Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Múdri ľudia zvyknú hovoriť, že 21. storočie má šancu prežiť len v prípade, že pôjde cestou win-win stratégie, teda viacnásobných víťazstiev, teda takých riešení, ktoré, pokiaľ možno, budú víťazstvom všetkých zúčastnených. A preto ma veľmi znepokojuje, že ako ministerstvo, tak napokon aj celá vláda podliehajú nebezpečnej ilúzii, že či už nad prírodou, nad učiteľmi, v tomto prípade nad zdravotnými sestrami sa dá zvíťaziť silou, že víťazstvom bude, keď tie sestry ponížite, dourážate a násilím prinútite vrátiť sa do nemocníc, pričom robíte si úplne falošné ilúzie, že sa budú s úsmevom, s totálnym nasadením a obetavo starať o nás, áno, o nás všetkých, lebo všetci sme či už reálni alebo potenciálni pacienti. To je však hlboké nedorozumenie. Takéto silové riešenie jednoducho v tomto prípade nemôže fungovať. Tie sestry možno prinútite vrátiť sa do nemocníc, ale nebude to celospoločenské víťazstvo, bude to celospoločenská porážka. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Janko, hovoril si o tom, že kríza nášho školstva nie je len o peniazoch. A som skutočne rád a ďakujem našim učiteľom a učiteľkám, ktorí navzdory všetkým rizikám a nepohode, ktoré im z toho vyplývajú, že sa ozvali a upozornili nás veľmi naliehavo na krízu nášho školstva. Celkom oprávnene sa dožadujú väčšieho finančného ohodnotenia, ale jedným dychom, a to si obzvlášť cením, upozorňujú aj na iné aspekty tejto krízy. A som rád, že si sa zmienil aj o tých nefinančných, morálnych a ďalších aspektoch vo svojom vystúpení, takže nás vyzývajú k tomu, a o tom je aj táto schôdza, aby sme sa začali konečne a systematicky venovať príčinám a následkom tejto prehlbujúcej sa krízy nášho školstva, ktorá naozaj nie je len o peniazoch, aj keď je, samozrejme, aj o peniazoch. Ale ide skôr o systémovú poruchu. A potvrdil to aj denník SME v rozhovore s expertom na fínske školstvo. Už sa aj v tejto sále veľakrát povedalo, že Fínsko by nám mohlo byť vzorom, pretože jeho školstvo patrí nepochybne k najlepším na svete. A z toho rozhovoru vyplynulo úplne jasne, že Fíni robia skoro všetko v školstve naopak ako my. Takže zároveň by sme mohli tento fínsky príklad konečne využiť ako istý žiarivý vzor, ako istý návod na to, ako robiť veci naozaj rozumne, ako postaviť problematiku školstva z hlavy na nohy. A prečo sa nemôžeme poučiť od tých, ktorí to robia dobre?

Ďakujem pekne za slovo. V úvode vášho vystúpenia sme sa dozvedeli, pán minister, že Vodné dielo Gabčíkovo je najväčšia investícia naširoko-naďaleko, ktorá však má negatívne dopady a komplikuje život obyvateľom odrezaných obcí. Ale dozvedeli sme sa aj to, že ide o tzv. rizikovú infraštruktúru. Inými slovami, o niečo ako bezpečnostné riziko. Som rád, že ste to priznali.
V tejto súvislosti sa chcem opýtať aj na to, že aká je odhadovaná životnosť tohto vodného diela? Napríklad na koľko rokov sa odhaduje zanesenie čunovskej zdrže sedimentami a v prípade, že tento problém chcete riešiť a ako ho plánujete riešiť.
Chcel by som tiež vedieť, ako sa monitoruje kvalita vôd vo vodných zdrojoch dotknutých týmto vodným dielom a ako sa verejnosť môže efektívne dostať k informáciám z tohto monitoringu.
Nazvali ste Vodné dielo Gabčíkovo najväčšou stavbou v strednej Európe. Nezabudli ste náhodou dodať, že ide zároveň o najväčšiu čiernu stavbu v strednej Európe?
A posledná otázočka... (Reakcia z pléna.) No, nepozastavujte sa nad tým a hľadajte odpovede.
Spomínali ste aj účasť zástupcu parlamentu, ak si dobre pamätám, na samite, resp. spomínali ste samit, tú účasť zástupcu parlamentu spomínal kolega Raši. Ja viem, že delegácia Slovenska mala 27 členov, ak som dobre informovaný, a tak sa chcem opýtať, koľkí z nich boli poslanci Národnej rady z príslušného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, prípadne z ďalších vecne príslušných výborov, lebo tých výborov vo vzťahu k zmene klímy máme viacej.
Ďakujem pekne.

Vážený pán premiér, po prvé chcem vyjadriť presvedčenie, že investície Jaguar Land Rover, ktorú ste pred chvíľou slávnostne podpísali, prinesie v konečnom dôsledku Slovensku viac škody ako úžitku. Apropo, nedostali sme sa k tejto investícii náhodou práve preto, že nik iný nebol tak ochotný podliezť latku a prispôsobiť sa akejkoľvek požiadavke tohto zahraničného investora ako práve slovenská vláda?
A po druhé trošku viacej k veci. Chcem sa vás týmto opýtať, čo konkrétne chápete pod tým, že minister Žiga dal do poriadku rezort životného prostredia? My máme totiž už konkrétnu skúsenosť s tým, ako robenie poriadku práve s týmto ministerstvom chápete vy, ktorý ste dotiahli túto svoju predstavu naozaj do dokonalosti, keď ste práve toto ministerstvo bez akejkoľvek serióznej vecnej diskusie počas svojej prvej vlády jednoducho zrušili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Nebudem sa venovať nesplneným sľubom v oblasti životného prostredia, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády, to som robil priebežne celé štyri roky a s faktickou poznámkou som sa prihlásil jednak preto, lebo som sľúbil hlavnému iniciátorovi tohto návrhu zákona môjmu susedovi, momentálne neprítomnému, teda prítomnému, ale nie je tu vedľa mňa, kolegovi Kadúcovi.
Ale prihlásil som sa aj z iného dôvodu. Jednak preto, že na podporu návrhu tohto zákona chcem uviesť analógiu napríklad so štátnym rozpočtom, ktorý tu každoročne schvaľujeme a ktorého určitý odpočet potom od vlády očakávame. A takýchto analógií by sme našli nepochybne viacej. Ja som asi jediný poslanec Národnej rady, aspoň neviem o žiadnom inom, ktorý sa prostredníctvom interpelácie obrátil na všetkých členov vlády Slovenskej republiky po dvoch rokoch jej vládnutia a tam som sa jej takým kvázi štruktúrovaným dotazníkom pýtal na plnenie, resp. neplnenie a v prípade neplnenia dôvody neplnenia sľubov programového vyhlásenia a dostal som viac alebo menej konkrétne odpovede, obsiahle odpovede a bolo to poučné čítanie nielen pre mňa, ale podľa mňa to bolo užitočné aj pre samotných členov vlády, že si, že boli kvázi nútení zrekapitulovať tie uplynulé dva roky vládnutia. Som to tak, možno na prvý pohľad to znie zlomyseľne, nazval polčas rozpadu. Bolo to myslené skôr ako analógia jadrovej fyziky, než že by to bola narážka na rozpad vlády, ale naozaj si myslím, že by to bolo užitočné aj pre samotnú vládu.

Ďakujem pekne. Ďakujem ti, Miro, za tvoje vystúpenie, ktoré bolo, myslím si, zásadné, kompetentné a zároveň všeobecne zrozumiteľné, čo nie je celkom bežné, keď človek počúva expertov na právo v tejto snemovni. Ešte by som možno podčiarkol aj jednoznačnosť tých tvojich konštatácií, ani tá nie je medzi právnikmi, pri všetkej úcte, bežná.
Čo chcem len zdôrazniť a prečo som sa aj prihlásil, je to, že si tým svojím vystúpením okrem poukazu na mnohé zásadné skutočnosti, ktoré si mi takpovediac zobral z jazyka a možno aj mnohým, mnohým ďalším v tejto, v tejto sále, poukázal na to, na čo poukazovali viacerí tvoji predrečníci, a to je priam nevyhnutnosť vrátiť oba tieto vládne návrhy do riadneho legislatívneho procesu, aby sme sa okrem iného nevyhli medzirezortnému pripomienkovému konaniu, ktoré umožní všetkým zainteresovaným aj mimovládnym teda subjektom zapojiť sa do tejto zásadnej diskusie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, začnem tak trochu všeobecnejšie. Niežeby každý z nás nevedel plus-mínus, čo je to terorizmus, a nepoznal jeho aspoň približnú definíciu, ale ja som sa predsa len pozrel do populárnej Wikipédie, aj keď to nie je priam vedecký zdroj informácií, ale predsa.
A podľa Wikipédie je terorizmus definovaný, citujem, ako "súhrn antihumánnych metód hrubého zastrašovania hrozbou sily a užitia rôznych foriem násilia. Popri individuálnom terorizme existuje terorizmus skupín, niektoré koordinujú svoju činnosť na medzinárodnej úrovni."
No a teraz sa pokúsme aplikovať túto definíciu akokoľvek je možno nedokonalá, ale je nejaká, na slovenskú realitu. Prvá otázka, máme tu samovražedných atentátnikov alebo aspoň indície, že by mali záujem na Slovensku zasiahnuť? Neviem o tom, zrejme nie.
Pôsobí tu nejaká náboženská či iná skupina, o ktorej by sa dalo povedať, že sa otvorene hlási k teroru či terorizmu alebo verejne obhajuje to, čo sa stalo 13. novembra tohto roku v Paríži alebo obhajuje Islamský štát? Možno je, ako hovorí pán minister, ale teda ja o tom neviem. Možno je to moja chyba alebo možno je to chyba tých, ktorí o tom nie dosť informujú.
Ale prejdime k tým prejavom násilia, ktoré zodpovedajú tej definícii citovanej v úvode a s ktorými sme sa reálne na Slovensku v tomto roku a v predchádzajúcich rokoch stretli a dokonca mali aj organizovaný a masový charakter. Napríklad začiatkom tohto leta sme boli ich svedkami v Bratislave. No ale ich neorganizovali žiadni imigranti ani islamisti, ale, naopak, ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú slovenskí vlastenci. A na monitorovanie potláčania, najmä na jednoznačné verejné dištancovanie sa od takýchto jednotlivcov a skupín však súčasný právny stav zrejme postačuje a deficity sú skôr v rovine politickej vôle a kultúry.
Ak máme ďalej vychádzať z tej spomínanej definície terorizmu, ktorú som citoval v úvode, pozorujeme tu aj podoby a prejavy hrubého zastrašovania či strašenia verejnosti, ale opäť nie zo strany tých, voči ktorým sú tieto teraz prerokúvané zmeny údajne namierené, ale skôr naopak. No a na to, aby sa tak nedialo, netreba meniť ústavu ani zákony, stačí prestať zneužívať súčasnú situáciu na predvolebnú kampaň. Ak tu máme do činenia s prejavmi, ktoré do značnej miery taktiež zodpovedajú citovanej definícii terorizmu a proti ktorým bolo treba už dávno zakročiť, hoci aj v trestnoprávnej rovine, tak je to násilie páchané na obyvateľoch Slovenska, napríklad prostredníctvom stavu nášho zdravotníctva, kde - podobne ako pri nedávnych teroristických útokoch v Paríži - reálne predčasne umierajú nevinní ľudia. Situácia s predčasnou a zbytočnou mortalitou na Slovensku je natoľko vážna, že očakávaná dĺžka života je o niekoľko rokov nižšia ako v krajinách s fungujúcim zdravotníctvom, dôslednou prevenciou, dobrým životným prostredím a spoločenskou pohodou.
Toľko rokov života, o koľko prichádzajú obyvatelia Slovenska, nemajú na svedomí ani všetci teroristi sveta dohromady. Tí, ktorí tak túžia zasahovať účinne proti teroristom, by sa mali konečne seriózne venovať dosiaľ nepotrestanému pôsobeniu rôznych goríl, žralokov, chobotníc a inej cudzokrajnej fauny, ktorá sa na Slovensku obdivuhodne udomácnila a s krajinami svojho pôvodu komunikuje už len prostredníctvom rôznych schránkových firiem v exotických destináciách.
Ale máme tu aj hrubé násilie a používanie antihumánnych metód páchané na obyvateľoch, inými slovami teror, napríklad v podobe toho, čo tzv. developeri vyvádzajú v Tatrách, v slovenských lesoch, so slovenskou pôdou, vodou, prírodou, krajinou, ale aby sme nechodili ďaleko, aj tu v Bratislave. Od Parku kultúry a oddychu cez hausbóty na Dunajských ramenách, bratislavské lesy a vinohrady až po areál Iuventy. A to spomínam, samozrejme, len nepatrný zlomok z množstva aktuálnych prípadov a prejavov tohto antihumánneho násilia.
Môžete namietať, že pri tejto forme násilia ľudia nezomierajú a nekaličia sa bezprostredne. Áno, je to pravda, ale znižuje im to kvalitu života, pripravuje ich to o duševné a následne i o fyzické zdravie, navodzuje stresy, infarktové stavy a skracuje dĺžku života. Zákony a opatrenia proti takýmto celkom reálnym a nie virtuálnym formám hrubého násilia voči občanom rád podporím.
No a na záver budem trošku konkrétnejší a dotknem sa bezprostrednejšie týchto vlastne dvoch návrhov, ktoré nám vláda predložila. Navrhujem, aby sme ich vrátili predkladateľovi na dopracovanie a zdôvodňujem to tým, že v skrátenom legislatívnom konaní nebolo možné seriózne posúdiť všetky aspekty predložených návrhov ani vypočuť a zvážiť názory zainteresovanej verejnosti.
A na záver budem osobný, ak dovolíte. Za seba musím povedať, že väčšinu svojho života som prežil v policajnom štáte a nemám ani najmenšiu chuť čo i len riskovať, že sa do neho budem musieť opäť vrátiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Dolapenie sobášneho podvodníka kdesi v Smižanoch je pomaly top, mediálna priorita v tomto štáte a pritom radovo závažnejšia kauza „vrtuľníka“, ktorú tu spomínal kolega Hlina, je úplne absurdne mimo záujmu kompetentných a mimo záujmu médií a nestojí nikomu za seriózne zdôvodnenie. A pritom táto kauza má nielen silné bezpečnostné, ale aj humanitárne konotácie. Však v tom vrtuľníku zahynuli celkom konkrétni ľudia. To naozaj tu nikoho nezaujíma, ako k tomu došlo a aké sú osudy týchto už teda nebohých ľudí a ich rodinných príslušníkov a podobne a ako sa to celé dotiahne do konca, ako sa to celé vysvetlí a podobne? Ja viem, že toto nie je téma, ktorá je príjemná tejto vláde a príslušným rezortom, ale to ich nezbavuje povinnosti o tom seriózne, pravdivo a komplexne verejnosť informovať.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, nebojte sa, budem veľmi stručný a vzhľadom na to, čo tu už dnes odznelo, nebudem ani originálny, ale keď už som sa prihlásil do rozpravy, tak si neodpustím tú možnosť vyjadriť sa k tejto závažnej problematike.

Hneď na úvod poviem, že navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že o týchto dvoch vládnych návrhoch nebudeme rokovať a rozhodovať teda v skrátenom legislatívnom konaní.

Zdôvodnenie. Ide o veľmi citlivú problematiku, ktorá sa významným spôsobom dotýka celého fungovania štátu a každého jeho občana, a podľa názoru viacerých expertov sa to, čo je obsiahnuté v týchto návrhoch, dostáva aj do kolízie s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, to nechám na expertov, ale fakt je, že sa tieto názory často objavili a je to podporný argument preto, aby sme ten proces takto neospravedlniteľne neurýchľovali.

Zdôrazňujem, že považujem za nevyhnutné aby tieto návrhy legislatívnych zmien prešli štandardným legislatívnym konaním vrátane, samozrejme, medzirezortného pripomienkového konania, ktoré, nemusím zdôrazňovať, slúži na to, aby sa naozaj všetky relevantné subjekty mali možnosť vyjadriť k daným návrhom.Zdôrazňujem to, čo tu už bolo tiež viackrát povedané, že toto volebné obdobie bude trvať ešte viac ako tri mesiace, ak sa nestane nič mimoriadne, a preto neobstojí argument, že s nejakých časových dôvodov nemôžeme absolvovať tento štandardný legislatívny proces. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. To som skoro ani nemusel odtiaľto odchádzať, keďže sa sem opäť vraciam po pár minútach. Ja som už aj uvažoval, že už s interpeláciami skončím v tomto volebnom období, keďže som ich podal naozaj dosť, ale na druhej strane, ako sa hovorí, dobré zvyky je dobré zachovávať, ale, nebojte sa, nebudem to preháňať. V novembri som sa obmedzil na púhe dve, aj tie sú pomerne stručné. S tou prvou som sa obrátil na zhodou okolností tu prítomného pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Juraja Draxlera, a tá interpelácia znie:
Vážený pán minister, dovoľte, aby som sa prostredníctvom interpelácie na vás obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa Iuventy – Inštitútu pre deti a mládež Slovenska a okolitých pozemkov na Búdkovej ceste č. 2 v Bratislave.
Po prvé, v nedávnej v minulosti ste viackrát vyhlásili, že o ďalšom využití budovy Iuventy a priľahlého areálu v prospech detí a mládeže budete rokovať so všetkými zainteresovanými, teda samosprávou, mimovládnymi organizáciami a prípadne ďalšími. Čiže moja prvá otázka znie: S ktorými subjektami ste na túto tému dosiaľ rokovali a aké sú konkrétne závery z týchto rokovaní?
Po druhé, ako plánuje váš rezort zabezpečiť prevádzku budovy a areálu Iuventy dovtedy, kým sa nerozhodne o spôsobe ich ďalšieho využívania?
Tuná malá odbočka, ak dovolíte, nad rámec mojej interpelácie. Zmienka o tom, že tu bolo niekoľko podobných budov, ktoré pôvodne slúžili verejnosti, potom z rôznych záhadných príčin verejnosti slúžiť prestali, začali chátrať a veľká väčšina z nich sa postupne buď dostala do súkromných rúk, alebo schátrala natoľko, že de facto prestali existovať, alebo ich postihol nejaký nečakaný požiar, napríklad, ako to bolo s areálom amfiteátra, taktiež na Búdkovej ceste, len na jej opačnej strane. Takže tých príkladov negatívnych je pomerne veľa len v samotnej Bratislave, a preto aj obavy, aby nedopadla aj Iuventa podobne, sú, si myslím, veľmi opodstatnené.
Teda prejdem k druhej otázke z mojej interpelácie. Ako plánuje váš rezort zabezpečiť prevádzku, vlastne sa trošku opakujem, prevádzku budovy a areálu Iuventy dovtedy, kým sa rozhodne o spôsobe ich ďalšieho využívania?
Po tretie, teraz v čase tesne po schvaľovaní rozpočtu myslím veľmi aktuálna otázka. Koľko prostriedkov z rozpočtovej kapitoly vášho rezortu je na prevádzku, údržbu a prípadnú rekonštrukciu budovy a areálu Iuventy vyčlenených v štátnom rozpočte na rok 2016 a v rámci ktorej rozpočtovej kapitoly, pretože prichádza do úvahy aj nejaká iná ako kapitola tohto rezortu?
Po štvrté, členovia a členky Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dostali 21. októbra 2015 na vedomie vám adresovaný list špirály, siete environmentálne výchovných organizácií, v ktorom sa okrem iného píše, citujem: "Ceníme si aj váš prísľub, že budova a areál bývalej Eko-Iuventy na Búdkovej ceste zostane v rukách štátu a k dispozícii deťom a mládeži, a veríme, že sa pri úvahách o novom využití bude zvažovať aj myšlienka zriadenia Národného strediska environmentálnej výchovy a vzdelávania v týchto priestoroch, čím by sa v podstate vrátila tomuto areálu jeho vyhľadávaná a dnes nesmierne potrebná environmentálna náplň." Koniec citátu.
Chcel by som sa teda záverom mojej interpelácie opýtať, aká bola vaša odpoveď na tento list, ako aj to, nakoľko ste sa s predloženým návrhom stotožnili?
Za vaše konkrétne a konštruktívne odpovede vám vopred ďakujem. S pozdravom Mikuláš Huba.
A druhá interpelácia, ešte stručnejšia, adresovaná Petrovi Kažimírovi, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky, a znie:
Vážený pán minister, v uplynulých rokoch sa v návrhoch zákonov o štátnom rozpočte, ktoré ste predkladali do Národnej rady Slovenskej republiky, viackrát spomínal terminus technicus "celkové bohatstvo štátu". Ako som už avizoval v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na roky 2016 až 2018, chcem sa vás prostredníctvom interpelácie opýtať: akú má hodnotu celkové bohatstvo Slovenskej republiky k dnešnému dňu? Podľa akej metodiky sa toto celkové bohatstvo meria a hodnotí? A ako sa menilo v čase s dôrazom na uplynulé volebné obdobie vlády, v ktorej zastávate post podpredsedu a zároveň ministra financií? Taktiež sa vás chcem opýtať, aká je prognóza vývoja celkového bohatstva štátu na roky 2016 až 2018?
Vopred vám ďakujem za čo najkonkrétnejšiu odpoveď a môj podpis. Ďakujem pekne za pozornosť.
To bolo všetko tentoraz.