Videokanál poslanca

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dlho som rozmýšľal, či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, keby ste nediskutovali s navrhovateľom a nevyrušovali pána poslanca Hrušovského.

Hrušovský, Pavol, poslanec NR SR
... vôbec a ak, tak ako vystúpiť k predloženému, teda dvom návrhom zákonov, jeden dokonca ústavný, preto, lebo obdivoval som odvahu navrhovateľov, ktorí prichádzajú na záver volebného obdobia do parlamentu s témou o živote a smrti. Takto ju treba chápať, takto ju treba pomenovať. A trošku mi je ľúto, že aj tá rozprava k predloženým zákonom bola plná chaosu, niekedy nenávisti, podozrievania sa, jeden druhého a vyčítania si všeličoho možného, len nie hľadania pravdy a príčin, ktoré spôsobilo to, že dnes sme svedkami niečoho, čo nás, predpokladám, všetkých mrzí, že sme si prestali život vážiť. Život od počatia až po prirodzenú smrť. Môžeme na tento problém nazerať rôzne. Nábožensky, ideologicky, stranícky, aj osobne, hľadať v tom nejaké ľudské práva. Mrzí ma trošku, že nehľadáme v tomto pohľade a postoji viacej zdravý rozum, ako niekedy uhýbame pred zodpovednosťou, ktorá pred nami ako zákonodarcami aj v tomto konkrétnom príbehu, o ktorom diskutujeme, je.
Začnem, Štefan, tým, čo si povedal na záver tvojho vystúpenia, a mrzí ma to, úprimne poviem preto, lebo si povytýkal nám, ktorí sme tu už dvadsať rokov od vzniku parlamentu za ochranu života bojovali, ale nikdy sme nepovažovali túto tému, na ktorej si budeme robiť nejaké osobné preferencie. A tento úmysel myslím, že nemáte ani vy. Ale nie je dôležité a nikdy pre mňa nebolo dôležité zákon len predložiť. Vždy tým výsledkom toho úmyslu má byť zákon presadiť. A vy ste vedeli, a to ma mrzí viacej, že tento zákon a v takej normatívnej podobe, aký predložený je, je neprijateľný. Je neprijateľný a ak by nedoznal zmien v druhom čítaní, tak ťažko možno s takýmto návrhom súhlasiť.
Jedno, čo nás vedie k tomu, aby sme podporili návrh v prvom čítaní, je duch toho zákona. Nebohý Ernest Valko vždy hovorieval o ústavných zákonoch, že treba v nich hľadať materiálne ohnisko. A to materiálne ohnisko tohto návrhu ústavného zákona je ochrana života. Preto my ten návrh podporíme. Tu ale treba hľadať príčiny, ktoré sú dôvodom, prečo sa aj dnes tu v Národnej rade Slovenskej republiky trápime s týmto problémom, ktorý je tragický. Viacerí rečníci predo mnou to už zdôrazňovali a ja na takéto ťažké témy sa snažím vždy hľadať jednoduché odpovede. A nie je v tom ani náboženstvo, ani nejaký nesúhlas s inými, ale normálny prirodzený ľudský prístup k niektorým závažným otázkam pohľadu a zmyslu života.
Kardinál Tomko, s ktorým som mal tú česť sa viackrát v živote stretávať pri osobných rozhovoroch, mi hovoril: ´Paľo, nehovorte príliš komplikovane. Neevanjelizujte, nedávajte do toho náboženstvo, ale dávajte do toho normálny ľudský pohľad. Položte vašim kolegom otázku: je normálne zabíjať nenarodené deti? A opýtajte sa, alebo čakajte na odpoveď, či je to normálne.´ No asi to normálne nie je. Ale my tu o tejto nenormálnosti už tretí deň vedieme diskusiu a môžem a tolerujem všetkých, ktorí majú iný názor, ako ho mám ja, ale niekedy sa mi zdá byť, že to nie je v poriadku so zdravým rozumom. Asi takto jednoducho.
My sme zúžili tú diskusiu na interrupcie. Ten návrh zákona ide ďalej. A na to sme pripravení neboli. A keď mám byť konkrétny s odpoveďou na tvoju otázku, či sme o tom vedeli, nevedeli. Dokonca Jožo Mikloško, ktorý je navrhovateľom tohto zákona, v piatok popoludní o štvrtej na parkovisku pred straníckou centrálou sa dozvedel o poslednej normatívnej podobe. Tak ale to nie je to najdôležitejšie. To najdôležitejšie je cieľ, ktorý nesporne je dobrý, ale prostriedky, ktoré používame, nevedú k riešeniu.
Pán kolega Mičovský tu hovoril o tom, že prečo sa nezaoberáme sexuálnou výchovou, aby sme predchádzali prípadným následkom, ktoré znamenajú ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Nuž, je to aj preto, lebo ľudstvo začína trošku pohodlnieť. Aj pohľad na potrat začína byť iný a považujeme ho za normálnu vec. Obávam sa, že môže prísť k situácii, kedy niekto bude chcieť právo na potrat presadiť ako ľudské právo ženy. (Reakcia z pléna.) No, Martin, áno. Áno, lebo, lebo je to tak. (Reakcia z pléna.) Neskáč mi do reči! No, tak ja ťa budem počúvať, keď budeš hovoriť, ale to je môj názor a som o tom presvedčený.
Jednoducho konzumná spoločnosť, ktorá tu núti nás k nejakej vášni toho života, zľahčuje potom aj naše postoje k takýmto zásadným otázkam. A je treba povedať, že prah citlivosti našej civilizácie, a to nielen k životu, neustále klesá. Je to zrejme preto, lebo je to pre nás cynicky výhodné. A tu sa dostávam k tým príčinám, ktoré vedú k tomu hyenizmu, ktorý tu dnes, ktorého sme dnes svedkami.
Meradlom našej civilizácie sú čoraz častejšie úspech, peniaze a pohodlie. Interrupcie si zdôvodňujeme právami ženy. Eutanáziu si zdôvodňujeme právom na bezbolestnú smrť. Skutočnosť však môže byť oveľa menej vznešená. V našej civilizácii je čoraz menej výhodné mať deti, či starať sa o hendikepovaných až do ich prirodzenej smrti. Stojí to totiž veľké peniaze a tie sme sa naučili konzumovať inak, pre seba oveľa príjemnejšie.
V našej civilizácii prebiehajú dva trendy súčasne. Ty máš rád takéto diskusie o civilizačných zmenách. Stúpa hodnota peňazí a klesá rešpektovanie tradičných morálnych noriem, na ktorých bola naša civilizácia postavená. Čoraz dôležitejším kritériom je pre nás výhodnosť alebo nevýhodnosť vecí. Menej dôležitým sa pre nás stáva, či je vec správna, alebo nie.
A ja si kladiem otázky: koľko času ešte zostáva, kým sa krivky týchto dvoch trendov pretnú? Koľko času ešte zostáva našej civilizácii, kým sa kritérium výhodnosti stane absolútnym kritériom pri našom rozhodovaní?
A ďalej si kladiem otázku, že ak sa tak stane, akú šancu budú mať v našej spoločnosti hendikepovaní, nenarodené deti alebo príliš starí ľudia?
Už tu viackrát mnohí citovali svätého pápeža Jána Pavla II., ktorý naliehavo upozorňoval na to, že akceptovanie potratov a neúcta k životu narúša samotnú podstatu demokracie. Ak sme totiž necitliví k nenarodeným deťom, ak začíname byť necitliví k starým ľuďom, kde je záruka, že sa raz každý z nás neocitne v nejakej menšine, ktorú väčšina necitlivo odvrhne?
A takéto skúsenosti z nedávnej minulosti nám história ponúka. Už tu bol spomínaný holokaust, priatelia. A dá sa urobiť oblúk medzi holokaustom a nenarodenými deťmi. Nechcem zľahčovať tragédiu osudov mnohých Židov, ktorí sa stali obeťou znovu len jednej šialenej propagandy. Bude nám lepšie, ak nám nebudú zavadzať – toto bol cieľ. A možno honba za majetkom, ktorý sa stal tiež prostriedkom na to, prečo je treba niekoho zabiť. Buďme teda opatrní v hodnotení aj v názoroch.
Aj dnešným hlasovaním alebo zajtrajším posúvame prah hranice citlivosti voči ľudskému životu. Je to tak. Je to tak, či sa to voľakomu páči alebo nie. A poprosil by som vás, keby sme sa nepokúšali zastupovať Boha tu v tejto sále pri tomto hlasovaní. Aby sme sa nepokúšali za neho rozhodnúť, ako kvalitný musí byť ľudský život, aby sme ho chránili. Ja viem, že v tejto chvíli sme už asi všetci rozhodnutí, ako budeme hlasovať, ale aj tak mi nedá, aby som vás nepoprosil, aby ste sa trošku zamysleli, čo cítite vo svojom vnútri.
Na záver chcem povedať, že život je naozaj hodný ochrany už pred narodením. Život je naozaj zázrak, niekedy krásny a niekedy krutý, niekedy šťastný a niekedy bolestný. Ale taký je naozaj život. A kým je život, dámy a páni, zatiaľ je nádej.
Preto by som vás poprosil, keby ste hlasovali aspoň v prvom čítaní a v druhom využili šancu zmeniť to, čo považujeme v návrhu za zlé, za predložené návrhy zákonov.
Pán predseda, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, nie je to celkom to isté, čo pán prezident predstavil na rokovaní poslaneckého grémia. Ja som s touto iniciatívou vychádzal ešte skôr, ako išiel pán prezident požiadať poslanecké kluby o podporu tejto zmeny ústavy, ale sme blízko toho, čo chcel pán prezident a čo navrhujeme my.
Totiž pán prezident navrhoval rozdielny vek odchodu sudcov na súdoch všeobecných a na Najvyššom súde. Tá zmena oproti tomu, čo chcel pán prezident a čo navrhujeme my, je v tom, že tá veková hranica je ustálená rovnako pre všetkých sudcov (reakcia z pléna), tak to je lepšie, na 67 rokov. Len na vysvetlenie toho, tej otázky, že či je to to, tak nie je to celkom to.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil príležitosť a podal pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky preto, lebo mali sme aj my záujem niektoré úpravy v Ústave Slovenskej republiky súdnej moci zmeniť. Argument vládnej koalície, resp. vládnej strany bol taký, že kvôli jednému bodu ústavu netreba otvárať. Síce vecne súhlasíme, vychádzame aj z vyjadrení pána ministra alebo predstaviteľov súdnej moci, a preto by som si dovolil navrhnúť pozmeňovací návrh, ktorý vecne s návrhom, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky síce nesúvisí, ale trúfam si povedať, že tento návrh je lepší a dôležitejší ako ten, ktorý predkladá vláda, preto, lebo rovnako ako môj predrečník aj viacerí poslanci vrátane mňa sme vyjadrili v prvom čítaní a pri skrátení legislatívneho konania svoje politické postoje, prečo nesúhlasíme s tým, aby sa predlžovali lehoty, kedy sa obmedzuje sloboda občana na nehoráznych 10 dní. Nevidíme najmenší dôvod, aby vláda k takémuto kroku pristúpila. A tie obavy a riziká z možného zneužitia sú tu namieste preto, lebo Slovenská republika už so zneužívaním moci skúsenosti má. Ten zápas sme vyhrali a nerád by som bol, keby sme sa do tohto zápasu znovu museli vrátiť.
A preto, ak neprejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré budú predložené ako spoločný návrh všetkých opozičných poslancov, ale aj poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia spolu s poslaneckým klubom MOST - HÍD, Kresťanskodemokratické hnutie nebude môcť zahlasovať za zmenu ústavy. A vyjadrujem názor, že aj vtedy, keď návrh zmeny ústavy neprejde, slovenská legislatíva už dnes dostatočne umožňuje boj s terorizmom, a preto pri našom hlasovaní by sme asi porušili naše princípy. Preto ten názor zatiaľ, ak nebudú prijaté pozmeňujúce návrhy, je kresťanskodemokratického klubu takýto.
Dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov:
V čl. I sa za bod 2 dopĺňajú nové body 3 a 6, ktoré znejú: V čl. 145 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Funkcia sudcu zaniká podľa odseku 6."
V čl. 145 sa dopĺňa odsek 6, ktorý znie:
"(6) Funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho roka, v ktorom sudca dosiahol vek 67 rokov."
Čl. 147 ods. 2 znie:
"(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti."
Za § 145d sa vkladá 154e, ktorý znie:
"§ 154e
Sudcovi, ktorý dosiahol vek ustanovený v čl. 145 ods. 6 pred 1. januárom 2017, zaniká funkcia sudcu uplynutím kalendárneho roka 2017."
Tieto body nadobudnú účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne aj do ustanovenia zákona, kde je vyjadrená lehota účinnosti.
Krátke zdôvodnenie: Podľa platnej ústavnej úpravy prezident republiky môže odvolať sudcu všeobecného súdu po dosiahnutí 65 rokov veku. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta republiky je návrh Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorý je Súdna rada povinná prezidentovi republiky predložiť. V Ústave Slovenskej republiky ani v nadväzujúcej zákonnej úprave nie sú ustanovené žiadne kritériá, ktoré určujú, akým spôsobom prezident republiky vykonáva túto svoju právomoc. Z toho vyplýva, že rozhodnutie prezidenta republiky, či, kedy a koho odvolá z funkcie sudcu, nemá prakticky žiadne objektívne obmedzenia. Prezident republiky je ústavne zaradený k výkonnej moci. Toto ústavné postavenie priamo volenej hlavy štátu však v súvislosti s prakticky neexistujúcim objektívnym obmedzením pri odvolávaní sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov, vyvoláva otázky, či takúto úpravu dostatočne garantuje nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby dosiahnutie určitého veku sudcu bolo dôvodom zániku jeho funkcie ex constitutione. Dosiahnutie veku 67 rokov je veková hranica, ktorá reflektuje predlženie priemernej dĺžky života a súčasne aj obdobné vekové limity v iných štátoch Európskej únie.
Zároveň sa ustanovuje aj prechodné obdobie pre sudcov, ktorí dosiahli vek 67 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona.
Účelom tejto úpravy je zabezpečiť, aby sa nenarušila rozhodovacia činnosť súdov a aby bol predsedom súdov poskytnutý dostatočný čas na riešenie personálneho obsadenia súdov.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, dovoľte, aby som z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval ako poverený spravodajca podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní k uvedeným návrhom zákonov, keďže sme na úvod rokovania Národnej rady odsúhlasili zlúčenie rozpravy o týchto dvoch návrhoch zákonov. Z hľadiska formálno-právneho obidva návrhy, jak návrh ústavného zákona, ako aj zákona o umelom prerušení tehotenstva spĺňajú všetky formálno-právne náležitosti a sú v súlade s rokovacím poriadkom a legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Pán predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval výbor ústavnoprávny, výbor pre zdravotníctvo, pre ľudské práva a národnostné menšiny a ako gestorský výbor navrhol výbor ústavnoprávny s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016. Predseda Národnej rady ďalej vo svojom rozhodnutí určil, aby návrh zákona tiež prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor ústavnoprávny ako výbor gestorský taktiež so stanovením lehoty na ich prerokovanie.
Dámy a páni, stručne, už pán navrhovateľ vo svojom úvodnom vystúpení, tak jak k predkladanému návrhu ústavného zákona, ale aj zákona o umelom prerušení tehotenstva, viackrát zdôraznil rozmer etický, morálny, náboženský, už menej ústavný a zákonný, ale to pri takýchto veľkých témach, ktoré sú o živote a smrti, rovnako to bolo zvýraznené, so sebou rokovanie o takýchto návrhoch zákonov prináša.
Ja som trošku smutný preto, lebo ja by som si rovnako želal, aby k takýmto zmenám - rovnako aj Kresťanskodemokratické hnutie - Národná rada Slovenskej republiky pristúpila. Trošku ma mrzí, pretože navrhovatelia podcenili rokovania, ktoré mali predchádzať predloženiu týchto dvoch návrhov zákonov. Možno by ten výsledok nebol iný, ako sme svedkami dnes, že ste podpísaní len traja, možno by boli podpísaní viacerí, už či v tom znení, ako je predložený, preto lebo je maximalistický alebo v pozmenenej podobe, to je v tejto chvíli hypotetická otázka. Nesporne vám neupieram zlý úmysel.
My sme s touto témou zápasili tak pred obdobím neslobody, ako aj po novembri 89 a aj v tejto sále, rokovacej, Národnej rady prebiehali veľmi náročné a ťažké, ale musím povedať korektné diskusie o ochrane života, od počatia až po prirodzenú smrť, čo som si nesmierne vážil, aj keď na túto problematiku nemusíme mať rovnaký názor. Nemusíme. Je to úplne legitímne, ale aj napriek tomu, že ako ideme na hranici možností, som pripravený aj s mojimi kolegami tento návrh zmien, ktorý predkladáte, podporiť. Už nech ten výsledok diskusie bude akýkoľvek a nerád by som bol svedkom toho, aby sme tu naozaj na tejto téme života a smrti robili teraz nejaký silný zápas politických a iných postojov k tak zásadnej otázke, ktorú ja považujem za svätú.
Preto by som chcel touto cestou ako aj spoločný spravodajca poprosiť všetkých, ktorí sa chystáme vystúpiť, aby sme boli zdržanliví. Už aj vzhľadom na čas ročného obdobia, v ktorom sa nachádzame, lebo nejaký nový život prichádza, ktorý nám tú cestu tu ukazuje a tým chcem svoje dopovedanie ako spoločného spravodajcu k týmto dvom predloženým návrhom zákonov ukončiť.
Pán predseda, ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní podľa § 73. Rovnako navrhujem, aby Národná rada po všeobecnej rozprave o tom, že prerokuje aj návrh zákona, ktorý bezprostredne súvisí s predložením ústavného zákona, zákona o umelom prerušení tehotenstva prerokovala Národná rada v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby návrh bol pridelený výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu vo výbore v zmysle uvedeného termínu, ktorý navrhol pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Za skupinu poslancov predkladám návrh na zmenu rokovacieho poriadku, ktorá, zmena je veľmi stručná, ktorej obsah je obsiahnutý v § 68 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, kde navrhovatelia v nadväznosti na prijatú zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sme v čl. v čl. 41 ods. 1 zakotvili inštitút manželstva ako ten, ktorý manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, manželstvo, rodičovstvo a rodina sa pod ochranou zákona.
Aby sme dokázali aj konkrétnejšie napĺňať tento odkaz Ústavy Slovenskej republiky v právnom poriadku a pri zmene ktorýchkoľvek zákonov, sme presvedčení, že cestou na to, ako pretaviť toto ustanovenie čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky aj do legislatívnej podoby, je zmena rokovacieho poriadku, ktorá pri predkladaní návrhov zákonov v tzv. v dôvodovej správe ukladá navrhovateľom, aby v dôvodovej správe uviedli ekonomické a právne stránky s odôvodnením, aký dopad na hospodárstvo a financie Slovenskej republiky v tzv. doložke zlučiteľnosti.
Navrhovatelia žiadajú, aby súčasťou tejto dôvodovej správy bola aj doložka zlučiteľnosti s čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky preto, lebo podľa základných zásad zákona o rodine rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti, ktorej všetky formy spoločnosť všestranne chráni. To je znenie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Jedným z predpokladov pre zabezpečenie účinnej ochrany manželstva a rodiny zákonom v zmysle ústavy, základných zásad o rodine v súlade s cieľmi ustanovenými ústavodarcom je posudzovanie vplyvu navrhovaného zákona, a to najmä s ohľadom na jeho hospodársky a finančný dosah na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme zakotvenie povinnosti navrhovateľa návrhu zákona posudzovať vplyv navrhovaného zákona na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Takouto úpravou dôjde k zvýšeniu ochrany manželstva a rodiny v súlade s ústavou, so základnými zásadami zákona o rodine a s cieľmi stanovenými ústavodarcom.
Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som vôbec, či predstúpiť pred vás a navrhnúť zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Už aj preto, lebo rokovacia sála zíva prázdnotou, a je to tak, ospravedlňujem sa tým poslancom, ktorí tu sú, pre mňa také bolestné, lebo vždy, keď rokujeme o zmene ústavy, som si želal, aby sme dokázali prejaviť aj patričnú dôveru, alebo sebavedomie a úctu k základnému zákonu štátu, nech už je tá zmena akákoľvek, či menšia, alebo väčšia, ale zmenou ústavy vždy zakladáme nejakú novú systémovú zmenu, ktorá má ďalekosiahle následky, a prepáčte, že na úvod takto možno trošku tak smutnejšie, ale nedalo mi, aby som nevyjadril aj svoj osobný pocit, aj preto, tak ako spomenul kolega Hlina, je to môj posledný ústavný zákon v tomto volebnom období, a preto tak trošku ma to trápi.
Ale teraz k veci. Za skupinu predkladateľov chcem požiadať poslancov, aby schválili návrh novely ústavy, ktorý si dovolím teraz zdôvodniť. Podľa doteraz platnej právnej ústavnej úpravy prezident Slovenskej republiky môže odvolať sudcu všeobecného súdu po dosiahnutí 65 rokov veku. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky je návrh, ktorý prezidentovi republiky podľa zákona predkladá Súdna rada, a na základe povinnosti, ktorú Súdna rada má, prezident republiky má s týmto návrhom naložiť tak, ako on uzná za najlepšie.
V Ústave Slovenskej republiky ani v nadväzujúcej zákonnej úprave nie sú ustanovené žiadne kritériá, ktoré určujú, akým spôsobom prezident Slovenskej republiky vykonáva túto svoju ústavnú právomoc. Z toho vyplýva, že rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, či, kedy a koho odvolá z funkcie, nemá prakticky žiadne objektívne obmedzenia. Častokrát sa stávalo a sme svedkami toho aj teraz, že takéto návrhy Súdnej rady ležali na prezidentskom stole, resp. v prezidentskej kancelárii niekoľko rokov, a sme svedkami toho, že dnes je 137 sudcov, ktorí majú viac ako 65 rokov alebo ich tento rok dosiahnu. Preto aj vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby dosiahnutie určitého veku sudcu bolo dôvodom zániku jeho funkcie ex constitutione. Dosiahnutie veku 67 rokov je veková hranica, ktorá reflektuje jednak predĺženie priemernej dĺžky života a súčasne aj obdobné vekové limity v iných štátoch, predovšetkým v členských štátoch Európskej únie.
Zároveň sa ustanovuje aj prechodné obdobie pre sudcov, ktorí dosiahli vek 67 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, účelom ktorého návrhu, tejto úpravy je zabezpečiť, aby sa nenarušila rozhodovacia činnosť súdov a aby bol predsedom súdov poskytnutý dostatočný čas na riešenie personálneho obsadenia súdov.
Chcel by som poprosiť, kolegyne, kolegovia, už aj preto, že prezident Slovenskej republiky pred krátkym časom oslovil všetky parlamentné politické strany a požiadal o takúto ústavnú zmenu, čo nebýva obvyklé, aby hlava štátu z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne sa vzdávala jednej z výlučných ústavných kompetencií, ktoré doteraz prezident republiky mal.
Ja chápem dôvody, ktoré aj pána prezidenta k tomu viedli. Nie je to nejaký alibizmus, ale je to do istej miery spôsob, ako zabrániť subjektívnym pohľadom a postojom, resp. rozhodnutiam pri niektorých menách sudcov. Pred tromi dňami zasadala Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá prerokovávala návrhy na zbavenie sudcov funkcie a Súdna rada konštatovala, že dnes v slovenskej justícii je 49 sudcov nad 70 rokov. Ja si myslím, že je to aj zrelý vek nielen biologicky, ale aj vek, ktorý už je časom na to, aby sme sa pokúšali ten život si uspôsobiť inak. A nechcem tu hrať na nejaké emócie, ale vidím v tom nič iné ako len racionálne dôvody zjednodušiť, sprehľadniť a zobjektívniť možnosti obligatórneho ukončenia výkonu sudcovskej funkcie týmto návrhom zmeny ústavy.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne. Škoda, Martin, že odchádzaš, preto, lebo ty si vniesol do tejto diskusie viacej, ako je vhodné, ideologický rozmer. A žasnem nad tým, čo si o našom kandidátovi, resp. o kandidátovi, ktorého som si ja dovolil navrhnúť preto, lebo profesora Mikloška, kolegyne, kolegovia, osobne poznám. A dám ruku do ohňa za toho kandidáta, že ak bude zvolený, môžete byť naňho hrdí a môžete sa naňho spoľahnúť, že prácu, ktorú by mal zverenú, bude vykonávať absolútne profesionálne, nezávisle a v súlade s európskou legislatívou. Nemiešajte tu vaše ideologické pohľady a táraniny.
Čo Jozef Mikloško také z hľadiska ideologických postojov pri vzťahu k tomu, čo robí? A tá robota hovorí zaňho, že je to naozaj úspešný manažér mnohých strategických projektov ochrany detí pred násilím. Nikdy som nemal s Jožom Mikloškom mladším skúsenosť, že by ideologizoval. Naopak, mal som tú príležitosť častokrát s ním spolupracovať a myslím, že mnohí ďalší kolegovia pri mnohých zmenách slovenskej legislatívy týkajúcich sa práve ochrany detí pred násilím, ale aj umiestňovaním osamotených detí do či už detských domovov, alebo do rodín, ktoré prejavili o to záujem. Preto by som naozaj chcel poprosiť, odpolitizujme, odideologizujme a pristúpme k tejto voľbe zodpovedne a tá zodpovedná voľba by bola taká, že Jozef Mikloško by získal našu dôveru.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Toto je tá najhoršia ukážka, ako sa dá bojovať proti terorizmu. Pán poslanec Senko, prosím, aby ste neupodozrievali nikoho z toho, že niekto má menší a že niekto má väčší úmysel účinne bojovať proti terorizmu. My používame s takou ľahkosťou tento výraz, ale ešte pred Parížom tu bol Londýn a bol tu Madrid, kde sa to stalo Bolo tu dosť času na to, aby sme v slovenskej legislatíve mohli urobiť zásadné, protiteroristické, legislatívne, účinné opatrenia, aby sme minimalizovali riziko takýchto brutálnych atakov a útokov na ľudí kdekoľvek a kedykoľvek. Takže len to som chcel ešte pánovi poslancovi Senkovi povedať, že ten úmysel aj z našej strany, priatelia, je len dobrý.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, my sme už predtým, ako sme začali rokovať v pléne Národnej rady o návrhu, respektíve, nazvem to, balíku zákonov, ktoré vláda nazvala antiteroristickými, si mohli povedať aj jednotlivé postoje, či už osobné alebo za poslanecké kluby. A tiež som vzniesol isté výhrady voči spôsobu, ale aj obsahu predložených návrhov zákonov. Teraz keď som počúval rozpravu, ktorá tu prebieha, som dospel k jednému záveru, kde je ten politický chyták toho politického marketingu.Dámy a páni, osobne si myslím, že navrhovateľom nezáleží na zmene ústavy preto, lebo ju ani netreba. V boji s terorizmom dali sme sa vtiahnuť do pasce, že ak neschválime zmenu ústavy, tak nemôžeme účinne bojovať s terorizmom. A to nie je pravda. Osobne si, pán minister, myslím, že aj súčasná legislatíva umožňuje slovenským orgánom činným v trestnom konaní účinný boj s terorizmom.
Po druhé, možno aj na základe toho, ak k nejakým politickým dohodám, respektíve rokovaniam o zmene ústavy medzi vami, väčšinou a opozíciou nepríde, tak ústava nemusí prejsť. Čo sa potom stane? Vytvorí sa o opozícii obraz, že ona nechce bojovať s teroristami, že nám na tom ani nezáleží. Na druhej strane ale vy aj bez zmeny ústavy tých ďalších 16 zákonov, v ktorých vidím riziko veľké, väčšie ako v predĺžení príslušných lehôt, aj keď môžeme polemizovať o tom, či obmedzujú ľudské práva a slobody, či je to žiaduce, či je to v tejto chvíli nevyhnutné, schválite preto, lebo máte na to väčšinu. A v tom vidím ten rafinovaný a nebezpečný postup, ktorého sme tu svedkami. Takže zvážme to ešte raz a nerobme z toho, tak ako to už viacerí kolegovia predo mnou povedali, politickú súťaž, nedajbože, predvolebný marketingový politický trik.
Ešte jednu krátku poznámku si nemôžem odpustiť. Minulý týždeň, pán kolega Hlina to už spomenul, sme schválili, respektíve ste väčšinou schválili novelu rokovacieho poriadku, kde sa jeden z dôležitých bodov, ktorý sme aj my považovali za rokovanie v parlamente a čistotu legislatívneho procesu, podporoval, bolo to ustanovenie, ktoré zakazuje prílepky k zákonom. Máme predložený návrh, ku ktorému je 15 prílepkov, myslím tým novelu Trestného zákona, plus k nemu ďalších 15 článkov, ktoré novelizujú ďalších 15 zákonov. Tak, prosím vás pekne, už aj z hľadiska legislatívnej čistoty o nutnosti prerokovať návrh alebo návrhy v skrátenom legislatívnom konaní by som tiež mohol polemizovať preto, lebo ak je situácia tak závažná, o čom nemám dôvod pochybovať preto, lebo určite pán minister, ale aj niektorí poslanci sú viac pri zdroji, možno aj prísne tajných informácií, takéto skutočnosti existujú, tak poďme to schváliť, ale nie takýmto spôsobom, že tu bude jeden druhého upodozrievať, kto je a kto nie je väčší bojovník proti terorizmu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán navrhovateľ, pán spoločný spravodajca, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť v krátkom mojom vystúpení uviesť dôvody, prečo klub Kresťanskodemokratického hnutia nie je rozhodnutý podporiť návrh skupiny poslancov na vydanie zmeny zákona o rokovacom poriadku.
Ja som osobne presvedčený, že úmysel navrhovateľov je dobrý. Ale spôsob, akým sme pristúpili k návrhu na zmenu rokovacieho poriadku, nepovažujem za šťastný preto, lebo sa vraciame aj do období minulých, kedy si Národná rada menila svoje pravidlá rokovania spôsobom takým, že sme hľadali široký politický konsenzus, teda zhodu na tom, aby sme minimalizovali riziká, že navrhovatelia si prispôsobujú pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky na svoje stranícke a politické ciele. Nechcem tým povedať, že v tomto návrhu takýto úmysel vidím.
Rovnako zastávam ten názor, že po dlhom čase je treba sa vrátiť k dôkladnej revízii zákona o rokovacom poriadku, preto, lebo niektoré jeho ustanovenia sú obsolentné a keď začíname volebné obdobie, tak sme prekvapení, že keď dostávame nový rokovací poriadok, je tam kurzívou vytlačené niečo, čo už neplatí. A preto hovorím o tom, že rokovací poriadok si zaslúži zmenu. Aj aplikačná prax, a prepáčte mi, ale nemôžem to nespomenúť, zvlášť v tomto volebnom období ukázala, že niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku už nie sú, by som povedal, tak precízne naformulované, že by ich ktorýkoľvek poslanec nemohol využívať alebo, poviem ešte tvrdšie, zneužívať.
Preto som čakal od navrhovateľov, že ak zmenu, tak potom precíznu a prísnu, ktorá neumožní pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky príliš veľa špekulácií jednotlivými poslancami Národnej rady. Preto som čakal sprísnenie niektorých pravidiel rokovania, či už sa to týka skrátení lehôt na hlasovanie o prerokovávaných návrhoch zákonov, alebo tým neduhom, s ktorým sme sa tu často stretávali, a to je, že rokujeme pol dňa o návrhu, potom sa poslanec rozhodne, že návrh stiahne a vlastne o mesiac alebo o dva, keď začne nové rokovanie Národnej rady, tento návrh zákona znovu prerokuje Národná rada. Pokúšate sa o zabránenie takémuto špekulatívnemu konaniu, ale predsa len nie som spokojný s tým, ako sa to upravilo v návrhu, a to, že dávame predsedovi Národnej rady, aby, ak sa takéto niečo stane, on mohol navrhnúť Národnej rade, ktorá hlasovaním rozhodne o tom, že aj pred uplynutím lehoty šiestich mesiacov Národná rada môže rokovať o takomto návrhu zákona, ktorý navrhovateľ vzal späť z programu schôdze Národnej rady, ktorý bol schválený. A tam vidím ešte jeden ďalší nedostatok. Bol by som za tento inštitút, keby sa tak stalo vtedy, keď už návrh zákona prerokujeme. Ale stiahnuť z rokovania návrh zákona, o ktorom ešte Národná rada nehlasovala, nepovažujem za múdre, aby sme poslancovi skracovali, teda zabraňovali v možnosti rozhodnúť sa o opätovnom predložení návrhu v lehote kratšej ako šesť mesiacov, keď ešte Národná rada o tom nerokovala a len do programu zaradila tento bod, ak poslanec zvážil, že povedzme ten zákon nie je priechodný alebo že po diskusii s inými poslancami je treba niektoré ustanovenia zmeniť, tak sa rozhodne ho stiahnuť, o mesiac znovu predložiť, nevidím dôvod, aby to bolo až o šesť mesiacov, ak sme o ňom nerokovali.
Druhá vec, s ktorou sa tu najčastejšie stretávame aj pri hlasovaní už dnes, je skracovanie lehôt na hlasovanie o podaných pozmeňovacích návrhoch pred hodinou, pred dvomi alebo možno včera. A preto som sa tešil, že navrhovatelia navrhli, aby sme o podaných pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch hlasovali až po uplynutí 48 hodín. Možno; a pre mňa, tak ako pre ostatných sa zdá byť táto lehota krátka. By som bol radšej, keby to bolo viacej ako 48, ale dobre, aj to je riešenie problému, keby v tomto ustanovení v poslednej vete nebola klauzula o tom, že o skrátení lehoty, tých 48 hodín, môže Národná rada rozhodnúť hlasovaním. (Reakcia z pléna.) Dobre. Takže budem rád.
Pokiaľ sa týka etického kódexu: Bolo tu vznesených viacej dôvodov samotným pánom navrhovateľom, že si to vyžaduje GRECO a neviem ešte kto všetko iný. S týmto ja nemôžem súhlasiť, lebo Národná rada si nemôže nechať diktovať podmienky svojho rokovania nikým iným len sama sebou. Preto to riešenie, ktoré sa objavuje v pozmeňovacom návrhu ako alternatívne riešenie, že nebudeme ten etický kódex schvaľovať už teraz pri prijímaní novely zákona, ale nechávame legisvakančnú lehotu až do prvého marca, pán navrhovateľ, ak sa nemýlim, aby si Národná rada uznesením mohla prijať, teda nie že prijme, ale môže prijať etický kódex, podľa ktorého sa poslanci správať pri rokovaní Národnej rady majú. Osobne aj napriek tomuto zľaveniu z tohto inštitútu si myslím a som, nielenže myslím, som o tom presvedčený, že dnešný ústavný zákon o konflikte záujmov dostatočným spôsobom stanovuje pravidlá chovania a správania poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a nie je potrebný žiadny etický kódex. Naozaj, ten etický kódex, ak nemá niekto v hlave a v sebe, tak žiadny predpis nás nenaučí chovaniu, správaniu pri rokovaní Národnej rady.
Preto, pán navrhovateľ, pán spoločný spravodajca, by som odporúčal, keby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o tom, že nebude rokovať o návrhu zákona v druhom čítaní, že vráti návrh zákona na dopracovanie navrhovateľom. Takýto návrh uznesenia podľa § 83 ods. 1 Národnej rady predkladám. By som ešte nechal predsa len čas, ak bude politická vôľa, na nejakú korekciu predloženého návrhu zákona a v tom prípade, ak by boli akceptované pozmeňovacie návrhy, ktoré som predniesol aj na ústavnoprávnom výbore, tak si viem predstaviť, že by kresťanskodemokratickí poslanci tento návrh zákona mohli aj podporiť.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.