Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, koncom jesene 2013 sa na bratislavskej Kolibe uskutočnil v dvoch etapách nepovolený výrub lesných porastov, ktorý vzápätí vzbudil verejné pohoršenie, ako aj značný mediálny záujem. Keďže kauza sa prioritne týkala troch rezortov, rezortu životného prostredia, rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rezortu vnútra, obratom sme sa od zástupcov týchto rezortov dočkali verejných vyhlásení, ako razantne sa chystajú tento problém riešiť, dôsledne prešetrovať, trestať vinníkov, vymáhať od nich náhradu škody a prijímať preventívne opatrenia, aby sa podobné kauzy na Slovensku už v budúcnosti nemohli opakovať. Aj ja som sa začiatkom minulého roka obrátil na príslušných členov vlády s otázkami týkajúcimi sa podrobností tejto kauzy. Dozvedel som sa plus-mínus to, že konkrétny vedúci pracovník, ktorý pochybný prevod lesných pozemkov sprostredkoval, už v rezorte pôdohospodárstva nepracuje a čo sa týka porušenia zákona, celá záležitosť je v štádiu vyšetrovania. Už vtedy mi bolo trochu podozrivé, prečo vyšetrovanie tak jasnej a na prvý pohľad jednoznačnej záležitosti musí trvať tak dlho, ale povedzme, že sa to pred rokom ešte dalo ako-tak akceptovať. Avšak uplynul ďalší rok a okolo celej záležitosti zavládlo podozrivé ticho. A tak som si zasa sadol za počítač a napísal som interpelácie na túto istú tému tým istým trom členom vlády, teda pánovi Petrovi Žigovi, Ľubomírovi Jahnátkovi a Robertovi Kaliňákovi.
Ministra životného prostredia som sa pýtal, k akým výsledkom a záverom dospela pri prešetrovaní nelegálnych výrubov na Kolibe z 18. októbra 2013 a 6. decembra 2013 inšpekcia životného prostredia a jej príslušný inšpektorát. Žiadal som uviesť odpovede alebo informácie k týmto po sebe nasledujúcim kauzám samostatne. Tiež som sa pýtal, na koľko vyčíslila škody spôsobené nelegálnym výrubom na Kolibe Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, ktorá ich vyčíslenie dostala za úlohu, a napokon som sa pýtal, aký je sankčný postih páchateľov za spôsobenú škodu.
Zo strany ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ma zaujímali odpovede na tieto otázky: Ako pokračuje sľubované znovuzalesnenie neoprávnene odlesnených pozemkov v predmetnej lokalite? Aká zodpovednosť bola vyvodená voči konkrétnemu vinníkovi, resp. vinníkom v rámci jeho rezortu? A aké kroky jeho rezort podnikol a aké preventívne opatrenia prijal v uplynulom roku v záujme toho, aby sa podobné kauzy v budúcnosti neopakovali?
A napokon na podpredsedu vlády a ministra vnútra som sa obrátil s týmito otázkami: Kto bol obvinený z uvedeného skutku a aký je celkový výsledok vyšetrovania tohto prípadu? Aké kroky preventívneho charakteru polícia podnikla a aké opatrenia prijala v záujme toho, aby sa podobné skutky v budúcnosti neopakovali? A aký konkrétny pokrok pri odhaľovaní trestných činov a priestupkov v environmentálnej oblasti dosiahol Policajný zbor Slovenskej republiky v roku 2014?
No a teraz sa podržte, vážení a vážené, lebo odpovede, ktoré som dostal, resp. nedostal, skutočne miestami stoja za to.
Z odpovede pána ministra Žigu som sa dozvedel, že Slovenská inšpekcia životného prostredia počas objasňovania podnetu výrubu drevín na Kolibe dospela k podozreniu, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 305 Trestného zákona porušovania ochrany prírody a živočíchov, z uvedeného dôvodu podala dve trestné oznámenia na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava-Nové Mesto. V súčasnosti orgány činné v trestnom konaní zisťujú, či bol spáchaný trestný čin. V prípade ak by orgány činné v trestnom konaní vec uzavreli s tým, že trestný čin nebol spáchaný, ale že bol spáchaný priestupok, vrátia vec na došetrenie orgánom ochrany prírody, teda inšpekcii alebo okresnému úradu. Na mieste nelegálneho výrubu bolo pracovníkmi Štátnej ochrany prírody dokumentovaných 803 vyrúbaných drevín s obvodom väčším ako 80 centimetrov, spoločenská hodnota bola vyčíslená vo výške 799 576 eur aj 64 centov.
Pri tejto odpovedi sa musím trochu pristaviť, lebo postup Štátnej ochrany prírody ja v tejto veci považujem za nesprávny a nedostatočný, keďže v čase výrubu platil zákon č. 543/2002 Z. z. podľa znenia účinného do 31. 12. 2013, podľa ktorého boli osobitne chránené dreviny s obvodom nie nad 80 centimetrov, ale už nad 40 centimetrov, z čoho vyplýva, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín bola podstatne vyššia, než ako je uvedené v tomto hodnotení Štátnej ochrany prírody.
Ale to najpikantnejšie z odpovede pána ministra ešte len príde, citujem: „V prípade fyzickej osoby je maximálna výška pokuty za nelegálny výrub drevín podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny 9 958 eur aj 17 centov." Inými slovami, ak si pamätáte ten údaj o tej nedôsledne, by som povedal, vyčíslenej škode, tých rádovo 800-tisíc eur, je ten maximálny možný trest až o dva rády nižší, ako je spoločenská hodnota vyrúbaných drevín. Tak to je naozaj unikátna informácia. A ak pán minister na budúci týždeň v stredu nepredloží do vlády návrh novely zákona, kde by sa tá výška toho postihu zvýšila, aspoň teda na tých 1 mil. eur, tak to urobíme následne my poslanci, aj keď, žiaľ, vieme, s návrhmi, ktoré tu predkladá opozícia, ako to chodí.
Na záver odpovede pána ministra Žigu som sa ešte dozvedel, citujem: „Podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu,“ celkom nerozumiem tejto formulácii, ale budiž, „poškodí alebo zničí strom alebo ker alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody na dva roky, podľa § 305 ods. 5 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.“ To je naprosto tento prípad. Takže som veľmi zvedavý, či naozaj páchateľ pôjde sedieť, lebo skutočnosť je taká, že dosiaľ nikto z týchto páchateľov nezaplatil ani euro nejakého sankčného postihu.
Minister Jahnátek mi odpovedal v stručnosti takto, citujem: „Znovuzalesnenie predmetných pozemkov podlieha lehotám vyplývajúcim z ustanovení zákona o lesoch v znení neskorších predpisov. Splnenie tejto povinnosti kontroluje Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, ako príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva." Inými slovami, minister, ktorý má vo svojej kompetencii lesné hospodárstvo na Slovensku, podľa tejto odpovede netuší, čo sa v slovenských lesoch deje, a ešte sa k tejto svojej flagrantnej nevedomosti hrdo hlási.
Na druhú moju otázku minister aj po roku opakuje to isté ako pred rokom. „Osoba, ktorá podpisovala rozhodnutia bývalého Okresného lesného úradu v Bratislave, na základe ktorých došlo k zmene druhu pozemku s dôsledkom jeho odlesnenia, už nie je zamestnancom štátnej správy, a tak priama zodpovednosť zo strany ministerstva nebola uplatnená. Avšak na základe podnetu z decembra 2013 sa voči predmetnej osobe vedie trestnoprávne konanie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa.“
V odpovedi na moju tretiu otázku sa uvádza, že: „Ministerstvo v predmetnej veci v minulom roku viedlo správne konanie vo veci preskúmania dotknutých rozhodnutí bývalého Okresného lesného úradu v Bratislave, opatrenia prijaté v minulom roku sa sústreďovali na prípravu podkladov ku konaniam súdu a orgánov činných v trestnom konaní.“ Ich prehľad uvádza pán minister v prílohe. Na jednej strane možno oceniť kroky ministerstva v tejto veci i pomerne podrobnú informáciu uvedenú v odpovedi, ktorá má len tú „chybu krásy“, že nie je odpoveďou na moju otázku týkajúcu sa preventívnych opatrení, ale to, že k prijatiu zásadných a patrične odstrašujúcich preventívnych opatrení v skutočnosti dosiaľ nedošlo, dokazuje nielen to, že odpoveď na túto moju otázku v odpovedi na interpeláciu de facto chýba, ale aj to, že podobné výruby naďalej pokračujú a páchatelia týchto kriminálnych činov sa, žiaľ, oprávnene spoliehajú na svoju beztrestnosť.
Z odpovede podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka som sa, stručne povedané, dozvedel to, že vo veci sa začalo trestné stíhanie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov, pričom rezort vnútra koná v tesnej spolupráci s oboma uvedenými vecne príslušnými rezortmi. V prvej veci bolo 30. januára 2015 ukončené vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby voči konkrétnej osobe a v druhom prebieha záverečná fáza vyšetrovania. Bližšie informácie o prebiehajúcom vyšetrovaní vraj nie je možné zverejniť, pretože by to mohlo zmariť ich účel, čo s poľutovaním beriem na vedomie, aj keď s touto formulkou sa stretávam takmer pravidelne, čo vo mne neposilňuje dôveru v právny štát alebo v právne istoty, resp. nádej, že v tomto štáte sa niečo skutočne v dohľadnom čase aj vyšetrí a dotiahne do konca.
V druhej časti odpovede som sa okrem iného dozvedel, že v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo v roku 2014 zistených 1 533 trestných činov, z čoho bolo objasnených 1 038, najmä v oblasti krádeží dreva a pytliactva.
A napokon ma pán minister ubezpečil, že Policajný zbor pripravuje ďalšie opatrenia v oblasti odhaľovania a dokumentovania environmentálnej trestnej činnosti, avšak bez bližšej konkretizácie, o aké opatrenia by malo ísť.
Ak by som to mal zhrnúť, odpovede na moje interpelácie priniesli niekoľko zaujímavých informácií a zistení, ale v prvom rade potvrdili moje podozrenie, že ani po roku a pol sa vo veci nedospelo k žiadnemu konkrétnemu záveru a vinník či vinníci nemuseli dosiaľ znášať žiadne sankcie, páchatelia nielenže naďalej chodia po slobode, ale nezaplatili za obrovskú spoločenskú škodu, ktorú spôsobili, ba ani za to, že neposkytli súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, dosiaľ ani euro. V rozpore s vtedy platným zákonom vyhodnotila inšpekcia, resp. Štátna ochrana prírody SR, aby som bol presnejší, len časť spoločenskej hodnoty, o ktorú bola spoločnosť a Slovenská republika ukrátená, neprijali sa žiadne skutočne účinné opatrenia preventívneho charakteru, o čom najlepšie svedčí fakt, že k podobným prejavom environmentálnej kriminality dochádza aj naďalej. Takým flagrantným príkladom je výrub lesa asi pred dvoma týždňami v Rusovciach. Ten dokonca bol alebo mal byť chránený aj v rámci Natury 2000. Hrozí, že ak tento prípad pôjde kamsi dostratena ako mnoho iných, bude to nežiadúci precedens s celospoločenským dosahom, ba priam návod a povzbudenie pre páchateľov podobných kriminálnych činov v budúcnosti.
A z týchto dôvodov musím konštatovať, že s odpoveďami na moje interpelácie, uvedenými pod bodmi 15 a 16, nie som spokojný a žiadam o nich hlasovať osobitne. Ďakujem pekne.
