Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o trpezlivosť sekundu, kým pripojíme prístroje. Ďakujem. Môžem poprosiť spojenie? Neviem, prečo to nejde. Á, už to ide. Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, ctená poslanecká snemovňa, ja si dovolím po druhýkrát v tomto volebnom období, presne, takmer presne po roku uviesť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je ukončiť po dvadsiatich šiestich rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali ich základné ľudské práva, popierali slobodu slova aj ďalšie ľudské práva a slobody, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo konaním týchto osôb trpeli, majú nízke, často veľmi nízke starobné dôchodky. Preto navrhujeme plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí pracovali na úseku boja proti vnútornému nepriateľovi, a teda plošné zdanenie o 50 %, sadzbou 50 %. Tento návrh zákona si ale neberie za cieľ získať dodatočné prostriedky do štátneho rozpočtu, ale najmä odstrániť amorálny a nespravodlivý sociálny stav.
Súčasne sa týmto návrhom zákona priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške tisíc eur, takzvaným, ako sú definovaní v zákone o protikomunistickom odboji, veteráni protikomunistického odboja. Teda týka sa to nielen politických väzňov, týka sa to aj bývalých príslušníkov PTP a týka sa to aj ľudí, ktorí boli zavlečení do sovietskych gulagov. Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali aspoň trochu lepšie so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby Stasi, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov a v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti.
Otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami pred tromi rokmi zamietol Európsky súd pre ľudské práva, keď v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, citujem: "Služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov." Pričom k takémuto zásahu do výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou.
Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane vyberanej zrážkou bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a ich bezpečnostných zložiek, znovu zdôrazňujem, ktorí pracovali na úseku boja proti tzv. vnútornému nepriateľovi, dodatočne strhávaných 50 % ich výsluhových dôchodkov. Podľa dostupných informácií majú príslušníci bývalej Štátnej bezpečnosti dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur. Ich zdanením by sa dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykovanej činnosti, keďže samotná skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd, je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov. Inak povedané, niekto mohol slúžiť týždeň a spôsobil smrť, zničenie rodín vo veľkom rozsahu, niekto mohol slúžiť 10 rokov a buď neboli medzi nimi rozdiely, alebo aj skôr opačné. Dnes tu nemôžu byť tí, ktorých sa to najviac týka. Niektorí boli tu, čakali na balkóne, neviem, či ešte niekto, nevidím tam a budú čakať na to, ako rozhodnete. Ja som preto hlasom tých, ktorí tu nemôžu byť. Nie je tu predovšetkým predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska pán Anton Srholec, ktorý tu nemôže byť zo zdravotných dôvodov, inak by tu určite bol. Som aj jeho hlasom. Volám po spravodlivosti za tých, ktorí trpeli a trpia dodnes, a, prosím vás, nečakajme, kým pomrú. Urobme s tým niečo. Páni poslanci, panie poslankyne, stačí vám na to jediný prst a hlasovacie tlačidlo. Ja zatiaľ ďakujem za slovo.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu. Alebo teda zrejme po hlasovaní ja sa prihlásim do rozpravy ako prvá. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tomu bodu alebo k tomu faktu, ktorý pán poslanec Viskupič nazval vyvodzovanie politickej zodpovednosti. To znamená spôsob, ktorým by akoby mali byť vyvodené dôsledky, následky nesprávneho podľa nášho návrhu snáď trestného konania, teda správania.
A ja si myslím, že to vyvodzovanie politickej zodpovednosti ani u nás nefunguje. Má príliš mäkučké kritériá a nájde sa vždycky 99 % dôvodov proti tomu, aby sa vôbec uplatnilo takéto vyvodzovanie politickej zodpovednosti. Je to skôr výnimočná záležitosť.
Ja si myslím, že takáto právna úprava má aj preventívny charakter. Ja nie som ten, ktorý horuje za vysoké tresty a za trestanie za každú cenu, ale má to aj preventívnu funkciu práve preto, že sme ľudia a máme - a hovorí sa - ľudský faktor, zlyhanie ľudského faktora. Ten ľudský faktor je viacej v strehu, keď má takú hrozbu pred sebou. Takže nie je to primárne pre mňa o treste, ale o prevencii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Moja rozprava bude tradične stručná. Ale chcela by som veľmi oceniť to, že sa v tomto zákone zameriavame konečne naozaj na skupinu a na organizovanú skupinu alebo organizované skupiny, ktorí robia najhroznejší, najotrasnejšiu trestnú činnosť, pašujú a obchodujú s ľuďmi za veľké peniaze.
Ja nejdem teraz vyvolávať nejaké prúdy sĺz, ale myslím si, že to je veľmi dôležité, a je dôležité ale zamerať sa aj na to, aby sme správne vysvetľovali aj verejnosti, že, stručne povedané, kde je pes zakopaný. A chcela by som týmto aj apelovať na to, aby sme nielen strašili a vo všeobecnosti hovorili o nejakom ohrození, ale aby sme aj takýmito spôsobmi a zameraním sa na ten veľký, určite veľký problém, ako aj odborný, organizačný, politický, ale toto, si myslím, že je cesta, ktorú by sme mali nasledovať. Takže ja tento návrh podporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja mám len veľmi krátke otázky, ale keďže nemám k čomu faktickovať (povedané so smiechom), tak by som ich takto predniesla.
Ja by som chcela vedieť a chcela by som, aby to aj iní vedeli, ako budú, ako budú mať motiváciu tí ľudia, aby zoficiálnili to svoje drobné podnikanie. A vedie ma k tejto otázke napríklad skúsenosť s tým, že v podstate ľudia, aj keď je niečo formálne ukotvené a oficiálne, tak majú naozaj veľkú tendenciu obchádzať a vymýšľať. Predvčerom som išla taxíkom a taxikár mi pekne dopodrobna vysvetlil, ako im vlastne pomohlo zavedenie registračných pokladní, lebo sa dá ešte lepšie vyberať, teda to cestovné načierno.
Tak ale to ako ja by som bola rada, keby všetko bolo na poriadku, keby všetko bolo tak, ako má byť. Len akú motiváciu vlastne tí ľudia k tomu budú mať?
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja mám poznámku k tomu istému, k tým asistentom a k tomu, čo vykonávajú. Vykonávajú naozaj závislú činnosť.
Ja som bola viac ako 15 rokov riaditeľkou občianskeho združenia, ktoré zamestnávalo v rámci svojich nie veľmi bohatých finančných možností rôznych odborníkov, bez ktorých by nemohlo robiť tú činnosť, ktorú robilo. Strašne to dalo roboty aj mne, strašne sme sa našpekulovali, veľmi ma presviedčali ekonómovia, audítori, účtovníci, že to, čo robia v akejkoľvek pozícii, či odborní poradcovia, konzultanti alebo asistenti v občianskom združení, je závislá činnosť, pretože ju robia s prostriedkami a v priestoroch zamestnávateľa. Čiže museli sme to robiť napriek tomu, že tam sa nejednalo o veľké peniaze, niekedy išlo o 50 dnes eur alebo 150 eur.
Ale čo ešte chcem naviac povedať, dnes sú projekty poskytované mimovládnym organizáciám, napríklad od rôznych donorov, pri ktorých je spolufinancovateľom projektov republika, Slovenská republika, čiže štát si dáva podmienku, že musí používať tie finančné prostriedky len na pracovné zmluvy alebo na dohody. To znamená, musí z nich odvádzať, teda nemôže používať tú fintu, ako používa Národná rada, že aby sme ušetrili finančné prostriedky. Myslím si, že je to nespravodlivé a je to donebavolajúce. Nie je to dobrá správa, nie je to dobrý signál, nemalo by to tak byť.
Ďakujem za slovo.

Ja by som len chcela povedať, že hovorili sme pred chvíľou o tom európskom ochrannom príkaze a hovorili ste, pán minister, ako vlastne je to výborné, že budú rovnaké možnosti uplatnenia si tej ochrany vo všetkých členských štátoch, ale už sme sa tu raz o tom rozprávali v tejto sieni, že len to nám chýba, aby my sme tie opatrenia mali u nás vlastne najprv uplatnené. To, že ich potom budú môcť uplatňovať v iných členských štátoch, je fajn, lenže ich nemajú. Tak toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som vlastne druhá v rade aj za sebou, ale aj za pánom poslancom Madejom, ktorá sa ide vyjadrovať nie k tomu, čo je primárne predmetom návrhu zákona, ale práve k otvorenému Trestnému zákonu a k ustanoveniam, ktoré sa pochopiteľne týkajú problematiky – musím povedať – takzvanej transpozície smernice, ktorou sa ustanovujú minimálne normy na ochranu práv obetí trestných činov.
Pretože, pán minister, nehnevajte sa, ja som to aj na výbore povedala, mne to príde tak trošku ako podfuk. Toto fakt nie je transpozícia a vy ste spomenu... (reakcia ministra), veľmi čiastočná, skoro žiadna, a najmä sa netýka tých vecí, ktoré pri tej transpozícii sme najviac očakávali. To znamená, nie to, čo sa týka trestného práva, ale to, čo sa týka iných prostriedkov na ochranu a podporu obetí. To sme čakali.
A, žiaľ, musím povedať, vy ste povedali pri tom predchádzajúcom vystúpení, že ja som členkou pracovnej skupiny, ibaže ona sa tento rok vôbec nezišla! Viete dobre, že ja som veľmi často dobiedzala a myslela som si a verila som vám, že naozaj tú transpozíciu urobíme, ale ešte v máji ste mi povedali tu verejne v pléne, že bude. Ale už v máji vaši kolegovia vedeli, že nebude, takže som z toho veľmi, veľmi smutná, pretože naozaj to, čo sme očakávali a prečo sme vlastne, prečo som strávila posledných pár rokov v nádeji, sa neudeje, a obávam sa, že keď sa to neudeje v tomto volebnom období, či vôbec ešte bude niekedy. (Reakcia ministra.) V tomto volebnom sa to udeje? No to sa nemôže a za budúce nemôžme ručiť.
Takže vy ste povedali pri tom, myslím, úvodnom slove alebo ešte predtým, že ste sa nikdy nezaoberali bližšie trestným právom. Ale práve sme chceli od transpozície, aby to nebolo trestné právo, ktorým sa budeme primárne zaoberať. A ja mám teraz poznámky k tomu, čo sa v trestnom práve, prípadne v súvisiacich ďalších predpisoch navrhuje zmeniť alebo zaviesť a čo si myslím, že nielenže obetiam nepomôže, ale naopak, že im uškodí aktuálne a uškodí im aj v tom, že v budúcnosti sa zavedie, resp. nezavedie, ako máme aj z iných oblastí príklady, aplikačná prax, ktorá naozaj by obetiam pomáhala.
Jedná sa mi hlavne o ustanovenie, ktoré je síce až na konci aj pozmeňovacieho návrhu uvedené, ale pretože mi veľmi leží na srdci a pretože si myslím, že mnoho ľudí ani poslancov nerozumie tomu, o čo mi ide, ide o inštitút vykázania, ktorý my máme veľmi nezmyselne upravený v zákone o Policajnom zbore, máme inštitút vykázania upravený na 48 hodín. To znamená, že násilník, násilná osoba môže byť opatrením, rozhodnutím policajta vykázaná so spoločného obydlia na 48 hodín a za ten čas si majú obete, majú teda ohrozené osoby sa postarať o svoju bezpečnosť, postarať sa prípadne o podanie rôznych podaní, žiadostí o predbežné opatrenia a tak ďalej a tak ďalej. Nedá sa to veľmi jednoducho urobiť, ale keď sme v roku 2008 tento inštitút prijímali, ja som vtedy veľmi veľa diskutovala (rečníčka sa obzrela dozadu), pani podpredsedníčka Laššáková tu teraz nie je, o tom, že radšej neprijmeme vôbec tento inštitút, ak má byť len na 48 hodín, pretože tí ľudia si to nebudú vedieť zariadiť a nebudú si to vedieť zariadiť preto, lebo nemáme garantované, neexistujú žiadne služby, žiadna pomoc pre ohrozené osoby, ktoré im pomôžu zariadiť to, aby bolo postarané o deti, aby násilník sa nepribližoval, aby bolo to vykázanie súdom potvrdené alebo predĺžené na nejaké obdobie, aby mohli podať príslušné návrhy, aby mohlo prebehnúť mnoho procesných úkonov a najmä, čo sme nedokázali zariadiť, aby na to boli pripravení policajti. Tak sa stalo, že tých vykázaní je minimum, že sa dá spočítať možno ani nie na štyroch rukách do roka, koľko máme vykázaní zo spoločného obydlia, pretože sú neúčinné, pretože sú nepraktické, Pretože ešte okrem iného policajti dostávajú protichodné alebo neskoordinované metodiky, ktoré ich mýlia v tom, ako to majú robiť, a preto sme oslabili účinnosť tohto inštitútu.
V Českej republike zaviedli vykázanie v roku 2006. Súčasne s inštitútom vykázania zaviedli v zákone o sociálnych službách, ustanovili intervenčné centrá. Vo všetkých krajoch fungujú intervenčné centrá. V jednom, ostravskom kraji dokonca dve, ktoré povinne musia osloviť ohrozené osoby, musia ponúknuť im pomoc a pomáhajú im riešiť situáciu, ale nie s tým, nečakajú na to, že obete prídu za nimi – a ani nevedia kam koniec koncov, ale polícia je povinná oznámiť intervenčným centrám, bol takýto zákrok, bol takýto zásah, je vykázaná osoba tam a tam a už to beží. A už to beží takmer 10 rokov a beží to úspešne a tie prípady vykázaní sa nedajú ani zďaleka porovnať s tými, ktoré sú na Slovensku.
Mimochodom, podobný pomer je to aj v prípadoch odškodňovania obetí trestných činov štátom. Tiež to na Slovensku máme v minimálnej miere napriek tomu, že tento zákon o odškodňovaní, ktorý v roku 1999, myslím, predkladal poslanec Fico a bol vtedy prijatý. Už ho máme tak dlho, ale tiež je neúčinný preto, lebo nemá funkčné žiadne možnosti, ktoré by ho podporili a ktoré by ľuďom pomohli uplatniť si svoje právo napríklad na odškodnenie od štátu a ešte k tomu je aj určený vlastne len pre určité vybrané skupiny obetí, teda skupiny obetí vybraných skupín trestných činov.
Takže my navrhujeme, aby sme, teraz paradoxne, vtedy sa nám to zdalo málo 48 hodín, ale práve z toho istého dôvodu, že tie služby stále nemáme, nemôžme si myslieť, že tie služby, ktoré poskytujú mimovládne organizácie, sú dostatočné. Nie sú, pretože nie sú vôbec zabezpečené, nie sú akreditované, nie sú, nikto nevie, či budú ešte fungovať o rok, o týždeň alebo ako, čiže nemôžme od nikoho žiadať, od mimovládnych organizácií, aby poskytovali služby len tak samy z vlastnej iniciatívy a z vlastných peňazí často.
Takže ja by som veľmi pekne prosila, kolegyne, kolegovia, keby ste zvážili, či tento inštitút budeme, či toto vykázanie budeme naozaj predlžovať na ďalších 10 dní. Bude to vyzerať ako veľké gesto, obete sa možno potešia, ľudia sa potešia, že majú dobrý nástroj v rukách, ale nebudeme ho vedieť aplikovať. Verte mi.
Ja preto poprosím, pán spravodajca, keby sme tento bod vyňali na samostatné hlasovanie. To je posledný v tom pozmeňováku.
No a tak ja teraz prečítam, pretože už aj tak nemám veľa času, prečítam o chvíľočku ten celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ako pán poslanec Madej hovorí, tak ako sa patrí. Ale ešte chcem upozorniť aj na to, že jeden z tých návrhov sa týka informovania obetí o tom, resp. poškodených. To je zase jedna vec, ktorú sme očakávali, že nám transpozícia smernice zmení, že nebudeme už stále hovoriť "poškodení", ale budeme hovoriť "obeť", tak ako je to zvykom, myslím, že skoro vo všetkých európskych krajinách, ak nie úplne vo všetkých. Takže vlastne je to ustanovenie, ktorým sa zavádza povinnosť informovať obete, poškodených o tom, že páchateľ trestného činu na nich spáchaného bol alebo bude prepustený – či z vyšetrovacej väzby, alebo z výkonu trestu – predčasne, aby sa mohla chrániť. A my už pri tejto úprave hneď vzápätí zavádzame, že ale vlastne to nebude úplne povinné. Takže ja by som chcela poprosiť, aby sme aj toto zvážili, aby sme to aspoň trochu sprísnili, aby to bolo naozaj preverené, kedy ktorého páchateľa budeme takto chrániť vlastne pred myslenou agresiou zo strany obetí. To je až konštrukcia, mi to pripadá, že sa to tam vôbec dalo. Ja to poviem presnejšie, už keď budem čítať ten návrh.
Takže čítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Janky Šípošovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré látky.
Vládny návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. III bode 1 § 28 ods. 6 druhej vete sa vypúšťajú slová "na jeho žiadosť" a slová "sa mu písomne preloží" sa nahrádzajú slovami "písomne sa mu preloží".
Odôvodnenie: Ide naozaj len o zlepšenie a väčšiu zrozumiteľnosť toho textu. V zmysle vládnej novely zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného zákona sa potvrdenie o podaní trestného oznámenia vydá len na výslovnú žiadosť poškodeného, pričom o tejto možnosti poškodeného nik neupovedomí. O možnosti vyžiadania si potvrdenia o podaní trestného oznámenia drvivá väčšina poškodených ani nevie. Ak aj náhodou o takejto možnosti poškodený vie, je veľmi nepravdepodobné, aby v takej vypätej situácii, akou podanie trestného oznámenia nepochybne je, túto možnosť aj využil.
Poškodený spravidla podáva trestné oznámenie bezodkladne po spáchaní trestného činu, resp. po tom, čo zistí, že mu bola spôsobená ujma. Pri podávaní trestného oznámenia sa poškodený v prvom rade sústredí na čo najpodrobnejší popis skutku, prípadne okolností, ktoré mu predchádzali. Poškodený si v tomto momente spravidla neuvedomuje, že je vhodné, aby mu už v momente podania trestného oznámenia bolo odovzdané aj potvrdenie o podaní trestného oznámenia. O to viac to platí v prípade, keď je poškodeným osoba, ktorej takúto písomnosť treba preložiť, pretože nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, resp. v ktorom bola poučená o svojich právach. Na základe vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby bolo poškodenému preložené potvrdenie o podaní trestného oznámenia automaticky, bez nutnosti jeho výslovného vyžiadania.
2. V čl. III bode 1 v § 28 ods. 7 znie:
"(7) Orgán, pred ktorým sa konanie vedie, predloží poškodenému okrem rozhodnutí podľa odseku 6 aj inú písomnosť nevyhnutnú k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom konaní, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť, alebo len jej časť a ktorá časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už boli písomnosť alebo jej podstatný obsah poškodenému pretlmočené alebo ak poškodený po poučení vyhlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje."
Odôvodnenie: V zmysle vládnej novely zákona 301/2005 Z. z. Trestného zákona sa písomnosť, informácia o možnostiach riadneho uplatnenia práv poškodeného v trestnom konaní poskytuje primárne na žiadosť poškodeného. Psychické rozpoloženie poškodeného je však trestným činom neraz tak negatívne ovplyvnené, že aj banálne úkony sú pre neho často nadmieru zložité. Orgány činné v trestnom konaní by preto aspoň v rámci svojich možností mali byť v čo najväčšej možnej miere nápomocné. Jednou z možností, kde môžu byť orgány činné v trestnom konaní poškodeným nápomocné, je práve poskytovanie písomností, informácií o možnostiach uplatnenia si práv poškodeného v trestnom konaní, a to aj bez výslovnej žiadosti poškodeného.
Keby sme boli dôkladne transponovali smernicu o obetiach a boli by sme zabezpečili existenciu, fungovanie nadväzných služieb pre obete alebo nápomocných služieb pre obete, takúto službu vykoná, vlastne takýto úkon alebo takúto pomoc vykoná už tá služba, tá pomoc obetiam, pretože by od začiatku bola v kontakte s obeťami a mohla by ich informovať o tom, na čo majú právo, ako si ho majú uplatniť, dnes to nevedia. Takže v budúcnosti zrejme bude potrebné uvažovať o zmene spôsobu informovania. Informovanie tak, ako to dnes robí polícia, písomnými informáciami neprehľadnými, často komplikovanými a aj protichodnými, je kontraproduktívne.
3. V čl. III bode 3 v § 46 ods. 9 sa za slová "neposkytne, ak" vkladajú slová "je dôvodné podozrenie, že".
A to je to, o čom som hovorila pred chvíľou.
Odôvodnenie: Upretie práva poškodeného na informáciu o pobyte obvineného, no najmä odsúdeného na slobode môže mať pre poškodeného veľmi vážne následky. Nie sú, nie sú výnimočné prípady, že dôjde naozaj k stratám na životoch. Uznávajúc istú opodstatnenosť vládou navrhovaného riešenia, je predložené znenie vládnej novely zákona v tomto smere voči poškodenému veľmi nezodpovedné až ľahostajné. Takáto formulácia len umocňuje tie nálady v spoločnosti, podľa ktorých sa väčšmi hľadí na ochranu práv obvineného a odsúdeného ako na práva poškodeného. Možnosť odmietnutia poskytnutia informácie o pobyte obvineného alebo odsúdeného na slobode nemôže byť odôvodnená prostou hypotetickou možnosťou ohrozenia obvineného alebo odsúdeného.
Odmietnutie poskytnutia vyššie uvedenej informácie preto musí byť vyargumentované dôvodnosťou hrozby pre obvineného alebo odsúdeného zo strany poškodeného. Na základe uvedeného preto navrhujeme sprísniť možnosť odmietnutia poskytnutia informácie o pobyte obvineného alebo odsúdeného na slobode, a to na základe dôvodného podozrenia.
4. V čl. V sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Toto sa práve týka toho inštitútu vykázania, o ktorom som už dosť zoširoka hovorila. Inštitút vykázania zo spoločného obydlia bol zavedený a využíva sa spravidla pri prípadoch domáceho násilia, skoro výlučne. Hoci vykázanie zo spoločného obydlia nepochybne má svoje pozitívne stránky, nesie zo sebou aj isté negatíva. Negatíva spočívajú najmä v dvoch rovinách. V tej prvej jednak v tom, že vykázaná osoba je nútená na istý čas si zabezpečiť náhradné ubytovanie, častokrát hradené zo spoločných financií s ohrozenými osobami a často sa stane aj to, že vykázaná osoba už nemá možnosť vziať si so sebou zo spoločného obydlia nejaké osobné veci. Ak takýto stav trvá dlhšiu dobu, môže viesť k ešte väčšej averzii a agresii vykázanej osoby voči ohrozeným osobám.
Druhá rovina práve spočíva vo faktickej neexistencii podporných služieb pre ohrozené osoby. Inými slovami, ohrozená osoba nevyrieši svoje potreby v zmysle poskytnutia ubytovania, právnej, psychologickej či inej pomoci do 48 hodín. Nie preto, že to nestihne, ale pre neexistenciu tých služieb. Ona nevie ani potom, kam sa obrátiť. Predĺženie vykázania zo spoločného obydlia preto v princípe naozaj nič nevyrieši, ale len predĺži obdobie akejsi falošnej istoty. Mám naozaj mnoho osobných skúseností z tejto praxe.
Potreba všeobecnej právnej úpravy podporných služieb pre obete trestných činov spolu s podkategóriou osobitných podporných služieb pre obete domáceho násilia sa čoraz častejšie a výraznejšie ukazuje ako absolútne nevyhnutná. Na základe uvedeného preto navrhujeme v súčasnosti, dokiaľ sa neprijmú komplexnejšie úpravy, celé balíčky alebo – ako ste to povedali, pán minister? – ponechať dobu vykázania v tom trvaní, v akom je. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa,...

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Už mám len dva, štyri riadky maximálne.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Áno, dobre, nech sa páči.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
5. V čl. V bode 2 v § 27a nový odsek 2 znie:
"(2) Počas vykázania zo spoločného obydlia sa vykázaná osoba môže k ohrozenej osobe priblížiť najviac na vzdialenosť 10 metrov."
To je iba forma, iba slovosled upravený.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava spočíva v preformulovaní navrhovaného znenia s cieľom vyhnúť sa dvojitej negácii v jednej vete.
To je všetko, ďalšie veci možno budeme riešiť v budúcnosti. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ja ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi za podporu a to je všetko z mojej strany.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som veľmi rada, že v prípade tejto transpozície pán minister povedal takú vetu, že ide o úplnú transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, pretože nie vždy sa nám to podarí, však, pán minister. A ešte dnes budeme aj o takej hovoriť, kde nepôjde o úplnú transpozíciu. Ale som rada, že v tomto prípade ide o úplnú transpozíciu, aj keď napríklad smernicou, ktorá tiež nebola úplne transponovaná, bola smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii a tak ďalej, ktorá bola už, vlastne jej implementačná doba uplynula už dávno a vlani pri jej skoro transpozícii sme sa dopočuli, že bude úplne transponovaná so smernicou o obetiach, ktorá tiež ešte nebude úplne transponovaná.
Takže vzhľadom na to, že táto problematika, ako viete, ma dlhodobo nielen zaujíma, ale tak trochu aj trápi, alebo dosť trápi, sme sa rozhodli s kolegami z poslaneckého klubu OĽaNO Erikou Jurinovou, Miroslavom Kadúcom a Evou Horváthovou predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 8, ktoré znejú:
"4. V § 87 ods. 1 úvodná veta znie: "Ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je".
5. V § 87 ods. 5 sa slová "trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202" nahrádzajú slovami "trestný čin znásilnenia podľa § 199, trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200".
6. Doterajší text § 88 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202."
7. Doterajší text § 91 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Výkon trestu uloženého za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 sa nepremlčuje."
8. § 120 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Výkon trestu uloženého za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 sa ani u mladistvého nepremlčuje."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu trestného činu sexuálneho zneužívania, a to aj v prípade mladistvých páchateľov, a zároveň predĺžiť premlčanie trestného stíhania pri trestnom čine znásilnenia a trestnom čine sexuálneho násilia až do doby troch rokov po tom, čo osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18. rok svojho veku.
Zámerom predkladateľov je zohľadniť práva obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov voči detským obetiam.
Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, než aká v súčasnosti platí na Slovensku. Vo Veľkej Británii sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.
Obete sexuálneho zneužívania sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Veľa obetí tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Páchateľom v tomto prípade nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, ktoré majú na obete rozsiahly a dlhodobý, často celoživotný negatívny dopad. A nemáme ani zrátané, koľko obetí svoj život dobrovoľne ukončí práve kvôli týmto skúsenostiam.
V čl. II sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
"11. Za § 438g sa vkladá § 438h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 438h
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Premlčanie trestného stíhania za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 a premlčanie výkonu trestu za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 sa posudzuje podľa doterajších predpisov."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv navrhovanej právnej úpravy na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Prechodné ustanovenia sú navrhnuté tak, aby bola rešpektovaná zásada zákazu retroaktivity, t. j. premlčanie trestného stíhania za trestný čin sexuálneho zneužívania spáchaný do 31. decembra 2015 a premlčanie výkonu trestu za tento trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990, zákona č. 105/1990, zákona č. 116/1990, zákona č. 87/1991, zákona č. 509/1991, zákona č. 264/1992, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994, zákona č. 153/1997, zákona č. 211/1997, zákona č. 252/1999, zákona č. 218/2000, zákona č. 261/2001, zákona č. 281/2001, zákona č. 23/2002, zákona č. 34/2002, zákona č. 95/2002, zákona č. 184/2002, zákona č. 215/2002, zákona č. 526/2002, zákona č. 504/2003, zákona č. 515/2003, zákona č. 150/2004, zákona č. 404/2004, zákona č. 635/2004, zákona č. 171/2005, zákona č. 266/2005, zákona č. 336/2005, zákona č. 118/2006, zákona č. 568/2007, zákona č. 214/2008, zákona č. 379/2008, zákona č. 129/2010, zákona č. 546/2010, zákona č. 130/2011, zákona č. 102/2014, zákona č. 106/2014, zákona č. 335/2014, zákona č. 39/2015 a zákona č. 117/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. § 106 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
"(4) Právo na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, ktorého trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa osobitného zákona nezaniká, sa nepremlčuje."
2. Deviata časť sa dopÍňa dvadsiatou treťou hlavou, ktorá vrátane nadpisu znie:
"Dvadsiata tretia hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
§ 879u
Premlčanie práva na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom podľa § 106 ods. 4 účinného od 1. januára 2016, ktorý bol spáchaný do 31. decembra 2015, sa posudzuje podľa doterajších predpisov."
Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.
Odôvodnenie: Zámerom tohto bodu predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je, aby sa okrem trestného stíhania páchateľa mohli obete príslušných závažných trestných činov úspešne domôcť aj spravodlivého zadosťučinenia a odškodnenia. Cieľom je finančné zadosťučinenie škody spôsobenej predmetnými trestnými činmi, najmä morálnej škody, teda nemajetkovej ujmy, ktorým je v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. januára 2011 č. To/10/2011-427 aj kompenzácia (do istej miery) emocionálnych útrap poškodených.
Vzhľadom na to sa § 106 Občianskeho zákonníka dopĺňa odsekom 4, podľa ktorého sa nemá premlčiavať ani právo na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (teda morálnej škody) spôsobenej trestným činom, ktorého trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa osobitného zákona (Trestného zákona) nezaniká. Táto úprava bola zvolená vzhľadom na navrhované zrušenie premlčania trestnosti trestného činu sexuálneho zneužívania, ako aj na už existujúce zrušenie premlčania trestnosti určitých trestných činov v platnom Trestnom zákone. Nemajetková ujma sa výslovne uvádza v súvislosti s ustanoveniami § 11 a následnými Občianskeho zákonníka.
Zároveň sa ustanovuje, že premlčanie práva na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (t. j. morálnej ujmy) spôsobenej trestným činom podľa § 106 ods. 4 účinného od 1. 1. 2016, ktorý bol spáchaný do 31. 12. 2015, sa má posudzovať podľa doterajších predpisov.
Rada by som povedala už len pár slov. Týka sa to toho, že my sme už s kolegami predkladali podobné návrhy noviel zákonov alebo pozmeňovacie návrhy k trestným činom najmä sexuálneho zneužívania na deťoch a ďalších opakovane. Napriek tomu, že sme prijali, podpísali, aj v tejto snemovni odhlasovali aj medzinárodné dohovory, ako je Lanzarotský dohovor, dokonca dva dni po tom, ako sme väčšinou 130 hlasov zo 131 odsúhlasili Lanzarotský dohovor, ktorý je typickým dohovorom na práva, ochranu práv detských obetí, sme zase len neprijali náš, vlastne náš návrh novely zákona, ktorým by sme zabránili alebo ktorým by sme presadili nepremlčiavanie trestných činov páchaných v týchto veľmi zložitých súvislostiach na detských obetiach. Ale už sme o tom tu povedali dosť.
Ja by som vás, vážení kolegovia, rada poprosila, aby ste sa nad tým aspoň zamysleli a možno aby ste aj povedali pár slov, čo si o tom myslíte, pretože, alebo prečo nebudete hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, ak máte takéto rozhodnutie. Pretože to, čo ma tu v tomto parlamente mrzí zo všetkého najviac, je to, že nikto v rozprave neprednesie žiadnu výhradu. A pritom všetci vieme, že takáto právna úprava, ktorú predkladáme, nemá žiadny politický cieľ, iba snahu pomôcť obetiam, aj predchádzať takýmto skutkom, ktoré budú páchané na ďalších obetiach, nevinných obetiach. Pre nás naozaj nie je prvoradé potrestanie páchateľov, ale ochrana obetí.
A myslím, že vláda by si mala aj v tejto oblasti plniť svoje povinnosti aj voči medzinárodným záväzkom, ale ešte viacej voči vlastným občanom. Tak to považuje aj pre nás záväzná smernica, ktorú budeme o chvíľu tiež spomínať.
A rada by som ešte maličký dôvetok. Ja som sa včera vrátila z Bruselu. Bola som na konferencii, ktorá bola v Európskom parlamente. Týkala sa práve transpozície smernice o obetiach, ale okrem iného v diskusii sa hovorilo veľa aj o odškodňovaní obetí násilných trestných činov. Môžem povedať, že z 22 organizácií na pomoc obetiam, ktoré na konferencii boli, a týchto krajín, z ktorých boli, má Slovensko veľmi nepriaznivé body alebo má veľa zlých bodov, pretože veľmi málo odškodňujeme našich vlastných občanov za skutky, ktoré sa im stali, ktorým boli vystavení nevinne a ktorým štát ako inštitúcia nedokázal pomôcť ich ochrániť a má preto morálnu povinnosť ich odškodniť.
Dávam vám teda do pozornosti náš návrh a prosím vás o jeho podporu. Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo. Rada by som vás ubezpečila, že nechcem opakovať žiadne sprostosti a že sa ma to dosť dotýka, keď sa to tak hovorí aj o mne.
Pán minister, ja by som chcela naozaj reagovať na to, čo ste povedali vo vašej, pred chvíľkou, reči. Mne sa nepáčia narážky typu, čo všetko si lekári vedia navymýšľať, aby mohli, ja neviem, dávať poplatky alebo čo. Mne sa toto nepáči. Jednak je to všeobecné, jednak vôbec nič sa tým nerieši. A ja si naozaj myslím, že ten systém je neprehľadný, a ak niekto vymýšľa, tak práve preto, že je neprehľadný a že nie sú jasné, že nie sú dané jasné pravidlá. A preto si myslím, že to je úlohou ministerstva, to je zodpovednosťou ministra, aby ten systém v zdravotníctve bol prehľadný. Ak ho tak dlho nevieme sprehľadniť, tak mi napadá, prepáčte mi to, že ja sa teda bojím, či to nie je zámer, či to nie je naschvál, aby ten chaos tam bol a aby sa teda dalo ľahšie manipulovať so všeličím.
A keď ešte mám tých pár sekúnd, tak by som sa rada opýtala, pán kolega Blaha pred chvíľou povedal, že dotyční ľudia odchádzajú, keď sa niečo zistí. Mne sa zdalo dnes, že som tu videla dotyčného človeka pána Pašku. Tak sa chcem spýtať, či som dobre videla, a asi mi to nepoviete, ale rada by som vedela, že prečo tu bol.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)