Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som vlastne druhá v rade aj za sebou, ale aj za pánom poslancom Madejom, ktorá sa ide vyjadrovať nie k tomu, čo je primárne predmetom návrhu zákona, ale práve k otvorenému Trestnému zákonu a k ustanoveniam, ktoré sa pochopiteľne týkajú problematiky – musím povedať – takzvanej transpozície smernice, ktorou sa ustanovujú minimálne normy na ochranu práv obetí trestných činov.
Pretože, pán minister, nehnevajte sa, ja som to aj na výbore povedala, mne to príde tak trošku ako podfuk. Toto fakt nie je transpozícia a vy ste spomenu... (reakcia ministra), veľmi čiastočná, skoro žiadna, a najmä sa netýka tých vecí, ktoré pri tej transpozícii sme najviac očakávali. To znamená, nie to, čo sa týka trestného práva, ale to, čo sa týka iných prostriedkov na ochranu a podporu obetí. To sme čakali.
A, žiaľ, musím povedať, vy ste povedali pri tom predchádzajúcom vystúpení, že ja som členkou pracovnej skupiny, ibaže ona sa tento rok vôbec nezišla! Viete dobre, že ja som veľmi často dobiedzala a myslela som si a verila som vám, že naozaj tú transpozíciu urobíme, ale ešte v máji ste mi povedali tu verejne v pléne, že bude. Ale už v máji vaši kolegovia vedeli, že nebude, takže som z toho veľmi, veľmi smutná, pretože naozaj to, čo sme očakávali a prečo sme vlastne, prečo som strávila posledných pár rokov v nádeji, sa neudeje, a obávam sa, že keď sa to neudeje v tomto volebnom období, či vôbec ešte bude niekedy. (Reakcia ministra.) V tomto volebnom sa to udeje? No to sa nemôže a za budúce nemôžme ručiť.
Takže vy ste povedali pri tom, myslím, úvodnom slove alebo ešte predtým, že ste sa nikdy nezaoberali bližšie trestným právom. Ale práve sme chceli od transpozície, aby to nebolo trestné právo, ktorým sa budeme primárne zaoberať. A ja mám teraz poznámky k tomu, čo sa v trestnom práve, prípadne v súvisiacich ďalších predpisoch navrhuje zmeniť alebo zaviesť a čo si myslím, že nielenže obetiam nepomôže, ale naopak, že im uškodí aktuálne a uškodí im aj v tom, že v budúcnosti sa zavedie, resp. nezavedie, ako máme aj z iných oblastí príklady, aplikačná prax, ktorá naozaj by obetiam pomáhala.
Jedná sa mi hlavne o ustanovenie, ktoré je síce až na konci aj pozmeňovacieho návrhu uvedené, ale pretože mi veľmi leží na srdci a pretože si myslím, že mnoho ľudí ani poslancov nerozumie tomu, o čo mi ide, ide o inštitút vykázania, ktorý my máme veľmi nezmyselne upravený v zákone o Policajnom zbore, máme inštitút vykázania upravený na 48 hodín. To znamená, že násilník, násilná osoba môže byť opatrením, rozhodnutím policajta vykázaná so spoločného obydlia na 48 hodín a za ten čas si majú obete, majú teda ohrozené osoby sa postarať o svoju bezpečnosť, postarať sa prípadne o podanie rôznych podaní, žiadostí o predbežné opatrenia a tak ďalej a tak ďalej. Nedá sa to veľmi jednoducho urobiť, ale keď sme v roku 2008 tento inštitút prijímali, ja som vtedy veľmi veľa diskutovala (rečníčka sa obzrela dozadu), pani podpredsedníčka Laššáková tu teraz nie je, o tom, že radšej neprijmeme vôbec tento inštitút, ak má byť len na 48 hodín, pretože tí ľudia si to nebudú vedieť zariadiť a nebudú si to vedieť zariadiť preto, lebo nemáme garantované, neexistujú žiadne služby, žiadna pomoc pre ohrozené osoby, ktoré im pomôžu zariadiť to, aby bolo postarané o deti, aby násilník sa nepribližoval, aby bolo to vykázanie súdom potvrdené alebo predĺžené na nejaké obdobie, aby mohli podať príslušné návrhy, aby mohlo prebehnúť mnoho procesných úkonov a najmä, čo sme nedokázali zariadiť, aby na to boli pripravení policajti. Tak sa stalo, že tých vykázaní je minimum, že sa dá spočítať možno ani nie na štyroch rukách do roka, koľko máme vykázaní zo spoločného obydlia, pretože sú neúčinné, pretože sú nepraktické, Pretože ešte okrem iného policajti dostávajú protichodné alebo neskoordinované metodiky, ktoré ich mýlia v tom, ako to majú robiť, a preto sme oslabili účinnosť tohto inštitútu.
V Českej republike zaviedli vykázanie v roku 2006. Súčasne s inštitútom vykázania zaviedli v zákone o sociálnych službách, ustanovili intervenčné centrá. Vo všetkých krajoch fungujú intervenčné centrá. V jednom, ostravskom kraji dokonca dve, ktoré povinne musia osloviť ohrozené osoby, musia ponúknuť im pomoc a pomáhajú im riešiť situáciu, ale nie s tým, nečakajú na to, že obete prídu za nimi – a ani nevedia kam koniec koncov, ale polícia je povinná oznámiť intervenčným centrám, bol takýto zákrok, bol takýto zásah, je vykázaná osoba tam a tam a už to beží. A už to beží takmer 10 rokov a beží to úspešne a tie prípady vykázaní sa nedajú ani zďaleka porovnať s tými, ktoré sú na Slovensku.
Mimochodom, podobný pomer je to aj v prípadoch odškodňovania obetí trestných činov štátom. Tiež to na Slovensku máme v minimálnej miere napriek tomu, že tento zákon o odškodňovaní, ktorý v roku 1999, myslím, predkladal poslanec Fico a bol vtedy prijatý. Už ho máme tak dlho, ale tiež je neúčinný preto, lebo nemá funkčné žiadne možnosti, ktoré by ho podporili a ktoré by ľuďom pomohli uplatniť si svoje právo napríklad na odškodnenie od štátu a ešte k tomu je aj určený vlastne len pre určité vybrané skupiny obetí, teda skupiny obetí vybraných skupín trestných činov.
Takže my navrhujeme, aby sme, teraz paradoxne, vtedy sa nám to zdalo málo 48 hodín, ale práve z toho istého dôvodu, že tie služby stále nemáme, nemôžme si myslieť, že tie služby, ktoré poskytujú mimovládne organizácie, sú dostatočné. Nie sú, pretože nie sú vôbec zabezpečené, nie sú akreditované, nie sú, nikto nevie, či budú ešte fungovať o rok, o týždeň alebo ako, čiže nemôžme od nikoho žiadať, od mimovládnych organizácií, aby poskytovali služby len tak samy z vlastnej iniciatívy a z vlastných peňazí často.
Takže ja by som veľmi pekne prosila, kolegyne, kolegovia, keby ste zvážili, či tento inštitút budeme, či toto vykázanie budeme naozaj predlžovať na ďalších 10 dní. Bude to vyzerať ako veľké gesto, obete sa možno potešia, ľudia sa potešia, že majú dobrý nástroj v rukách, ale nebudeme ho vedieť aplikovať. Verte mi.
Ja preto poprosím, pán spravodajca, keby sme tento bod vyňali na samostatné hlasovanie. To je posledný v tom pozmeňováku.
No a tak ja teraz prečítam, pretože už aj tak nemám veľa času, prečítam o chvíľočku ten celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ako pán poslanec Madej hovorí, tak ako sa patrí. Ale ešte chcem upozorniť aj na to, že jeden z tých návrhov sa týka informovania obetí o tom, resp. poškodených. To je zase jedna vec, ktorú sme očakávali, že nám transpozícia smernice zmení, že nebudeme už stále hovoriť "poškodení", ale budeme hovoriť "obeť", tak ako je to zvykom, myslím, že skoro vo všetkých európskych krajinách, ak nie úplne vo všetkých. Takže vlastne je to ustanovenie, ktorým sa zavádza povinnosť informovať obete, poškodených o tom, že páchateľ trestného činu na nich spáchaného bol alebo bude prepustený – či z vyšetrovacej väzby, alebo z výkonu trestu – predčasne, aby sa mohla chrániť. A my už pri tejto úprave hneď vzápätí zavádzame, že ale vlastne to nebude úplne povinné. Takže ja by som chcela poprosiť, aby sme aj toto zvážili, aby sme to aspoň trochu sprísnili, aby to bolo naozaj preverené, kedy ktorého páchateľa budeme takto chrániť vlastne pred myslenou agresiou zo strany obetí. To je až konštrukcia, mi to pripadá, že sa to tam vôbec dalo. Ja to poviem presnejšie, už keď budem čítať ten návrh.
Takže čítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Janky Šípošovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré látky.
Vládny návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. III bode 1 § 28 ods. 6 druhej vete sa vypúšťajú slová "na jeho žiadosť" a slová "sa mu písomne preloží" sa nahrádzajú slovami "písomne sa mu preloží".
Odôvodnenie: Ide naozaj len o zlepšenie a väčšiu zrozumiteľnosť toho textu. V zmysle vládnej novely zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného zákona sa potvrdenie o podaní trestného oznámenia vydá len na výslovnú žiadosť poškodeného, pričom o tejto možnosti poškodeného nik neupovedomí. O možnosti vyžiadania si potvrdenia o podaní trestného oznámenia drvivá väčšina poškodených ani nevie. Ak aj náhodou o takejto možnosti poškodený vie, je veľmi nepravdepodobné, aby v takej vypätej situácii, akou podanie trestného oznámenia nepochybne je, túto možnosť aj využil.
Poškodený spravidla podáva trestné oznámenie bezodkladne po spáchaní trestného činu, resp. po tom, čo zistí, že mu bola spôsobená ujma. Pri podávaní trestného oznámenia sa poškodený v prvom rade sústredí na čo najpodrobnejší popis skutku, prípadne okolností, ktoré mu predchádzali. Poškodený si v tomto momente spravidla neuvedomuje, že je vhodné, aby mu už v momente podania trestného oznámenia bolo odovzdané aj potvrdenie o podaní trestného oznámenia. O to viac to platí v prípade, keď je poškodeným osoba, ktorej takúto písomnosť treba preložiť, pretože nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, resp. v ktorom bola poučená o svojich právach. Na základe vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby bolo poškodenému preložené potvrdenie o podaní trestného oznámenia automaticky, bez nutnosti jeho výslovného vyžiadania.
2. V čl. III bode 1 v § 28 ods. 7 znie:
"(7) Orgán, pred ktorým sa konanie vedie, predloží poškodenému okrem rozhodnutí podľa odseku 6 aj inú písomnosť nevyhnutnú k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom konaní, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť, alebo len jej časť a ktorá časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už boli písomnosť alebo jej podstatný obsah poškodenému pretlmočené alebo ak poškodený po poučení vyhlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje."
Odôvodnenie: V zmysle vládnej novely zákona 301/2005 Z. z. Trestného zákona sa písomnosť, informácia o možnostiach riadneho uplatnenia práv poškodeného v trestnom konaní poskytuje primárne na žiadosť poškodeného. Psychické rozpoloženie poškodeného je však trestným činom neraz tak negatívne ovplyvnené, že aj banálne úkony sú pre neho často nadmieru zložité. Orgány činné v trestnom konaní by preto aspoň v rámci svojich možností mali byť v čo najväčšej možnej miere nápomocné. Jednou z možností, kde môžu byť orgány činné v trestnom konaní poškodeným nápomocné, je práve poskytovanie písomností, informácií o možnostiach uplatnenia si práv poškodeného v trestnom konaní, a to aj bez výslovnej žiadosti poškodeného.
Keby sme boli dôkladne transponovali smernicu o obetiach a boli by sme zabezpečili existenciu, fungovanie nadväzných služieb pre obete alebo nápomocných služieb pre obete, takúto službu vykoná, vlastne takýto úkon alebo takúto pomoc vykoná už tá služba, tá pomoc obetiam, pretože by od začiatku bola v kontakte s obeťami a mohla by ich informovať o tom, na čo majú právo, ako si ho majú uplatniť, dnes to nevedia. Takže v budúcnosti zrejme bude potrebné uvažovať o zmene spôsobu informovania. Informovanie tak, ako to dnes robí polícia, písomnými informáciami neprehľadnými, často komplikovanými a aj protichodnými, je kontraproduktívne.
3. V čl. III bode 3 v § 46 ods. 9 sa za slová "neposkytne, ak" vkladajú slová "je dôvodné podozrenie, že".
A to je to, o čom som hovorila pred chvíľou.
Odôvodnenie: Upretie práva poškodeného na informáciu o pobyte obvineného, no najmä odsúdeného na slobode môže mať pre poškodeného veľmi vážne následky. Nie sú, nie sú výnimočné prípady, že dôjde naozaj k stratám na životoch. Uznávajúc istú opodstatnenosť vládou navrhovaného riešenia, je predložené znenie vládnej novely zákona v tomto smere voči poškodenému veľmi nezodpovedné až ľahostajné. Takáto formulácia len umocňuje tie nálady v spoločnosti, podľa ktorých sa väčšmi hľadí na ochranu práv obvineného a odsúdeného ako na práva poškodeného. Možnosť odmietnutia poskytnutia informácie o pobyte obvineného alebo odsúdeného na slobode nemôže byť odôvodnená prostou hypotetickou možnosťou ohrozenia obvineného alebo odsúdeného.
Odmietnutie poskytnutia vyššie uvedenej informácie preto musí byť vyargumentované dôvodnosťou hrozby pre obvineného alebo odsúdeného zo strany poškodeného. Na základe uvedeného preto navrhujeme sprísniť možnosť odmietnutia poskytnutia informácie o pobyte obvineného alebo odsúdeného na slobode, a to na základe dôvodného podozrenia.
4. V čl. V sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Toto sa práve týka toho inštitútu vykázania, o ktorom som už dosť zoširoka hovorila. Inštitút vykázania zo spoločného obydlia bol zavedený a využíva sa spravidla pri prípadoch domáceho násilia, skoro výlučne. Hoci vykázanie zo spoločného obydlia nepochybne má svoje pozitívne stránky, nesie zo sebou aj isté negatíva. Negatíva spočívajú najmä v dvoch rovinách. V tej prvej jednak v tom, že vykázaná osoba je nútená na istý čas si zabezpečiť náhradné ubytovanie, častokrát hradené zo spoločných financií s ohrozenými osobami a často sa stane aj to, že vykázaná osoba už nemá možnosť vziať si so sebou zo spoločného obydlia nejaké osobné veci. Ak takýto stav trvá dlhšiu dobu, môže viesť k ešte väčšej averzii a agresii vykázanej osoby voči ohrozeným osobám.
Druhá rovina práve spočíva vo faktickej neexistencii podporných služieb pre ohrozené osoby. Inými slovami, ohrozená osoba nevyrieši svoje potreby v zmysle poskytnutia ubytovania, právnej, psychologickej či inej pomoci do 48 hodín. Nie preto, že to nestihne, ale pre neexistenciu tých služieb. Ona nevie ani potom, kam sa obrátiť. Predĺženie vykázania zo spoločného obydlia preto v princípe naozaj nič nevyrieši, ale len predĺži obdobie akejsi falošnej istoty. Mám naozaj mnoho osobných skúseností z tejto praxe.
Potreba všeobecnej právnej úpravy podporných služieb pre obete trestných činov spolu s podkategóriou osobitných podporných služieb pre obete domáceho násilia sa čoraz častejšie a výraznejšie ukazuje ako absolútne nevyhnutná. Na základe uvedeného preto navrhujeme v súčasnosti, dokiaľ sa neprijmú komplexnejšie úpravy, celé balíčky alebo – ako ste to povedali, pán minister? – ponechať dobu vykázania v tom trvaní, v akom je. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa,...
Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Už mám len dva, štyri riadky maximálne.
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Áno, dobre, nech sa páči.
Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
5. V čl. V bode 2 v § 27a nový odsek 2 znie:
"(2) Počas vykázania zo spoločného obydlia sa vykázaná osoba môže k ohrozenej osobe priblížiť najviac na vzdialenosť 10 metrov."
To je iba forma, iba slovosled upravený.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava spočíva v preformulovaní navrhovaného znenia s cieľom vyhnúť sa dvojitej negácii v jednej vete.
To je všetko, ďalšie veci možno budeme riešiť v budúcnosti. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
