Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ja chcem vyjadriť veľmi stručne tri presvedčenia.
Prvé presvedčenie je, že bez ohľadu na dnešnú diskusiu história slovenskej politológie ocení spôsob, akým vznikla kandidátka Obyčajných ľudí a nezávislých osobností pre toto volebné obdobie.
Druhé presvedčenie spočíva v tom, že možnože návrh pána Igora Matoviča by bolo možné trošinka posudzovať ako nejaký populistický alebo ktovie aké iné inotaje skrývajúci, keby on sám nebol jasným príkladom toho, že to, čo predložil, vie aj žiť a vie to jednoducho uplatniť. Nuž nech sa nájdu ďalší frajeri, čo sa postavia na koniec kandidátky a povedia si, že vedia zabojovať o svojho voliča takýmto spôsobom. Nemáte pocit, že je to niečo výnimočné, nielen možno v snemovni tejto republiky, ale vôbec v parlamentoch tohto kontinentu?
No a to tretie presvedčenie spočíva v tom, že som ozaj presvedčený, že spôsob obsadzovania 150 lavíc v sieni zákonnosti sa musí zmeniť, ak chceme, aby to fungovalo, a že možno to, čo navrhuje pán poslanec Matovič, nie je práve jediná a tá najdokonalejšia cesta, ale je to spôsob, ktorý by k takémuto obsadzovaniu viedol. A je to dobré, že o tom takto rozprávame. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Chcem oceniť ocenenie, ktoré vyslovil pán poslanec Jarjabek, pretože mne sa tiež princíp zákona, ktorý navrhol pán poslanec Viskupič, páči. Páči sa mi nie ako odborníkovi, ale tak pocitovo, lebo si myslím, že zvyšovanie podielu slovenskej hudby v princípe je správnym úmyslom. Myslím si, že je to celkom pekná analógia s tým, keď hovoríme o tom, že kupujme slovenské výrobky, a asi nikto z nás nepochybuje, že také niečo skutočne podporí veľmi prirodzene a funkčne slovenské ekonomické zdroje a ich hospodárske produkcie.
Je tu len jeden problém, na ktorý som ani neprišiel sám, ale na ktorý ma upozornili niektorí mladší ľudia, ktorí možno majú iné hudobné vkusy. Ja počúvam hlavne stanicu Devín a priznám sa, tam, myslím, že so slovenským slovom není problém. Hudba, ktorá tam zaznieva, je buď krásna a bez slov, alebo, ak je tam slovenská reč, tak je tiež krásna a v dostatočnom rozsahu zastúpená. Ale možno tie modernejšie stanice, tie ozaj produkujú hudbu, o ktorej sa domnievajú títo moji konzultanti mladí, že ak by sme takýto zákon zaviedli, tak tu vzniká nebezpečenstvo, že síce hegemóniu zahraničných muzík trošinka otupíme, ale vznikne tu nová hegemónia istých slovenských šikovných producentov, ktorí zaplavia naše rozhlasové médiá tým, čo veľmi by títo ľudia, s ktorými som to konzultoval, počúvať nechceli.
A tak si myslím, že tento ozaj dobrý nápad pána kolegu Viskupiča by bolo treba dopracovať vlastne v tej podobe, aby sme jednu hegemóniu, tú zahraničnú, nenahradili hegemóniou inou, tých šikovných, v úvodzovkách, producentov slovenskej muziky, ktorí by dokázali tie percentá využiť tak, aby sa tu točili dookola piesne a hudba, ktorú oni veľmi počúvať, teda tí konzultanti, nechcú. Tak ja sa k nim pridávam a dávam takú otázku.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Ja sa nechcem postaviť do role arbitra, kde je pravda. Ale, Martin, ďakujem, že, že si to prečítal, možno nie kvôli tomu, aby takéto listy tu zaznievali ako pravidlo, ale preto možno, aby sme to použili ako príklad toho, že je potrebné vyzvať ozaj aj občanov k tomu, že aj keď my poslanci zastupujeme ich s tým najlepším vedomím a svedomím, ale krajina nemôže byť riadená dobre vtedy, keď sa všetci budú skrývať len za nejaké listy a že možno tá, ten občiansky princíp istého nasadenia, ako sme napríklad včera videli pri ľuďoch, ktorí išli obhajovať to, aby výstavba priehrady v Slatinke tu nebola, proste, ktorí prejavia svoj názor, že je potrebné takýchto ľudí mať všade, aj v poľovníctve. Ak tu prišli desiatky listov z okresných organizácií, ktoré podporili stanovisko Slovenskej poľovníckej komory, na druhej strane je tu list z Pribiny, no, možno by tu mali prísť ďalšie listy, listy, ktoré predstavujú občiansku odvahu, kde sa vyjadria názory, ktoré jednoducho ľudia tak cítia a možno práve to je cesta, ako veci meniť k lepšiemu. Napriek tomu, že tu sedíme s tým najlepším úmyslom, a napriek tomu, že si myslím, že by sme tu fakt nemali čítať všetky listy, ktoré sem prídu, ďakujem. Toto je príklad toho, aby sme poukázali na potrebu občianskej statočnosti a na to, že je potrebné jednoducho sa vedieť niekedy vyjadriť k veciam spoločným, tobôž, keď sa ma priamo týkajú. A možno by mohli prísť na prezídium komory ďalšie desiatky listov, ktoré vyjadria svoj názor nie pod hlavičkou anonymných okresných organizácií, ale pod hlavičkou Jána Koreňa, Petra, Miška a konkrétnych mien. Toto považujem za prístup, ktorý môže veci riešiť. Samozrejme, vždy očakávam z každej strany dobrý úmysel, nenávisť, osočovanie a invektívy nepatria ani do parlamentu, ani do verejného života.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Ja si vôbec nemyslím, že by zaslúžili sa tu nejaké, vhodné boli úškrny nad vystúpením pána poslanca Poliačika. Lebo ja si skôr myslím, že jeho prístup k rôznym témam, tak ako sa na ne pripravuje a ako k nim pristupuje, nám môže slúžiť mnohým, možno začínajúcim poslancom, ako vzor. Mne sa celkom páči jeho aktivita, takže úškrny vôbec nie sú namieste, keby aj nejaké boli.
A teraz vecne. K tým mačkám, musím chlapsky priznať, že tu by sme asi neboli v súzvuku, aj keď to nebolo predmetom nášho spoločného pozmeňováku. Ja som sa tu pridal k tým, ktorí cítia, že v mačkách je ozaj veľmi vysoké reálne nebezpečenstvo drobnej zveri a hlavne vtáctva. Poznám ich názory a chcem tu zdôrazniť, Martin, jednu vec, že tak ako žiadny psík ani žiadna mačička, nech je to akokoľvek bezprizorná, ak má na sebe obojok výrazný, tak nemá nikto právo ju uloviť, nech by sa akokoľvek potulovala v akejkoľvek vzdialenosti, tak ja to považujem za veľmi výraznú ochranu všetkým. Je to aj odpoveď milovníkom zveri, že v takomto prípade to cítim ako dostatočné a je to veľmi pekné kompromisné riešenie.
Čo sa týka možno ešte citlivejšej témy tej živnosti. Mám málo času, ale tak rýchlejšie. Bolo by možno dobré povedať si, že ak nejaký dôchodca musí predať svoju chatku, aby mal viacej na lieky, a jednoducho tých 5-tisíc eur, ktoré dostane za tú chatku, mu ohromne pomôže, ale musí z nich zaplatiť daň, no tak ak niekto predá jeleňa za 5-tisíc eur, tak si myslím, že je úplne v poriadku, ak to budeme hodnotiť ako povinnosť zaplatiť aj z toho daň. Veď predsa musíme cítiť ten kvalitatívny rozdiel! Takže aj keď viem, že tu si nevyslúžime týmto návrhom nejaké veľké vďaky, ale cítim to, že my musíme hovoriť to, čo je potrebné pre túto krajinu a nielen pre istú skupinu ľudí.
A čo sa týka toho zásahu lesných úradov, tu je veľké nebezpečenstvo geneticky modifikovanej zveri, takže správne, ten lesný úrad tam má čo robiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady. Ja ďakujem všetkým, ktorí zareagovali, ďakujem ešte raz všetkým, ktorí majú záujem, aby tieto súvislosti boli funkčné.
Lojzko, myslím, že k tej samotnej zvernici, to sme si vysvetlili a tvoje prekvapenie a údiv zdieľam. Verím, že sa nám to podarí vyriešiť.
Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi, ktorý ozaj má dôvody tiež byť prekvapený s tými zavýjajúcimi a smrdiacimi mechanizmami, ktoré mali podľa tohto zákona relatívne voľne jazdiť po našich revíroch a lesoch.
Ale možno najväčší čas by som mal venovať pánovi poslancovi Poliačikovi. Martin, máš pravdu, všetko sa dá zneužiť, keď na to príde. Tak aj tu si viem predstaviť kohosi, kto pod rúškom skrátenia utrpenia urobí dačo zlé. Dovolil by som si povedať, že možno v prípade neistoty, nejak odvodiť to z rímskeho práva, takže v prospech, v prospech zveri trpiacej, a nie v prospech teda tomu zlému poľovníkovi, ktorých je určite menej ako tých dobrých. Ale chcem upozorniť aj na praktický rozmer, že ak teda nájdem trpiacu zver, ktorá je dlhodobo už chytená v oku povedzme a zjavne má na tele stopy dlhodobého násilia, alebo ktorá má mokvajúcu ranu, ktorá jednoducho svedčí o tom, že tá zver trpí a je v nejakom terminálnom štádiu svojho života, tak že to sú veci, ktoré zdokumentujem, ktoré si potom ten hospodár pozrie aj poľovník. Rozhodne nemôžem uloviť zver pod týmto rúškom, a ktorá sa jednoducho potom stane akýmsi predmetom zištnosti, že pod rúškom záchrany zveri ja teda zneužívam tento paragraf. Takže prihováral by som sa za to, že, mám to od ľudí, ktorých si nesmierne vážim. Ja som spomínal toho svojho poľovníckeho priateľa Karola, ktorý mi tento podnet dal, o ktorom viem, že v živote neurobil nič iné, len sleduje záujem, aby ušľachtilé poľovníctvo aby ušľachtilým aj zostalo. Asi toľko.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, možno je dobre v tejto chvíli, ak môžem veľmi operatívne zareagovať na fakt, ktorý práve pred chvíľočkou zaznieval ohľadom dôležitej veci, ktorú oznámil pán minister, že je teda ústretový zmenám v dôležitej oblasti, kde teda pán poslanec Simon namietal ten rozpor medzi polovičným a dvojtretinovým podielom pozemkov. Netreba nič, pán minister, predkladať, netreba nič, rýchlo aktivovať poslancov. Súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý v závere svojej reči poviem, je aj táto zmena, kde sa teda upravuje povinnosť používať verejnú súťaž už od nadpolovičnej väčšiny štátnych pozemkov v danom revíri, nemusíme ani čakať. Mysleli sme na to. A chcem oceniť atmosféru, ktorá dnes je nejaká tvorivá a prajná, keď vidím, že niektoré veci začínajú sa podobať tomu, čomu sa má diskusia v parlamente podobať, vecným, konštruktívnym pripomienkam. Nech zaiskrí, nech niekedy aj je trochu humoru, ale nech sledujeme to hlavné, na čo sme tu. A to je prijímať funkčné zákony. A oceňujem, že práve teraz aspoň v oblasti tohto jedného konkrétneho paragrafu 13a v zákone o poľovníctve, alebo teda k jeho novele, práve k takémuto cieľu smerujeme.
Dovolím si povedať, že parlamentní humoristi niekedy zvyknú povedať, že zákon o poľovníctve je kmeňový zákon krajiny. Je to taký podľa mňa gogoľovský smiech cez slzy, lebo na jednej strane tu skutočne máme takmer 60-tisíc poľovníkov, ktorí majú krásnu záľubu, ktorú vykonávajú so srdcom, s láskou a ktorej rozumejú. No a potom tu máme takú maličkú, ale pomerne vplyvnú skupinu snobov, ktorí si myslia, že z titulu ich funkcie patrí sa vykonávať právo poľovníctva a že jednoducho to majú a musia, aj keď sa v tomto ohľade, podľa mňa, veľmi často mýlia. Ale táto tradícia je s poľovníctvom spojená nielen v tejto dobe, voľáko vždycky to tak bolo.
Keď som urobil zmienku o kmeňovom zákone štátu, dovolím si tu urobiť jednu veľmi krátku odbočku o zákone ako takom. Zákon o poľovníctve, samozrejme, nie je dominantným zákonom tohto volebného obdobia ani súčasnej 16. schôdze. Sú zákony oveľa dôležitejšie, možno práve tie sociálne, ktoré tu zaznievali. Treba ich vidieť ozaj ako zákony, ktoré majú väčší záber na väčšie množstvo občanov, ktorých tu zastupujeme. Napriek tomu ešte aj nad takými sociálnymi zákonmi sa nachádzajú zákony, ktoré považujem za ešte dôležitejšie. Sú to zákony svedomia. Zákony, ktoré ozaj musia byť nad všetkými hrátkami a prekáračkami pri hľadaní dobrých riešení. Sú to zákony, ktoré nám velia postaviť sa na správnu stranu a ktoré ozaj nesmú poznať žiadne politické spektrum.
A tu sa chcem vrátiť k sobote minulého týždňa, keď mnohí z vás alebo viacerí z vás, a to chcem tu verejne oceniť v sieni zákonnosti, či to boli zo SMER-u, či to boli nezávislí, či pán Blaha, pán Hlina, či to bol primátor Ftáčnik, veľmi jasne povýšili zákon svedomia nad všetky zákony, ktoré bežne sa tu posudzujú, a vo chvíli, keď treba jasne zaujať stanovisko, či sa postavíme na stranu tých, ktorí vidia vo fašistickej minulosti tejto krajiny inšpiráciu, alebo tých, ktorí vidia v tom veľké nebezpečenstvo, sa títo ľudia postavili jednoznačne na stranu tú, ktorá má byť vo svedomí úplne jasne vyriešená. Prepáčte, bola to nenáležitá odbočka, ale považoval som to za veľmi dôležité tu povedať a oceňujem všetkých, ktorí tam boli alebo ktorí to tak cítia.
No a teraz naspäť k poľovníctvu. Ďalší humoristi hovoria, to už sú takí znalci ale väčší, že celá táto novela bola vymyslená kvôli jednému jedinému paragrafu. Tak trošinka budem vylamovať otvorené dvere, lebo už to tu zaznelo, že vládny SMER si osvojil nový pohľad a už to zrejme nebude také akútne. Ale predsa len, ten paragraf 13a je paragraf, ktorý predsa predstavuje veľmi dôležitý prielom do poľovníckeho života. A ja si tu nemôžem odpustiť poznámku, že chcem poďakovať osobitne pánovi ministrovi za to, že mi dal veľmi zaujímavé školenie tak pri prvom čítaní, ako aj pri prerokovaní tejto novely zákona vo výbore, keď, a to oceňujem úprimne bez nejakej irónie, keď využil situáciu a veľmi jasne sa pasoval do role zástancu ľudového poľovníctva a vyjadril prekvapenie, že nejaký Mičovský z OĽaNO bude tu zastávať boháčov, ktorých teda zastávať netreba. Keď som si to analyzoval, tak som si povedal: Je to dobré školenie, naozaj. Neviem, či to pán minister v tej chvíli tak proste šikovne mu to jeho mnohoročné skúsenosti našepkali, že to využije, alebo to proste bola možno nejaká rada esemeskou, to nie je dôležité. Podstatné je to, že to bolo šikovné, a podstatnejšie je to, že to bolo nepravdivé. Skutočne § 13a neobhajuje ľudové poľovníctvo, ale obhajuje bohatých ľudí tejto krajiny, ktorí si zvykli poľovať za lacno, za bagateľ a ktorí by chceli v tomto pokračovať.
Dovoľte krátku exkurziu do stavu početnosti poľovných revírov. Už to tu zaznelo. Máme ich asi okolo 1 800 a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prišiel, mal teda nejakých 160 v časoch, keď začalo mečiarovské drancovanie krajiny. Z tých stošesťdesiatich o nejakú stovku prišiel, prišiel nedôstojným spôsobom, ktorý nemal nič spoločné s efektívnym využívaním štátneho majetku, v tomto prípade na poli poľovníctva, a tie revíry sa dostali do rúk ozaj, nuž hádajte koho? Bohatých, najbohatších ľudí tejto krajiny. Neboli to žiadni ľudoví predstavitelia poľovníctva. Boli to tí, čo mali správne styky na správnom mieste a ktorí si myslia, že poľovanie je akási súčasť ich funkcie. Nuž odišli revíry, tie, ktoré mali ostať alebo ktoré mali byť za veľmi dobrých podmienok vysúťažené, spôsobom, ktorý jednoducho nemožno nazvať inakšie ako rozpredaním, rozkradnutím, rozflákaním štátneho majetku. Možno sú to tvrdé slová, možno by sa dalo o tom hľadať nejaké tie maličké otázničky, že ktoré to slovíčko je správne. Ale verte tomu a myslím, že tomu veríte, že ten spôsob nakladania s tými revírmi v rokoch, keď o tom rozhodoval zať pána Mečiara ako poradca na Lesoch Slovenskej republiky, že to tento dôsledok malo.
A ja teraz sa dostávam k tomu paragrafu 13a, ktorý treba pomenovať presnejšie, ktorý určuje spôsob, akým sa má štátny podnik zúčastňovať prenechania svojich štátnych pozemkov, za ktoré zodpovedá, záujemcom o poľovné revíry v prípade teda, že sa tak rozhodne. Nikto ho nenúti, to treba zdôrazniť, ale ak chce sa takto rozhodnúť, tak táto 13-áčka mu ukladá presný postup, ako to má urobiť. A ukladá mu to spôsobom, ktorý je netypický, až netradične veľmi presne špecifikovaný, že má urobiť výberové konanie, v ktorom cena nie je dôležitá, je druhotná a v ktorom prvotné sú také veci ako výhľadový plán, poľovnícke hospodárenia alebo referencie. Nuž, môžeme si tak trošinka zatipovať, že keď dôjde k tým rozhodovacím procesom, že či zvíťazí cena. Asi nie, keď je až druhotná. A koho plán výhľadový poľovného hospodárenia bude vyhodnotený ako ten najlepší? Je to rýdzo subjektívny charakter a priamo to nahráva tomu, aby bolo možné pri výberovom konaní postupovať tak, že dáme prednosť komusi, kto predloží krásny plán a zároveň mizernú cenu. Je to, je to veľmi nepríjemne vymyslené a ja by som o tom rozprával dlhšie, ale nepatrí sa, lebo oceňujem to, že toto, vzhľadom na to, že predstaviteľ vládneho SMER-u pán poslanec Lebocký to už tu oznámil. Pravdepodobne, teda s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, táto časť nebude zahrnutá a ja teda už len tak s úsmevom zaspomínam, že to politické školenie, ktoré mi pán minister dal, že teda patrí to k tomu. On sa proste zrealizoval ako zástanca ľudu a ja ako obhajca bohatých. Ale čert potom. Teší ma, že tento zákon 13a, jednoducho ten paragraf 13a odchádza preč - a to je to najpodstatnejšie. Pretože vlastne, pán minister, týmto pomáhate skutočne podniku, najvýznamnejšiemu štátnemu podniku, ktorý v tejto republike máme, k tomu, aby odolal budúcim, lebo to už vždycky za každej garnitúry tak je, to sa nedá s tým nič urobiť, aby odolal záujmom lobistických skupín a tlakom, ktoré by priamo, ak by tento paragraf 13a ostal, nútili vedenie podniku povedať si: No nedá sa nič robiť, krásny plán, slabá cena, ale vieme, no sú tu záujmy. Proste ten paragraf priamo určoval, ako vyhovieť tým, ktorým vyhovieť jednoducho voľáko treba, lebo sú to ľudia vplyvní.
Možno treba zdôrazniť ešte ten fakt, že tých sto revírov, ktoré sú v hre, že sú to veľmi dôležité revíry, veľmi cenné z hľadiska poľovného hospodárenia a ktoré majú len tú maličkú chybu, v úvodzovkách, že práve im končia tie desaťročné zmluvy postupne. Tak práve tí ľudia, o tých práve ide. Možno nejde o stovky revírov, ako to tu zaznelo, ale o tú jednu stovku. Práve tá stovka revírov potrebuje sa dostať do situácie, aby ľudia, ktorí majú záujem v nich pokračovať, aby zaplatili opäť nedôstojne nízku cenu, tak ako to dostali na začiatku. Práve preto bolo treba vymyslieť 13-áčku a práve preto je dobré, že 13-áčka tu nebude, lebo bude môcť štátny podnik Lesy Slovenskej republiky hospodáriť tak, ako mu to ukladá zdravý rozum a zákon. S citom hospodára, najlepšie, ako sa dá. A tu treba vidieť fakt, že ono to v tom septembri roku 2009, keď začal platiť nový zákon, ktorý už vtedy povedal: Hop, všetky revíry sa budú, všetky pozemky prenajímať formou verejnej súťaže. Viete, čo sa stalo?
Záujem tých bohatých, vplyvných skupín klesol skoro na nulu a jednoducho neboli tam skoro žiadne ďalšie už dopyty a keď boli, pán minister, doplním aj váš úsmev, boli nejaké, presne tak, nebolo ich vôbec veľa. Už nešlo o stovky, už išlo len o pár a viete, čo sa stalo? Napríklad revír neďaleko tuná, pri Kamenici alebo pri Brezne, nebudem ich menovať, ale dalo by sa, ale nie je dôvod tých ľudí, lebo ja ich oceňujem. Už neplatili 2 - 3 tisícky eur za ročný prenájom tohto revíru, ale viete, koľko zaplatili? 20-tisíc, 40-tisíc za jeden revír a jeden rok, za štátne pozemky. Koľko sme povedali, že ich je, sto? Ideme počítať? Počítajte, za 10 rokov platnosti zmluvy sa dostaneme k miliarde korún. Pán minister, k miliarde korún, ktorá znie lepšie, ako keď budem hovoriť iba o eurách, ale to voľajako tak aj využívam. A to sú peniaze, a tu sa chcem naviazať na vašu ľudovosť, to sú peniaze, ktoré zoberieme skutočne bohatým ľuďom, ktorí si chcú zapoľovať, poľovačka nie je životná nevyhnutnosť, a ktoré dáme prostredníctvom podniku, ktorý nepriamo riadite, od ktorého chcete, a aj ste to dosiahli, 20 miliónov eur odvodov, od ktorého chcete, aby splnil aj sociálne funkcie. Lebo preto ste aj zastavili reformu, ste mi to sám povedali na výbore, že teda je potrebné pozerať na sociálne funkcie, a preto ten podnik nemôžete pustiť do nejakých oprávnených ekonomických reforiem, ktoré by si vyžadoval. A my chceme tomuto podniku zobrať miliardu korún za 10 rokov. Nuž tak, to je tá ľudovosť, to sú peniaze, ktoré potrebujeme cez tento podnik na jeho fungovanie, na sociálne funkcie, keď už nejaké má, ktoré potrebujeme nepriamo cez ten odvod pre pána ministra financií, na zdravotníctvo, na dôchodcov, na učiteľov, takže v tom vidím tú nepravdivosť toho vášho vystúpenia ohľadom zástancu ľudového poľovníctva, že ja sa tu zastávam ľudí, ktorí síce možno nepoľujú, ale ktorí potrebujú práve, aby štátny podnik hospodáril najlepšie, ako sa dá. A viete, čo vám pripomeniem, len slová vášho šéfa, podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka z 31. januára. Sedel v tejto snemovni, keď povedal, že je doba krízy, neostáva nič iné, len aby štát využíval zdroje a prostriedky, ktoré má k dispozícii z vlastných zdrojov, čo najlepšie. Plne súhlasím s pánom podpredsedom a verím, že aj vy ako jeho minister nemáte s týmto problém. Takže vlastne veci hrajú, pasujú, nemáme čo ani sa veľmi o tom sporiť. Ozaj nechcem vyrážať otvorené dvere v podobe 13-áčky, len zdôrazňujem fakt, ktorý jednoducho tu zdôrazniť bolo treba, že to, s čím ste ma školili, bolo politicky šikovné, len tomu chýbala tá úprimná poctivá koncovka. Ale koniec dobrý, všetko dobré, veď vy mi to zrátate, ale ja sa na to teším, určite si nájdete na to spôsob, ako mi pripomenúť, že nemám celkom pravdu. Ale mňa teší ten záver a záver bude slúžiť ľudu tejto krajiny a dobrej správe jeho majetku.
Ale predsa len tu potrebujem zdôrazniť to, čo povedal môj predrečník pán poslanec Zsolt Simon, a som rád teda, že bola tu prejavená verejná ochota a vlastne rozhodnutie pána ministra, že nemá s tým problém, že teda ten rozdiel medzi polovičnou a dvojtretinovou, dvojtretinovým vlastníctvom štátnych pozemkov je možné vyriešiť, keď predložíme pozmeňovací návrh. Ja ho predložím a veľmi to oceňujem, lebo skutočne ďalšiu škáru, ktorá umožňovala lobistickým skupinám žiadať, že teda tam je iba 55 % štátneho, takže na to sa nevzťahuje žiadna rozhodovacia matica ani verejná súťaž, že ste prejavili túto ochotu. Lebo keď som rozprával s pánom spravodajcom, oceňujem, veď rozprávame, žijeme tu, povedal mi, že toto už by možno bolo trocha priveľa, takže aj slovo ministra oceňujem ako slovo chlapa, že to nie je priveľa a že to považujete za správne. A ja fakt chcem v tejto chvíli poďakovať vládnemu SMER-u, že nechce svoj štátny podnik vohnať do biedy a že sa rozhodol ustúpiť. A všetky tie milé reči na moje konto obhajoby bohatých rád pripúšťam, opakujem sa, teší ma to, lebo zaujíma ma tu cieľ a nie prekáračky. Takže toľko možno by som povedal k tej 13-áčke, s tým poďakovaním môžem aj skončiť.
A ideme na ďalšie veci, ktoré vás zaujímajú v tomto zákone, ktoré už nepovažujem za také kardinálne, ale ktoré sú súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý predkladám s pánom poslancom Feckom a ktoré teda chcem najprv popísať spôsobom, ktorý by relatívne stručne ozrejmil naše myšlienkové pochody. V tejto novele zákona sa hovorí o zverniciach. Vyrušuje nás a vadí nám, že sa tu hovorí o tom, že zvernice je možné budovať aj v chránených územiach, to znamená v národných parkoch alebo dokonca v národných prírodných rezerváciách, a že sa na to vyžaduje súhlas orgánov životného prostredia. Myslíme si, že a priori je takýto prístup nesprávny a že keďže pribúda bohatých ľudí, opäť sme u tých bohatých, ale tá poľovačka - to je magnet pre bohatých, ktorí chcú mať svoje zvernice, a tých zverníc pribúda a sú to zvernice, ktoré ozaj napriek všetkým ušľachtilým cieľom treba považovať za vážne technické zasiahnutie do prirodzenosti prírody. Nuž prosím pekne, keď už teda ich pribúda, keď ich chceme aj tým bohatým odsúhlasiť, tak im ich, preboha, len neodsúhlasujme v národných parkoch a v chránených územiach, lebo to je absurdum, ktoré zase, myslím, nepotrebujeme tu podrobnejšie analyzovať, neobstojí. Národné parky sú na to, aby sme tam chodili my. Nesúhlasím s pohľadom ochranárov, ktorí hovoria, že v národných ja nemôžem v noci prespať. Ja musím, ja ako človek sa tam viem správať slušne, po mne stopu nenájdete, ale prosím pekne, ploty mnohohektárové - a pribúdajú. Tak vari, vari toto nie! Prosím, aby teda táto časť pozmeňovacieho návrhu, to je jedna z tých, ktoré neprešli, oceňujem, že viaceré prešli, ktoré budem spomínať a pôjdem celkom rýchlo cez ne, aby sme túto záležitosť vyriešili a spravili, že tie zvernice by boli zásahom, ktorý v národnom parku nemá čo robiť.
Poďme sa pozrieť na vec, ktorú oceňujem, opäť môžem oceniť, že po vystúpení vo výboroch bolo to prijaté a to ma teší. Urobíme teraz maličkú odbočku a zaspomíname si na nedávnu dobu, keď sme sa tu bavili v lesoch o jazdcoch na koni a o bicykloch. Pamätáte si, sme povedali, že no tak to by bolo vážne rušenie, pretože jazdci na koníkoch a bicyklisti sú niečím, čo teda veľmi ruší a bolo tam za tým trocha cítiť také záujmy nejakých lobistov. A teraz už naspäť k poľovníckemu zákonu. Tu sa hovorí v návrhu pôvodnom o tom, že je možné, aby na návrh užívateľa poľovného revíru, štvorkolky, trojkolky, terénne autá, snežné skútre šantili po našich lesoch tak, ako si zachcú. No všetci vieme, koľko je tých nepríjemných štvorkolkárov, trojkolkárov a snežných skútristov, ktorí nám ničia bežecké stopy, a všetko to zavíja a smrdí a som veľmi rád, že táto vec, môžeme ju prejsť pomerne rýchlo, je vyriešená a že nebude možné dať návrh ani len teoreticky lesnému úradu na to, aby niektoré ďalšie strany, neužívatelia poľovných a lesných pozemkov takéto stroje využívali. Oceňujem tiež to, že tam bolo doplnené aj v časti, ktorá hovorí o užívaní, o užívateľoch poľovných revírov, že tí môžu používať tieto prostriedky, ale len v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je spojený s prácou v revíri alebo v lese. To znamená, že ak niekto si myslí, že má terénne autisko a má tam revír a bude robiť kolečká od rána do večera, budete odskakovať z lesných ciest, tak už nie, ani on už nemôže. On môže odviesť jeleňa, môže ísť na chatu, ale nemôže tam šantiť ako na ródeu. Takže oceňujem, že táto vec bola tiež prijatá, pretože v kontexte s týmito koníkmi a bicyklistami sa mi to zdalo smiešne, že vôbec sa do návrhu takéto niečo mohlo dostať.
Poľovný hospodár. Hovorí sa v novele zákona, že poľovný hospodár musí byť odvolaný na návrh užívateľa poľovného revíru. Nesúhlasíme. Ja poľovného hospodára chápem ako človeka, ktorý zastupuje v revíri zákonnosť a ktorý je ten najmúdrejší z poľovníkov, ktorý upozorní svojich aj keď preškolených, ale laických poľovníkov, že povie im: Pozor, toto nemôžeme urobiť, to je mimo pravidiel, mimo zákona. Zdá sa mi nedôstojné aj vo vzťahu k lesnému úradu, aby mu zákon povedal, že musí. Nuž tak potom, milý lesný úrad, ani vlastne ani ty nemusíš, keď musíš, lebo načo teda lesný úrad, ktorému zákon nedáva právomoc posúdiť veci. Možno ten poľný hospodár je skutočne rigorózny, striktný, poriadkumilovný a lezie na nervy svojim spolupoľovníkom, tak preto si myslím, že ponechajme lesnému úradu možnosť, aby zvážil okolnosti, určite môže také nájsť, aby rozhodol suverénne, tak, ako sa na orgán štátnej správy na úseku poľovníctva patrí, a aby ho zákon nenútil, že odvolávať musí. Takže tiež bude to súčasťou návrhu, ktorý v závere budem musieť predniesť. Teda nebudem musieť, ja ho prednesiem, ale musím ho potom čítať.
Škody vlkom. Hovorí sa tu o škodách vlkom, za ktoré má zodpovedať užívateľ poľovného revíru, ktorý nedokázal urobiť opatrenia primerané tomu, aby týmto škodám zabránil. Nuž aj keď vlk má krátke obdobie lovu, ale zo spôsobu jeho života, zo spôsobu jeho odvahy a niekedy až drzosti v dobe hladu vyplýva, každý to vie z praktických poľovníkov, ja nie som až taký praktický poľovník, aj ked poľovník som, že je veľmi ťažké robiť takéto opatrenia. A preto navrhujeme, aby teda škody vlkom, tak ako to je pri medveďovi, ktorý je, samozrejme, celoročne chránený, boli takéto škody sanované štátom. Nie sú nejaké dramatické, ale myslím si, že by to bol celkom správny postup, aj keď v tomto nevidím až také, takú dominanciu.
Dôležitejší bod bude teraz Slovenská poľovnícka komora. Je to možno bod, ktorý vzbudzuje najväčšie diskusie, nechcem povedať vášne, a je to záležitosť, ktorú uznávam, že patrí do suverénnej rozhodovacej právomoci poľovníkov, legitímne komora vznikla, legitímne funguje. Bavenie sa o tom, koľko hlasov tomu pomohlo, alebo ako to prešlo, nemá význam. Bolo to demokratické a prešlo to. Ja len chcem poukázať na to, že sa ako poslanec, a viem, že to nie je len môj prípad, stretávam s množstvom výhrad voči nútenému členstvu v Slovenskej poľovníckej komore, čo zodpovedá, lepšie povedané, no čo zodpovedá záujmom, čo nezodpovedá Ústave Slovenskej republiky, pretože spolčovať sa môžeme, ale nie musíme. Vzniká tu istá nerovnováha na poli tej verejnej diskusie, lebo tak ako možno aj mnohí z vás aj ja som dostal veľa správ z okresných poľovníckych zväzov, z okresného politického zväzu alebo z regionálnych komôr, kde sa funkcionári jasne a jednoznačne vyjadrujú, že komora má svoje opodstatnenie, že je potrebná a že teda všetky tie reči niektorých iných spolkov považujú za reči, ktoré sú škodlivé. A ja nechcem sa stavať na stranu rozhodcu, že kto tu má pravdu alebo kto nemá. Pretože demokracia je taká, že tak to ľudia môžu pociťovať, väčšina si to takto vybrala a ja to uznávam. Len chcem upozorniť, že možnože by sme mali byť citliví a že tie listy mnohé, ktoré sú tak trocha ako cez kopirák, možno mi na nich chýba mnohokrát podpis. Keď je tam iba napísaná komora, no teda, alebo meno okresu, ale to je taký technický detail. Sem-tam sa usmejem aj nad tým, že čaru nechceného, nebudem menovať toho odosielateľa, ale napísal, že oprávnené pripomienky v členskej základni spôsobujú potom problémy. Takže, keď sú oprávnené, nuž tak potom nespôsobujú problémy, ale spôsobujú návrhy na riešenie daného stavu a v tomto prípade teda by som rád neriešil vnútorné veci komory. Navrhujem len, aby sa zvážil fakt a taký ho dávame aj do samotného znenia pozmeňujúceho návrhu, aby toto členstvo nebolo povinné a aby sme sa tým dostali teda do situácie, že tí, ktorí to uznávajú a uplatňujú túto potrebu, aby jednoducho tak aj činili, majú na to plné právo. Ale tí, čo si myslia, že to nie je správny prístup, aby neboli diskriminovaní tým, že v takomto prípade nedostaneš poľovnícky lístok alebo nebudeš mať nárok na revír.
Otázky tých finančných tokov, ktoré mi pán spravodajca minule taktiež zrátal pri prvom čítaní, že ako som si vôbec dovolil poukázať na hospodárenie ako také. No ja som určite nepovedal, že hospodárenie považujem a priori za nejaké čierne, nesprávne. Ja som len poprosil, aby bolo transparentné. Tak ako sme si tu už pomaličky zvykli na to, že štátne organizácie nemôžu robiť objednávku, faktúru, dohodu, zmluvu bez toho, aby to bolo na internete. No prečo by sme v takomto prípade možno aj nad rámec zákona nemohli si povedať, nech sa páči, vážení poľovníci, vážená verejnosť, vy búšite do komory? Vy sa zamýšľate nad tými peniazmi, ktoré my používame v prospech slovenského poľovníctva, ozaj s nadšením, s láskou a so srdcom? Nech sa páči, pozrite sa.
Takže navrhujem, tak to naši právnici potom posúdili, keď som chcel, aby to bolo takto transparentne, aby minimálne to bolo podriadené 211-tke zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, že každý, teda kto bude chcieť vedieť podrobnosti, ako sa financie, v ktorom prípade kde využili, aby mal možnosť tak urobiť. Nevidím v tom nikdy a myslím, že to nie je otázka len Slovenskej poľovníckej komory, to je otázka všetkých verejných zdrojov, všetkých spolkových zdrojov, všetkých štátnych zdrojov, že minimálne ľudia, ktorí vytvárajú, majú právo vedieť do puntíka o spôsobe ich využitia a je to vec, ktorú neverím, že by niekto našiel proti tomu argument. Možno na technické riešenia, ale brániť ľuďom, aby sa dozvedeli, ako sa peniaze používajú v klube filatelistov alebo ja neviem v telovýchovnej jednote, no však by to bolo voči, voči dobe. To už takéto časy máme za sebou. Nestaraj sa, báť a my to urobíme a dozorná rada raz do roka prečíta cyklostylovaný papier, že ako sme preverili, všetko je v poriadku. Veď si to pamätáme z dôb, aspoň my starší, ako dozorné rady z rôznych organizácií za starých čias všetko hodnotili. Takže prosím len o to, že aby poľovná komora bola hodnotená ako dobrovoľný spolok a aby jej financie podliehali transparentnej kontrole každého, koho to zaujíma.
Ďalší moment. Trvalé odobratie poľovného lístka. Existuje taký trest, zrejme je to trest, ktorý bol daný poľovníckymi orgánmi v dobrom vedomí, že je to trest veľmi vážny a že je zrejme adekvátny prečinu mnohokrát so zdravotnými alebo aj smrteľnými následkami. Zdá sa mi zase neodôvodnené, spolu s kolegom Feckom, keď sme sa nad tým zamýšľali, že by sme takýmto postupom umožnili, aby po desiatich rokoch bolo možné vykonať poľovnícke skúšky opäť. Poľovačka nie je nárokovateľná, nie je to životná nevyhnutnosť, keď si raz urobil taký veľký prúser, že to tak vyhodnotili tvoje orgány v tvojom zväze, tak potom ja by som v tomto ohľade prosil, aj pre poučenie všetkých, lebo zbraň je nebezpečná záležitosť, aby sa to tak už nikdy nemohlo stať. Lebo poznám prípady, stávajú sa aj v mojom regióne. Chlap, samozrejme, je potrestaný na svojom svedomí do smrti, zastrelí svojho kolegu poľovníka, ale po pár rokoch ho vidíte spolu s puškou zase. Na jednej strane sa spytujem, ako mu to svedomie dalo. Nuž, asi mu dalo. Ale musím sa spýtať, ako mu to vôbec mohli dať orgány, ktoré o tom rozhodli, a dokonca ako to môžu navrhovať v takomto prípade. Tak mu potom nedajme trest doživotný, dajme mu desať rokov a po desiatich rokoch nech urobí skúšky a nech poľuje. Veľmi prosím, viete dobre, že škody, teda škody, smrteľné nehody sa stávajú v poľovníctve napriek všetkej opatrnosti, a preto je obozretnosť v takomto prípade namieste.
No poďme k inej veci, možnože trocha úsmevnejšej, ale u mňa až taký úsmev nevyvoláva, a to je lov vysokej netrofejovej zveri alebo teda vysokej, myslím, že srnčej a jelenej, aby som to správne povedal, a teda netrofejovej zveri na spoločných poľovačkách.
Viete, ja som sa spoločných poľovačiek zúčastňoval rád z titulu svojej funkcie. Ja sa môžem priznať aj k tomu, že som ozaj, urobím maličkú odbočku ešte raz, veľmi rád robil poľovačky tak, keď som voľakedy pred 25 rokmi bol riaditeľom závodu, ako sa má. A boli to pre mňa veľké ocenenia, keď takí ozaj zdatní poľovníci potom pri večernom nejakom rozhovore alebo pri ceste domov mi povedali: Viete, pán riaditeľ, vám sa mnohí smejú za chrbtom, že to tieto vaše ohníky, lesnice, nástupy, poriadky, zver samčia, tak samičia, tak ako to všetko musí, že to máte všetko vyčítané len z knižiek. Ale ja vám musím povedať jednu vec, ja som tak parádne zorganizovanú poľovačku, a už som napoľoval sa kade-kde, ešte nevidel. Takže to chcem len zdôrazniť, že, že mám rád tradície, cením si nesmierne múzeum vo Svätom Antone, ktoré udržiava poľovnícke tradície, a som nesmierne hrdý na to, že, že vlani z vlastnej iniciatívy vstúpilo do siete významných lesníckych miest, ktorú mám česť, ktorú som mal česť založiť na Slovensku a na ktorú som hrdý a som rád, že sa rozrastá.
Takže aj tým iba chcem dokumentovať, že ak teraz budem rozprávať o love na netrofejovú zver pri spoločných poľovačkách, tak budem rozprávať o niečom, čo považujem za neetické, nevhodné a svojím spôsobom aj nebezpečné. No ak strieľame na diviaky, na čiernu zver, ktorá, ako to hovoria poľovníci, je mäkká na ranu a veľmi rýchlo padá, alebo ak niekto v tom behu trafí tú líšku, tak je to otázka istej šikovnosti, patrí to k tradíciám. Len prečo tie jelenice, ktoré vybehnú ako prvé a stoja alebo utekajú, mám po nich strieľať na spoločných poľovačkách, lebo tak sa rozhodol hospodár, lebo neplnia plán lovu? Ja viem, môže to byť tak ako posúdené, že praktici povedia, no a čo. Ja hovorím, ale veď práve tie tradície, na ktoré som upozorňoval. Aj keď kedysi dávno, už ma na to na výbore upozornil jeden kolega poslanec, že voľakedy sa lovilo aj na vysokú, voľakedy sa kadečo aj do želiez chytalo, aj tak mne to jednoducho pripadá ako istá neúcta k tradíciám, aby sme na vysokú zver netrofejovú poľovali na spoločných poľovačkách. A tento návrh považujem za nepoľovnícky, neetický a ak ho niekto považuje za praktický, tak potom dovolím si povedať, že možno sme tu aj na to, aby sme strážili práve aj tie tradície a etiku a tú praktickú stránku veci. No tak, tak nesplníme plán lovu. Áno, nech ho, nepovažujme to za vec, na ktorej to všetko padá.
Ďalšia poznámka smeruje k usmrteniu zranenej zveri. Môj priateľ poľovník Karol, ten veľký odborník na zver, na hodnotenie zveri, sám hovoril, neraz on ma na to upozornil, nájdem zver, ktorá zjavne trpí. Poranená v oku, aj to sa stalo, alebo proste jednoducho postrieľaná a v tejto chvíli mi vlastne platná legislatíva neumožňuje konať tak, ako by som konať chcel - skončiť trápenie tejto zveri a uloviť ju. Takže dávam tu taký návrh, je to súčasťou pozmeňováku, ktorý budem čítať, že takýto prípad treba riešiť tým, že ten poľovník má právo, keď vyhodnotí tak, že tú zver nemôžu už vyliečiť ani zachrániť, ju usmrtiť a má, samozrejme, povinnosť potom podľa jednotlivých prípadov to oznámiť poľovnému hospodárovi alebo aj orgánom Policajného zboru.
Posledná z pripomienok, ktoré takto letom-svetom hovorím k poľovníctvu, je otázka škôd. Veľmi veľa škôd vzniká vplyvom prezverenia, vplyvom nedobrých vzťahov niekedy medzi vlastníkmi pozemkov a užívateľmi poľovných revírov. V našom návrhu s pánom poslancom Feckom sa snažíme, aby tieto problémy boli trošinka urýchľované ich riešenie a aby bolo možné do 30 dní, akonáhle sú škody nahlásené, tieto reálne aj zaplatiť a aby bolo možné prípadne, že sa nevedia dohodnúť, dať do rúk lesnému úradu ako kompetentnému orgánu štátnej správy rozhodnúť, na čej strane je pravda, aby to proste neodchádzalo dostratena. Lebo viete, jeden z dôsledkov toho, že, ešte raz spomeniem tých bohatých, nech mi je odpustené, že máme pomerne pribúdajúcej škody zverov na lesných kultúrach, je práve to, že oni sa dostanú k revíru, oni, samozrejme, nemajú problém zakrmovať, oni nemajú problém stiahnuť zver zďaleka a dostanú sa teda k tomu, že majú nádherne zazverený až prezverený revír. Tešia sa z toho, možno ani toľko nechcú strieľať a tešia sa však iba zo zveri, ale ich vôbec nezaujíma, že táto zver vo svojej početnosti spôsobuje veľké škody. A toto je fakt, ktorý si opäť nevymýšľam, ale ktorý potvrdzujú skúsenosti lesnej prevádzky. Takže, nechcem to zase zovšeobecňovať, že všade je to tak, ale škody zverov nám pribúdajú, a preto by nám mala pribúdať aj snaha operatívne sa postaviť k ich riešeniu. Možno sú tam ešte nejaké drobné poznámky, ale čas je vzácny.
A ja teraz som povinný prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Jedná sa o tlač 328. Budem čítať, ako mi ukladá rokovací poriadok všetky zmeny, odôvodnenia už čítať nebudem, ak, tak len slovíčko-dve.
V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. V § 6 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Obvodný lesný úrad nesmie uznať zvernicu podľa ods. 2 ani schváliť zvernicu podľa ods. 3, ak sa pozemky, z ktorých má byť zriadená, alebo ich časť nachádzajú v treťom až piatom stupni ochrany podľa osobitného predpisu, 7a."
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie: "7a) § 14 až 16 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších prepisov."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie som povedal vo voľnej rozprave.
Druhá zmena. V čl. I sa vypúšťa bod 12.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Legislatívno-technická úprava, netreba ju ďalej rozvádzať.
A ideme k tej 13-áčke, kde teda som, ešte raz to využijem, budem veľmi vďačný pánovi ministrovi k jeho verejnému prístupu, že, prísľubu, že to vie takto zúradovať operatívne.
V čl. I v bode 22 v § 13a sa v nadpise slovo "dvojtretinovou" nahrádza slovom "nadpolovičnou". Aj tá podstata.
V čl. I v bode 22 v § 13a prvej vete sa slovo "dvojtretinová" nahrádza slovom "nadpolovičná".
V čl. I v bode 22 v § 13a písm. a) sa slovo "40 %" nahrádza slovom "90 %".
V čl. I v bode 22 v § 13a sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
V čl. I v bode 22 v § 13a písm. c) sa slovo "30 %" nahrádza slovom "10 %".
K tomu už len toľko, že tieto návrhy v tejto fáze alebo v tejto časti sú bezpredmetné, lebo vlastne návrh pána poslanca Lebockého išiel nad rámec v tomto ohľade, oni vôbec zaviedli absolútnu povinnosť použiť verejnú súťaž pri ponúknutí revírov, pozemkov do revírov, takže ja som sa tam hral s pánom poslancom Feckom s tým, že sme teda dali váhu na cenu a znížili sme váhu tých faktorov, ktoré sú nie kvantifikovateľné. Ale uznávam, že toto tu v tejto časti je vlastne už prekonané práve ich návrhom, ktorý oceňujem. Takže k tomu odôvodneniu len toľko.
Ôsma zmena hovorí: V čl. I za bod 25 sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. V § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno g).
Doterajšie písmeno h) sa označuje ako písmeno g)."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Tu ale odôvodnenie prečítam: Zmluva o užívaní poľovného revíru nebude môcť byť zrušená z dôvodu ukončenia členstva užívateľa poľovného revíru v Slovenskej poľovníckej komore. Navrhovaná zmena a úprava súvisí tiež s bodmi 13 a 14 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďalšia zmena pod deviatkou: Za bod 28 sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 19 odsek 6 znie:
"(6) Obvodný lesný úrad môže odvolať poľovníckeho hospodára z funkcie, ak o odvolanie požiada užívateľ poľovného revíru."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V čl. I bod 29 v § 19 ods. 7 sa vypúšťa písmeno d).
Takže tu len tá zmena, že nie, že musí, ale môže, vo svojej reči som túto vec, myslím, dostatočne objasnil.
Poďme ďalej.
V čl. I sa za bod 41 vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 26 sa odsek 1 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
"q) uhradiť poškodenému škody spôsobené poľovníctvom, zverou a na zveri v zmysle § 69, a to postupom podľa § 70."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Sú to zmeny, ktoré vyplývajú práve z tej úpravy, ktorú som popisoval, zdôvodňoval v oblasti povinnosti nahrádzať funkčným mechanizmom pri úhrade škôd na lesných a poľnohospodárskych kultúrach.
Zmena č. 12. Za bod 51 sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 41 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Komora je povinnou osobou podľa osobitného predpisu, 26a)."
A poznámka pod čiarou k 26a znie:
"26a) § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Takže to je vec, ktorú som tiež zdôvodnil, aby teda prístup k informáciám o finančných tokoch Slovenskej poľovníckej komory bol zabezpečený týmto spôsobom. Je to vo verejnom záujme, máte texty podrobné, kto to chce prečítať, pred sebou.
13. zmena: Za bod 51 sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 43 ods. 1 sa slovo "je" nahrádza slovami "môže byť"."
A doterajšie body sa následne prečíslujú.
Opäť sme tu pri povinnom členstve v Slovenskej poľovníckej komore, keď sa odôvodnenie vyjadruje takto naše: Nejaví sa byť v súlade s princípmi, na ktorých je založený slovenský právny poriadok, osobitne v súlade s článkom 37 Ústavy Slovenskej republiky, že každý má právo slobodne sa združovať a nie povinnosť, aby bol teda niekto nútený k združovaniu v stavovských organizáciách. O tie stavovské organizácie môže byť ešte aj nejaká debata, lebo vieme, že tu možno využiť oponentúru v tom slova zmysle, že predsa advokáti a notári a tak ďalej. Len to sú profesionáli, ktorí majú istú prenesenú právomoc, a my hovoríme pri poľovníkoch, aj keď o vysoko špecializovanej, ale predsa len záujmovej činnosti.
Poďme na pätnástku. V § 51 ods. 10 druhá veta znie: "Osobe, ktorej bol poľovný lístok odňatý natrvalo, nemôže obvodný lesný úrad povoliť vykonanie skúšky podľa § 50 ods. 1 písm. a)."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Opäť som to zdôvodnil. Kto doživotne prišiel o poľovný lístok, nech je výstrahou pre všetkých, ktorí majú v rukách zbraň.
16. V čl. I sa vypúšťa bod 56.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Je to otázka lovu netrofejovej zveri. Zdôvodnil som, takže to je vlastne, ak odsúhlasíme túto zmenu, odsúhlasíme to, že nebude možné strieľať, teda loviť netrofejovú zver na spoločných poľovačkách.
17. úprava hovorí, že bod 59 znie nasledovne:
"V § 63 ods. 5 znie:
"Ak došlo k nálezu usmrtenej zveri alebo zranenej zveri v poľovnom revíri, je užívateľ poľovného revíru povinný zistiť príčinu usmrtenia zveri alebo zranenia zveri. Ak došlo k nálezu zranenej zveri v poľovnom revíri a takúto zver nie je možné vyliečiť a opätovne vypustiť do poľovného revíru podľa § 22 ods. 3 a 4, je užívateľ poľovného revíru povinný zranenú zver usmrtiť, na usmrtenie zranenej zveri sa primerane vzťahuje § 23 ods. 8. Ak sa preukáže, že táto zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore s týmto zákonom, je užívateľ poľovného revíru povinný nález bezodkladne oznámiť Policajnému zboru. Ak ide o celoročne chránenú zver, oznámi užívateľ poľovného revíru nález aj orgánu ochrany prírody, ktorý určí spôsob ďalšieho nakladania s ňou podľa osobitného predpisu, v poznámke 32a."."
Odôvodnenie nečítam, povedal som ho predtým.
18. zmena. V § 69 ods. 4 znie:
"Za škody spôsobené vlkom dravým nezodpovedá užívateľ poľovného revíru, ale štát.
Doterajšie body sa následne prečíslujú. Opäť odôvodnenie nečítam.
19. Za bod 66 sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"§ 70 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Užívateľ poľovného revíru je povinný poškodenému nahradiť škodu, ktorú si u neho uplatnil v súlade s odsekmi 1 a 2 v lehote 30 dní od jej nahlásenia. Ak tak užívateľ poľovného revíru v uvedenej lehote neurobí, poškodený môže požiadať obvodný lesný úrad, aby rozhodol o nároku na náhradu škody a o jej výške. Obvodný lesný úrad o takejto žiadosti rozhodne do 30 dní od jej doručenia. Trovy konania znáša užívateľ poľovného revíru."
Odsek 4 hovorí nasledovné: "Nárok na náhradu škody spôsobené vlkom dravým si uplatní poškodený formou žiadosti u obvodného lesného úradu pri škodách na veciach uvedených v odseku 1 písm. a) v lehote podľa odseku 1 písm. a) a pri škodách na veciach uvedených v odseku 1 písm. b) za obdobie a v lehote podľa odseku 1 písm. b). Na uplatnenie nároku na náhradu škody sa rovnako vzťahuje odsek 2. Obvodný lesný úrad o takejto žiadosti rozhodne do 30 dní od jej doručenia."."
Odôvodnenie opäť nie je potrebné už opakovať.
20. úprava. Za bod 68 sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 74 ods. 1 písm. d) sa slová "podľa § 17 ods. 1 písm. h)" nahrádzajú slovami "podľa § 17 ods. 1 písm. g)"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Legislatívno-technická úprava.
21. Za bod 69 sa vkladá nový bod, ktorý znie:
V § 74 ods. 1 za písm. g) vkladá sa nové písm. h), ktoré znie:
"o žiadosti poškodeného týkajúcej sa nároku na náhradu škody a jej výšky podľa § 70 ods. 3 a 4."
Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená i) a j).
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
22. V bode 71 v § 76 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"f) ak užívateľ poľovného revíru neplní povinnosť podľa § 26 ods. 1 písm. q)".
Navrhované písmená f) až k) sa označujú ako písmená g) až l).
Súvisí to stále so škodami spôsobenými zverou na porastoch, plodinách a kultúrach.
23. Za bod 75 sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 78 ods. 3 písm. f) znie:
"ak došlo k nálezu usmrtenej zveri alebo zranenej zveri v poľovnom revíri a užívateľ poľovného revíru nezabezpečí zisťovanie príčiny usmrtenia zveri alebo zranenia zveri, alebo ak zranenú zver, ktorú nie je možné vyliečiť a opätovne vypustiť do poľovného revíru, užívateľ poľovného revíru neusmrtí, alebo ak po usmrtení zranenej zveri užívateľ poľovného revíru nevykoná opatrenia podľa § 23 ods. 8, alebo ak sa preukáže, že táto zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore s týmto zákonom, neoznámi nález bezodkladne Policajnému zboru a pri celoročne chránenej zveri aj orgánu ochrany prírody a krajiny (§ 63 ods. 5)."
Sa vám to zdá možno podobné, ako som už čítal, ale v tomto prípade je však bod, ktorý som bol povinný prečítať, lebo súvisí zase s porušeniami tohto zákona a taxatívnym vymenovaním týchto porušení.
Ďalšia zmena sa týka bodu 76, za ktorý sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 79 ods. 2 písm. i) sa slová "podľa § 74 ods. 1 písm. a) a i)" nahrádzajú slovami "podľa § 70 ods. 3, pokiaľ ide o lehotu pre rozhodnutie a trovy konania, podľa § 70 ods. 4, pokiaľ ide o lehotu pre rozhodnutie podľa § 74 ods. 1 písm. i) a j)".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Opäť je to legislatívno-technická úprava.
V bode 77 sa § 80a dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
"(5) Obvodný lesný úrad rozhodne o zániku zvernice v súlade s § 74 ods. 1 písm. a), ak zvernica nespĺňa podmienky ustanovené v § 6 ods. 4 druhej vete a ak osoba, ktorá požiadala o vydanie rozhodnutia o uznaní zvernice podľa § 6 ods. 2 alebo o vydanie rozhodnutia o schválení zvernice podľa § 6 ods. 3, alebo jej právny zástupca nepredloží do 31. decembra 2013 stanovisko príslušného orgánu ochrany prírody podľa osobitného predpisu, že takéto uznanie zvernice alebo schválenie zvernice je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny.
(6) Konania podľa § 70 začaté pred 1. júlom 2013 sa dokončia podľa doterajších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 52 znie: "§ 6 ods. 2 a § 9 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Opäť sa to týka toho, čo som v úvode hovoril, zverniciam v chránených územiach, nie je potrebné ďalej rozvádzať.
A sme pri poslednej zmene, 26. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
Čl. III." Tam musím vymenovať sadu čísiel.
"Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., ako aj zákona č. 145/2010 Z. z. a zákona č. 408/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:
"V § 14 sa ods. 1 dopĺňa písm. k), ktoré znie:
"zriadiť poľovnícke zariadenie podľa osobitného predpisu". Poznámka 56a, ktorá znie: "§ 6 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z."
Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV.
To bola posledná zmena, ďakujem za trpezlivosť. Záverom teda len poďakujem ešte raz za to, čo som už zdôraznil. Áno, ešte, ďakujem, budem musieť ešte poprosiť, ako sa má, ako sa má hlasovať, a potom až bude ďakovačka.
Takže chcem poprosiť, vážený pán spravodajca, aby boli body 3 a 4 vyňaté na osobitné hlasovanie, a dúfam, že sa nedopustím nejakého faux pas. Ja mám svoje poznámky ešte takto napísané, že prosím, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 1, 2, 25 a 26, to sú tie zvernice.
Inak tu ma napadá jedna vec, že by sme možno mali žiadať technickú úpravu v tejto sále, mne by pomohlo ohromne, keby tie jednotlivé úpravy, zmeny naskakovali aspoň kľúčovými slovami pri hlasovaniach. Lebo ja sa priznám, neraz mám problém sa orientovať v tom, že keď je tých zmien veľa, že o čom hovoríme. Kľúčové slovo by mi pomohlo, ale zrejme je to nad rámec toho, čo mám hovoriť.
Potom prosím, aby body 3 až 7, ale to som žiadal na osobitné hlasovanie, takže to musím nejakým spôsobom, 3 až 7 som chcel, aby bolo o nich hlasované spoločne, ale teda 3 a 4 zostáva to osobitné hlasovanie, takže dobre. A potom musím teda z toho skrátiť, že 5, 6 a 7 bude ďalšia sada na osobitné hlasovanie, to je tá 13-áčka paragraf. Takže áno, 3 a 4 som povedal v úvode, a to, ďakujem, a potom päťku a šestku a sedmičku, 5, 6, 7 ďalšia sada, prepáč, máš to, hej.
Potom prosím, aby v ďalšej sérii bolo hlasované o pozmeňovákoch 8, 12, 13, 14 a 20, to sa týka Slovenskej poľovníckej komory.
Potom prosím, aby ďalšia sada bola odhlasovaná, alebo aby o nej bolo hlasované pod, teda zmeny pod číslami 9 a 10, to sú zmeny týkajúce sa poľovného hospodára.
Ďalšia sada, aby bola osobitne odhlasovaná, zmeny pod číslami 11, 19, 21, 22, 23 a 24, takže ešte opakujem: 11, 19 a od 21 až po 24, to boli škody.
Potom doživotné odňatie osobitne prosím hlasovať pod, zmena pod bodom 15.
Netrofejové lovenia alebo teda lovenie netrofejovej zveri na spoločných poľovačkách ako samostatné hlasovanie pod bodom 16.
Zranená zver pod bodom 17 samostatne a vlk a jeho škody pod bodom 18.
Takže týmto som naplnil to, čo som mal v závere povedať a v tom úplnom závere veľmi od srdca a úprimne: Som rád, že aj keď nie všetky zmeny, ale to, čo som považoval za podstatné, a to bola tá 13-áčka, ktorou som začínal a ktorou aj skončím a ktorú aj, ešte si spomínam na slová pána ministra vo výbore, keď povedal, no keď vám to tak vadí, ak sa nebojíte postaviť sa pred verejnosť a vysvetliť jej, že vy chránite záujmy bohatých a nie chudobných. Nuž nebojím sa a som rád, že ani pán minister sa už nebojí a že to takto spoločne vďaka teda jeho celkom sympatickému rozhodnutiu sa dostáva do roviny, ktorá pomáha všetkým, ktorí to s uplatňovaním práva poľovníctva a s finančnými tokmi, ktoré sú s tým spojené, veľmi súvisí.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, hovoril som dlho, ale v každom prípade vám zo srdca ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Chcem povedať, že cítil som v príhovore, v prejave pána poslanca Fecka veľa dôležitých bodov, ktoré jednoducho ozaj je potrebné, aby sme sa nad nimi zamýšľali. A chcem zdôrazniť a priklincovať to podstatné, ktoré tu už zaznievalo a ktoré cítim ako jednu ozaj z kardinálnych záležitostí, a to je to predkupné právo toľkokrát skloňované.
Chcem upozorniť, že tu funguje a mala by fungovať úplne jasná rovnica. Zavedenie predkupného práva v tomto prípade rovná sa zabráneniu výpredaja historického pozemkového vlastníctva pozemkových spoločenstiev a tomu, aby sa majetok týchto spoločenstiev dostal do rúk ľuďom nepriamou cestou, ktorí nemajú záujem regionálne hodnoty zveľaďovať, ale majú zištné osobné záujmy. Toto zdôrazňujem, nie je to politikum, je to fakt. Je jednoducho potrebné, život to dokázal, že do pozemkovej algebry Slovenskej republiky je takúto rovnicu jednoducho nevyhnutné zaviesť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým kolegom za pripomienky. Pokúsim sa stručne zodpovedať. Pán kolega Záhumenský, problém adries je ľahko riešiteľný a vlastne je to aj navrhnuté v zákone. Nebudeme trvať na tom a určite je to správne, že na to upozorňujete, aby sa poslalo všetkým. Úplne stačí, keď webové sídlo takéhoto pozemkového spoločenstva alebo jeho vývesná tabuľa bude informovať všetkých, ktorí majú snahu venovať sa takémuto informačnému médiu, o tom, že ktosi čosi predáva, a úplne by to stačilo na to, aby takýmto spôsobom tá kontrola vzájomná bola zabezpečená.
Pánovi poslancovi Simonovi chcem len odpovedať, že Rejdová to síce nie je, je to o niečo ďalej, ale kľudne by sme mohli ísť aj zase o niečo bližšie, tých obcí, ktoré, alebo pozemkových spoločenstiev, ktoré ja poznám, je niekoľko, kde sa udial takýto postup. A dokonca tí páni Schwarzovia z jedného pozemkového spoločenstva, keď to tam akože vybývajú, tak potom idú do druhého pozemkového spoločenstva. Skutočne, nájdeme takého pána Schwarza, ktorý v jednej západoslovenskej dedinke už skončil a pokračuje v jednej východoslovenskej dedinke presne podľa tohto vzorca.
Pán poslanec Fecko, áno, som rád, že to tak cítiš, lebo skutočne máme tu dobrý úmysel. No ak je tu nejaká malá dierka, tak ju zastavme. A tobôž chcem upozorniť na to, že predkupné právo, napokon poznáme jeho uplatňovanie podľa § 11, kde sa teda bavíme s podielmi štátu, tam hovoríme v odseku 2, že sa uplatňuje predkupné právo. Nuž, ak ho vieme uplatniť tu a nevidíme problém s informovanosťou, tak určite nie je problém ani v tom jednom prípade. Uznajte, že by to bolo nelogické, aby v jednom prípade sme to kritizovali a v druhom zavádzali.
A možno to najdôležitejšie, pán poslanec Lebocký, ozaj súhlasím s tým, že inštitúty ochrany tu máme a že mnohokrát fungujú dobre, ale povedzme si úprimne, mnohokrát fungujú aj zle. To, čo som videl, bolo mnohokrát veľmi zlé.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, ja už som pri prvom čítaní ocenil niekoľko motívov, ktoré sú dané do tohto nového zákona o pozemkových spoločenstvách, a na tom aj trvám. Spomeniem len letkom tú jednu vec, ktorú považujem za veľmi sympatickú a dôležitú, že pozemkové spoločenstvo môžu vytvoriť aj vlastníci samostatných pozemkov, ide hlavne mnohokrát o vlastníkov mnohých malých pozemkov. Je to vec, ktorá odblokuje pomerne efektívnym spôsobom výdaj množstva takýchto pozemkov z rúk štátnych podnikov. A je to niečo, čo veľmi chýbalo, a je to niečo, čo veľmi pomôže. Ten § 2 ods. 1 písm. c), ktorý umožňuje takýto vznik, je ozaj potrebný a ja to vítam.
Je niekoľko vecí, ktoré nevítam a ktoré budú predmetom pozmeňujúceho návrhu, ktorý príde až po mne z úst pána poslanca Fecka, a teda nebudem sa tomu venovať. Chcem sa venovať len úplne jednému konkrétnemu paragrafu, a dokonca len jednému odseku z tohto paragrafu. Dovolím si vám to predniesť formou akéhosi scenára, ktorý by mohol vzniknúť nie tým, že ho napísal scenárista, ale že ho napísal sám život. Skúsime prebehnúť niekoľko obrazov.
Obraz číslo jedna nás zavedie do Viedne 18. storočia, do Hofburgu, kde Mária Terézia so svojimi múdrymi poradcami rozhodla o tom, aj keď mala na to svoje veľmi praktické finančné dôvody, že v okolí našich obcí vtedy vznikli a dodnes to tak vlastne je, pozemkové spoločenstvá, kde zdôraznila ale rukou nerozdielnou, kto bude užívať, táto obec, toto spoločenstvo, budú tam ideálne podiely. Išlo jej hlavne o to, aby jej neunikli dane. Ale vlastne tento fakt, tento historický fenomén sa zachoval dodnes a je istým veľmi dôležitým parametrom, dokonca typickým prípadom alebo typickou ukážkou toho, na čom sú založené pozemkové spoločenstvá.
Obraz číslo jedna máme za sebou a môžeme skočiť v tomto scenári k obrazu číslo dva, ktorý nás zavedie už do súčasnosti do Bratislavy, kde v parlamente práve vysoký štátny úradník ubezpečuje poslancov, že teda ak ide o problém predkupného práva v prípade, že vlastníci podielov vo vnútri spoločenstva navzájom si toto svoje vlastníctvo predávajú, tak že toto predkupné právo tu bude zdôraznené a že nebude zrušené. Bolo to výsledkom praktickej diskusie, keď vznikla istá obava, že zánik predkupného práva v tomto prípade by mohol viesť k dôsledkom, ktoré sa reťazia až do veľmi závažných výsledkov pri správe pôdohospodárskych majetkov, pozemkových spoločenstiev, najmä lesov.
Obraz číslo tri nás v tomto scenáriku zavádza rok dozadu na štátnu hranicu Slovenskej republiky a Rakúska, kde sa nám zjavuje zaujímavý pán, ktorý, pomerne bohatý a rozhodol sa byť ešte bohatším. Nazvime tohto pána pánom Schwarzom a možnože prichádza práve z Rakúska, ale mohlo by to byť aj z inej krajiny. Tento pán Schwarz prichádza s tým, že si chce vytypovať nejaké zaujímavé miesto, a to zaujímavé miesto nachádza pre svoju investíciu. Je to malá obec, môžeme ju nazvať Lehotou, takýchto obcí je na Slovensku pomerne veľa. Potrebuje nájsť partnera v tejto obci, ktorá má zaujímavé pozemkové spoločenstvo, kde je veľa kubíkov ťažby, veľa kalamity aj veľa podielnikov. Keďže je cudzím štátnym príslušníkom, nemá veľké možnosti do tohto zasiahnuť, ale peniaze robia svoje, použije peniaze na to, aby našiel, povedzme v tej terminológii súčasnej, v kriminálnej praxi to zvykli tuším nazývať bielym koňom. Nachádza takéhoto bieleho koňa ako člena pozemkového spoločenstva jedného podielnika a keďže sme už ho nazvali bielym koňom, tak mu môžeme kľudne prisúdiť, že je to pán Biely. Vzniká zaujímavé spoločenstvo medzi pánom Schwarzom a pánom Bielym. Keďže sme zdôraznili, že pán Schwarz má pomerne veľa peňazí, tak vie týmito peniazmi vypomôcť veľmi výdatne pánovi Bielemu a pán Biely začína robiť jednu zaujímavú vec. Ako podielnik začína od svojich spolupodielnikov skupovať jednotlivé vlastnícke podiely. Aj keď tu funguje inštitút predkupného práva, napriek tomu za istých nevyjasnených okolností sa mu to darí istým spôsobom obísť, že aj áno, aj nie, to predkupné právo bolo uplatnené. Dosť na tom, že bez toho, aby sa o tom väčšina spoločenstva dozvedela, vzniká pomerne zaujímavý kontrolný balík vlastníckych podielov v rukách pána Bieleho. Je dokonca taký veľký ten vlastnícky balík, že pán Biely dokáže zmeniť a zvrátiť rozhodovacie pomery v tomto veľkom a na kubíky bohatom pozemkovom spoločenstve. Nuž a čo sa deje ďalej? Deje sa jednoduchá vec. Výbor, ktorý doteraz riadil toto spoločenstvo, stráca oporu vo svojej členskej základni takpovediac, pretože pán Biely má dostatok podielov na to, aby mohol zvrátiť riadenie tohto pozemkového spoločenstva, a urobí, nazvime to pracovný prevrat. Jednoducho je to legitímne, ale nie je to celkom z hľadiska elegancie v poriadku. Zvráti vlastnícke pomery, resp. riadiace pomery do tej miery, že namiesto výboru č. 1 v tomto pozemkovom spoločenstve sa ujíma vlády a riadenia nad ním výbor č. 2. Ten výbor č. 2 vlastne tiež môže konať len v duchu zákona, ale predsa len sa tu pomerne rýchlo prestavujú prúdy dreva a prúdy financií, ktoré s týmto drevom súvisia. A vzniká tu situácia, že mohli by sme nazvať to, že pán Schwarz, ktorý prišiel takto k tomuto pozemkovému spoločenstvu, začína prichádzať do obdobia, keď sa mu začína jeho investícia svojím spôsobom rentovať.
Je to situácia, ktorá nie je nezákonná, ale predsa len nie je v poriadku, a výbor č. 1 sa tak trochu búri a poukazuje na súvislosti, ktoré nie sú v poriadku pri tom, ako vzniklo k tejto zmene vlastníckych pomerov, a obracia sa na rôzne kontrolné orgány a dokonca s dôverou sa obracia aj na vysokého predstaviteľa štátu a nachádza uňho pochopenie. Rezortný šéf dokázal veľmi elegantne a skutočne v súlade s právom rozhodnúť o tom, že dáva za pravdu, že výbor č. 1 sa mal naďalej ujímať svojich právomocí a že to nebolo v poriadku, že odišiel. No tak, keď už vysoký štátny predstaviteľ takto rozhodol, človek by očakával, že vlastne spravodlivosť zvíťazila a je to v tejto chvíli ako keby príbeh ukončený. Nie je to však celkom tak, pretože pozrime sa, napriek tomu, že vysoký rezortný predstaviteľ takto rozhodol a rozhodol v súlade s právom a rozhodol správne z pohľadu nielen zákona, ale aj z pohľadu toho, aby efektívne bolo v tomto pozemkovom spoločenstve narábané s hodnotami, ktoré spravuje, napriek tomu rezortné orgány nerešpektujú jeho rozhodnutie a nám to môže pripomínať tak trošinka istý typ anarchie.
No, dochádzame k záveru tohto krátkeho scenára. A ten záver, ako to býva v moderných filmových dielach, nebýva už polopatistický, že teda sa musíme dozvedieť, kto je dobrý, kto je zlý a že dobro zvíťazilo a zlo bolo porazené, ale ostáva nám tu taký otvorený koniec. Ak si spomenieme na prvé obrazy tohto krátkeho scenára, tak sme sa tu zaoberali predkupným právom. Predkupným právom, ktoré vlastne by malo zabrániť tomu, aby potichu vznikali vlastnícke podiely, ktoré umožnia takýto spôsob palácových prevratov v našich pozemkových spoločenstvách.
Ja teraz by som chcel upriamiť v závere pozornosť na § 9 ods. 7, ktorý bude predmetom pozmeňujúceho návrhu, kde vlastne napriek tomu, že v tom obraze 2 ten vysoký štátny predstaviteľ sľúbil, že túto vec vie efektívne vysporiadať, tak k dnešnému dňu sa v tom zákone takáto vysporiadanosť nenachádza a stále tam čítame o tom, že v prípade prevodu vlastníckych podielov medzi členmi spoločenstva sa predkupné právo neuplatňuje. Zdanlivo nevinná veta, lebo možnože to aj tvorca zákona myslel dobre, prečo by tí ľudia navzájom medzi sebou museli všetkých informovať, keď ide možno o dohodu dvoch členov. Len na tom krátkom scenári som chcel poukázať na to, aké veľké a nedobré dôsledky pre pozemkové spoločenstvo, ale aj pre túto krajinu môžu mať práve slovíčka v zákone. Pretože ja viem, že niektorí viete o tom viac, niektorí menej, ten príbeh pána Schwarza a pána Bieleho a príbeh Lehoty nie je vymyslený. Napísal ten scenárik život. A ten dôsledok je taký, že ak to použijeme ako malú vzorku, tak sa dostaneme k záveru, že takýchto pozemkových spoločenstiev je veľa a množstvá dreva, ktoré nám pod vplyvom takýchto rozhodnutí unikajú spôsobom, ktorý sa nedá nazvať legitímny alebo úplne v poriadku, je ešte viacej. A ja sa teda domnievam, že možno by sme mali venovať pozornosť práve aj takýmto detailom, lebo neverím, že niekto z menovaných, aj tu z prítomných by mohol mať skutočný záujem na tom, aby sa takéto veci mohli stávať. A preto prosím, aby § 9 ods. 7, tak ako to bude neskôr pánom poslancom Feckom prečítané, bol v tomto ohľade pozmenený tak, aby to predkupné právo bolo aj medzi členmi spoločenstva uplatňované a aby sme tým pádom zabránili veciam, ktoré naozaj sa stávať nemusia, nemajú, lebo škodia spoločenstvu, škodia tejto krajine, škodia nám všetkým. Nuž prečo by sme potom takéto dve slovíčka nepoužili v záujme dobrej veci.
Asi toľko. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým dobrý deň a chcem sa veľmi stručne pridať k tej záležitosti, ktorú zdôraznil pán poslanec Fecko. A to je to, že ozaj za prvé oceňujem, že je možné, že tieto pozemky, ktoré prepadnú ako nesplácaná záloha v prospech banky, je možné kúpiť do vlastníctva Slovenskej republiky. Je to veľmi správny krok. Veľmi správny krok je aj ten, že je možné tieto pozemky použiť, tak ako to pán poslanec zdôraznil, na množstvo povinností štátu voči reštituentom a ďalšie a ďalšie druhy použitia, ktoré tu boli spomenuté. A ozaj, sám chcem vyjadriť v tom treťom bode obavu, že predávať tieto pozemky do rúk tretím osobám môže byť zdrojom zase veľkého špekulantstva. Môžeme ich predávať, ale dohodnime sa, že potom, keď v Slovenskej republike budú všetky nároky oprávnených reštituentov a ďalšie oprávnené nároky uspokojené a v tom prípade kľudne to predajme, lebo pôda má byť obhospodarovaná a nemá ležať ladom na nejakých bankových účtoch, respektíve v ich depozitoch. Asi toľko, takže oceňujem, ďakujem a cítim to takto.