Ďakujem aj za slovo, aj za zaujímavú diskusiu, až nečakane pestrú a podnetnú. V prvom rade sa chcem poďakovať tým, ktorí podporili tento návrh, ale takisto aj všetkým vám ostatným. Bolo to inšpiratívne.
Ja sa vrátim k tej podstatnej asi téze, že neobjavujeme Ameriku, nezvádzame nič mimoriadne nové. Keď roky rokúce dokážeme žiť s faktom, že tu máme akýsi vyhradený čas na nočný kľud, a dokázali sme sa s tým nejako vyrovnať, s touto definíciou aj s tým režimom, tak to je nič iné, len aplikácia aj na tie vyhradené dni nedeľné a sviatočné tejto istej dávno zažitej a vcelku viac-menej bezkonfliktnej normy a zvyku nočného kľudu. Takže tie všetky poznámky, ktoré, by som povedal, smerovali tam, ako to budeme merať, aké susedské problémy vzniknú, tak iste, keď si niekto na plno pustí rádio alebo gramofón, magnetofón o polnoci, tak kto je vlastne ten, by som povedal, tá škodná? Ten, kto si ten gramofón pustí alebo tí, čo sa prípadne naňho sťažujú? Čiže to máme analógiu potom aj s týmto denným kľudom, ktorý, ktorej téma, myslím si, z roka na rok naozaj frekventovanejšia a viac diskutovaná v mnohých európskych krajinách. Opäť nie sme s týmto návrhom, myslím si, žiadni exoti a musím sa len pousmiať na tých tvrdeniach, že sa vraciame kdesi do stredoveku, lebo myslím, že sa práve vraciame aj konečne do 21. storočia tým, že si začíname trošku vážiť ľudské práva aj v oblasti hlukového a svetelného znečistenia, ktoré nás tu atakujú zo všetkých strán. Možno je to trošku problém aj generačný, že vy mladší máte ešte dobré nervy a vy ste sa narodili už v tej hlukovej hladine zvýšenej a vám to je povedzme normálne. Nám skôr narodeným, ktorí môžme aj porovnávať časť nášho detstva, kedy sa aj klepali rezne, aj všetky, aj sa splachovalo, aj všetky tie aktivity sa vykonávali, nikomu to nevadilo, tak ako nikomu to nevadí, myslím si, aj teraz, ale to čo sa neporovnateľne zmenilo, to je ten nedeľný a najmä popoludňajší nekonečný hluk. Kdekoľvek sa človek ocitne a závidím kolegovi Froncovi tú dedinu, v ktorej býva, lebo to je asi absolútna výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Ja som ešte takú dedinu asi na Slovensku nestretol v ostatných rokoch, kde keď sa prídem povedzme aj rekreovať, a len čo sa tak naladím na tú rekreačnú nejakú tóninu, zrazu nikto nenaštartoval tú kosačku, cirkulár alebo niečo podobné a nie som myslím sám, ktorý tým trpí. Nerobil som žiadny štatistický ani sociologický, ani iný prieskum, ale som presvedčený, že tí, čo tým trpia, je, je, veľká, veľká väčšina. Aj keď hovorím možno časť mladej generácie nejak je na to uspôsobená a tej to zatiaľ menej vadí. Nechcem byť zlým prorokom, vážení, ale o 20 rokov to bude takmer určite vadiť aj vám.
A ešte pár možno konkrétnych reakcií, nechcem zdržiavať. Prekvapil ma kolega Hlina, aj pretože je taký výborný kosec, tak som čakal, že skôr bude lobovať za tie ručné kosy, sám som ho zažil na jednej akcii a bolo naozaj zážitok ho sledovať, ako výborne kosí, tak som predpokladal, že to bude náš spojenec pri tomto návrhu, takže ma trošku prekvapilo. Ja neviem, Lojzo, či náhodou nežiarliš, že sme ťa predbehli, že možno si práve plánoval takýto podobný návrh zákona predložiť, takže sa ti ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) Ono, keď neprejde náhodou, neprejde na tejto schôdzi tak v podstate o pol roka by si ho mohol predložiť ako v modifikovanom znení aj ty.
Čo sa týka toho tzv. obmedzovania aktív, ja si myslím, že za tých 6 dní by sa malo dať stihnúť aj pokosiť, aj popíliť do drevo, aj všetko. Stále tu hovoríme o tom priemere jednom dni v týždni plus ešte nejaké tie sviatky, takže nie je to nejaká nadmerná, nadmerné obmedzovanie týchto aktivít, stále ešte veľká väčšina dní v týždni je k dispozícií. Čo sa týka tých prípadných kultúrnych podujatí a aj tých už spomínaných zvonov, ktoré sme teda nemali v pláne otvárať, lebo je to, je to naozaj Pandorina skrinka skôr sme zdôrazňovali, že, samozrejme, tie zvony budú iste zahrnuté a veľká väčšina nášho bohabojného obyvateľstva odsúhlasí, že zvony sú v poriadku, čiže odpoveď pánovi kolegovi Briximu, naozaj to zverujeme tým všeobecne záväzným nariadeniam obcí, aby si stanovili bližšie, bližšie tento režim a uviedli aktivity, ktoré sú a ktoré nie sú prípustné v tú nedeľu vykonávať. Takže v tom tiež nevidíme problém. Myslím, že vcelku som odpovedal na všetko.
Nakoniec v tom úvodnom expozé som povedal to, čo sme mali takpovediac na duši v súvislosti s týmto návrhom zákona, a naozaj je vedený nie žiadnou ideológiou tento návrh, ale naozaj len osobnou skúsenosťou a znepokojením z toho, ako z roka na rok pribúda tohto hluku, ktorý nie je nevyhnutný, lebo ak by to bola naozaj aktivita, pri ktorej sa nevieme zaobísť, tak by sme takýto zákon nepredkladali, ale keďže je to aktivita, ktorá sa naozaj dá vykonávať v iných dňoch, tak si myslíme, že by mohol byť tento návrh priechodný, najmä v čase, keď mohutne diskutujeme o tom, či majú byť otvorené obchody v nedeľu, ja sa k tomu teraz nechcem vyjadrovať, ale v porovnaní s tým režimom fungovania služieb typu obchodov a ďalších v nedeľu, je táto aktivita mnohonásobne nebezpečnejšia naozaj v tom, že obťažuje veľkú časť obyvateľov, ktorí si tento hluk neželajú, takže tam, myslím si, ľudia, ktorí sa zasadzujú za zatvorené obchody v nedeľu, by mali stonásobne viac hlasovať za tento návrh, lebo tento nielenže predpokladá tú aktivitu nedeľnú, ale výslovne nežiaducu, nežiaducu a obťažujúcu aktivitu.
Takže hovorím, čo som očakával, bola kritika zo strany liberálov, tí nás celkom napodiv zobrali na milosť, možno aj preto, že sme im tak v celku vysvetlili, že ako to, ako to myslíme, a, naopak, prekvapila ma kritika od ľudí, ktorí sa hlása aj ku kresťanstvu, aj ku konzervatívnym hodnotám, u nich som čakal skôr podporu. Ale, v našom parlamente je to často tak, že tie očakávania sú jedna vec a to, čoho sa dožijeme je druhá vec. Ale aj tak na vás apelujem, aby ste ešte svoj postoj prehodnotili a v rámci možnosti ten návrh podporili. Ďakujem.
Skončil som, pani predsedajúca.
