Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.9.2013 o 16:48 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2013 16:36 - 16:38 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Súhlasím s predrečníkom, že zákon prináša niekoľko drobných vylepšení a podporujem filozofiu tohto návrhu zákona v tom zmysle, že napomáha čiastočne decentralizácia diverzifikácii využívania obnoviteľných zdrojov, potiaľ súhlas, pán minister. Uvidíme, nakoľko tieto navrhované zmeny budú naozaj aj v praxi pozitívne fungovať. Chcem veriť, že budú. Na druhej strane je fakt, že niektorým ďalším výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov tento zákon skôr skomplikuje život, čiastočne sa tým naprávajú chyby z čias prvej vlády Roberta Fica, ale to je na dlhšiu diskusiu. Prihlásil som sa najmä preto, že sa chcem vyjadriť k tej druhej časti, o ktorej hovoril oveľa podrobnejšie pán Zajac, a to sa týka toho memoranda a toho, ako nás vlastne vláda a jej predseda prinútili hlasovať za niečo, o čom už dopredu rozhodli, a to je podľa mňa systémová zvrátenosť, ktorú by sme v tomto parlamente nemali mlčky prejsť, lebo tu nejde o to, že tu vládna strana má väčšinu, ale ide o to, že sa tu prejudikuje isté rozhodnutie parlamentu formou, povedal by som, krvoprísažného záväzku uzavretého dokonca so zahraničným partnerom, a to je, myslím, istá systémová porucha, ktorú sme tu už dávnejšie nemali a na ktorú by sme mali zásadne reagovať. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2013 16:48 - 16:58 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi vás neprekvapí, ak sa dobrovoľne priznám, že nie som žiadny expert na organizovanie volieb a monitorovanie ich priebehu, na volebné kampane a tobôž už nie na robenie politickej reklamy v rozhlase a televízii. Nie som, ani som nikdy nebol stranícky líder, úlohou ktorého by bolo dostať svoju stranu do parlamentu. Dokonca som nikdy nebol ani členom žiadnej politickej strany. Ale napriek tomu ma voľby a pravidlá, ktorými sa riadia, spôsob, akým sa kontroluje ich priebeh a podoba kampane, ktorá im predchádza, vrátane toho, kto a ako ju financuje, zaujímajú ako riadne zvoleného poslanca, člena zákonodarného zboru, ale aj ako občana, voliča.
Doterajších volieb som sa zúčastňoval pravidelne, ale zväčša len ako volič. Párkrát som sa však volieb zúčastnil aj inak. Ako nezávislý kandidát na poslanca som v parlamentných voľbách kandidoval trikrát, z toho dvakrát úspešne. Párkrát som pomáhal robiť volebnú kampaň svojim priateľom. Mám teda akú-takú osobnú skúsenosť s voľbami, a to nielen ako volič. A mám ešte jeden dôvod zaujímať sa o podobu zákonnej úpravy volieb a všetkého, čo s tým súvisí. Spolu s klasickými demokratickými slobodami prejavu zhromažďovania a spolčovania sa boli aj slobodné voľby jednou z hlavných požiadaviek tribún a námestí Novembra 89. A aj dnes, o takmer 24 rokov neskôr, sú slobodné, regulárne a nezmanipulované voľby jedným z hlavných atribútov slobody a demokracie. Ale volebná účasť, charakter kampane a priebeh volieb môžu byť účelovo deformované, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je všetko v poriadku.
Ak demokratické voľby chápeme ako právo voliť a byť volení, respektíve volená, mali by ste obe tieto dve strany tej istej mince urobiť rovnako reálnymi. Pri práve voliť stojí táto otázka pomerne jednoducho, reálne umožniť voliť každému oprávnenému voličovi, ktorý voliť chce. Aj keď realizovateľnosť tejto jednoznačnej požiadavky nemusí byť vždy celkom jednoduchá, napríklad keď chce voliť slovenský občan vo veku nad 18 rokov nachádzajúci sa momentálne niekde v Austrálii alebo vo Vladivostoku.
Ale ide mi teraz skôr o pasívne volebné právo, právo byť volený. Keď si porovnáme situáciu spred dvadsiatich troch rokov, kedy sa na Slovensku konali prvé slobodné voľby od roku 1946, so situáciou dnešnou, vidíme, že vtedy bolo u nás 3-percentné volebné kvórum a kandidujúca strana alebo hnutie nemuseli skladať žiadnu kauciu. Podmienky boli teda pre malé a chudobné politické subjekty v roku 1990 oveľa priaznivejšie ako napríklad pri posledných voľbách v roku 2012. Napriek tomu počet politických subjektov, ktoré uspeli a dostali sa do vtedajšej Slovenskej národnej rady, nebol vyšší, ako je tomu teraz. Čo bolo príznačné pre vtedajšiu atmosféru, bolo aj to, že vo voľbách a volebnej kampani nerozhodovali v prvom rade peniaze, ale charizma, program, dôveryhodnosť a osobnosti. Ak by to tak nebolo, tak by s veľkým náskokom vyhrala vtedy ďaleko najbohatšia Komunistická strana Slovenska, a nie novovzniknutá Verejnosť proti násiliu.
Ako jeden z aktérov Nežnej revolúcie, môžem zodpovedne prehlásiť, že November 89 bol nielen proti vláde jednej strany a jej privilégiám, zakotveným vo vtedajšej komunistickej ústave, ale bol za vládu občana, za vládu verejnosti, a teda proti vláde strán ako takej. Aj keď vtedy bol pojem partokracia ešte neznámym pojmom, étos z novembra partokraciu implicitne popieral. Bol étosom občianskej spoločnosti a námestia boli symbolom priamej demokracie. Na Slovensku, kde prakticky nejestvoval disent, ako zárodok štandardnej politickej opozície na spôsob poľskej Solidarity alebo aspoň českej Charty 77, to platilo dvojnásobne. Lebo revolúciu tu robili občianski lídri, alebo, ak chcete, neformálni predstavitelia občanov, a išlo teda o demonštráciu občianskej spoločnosti.
Aby sme si rozumeli, netvrdím, že máme v tejto chvíli rozpustiť tento parlament a odovzdať moc hoci lídrom a líderkám antigorilích protestov spred jeden a pol roka. Ale som za to, aby sme výkon moci čo najviac priblížili občanovi, lebo, ako som už naznačil vyššie, uplynulých 24 rokov sme išli skôr opačnou cestou. A ak sa aj podarilo dosiahnuť niečo na prospech priamej demokracie a kontroly moci občanmi, ako napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo volebný úspech nezávislých kandidátov a kandidátok na kandidátke OĽaNO, je príznačné ako niektorým silám v tejto spoločnosti tieto výdobytky ležia v žalúdku.
Nemali by sme volebnú kampaň regulovať tak, aby účelovo vyhovovala tomu najsilnejšiemu, lebo to zaváňa sociálnym darvinizmom.
Nemali by sme obmedzovať možnosť občianskej kontroly volieb, ale, naopak, mali by sme k nej povzbudzovať, aby výsledok volieb bol čo najtransparentnejší a najdôveryhodnejší.
Okrem navrhovaného inštitútu transparentného účtu by sme mali byť schopní kreovať skutočne čo najnezávislejší orgán, ktorý bude bez ohľadu na výsledky predchádzajúcich volieb hodnoverne kontrolovať financovanie volebnej kampane a správanie sa nielen strán, ale aj médií, reklamných agentúr a ďalších zainteresovaných subjektov.
Takže, keď budeme uvažovať o filozofii tohto zákona, respektíve týchto dvoch volebných zákonov, ktoré sa nedajú striktne od seba oddeliť, nemali by sme myslieť v prvom rade na seba a na politické zoskupenie, ktoré reprezentujeme, ale na občanov, voličov. A nemali by sme diskriminovať ani tých, hoci aj nestraníkov, ktorí sa legitímne uchádzajú o možnosť byť zvolení, a veľké, bohaté, etablované strany by im v tom nemali nekalým spôsobom brániť. A to ani tak, že využijú svoju momentálnu parlamentnú väčšinu a takéto nekalé praktiky posvätia prijatím svojho zákona alebo zákonov. Dosiahnu tým možno legálnosť, ale určite nie legitímnosť volebných pravidiel, a postupne zbavia reálnej možnosti byť zvolení stále väčšie množstvo oprávnených kandidátov či potenciálnych kandidátov za poslancov.
Podoba navrhovaných volebných zákonov, o ktorých tu práve diskutujeme, je preto dôležitejšia, než ako sa nám môže v tejto chvíli zdať. Nie je ani zďaleka len o úprave vzťahov a o pravidlách hry pre tých, ktorí sme momentálne "in"... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, dobre? Nevyrušujte!


Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
...ale nemenej aj o tých viac ako 90 % občanov, voličov, nestraníkov, ako aj o malých začínajúcich a zväčša chudobných stranách, ale aj o nezávislých kandidátoch, ktorí sú "out".
Je tu reč o odkaze Novembra 89 i o kvalite demokracie na Slovensku. Preto sa pripájam k tým, ktorí, respektíve ktoré navrhujú tieto dva zákony alebo návrhy zákonov stiahnuť a v podobne ideového návrhu ich podrobiť širokej diskusii, ktorá pôjde nielen nad rámec vlády jednej strany, ale aj nad rámec parlamentného politického grémia, ba celého parlamentu. Naši voliči to určite ocenia a budúca kvalita demokracie v tejto krajine si to zaslúži.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2013 13:39 - 13:40 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Budem stručný. Chcem oceniť, že Martin nás opäť a opäť vracia do reality. Možno to vyznie ako paradox, keďže som rodený Bratislavčan a celý život mám trvalý pobyt tu neďaleko parlamentu, že poviem, že som taktiež niekedy alergický na to, čo zvyšok Slovenska zvykne pejoratívne nazývať bratislavocentrizmom. A Martin patrí práve medzi tých, ktorí nás vracajú zo vzduchu na zem a učia nás tomu, že viac ako 90 % obyvateľov Slovenska žije mimo hlavného mesta a má niekedy dosť odlišné problémy ako my, rodení Bratislavčania, obyvatelia Bratislavy. A nehovorí to len tak, ale hovorí to na základe veľmi bohatých skúseností takpovediac z terénu a z permanentných stretnutí s ľuďmi. Takže si myslím, že aj keď niekedy sa vyjadruje možno zdanlivo trochu ľudovejšie, ako je bežný štandard v tejto sále, že tie jeho postrehy priamo zo života sú veľmi cenné a mali by si ich aj ostatní zákonodarcovia možno viacej všímať, nielen vtedy, keď hovorí o pôdohospodárstve a o tých veciach, ktoré sú jeho srdcovými záležitosťami, ako sú pozemkové úpravy a podobne. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 5.9.2013 15:08 - 15:15 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni. V období, o ktorom pojednáva tlač č. 596 s názvom písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 2. augusta 2013, som bol autorom štyroch interpelácií plus jednej kolektívnej, ale o tej možno budú hovoriť iní. V poradí prvú som adresoval ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Jahnátkovi a týkala sa navrhovaných presunov medzi prvým a druhým pilierom v rámci reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a prípravy tých operačných programov na roky 2014 až 2020, ktoré sú v gescii jeho rezortu. Niežeby som so všetkým, čo sa v odpovedi pána ministra nachádza, plne súhlasil, ale je fakt, že odpoveď na moju interpeláciu bola dostatočne podrobná, zrozumiteľná a vecná. Odpovede na moje otázky boli vcelku adekvátne a dozvedel som sa vari 90 % toho, čo som sa dozvedieť chcel. Keby všetky odpovede na interpelácie boli aspoň na takejto úrovni, asi by som v tomto bode programu ani nevystupoval. Žiaľ, nie je tomu tak.
V poradí druhé dve interpelácie, ktoré som podal v období, o ktorom je tu reč, som adresoval pánovi predsedovi vlády a v analogickej podobe aj pánovi ministrovi hospodárstva. Uvádzalo sa v nich okrem iného, citujem: "So znepokojením sledujem informácie či dezinformácie o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú dohody a podpisujú či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany vlády Slovenskej republiky ani Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu na túto tému, týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti. Túto skutočnosť a neistotu s ňou spojenú považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide o rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší vývoj slovenskej energetiky, ba celej krajiny na roky a desaťročia. Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej energetickej politike Slovenskej republiky, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať. Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, resp. pán minister hospodárstva, s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda, resp. ministerstvo v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobili a aké plánujú v najbližších dvoch rokoch urobiť. Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomenutých rozhodnutí." Koniec citátu.
Odpoveď pána premiéra bola stručná a dosť všeobecná. V závere ma odporučil... (Ruch v sále.)
Páni, budete takí dobrí. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, aby mohol pán predseda výboru vystúpiť. Nech sa páči.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem. V závere ma odporučil na rezort hospodárstva, v kompetencii ktorého sa energetika nachádza. S tým však možno súhlasiť len čiastočne vzhľadom na to, že energetika a jej budúci vývoj predstavuje takú komplexnú a zásadnú problematiku strategického významu s množstvom vplyvov prakticky na všetky sféry nášho života, že má výrazne nadrezortný charakter a kľúčové rozhodnutia v tejto sfére neprijíma ministerstvo, ale vláda.
Odpoveď pána ministra Malatinského bola podstatne podrobnejšia a konkrétnejšia, ale taktiež nereagovala, alebo len veľmi diplomaticky reagovala na niektoré moje otázky. Čo je však spoločné pre obe odpovede, je to, že neobsahujú mnou požadované výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti či realizovateľnosti rozhodnutí prijatých vo sfére energetiky v uplynulých rokoch. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sme odpovede na interpelácie pod číslom 12 a 20 považovali za nedostatočné a nezobrali ich na vedomie.
V poradí posledná interpelácia pochádzajúca zo sledovaného obdobia sa týka skládky odpadov v Považskom Chlmci. Ide o mnohoročnú kauzu, v ktorej dal nedávno miestnym občanom aktivistom v ich spore s kompetentnými orgánmi tohto štátu za pravdu aj Súdny dvor Európskej únie. Z odpovede pána ministra Žigu na moju interpeláciu, v zozname odpovedí je uvedená pod číslom 37, by sa mohlo zdať, že v posledných mesiacoch sa všetko na dobré obrátilo, predchádzajúce chyby sa napravili a situácia začína byť viac-menej v norme. Odpoveď ma na prvý pohľad potešila, veď dosiahnuť takéto zlepšenie a pomoc miestnym obyvateľom a ich životnému prostrediu bolo hlavným motívom mojej interpelácie a mojej iniciatívy v tomto smere. Nedalo mi však, aby som sa neobrátil na miestnych občanov a ich osobná, každodenná skúsenosť je podstatne menej optimistická ako odpoveď, ktorú som dostal. Uviedli 12 konkrétnych otvorených otázok a závažných výhrad voči negatívnym skutočnostiam, otvoreným a nedoriešeným problémom, ktoré v súvislosti so skládkou odpadov v Považskom Chlmci naďalej pretrvávajú. Túto občiansku reakciu doručím vhodnou cestou a v čo najkratšom čase pánovi ministrovi. Vzhľadom na vyššie povedané musím s poľutovaním konštatovať, že nemôžem byť spokojný ani s touto odpoveďou, a podobne ako pri predchádzajúcich dvoch musím navrhnúť, aby sme hlasovali, že ani odpoveď pod číslom 37 nepovažujeme za uspokojivú a neberieme ju na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.9.2013 13:08 - 13:09 hod.

Mikuláš Huba
Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky, aby na 23. schôdzu Národnej rady predložila správu o príprave slovenského predsedníctva EÚ v druhom polroku roku 2016. Ale nie aby to predložila v roku 2016, ale aby to predložila ešte na túto schôdzu. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.6.2013 17:57 - 18:05 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem aj za slovo, aj za zaujímavú diskusiu, až nečakane pestrú a podnetnú. V prvom rade sa chcem poďakovať tým, ktorí podporili tento návrh, ale takisto aj všetkým vám ostatným. Bolo to inšpiratívne.
Ja sa vrátim k tej podstatnej asi téze, že neobjavujeme Ameriku, nezvádzame nič mimoriadne nové. Keď roky rokúce dokážeme žiť s faktom, že tu máme akýsi vyhradený čas na nočný kľud, a dokázali sme sa s tým nejako vyrovnať, s touto definíciou aj s tým režimom, tak to je nič iné, len aplikácia aj na tie vyhradené dni nedeľné a sviatočné tejto istej dávno zažitej a vcelku viac-menej bezkonfliktnej normy a zvyku nočného kľudu. Takže tie všetky poznámky, ktoré, by som povedal, smerovali tam, ako to budeme merať, aké susedské problémy vzniknú, tak iste, keď si niekto na plno pustí rádio alebo gramofón, magnetofón o polnoci, tak kto je vlastne ten, by som povedal, tá škodná? Ten, kto si ten gramofón pustí alebo tí, čo sa prípadne naňho sťažujú? Čiže to máme analógiu potom aj s týmto denným kľudom, ktorý, ktorej téma, myslím si, z roka na rok naozaj frekventovanejšia a viac diskutovaná v mnohých európskych krajinách. Opäť nie sme s týmto návrhom, myslím si, žiadni exoti a musím sa len pousmiať na tých tvrdeniach, že sa vraciame kdesi do stredoveku, lebo myslím, že sa práve vraciame aj konečne do 21. storočia tým, že si začíname trošku vážiť ľudské práva aj v oblasti hlukového a svetelného znečistenia, ktoré nás tu atakujú zo všetkých strán. Možno je to trošku problém aj generačný, že vy mladší máte ešte dobré nervy a vy ste sa narodili už v tej hlukovej hladine zvýšenej a vám to je povedzme normálne. Nám skôr narodeným, ktorí môžme aj porovnávať časť nášho detstva, kedy sa aj klepali rezne, aj všetky, aj sa splachovalo, aj všetky tie aktivity sa vykonávali, nikomu to nevadilo, tak ako nikomu to nevadí, myslím si, aj teraz, ale to čo sa neporovnateľne zmenilo, to je ten nedeľný a najmä popoludňajší nekonečný hluk. Kdekoľvek sa človek ocitne a závidím kolegovi Froncovi tú dedinu, v ktorej býva, lebo to je asi absolútna výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Ja som ešte takú dedinu asi na Slovensku nestretol v ostatných rokoch, kde keď sa prídem povedzme aj rekreovať, a len čo sa tak naladím na tú rekreačnú nejakú tóninu, zrazu nikto nenaštartoval tú kosačku, cirkulár alebo niečo podobné a nie som myslím sám, ktorý tým trpí. Nerobil som žiadny štatistický ani sociologický, ani iný prieskum, ale som presvedčený, že tí, čo tým trpia, je, je, veľká, veľká väčšina. Aj keď hovorím možno časť mladej generácie nejak je na to uspôsobená a tej to zatiaľ menej vadí. Nechcem byť zlým prorokom, vážení, ale o 20 rokov to bude takmer určite vadiť aj vám.
A ešte pár možno konkrétnych reakcií, nechcem zdržiavať. Prekvapil ma kolega Hlina, aj pretože je taký výborný kosec, tak som čakal, že skôr bude lobovať za tie ručné kosy, sám som ho zažil na jednej akcii a bolo naozaj zážitok ho sledovať, ako výborne kosí, tak som predpokladal, že to bude náš spojenec pri tomto návrhu, takže ma trošku prekvapilo. Ja neviem, Lojzo, či náhodou nežiarliš, že sme ťa predbehli, že možno si práve plánoval takýto podobný návrh zákona predložiť, takže sa ti ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) Ono, keď neprejde náhodou, neprejde na tejto schôdzi tak v podstate o pol roka by si ho mohol predložiť ako v modifikovanom znení aj ty.
Čo sa týka toho tzv. obmedzovania aktív, ja si myslím, že za tých 6 dní by sa malo dať stihnúť aj pokosiť, aj popíliť do drevo, aj všetko. Stále tu hovoríme o tom priemere jednom dni v týždni plus ešte nejaké tie sviatky, takže nie je to nejaká nadmerná, nadmerné obmedzovanie týchto aktivít, stále ešte veľká väčšina dní v týždni je k dispozícií. Čo sa týka tých prípadných kultúrnych podujatí a aj tých už spomínaných zvonov, ktoré sme teda nemali v pláne otvárať, lebo je to, je to naozaj Pandorina skrinka skôr sme zdôrazňovali, že, samozrejme, tie zvony budú iste zahrnuté a veľká väčšina nášho bohabojného obyvateľstva odsúhlasí, že zvony sú v poriadku, čiže odpoveď pánovi kolegovi Briximu, naozaj to zverujeme tým všeobecne záväzným nariadeniam obcí, aby si stanovili bližšie, bližšie tento režim a uviedli aktivity, ktoré sú a ktoré nie sú prípustné v tú nedeľu vykonávať. Takže v tom tiež nevidíme problém. Myslím, že vcelku som odpovedal na všetko.
Nakoniec v tom úvodnom expozé som povedal to, čo sme mali takpovediac na duši v súvislosti s týmto návrhom zákona, a naozaj je vedený nie žiadnou ideológiou tento návrh, ale naozaj len osobnou skúsenosťou a znepokojením z toho, ako z roka na rok pribúda tohto hluku, ktorý nie je nevyhnutný, lebo ak by to bola naozaj aktivita, pri ktorej sa nevieme zaobísť, tak by sme takýto zákon nepredkladali, ale keďže je to aktivita, ktorá sa naozaj dá vykonávať v iných dňoch, tak si myslíme, že by mohol byť tento návrh priechodný, najmä v čase, keď mohutne diskutujeme o tom, či majú byť otvorené obchody v nedeľu, ja sa k tomu teraz nechcem vyjadrovať, ale v porovnaní s tým režimom fungovania služieb typu obchodov a ďalších v nedeľu, je táto aktivita mnohonásobne nebezpečnejšia naozaj v tom, že obťažuje veľkú časť obyvateľov, ktorí si tento hluk neželajú, takže tam, myslím si, ľudia, ktorí sa zasadzujú za zatvorené obchody v nedeľu, by mali stonásobne viac hlasovať za tento návrh, lebo tento nielenže predpokladá tú aktivitu nedeľnú, ale výslovne nežiaducu, nežiaducu a obťažujúcu aktivitu.
Takže hovorím, čo som očakával, bola kritika zo strany liberálov, tí nás celkom napodiv zobrali na milosť, možno aj preto, že sme im tak v celku vysvetlili, že ako to, ako to myslíme, a, naopak, prekvapila ma kritika od ľudí, ktorí sa hlása aj ku kresťanstvu, aj ku konzervatívnym hodnotám, u nich som čakal skôr podporu. Ale, v našom parlamente je to často tak, že tie očakávania sú jedna vec a to, čoho sa dožijeme je druhá vec. Ale aj tak na vás apelujem, aby ste ešte svoj postoj prehodnotili a v rámci možnosti ten návrh podporili. Ďakujem.
Skončil som, pani predsedajúca.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2013 17:13 - 17:25 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tento návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh zákona, resp. novela), predkladám v mene skupiny poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
K predloženiu tejto novely priestupkového zákona nás viedla skutočnosť, ktorú zrejme všetci dobre poznáte z vlastnej skúsenosti a na ktorú nás opakovane upozorňujú občania, voliči. Touto skutočnosťou je fakt, že nedeľa ako sviatok pokoja sa v ostatných rokoch stala na Slovensku neznámym pojmom. A to si hovoríme, že sme dominante kresťanskou krajinou, kde by v nedeľu mal vládnuť pokoj, oddych, rozjímanie a relax. Namiesto toho sa nám najmä v nedeľné a sviatočné popoludnia, a to nielen v mestách, ale čoraz viac aj na vidieku veselo rozlieha kakofónia zvukov s množstvom decibelov od cirkulárok, cez miešačky, vŕtačky až po motorové kosačky a ťažké mechanizmy. Dochádza k paradoxu, že kým v časoch minulého režimu, ktorý sa svetonázorovo hlásil k vedeckému ateizmu, sa nedeľný pokoj ako-tak dodržiaval. Dnes, keď sa na kresťanstvo odvolávame priamo v ústave, správame sa v nedeľu a vo sviatok stále častejšie ako neznabohovia, či kultúrni barbari. Považujem za samozrejmé, že poslanci a poslankyne zo strán a hnutí, ktorí majú kresťanstvo vo svojom erbe, by tento návrh mali celkom logicky podporiť. Nemusel by s ním mať problém ani MOST - HÍD, ale ani vládny SMER - SD. Vari jediní, komu by sa mohlo zdať, že obmedzenie nedeľných hlučných aktivít je obmedzovaním ľudských práv a slobôd, sú niektorí naši kolegovia a kolegyne vyznávači liberalizmu. Rád by som vás však ubezpečil, vážení priatelia, že ani vy k takémuto odmietavému postoju nemáte dôvod. Lebo ako z nie jedna z okrídlených definícií, sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda iných. Neregulovaný nedeľný hluk nepochybne pôsobí obťažujúco na všetkých, ktorí si ho neželajú, a tých je nepochybne stále ešte výrazná väčšina. Takže za koho slobodu sa máme v prvom rade zasadzovať, ak trpí aktivitou menšiny? Bolo by to niečo podobné, ako keby sme s vážnou tvárou tvrdili, že obmedzovaním ľudských práv a slobôd je aj to, keď nechceme pár desiatkam ľudí dovoliť definitívne premeniť prírodu Národných parkov na lunaparky, hoci chránená príroda národných parkov je spoločné dedičstvo celej spoločnosti a to nielen súčasných, ale aj budúcich generácií. Naozaj si myslíme, že podnikateľské práva a slobody pár desiatok ľudí majú byť pre nás dôležitejšie a posvätnejšie ako práva a slobody nás všetkých? A podobne by sme mohli ešte dlho pokračovať. Je naša kritika pochybnej privatizácie verejných priestorov, náhrada parkov za parkoviská, alebo hoci za river parky, obmedzovaním práva slobôd skupinky privatizérov alebo aktivitou v prospech verejnosti?
Je poukazovanie na tých, ktorí nás ohrozujú a rušia na terénnych motocykloch či štvorkolkách v našich lesoch, prejavom našej netolerancie či prehnaného konzervativizmu, alebo snahou o ochranu veľkej väčšiny návštevníkov lesa? Nehovoriac o tom, že tu nie je reč o žiadnych ohrozených či potencionálne ohrozených málo chránených menšinách, ale o menšine, ktorá sa v tomto prípade správa spravidla oveľa arogantnejšie alebo bezohľadnejšie ako väčšina. Prečo to všetko hovorím, keď je to zdanlivo tak trochu nad rámec nami predkladaného návrhu zákona? Hovorím to preto, aby som upozornil na pomýlené chápanie liberalizmu niektorými ľuďmi. Práve takéto chápanie liberalizmu totiž má popri apriórnej praxi odmietania opozičných návrhov zo strany poslancov a poslankýň za vládnu stranu potenciál zabrániť prijatiu tohto nášho návrhu. Napokon už samotné slovné spojenie dni pracovného pokoja, teda dni, ktorých sa nami navrhovaná novela týka, samo osebe evokuje, že sú to dni, ktoré by mali slúžiť regenerácii našich síl, oddychu, relaxu, že sú to chvíle, ktoré by sme mali venovať sebe, rodine a priateľom a nie práci, tobôž už nie takej práci, ktorá obťažuje iných. Vedieť oddychovať, regenerovať svoje telesné a duševné sily je v dnešnom uponáhľanom svete nemenej dôležité, ako vedieť pracovať. V podstate nám ide o veľmi jednoduchú novelu, v ktorej sa navrhuje rozšírenie režimu, ktorý sa dosiaľ týkal len nočného kľudu či pokoja. Nóvum je len v tom, že tento režim by sa podľa tejto novely mal týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc, teda na čas medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou rannou, ale aj časovou intervalov, ktorý pripadá na deň, teda od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa a to počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Zároveň je však treba zdôrazniť aj to, že nami navrhovaný režim sviatočného pokoja neznamená striktné vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie je zakázaná osobitnými predpismi. Znamená len vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré druhé osoby odlišné od rušiteľa pokoja mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo režim pokoja zákonom vymedzených, počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov v rámci týchto dní. Konkrétny rozsah a charakter obmedzenia či vylúčenia takýchto aktivít a na druhej strane aktivít, na ktoré sa režim v zmysle tohto zákona nevzťahuje by mal byť následne predmetom úpravy všeobecne záväzného nariadenia obce, napríklad v diskusiách občas uvádzané kostolné zvony či používanie hasičských húkačiek, sirén a pod. Ak dôjde k neudržania stanoveného režimu správnym orgánom na prešetrenie tohto druhu priestupku je v zmysle zákona o priestupkoch príslušný obvodný úrad.
Môžem popýtať o trošku väčší kľud v sále? Dobre, ďakujem.
V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že svojím návrhom ani neobjavujeme Ameriku, ani sa nesnažíme vrátiť Slovensko do stredoveku, ako sa to tu ktosi na margo tohto nášho návrhu snažil pred časom presvedčiť verejnosť. Naopak, rušenie nočného, ale aj nedeľného a všeobecne sviatočného pokoja je stále citlivejšia a kritickejšia prijímané verejnosťou a snahy o riešenie tohto problému zaznievajú stále naliehavejšie. Naša iniciatíva je tak aj reakciou na túto stále evidentnejšiu spoločenskú objednávku. Ak by sme sa mali nechať inšpirovať naším najbližším susedom, ktorý je, čo sa týka prevládajúceho svetonázoru i žitej praxe, ako vieme, v porovnaní s nami značne sekulárnejší, dovolím si poznamenať, že touto problematikou sa zaoberal aj senát Českej republiky, konkrétne otázkami rušenia pokoja, ktoré spôsobujú napríklad motorové kosačky, cirkulárky, motorové píly a pod., ktorý zvolil prakticky rovnaké legislatívne riešenia, ako predkladáme v tomto návrhu zákona, a to bez toho, žeby sme sa vzájomne koordinovali, zistili sme to až na poslednú chvíľu. Ale potešilo nás to a povzbudilo.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ak áno, tak skôr pozitívny, ani na informatizáciu spoločnosti. K tomu, ak dovolíte, malá poznámka. V snahe vyhnúť sa náročnému dokazovaniu sme zvolili formuláciu neutrálneho vzťahu k životnému prostrediu, hoci sa dá konštatovať, že účinná aplikácia tejto novely, íha, pardon, by stav životného prostredia zlepšila a zlepšila by aj kvalitu života v našich mestách a dedinách. Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Na záver ešte jedna poznámka terminologického charakteru. Prečo používame pojem kľud, keď jazykovedný Ústav Ľudovíta Štúra i automatický korektor chýb inštalovaný v našich počítačoch nám toto slovo podčiarkne červenou ako nespisovné? Vedie nás k tomu jednoduchý dôvod. Tento pojem je zakotvený v našom právnom poriadku, a preto sme ho chtiac-nechtiac akceptovali.
Vážené dámy, vážení páni, sme presvedčení, že prijatie navrhovanej novely je v záujme väčšiny obyvateľov Slovenska a nijako zásadne neobmedzuje ani menšinu. Preto vás žiadame o vašu podporu tohoto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.6.2013 17:13 - 17:25 hod.

Mikuláš Huba
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol zdôvodnenie poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2013 15:38 - 15:45 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, v uplynulom mesiaci som sa obrátil na členov vlády s troma interpeláciami. Prvá z nich datovaná 18. 6. 2013 je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a znie, citujem: "Vážený pán minister, v médiách" - to sú odkazy na príslušné médiá -, "a pokiaľ som dobre informovaný, aj na zasadnutí pracovnej skupiny k programu rozvoja vidieka", ďalej budem používať len skratku PRV, "ste deklarovali zámer presunúť približne 25 % z rozpočtu II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky", zase skratka SPP, "určeného na podporu rozvoja vidieka na navýšenie priamych platieb. Dovoľujem si vás požiadať o informáciu, kto a na základe čoho o tom rozhodol a na základe akých podkladov? Nie je mi totiž známe, žeby sa o takomto významnom rozhodnutí viedla akákoľvek verejná odborná diskusia. Pokiaľ viem, nebola urobená žiadna cost benefit analýza ani analýza dopadu tohto presunu na kvalitu života a životného prostredia na vidieku. Dokonca ani na pôde pracovnej skupiny pre PRV sa o presune nediskutovalo. Išlo len o strohé predstavenie zámeru. Ak nakoniec bude tento presun schválený, aký objem prostriedkov sa plánuje presunúť a ako váš rezort plánuje kompenzovať tieto chýbajúce prostriedky v programe rozvoja vidieka 2014 až 2020?"
V tejto súvislosti si dovoľujem konštatovať, že tento presun vnímam ako krok v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa spomína potreba dôrazu na rozvoj vidieka, modernizácie slovenského poľnohospodárstva, tvorby pridanej hodnoty" a tak ďalej a tak ďalej, opäť odvolávka na text programového vyhlásenia vlády.
Pripomínam aj vaše slová z januára 2013, citujem: "Už dnes nie je problém presunúť prostriedky z II. piliera do I. piliera vo výške 15 %, ale na druhej strane by sme ochudobnili tú projektovú časť, ktorá má posilniť slovenské poľnohospodárstvo do budúcnosti." Koniec citátu, opäť odvolávka na zdroj, z ktorého je tento citát čerpaný.
Druhý bod mojej interpelácie vyplýva z obavy o transparentnosť a odbornosť prípravy, perspektívy a tvorby operačných programov v gescii vášho rezortu. Obavy často vznikajú na základe nedostatku informácií a viete, tomu chcem predísť, tak sa pýtam:
"1. V akom štádiu je a akým spôsobom je organizovaná príprava, resp. tvorba operačných programov Program rozvoja vidieka 2014 - 2020, Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020 a Operačný program Kvalita životného prostredia 2014 - 2020, a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, vrátane expertov a mimovládnych neziskových organizácií do tohto procesu?
2. Aké priority, opatrenia, aktivity vybralo ministerstvo ako prioritné a na základe čoho? Aké sú momentálne plánované alokácie prostriedkov do jednotlivých priorít, opatrení, resp. aktivít na spomínané obdobie 2014 až 2020?
Aké pracovné podskupiny boli vytvorené pre tvorbu jednotlivých opatrení? Kedy boli vytvorené, resp. zriadené tieto podskupiny, kým sú vedené, kto sú ich členovia, koho reprezentujú a na základe akých kritérií boli vyberaní?
A napokon ako prebieha práca pracovných podskupín? Kde, kedy a ako budú zverejnené výsledky ich práce? Ako sa bude ďalej narábať s týmito výsledkami?
Vopred ďakujem za operatívnu odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba."
A ďalšie dve interpelácie obdobného znenia sú adresované predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a ministrovi hospodárstva pánovi Tomášovi Malatinskému a týkajúce sa a týkajú sa teda, pardon, situácie v našej energetike. Znejú takto. Teda prečítam len tú jednu, samozrejme, adresovanú predsedovi vlády:
"Vážený pán predseda vlády, so znepokojením sledujem informácie, či skôr dezinformácie o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú záväzné dohody a podpisujú či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany vlády Slovenskej republiky." V tej analogickej interpelácii by bolo, samozrejme, uvedené ministerstvo hospodárstva.
"Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu tému týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti. Túto skutočnosť a neistotu s ňou spojenú považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší vývoj slovenskej energetiky, ba celej krajiny na roky a desaťročia. Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej energetickej politike Slovenskej republiky, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať. Poznamenávam, že verím, že za takúto diskusiu nepovažujete zverejnenie návrhu energetickej politiky na webovej stránke ministerstva hospodárstva s trvaním 14 dní.
Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobila a aké plánuje v najbližších dvoch rokoch urobiť. Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomínaných rozhodnutí. S nádejou na skorú a vyčerpávajúcu odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba."
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 27.6.2013 15:08 - 15:11 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, viackrát som v tomto pléne Národnej rady vystúpil s upozornením na veľmi zlý a neustále sa zhoršujú stav environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku. Mojim názorom neoponovali ani príslušní členovia vlády Slovenskej republiky zodpovední za túto oblasť. Skôr naopak, napr. pán minister školstva, vedy, výchovy a športu viackrát prisľúbil zabezpečiť v tejto oblasti nápravu.
Dňa 23. mája tohto roku som sa preto obrátil s interpeláciami obdobného znenia na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča a na ministra životného prostredia pána Petra Žigu. Moje interpelácie sa týkajú otázok a návrhov na zlepšenie stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku.
Odpovede pánov ministrov na moje otázky a návrhy obsiahnuté v interpeláciách ma, žiaľ, neuspokojili, pretože neobsahujú návrhy konkrétnych riešení ako súčasnú neudržateľnú situáciu a nepriaznivý stav v tejto oblasti zlepšiť. Sklamaním pre mňa je aj nedostatok vôle oboch pánov ministrov opäť zriadiť čo i len medzirezortné komisie s relevantných zástupcov oboch rezortov, rezortných inštitúcií a odborníkov z externého prostredia, ktoré v minulosti na Slovensku vcelku úspešne fungovali a existencia ktorých by predstavovala úplne zanedbateľné nároky na štátny rozpočet. Z týchto dôvodov musím s poľutovaním navrhnúť, aby plénum Národnej rady hlasovalo o mojom návrhu nevziať odpovede pánov ministrov Čaploviča a Žigu uvedené pod č. 13 a 14 v tej tlači 531, ktorú máme na laviciach, na vedomie.
V ten istý deň som sa s interpeláciou obrátil aj na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica a tá interpelácia sa týkala jedinej otázky, prečo nebola v termíne do 31. marca 2013 do Národnej rady predložená Správa o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, tak ako je to uvedené v platnom uznesení Národnej rady č. 1989 z 3. 4. 2002. Moja interpelácia mala dve roviny, jednak procesnú týkajúcu sa nesplnenia platného uznesenia Národnej rady, jednak vecnú, lebo parlamentná diskusia o plnení, resp. neplnení úloh národnej stratégie by podľa mňa nepochybne prispela k splneniu početných sľubov a naplneniu cieľov obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády na tému smerovania trvalo udržateľnejšej budúcnosti Slovenska. Odpoveď na moju interpeláciu uvedená pod bodom 15 ma ani po stránke procesnej, ani po stránke obsahovej neuspokojila, a preto žiadam, aby sme hlasovali o mojom návrhu nezobrať ani túto odpoveď na vedomie. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis