Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a vážený pán spravodajca, minule som stál na parkovisku pred jedným obchodným domom a bol som v uniforme. A taký celkom sympatický pán, zrejme rozhľadený, aspoň tak pôsobil, sa ma opýtal: „Vy ste poľovník?“ Ja som mu odpovedal, že nie som poľovník, ale lesník. A on sa ma opýtal: „Aha, a to ale poľujete, áno, to je ono?“ A ja...
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a vážený pán spravodajca, minule som stál na parkovisku pred jedným obchodným domom a bol som v uniforme. A taký celkom sympatický pán, zrejme rozhľadený, aspoň tak pôsobil, sa ma opýtal: „Vy ste poľovník?“ Ja som mu odpovedal, že nie som poľovník, ale lesník. A on sa ma opýtal: „Aha, a to ale poľujete, áno, to je ono?“ A ja som mu odpovedal, že aj áno. A on sa ma opýtal: „A čo iné by ste ešte robili?“ A ja som mu odpovedal, že no, viete, lesník robí oveľa viacej úkonov ako iba to, že by len poľoval. A som si uvedomil, a to chcem použiť a využiť v tomto úvode, že stále v spoločnosti prevláda taký názor, že lesník rovná sa poľovník. A ja by som chcel zdôrazniť, že poľovníctvo, pri všetkej úcte k obrovským tradíciám tejto činnosti, k jej potrebnosti a k jej skutočne nádherným súvislostiam, ktoré oslovili desiatky tisíc a oslovujú desiatky tisíc obyvateľov Slovenska, je, tak by som povedal, jednou päťdesiatinou lesníckych povinností, dve percentá. No otázka tu je, čo by som si zobral za základ. Ale aj keď je to veľmi bohatá činnosť, to len dokumentuje to, že to lesníctvo je oveľa bohatšie, poľovníctvo a lesníctvo sa nerovnajú. Poľovníctvo je ozaj dvojpercentuálnym podielom bohatstva lesníckej činnosti. A preto by som možno tomu dotyčnému mládencovi aj touto cestou povedal, že, ozaj, lesníci nie sú poľovníci, lesníci môžu byť aj poľovníci.
A poďme teraz k tomu poľovníctvu, moru a moru pripomienok, ktoré budú opäť súčasťou druhého čítania. Ale aj ich mám možnosť rozdeliť do dvoch takých váhových kategórií. Jedna z nich má len vlastne jednu zásadnú pripomienku, takú strategickú. A potom je more tých menších, ktoré prebehnem len letom-svetom. A napokon aj o tej strategickej nebudem dlho rozprávať.
Tá strategická sa týka toho, že máme tu v rámci zákona, už aj v minulosti sme to mali, zakomponovanú Slovenskú poľovnícku komoru. A ja si tu neosobujem právo povedať, že som si to vyhodnotil natoľko presne, že by som sa vedel so všetkými tými pripomienkami stotožniť. Ale jednoznačne veľký svet poľovníkov, ja viem, Tibor, päťdesiattisíc alebo šesťdesiattisíc ich je. Podľa tých podnetov, čo prichádzali ku mne, by som povedal, že aj keď vedia, že ak sú tí, čo kričia, že to ešte neznamená, že zastupujú výraznú väčšinu. Ak by som to hodnotil podľa toho apelu, podľa toho rozčúlenia, podľa tej naliehavosti, tak by som tvrdil, že mnohí poľovníci sú nespokojní práve s istou, je to duplicita, nie je to duplicita, povinnosťou byť združeným v Slovenskej poľovníckej komore, ktorá vznikla pred časom a uplatňuje svoje práva a povinnosti, tak ako sú uvedené v zákone. No a už to tu zaznelo v inej súvislosti pred chvíľočkou, keďže o peniaze ide až v prvom rade, tak aj tu sa mnohokrát práve zjavuje, že nie ani v princípe máme tú komoru ako takú a vedľa toho SPZ a všetci musíme byť i tu, i tam a že ťahajú nás peniaze, no ale to, že sú tie peniaze podľa názoru mnohých členov komory nie transparentne používané. Ja tu neuvádzam žiadnu kritiku, ja len navrhujem, že možno dôležitá časť toho, čo treba zlepšiť v zákone, v jeho časti, ktorá hovorí o Slovenskej poľovníckej komore, je to, veď dneska to napokon nie je požiadavka len na túto komoru, lebo by mala byť taká požiadavka na všetky verejné prostriedky, aby o finančných tokoch boli na webovej stránke Slovenskej poľovníckej komory podrobnosti, na ktorej sa prezídium tejto inštitúcie zhodne, zverejňované. Túto vec by som doporučoval. A ja ju zvyknem odporúčať skoro všade tam, kde má ona možnosť pôsobiť, a úplne v iných súvislostiach. Považujem to za veľmi potrebné, správne. A vlastne tým by sa možno vyrazilo mnoho tých kritických pripomienok a vôbec by nebolo treba o tom rozprávať, poviem, možno o tej stránke, lebo dneska webové sídla sú vlastne už súčasťou právnych dokumentov.
Ozaj by bolo potrebné byť presným, čím by sa predišlo mnohým žiadostiam. To, že mi tá presnosť tam chýba, je aj ťuknutie. Dnes ráno, keď som si ešte overoval nejaké veci v tom zákone, pozrel som si ho a povedal som si: Bože, veď tam nie je platná verzia zákona, ktorý sa dnes bude prejednávať, je tam výzva na pripomienky k zákonu a je tam verzia, ktorá už neplatí dávnejšie, respektíve ktorá bola, myslím, pred časom zverejnená. Všimol som si to hlavne podľa toho, že je to ešte verzia, ktorá obsahuje tú časť, a to už teraz prichádzam k tej druhej skupine pripomienok, kde máme napísané, že výmera revíru môže byť iba 1 000 hektárov. To znamená, že to zníženie z 2 000 hektárov na 1 000 hektárov v jelenej oblasti tam ešte je. A keď vieme, že ten zákon, ktorý tu dnes prejednávame, už našťastie túto časť neobsahuje, ja chcem poďakovať tomu neznámemu, ktorý to stadiaľ vypustil, lebo ak boli pripomienky nejako rozdelené do kvalitatívnej váhy, tak toto je za tým financovaním komory hneď druhá skupina pripomienok. Mnohí ľudia, ktorí ozaj nepoľujú kvôli streľbe, ale kvôli láske k tejto činnosti a kvôli tomu, že to poľovníctvo majú ozaj v krvi, tak zaplakali nad zverou poľovnou, že sa má dostať do takýchto malých výmer. Klasikom, znalcom, keďže ja sa necítim byť takým poľovníkom, aj keď poľovný lístok mám, ale v tomto tisícročí som ešte nevystrelil a už, myslím, dokonca života nevystrelím, ale to je môj problém, ktorí hovoria, že to by bola obrovská chyba voči zveri, takže ďakujem. Vlastne pripomienka, ktorá by bola bývala tu možno búrlivo prejednávaná, už tam nie je, až na to teda, že na webovej stránke je ešte. No ale to je detail. Dôležité je, že sa už o tom neprejednáva.
Mám tu aj niektoré ďalšie pripomienky, ktoré prebehnem už ozaj letom-svetom.
Základné pojmy sú vymedzené v § 2. Je to fajn. Akurát poľovný zákon na rozdiel od mnohých zákonov je dneska fakt čítaný. Jednak sú k tomu ľudia vedení, keď chcú byť poľovníkmi, a jednak je to niečo, čo ich napĺňa. Takže ja by som povedal, že ten zákon by mal byť aj pomerne nielen normou správania, ale aj nástrojom výchovy ľudí k uznávaniu a zákonnosti. A keď si dvojku prečítate, tak zistíte, že je tam množstvo vecí zoradených potrebných, ale v nelogickom slede. A potom som povedal, prečo tak nelogicky tie fakty tam sú. A pochopil som, čo ten pisateľ zákona uprednostnil, sú zoradené podľa abecedy. Oveľa dôležitejšie je zoradiť ich podľa významu, ale to je detail, ktorý možnože by ani nemal zaznievať.
Čo je ale vážnejšie, a tu by som sa zase chcel pristaviť pri tom, čo som tu už neraz zdôrazňoval, je, že ten štát sme na revíroch už ošklbali dostatočne. Viete dobre, veci sú stále ešte na súdoch, ja dostávam odpovede behom už štvrtého roka, že, áno, je to v šetrení, Štátne lesy, štátny podnik prišli pred tromi rokmi o dve tretiny revírov, lebo mocní boli mocnejší, ako sa patrilo a ako by sme to mali považovať za primerané. A pochybujem, že sa niekedy ešte možno táto vec napraví, ale želal by som si to . Ale keby sme sa už aj my pozerali do tej minulosti, však vidno, že v minulosti sa narobilo veľmi veľa zla. A čas sa vracať nedá. Pokiaľ sa nechceme dostať do nejakých Einsteinových teórií a dimenzií času a jeho dilatácie, tak by som potom povedal želanie, aby sme už do budúcnosti aspoň zabránili tomu, aby štát mohol o svoje revíry alebo o hodnotu svojich revírov prichádzať, lebo inak tým pádom to nie je štát, ale to je každá jedna stopäťdesiatina z poslancov, nuž ale, dobre, tí sú platení relatívne slušne, ale je to každá jedna päťmilióntina z počtu obyvateľov, ktorí prichádzajú takýmto nehospodárnym konaním o prostriedky, ktoré by sa vlastne mohli preliať zložitým procesom, ale vieme ho vystopovať, do zvýšených dôchodkov, do zdravotníctva, do školstva, do kultúry.
A čo mám na mysli, to ma zarazilo, tam by som prosil, aby sme to riešili, ak má štát dve tretiny pozemkov vo svojom vlastníctve a vytvára sa tu poľovný revír, tak že teda dáva ich, nie je povinný ich dávať, ale keď ich dáva, že nemôže vytvoriť samostatný revír, tak ich dáva na verejnú dražbu, respektíve urobí ponukové konanie. A zákon priamo, až ma prekvapuje, išiel do takého detailu, určuje kritériá, akúsi rozhodovaciu maticu, aj s percentami, akým spôsobom teda ten štát má v tomto prípade ponúknuť svoje pozemky. Ja poviem, akým spôsobom ma o ne prísť. No a je taký bolestivý nepomer, skôr ako pomer v tejto matici, že je navrhovaných tak 40 %, aby zohľadňovala sa ponúknutá cena, 30 %, aby sa zohľadňovala kvalita návrhu na výhľadový plán hospodárenia v poľovnom revíri, a 30 %, som si to ani nenapísal, to ma už úplne rozosmialo, aby sa tam zohľadňovali aj doterajšie skúsenosti z toho, aké sú poznatky, referencie o tomto užívateľovi revíru, ktorý má teda záujem o tieto štátne pozemky, s tým, že ak doteraz nič neužíval, tak sa to rozdelí nejako percentuálne podľa ostatných. Ja viem, ja si ľahko vyberiem nejaké zrniečka, ale tí ľudia, čo to robili, museli napísať strašne toho veľa, takže netreba to chápať tak, že človek sa chce teraz nejako realizovať. Ja len prosím, v tomto prípade ozaj by bolo veľmi dobré, aby tá cena, lebo vlastne tou chcem dokázať, že už keď v minulosti sa udialo to, čo sa udialo, tak aby sa to aspoň do budúcnosti nejako kompenzovalo, bola rozhodujúcim kritériom tejto matice, tobôž keď teda štát má tam dve tretiny. Tak nech tá cena má 80 – 90 % a dajme ten zvyšok na ten plán, veď iste je to dôležité, aj keď ja keď budem mať záujem ako záujemca o poľovný revír, tak napíšem taký plán, že možnože bude úplne vystavený ako vzorový. Otázka je, ako potom orgány štátnej správy na úseku poľovníctva dokážu môj plán a jeho plnenie odkontrolovať, ale, budiž, ten plán, ja viem, má svoj význam, veď my to potvrdili aj priatelia poľovníci, jasné, len tam ten pomer zvýši sa tak, že keď už sa štát rozhodne tie svoje lesné pozemky takto dať do revíru, ktorý nebude užívať, aby nebol tým, ktorý zase sa podojí, lebo už sme ho nadojili v prípade štátnych lesov toľko ozaj, veď to tu zaznieva, je to raz Ružomberok, raz jedno, druhé, proste je toho priveľa. Ale fakt je, a ja to opakujem a musím to opakovať, už niet veľa toho štátneho bohatstva, ktoré by sme ešte mohli takýmto spôsobom rozdrobovať. Tak si vážme to, čo máme. A v prípade, povedzme, ak aj týchto pozemkov už dve tretiny revírov odišli možno nenávratne preč, tak aspoň tú jednu tretinu by sme ešte chceli niekde posunúť. Veď prečo nie? Ja netvrdil som nikdy, že páni lesníci musia poľovať, lebo oni sú. Za dobrých podmienok, keď ten štát dostane od bohatých ľudí, ktorí majú radi poľovačku, veľa peňazí, nech strieľajú, nech užívajú, však je to krásna činnosť, ako som povedal v úvode, len nech sa to deje nie za kamarátsky dojednané ceny, ale tak, ako sa patrí na bohatých ľudí, nech to zasponzorujú trošinka, keď si chcú zapoľovať, a nech nehľadajú cestičky, že aj poľuje, aj neplatí alebo platí len tak, aby sa nepovedalo. Takže to je k tým dvom tretinám pozemkov.
Ja som vždy, keď som aj organizoval poľovačky, si načítal toho veľa. Niekedy sa usmievali na mňa, že takto až taký poľovník nie je. Ale potom prišli za mnou chlapi a povedali? „My sme poľovali na Aljaške aj v Južnej Afrike, ale my sme tak pekne zorganizovanú poľovačku nevideli.“ Jednoducho mám rád tradície. Ja mám rád históriu. A keď som mal možnosť to uplatniť aj v poľovníctve, tak všetky tradície boli zachované podľa predpisu, ako leží samčia zver, ako leží samičia zver na vyradenie, kde sa čo ukladalo, kde je ohník. Dneska je to už možno samozrejmosťou. Pred 25 rokmi, keď som mal česť to robiť, to samozrejmosť nebola. Tak len napríklad poviem. Ako sa hovorí v paragrafoch jedného zo zákonov o love zveri, že sa má uskutočniť zamestnancami, tak by som prosil, aby tam bol výkon práva poľovníctva, pretože hovoriť pri užívaní revíru len o love zveri a nehovoriť o výkone práv poľovníctva je terminus technicus, ktorý nectí tradície.
Dôležitejšia pripomienka je napríklad k poľovnému hospodárovi, ktorého doteraz nebolo možné odvolať len tak, iba keď porušil závažné predpisy. A teraz sa tu ukladá povinnosť predstaviteľovi štátnej správy na úseku poľovníctva, že musí na návrh užívateľa poľovného revíru poľovného hospodára odvolať. Zdôvodňuje sa to tým, že keď tam sa stratí pracovný pomer, tak že on je vlastne neodvolateľný. Túto pripomienku treba nejakým spôsobom z toho vylúčiť, lebo, povedzme si to, ten hospodár je vlastne nositeľom zákonnosti v tom poľovnom revíri a my užívatelia keď sa dohodneme, že nám nepasuje, ako nám ten hospodár klepká po prstoch, lebo je príliš voľajaký zákonný a predpisový, tak dávame návrh na lesný úrad a podľa tohto nového navrhovaného znenia, lesný úrad musí hospodára na náš návrh odvolať. To sa mi zdá také, že zástupcu zákonnosti medzi tými poľovníkmi, kde sú aj takí, aj hentakí, keď sa vám nepáči, tak si uľahčíme zákonom cestu, dáme stadiaľ preč. Tak to by som prosil zaradiť medzi tie vážnejšie pripomienky.
Takisto sa mi nezdá, keď chceme byť ozaj nároční, však nikto nikoho nenúti byť poľovníkom, ale keď ním niekto chce byť, tak nech to dodržiava, ak príde rozhodnutie o tom, že spôsobí poľovník nejakú škodu, vinu, že niečo jednoducho neurobil dobre a bol mu doživotne odňatý poľovný lístok, čo teda je trest tvrdý, ale primeraný, nuž tak keď urobil závažné veci, tak už poľovať nebude, že tento návrh tu opäť zase vracia možnosť, že teda je možné ponúknuť po desiatich rokoch takémuto poľovníkovi vrátenie možnosti si zapoľovať. Nuž tak keď to má byť doživotne, tak nech je to doživotne. Ale napokon veď nehovoríme o tom, že by mu to chýbalo na výkon povolania, ako keď niekomu by sme doživotne zobrali vodičský preukaz. Myslím si, že mali by sme byť trošinka prísny, je to oblasť, ktorá vyžaduje vysokú disciplínu. A ak si ju porušil, tak potom takto budeš dobrým príkladom pre ozdravenie morálky aj pre ďalších poľovníkov, lebo po desiatich rokoch ti to zrejme každý odklepne, keď to bude zákon umožňovať.
Je tam ešte viacero poznámok o spoločných poľovačkách, ktoré ozaj zaradím až do toho druhého čítania.
Možno ešte zaujme vás aj otázka škôd, ktoré sú spôsobené lovu vlkmi, ktorí spôsobujú škody na majetku, ak tieto škody majú byť pripísané na účet užívateľov poľovných revírov. Tu by som práve chcel sa postaviť na ich obranu. Veď vlci pri svojom známom spôsobe života keď prechádzajú veľké územia, tak jednoducho im nezabránite urobiť škody, keď niečo ulovia navyše. Proste je tu povinnosť užívateľa revíru, že ak neurobil dostatočné opatrenia, tak tieto škody musí nahrádzať. Neviem si predstaviť, aké sú tie dostatočné opatrenia.
Takže povedal som tie zásadné pripomienky, ktoré ma napadli pri čítaní tohto návrhu zákona. A budem rád, keď sa dohodneme na prijatí reálnej podoby zákona, ktorá ich opäť zohľadní v miere, na ktorej bude spoločný záujem, lebo si myslím, že tento zákon bude patriť medzi tie, ktoré budú sledované o hodne viac, ako je možno bežný priemer. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis