Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, v uplynulom období som sa na členov vlády obrátil s rekordným počtom 13-ch interpelácií, nebudem reagovať na všetky odpovede, ale na to, čo ma na nich zaujalo, teda na väčšinu z nich, musím povedať.
Na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra som sa obrátil niekoľkými otázkami.
Po prvé, ma zaujímalo, či je v súlade s platným právnym poriadkom...
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, v uplynulom období som sa na členov vlády obrátil s rekordným počtom 13-ch interpelácií, nebudem reagovať na všetky odpovede, ale na to, čo ma na nich zaujalo, teda na väčšinu z nich, musím povedať.
Na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra som sa obrátil niekoľkými otázkami.
Po prvé, ma zaujímalo, či je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky odhaľovať na Slovensku pamätníky vlastizradcom typu Vasila Biľaka. Z odpovede pána ministra som sa dozvedel, že otázky zriadenia a ďalšieho nakladania s týmto pamätníkom nie sú v pôsobnosti ministerstva vnútra. Mám teda doplňujúcu otázku. Nebolo by v pôsobnosti ministerstva vnútra, ani keby niekto na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave vztýčil povedzme 10 metrov vysokú sochu Adolfa Hitlera?
Po druhé. Chcel som vedieť, kedy príslušný krajský stavebný úrad spadajúci pod ministerstvo vnútra vydá pokyn na asanáciu stavby neďaleko Národnej rady na Beblavého ulici v Bratislave, ktorú Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky s definitívnou platnosťou označilo za čiernu stavbu. Pán minister vnútra ma vo svojej odpovedi "poučil", že ústredným orgánom pre stavebný poriadok a územné plánovanie je spomínané ministerstvo dopravy a nie jeho rezort. To samozrejme viem aj ja a nemám nič proti tomu, aby v tejto veci konalo v zmysle svojho rozhodnutia o nelegálnosti stavby aj spomínané ministerstvo. Ale nevidím, že by konalo. A tak som sa na ministra vnútra v tejto veci obrátil nie z dôvodu svojej kompetenčnej nevedomosti, ale v presvedčení, že účinnejšie páky na vykonanie tohto rozhodnutia má rezort vnútra a organizácie, ktoré patria do jeho pôsobnosti, čo mi potvrdili aj viacerí odborníci. A preto s touto odpoveďou, žiaľ, nemôžem byť spokojný. Už aj preto, lebo kontroverzná stavba na Beblavého naďalej stojí a kompetentní si otázku jej definitívneho riešenia prehadzujú medzi sebou ako horúci zemiak. Asi sa budem musieť aj v tejto veci obrátiť na pána premiéra, ktorý ma však pravdepodobne opäť pošle za svojimi ministrami, a takto to pôjde dokolečka, dokola, predpokladám, že až do volieb v budúcom roku.
Ďalej som sa pýtal toho istého člena vlády na medializovaný výskyt, pôsobenie a možné riziká zo strany polovojenských mládežníckych zoskupení na Slovensku a na ich možné aktivity smerujúce k potláčaniu základných práv a slobôd. Pán minister mi odpovedal asi v tom duchu, že viaceré zoskupenia prevažne mladých ľudí sa stretávajú v rámci rôznych športovo-branných skupín neformálneho charakteru. Inými slovami, všetko je v poriadku. A tak ďalej. Renomovaný autor v mienkotvornom médiu však tvrdil opak, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti a opierajúc sa dokonca o výpovede niektorých členov týchto skupín. Možno by bolo dobré, keby ministerstvo vnútra vnieslo do týchto rozporuplných informácií trochu viac svetla, aby sme jedného dňa neboli nepríjemne prekvapení.
No a z odpovede na poslednú moju interpeláciu, adresovanú podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ktorá sa týkala nelegálne vybudovaných hausbótov na dunajských ramenách pod Bratislavou, som sa okrem iného dozvedel, že Policajný zbor v súčasnosti vyšetruje škody spáchané na biotopoch brehových porastov nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti plávajúcich zariadení, spôsobené v dôsledku vykonávania stavebných prác na brehových pozemkoch, výrubu stromov a kríkov, vykonávania terénnych úprav a stavieb, príjazdných ciest.
Trestné stíhanie pre trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia bolo začaté 23. júla 2012. Nechcem komentovať podľa mňa neadekvátne až absurdne dlhú dĺžku tohto konania, ale čo je nepochybne trestuhodné a o čom nemôžem mlčať, je fakt, že za tento čas sa vo výstavbe hausbótov a príslušnej infraštruktúry, ako aj s poškodzovaním prírody a životného prostredia naďalej vesele pokračovalo, žiaľ, v celkom oprávnenom presvedčení páchateľov, že žiadny sankčný postih za toto nehorázne počítanie aktérom s najväčšou pravdepodobnosťou nehrozí.
Pýtal som sa tiež, kto vydáva povolenia na vjazd motorových vozidiel k lokalitám okupovaným hausbótmi. Na čo som sa dozvedel, keďže žiadne verejné komunikácie k nim nevedú, že žiadne takéto povolenia sa údajne neudeľujú. No ale ako to, že tam potom tie, zväčša terénne automobily vo veľkom jazdia a kompetentní sa tvária, že to nevidia?! Že by to mali na svedomí mimozemšťania? Alebo je to skôr Kocúrkovo namiesto proklamovaného právneho štátu, v ktorom žijeme?
Pána ministra životného prostredia Petra Žigu som sa pýtal na niektoré sporné otázky, na ktoré sa ho pýtam opakovane už tri roky, týkajúce sa Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020. Tento rozvojový dokument strategického charakteru podľa odpovede ministra nemusel prejsť procesom povinného strategického hodnotenia vplyvov na životné prostredie, známeho pod skratkou SEA, pretože šlo iba o aktualizáciu programu platného do roku 2010. Vzhľadom na nedostatočné finančné kapacity sa podľa stanoviska nemohli zrealizovať potrebné opatrenia, a preto sa program platný do roku 2010, schválený uznesením vlády iba, v úvodzovkách, prolongoval.
Túto argumentáciu nemôžem akceptovať najmä z nasledujúcich dôvodov: Zákon 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie jednoznačne určuje postup pri posudzovaní vplyvov aktualizácií strategických dokumentov. V žiadnom prípade nie je možné prijať myšlienkový konštrukt, že ak nebol posudzovaný program protipovodňovej ochrany do roku 2010, pochádzajúci ešte z roku 2000, netreba posudzovať prostredníctvom SEA ani aktualizáciu tohto programu. Práve naopak, ak v roku 2000 sa ignorovala európska smernica o EA/SEA, o to je viac potrebné venovať pozornosť posúdeniu aktualizácie doteraz neposúdenej stratégie dnes, keď je Slovensko už desať rokov členským štátom Európskej únie. Program protipovodňovej ochrany vraj nebol prezentovaný a zverejnený so zoznamom opatrení, ale obsahuje iba počet navrhovaných opatrení s predpokladanými nákladmi, mapovú prílohu jednotlivých navrhovaných opatrení a prehľad prioritných opatrení. To znie veľmi zaujímavo.
A preto sa pýtam: ak skutočne neexistuje zoznam jednotlivých opatrení, ako mohla byť vytvorená mapa jednotlivých opatrení, ako mohli byť vybrané prioritné opatrenia, aké vôbec boli kritériá na ich výber? Ako mohol byť presne stanovený počet 594 uvažovaných opatrení? Prečo ich nie je 593 alebo 595, alebo nejaký iný počet?
Opäť sa pýtam, pán minister Žiga, existuje, alebo neexistuje zoznam opatrení prislúchajúcich k Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020? Ak existuje, tak prečo nie je prístupný? Ak neexistuje, ako bola vytvorená mapa? Ako boli opatrenia vyšpecifikované a vyčíslené potrebné náklady na ne? Pritom článok, teda zákon, pardon, č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov hovorí v Prílohe 8, že akékoľvek opatrenia protipovodňovej ochrany, akékoľvek, musí teda prejsť zisťovacím konaním bez akéhokoľvek obmedzenia.
Ak existuje zoznam opatrení, tak program je jednoznačne strategickým dokumentom, podliehajúcim posúdeniu procedúrou SEA, pretože § 4 ods. 1 hovorí, že, citujem: "Predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je strategický dokument pripravovaný pre oblasť napríklad, okrem iného, vodného hospodárstva alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré, teda dokumenty, majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v Prílohe č. 8. Okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni, teda týchto sa táto povinnosť netýka, ale to nie je prípad tohto celoštátneho dokumentu, samozrejme.
V odpovedi ministra Žigu sa navodzuje dojem, že ide, v úvodzovkách, iba o materiál predstavený na tlačovej konferencii a predsa sa nebude posudzovať prostredníctvom SEA každý materiál, ktorý je predstavený na nejakej tlačovej konferencii a podobne. Pravda je však taká, že toto nie je nejaký materiál na tlačovku, ale materiál, ktorý hovorí o identifikovaných nákladoch viac ako 1 mld. eur, z čoho by malo ísť cca 400 mil. eur z eurofondov.
Nie je už načase, vážený pán minister, aj keď tu, ale sedíte tu, výborne, po troch rokoch vodenia poslancov, verejnosti a Bruselu za nos začať si hovoriť pravdu? Alebo kalkulujete s tým, že takto v tichosti zastaviate a znehodnotíte všetky slovenské toky a potoky rôznymi výtvormi bez toho, aby sme sa vo vašich zámeroch s verejnými financiami a celospoločenskými prírodnými hodnotami náležite orientovali?
Zároveň som sa toho istého pána ministra Žigu, teda ministra životného prostredia, pýtal na situáciu okolo náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania z dôvodu ochrany prírody. Je to vec, ktorá bola pre tohto pána ministra hlavným argumentom, keď pred viac ako jeden a pol rokom predkladal novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. V skutočnosti sa ani po uplynutí tejto pomerne dlhej doby v tejto veci nič konkrétneho neudialo, a tak asi niečo nie je v poriadku. Alebo poviem to inak. To všetko, čo mi píše pán minister Žiga vo svojej odpovedi, nevedel v čase, keď tak zanietene obhajoval svoj návrh zákona, odmietal všetky zmysluplné a konštruktívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy?
Nedokážem sa stotožniť ani s argumentom, že finančné úhrady spomínaných náhrad sa realizujú z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Ochrana prírody je predsa v gescii vášho rezortu, pán minister, vy ste boli gestorom prípravy inkriminovanej novely zákona o ochrane prírody a krajiny a je vašou, keď už nie inou, tak aspoň morálnou či stavovskou povinnosťou, zasadzovať sa vo vláde za také rozhodnutia, ktoré budú v prospech ochrany prírody, aj keď bezprostredný výkon týchto rozhodnutí môže byť v kompetencii niektorého z vašich kolegov."
Vo svojej odpovedi tiež uvádzate, že finančné zabezpečenie náhrad v prípade TANAP-u a Národného parku Slovenský raj bude súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva životného prostredia na roky 2016 až 2018. Dovolím si o tom pochybovať, lebo ak by to tak bolo, potom by sa takáto položka bola objavila už v rozpočte na roky 2015 až 2017, a tam som ju nenašiel.
A napokon nemôžem súhlasiť s vašou odpoveďou na moju dlhodobo opakovanú požiadavku alebo návrh na financovanie náhrad majetkovej ujmy neštátnych vlastníkov zo ziskov subjektov profitujúcich zo svojho pôsobenia na území národných parkov a iných chránených území. Tvrdíte, že si to vyžaduje rad systémových krokov, a medzi riadkami sa dá čítať, že to tým pádom je príliš náročné na to, aby sa takéto riešenie dalo operatívne realizovať. Otázka znie, nedejú sa však vo sfére tvorby a novelizácie daňovo-odvodových a iných finančných nástrojov a opatrení podchvíľou oveľa náročnejšie operácie? Nie je skutočný dôvod toho, že sa vám do tejto logickej a užitočnej operácie nechce, niekde inde? Napríklad v nadštandardnej zhovievavosti a ústretovosti k subjektom, ktoré zo svojich ekonomických aktivít v chránených územiach profitujú, ak nemám priamo povedať, že na nich parazitujú? Obávam sa, že skôr toto druhé vysvetlenie bude bližšie k pravde.
Na druhej strane ma potešila odpoveď pána ministra Žigu k inej problematike, na ktorú som sa pýtal, a to vo veci nelegálneho výrubu lesného porastu v Rusovciach. A z tej odpovede som sa dozvedel, že v tejto veci začali konať orgány činné v trestnom konaní. Dokonca dokážem akceptovať aj tvrdenie uvedené v závere jeho odpovede, že "porušovaniu platnej právnej úpravy na úseku ochrany drevín nie sú orgány a organizácie ochrany prírody objektívne schopné vždy zabrániť". Beriem. S čím však mám v tejto súvislosti vážny problém, to je otázka, či ministerstvo životného prostredia a jeho čelný predstaviteľ vždy robia všetko pre to, aby sa takýmto prípadom predišlo, a keď už k takýmto nežiadúcim trestuhodným situáciám dôjde, či urobili skutočne maximum pre to, aby takéto nelegálne aktivity namierené proti prírode patrične sankcionovali. Teda nie nijako alebo symbolicky ako dosiaľ, ale účinne a s dostatočným odstrašujúcim efektom. Ak súčasná právna úprava na to nepostačuje, čo bráni SMER-u – SD, aby ju zmenil?
A teraz mi dovoľte pár slov k odpovedi pána ministra Žigu na moju interpeláciu týkajúcu sa nedostatočnej ochrany lokality Sandberg v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla. Vo svojej odpovedi pán minister okrem iného uvádza, že rezort životného prostredia neakceptuje a netoleruje devastáciu chráneného územia Sandberg. Bol by som veľmi rád, keby tomu tak bolo, ale chodím na Devínsku Kobylu i do okolia Sandbergu príliš často na to, aby som nevidel, že realita je úplne iná. Pritom nespochybňujem charakter oplotenia lokality, ale to, že občania, ktorí ho nerešpektujú a poškodzujú a vnikajú do chráneného územia, čím ho zjavne devastujú, nie sú sankcionovaní, ba ani dôsledne napomenutí. V tejto súvislosti som tu mal pripravenú aj zmienku o akejsi analógii s dopravnými priestupkami, napríklad keď parkujete na mieste, ktoré nie je vyhradené na parkovanie, a odtiahnu vás, alebo vám dajú "papuču", tak všetci to viac-menej akceptujeme, že tak to asi má byť, a síce škrípeme zubami, ale berieme to ako nutné zlo. Je to celospoločenská škoda spravidla neporovnateľne menšia v porovnaní s devastáciou tejto svetoznámej lokality Sandberg a napriek tomu, tu podobné postihy by sme považovali za nejaké neadekvátne. Pýtam sa prečo? Chcem zdôrazniť, že v tejto súvislosti celkom neobstojí ani zamlčaný predpoklad, na ktorom celá tá argumentácia nedostatočnej ochrany stojí a padá, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je pasívna preto, lebo nemá dostatočné kapacity na to, aby ochránila ani len tie najvzácnejšie hodnoty slovenskej prírody. Bol som to zhodou okolností práve ja, kto pri decembrovom prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na roky 2015 až ´17 navrhol navýšenie rozpočtu pre Štátnu ochranu prírody a ďalšie podobné rozpočtové organizácie vo vašom rezorte, pán minister. Identifikoval som dokonca aj zdroje, z ktorých by sa pomaly ľahko dalo toto navýšenie realizovať. Neviem, prečo vaši stranícki kolegovia a kolegyne v poslaneckých laviciach tento môj návrh nepodporili. Asi ste im to zabudli odporúčať.
Ak to mám zhrnúť, nemôžem súhlasiť so žiadnymi výhovorkami, prečo sa Sandberg účinne chrániť nedá. My ho jednoducho účinne a dôsledne chrániť musíme aj za cenu nepopulárnych opatrení. Je to naša povinnosť vo vzťahu k súčasnosti i budúcnosti, voči tejto krajine i voči svetu. Ak nedokážete uchrániť túto svetoznámu lokalitu pred devastáciou, mali by ste, vážený pán minister Žiga, na svoj post rezignovať. Vy ste ma k tomu istému vyzvali pred rokom a ja som to vzápätí urobil, aj keď z iných dôvodov, nie kvôli vašej výzve.
Zaujímavé odpovede som sa dozvedel aj na moje interpelácie týkajúce sa trestuhodne chátrajúcej Národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľa v Rusovciach, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Úradu vlády Slovenskej republiky. Na túto škandalóznu kauzu a na vyvodenie politickej a trestnoprávnej zodpovednosti za ňu som sa pýtal predsedu vlády a ministra kultúry.
Ako som sa dozvedel z odpovede prvého z menovaných, Správa zariadení Úradu vlády ako správca tohto majetku v rokoch ´95 až 2011 dlhodobo nemala vo svojom rozpočte vyčlenené prostriedky na realizáciu rekonštrukcie kaštieľa. Táto časť odpovede pána predsedu vlády priam zvádza k otázke: ktože bol na čele slovenskej vlády v rokoch 2006 až 2010 a kto mal väčšinu v parlamente, keď sa schvaľoval štátny rozpočet na inkriminované roky? Okrem toho som sa dozvedel, že citujem: "V roku 2013 bol Úradom vlády zriadený Riadiaci výbor pre rekonštrukciu Kaštieľa v Rusovciach a priľahlého areálu. Táto rekonštrukcia je aj vzhľadom na zdedenú situáciu z minulosti náročný projekt, ale zároveň je pre Úrad vlády a ďalšie spolupracujúce rezorty výzvou na záchranu jednej z najkrajších historických pamiatok na Slovensku".
Ja už len dodávam, že problém je len to, že ak bude Úrad vlády k tejto národnej kultúrnej pamiatke pristupovať tak ako dosiaľ, nezostane tam kameň na kameni.
Pán minister kultúry Marek Maďarič na moju obdobnú interpeláciu v tejto iste veci odpovedal ešte kurióznejšie, citujem: "Genézu sporu, doterajšiu obnovu, ako aj ďalší postup prípravy obnovy v kompletnom rozsahu môže poskytnúť Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý je po definitívnom potvrdení vlastníka v roku 2012 správcom majetku štátu. V zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. je za stav národnej kultúrnej pamiatky zodpovedný vlastník. Objektívne treba uznať, že súdny spor spochybňoval rozhodujúcu investíciu do záchrany národnej kultúrnej pamiatky, najmä ak by mala byť financovaná z verejných zdrojov. Otázka postihu by bola na mieste," a toto je tá, myslím si, kuriózna časť, "ak by bolo vlastníctvo preukázateľne určené a vlastník mal k dispozícii finančné zdroje a tieto na zabezpečenie zodpovedajúceho stavu nepoužil. Štát však finančné prostriedky na záchranu a obnovu pre správcu nevyčlenil." Otázka prečo?
Tu sa musím pristaviť. Stavba garáží na Bratislavskom hrade je dôkazom toho, že štát mal dostatok prostriedkov na obnovu Kaštieľa v Rusovciach, len ich použil na úplne iný účel a trestuhodne ich premrhal na aktivitu, prinášajúcu nepochybne viac škody ako úžitku.
Ale pokračujme v citáte zo stanoviska pána ministra kultúry, lebo aj ďalšia jeho časť je veľmi zaujímavá, citujem: "Nakoľko Úrad vlády Slovenskej republiky je rozpočtovou organizáciou štátu, je potrebné finančné prostriedky pre záchranu národnej kultúrnej pamiatky vyčleniť, ak nie sú iné zdroje, zo štátneho rozpočtu, k čomu môžu prispieť aj poslanci Národnej rady pri jeho schvaľovaní." Tu pán minister prejavil naozaj zmysel pre humor, len je to humor trošku nemiestny. Opäť sa pýtam, poslanci za ktorú politickú stranu majú v tejto Národnej rade väčšinu? Prišiel niekto zo straníckych kolegov a kolegýň pána ministra Maďariča s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by do rozpočtu tieto zdroje dostal? Nabádal niekoho na takúto aktivitu pán minister? Ja osobne o tom neviem. Podporil niekto zo SMER-u – SD naše pozmeňujúce návrhy, ktoré smerovali práve týmto smerom? Pokiaľ som dobre informovaný, odpovede na tieto moje otázky by boli štyrikrát nie. A taká je aj moja odpoveď na túto odpoveď pána ministra.
Už len záverečná veta. Z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby sme pri bodoch č. 1, 2, 8, 36, 37, 40, 41 a 42 zoznamu odpovedí na interpelácie hlasovali o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis