Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, začnem tak trochu všeobecnejšie. Niežeby každý z nás nevedel plus-mínus, čo je to terorizmus, a nepoznal jeho aspoň približnú definíciu, ale ja som sa predsa len pozrel do populárnej Wikipédie, aj keď to nie je priam vedecký zdroj informácií, ale predsa.
A podľa Wikipédie je terorizmus definovaný, citujem, ako "súhrn antihumánnych metód hrubého zastrašovania hrozbou sily a užitia rôznych foriem násilia. Popri individuálnom terorizme existuje terorizmus skupín, niektoré koordinujú svoju činnosť na medzinárodnej úrovni."
No a teraz sa pokúsme aplikovať túto definíciu akokoľvek je možno nedokonalá, ale je nejaká, na slovenskú realitu. Prvá otázka, máme tu samovražedných atentátnikov alebo aspoň indície, že by mali záujem na Slovensku zasiahnuť? Neviem o tom, zrejme nie.
Pôsobí tu nejaká náboženská či iná skupina, o ktorej by sa dalo povedať, že sa otvorene hlási k teroru či terorizmu alebo verejne obhajuje to, čo sa stalo 13. novembra tohto roku v Paríži alebo obhajuje Islamský štát? Možno je, ako hovorí pán minister, ale teda ja o tom neviem. Možno je to moja chyba alebo možno je to chyba tých, ktorí o tom nie dosť informujú.
Ale prejdime k tým prejavom násilia, ktoré zodpovedajú tej definícii citovanej v úvode a s ktorými sme sa reálne na Slovensku v tomto roku a v predchádzajúcich rokoch stretli a dokonca mali aj organizovaný a masový charakter. Napríklad začiatkom tohto leta sme boli ich svedkami v Bratislave. No ale ich neorganizovali žiadni imigranti ani islamisti, ale, naopak, ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú slovenskí vlastenci. A na monitorovanie potláčania, najmä na jednoznačné verejné dištancovanie sa od takýchto jednotlivcov a skupín však súčasný právny stav zrejme postačuje a deficity sú skôr v rovine politickej vôle a kultúry.
Ak máme ďalej vychádzať z tej spomínanej definície terorizmu, ktorú som citoval v úvode, pozorujeme tu aj podoby a prejavy hrubého zastrašovania či strašenia verejnosti, ale opäť nie zo strany tých, voči ktorým sú tieto teraz prerokúvané zmeny údajne namierené, ale skôr naopak. No a na to, aby sa tak nedialo, netreba meniť ústavu ani zákony, stačí prestať zneužívať súčasnú situáciu na predvolebnú kampaň. Ak tu máme do činenia s prejavmi, ktoré do značnej miery taktiež zodpovedajú citovanej definícii terorizmu a proti ktorým bolo treba už dávno zakročiť, hoci aj v trestnoprávnej rovine, tak je to násilie páchané na obyvateľoch Slovenska, napríklad prostredníctvom stavu nášho zdravotníctva, kde - podobne ako pri nedávnych teroristických útokoch v Paríži - reálne predčasne umierajú nevinní ľudia. Situácia s predčasnou a zbytočnou mortalitou na Slovensku je natoľko vážna, že očakávaná dĺžka života je o niekoľko rokov nižšia ako v krajinách s fungujúcim zdravotníctvom, dôslednou prevenciou, dobrým životným prostredím a spoločenskou pohodou.
Toľko rokov života, o koľko prichádzajú obyvatelia Slovenska, nemajú na svedomí ani všetci teroristi sveta dohromady. Tí, ktorí tak túžia zasahovať účinne proti teroristom, by sa mali konečne seriózne venovať dosiaľ nepotrestanému pôsobeniu rôznych goríl, žralokov, chobotníc a inej cudzokrajnej fauny, ktorá sa na Slovensku obdivuhodne udomácnila a s krajinami svojho pôvodu komunikuje už len prostredníctvom rôznych schránkových firiem v exotických destináciách.
Ale máme tu aj hrubé násilie a používanie antihumánnych metód páchané na obyvateľoch, inými slovami teror, napríklad v podobe toho, čo tzv. developeri vyvádzajú v Tatrách, v slovenských lesoch, so slovenskou pôdou, vodou, prírodou, krajinou, ale aby sme nechodili ďaleko, aj tu v Bratislave. Od Parku kultúry a oddychu cez hausbóty na Dunajských ramenách, bratislavské lesy a vinohrady až po areál Iuventy. A to spomínam, samozrejme, len nepatrný zlomok z množstva aktuálnych prípadov a prejavov tohto antihumánneho násilia.
Môžete namietať, že pri tejto forme násilia ľudia nezomierajú a nekaličia sa bezprostredne. Áno, je to pravda, ale znižuje im to kvalitu života, pripravuje ich to o duševné a následne i o fyzické zdravie, navodzuje stresy, infarktové stavy a skracuje dĺžku života. Zákony a opatrenia proti takýmto celkom reálnym a nie virtuálnym formám hrubého násilia voči občanom rád podporím.
No a na záver budem trošku konkrétnejší a dotknem sa bezprostrednejšie týchto vlastne dvoch návrhov, ktoré nám vláda predložila. Navrhujem, aby sme ich vrátili predkladateľovi na dopracovanie a zdôvodňujem to tým, že v skrátenom legislatívnom konaní nebolo možné seriózne posúdiť všetky aspekty predložených návrhov ani vypočuť a zvážiť názory zainteresovanej verejnosti.
A na záver budem osobný, ak dovolíte. Za seba musím povedať, že väčšinu svojho života som prežil v policajnom štáte a nemám ani najmenšiu chuť čo i len riskovať, že sa do neho budem musieť opäť vrátiť.
Ďakujem za pozornosť.