Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Keď hovorím k zákonu o lesoch, tak vidím niekedy teda k konkrétnym paragrafom konkrétne doliny a konkrétne typy hospodárenia a uvažuje sa mi tak celkom dobre. A myslím si zase, že keď sa pán poslanec Pollák teraz vyjadroval k tomuto zákonu, tak videl zrejme tiež konkrétne osady, konkrétne rodiny, konkrétne osudy ľudí a asi tiež preto jeho vystúpenie bolo natoľko presvedčivé. A som preto ozaj veľmi rád, že nielen slovami, ale konkrétnymi činmi on môže napĺňať svoje poslanie. Sám som mal možnosť byť svedkom krásneho spôsobu, akým sa uchopil jeden zákon pri premene do trojrozmernej podoby nedávno v Turni nad Bodvou. Verím, že veľmi úspešný projekt sme tam rozbehli, a verím, že práve aj to, ten jeho sen, ktorý spomenul vo svojom vystúpení, aby sa raz tento zákon premenil na realitu detí, ktoré sú vychovávané správnym spôsobom, premenil na realitu, ktorá nebude tak veľmi vzdialená, že je to jednoducho ten spôsob, ktorý je správny, keď takýmto prístupom tu v parlamente rokujeme o zákone, ktorý má veľký zmysel a keď ho vie podporiť človek, ktorý naozaj za tým zákonom cíti, že sú nie slová, ale veľmi potrebné skutky, ktoré by mali nasledovať čo najrýchlejšie. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Som možno v tejto chvíli takým príkladom poslanca, ktorý nemal v úmysle vystúpiť, ale tak, ako to pán poslanec Osuský predniesol, jednoducho mi to nedá, pretože nepoviem nič zmysluplné, len toľko, že sa mi veľmi žiada súhlasiť s tým, čo ste povedali, pán Osuský, aj ako ste to povedali, lebo ja si myslím, že ste nás donútili všetkých si uvedomiť podstatu, podstatu, ktorá je pri tomto zákone veľmi dôležitá, že tu nie je žiadny nános nejakej ideológie, nejakých životných presvedčení a filozofií, ale že je tu rýdza a veľmi potrebná snaha vsadiť na to, čo všetci uznávame, na výchovu, na výchovu tam, v tej oblasti, ktorá zjavne tie príklady, ktoré ste dokumentovali o tom svedčia, zlyháva. A tak sa mi žiada povedať možno všetkým tým, ktorí by mali pocit, že sa tu majú hľadať nejaké protiargumenty, že prečo nie, že to je cesta, ktorá vedie kdesi do slepoty, je to cesta, ktorá by jednoznačne nemala byť uplatnená, pretože ak sme tu pre občanov, ak máme hľadať dobré riešenia, tak práve teraz, v týchto podvečerných hodinách sme boli svedkom jedného veľmi potrebného, dokonca vykonateľného a jednoduchého spôsobu, ako pomôcť túto republiku urobiť lepšou. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ja si myslím, že je celkom dobré, že tu zaznieva úcta k referendu. Akokoľvek obraciame tento kameň, bude dobré, keď tá podstata bude zachovaná, že občan má mať právo rozhodnúť a v takýchto závažných veciach nech to referendum je povýšené kdesi na vrchol pyramídy rozhodovacích možností v krajine.
Myslím si, že bolo by potrebné povedať asi nasledovné. Referendum je dobrou súčasťou tohto zákona a tak ako to povedal pán poslanec Simon, nie je najmenší dôvod, aby sme v takýchto závažných otázkach boli diskriminační voči iným lokalitám, kde majú veľmi podobné obavy. Takže ak to uchopím z opačnej strany, ak sa zhodneme na tom, že po vylepšení takéto znenie je prospešné, nuž potom očakávam z dielne SMER-u, že vo veľmi, vo veľmi krátkej dobe tu príde aj návrh, aby obdobný prístup bol rozšírený aj na iné lokality s vážnym ohrozením životného prostredia v prípade takýchto geologických prác. A ak už hovoríme o referende, v tomto prípade v obci, ktorá má byť takto postihnutá v jej katastri, bude veľmi dobré, keď podobné referendum budú oprávnení urobiť aj občania, ktorí sú v susedných katastroch, pretože mnohokrát práve tí môžu trpieť ešte viacej, ako samotná obec, na katastrálnom území ktorej sa takéto nebezpečenstvo vyskytuje. Takže pozrime sa na to, že ten pohár je poloplný, nie poloprázdny a skúsme občanom pomôcť. Sme možno na celkom dobrej ceste, teda dobrým smerom ideme. Tak len do toho.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. No myslím, že patrí k faktom, že v týchto laviciach na rozdiel od školských lavíc je odpisovanie povolené a možno je to síce len úsmevný paradox, ale fakt treba vidieť to podstatné. A to podstatné je to, či znenie zákona sleduje občiansky záujem. A ja sa už v tejto chvíli pridávam k tomu, že to znenie zákona je v tomto návrhu dobré a pomôže tej podstate, ktorá trápi, myslím si, nielen Košičanov, ale ktorá trápi všetkých ľudí, ktorí majú na mysli stav životného prostredia v našej republike a ktorí vedia, že tí niektorí diablici ukrytí v zemi a ktorí nám niekedy môžu pomôcť, kľudne ešte môžu spinkať nejaké tie roky, kým možno nájdeme riešenie, ktoré naozaj nebude so sebou prinášať stav ohrozenia.
Ale čo ma zaujíma, keď hovoríme o tom odpisovaní v týchto laviciach povolenom, na rozdiel od tých školských, je to, že či to naozaj nie je výnimka. My ešte na tejto schôdzi budeme svedkom niečoho, čo bude tiež úsmevné a verím tiež v konečnom dôsledku, že vari aj prospešné. Už niekoľko dlhých mesiacov sa tu snažíme presadiť záujem občanov, aby tí, ktorí sa neboja poukázať na korupciu, boli chránení. Predložilo to KDH, predložili to Obyčajní ľudia, predložili sme to už dvakrát a stále počúvame o tom, že to nie je potrebné. A hľa, čo sa stalo toť nedávno. Pán podpredseda vlády pán Kaliňák hovoril o novom zákone, ktorý je potrebný práve na ochranu takýchto ľudí prijať a spomenul niekoľko viet, ja budem o nich ešte podrobnejšie rozprávať, keď to príde na rad, ktoré údajne sú originálnym patentom ministerstva spravodlivosti a ktoré mne veľmi silne pripomínali vety, ktoré sme my do nášho návrhu vložili. Opäť ale skončím asi tam, kde aj teraz. Ak to poslúži občanovi, nuž opisujte.
Ďakujem.

Dobrý deň, ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, prednesiem tri pozmeňujúce návrhy, pôjdem za chvíľočku rovno k nim, ale napriek tomu zopár ešte poznámok v takom tom, diskusie, ktorá tu prebieha.
Ja chcem oceniť prácu komisie, ktorá niekoľko mesiacov pracovala na tom, aby sme sa posunuli o nejaký krôčik dopredu v kvalite volebných zákonov. Bolo konštatované, že ten krok nie je veľký, ale že nejaký sa dosiahol a možno niekedy práve malý krok dopredu je lepšie ako prešľapovanie na mieste. Takže my sme mali tam svojho zástupcu pána poslanca Kadúca, ktorý nás priebežne o tom informoval. A na konto tých dosiahnutých zmien poviem len jednu vetu. Sú malé, ale sú zmenami k lepšiemu.
A teraz je tu otázka, že čo by bolo treba povedať ešte k takej zásadnej veci, ku ktorej by som rozhodne chcel využiť možnosť z tejto tribúny niečo povedať, a to je otázka jednej zmeny, ktorá sa mi veľmi nepozdáva. A to je zmena, ktorá určuje podľa spoločnej správy ako výsledok práce komisie § 13, kde sa zavádza nový orgán Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ja viem, každý z nás si nájde tú podstatu tohto zákona možno niekde v niečom inom, ja si ju nachádzam v tejto komisii. A nie že by som mal výhrady voči vzniku orgánu, ktorý by mal byť dozorným okom nad beťármi politikmi, lebo také dozorné oko nám zrejme treba, až veľmi, ale akým spôsobom má byť toto dozorné oko vytvorené.
Zdá sa mi neuveriteľné, že pracovná skupina - a už to máme v spoločnej správe - sa dostala do takej výsledovky, že politici majú kontrolovať sami seba. To je niečo, čo sa mi zdá, pri všetkej úcte, ktorú politické remeslo postráda, ale napriek tomu verím, že raz k tomu dospejeme, že ju bude mať ako ohromne zlý krok. Politické strany, ktoré uspeli vo voľbách, majú obsadiť 10 miest zo 14. A ďalšia štvorica v tej 14-ke patrí vysokým predstaviteľom Najvyššieho kontrolného úradu, Najvyššieho súdu, Ústavného súdu a Generálnej prokuratúry.
Táto skupina, teraz nechcem byť konkrétny, že práve v týchto reáliách, v akých sa momentálne nachádzame, však zákony robíme pre budúcnosť aj, ale a priori si myslím, že nedokáže byť správnym kontrolným orgánom, ktorý by mal možnosť vstúpiť účinným spôsobom do kontroly tak ťažkej záležitosti a ťažkej témy, ako je financovanie politických strán.
Ja tu robím maličkú odbočku a poviem si, že vôbec sa to nedá poriadne skontrolovať a že dokiaľ bude stále možnosť, aj keď uznávam, že touto novelou obmedzená, získavať si rôzne sponzorské peniaze na politickú činnosť, či už vlastnou hlavou, alebo inými orgánmi, možno že aj kradmou rukou, dovtedy bude stále možnosť - a zrejme aj využívaná možnosť - spôsobovať, nazvime to slušne, isté úbytky na spoločenských zdrojoch. Je nenáležité, aby sme možno vôbec túžili po tom, aby takéto niečo bolo možné odkontrolovať. A preto možno raz - to treba, samozrejme, sa aj o to pokúsiť - tu bude návrh, ktorý by mal riešiť takúto záležitosť tým, že nebude možné žiadnu sponzorskú korunu, euro či cent vložiť do žiadnej politickej strany. A ak štát má záujem na fungovaní politického systému, tak by mal nájsť možnože prostriedky sám zo svojich zdrojov a takým spôsobom nájsť spôsob, ako zabrániť investovaniu do politiky. Investovanie do politiky ťažko sa dá chápať inak ako investovanie s tým, že očakávam nejakú návratnosť. Neverím, že existujú sponzori, ktorí investujú v záujme toho, že si ctia demokraciu, ak chcú si práve tú svoju stranu vyzdvihnúť tak, že sú ochotní nejaký ten milión alebo stotisíc pustiť. Ak to urobia, a sú mnohí takí, čo to robia, pri všetkej úcte, domnievam sa, že to robia práve s tým úmyslom, aby sa im tie peniaze vrátili naspäť. Skôr či neskôr skryte či otvorene.
Takže možno tu je niekde v tom základe základu problém, ktorý nevyriešime žiadnou novelou, iba ak takou zásadnou, že financovanie politických strán z akýchkoľvek tretích zdrojov by sme mali považovať za nenáležité a zakázané.
Takže tá štátna komisia, keď už sa vrátim do reality, lebo teraz som si dovolil trocha fantazírovať, ja viem, štát zo svojho rozpočtu nedá a politici budú len zháňať peniaze na svoje fungovanie od sponzorov, no tak potom tá komisia, ak už od nej chceme, a preto sme ju aj asi vytvorili, aby bola tým dozorným okom, tak nech, preboha, nie je vytvorená tými, ktorých má kontrolovať. A keď už áno, tak aspoň spôsobom, aby tam nemali väčšinu. Predsi 10 plus 4, ja pri dnešnom zložení politických síl pri takejto komisii ani nenachádzam záruku toho, že by vôbec bola schopná dačo odkontrolovať.
A preto by som bol veľmi rád, keby sme skúsili, už ak tá komisia má byť, sa pozrieť na kohosi, kto by mohol predsi vniesť do tejto komisie záruku istej snahy poznať pravdu o financovaní a skúmať nepríjemné veci, ktoré s tým sú väčšinou spojené. A takú možnosť vidím. Máme tu úrad ombudsmana, máme tu renomované občianske združenia, medzinárodné spoločenstvá, resp. spoločenstvá, ktoré majú medzinárodnú podporu a vysoký kredit. Ak z tej 14-ky už teda by sme chceli pripustiť, že nech tam politici majú svoje zastúpenie, tak nech je to len polovica, nech ich je 7. A tú druhú polovicu zverme do rúk ombudsmana, zástancu verejných práv. Patrí medzi verejné práva a nároky občanov mať jasno v tom, ako sú politické strany financované? Však tu je zdroj všetkých podozrení, všetkých výhrad, všetkých nekalých vecí, ktoré možnože sú pravdivé viac, možnože menej, ale dosť ťažko vyvrátiť, že by na nich nebola ani štipka pravdy. A vôbec v tejto chvíli nie je dôležité, aby sme tú štipku kvantifikovali. Dôležité je, aby sme hľadali systém, ktorý by tomu mohol zabrániť. A ja neverím, že komisia, tak ako je navrhnutá, by tomu zabrániť mohla. To je ku komisii.
A teraz k pozmeňujúcim návrhom. Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám hoc´ aj v pevnej viere, že má svoju logiku, sa týka témy, ktorá tu už zaznela. Je to otázka prednostných hlasov. Bol tu už návrh zo súčasných 3 % na 2, na 1 % a ja prednesiem návrh poklesu na 0 %. Zdanlivo sú to rozdiely iba v 1 %, ale v skutočnosti, tak ako som sa presvedčil o tom, keď som hľadal podporu pre takýto pozmeňujúci návrh, sú tu rozdiely v našom myslení. My sami v snemovni zákonnosti máme problém uchopiť túto tému. Na jednej strane uznávame voliča a jeho hlas, pretože vieme, že pán volič je pánom nad našimi politickými osudmi. Na druhej strane máme pocit, že by sme mu z toho jeho práva mali niečo zobrať. A to niečo je práve dané tým pohľadom na preferenčné hlasy. Vychádzajú viacerí z vás z toho, že predsi volič nemôže byť natoľko múdry, natoľko rozhľadený, natoľko veci znalý, aby dokázal namiešať zoskupenie ctenej snemovne a jednotlivých zoskupení, jednotlivých konkrétnych poslancov politických subjektoch. To je isté poznanie, ktoré som získal pri rozhovoroch s vami. Nevravím, že v ňom neni ratio, ale jednoznačne to svedčí o tom, že sa obávame, že volič by nedokázal v prípade, že by sme mu umožnili zánikom preferenčných, teda toho percenta povinného, zánikom tohto percenta, že by sme mu umožnili absolútne rozhodovať o tom, kto má byť na prvom mieste politického subjektu, ktorý si volič vybral, takže by sme sa dostali do problémov, ktoré by sme považovali za veľké. Nemyslím si to. Aj keď uznám, že v tom je ratio, pretože pekne ste mi to povedali viacerí, v každom mužstve musia byť rôzne typy. I zapisovatelia, i vodcovia, i tajomníci, i tí nosiči vody. A že my tým, že by sme umožnili voličovi sa rozhodnúť úplne svojbytne na základe zrušenia týchto preferenčných hlasov, ako keby sme umožnili namiešať zoskupenie, ktoré by nebolo pre daný politický subjekt funkčné. Ja som presvedčený, že pri matematickom modeli a veľkom počte voličov bolo by možné očakávať, že sa pravdepodobne dá namiešať kombinácia, ktorá síce nebude postihovať všetky profesie, ale to nie je ani možné, ani všetky typy, nebudú tam možno všetci melancholici, sangvinisti, cholerici, jednoducho neviem to presne vystihnúť, čo všetko by sa teda tým nedalo namiešať. Ale verím, že volič napriek tomuto hendikepu, že nevie vyjadriť profesné zloženie budúceho subjektu, ktorý si s krúžkami posunie do parlamentu úplne presne, že je natoľko zdatný, že by si vedel namiešať zoskupenie takých poslancov, ktorí majú jeho dôveru. Ktorí majú jeho dôveru kvôli poznaniu jeho kreditu, jeho charakteru, jeho skúseností, jeho minulosti.
Druhá skupina výhrad hovorí, no dobre, to sa mýliš, voľby sú demokratické. Pred chvíľočkou tu zaznelo, ale demokracia je strašný systém, akurát, že nič múdrejšie nebolo vymyslené. Obligátne to slová. Je tu obava, že ak by sme tie krúžky zrušili do tejto miery, že by teda neboli vôbec akýmsi obmedzením toho rozhodovania voličov, takže by si ľudia to zvolili iba samé celebrity z rôznych populárnych televíznych šou, zo športu, proste tam z tých zoskupení ľudí, ktorí sú veľmi často na obrazovke. Nemyslím si ani o takomto pohľade, že je správny. Som presvedčený, že práve vďaka istému veľkému počtu možností, ktoré volič má, a tie možnosti sú dané povedzme 150-kou v rámci kandidátky, ktorá je predložená, že by sa podarilo nedohodnúť sa tým voličom na tom, že chcú mať tam len celebrity z nejakej populárnej televíznej šou, ale že by naozaj z toho, čo ponúka politická strana na tej 150-ke, si vybrali tými krúžkami zoskupenie, ktoré by spĺňalo predovšetkým morálne kritériá, ale aj kritériá odborné. Verím, že by to tak bolo. Alebo minimálne, že by to nebolo o nič horšie, ako je to pri tomto doterajšom systéme.
A v tomto duchu tejto viery, že by to bolo tak správne a že by sme nemali voličovi odkazovať, že síce si vážime jeho hlas, ale nech sa nám nestará do toho, koho dáme na prvé miesta. Pretože na prvé miesta chceme dávať my, tak ako sme sa rozhodli v našej strane, v našom klube, takže nech nám len pekne dá tie hlasy a my už rozhodneme, kto bude na tých prvých miestach. To sa mi zdá voči voličovi neúctivé a voči volebnému systému nedemokratické.
A práve preto, ak sme tu dnes mali tie stupienky z 3 na 2, z 2 na 1, tak nech tu zaznie stupienok z 3 na 0 a pokúsme sa voličovi, pánovi voličovi priznať právo, že keď už mu hovoríme, musíš si vybrať stranu, veď tak ďaleko sme nezašli, že si bude vyberať pomedzi rôznych strán, to by bolo, ako ste viacerí povedali, nabúranie politického systému. Dobre. Neprekročme tieto hranice zatiaľ alebo vôbec nepočítajme s tým. Ale ak už tá strana má svoje ideové ciele, svoj program a svoje presvedčenie, tak nech obsadí tú 150-ku ľuďmi, ktorí tieto veci spĺňajú. Nech namiešajú zmes osobností a nech ponúknu voličovi, aby tieto osobnosti zoskupil do poradia, ktoré určí vstúpenie do tejto snemovne.
A práve preto úplne z presvedčenia, ktoré cítim, že nie je postavené na nejakom odhade, ale na hlbokom uverení v to, že volič má takéto právo a že by sme mu mali veriť, prednesiem tento pozmeňujúci návrh pánov poslancov Matoviča, Kadúca, Jurinovej, Hubu, Vašečku, Fecka a Mičovského k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 65 ods. 5 a v § 92 ods. 5 druhá veta znie: "Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto platnú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal viac prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu."
2. V čl. I v § 68 ods. 1 druhá veta znie: "Ak však boli na hlasovacom lístku uplatnené prednostné hlasy, nastupuje ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov."
Odôvodnenie, ktoré na tomto návrhu nasleduje, som v podstate už vlastne vyjadril svojimi slovami dopredu, takže tento pozmeňovací návrh dávam ako poslednú variantu, ak teda má byť snemovňa aj priestorom, kde sa hľadá kompromis, tak povedzme si dopredu, že tento pozmeňujúci návrh nech neprejde, ktorý som predniesol. Budiž. Ale potom sa dohodnime, že nech prejde aspoň pokles z troch na dva, tak ako to povedal pán poslanec Kadúc, ako on navrhol. Pretože predsi len, ak povieme, že nie, že my chceme mať svoje 3 %, pretože nám nebudú tu rozhodovať obrazovky televízne a nejaké popularizačné tendencie, že dávame krásne tváre a ľudí, ktorí si získajú hlasy bez zásluhy, tak to sa domnievam, že to nebude dobrý prístup, že by sme takto mali voličovi takýto odkaz vyslať. Vyšlime mu aspoň ten, že predsi jeho preferenčné hlasy pripúšťame vo väčšej miere v budúcnosti, ako sme boli ochotní takýto prístup uplatňovať doposiaľ.
Ďalšie dva pozmeňujúce návrhy prednesiem spolu s pánom Kadúcom, teda v zastúpení. Bola to jeho aktivita, ja sa k nej pridávam a využívam svoju možnosť vystúpiť pred vami s tým, aby som tieto návrhy predniesol.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 45, § 76, § 100, § 119, § 170 a 203 znie: "Zapisovateľa okresnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva štátna komisia. Návrh podáva predseda štátnej komisie po prerokovaní s prednostom okresného úradu."
2. V čl. I § 138 znie: "Zapisovateľa obvodnej volebnej komisie vymenúva, odvoláva štátna komisia. Návrh podáva predseda štátnej komisie po prerokovaní s predsedom samosprávneho kraja."
K tomu len toľko, že sa tu vlastne komisii, ktorá podľa všetkého teda bude schválená na rokovaní o tomto zákone, prisudzuje táto nová kompetencia.
Tretí pozmeňujúci návrh poslanca Miroslava Kadúca, Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa dopĺňa takto:
V čl. I § 13 odsek 1 znie:
"(1) Zriaďuje sa Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len "štátna komisia") ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí (ďalej len "politická strana"), riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb. Štátna komisia má štrnásť členov. Osem členov delegujú do štátnej komisie politickej strany, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, a dvoch členov delegujú politické strany, ktoré v ostatných voľbách získali najviac platných hlasov z politických strán, ktoré získali menej ako 5 % celkového počtu odovzdaných platných hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Politické strany majú zastúpenie úmerne podľa počtu získaných poslaneckých mandátov a strany, ktoré získali v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky menej ako 5 % z celkového počtu platných hlasov po jednom členovi. Počet členov štátnej komisie delegovaných politickými stranami, ktoré vytvorili vládu, sa musí rovnať počtu členov štátnej komisie delegovaných ostatnými politickými stranami zastúpenými v Národnej rade Slovenskej republiky. Táto rovnosť musí byť zachovaná počas celého funkčného obdobia štátnej komisie. Po jednom členovi štátnej komisie deleguje predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu."
Takže podstata je zrejmá z prečítaného textu. Navrhuje sa, aby nielen tie strany, ktoré sa dostali do parlamentu, ale tie, ktoré skončili aj v istom rozsahu pod touto hranicou, mali možnosť byť tými kontrolnými okami pri dozeraní nad financovaním politických strán a nad voľbami. Je to z núdze cnosť, keďže sa očakáva, že táto komisia bude v zmysle spoločnej správy schválená, takže je to vylepšenie jej činnosti.
V zásade však platí to, čo som si dovolil povedať mimo tohto pozmeňujúceho návrhu v úvode svojho vystúpenia, že som presvedčený, že politické strany nemajú právo kontrolovať samy seba a že nám treba hľadať model, ktorý zabezpečí, aby nad politikmi a ich úmyslami byť úspešný a získať na to peniaze aj cestami, ktoré nie sú kóšer, dozeral niekto iný ako samotní politici.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, no už len na konto tej debaty. Treba vždycky asi ctiť fakty. No je pravda, v tejto chvíli musím potvrdiť, že tie prerezávky jednoznačne sú. Prerezávka je čosi, čo nespôsobuje žiadnu produkciu hmoty, ktorá by mohla byť predmetom nejakých komerčných záujmov. Naopak, skôr lesníci to ponúkajú, že je to možné vyťahať ako haluzinu a spotrebovať ako palivo. Väčšinou o to nie je záujem. Takže v tomto prípade to ustúpenie od súhlasu na ťažbu má logiku a musím podporiť v tomto ohľade kolegu Cicoňa, ktorý to predniesol.
Chcem ešte doplniť tie pozmeňujúce návrhy, dva, iba o to, že prosím pána spravodajcu, aby v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predniesol ja ako prvý, bol na osobitné hlasovanie vyňatý bod 2 a bod 19. A druhá prosba je k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fecko. Už povedal, takže teda oficiálne bod č. 6, šestka na osobitné hlasovanie.
A ja by som na konto diskusie, ktorá tu bola ohľadom lesov, už si nevyberal nič iné, len sa vrátim k tomu, čo bolo predmetom kritiky zo strany kolegu Kuffu a kolegu Muránskeho. Nie sú tu prítomní, ale zareagujem. Nevenovali sa tej veci, ktorú som považoval za dôležitú, ale samozrejme každý má právo si vybrať. Venovali sa tým konfiškáciám štvorkoliek, ako taký zásah do vlastníckych práv a s istým pobúrením tu vyjadrili svoj nesúhlas, že by s niečím takým bolo možné uvažovať. Považujú to za absurdné. No ja chcem povedať príklad lesníkov, ktorí sú na tom samom spodku v riadiacej hierarchii. Pán minister je na vrchole pyramídy a postupne to klesá cez tých všetkých správcov, riaditeľov, technikov a na spodku je ten lesník, ktorý má tisíc povinností a ktorý neraz, a verte, že hovorím z praxe, chytil tých ľudí, ktorí porušujú predpisy a behajú na tých štvorkolkách po lesoch a ktorí potom, keď sa snažili zasiahnuť a zjednať poriadok, aby zákon platil, aby takýto priestupok bol potrestaný, tak sa im dostane takej informácie: daj pokoj, veď vieš koho sú to deti. A potom, keď nedá pokoj, stane sa, že okná na jeho horárni sú rozbité a pneumatiky porezané. A ten lesník sa spytuje: tak vlastne mne sa oplatí pracovať podľa zákona a slúžiť tak, ako mi to ukladá povinnosť? Verte tomu, že to nie je otázka siahnutia na vlastnícke práva kohosi s tou štvorkolkou. To by bola len dôležitá vec, aby sme mu pomohli ujať sa a vykonávať svoje práva tak, aby vedel že má v rukách istú kompetenciu a že za ním stoja jeho nadriadení a že za ním stojí aj zákon.
Vôbec by to nebolo porušenie vlastníckych práv. Bolo by to posilnenie poriadku v tejto krajine. A keď právnici povedali, že niečo také je možné, prečo toľko ľútosti? Azda jazdíte na štvorkolkách, na motorkách po lese? To komu vlastne vadí?
Alebo otázka Štefana, že: a čo s tým? No nedali by sme to pánovi ministrovi pred ministerstvo. Možno by to využili tí pracovníci, ktorí to využiť môžu na prevádzku v lese. Ak tie peniaze nemáme, možno by ten lesník ochrannú službu mohol vykonávať na tej štvorkolke, ktorý by mal na to právo. Takže nebol by to problém. Samozrejme viem, že je to len akademická úvaha. A len mi vadí práve to, že toho lesníka, ktorý sa snaží a ktorého treba podporiť, tak hneď v tejto chvíli povieme: ale veď to by bolo zasiahnutie do jeho práv. Verte tomu, že tých rozbitých okien na obydliach našich horárov, ktorí chceli a chcú vykonávať poriadne svoju robotu, tých hrozieb, ktoré musia vypočuť, spomeniem len jeden príklad. Už je roky dozadu, už ani neviem, za ktorého generálneho riaditeľa to bolo. Pracovníka z útvaru na ochranu ústavných činiteľov prichytil v lese, aj to nahlásil, aj všetko urobil. Generálny riaditeľ to, vtedajší, riešil, aby bolo ticho, aby bol pokoj. No povedzte mi, čo si má potom ten lesník myslieť o tejto krajine? Alebo si myslíte, že ešte niekedy vystúpi a bude rozprávať o tom, že ide konať poriadne svoju službu. Nie, aj on chce mať pokoj. Má rodinu, deti, bojí sa o nich a okná nemieni stále zasklievať na svojej horárni. Takže myslíme na tom aj pri týchto opatreniach. Neľutujme tých, ktorých ľutovať nie je treba, a pomôžme tam, kde práve v našich rukách táto pomoc je možná.
Takže len na to som chcel zareagovať. Všetko ostatné, som rád, že sme diskutovali o tom relatívne podrobne a že sme sa dopracovali k zneniu, ktoré môžem na záver povedať, mne sa páči. To, čo sa dá riešiť v budúcnosti lepšie, sa určite lepšie bude riešiť, ale ten veľký krok, tá malá veta v tomto zákone je veľkým krokom pre budúcnosť nielen lesníctva, ale aj ekologickej čistoty a úspešného spravovanie v tejto krajine. Takže nielen Armstrong, ale aj pán minister sa so svojím štábom pričinil o to, že ten malý krok s veľkým významom sa v tomto zákone urobil, a za to ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ja som to neriešil kvôli tomu, že tam to bolo aj v pôvodnom znení. To znamená, že stále zdroj sanácie týchto nákladov je na envirofonde. Takže dobre, ak si to to upresnil, o to lepšie. Tá podstata, že túto náhradu má v rukách lesný hospodár a nie pracovník životného prostredia, je zachovaná a v tom prípade sme teda úplne v zhode.
A čo sa týka toho vystúpenia pána poslanca Hubu a toho, Peter, ja si myslím, že aj my lesníci by sme mali mať trocha viacej pokory. Vieme, že keď by sme boli úplne presní, tak sa nájdu chyby tu i tam. Možno to vyžaduje pokročiť dopredu a nespomínať stále, kto čo spôsobil, lebo aj my sme nespôsobili len dobré veci. A možno vidieť pokrok v tom, že táto rétorika ochranársko-lesníckeho boja je škodlivá predovšetkým pre lesy a skúsiť sa teda od toho odosobniť a pozrieť sa na to, že mnoho vecí, na ktoré nás aj ochranári upozornili, sa ukázali ako pravdivé. Takže mne sa veľmi žiada opustiť túto pôdu akéhosi bojiska, žabomyšacieho, a najmä poškodzujúceho lesy.
A k tomuto tak ako, že úprimne vyzývam možno aj stadiaľto, z tohto pomerne vysokého postu Národnej rady, aby sme to tak riešili nielen tu, ale hlavne v praxi, v prevádzke. Lebo vďaka tomu tie lesy budú fungovať viac a lepšie. Les nevie naozaj, či ide okolo neho ochranár, lesník alebo občan. Potrebné je, aby sme dokázali urobiť kroky, ktoré budú kroky pre budúcnosť. A toto sú kroky pre minulosť, v ktorej sa už asi toľko nehrabme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja ďakujem za všetky príspevky. Keďže som už rozprával veľa, takže nebudem to už veľmi podrobne komentovať. Jednoznačne si myslím, že to, čo som povedal, si viem obhájiť a môžme o tom rozprávať v kuloároch.
Ten výberkový spôsob je ozaj dôležitý. Súhlasím s pánom poslancom Lebockým, že aj doteraz to bolo možné, ale práve to, že ukazujeme istý vyšší stupeň naliehavosti touto zákonnou normou, to si osobitne cením. A preto tento zákon podporím. To sa mi zdá hodné všetkých tých vecí, ktoré povedzme pani poslankyňa Košútová zmietla ako niečo, čo bolo školenie o pozemkových úpravách. Škoda, pani kolegyňa, ja si myslím, že to nesmerovalo k tomu, že by to bolo školenie o pozemkových úpravách, ale k tomu, že sú tu dôležité momenty v tom zákone, ktoré sú hodné podpory, a sú možno momenty, ktoré budeme riešiť na niektorých ďalších stretnutiach.
Takže ďakujem pekne. Verím, že dnešné rokovanie o tomto zákone a jeho úprava bude na prospech lesníctvu, a to je podstatné. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte v úvode neformálnu poznámku, že vždy som oceňoval veľmi elegantný vkus, ktorým sa obliekate na rokovania, ale dnes oceňujem výnimočne teda tú krásnu farbu, vidím v tom peknú symboliku, že teda aj naša podpredsedníčka Národnej rady ctí tú nádhernú zelenú a takto symbolicky vyjadruje podporu nášmu zákonu. Ja to vážne úprimne myslím a ďakujem, že môžem začať práve takto, možno ľahšie.
A ešte ani, teda najprv dovoľte ešte oslovenie vám všetkým samozrejme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia. Je tu pomerne silná koncentrácia lesníkov. Zo šiestich, ktorých máme v radoch poslaneckých lavíc, tak máme tu štyroch a je tu kopa ďalších ľudí, ktorí nielen formálne cez post poslanca, ale aj svojím doterajším profesionálnym životom vyjadrujú veľmi blízky vzťah k prírode. Takže je to možno dobrý predpoklad na to, aby naše rokovanie bolo úspešné a posunuli sme sa tam, kde sa posunúť týmto zákon chceme.
Ale napriek tomu ešte nezačnem celkom úplne v lese. Ja si dovolím kratučkú takú historickú sentenciu. Na budúci rok máme 200 rokov od bitky pri Waterloo. Nebudem hovoriť detaily. Je všeobecne známa. Ale, viete, sú niektoré slová, niektoré vety, ktoré ozaj menia svet, a jedna z tých viet, ktorá zaznela na tom bojisku, a určite si ju pamätáte z histórie, bola veta toho dôstojníka Cambronneho, ktorý vo chvíli, keď už Francúzi dostali na frak a bolo jasné, že bitka je rozhodnutá, a ten anglický veliteľ im dal možnosť tak džentlmensky, že vzdajte sa, nemá to už význam, bitka je prehratá, a on povedal to slovíčko, ja ho nepreložím, ja francúzštinár nie som, ale to slovíčko znie: merde. A potom aj Viktor Hugo to vyhodnotil ako, že to bolo najkrajšie slovo v histórii Francúzska, aké mohlo byť povedané. Oni sa nevzdali a dnes po 200 rokov sa oceňuje džentlmenskosť a boj, ktorý vtedy viedli. Už zanikli tie hranice a ostala len tá hodnota dobrý úmyslov, odvahy a cti
A už teraz prejdem k zákonu. V tomto zákone sa nachádza veta, úprava, ktorú vložil do toho predkladateľ, ktorá mení svet, ktorá zmení náš slovenský lesnícky svet, ktorá je tak významná. Je to možno netradičné, ja to poviem hneď teraz v úvode, že napriek tomu, že množstvo vecí, ktoré dnes navrhneme a budeme o nich rokovať, aby sa zmenili v tomto zákone o lesoch, nám neprejde pravdepodobne, pretože vieme, že to ťažko prechádza, ale napriek tomu ja sám budem hlasovať za tento zákon, za túto novelu vládnu a podporím ju. Kvôli tejto jedinej vete. A chcem vás poprosiť a vyzvať z tohto miesta, ak sa stotožníte s tým, aby ste urobili rovnako. Určite moje kolegyne a kolegov v klube som už o tom informoval.
No a teraz, aká je to tá veta? Je to veta, ktorá sa dostala do § 18 ods. 1 písm. b), ktorý aj doteraz rozprával o tom, že máme výberkový hospodársky spôsob, ale vládny návrh tam dáva vetu, ktorá sa vám bude zdať jednoduchá, ale ja vysvetlím, že je veľmi významná. Tento výberkový spôsob podľa rozhodnutia ministerstva sa uplatňuje všade tam, kde sú preň vytvorené podmienky, alebo tam, kde je možné takéto podmienky vytvoriť.
A teraz ten samotný výberkový hospodársky spôsob. Prečo má v mojom vystúpení aj v mojom nazeraní na celú túto problematiku taký obrovský význam, že preváži všetky tie negatíva, s ktorými sa možno nevieme popasovať. No pretože táto veta naozaj rozhodne o budúcnosti lesníctva, a tie veci, ktoré nám neprejdú, tie sú možno technického dočasného, závažného charakteru, ale výberkový hospodársky spôsob sme už vlani, keď sme sa náš výbor stretli na výjazdovom rokovaní na Úhornej v lesoch okolo Smolníka na východnom Slovensku, tak sme sa vtedy zhodli pomerne v takom vysokom reprezentatívnom zastúpení. Boli tam predstavitelia prevádzky štátnych lesov, boli tam skutočne autority, ktoré celoživotne pracujú na vývoji lesníctva, profesori, pán profesor Saniga, ho spomeniem, alebo ďalší excelentný znalec pán inžinier Brucháň, ktorý sa celoživotne tomu venuje. Bol tam lesník Alcnauer a jeho nástupca Kovalčík. Boli tam riaditelia, generalita z Bystrice, z Košíc. A tam sme sa dohodli na tom, že takáto veta by tam mala, na základe dvojdňového pobytu vo výberkových lesoch východného Slovenska, že takáto veta by v zákone pasovala. Priznám sa, boli tam dosť skeptické názory niektorých, hlavne prevádzkových pracovníkov. My, poslanci, pán Huba, pani Mezenská, pán Fecko, prítomní, my sme sa na tom zhodli pomerne ľahko, ale istá skepsa bola, že: no dobre to myslíš, ale ty zase utekáš kdesi dopredu, to nepôjde, to takto. A vidíte, uplynul rok, dokonca, by som povedal, rok a deň, neviem, či to ozaj nebolo 13. alebo 12. mája minulého roku, keď sme boli v lesoch Smolníka, a táto veta je zapracovaná do ministerského návrhu.
Ja už som stihol aj poďakovať pánovi riaditeľovi Dóczimu, ktorý pre pána ministra práve obsluhuje túto časť legislatívy ako jeden z jeho riaditeľov na ministerstve. Je to naozaj veta, ktorá ako keby ukončovala vývojový rad lesníctva, 700-ročný rad, ktorý je plný snáh o uvedomelé hospodárenie v lese, plný omylov a zlepšení, plný rozumných zákonných opatrení, ktoré začali kdesi Maximiliánom a jeho lesným poriadkom v 16. storočí, pokračovali Máriou Teréziou zachovaním hôr a "lesú". Končili možno mnohými ďalšími článkami, ktoré nie je potrebné menovať, ale jednoznačne na konci tohto vývojového radu je tento hospodársky spôsob, ktorý dnes má šancu dostať také významné znenie, že sa uplatňuje všade tam, kde je možné uplatňovať alebo kde sa môžu vytvoriť podmienky pre jeho uplatňovanie.
Prečo je to také významné? Pretože to je ten čarovný prútik, ktorý možnože napráva mnohé omyly, ktorých sme sa my, lesníci, dopustili v minulosti. Je to ten čarovný prútik, ktorý dokáže doslova dať cisárovi, čo je cisárove, a Bohu, čo je božie. Ekonómovia budú spokojní. Žiadna menšia hmota sa nevyťaží v našich lesoch, naopak, bude jej rovnako a bude ešte kvalitnejšia. Ekológovia budú spokojní. V tom lese naozaj, ak hovoríme o tom, že chceme hospodáriť, niet citlivejšieho spôsobu, ako je tento výberkový. Aj verejnosť bude spokojná, pretože je to spôsob, ktorý niekedy možno postaví návštevníka lesa pred otázku: a tu sa ťažilo? Áno, tu sa vyťažili tie kubíky, ktoré boli predpísané v programe starostlivosti o lesy. Ani to tam nie je vidno. Jednoducho je to spôsob, ktorý naozaj dokáže zodpovedať mnohé vážne otázky – ekologické, ekonomické, klimatické, spoločenské, ktoré stoja pred nie lesníkmi, to by bolo málo na to, aby sme o tom takto vážne rozprávali, ale pred spoločnosťou, pred našou krajinou. Pred krajinou, ktorá chce využívať všetky hodnoty lesa a ktorá chce zároveň sa poučiť z toho 700-ročného radu, vývojového, opatrení, omylov, rozhodnutí, ktoré nie vždy sa nám vydarili. Pred 100 rokmi sme sadili smrek s predstavou, že je to výborný spôsob, pretože sa nám zdalo, že to je, čo pomôže každému hospodárovi, a vidíte, ako sa príroda s nami vysporiadala kalamitami v Tatrách. To bola lesnícka chyba, to treba priznať. Ale dnes už vieme, že termínové zloženie je oveľa významnejšie, aj stanovištná vernosť je oveľa významnejšia. Budeme napokon o tom rozprávať, pretože jedno z opatrení s týmto trocha je rozpore.
Takže to najdôležitejšie, čo som chcel v úvode povedať a čo rozhodlo o tom, že ja tento zákon podporím, je to, že tento výberkový spôsob dostáva vysoký status a že vlastne to, na čom sa zhodli pracovníci prevádzky, školstva, vedy a výskumu a aj poslanci, takže úžasná jednotnosť v tomto prípade, veľmi potrebná, sa dostáva dnešným rokovaním do legislatívy, ktorá rozhoduje o hospodárení v lesoch. Takže ja za to chcem úprimne poďakovať. Považujem to za veľmi nádejný krok a vlastne dôkaz toho, že sa dá pracovať. Viete, na tom výbore sme sa nevedeli zhodnúť. Však tu pán predseda lesníckej komisie, pán poslanec Lebocký vie, koľkokrát som navrhoval: poďme, urobme to! Nejako veľa je tých povinností. Ja som si vedomý toho, že nie je možné zakaždým všetko zvrátiť, tak ako si ktosi z nás predstaví, ale výsledok je dôležitý. Dostavil sa, fajn.
A ešte posledná poznámka k výberkovým lesom. Mňa v škole učili, že to je taká výnimočnosť, ktorá sa dá uplatňovať na 2 % územia slovenských lesov. Po tomto si po nejakom desaťročí, po dvoch som povedal, že aj viacej, aj dvadsať. A dneska, keď sa rozprávame s odborníkmi, ktorí sa tomu venujú a ktorí poznajú slovenské lesy a terény a to, čo ponúka kvalita pôvodného drevinového zastúpenia alebo to, čo je možné zmeniť v tomto zastúpení, hovoria, že možno 60 - 70. A ja stále hovorím, aj pánovi ministrovi som to raz povedal, keď mi tak zodpovedal, že ale to sa všade nedá, všade nie, ale nestanovujme percentá. Stanovme potrebu všade tam, kde sa to dá, tam to urobme. Pozerajme sa na to pozitívne. A to sa týmto zákonom ide udiať a ja nemôžem nepoďakovať takým bojovníkom, ako je Laco Alsnáber, lesník zo Smolníka, ktorý 30 rokov bojoval za to, a bol kedysi sám a dneska má obrovskú radu podporovateľov v lesníckej prevádzke a praxi, ktorí bojujú na základe možno takej nádhernej aktivity spoločnej, ako je Pro Silva, aby tieto prirodzené postupy, ktoré naozaj uspokojujú všetky spoločenské potreby ideálnym spôsobom, aby ich mohli uplatňovať aj vďaka tomuto zákonu a aby možno aj kapitáni lesníctva, ktorí niekedy sú príliš zahľadení na to, že predsi len máme hospodárske výsledky, čo tam nejaké storočie 21., mňa bude minister hodnotiť za to, ako skončím uzávierku hospodárenia v tomto roku a v budúcom roku, aby aj oni cítili tento tlak, že toto nie je záujem nejakých pozitívnych fanatikov, ktorí vidia dopredu, ktorí vidia za roh, ktorí chcú, aby v lesníctve sa uplatňovali takéto spôsoby. Ale že to už aj v sieni zákonnosti zaznelo, že takéto niečo je odsúhlasené ako zákonná úprava. Takže veľmi dôležité, veľmi nádejné, veľmi potrebné a hodné poďakovania.
Poďme ďalej. Prejdem ku kalamite. Kalamita je už menej elegantná téma, ale vieme, že kalamita je súčasťou prírodných cyklov a sa im nikdy nedá zabrániť. Otázka je len tá, aby sme mali len kalamitu prírodnú, ktorá vždy v istých cykloch prichádza, aj keď v tých výberkových lesoch bude spôsobovať oveľa menšie dôsledky ako v tých, ktoré, v ktorých sa hospodári inakšie, tak v tom je možno tiež tá krása. Ale aby sme nerobili tú kalamitu, ktorú spôsobuje človek. Ja viem, budú na to vystúpenia, ja som o tom už rozprával, ale pravda je pravdou. Mnohokrát aj človek spôsobuje kalamitu. Ja to nazývam "prekliatie bielej farby". Totižto bielou farbou sa vyznačujú kalamitné porasty, ich vyťaženie. Teda k náhodnej ťažbe. Je veľmi dôležité, aby sme podporili všetkých čestných hospodárov lesných, ktorí ozaj ctia zákony prírodné a potom aj tie naše ľudské, ale aby sme zároveň odradili tých, ktorí pod tlakom istých zištných dôvodov vedia vyrobiť kalamitu aj pre potreby takpovediac svojho presného majetku, ktorý spravujú.
Tu je potrebné, aby sme v zákone urobili úpravu, a to takú, aby kalamita sa hlásila, každá, na úrad štátnej správy, na úseku lesného hospodárstva. A to preto, že doterajšie znenie uvažuje, že len tam, kde je kalamita sústredená na väčšej ploche, ako je pol hektára alebo vo väčšom rozsahu, ako je 20 percent zo zásoby porastu, je potrebné takúto kalamitu hlásiť. Nezhodli sme sa na výbore na tom, ale aj tak to musím povedať, že je to dôležité, pretože ak rozprávame, ja ten príklad zopakujem aj tu, ak rozprávame o jednej jednotke priestorového rozdelenia lesa, kde máme zásoby 400 povedzme kubíkov na hektár a ten porast má 10 hektárov, má tam 4 tisíc kubíkov, 20 percent, to je pätina, to je 800 kubíkov. Do 800 kubíkov podľa dnešného znenia zákona hospodár môže streknúť bielu farbu, seknúť a nič nehlásiť. Viete, čo je to 800 kubíkov v jednom dielci na Slovensku, ktorých je tisícky a tisícky? Osemsto kubíkov, keď by sme len tak povedali, že tržby z jedného by sme tak jemne dali na 50 - 60 eur za kubík. Ideme, viete, to pokušenie je veľké, a ja skláňam sa pred všetkými, ktorí takémuto pokušeniu odolajú, ktorí odolajú aj možno niekedy tlaku lesomajiteľa, ktorý má svoje krátkodobé predstavy a ciele. No ale prečo by sme my v zákone nemali vytvoriť povinnosť, aby tí, čo takému pokušeniu nevedia odolať, aby boli kontrolovaní tým, že musia hlásiť aj kalamitu, ktorá je menšia, ako je tento limit. To znamená, každú.
Druhá vec, ale to spoločná správa vyriešila, a to tiež chcem oceniť, je môj návrh, náš spoločný návrh, ktorý ešte tu zaznie, aby sa vytvorila časová medzera medzi nahlásením kalamity a začiatkom jej spracovania. Doteraz je to totižto tak, že hospodár nahlási kalamitu a okamžite môže rúbať, aj teda tú, čo je nahlásitelná podľa dnešného znenia zákona, teda na tých 20 percent alebo nad pol hektára. Oceňujem, že na tomto sme sa na výbore zhodli. Opäť je to teda dôvod na to, aby sme poukázali na konštruktívnosť práce, aj v našom výbore občas sa takéto niečo podarí. Pamätám si na slová pána poslanca Záhumenského, ktorému sa to pozdávalo, a dnes je to súčasťou znenia spoločnej správy, kde teda máme potvrdené, že tento paragraf, ktorý o tom pojednáva, je doplnený s tým, že 72-hodinová ochranná lehota medzi zistením a nahlásením kalamity a možnosťou začatia a jej spracovania v zákone je. Musím aj za to poďakovať, pretože opäť ja som si to nevymyslel tu sám pre seba, to je reakcia z prevádzky. Toto je veľmi potrebné, takže stojí za to, aby sme si povedali, že takýto moment je hodný ocenenia, že sa to do zákona dostalo.
Ale ak na jednej strane kolegovia vo výbore súhlasili s tým, že tam tých 72 hodín treba, lebo... Prečo treba? Lebo existuje nebezpečenstvo, že niekto začne rúbať rýchlejšie, ako mu to niekto stihne skontrolovať, tak potom je dosť ťažko porozumieť tomu, že prečo nebolo možné aj tú prvú časť nášho spoločného návrhu, ktorá hovorí o tej potrebe hlásiť každú, všetku kalamitu, zapracovať. Je to istá schizofrénia. Uznali nám naši oponenti, že áno, vďaka, zhodli sme na tam, prijali návrh, ale to bol iba "b" krok, hlásenie kalamity. Ale dobre, aj čiastkové úspechy sú úspechy, veď život nekončí. Aj včera sa tu viackrát zdôraznilo, že novelizácia zákonov je ich osudom, ale na druhej strane možno by bolo dobré, keby sme ich neotvárali pričasto, pretože to predsi len nesvedčí o vysokej kvalite alebo požadovanej kvalite.
Dobre. Ďalšiu poznámku, ktorú mám pripravenú, je poznámka, ktorá nadväzuje na rokovanie, ktoré bolo už predvlani vo Zvolene. Veľmi významné rokovanie, kde sa stretol pán minister pôdohospodárstva s pánom ministrom životného prostredia, lesnícka obec, vedecká obec lesnícka, školstvo, a kde sa konštatovalo, že je potrebné odstrániť dlhodobý nesúlad medzi ochranárskymi zákonmi a lesníckymi zákonmi, dvojkoľajnosť, ktorá je na škodu. Zaznelo to tam veľakrát z úst významných predstaviteľov slovenského lesníctva, aj z úst pána ministra. Bolo to 7. septembra predvlani a ja musím konštatovať, že táto ambícia, ktorá tam zaznela, že teda tá dvojkoľajnosť sa ide odstrániť, sa nepodarilo ju naplniť tak, ako to vtedy nádejné slová vysokých predstaviteľov nám predložili, ako to z nich zaznievalo.
A poviem konkrétny príklad a tú postupnosť. Že opäť je tu postupnosť, ale je nedostatočná. O čo ide? O to, že vieme, koľko problémov, koľko spoločenských debát a koľko aj vážnych dôsledkov spôsobilo to, že ak orgány životného prostredia nedali súhlas na to, aby bolo možné zasahovať v ochranných pásmach prírodných rezervácií, ktoré sú chránené 5. stupňom, že proste bolo potrebné nekonať, tak to spôsobilo obrovské škody na okolitých hospodárskych porastoch, ktoré boli hlavne podkôrným hmyzom zasiahnuté. Totižto doterajšie znenie ešte predtým, ako to navrhuje teraz vládny návrh, hovorilo o tom, že v tých ochranných pásmach je potrebné urobiť opatrenia, ktoré vykoná orgán životného prostredia. No ukázalo sa to ako nedostatočné. Orgán životného prostredia rozhodol, že sa to, že nedáva súhlas, že sa tam nič robiť nebude, nedal tam žiadny moment, ktorý by rozhodoval o tom, že sa nejaké nápravné opatrenia urobia. Preto teraz vláda navrhuje čosi, čo je zlepšením, ale nedostatočným. Oni navrhujú, že v takomto prípade, ak takéto dôsledky pre porasty okolo rezervácií budú atakované podkôrným hmyzom, takže takéto opatrenia urobí lesný hospodár, to znamená, už lesník, už nie orgán životného prostredia, ale so súhlasom orgánov životného prostredia. Takže je to taký polkrok, vykročili sme dopredu, ale otázka znie: no a ten súhlas, keď orgán životného prostredia, keď doteraz mal za to, že sa do toho zasahovať nemá, a teraz opäť bude mať v rukách to schválenie takéhoto postupu, no ak to neschváli, tak sme zase tam, kde sme sa dostali už v minulosti, k vážnym dôsledkom pre slovenské lesy, všeobecne poňaté, a je to isté zacyklenie, ktoré nemôže byť považované zase za dostatočné riešenie.
A preto navrhujeme, a to by sme teda prosili, aby to bolo prerokované, aby sa v takomto prípade lesný hospodár rozhodol, že je potrebné takéto kroky urobiť, a aby mu to neschvaľoval orgán životného prostredia, tak ako to navrhuje ministerstvo, ale aby to schvaľoval štátny orgán na úseku lesného hospodárstva. Proste aby to schvaľovali tí, ktorí jednoducho v tomto vidia nebezpečenstvo. Ja dosť často aj tu som počúval, a viete, že to nie je môj štýl, aj s tým nesúhlasím, a je to teda ale rozšírené aj medzi verejnosťou, tie prestrelky, tie, že my, lesníci, to vieme a vy, ochranári, nám do toho kafrete, a zase naopak, to je práve to, čo vadí, a to aj tým vzťahom a vadí to aj lesom. No tak toto je riešenie, ktoré hovorím tu verejne, je nás tu šesť lesníkov, a ja naozaj teraz sa neobrátim na nich ako na kolegov, ktorí sú kolegovia z parlamentných lavíc, ale ako na kolegov, ktorí sú kolegovia-lesníci. No ak takéto znenie nepodporia, aby lesník mal možnosť takéto opatrenia urobiť sám, tak potom všetky slzy, ktoré boli vyliate na bojisku ochranársko-lesníckom, boli slzami krokodílymi. To potom by jednoducho nebolo v poriadku, lebo toto je vyslovene znenie, ktoré dáva v prípade, že životné prostredie povie, nič, nerobí sa, my povieme, že dobre, päťka nech je chránená, nič lepšie ako dokonalosť prírody, ktorá si pomôže, sama sebe, neexistuje. S tým, pred tým sa treba pokorne pokloniť, ale tie úniky z tohto chráneného prostredia jednoducho existujú. A v takom prípade lesný hospodár má povinnosť a právo do týchto únikov zasiahnuť, urobiť opatrenia a nemať dôvod čakať na to, že či mu to zase tí, čo boli za to, aby sa v tej päťke nehospodárilo, či mu to schvália. Proste aby sme jednoducho mali reálne riešenia, ktoré nie sú riešeniami, o ktorých dopredu vieme, že nebudú funkčné.
Ideme na ďalšiu poznámku. Teda toto je to, čo, lebo bolo by veľmi ešte veľa možno vecí pospomínať v súvislosti s tým, aby boli zladené tie zákony, ochranársky a lesnícky. Ale toto je vec, ktorú, ak máme dnes na stole lesný zákon, ak chceme s ochranármi vychádzať korektne, ak chceme, aby to jednoducho fungovalo, toto je vec, ktorú by som navrhoval, aby sme jednoznačne považovali za vysoko potrebnú.
Ideme na odborného lesného hospodára. Inštitút odborného lesného hospodára je inštitút potrebný, správny. A dnes to funguje tak, že každý lesomajiteľ, štátny aj neštátny, musí spravovať svoje vlastníctvo, svoj lesný majetok prostredníctvom odborného lesného hospodára. Je to nanajvýš právny krok, nie je to žiadne obmedzenie vlastníckych práv, to je len potvrdenie toho, čo tu často hovoríme a čo je absolútna pravda, že lesy sú príliš významnou hodnotou na našej pôde, na to, aby mohol majiteľ týchto lesov o nich rozhodovať svojvoľne. Musí byť proste podriadený inštitútu odborného lesného hospodára, ktorý vie povedať majiteľovi čo áno a čo nie. Ale život má svoje zákutia, krásy aj škaredé komôrky. A jedna z tých škaredých je tá, že predsa len ten lesomajiteľ, on má také tendencie, že no predsi len pre mňa krátkodobý cieľ môže byť niekedy ako lesomajiteľa významnejší ako ten vzdialený dlhodobý, celospoločenský. A ten hospodár je totižto platený týmto lesomajiteľom, on síce má skúšky štátne, on podlieha štátnemu dozoru, ale viete, pán Boh vysoko, dozor ďaleko, a on musí v tom lese s tým lesomajiteľom denne žiť. Nuž, môže sa stať, že lesomajiteľ bude mať návrh, že by tie krátkodobé ciele, tie ciele, ktoré možno nebudú celkom správne, boli uprednostnené, a aby na tie dlhodobé celospoločenské až tak veľmi ten hospodár nepodliehal, neprihliadal.
No a ten hospodár si povie: nuž, koho chlieb jem, toho pieseň možno mám zaspievať. Ja to zjednodušujem, určite to nie je v mnohých prípadoch tak, ale v niektorých to tak je, a preto si myslím, že je potrebné, a tak to aj s kolegami predložíme v pozmeňovacom návrhu, že je potrebné, aby takýto hospodár nebol platený lesomajiteľom, ale uznajúc jeho obrovský význam pre čistotu správy našich lesov, je veľmi rozumné zvážiť, že by ho platil štát. A že ten štát ho ustanoví, je to proste vlastne zástupca štátu. A v takomto prípade by sme sa určite mohli dopredu domnievať, že akékoľvek snahy o preferovanie krátkodobých cieľov sú dosť vylúčené. Viete, môže sa stať, že ten, zoberte si príklad, nie sú všetky lesné majetky prosperujúce, sú také, kde ozaj je len veľa povinností a žiadne ťažby, veľa nákladov. No a ten majiteľ chce zaplatiť toho hospodára, ale nemá z čoho. Lebo však, tak budú sa skladať? No nebudú sa skladať na to. Tak mu povie: tak si dačo prirúb. No tak, viete, ale takých majetkov je veľa. Ale my máme celospoločenský záujem, že všetky lesy sa musia spravovať riadne, nielen tie prosperujúce.
A teraz možno príde odpoveď: no, dobre, zase tu vymýšľaš niečo, čo zaťaží štátny rozpočet. Vôbec nie, to je vo svete vymyslené. A preto to aj takto navrhneme aj u nás, aby sa vytvoril fond, ktorý sa vytvorí z každého kubíka vyťaženého dreva v našich lesoch. To znamená, aby ten fond vytvárali tí, ktorí majú ťažbu a o ktorých sa teda dá oprávnene predpokladať, že majú istý profit z lesa, a aby sa z takéhoto fondu ťažbového prerozdelil plat odborných lesných hospodárov. Úplne zúbky do seba zapadli, funguje to. Štát dosiahne to, že bude mať hospodárov vyslovene na svojej strane, že ich budú platiť naďalej vlastne lesomajitelia, ale týmto spôsobom, ktorý bude aj z pohľadu lesomajiteľa oveľa, oveľa spravodlivejší. Tí bohatší budú musieť dačo z toho svojho bohatstva pustiť, možno viac ako doteraz, a tí chudobnejší menej. A ak hovoríme o celospoločenskom význame lesov, tak sa určite pri takomto pohľade na plácu a prácu odborného lesného hospodára môžeme pozrieť s porozumením.
Je tu ešte dôležitá jedna vec, a to, že tento fond tiež po vzore lesníckych krajín, ktoré už toto riešili, by sa nepoužil len na samotné platenie odborného lesného hospodára, ale je možné uvažovať, že by sa použil aj na to, čo je dnes veľkým problémom a čo aj pán spravodajca tu vo svojom pozmeňujúcom návrhu do istej miery na to upozornil a čo naozaj sa na tom zhodneme všetci lesníci, že tvorba programov starostlivosti o les je vážne ohrozená. Nie sú na ňu peniaze. Pri všetkých našich krásnych úmysloch my sme zišli tak nízko s platbami za programy starostlivosti o les, že dnes dochádza k skúsenostiam, že mnohí, ktorí mali vysúťažené v rámci verejného obstarávania dodávku týchto plánov, odskakujú od ich vypracovania, keď zistia, koľko im náš štát za to môže zaplatiť. Jednoducho nedá sa zísť z 12 eur za hektár na 6 a urobiť rovnako dobrý plán. Statočný taxátor povie, že to teda za tie peniaze robiť nejde. A ten možno menej statočný povie, no tak to urobí, ale, viete, ten plán bude slúžiť len na to, aby sme mali papier, a nie na to, aby sme mali dobre vypracovaný plán. Takže s odvolaním sa na stáročnú históriu lesníctva a mnoho desaťročnú históriu tak špičkovej taxácie, ako majú slovenskí lesníci, ktorú nám svet závidel, je potrebné, aby sme sa zamysleli nad tým, že možno keď nie inak, vieme, že sú s tým veľké problémy, aj s pánom Lebockým sme sa na výbore na tom zhodli a spoločne sme apelovali, že je potrebné hľadať riešenia, aby taxácia dostala svoje peniaze, aby sme tie peniaze možno aj takýmto spôsobom cez tento fond, ktorý bude sa vytvárať odvodom z ťažby, zabezpečili. Opäť by to bolo svojím spôsobom spravodlivé a potrebné. Naozaj sme boli v tomto špička. Dosiahli takí ľudia, ako lesník Hatiar, obrovské výsledky a my teraz deštruovať tento spôsob nemáme právo. Je to niečo, čím by sme veľmi vážne poškodili svoju kvalitu. My sme dobrí. Totižto lesníci slovenskí sú v mnohom pred Európou. A toto je jedna z tých vecí. Pamätám si, keď nás prišli v 90. roku školiť Švajčiari o tom, ako treba hospodáriť v lese. Švajčiari. Štefan, ty často spomínaš Švajčiarsko, krásna krajina. Prvý večer nás školili, potom sme im vysvetlili, ako je u nás taxácia, a na druhý deň povedali: jaj, zistili sme, čo vy to tu máte, musíme pokorne priznať, že nie my vás budeme školiť, ale my sa ideme od vás učiť ako plánovať práce v lese, ako ich vykonávať. Takže toto treba vidieť, že my chceme uchovať vysokú kvalitu slovenského lesníctva. A opäť hovorím, nie pre lesníkov, ale pre túto krajinu, pre jej zdravie, pre jej život, pre rozvoj tejto krajiny. Je to absolútne nespochybniteľné. A preto tieto návrhy nemajú žiadny politický podtón. Ja som lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom, a vôbec nemienim ostať politikom do smrti, ale chcem, aby moje pôsobenie tu malo zmysel. A toto, v tomto zmysel vidím.
Takže poďme ešte na ďalšie niektoré poznámky, ktoré budú sa postupne možno dostávať až už k záveru. Nebudem rozprávať o všetkých detailoch, lebo som ocenil ten úvod, ktorý sa mi zdá nadovšetko.
Zásady správy lesného majetku, tu mám poznámku. No je určite potrebné, aby sme všetky posuny so štátnym lesným majetkom, ide o štátny lesný majetok, robili tak, aby sa akékoľvek predaje, zámeny, prenájmy robili so súhlasom vlády Slovenskej republiky. Máme tu súčasného pána ministra, máme tu bývalého pána ministra, ja nebudem ani osobný, ja viem, že máte, páni ministri a exministri, veľa starosti a niektoré veci jednoducho človek nedotiahne do konca. Ale dobre vieme, že máloktorá výmena, zámena bola urobená úplne eticky v poriadku a čisto. Možno, že keby sme chceli byť veľkorysí, povieme, že kadečo je medzi nebom a zemou, dobre. Chcem poprosiť aby sme do budúcnosti zákonným spôsobom uložili vláde Slovenskej republiky, aby bola povinná všetky takéto zámeny, výmeny, predaje odsúhlasiť. Zodpovedá to aj tomu, čo vlastne tu bolo navrhnuté ministrom životného prostredia, že vyhlasovanie národných rezervácií a chránených území schvaľuje vláda, tak nech si vláda pribalí ešte aj túto povinnosť. Ja budem veľmi rád, keď jednotliví ministri, ktorí budú prichádzať na tento post, budú mať nad sebou aj takúto ochrannú poistku, že tá vláda sa musí s tým stotožniť.
Už som spomenul kalamitu, že bola zavinená aj tým lesníckym učením sa na vlastných chybách, som spomenul ten smrek pred 100 rokmi a jeho neodôvodnené vnášanie tam, kde nepatril. No chcem poprosiť, aby sme z § 20, kde sa navrhuje vládnym návrhom vylúčiť zabezpečenie lesného porastu, kde sa hovorí o tom, že čo je to zabezpečený lesný porast, aby sme týchto pár slovíčok, tých pár viet vrátili do zákona, pretože práve to je zdôraznenie toho, že tam musia byť aj stanovištne vhodné lesné dreviny. Viete, ak na jednej strane sme sa dopustili takej chyby, že sme nevedeli stanovištne vhodné dreviny dať tam, kde majú byť, na základe tých všetkých múdrych škôl, ktoré jednoducho lesníci poznajú a ktoré hovoria o tom, čo je stanovištne vhodná drevina a čo nie, aby sme teda týchto pár viet na konto toho učenia sa na vlastných chybách tam vrátili. Je tam síce nejaké vysvetlenie, že to je rozpracované niekde inde podrobnejšie. Zákony sú pre ľudí, čítajú ich ľudia, majú aj svoj výchovný význam, nielen sankčný a donucovací. Nuž, nechajme tam tých pár jasných faktov, ktoré hovoria o tom, ktorý porast je zabezpečený. Prečo to z tadiaľ vypúšťať?
Poďme ešte k obľúbenej téme kolegov z SDKÚ, ale myslím, že to tu viackrát zaznievalo, z hľadiska toho, že čo nám môže jazdiť po lesoch, aké bicykle a aké koníky. Bez toho, aby som sa snažil im nejako byť veľmi ústretový, myslím si, že tento moment, už sa to tu neraz spomenulo, skutočne je dostatočný na to, aby sme ho videli kriticky a aby sme neboli v tomto prípade zbytočne striktní, keď vieme, že to aj tak nie je vykonateľné, aby sme nenútili cyklistu, ktorý dôjde na koniec štvormetrovej cesty a tá cesta už bude iba dvojmetrová a už bude iba chodníčkom, aby sme mu v tej chvíli nepovedali, ale ty už tam ďalej nesmieš. On sa nebude trepať pomedzi raždie a pomedzi nejaké nezjazdné terény. Ale keď hovoríme, že len po štvormetrových priesekoch, respektíve len po lesných cestách, je to proste neudržateľné.
Ale hovorím o tom len kvôli tomu, že navrhujeme niečo oveľa dôležitejšie, keď sa bavíme o jazde po lesoch, aby tie smradľavé štvorkolky, smradľavé motocykle, smradľavé snehové skútre, ktoré pokazia každú bežeckú stopu v zime, aby tie nám nejazdili. Keď na jednej strane nás trápia koníky a bicykle, čo teda vidím ako absolútny čistý spôsob relaxu v lese, kde teda vôbec musíme sa zhodnúť na tom, že les je predsi, má veľkú funkciu aj z hľadiska duševnej hygieny národa, no prečo by sme túto duševnú hygienu národa mali kaziť tým smradom z tých štvorkoliek?! Kto z vás nezažil, že niekto drzo prebehne v prilbe, zablatený, číslo nemá okolo?
A viete, poviem vám, keď lesníci aj takého človeka vypátrajú, zistí sa, že to je nejaký synáčik nejakého "náboba" a treba to všetko dať na bok. Preto opäť je tu návrh, preto o tom rozprávam, aby takýto smradľavý prostriedok, ktorý nám jazdí po lesoch a ktorý znepríjemňuje využívanie jeho funkcií, aby bol považovaný za konfiškát. Právnici najskôr hovorili, že nie, ale dá sa to. Ak ho proste čapneme a bude tam žiadna len pokuta, priestupok, ale sankcia za tento priestupok je aj prepadnutie majetku, s ktorým sa tento priestupok spáchal. Má niekto problém s tým, že by sme sa nevedeli pozrieť na týchto beťárov takýmto spôsobom? Verím, že všetci, čo chodíte do lesa, ste to už neraz zažili. A mňa to nesmierne rozčuľuje. Takže koníka, bicykle na jednej strane úsmevný problém, ale štvorkolky po našich lesoch, čo teda skutočne rušia nielen návštevníkov, ale predovšetkým kazia prostredie, vyrušujú lesnú zver, tak tie tam ozaj nemajú čo robiť. Takže by som prosil, aby sme sa pozreli na to aj v tejto súvzťažnosti.
Bude reč v pozmeňováku aj o kultúrnych pamiatkach. Ja som to už neraz spomenul, že lesníctvo je veľmi mnohotvárna činnosť s krásnou históriou a v tejto histórii 700-ročnej je obrovské množstvo pamiatok. Nuž zaväzujeme a navrhujeme v tomto zákone, aby jedna z vecí, ktorá tiež je súčasťou lesníctva, bola aj starostlivosť o lesnícke pamiatky a kultúrne hodnoty. Je ich obrovské množstvo. Máme v tom, opäť sme v tom dobrí. Také krajiny ako Nemecko, veľmi vyspelá lesnícka krajina, ale aj priatelia z Čiech sa spytujú: a to kedy ste vymysleli tento systém? Ako to máte dobre ošetrené, napríklad významné lesnícke miesta, ich klasifikácia, ich vyhlasovanie, ich ochrana. Naozaj to funguje. Musím poďakovať predovšetkým, lebo štát má na to väčšie prostriedky a to je jeho povinnosť, že aj Lesy Slovenskej republiky ukážkovým spôsobom sa starajú nielen o to, aby les rástol zdravo a plnil svoje funkcie, ale aby hodnoty, ktoré sú s lesom spojené z hľadiska jeho histórie, boli zachované, zveľaďované, aby boli vyznačované ako miesta, na ktorých sa treba zastaviť. Viete, my na Slovensku máme množstvo krásnych miest, majú hodnotu, len niekedy chýba tabuľka: odboč doľava 20 metrov a nájdeš niečo úžasné. A niekedy stačí tá tabuľka, niekedy treba potom ten významný bod udržiavať. Jednoducho opäť krátke, krátka úvaha o tom, že do zákona sa má dostať, aj do lesníckeho, aj starostlivosť o kultúrne dedičstvo, ktoré nie je len dedičstvom lesníkov.
Veľmi dôležitá poznámka sa bude vzťahovať teraz k inému termínu. Už to nebude tak, ako keď som spomínal, o tej zladenosti ochranárov a lesníkov predvlani vo Zvolene. Ale vlani 17. októbra v Sielnici bola konferencia, opäť zastúpená špičkami slovenského lesníctva, kde sa rozprávalo veľmi podrobne o takých ekosystémových službách, o tom, že lesníci naozaj dávajú svojej krajine veľké hodnoty práve uvedomelým hospodárením v lese, ale že tie hodnoty nie sú správne vyčíslované, ohodnocované, správne pertraktované v spoločnosti. A zhodli sme sa na tom veľmi jasne, že je potrebné s tým niečo urobiť. A práve na to reagujeme aj v našom návrhu, v ktorom teda chceme, aby úplne bezbolestne a veľmi potrebne v zákone o lesoch bola vyjadrená aj potreba oceňovať tie jeho mimoprodukčné funkcie. A "mimoprodukčná funkcia" je samotný terminus technicus absolútne nesprávny, pretože to ani keby nebola produkcia lesa, ani keby to bolo bez zásahu lesníka. Preto tu zavádzame nový pojem, volá sa to "komplexná hodnota lesa" a je to to, čo vyjadruje práve to bohatstvo desiatok a desiatok funkcií lesa, kde tá drevoprodukčná je len jedným malým promile. A keby sme to vyjadrovali práve z hodnoty, z pohľadu finančných hodnôt, tak dnes lesníctvo je v "hádepéčku" niekde 0,3. Ak oceníme skutočné hodnoty lesníctva, tak sa dostaneme na rádovo oveľa vyššie percento. A toto práve tým sledujeme, aby takéto ocenenie bolo v zákone uvažované ako to, čo bude súčasťou programu starostlivosti o lesy, aby špičková inštitúcia Národné lesnícke centrum, ktorá má tieto veci pod svojou kuratelou, takýmto spôsobom uvažovala. A práve to je vec, na ktorej sme sa tiež zhodli, že vlastne, v tej Sielnici to bola dobrá debata, myslím, že aj reakcie tu boli také, že áno, ale že vraj, myslím, že pán spravodajca mi to tak pripomenul, že máme tu aj istú víziu, že od roku 2020 to bude už súčasťou Európskej únie, bude to zapracované do nejakých inštitútov, takže na čo sa s tým ponáhľať. No na to sa s tým ponáhľať, že lesníci, ako som to už dnes spomenul viackrát, slovenskí lesníci naozaj v niektorých oblastiach majú čo doháňať a niektoré veci nerobíme správne. Učíme sa, ale v niektorých sme dobrí. V niektorých naozaj existuje dôvod povedať si, že patríme medzi tých, ktorí sú istou špičkou, a toto je práve to, čo by nás mohlo medzi tou špičkou naďalej udržiavať. Ukázať, že nečakáme do roku 2020, ale že komplexnú hodnotu lesa vieme ponúknuť ako súčasť systémovej práce lesného hospodára pre spoločnosť.
Takže to je poznámka k tomu. A hovoriť podrobne, čo všetko je tá "komplexná hodnota lesa", netrúfam si vás takýmito informáciami zaťažovať. Proste je v tom všetko: je v tom kultúra, je v tom hodnota krajiny, je v tom stratégia, je v tom plánovanie, je v tom posilnenie významu. A je v tom aj pochopenie pre toho hospodára, že vlastne čo spravuje. Že nespravuje 0,3 %, ale že spravuje možno 13 % bohatstva tejto krajiny. Lebo pravda je taká a, verte, k tomu smerujeme, jednoducho význam takých vecí, ako je, však o pitnej vode by sme mohli rozprávať, my sme ešte svedkami toho, že nemala žiadnu cenu, a dnes patrí medzi významom veľké položky.
Dostal som sa tým k záveru, tým, poznámok, ktoré som chcel povedať. Možnože bude dobré, keď pred tým, ako prečítam pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia tie veci, ktoré som zmienil, poviem tú filozofiu, ktorú ja osobne som si pre seba vytvoril a ktorú budem presadzovať vždy ako lesník. Les naozaj nie je bankou, do ktorej sa prichádza, keď máme nedostatok peňazí, zatrasieme lesom a nejaké tie peniažky stadiaľ spadnú. Ono z toho tie peniaze často vypadnú, pretože ťažko sa odčíta na tých pňoch, že čo tam na nich v podstate rástlo. Ale treba zmeniť základný pohľad na to, že lesy nie sú bankou, do ktorej chodíme po peniaze, ani pán minister financií, keď potrebuje sanovať štátny rozpočet, tak nezatrasie lesmi a nedá špeciálny § 6 v zákone o štátnom rozpočte, že Lesy Slovenskej republiky dajú 5 mil. eur odvodu mimoriadneho zo zisku. Alebo chudáci z Uliča, samostatný lesopoľnohospodársky majetok, tí dajú 300 000 eur. To je nepochopenie toho.
Lesy nie sú bankou. Lebo viete, vedeli by o tom aj kolegovia rozprávať, nie 5 miliónov bolo treba zobrať Lesom Slovenskej republiky alebo 300 000 Uliču, ale bolo im treba ešte prispieť, pretože je obrovské množstvo vecí, ktoré nie sú zabezpečené v dostatočnom rozsahu. Ale dobre, na prispievanie nie je asi teraz priestor, takže aspoň nebrať.
A keď nie bankou, čím sú vlastne lesy, ak by sme chceli ostať v kategórii finančných inštitúcií? No sú poisťovňou. Poisťovňou voči tomu, aby sme sa nedostali do života v krajine, ktorá nemá pitnú vodu, ktorá nemá čistý vzduch, ktorá nemá zabezpečenú ochranu pôdy. Takže nie banka, ale poisťovňa. To je možno modernizácia toho, toho odvekého hesla, ktoré my, lesníci, radi pripomíname, že zachovať lesy potomstvu, čo povedal dekrét, zachovať lesy potomstvu, ale takým spôsobom, aby sme naozaj pochopili pravý význam lesov.
A teraz dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré svojím spôsobom reagujú, ale ešte jednu poznámočku, aby som nezabudol. Keď si pán poslanec Lebocký teraz spomínal ten jeden pozmeňujúci návrh, už my sme tu reagovali, aj pán poslanec Huba, ale tiež ma to napadlo, že niekedy sme takí ako keby schizofrenickí, že, že treba utajiť niektoré údaje, lebo sú citlivými údajmi pre hospodára a údajne aby sa teda nezverejňovali, aby... (Reakcia spravodajcu.) O majetku. No ale o majetku, napríklad veď včera sme sa tu bavili o majetku poľnohospodárskom, kde bolo to proste zdôraznené, že musí ten majiteľ ísť na bubon a musí povedať, akú cenu má jeho majetok, koľko pýta. Ide to dokonca zverejniť na registri, tak, viete, musíme potom možnože toto, byť na to citliví. Pri poľnohospodárskej pôde sme včera, a dneska to ideme schváliť, rozhodli o tom, že majiteľ poľnohospodárskeho pozemku musí ísť na bubon s cenou, a tu zrazu lesný hospodár ju má utajiť. Nepasuje.
No ideme, ideme k tým pozmeňovákom. Takže dovoľte, aby pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu poslancov Mičovského, Fecka, Mezenskej a Hubu zazneli. Zaznievajú teraz v takom poradí, v akom sú vkladané do postupnosti existujúceho zákona. Dopĺňame existujúci navrhovaný zákon, existujúci zákon a jeho znenie takýmto spôsobom.
Článok I. Za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. Lesníckou pamiatkou je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec v správe právnickej osoby podľa § 50 ods. 3, ktorá je buď kultúrnou pamiatkou, je evidovaná ako predmet kultúrnej hodnoty alebo sa nachádza v zbierkovom fonde."
Pod čiarou je niekoľko poznámok, ktoré, ich nebudem čítať. Sú súčasťou tohto znenia, tak ako bolo v písomnej úprave rozdané všetkým poslancom.
Návrh č. 2., tu sa dostanem ešte raz k tým výberkovým lesom, tento znie tak:
V čl. I v bode 28 § 18 ods. 1 písm. b) sa za slová "uplatňuje sa" vkladá slovo "všade".
Ak by ste chceli byť veľkorysí, kolegovia lesníci zo SMER-u, aj celá poslanecká snemovňa, ocenil by som, keby toto nevinné slovko sa tam vložilo, pretože upresňuje tú obrovskú hodnotu, ktorá v mojich očiach a aj, verím, v očiach mnohých z vás rozhodne o tom, že tento zákon podporíme, aby slovíčko "všade" bolo tam, dobre, lebo v tom prípade to bude jasné, že to nebude až tak na vôli lesného hospodára, ale že sa tým myslí, že všade, kde tie podmienky sú alebo sa dajú vytvoriť, sa takýto výberkový spôsob má uplatňovať.
3. Bod číslo 36 sa vypúšťa. Je to otázka zabezpečenia porastu, o ktorom som rozprával, že dať preč parametre zabezpečeného porastu je nenáležité, rozviedol som to.
4. V čl. I bod 41 § 23 ods. 5: "(5) Obhospodarovateľ lesa je povinný v záujme ochrany lesa prednostne vykonať náhodnú ťažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. V prípade chránených území s piatym stupňom ochrany táto povinnosť platí len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. S náhodnou ťažbou možno začať najskôr 72 hodín po doručení oznámenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. V chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany sa takéto oznámenie zasiela tiež orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny."
Poznámky pod čiarou sú uvedené.
Zdanlivo tu je možno trocha schizofrénia, tých 72 hodín, už som hovoril, že bolo zapracované, je to v spoločnej správe, takže tu ani není už dôvod na to naliehať. Ale v tomto znení vypadlo to, čo, na čom sme sa nezhodli, a to je povinnosť hlásiť každú kalamitu. Nie je tu napísané, že sa hlási len tá nad pol hektára alebo nad 20 % zásob.
5. V čl. I bod 51 § 28 ods. 3 druhá veta znie: "Opatrenia vykoná na nevyhnutne potrebnom území a v nevyhnutnom rozsahu podľa projektu navrhnutom hospodárom a odsúhlaseným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.".
Vysvetlil som. Nie orgány životného prostredia, ale orgány lesného hospodárstva rozhodnú o tom, aké opatrenia sa majú vykonať a na náklady, teda ochrany prírody, envirofondu, tak ako to bolo aj navrhnuté vo vládnom návrhu.
6. Čl. I bod 56 vkladá sa nový bod 57, ktorý znie: "57. V § 31 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a jazdí na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy".".
7. Tu sa vkladá nový bod 69, na šeťdesiatdeviatku sedemdesiatka, ktorý znie: "70. V § 40 sa ods. 2 dopĺňa písm. g), ktoré znie:
"g) komplexná hodnota funkcií lesa".".
Argumentoval som, komplexná hodnota funkcií lesa bude ešte určite dnes zmienená aj mojimi kolegami.
8. V čl. I za bod 86 sa vkladá nový bod 87: "87. Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je určená orgánom štátnej správy lesného hospodárstva."."
Takže štát rozhodne, nie lesomajiteľ.
Ďalšia úprava je pod bodom 9: "Náklady spojené s výkonom činností povinností a oprávnení hospodára hradí štát. Na tento účel odvádzajú každoročne všetci obhospodarovatelia lesa z každého kubíka ťažby finančnú čiastku stanovenú podľa § 66 písm. m). Túto čiastku je možné použiť okrem úhrady odmeny hospodára aj na príspevok na vypracovanie plánov starostlivosti o les. ".".
Bolo vysvetlené.
10. V desiatke sa hovorí o Zásadách správy lesného majetku a ostatného majetku vo vlastníctve štátu, ako vo vloženom § 49a. Hovorí sa o "lesných pozemkoch a lesných porastoch, ktoré predstavujú mimoriadnu spoločenskú, ekologickú, biologickú a ekonomickú hodnotu. Pri správe lesných pozemkoch, lesných porastoch a stavby vo vlastníctve Slovenskej republiky slúžiacich lesnému hospodárstvu, ako aj majetku, uvedené v ods. 2 a 3, je vždy potrebné uprednostniť celospoločenský záujem vyjadrený najmä princípmi trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.
Obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe, ktoré s ňou súvisia, zastavané pozemky, ostatné plochy a vodné plochy vo vlastníctve štátu zverené alebo nadobudnuté v priebehu podnikania predstavujú mimoriadnu spoločenskú a ekonomickú hodnotu.
Za stavby podľa ods. 1 sa považujú investičné cesty a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace. Právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 pri hospodárení dbá najmä na zvyšovanie podielu jemnejších hospodárskych spôsobov s osobitným dôrazom na výberkový hospodársky spôsob, na nezmenšovanie výmery lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, na posilňovanie mimoprodukčných funkcií lesov s osobitným dôrazom na ochranu vodných zásob, pôdy aj ovzdušia, na zachovanie osobitne chránených území lesa, lesných živočíchov a rastlín, na ekologickú rovnováhu a možnosti rekreačného využívania lesa".
Tu sú len zvýraznené povinnosti štátneho majiteľa, teda štátnych lesov a tých, ktorí ich reprezentujú, že musia byť, keď to poviem ľudovou rečou, musia byť vzorom pri hospodárení.
V § 50 ods. 1 znie:
"(1) Vlastníctvo k lesnému majetku vo vlastníctve štátu nemožno previesť, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Na platnosť zmluvy o prevode lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa tohto zákona sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky.".
Obdobne hovorí v čl. I bod 94, ktorý sa upravuje na takéto znenie v § 50 ods. 7, ten znie:
"(7) Na zámenu, nájom a výpožičku lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky; takýto súhlas sa nevyžaduje na prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej ministerstvom obrany alebo zriadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Predchádzajúci súhlas vlády na nájom lesného majetku vo vlastníctve štátu o výmere menšej ako 5 000 metrov štvorcových, ktorý priamo nenadväzuje na lesný majetok vo vlastníctve štátu obdobného charakteru, sa nevyžaduje. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno ďalej prenajať, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému. Súhlas vlády Slovenskej republiky sa vyžaduje aj na vyňatie, ktoré sa dotýka lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. a) až c) a e) vo vlastníctve štátu okrem vyňatia vo vojenských lesoch."
Dvanásta úprava sa dotýka čl. I bod 95, kde § 50 ods. 7 navrhujeme, aby znel:
"(7) Správca podľa ods. 3 môže uzatvoriť zmluvu o nájme alebo zmluvu o výpožičke lesného majetku vo vlastníctve štátu s cieľom zabezpečenia praktickej výučby na lesníckych odborných školách alebo s cieľom zabezpečenia starostlivosti o územné, o územia chránené podľa osobitného predpisu. Na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky. Prenajatý lesný majetok vo vlastníctve štátu nemožno ďalej prenajať, ak nie je dohodnuté inak. Vypožičiavateľ nesmie prenechať lesný majetok vo vlastníctve štátu na užívanie inému.".
V čl. I bod 96 je riešený § 50, kde sa slovo "ministerstvo" nahrádzajú slovami "vláda Slovenskej republiky". Vychádza to z doterajších mnou prednesených návrhov.
Obdobne je taký článok aj v úprave teda 14, kde sa všade aj v nasledujúcich zneniach slovo "ministerstva" nahrádza slovami "vláda Slovenskej republiky".
Dôležitý je tiež bod 15, kde sa navrhuje, aby § 50a ods. 2 znel:
"(2) Ostatný majetok vo vlastníctve štátu, ktorý je lesníckou pamiatkou, nemožno zameniť, prenajať, vypožičať ani inak zaťažiť alebo previesť jeho správu. Na predaj iného ostatného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas zakladateľa alebo zriaďovateľa, ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom ministerstvo. Na takýto predaj sa vyžaduje aj predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky."
Je to zdôraznenie toho, čo som rozviedol vo vystúpení.
Paragraf v čl. I bod 105 navrhuje sa, aby § 55 sa za ods. 1 doplnil novými písmenami s) až u), ktoré znejú:
"s) zabezpečenie komplexnej hodnoty lesa, t) presadzovanie národných záujmov v medzinárodných organizáciách vlastníkov a obstarávateľov lesov a u) zachovanie, vyhľadávanie, evidovanie, obnovovanie a propagovanie lesníckych pamiatok.".
Veľmi dôležitý je aj nasledovný 17. bod tohto pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 108 vkladá nový bod 109, ktorý znie:
"109. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý v vrátane nadpisu znie:
"§55a
Komplexná hodnota funkcií lesa
Komplexná hodnota funkcií lesa vyjadruje celkovú hodnotu lesa a jeho funkcií, ktoré je možné oceniť ako tovar alebo služby a ktoré je možné využiť v danej dobe v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa.
Štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom sleduje komplexnú hodnotu funkcií lesov a možnosť ich využitia v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa.
Komplexná hodnota funkcii lesov sa využíva: k určeniu skutočnej ceny lesa v závislosti od spoločenskej významnosti využitia jeho funkcií, ktorá je daná reálnym dopytom po využití týchto funkcií, k cieľovej diferencovanej ochrane a podpore funkcií lesov pri plánovaní využívania krajiny ako dôležitého nástroja rozvoja vidieka, k strategickému plánovaniu a celospoločenským prognózam, k lesníckej osvete, k tvorbe, ochrane a skvalitneniu životného prostredia, k znižovaniu negatívnych dopadov antropogénnych lokálnych a globálnych zmien životného prostredia a k posilneniu významu lesov v hospodárskej a sociálnej oblasti."
Odôvodnenie rozsiahle je v návrhu, ale som už o tom podrobne rozprával.
V § 63 ods. 1 písm. b) sa navrhuje nasledovné znenie:
"b) kto jazdí alebo stojí motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25,"."
To je práve to, aby sme tieto prostriedky posunuli tam, kde patria, natrvalo z lesa preč.
A na to nadväzuje úprava 19. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie:
"122. V § 63 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"(7) Za priestupok podľa ods. 1 písm. b) možno uložiť sankciu prepadnutia veci. Na uloženie sankcie podľa tohto ustanovenia sa nevyžaduje všeobecný predpis o priestupkoch."."
Takže právnici prišli na to, že sa to dá. Kto bude jazdiť so smradľavými štvorkolkami po lesoch, o tieto štvorkolky podľa takto navrhovaného znenia môže natrvalo prísť bez náhrady.
20. V čl. I sa za bod 126 vkladá nový bod 127, ktorý znie:
"127. V § 66 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa nové písmeno m), ktoré znie:
"m) o výške a spôsobe určenia finančnej čiastky, ktorá sa odvádza na náklady spojené s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hospodára."."
21. V čl. I bode 127 sa § 68c dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
"(5) Všeobecne záväzný právny predpis podľa § 66 písm. m) vydá ministerstvo najneskôr do 31. marca 2014." .".
Tu zjavne ste určite postrehli, že tento dátum už nie je možné dodržať, tento pozmeňovací návrh bol vypracovaný ešte vlani, keď sme mali v decembri prvé čítanie. Máme za to, a tak je to po dohode s právnikmi, tak verím, že to pôjde, že ak sa, sa... (Reakcia na hlas z pléna.) Tu odôvodnenia sú, len ja ich celé nečítam, pani poslankyňa. Odôvodnenia sú napísané, len keby som čítal odôvodnenia, tak by som teda bol... (Hlas z pléna.) Odôvodnenia môžem čítať, ale není moja povinnosť prečítať celé odôvodnenie, lebo v pozmeňováku... (Hlas z pléna.) No k tomuto som považoval za potrebné povedať, že mám za to, že keď dôjdeme k tomu, že tento pozmeňovák odsúhlasí snemovňa, tak v treťom čítaní, tak je to návrh právnikov, je možné tento termín zmeniť tak, aby bol vykonateľný.
Týmto pádom som sa dostal k tomu, že ešte vám prečítam pozmeňovák, ktorý nebol predložený minulý rok, keď sme mali prvé čítanie, a to je pozmeňujúci návrh rovnakého zloženia poslancov Mičovského, Fecka, Mezenskej a Hubu, kde sa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 81 vkladá nový bod 82, ktorý znie:
"82. Paragraf 43, sa vkladá doň nový ods. 5, ktorý znie:
"(5) Aktualizáciu programu starostlivosti vykoná vyhotovateľ schváleného programu starostlivosti, ak boli vykonané pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu, a to v súlade s týmto úpravami.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 58a znie:
"58a) § 3 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Keďže o tomto druhom pozmeňováku som nerozprával v rozprave, tak jeho odôvodnenie prečítam komplet. Program starostlivosti o lesy je dielom, ktoré je povinne vypracované odbornými autorizovanými organizáciami pre všetky lesy. Tento program obsahuje údaje dôležité pre odborné obhospodarovanie lesov, ktoré sú vždy vztiahnuté ku konkrétnym jednotkám priestorového rozdelenia lesa, ktoré rešpektujú prírodné reálie.
Podľa zákona č. 115/2014 Z. z., ktorým sa mení znenie § 3 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, sa obvod pozemkových úprav pri lesných pozemkoch určí s prihliadnutím na vlastnícke celky tak, aby tieto mohli byť vlastníkmi alebo správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu racionálne obhospodarované alebo prenajímané. V prípade, ak sa pri pozemkových úpravách konkrétna jednotka priestorového rozdelenia lesa rozdelí novou vlastníckou hranicou, je nevyhnutné, aby došlo k odbornej úprave programu starostlivosti o les, a to tak, aby vlastníkom lesných pozemkov boli práva a povinnosti vzťahujúce sa k týmto pozemkom jasné. Takúto aktualizáciu má vykonať organizácia, ktorá je autorom a vyhotovateľom pôvodného programu, a teda je k jeho úprave kompetentná.
Táto úprava vyplynula práve zo zákona, ktorý sme prejednávali pred časom, zo zákona o pozemkových úpravách, kde sme mali za to, že rešpektujeme, že ak je prírodná hranica daná lesníkmi, tá "jeperelka", rozseknutá novou vlastníckou hranicou, ktoré vyplynuli z nových pozemkových úprav, tak je správne, aby sa rešpektovalo to, že nová vlastnícka hranica má prednosť pred tou pôvodnou prírodnou, ale že plán, ktorý bol vypracovaný na tú pôvodnú, musí byť aktualizovaný, tiež došlo, a to si vážim, k zhode vo výbore, kde sme sa v podstate zhodli na pôdohospodárskom výbore, že takáto zmena je oprávnená. Len vtedy mi práve kolegyne a kolegovia zo SMER-u poradili, že nemajú s týmto znením problém, ale že bude lepšie to navrhnúť do znenia zákona o lesoch, čo teda týmto naša poslanecká pracovná skupina činí. Verím opäť, že je to presne z toho radu návrhov, ktorý má absolútne význam len prakticko-lesnícky a celospoločenský, a nájsť v ňom politikum by sa nepodarilo ani pod elektronkovým mikroskopom.
Takže toto sú návrhy. Ja veľmi pekne ďakujem za pozornosť a chcem povedať na záver to, čo som povedal v úvode. Ja podporím tento zákon kvôli tomu, že to, čo doňho je vložené, je vysoko nadčasové, je to vec, ktorá ovplyvní kvalitu práce lesníkov v slovenských lesoch. Dávno nebudete, pán Jahnátek, ministrom a Mičovský poslancom, ale táto úprava bude veľmi pozitívne pôsobiť pre to, aby kvalita lesníka, lesníckej práce, to sa dostáva tam, kde sa dostať môže, a aby takto 700-ročný vývojový rad práce a história práce lesníka bola nie zavŕšená, lebo zavŕšiť to nie je možné, ale bola pre 21. storočie korunovaná tým najlepším spôsobom, ktorý zohľadňuje všetky celospoločenské potreby práce v lesoch.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Štefan ďakujem aj teba za tvoje vystúpenie. Ty si mi vlastne umožnil pochopiť, že ja som tiež predstaviteľ tej veľkej skupiny ľudí, ktorí si podľa tohto zákona už nebudú môcť poľnohospodársku pôdu kúpiť. Niežeby som sa na to chystal, asi nemám tie správne gény, ja radšej chodím po pôde na veľké vzdialenosti kdesi po lesoch, ale koľko je vlastne takýchto ľudí, ktorí si nebudú môcť pôdu podľa tohto zákona kúpiť. Ak som tomu dobre porozumel, je ich pomerne veľa. Táto veková kategória bez schopností a bez doterajších praktických výkonov na pôdohospodárskej činnosti je vyautovaná.
Takže, vážený pán minister, naozaj, veď tu zaznievajú do istej miery súhlasné a podporné stanoviská, veď s tou ideou sme sa stotožnili. Myslíte si, že ten týždeň, ktorý máme pred sebou, by bol ozaj tak priveľa z hľadiska času, že by to neznieslo, aby sa uposlúchlo volanie po vrátení a dopracovaní s tým najlepším úmyslom, dopracovaní tak, aby váš zákon nemal tak veľa tých problémov a bol funkčný. Mne sa zdá, že ak to nezoberieme politicky, ale ak to zoberiete vyslovene dobromyseľne, tak by ste mali byť prvým, kto by si mal uvedomiť, že to je na prospech cieľa, ktorý máte. Skúsme sa na to tak pozrieť. Ďakuje pekne.