenu k posunu k lepšiemu.
Hromadná pripomienka je tam okrajovo spomenutá, navrhovatelia, 500 podpisov, ak takáto hromadná pripomienka vznesená bude, ako bude pokračovať potom postup, kto bude rokovať v prípade akej dohody alebo výsledku s tými, ktorí tú pripomienku vzniesli? Budeme zosúľaďovať tie výhľady tých, ktorí pripomienku vzniesli, a navrhovateľov zákona?
Zdá sa mi tam byť strašne veľa chaosu, konfliktu a nedorozumenia, preto by som, ak neprejde tento môj pozmeňovací návrh, teda procedurálny návrh, poprosil vás, pán minister, aby ste návrh zákona stiahli už aj z dôvodu možno času, ak nie obsahu. Dve schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, také, by som povedal, ktoré môžu ešte niečo zmeniť, budeme absolvovať do konca tohto volebného obdobia. Nechajme to na nový parlament, naozaj, nechajme to na tých, ktorí prídu možno s nejakou novou ambíciou, ako legislatívny proces skvalitniť. A by som už ja nerád vypracovával nejaké pravidlá, ktoré už sú poznačené možno aj príliš politicky, príliš volebne, a odporúčam takýto návrh a takéto riešenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som krátko ja zaujal možno viacej osobný ako stranícky postoj k prerokovávanej téme migrantov, ktorá sa časom zvrhla na takú výmenu politických postojov. A prepáčte mi, ja som vždy bol odporcom toho, aby sme na takýchto zásadných a dnes možno svetových problémoch robili opozično-koaličnú súťaž, aby sme doslova navzájom jeden druhého podozrievali z úmyslov, ktoré sú zlé. A takto doteraz vnímam aj túto diskusiu. Každý z nás sa za posledné mesiace stretával s rôznymi názormi, ktoré hraničia s obavou, doslova strachom z toho, čoho sme dnes svedkami, a to nielen v Európe, ale aj vo svete. Ja by som skôr začal hľadať príčiny, ktorých následky sú dnes dramatické a, trúfam si povedať, hrozia pomaly humanitárnou krízou, a to nie v Európe, ale v celom svete.
My sa tvárime, že ten problém riešime, ale okrem odmietnutia tých kvót, ktoré považujem za zodpovedný postoj vlády Slovenskej republiky, sme tu neponúkli žiadne riešenie, alebo ak sme nejaké ponúkli, tak sú to len frázy, sú to také nejaké vízie alebo predstavy, ale ich naplnenie nevieme reálne aj uskutočniť. Riešili sme pritom všetko od terorizmu až vojny.
A jedna vec, ktorá ma zaujala, bola tá, ktorú pán spoločný spravodajca povedal, že dokedy v Sýrii nebude mier, ale bude vojna, tá utečenecká vlna pokračovať bude. Dámy a páni, nuž a aké ponaučenie z tohto pre nás vyplýva. To odmietať je najjednoduchšie, ideme na vlne verejnej mienky, keď pomaly kto má iný názor, je upodozrievaný z toho, že chce na Slovensko prinášať islamský terorizmus. Pomaly vzniká strach z toho, že na Vianoce nebudeme si môcť ani v domácnostiach postaviť vianočné stromčeky, každý islamista je terorista, pomaly v našich obchodoch nebude, pánovi ministrovi poľnohospodárstva možno, odľahne bravčové mäso, teraz, ho je dosť, ale nemusí ho byť niekedy dosť. Takže s týmto sa potýkame.
A ja naozaj sa zamýšľam častejšie osobne ako človek, ako aj veriaci kresťan a v neposlednom rade aj ako ústavný činiteľ a politik, aké riešenie vlastne vieme ponúknuť, či máme odvahu vniesť do toho trošku toho európskeho, toho kresťanského, či sa vieme otvoriť, či vieme pochopiť tých ľudí, ktorých okolnosti prinútili, aby opustili krajinu, v ktorej sa narodili alebo z iných dôvodov dlho žijú. Ja sa nebránim tomu, že skôr by som tento humánnejší prístup na riešenie aktuálnej krízy uprednostnil ako silu zbrani, ktorá prináša len ďalšie obete a tragédie.
Ja som mal tú možnosť po roku 1968 roku navštíviť záchytný tábor v Traiskirchene. A vtedy tam boli tisícky slovenských, ale aj českých emigrantov, ktorí sa museli podriadiť istým pravidlám, pričom ak ich neprijali, tak nikto s nimi ani nedebatoval.
Táto migračná vlna narastá, priatelia, a neobíde Slovensko. Darmo sme sa dnes dozvedeli, že už kvóty prestali byť politickým problémom, chvalabohu, ale pár z tých utečencov, či to budú desiatky, stovky alebo tisíce, na Slovensko príde. Ja by som uprednostňoval teda, aby si Slovensko mohlo do istej miery povedať, kto je pre nás ten, ktorého naozaj považujeme za takého, ktorý si zaslúži našu pozornosť, dôveru a ktorému musíme pomôcť, každý z nás sa raz môže ocitnúť v nejakom ohrození. A títo ľudia dnes a utekajú preto.
Boli tu spomínané aj iné dôvody špekulatívne. Áno, vždy sa nájdu špekulanti a či ich je väčšina alebo ich menej, ktorí zneužívajú, vždy sa nájdu aj takí, ktorí využívajú tie ťažkosti tých ľudí, s ktorými tam žijú. A preto by som skôr sa zamýšľal, ako Slovensko môže v tejto chvíli aktívne začať pôsobiť ako ten, kto môže ukázať aj príklad iným. Poliaci to už robia niekoľko mesiacov.
Viacerí moji predrečníci tu povedali, že tí, ktorí majú dôvod odchádzať, sú v prvom rade kresťania, ktorých rozsudok trestu smrti je vykonaný v priebehu piatich minút. Rozprával mi to jeden človek, ktorý tam je a ktorý medzi nimi žije. Jediná otázka teroristu tam je: „Si ochotný konvertovať na islam,“ pýtajúc sa kresťana, ktorý ak povie nie, v tom momente je mŕtvy.
A je našou povinnosťou, priatelia, aby sme tým ľuďom pomohli, ako im len pomôcť vieme. Je to naša aj kresťanská, nielen občianska zodpovednosť. A vidím, že tadiaľto vedie cesta aj slovenskej pomoci tým, ktorí sa ocitli v ohrození života. A takto by sme možno dokázali vyselektovať aj tých špekulantov, ktorí prichádzajú do raja na Zemi, priatelia, lebo Európa je naozaj raj na Zemi. A oni si toto miesto nevybrali náhodne, aby sme ich odmietali, tak ako to robili tí Rakúšania, ako to robili ostatné krajiny po tom roku 1968, ale aj predtým, keď tam prichádzali z neľudského režimu ľudia za slobodou. A aj medzi nimi bolo niekoľko špekulantov, a preto je na mieste, aby sme si povedali podmienky a pravidlá, za akých sme pripravení a ochotní sa podieľať na tejto humanitárnej, nazvem to tak, pomoci a dokázať sa trošku otvoriť aj takýmto ťažkým skúškam, aké dnes Európa a svet zažíva.
Islamský štát, priatelia. Nechcem sa hrať na nejakého zahraničného politického experta, ale keď sa začala v Sýrii vojna, pozeral som tých bojovníkov, tak som si povedal, že za tri dni musí byť po nich. Oni mali v rukách hrdzavý kalašnikov, ruské alebo neviem aké samopaly, dneska sú vyzbrojení najmodernejšou vojenskou technikov. Kto za tým je, priatelia, aký kapitál má záujem na tom, aby na základe takýchto mocenských a ekonomických záujmov dokázali obetovať ľudské životy? Preto niekedy aj silové riešenie je riešením, ktoré môže umenšovať zlo. A od toho sme tu, aby sme sa pokúsili to zlo umenšiť, tie hrôzy a následky tým migrantom zmiernili.
Priatelia, aj som o tom presvedčený, mnohí z tých migrantov nie sú dobrovoľní migranti. Odchádzajú zo svojej krajiny pod hrozbou násilia, dokonca až smrti, a preto nezávidím ani vláde Slovenskej republiky, ale ani nám poslancom, hoci by som si želal, keby nielen premiéri a hlavy štátov, ale aj predsedovia parlamentov boli vtiahnutí na úrovni Európskej únie do riešenia tejto tak zásadnej problematiky.
A kladiem si za posledné týždne viacero otázok, kto vlastne a čo si a čím chceš byť, Európska únia? Zlyhali tu všetky ideály. Ešte je čas, aby sme Európsku úniu zachránili, ale už ho nie je veľa, preto, lebo tie silové postoje niekedy ešte viacej oslabujú dôveryhodnosť tohto celého európskeho regiónu.
Dovoľte mi, aby som tu skončil možno tak trošku odľahčene. Bol som v jednom európskom meste a čítal som tam na stene jednej budovy takýto nápis, ktorý napísali mladí ľudia, lebo tam to bolo pod ním uvedené: „Tvoj Kristus je Žid, tvoje auto je japonské, tvoja pizza je talianska, tvoja demokracia je grécka, tvoja káva je brazílska, tvoje prázdniny sú turecké, tvoje čísla sú arabské, tvoje písmo je latinské.“ A pod tým bol ďalší text: „Len tvoj blížny je stále cudzinec.“ Priatelia, skúsme sa zamyslieť aj nad týmto odkazom, ktorý je taký pekný, v ktorom je ľudskosť, je aj prejav istej veľkorysosti a aj istého európskeho postoja k tomu, čo dnes Európa zažíva. Ďakujem pekne.

44.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, veľmi stručne. Žijeme v dobe akejsi bezbrehej slobody, kde pomaly každý si vysvetľujeme ľudské právo po svojom, tak ako nám to kedy vyhovuje. Ja by som si veľmi želal, keby sme tejto problematike nielen teraz, ale ona bola aj v minulosti a dúfam, že aj v budúcnosti sa stane jednou z dôležitých politík, ktorou by sme sa mali zaoberať veľmi zodpovedne.
Ja, pán minister, túto novelu vítam. Pre mňa bolo skôr nepochopiteľné, po tom, ako zanikol úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva, kde som videl najväčšiu príležitosť, ale aj možnosť zaoberať sa problematikou ľudských práv, a to nielen menšinovou, náboženskou, ale dnes sme svedkami toho, že na uliciach si každý vydobýja svoje ľudské právo pomaly násilím a hovorí o individuálnom práve. Zhromaždí sa skupina ľudí, protestuje, demonštruje, pomaly lietajú zápalné fľaše. Hovoríme o kolektívnom práve na zhromažďovanie.
Preto, pán minister, touto zmenou, ktorú ja vítam, dostávate aj vy, možnože ani si neuvedomujete, ale obrovskú zodpovednosť a pritom aj kompetenciu. Preto pre mňa bolo dosť nepochopiteľné, a my sme na ústavnoprávnom výbore vyjadrili istý nesúhlas s tým, a som rád, že pán poslanec Mikloško predniesol pozmeňovací návrh, ktorým chce napraviť istú deformáciu zamýšľanej zmeny, lebo osobne si myslím, že vtedy by bola dobrá, úplná a myslená úprimne, ak by ste tie kompetencie dostali všetky. Nielen zodpovednosť za oblasť ľudských práv, ale aj právo poskytovať dotácie, ktoré ale zostávajú, žiaľ, na ministerstve zahraničných vecí.
Preto by som chcel poprosiť a apelovať aj na kolegov poslancov, aby sme ten pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov, podporili, a v tom prípade s pokojným svedomím môžem zahlasovať, aj celý poslanecký klub, za túto navrhovanú zmenu.
Ďakujem pekne.

48.
Ďakujem pekne. Mne sa bude trošku ťažšie vyjadrovať k návrhu, lebo ho predložili moji kolegovia poslanci a je takou nepísanou povinnosťou návrh podporiť. Ale diskutoval som s jedným z navrhovateľov kolegom Přidalom a vidím, že aj táto rozprava sa nám vymkla z rúk, lebo ona sa míňa cieľu, ktorý sledujeme. A mňa tak trošku mrzí, že sme si vytiahli len jednu kategóriu povolaní, a to sú advokáti, ktorí možno bijú do očí, a ja si viem predstaviť prienik do tohto zákona vtedy, keď napríklad zastupujú záujmy súkromných klientov proti záujmom štátu. Tam ten konflikt záujmov asi reálne aj nastáva.
A spomenul si, pán kolega, konkrétnu kauzu, paroplynový cyklus verzus štát alebo Penta verzus štát. A to sú teda kauzy, kde zo zákona môžete účtovať také sumy, že sa vám hlava zakrúti, a tam si viem predstaviť hľadať riešenie, ktoré by zamedzilo konfliktu záujmov, ktoré ja ako advokát, zároveň ústavný činiteľ, som pri skladaní poslaneckého sľubu sľúbil, že budem chrániť verejný záujem tohto štátu a budem sa starať o blaho občanov a tak ďalej a tak ďalej. Ale tu keď som v spore so štátom a zastupujem záujmy súkromnej firmy proti štátu, tak idem do istej miery aj proti duchu poslaneckého sľubu, a tam ten konflikt záujmov reálne nastáva. Teda chcem len povedať, že hľadajme riešenie, ktoré by možno obmedzilo právo zastupovať advokáta vo veciach, kde sa jedná o záujem štátu, kde je žalovaný štát, povedzme o náhradu škody, ale nerobme rozhodnutia, ktoré sú paušálne na všetko, čo to povolanie advokáta so sebou prináša.
Padol tu aj taký návrh, že nechajme ich podnikať alebo ako to nazvať, lebo samotná činnosť výkonu advokáta nie je sama osebe podnikaním, to nie je živnosť, to je založené na samostatnej právnej úprave, že nech to robia zadarmo.
Pani kolegyňa, máme s tým svoje skúsenosti, že ak si myslíme, že niekomu robíme niečo zadarmo, tak je to to najdrahšie. Zadarmo vám nikto nič neurobí a potom nastávajú tie reťazenia všelijakých podozrení z klientelizmu, z prepojenia záujmových skupín dokonca, až sa to zacyklí niekde v organizovanom zločine nazvanom mafia.
Tak snáď len toľko by som chcel v prvom čítaní, ako politický, ale aj osobný názor prejaviť, resp. zaujať k predloženému návrhu zákona. Skúsme hľadať riešenie, ktoré by bolo dobré, ktoré by príliš, poviem to tak, nediskriminovalo jednu skupinu našich kolegov poslancov, a každý sme tak, buďme úprimní, pri schvaľovaní ktoréhokoľvek zákona v istom podprahovom osobnom konflikte záujmov. Každý máme nejaké povolanie a keď tu schvaľujeme, či nové alebo zmeny legislatívy, tak do istej miery rozhodujeme aj o sebe, o istých výhodách, ktoré, alebo nevýhodách, ktoré tá zmena môže priniesť.
Toľko k návrhu zákona, ktorý predložili kolegovia poslanci. A by som bol rád, keby sme nejakú dohodu našli, ale tadiaľto cesta, aspoň to tak cítim, nevedie.