Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia, tak opäť tu máme už teraz druhé čítanie ťažkej novely zákona o sociálnych službách. Vždy sa tu vzbudia veľké vášne, keď sa o tomto diskutuje, a niet sa čo diviť, pretože závažnosť problémov, ktoré nie sú skutočne 20 rokov riešené, je tak veľká, že dokonca pred týmto druhým čítaním doslova taký nátlak musel, museli urobiť neverejní poskytovatelia, až potom sa vlastne ministerstvo na základe toho asi spamätalo, že nie je to celkom také jednoznačné, ako to v novele predložili.
Som rada, veľmi som rada, naozaj, že ministerstvo sa dohodlo so zriaďovateľmi alebo s neverejnými poskytovateľmi a urobili ústupky aspoň v tých veciach, ktoré ich, ktoré sa ich bytostne dotýkali. Okolnosti okolo prijímania zákona o sociálnych službách sa určite vymykajú zo zaužívaných procesov z viacerých hľadísk. Po prvé predkladateľ od začiatku prejavoval veľkú ústretovosť, čo sme patrične aj uznali. Prizýval k tvorbe zákona tých, ktorých sa najviac dotýka, predovšetkým sľuboval, že novela bude pripravená na základe kvalifikovaného finančného auditu verejnej správy. Pripravil všetkým zainteresovaným viacnásobnú frustráciu. Pretože chodili, spolupracovali, oceňovali ústretovosť pracovníkov ministerstva, popritom sa, samozrejme, starali o svojich klientov a o vlastné prežitie a výsledkom boli nemilo prekvapení. To, čo očakávali najviac a čomu verili, sa nedostavilo. Predovšetkým po čase z procesu vycúvalo ministerstvo financií kvôli práve spomínanému niekoľkokrát neukončenému finančnému auditu a vtedy začalo byť všetkým jasné, že to, čo stálo na začiatku pri návrhoch na veľkú novelu, je mimo hry. Najväčšia deformácia zákona sa neodstránila a obrovský rozdiel, ktorý kompetentní nechcú vidieť medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi, je naďalej nielen jablkom sváru, ale aj zdrojom neustáleho stresu pre neverejných poskytovateľov a neodôvodneným zvýhodnením tých verejných, zriadených VÚC-kami alebo obcami. A že prečo? No predsa preto, lebo košeľa je bližšia ako kabát. Pri každej príležitosti počujem kolegov starostov a primátorov, že to preto, že si tieto služby vedia vykryť lacnejšie. Len treba si položiť otázku, či to je skutočne tak, ako hovoria.
Na konferencii, ktorú usporiadala minulý týždeň Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, vystúpili aj českí experti. Aj keď situácia v Českej republike nie je úplne totožná, tiež kritizovali český zákon a dokonca tvrdili, tie dôvody sú zaujímavé, že nemôže byť lepší a spravodlivejší, pretože v snemovni sedí polovica poslancov, ktorými sú minulí, súčasní alebo budúci starostovia. Asi je, naozaj je aj v tom pes zakopaný, nie v tom, že niekto, nechcem naozaj nikoho uraziť, ale nie v tom, že primátori, župani, že im niekto závidí viacnásobné platy alebo nedôveruje, že môžu stíhať všetky povinnosti si plniť stopercentne, ale ide o to, že chcú mať pod kontrolou financie, ktoré spravujú, a nechcú ich dať cudzím. Je to logické, je to možno aj také ľudské, ale je to hlavne nespravodlivé. Preto dovtedy, kým sa táto nespravodlivosť neodstráni, nebudú fungovať sociálne služby tak, ako majú, klienti nebudú dostávať za rovnaké peniaze rovnaké služby a neverejní poskytovatelia budú stále ťahať za kratší koniec. Ale musím si otvorene povedať, musíme si otvorene povedať, že ak sa nepodarí dofinancovať alebo naliať do tohto živého systému financie trebárs aj preplácaním všetkých zdravotníckych výkonov, vieme, že ich je 45, a teraz vyzerá, že dohoda bude na 9, čo nám potvrdil aj pán štátny tajomník na výbore, so zahmlenými podmienkami, však dovtedy sa nepodarí stav ani po tejto stránke napraviť. Veľmi neobvyklý bol aj obrat v situácii tesne pred druhým čítaním, to, čo som spomenula na začiatku. Ani na gestorskom výbore sme sa nedozvedeli, aké zmeny predkladateľ, resp. vládni poslanci v rámci pozmeňovacích návrhov pripravia, pretože sa až potom začali diať veci. Veľké nasadenie poskytovateľov i prijímateľov sociálnych služieb bol však zrejme tak presvedčivý, že zapôsobil aj na ministerských úradníkov a mohli začať ďalšie rokovania. Určite pomohlo aj včerajšie verejné zhromaždenie, o ktorom tu už bolo veľa povedaného, a dôležité je povedať, že v závere prebehlo ešte aj rokovanie na ministerstve, ktorého výsledky alebo výstupy sme už počuli, symbolicky povedané, zhmotnené z úst pani spravodajkyne Vierky Šedivcovej. Ako, chvalabohu, za to. Musím povedať, že dokonca do spoločnej správy sa dostali aj také drobné zmeny, ktoré doporučila aj Rada občanov so zdravotným postihnutím. Ale víťazstvo to určite nie je a v takejto podobe ani nebude. Teším sa však, že došlo aspoň v tých najakútnejších bodoch, ktoré sa týkajú prechodných ustanovení na preregistráciu, umiestňovania seniorov do DSS-iek, odloženie a úprava počtu lôžok v zariadeniach pre seniorov na 40 a dofinancovanie sociálnych služieb sumou 10 mil. euro v budúcom roku. Tu by bolo možno však vcelku férové, ak by došlo priamo aj k viazaniu týchto prostriedkov. Neviem, aký mechanizmus bol vytvorený, ale to viazanie práve pre neverejných poskytovateľov je dosť dôležité. Takže za toto všetko blahoželám.
Určite v zákone zostane množstvo rozporov, z ktorých ešte raz pripomeniem diskrimináciu nielen poskytovateľov, ale najmä klienta, ktorý aj keď má zákonom zaručenú možnosť výberu, tým, že existujú dva typy zariadení a pristupuje sa k nim rozdielne zo strany toho, kto financie rozdeľuje, diskriminácia sa len prehlbuje.
Minule som hovorila viac o deinštitucionalizácii, ktorej zámer je súhlasný s trendmi v Európe, no musím podotknúť, že veľmi dobrý zámer, ale nabudúce by bolo dobré nasmerovať ho tam, kde je to najpotrebnejšie, práve na veľké a zakonzervované zariadenia, ktoré si ešte viac konzervujete, ktoré sú však zväčša VÚC-karské. Pristavím sa tiež pri garancii rozvoja domácej opatrovateľskej služby, čo je uvedené priamo v dôvodovej správe, ale bojím sa, že týmto to pre vás zhasne. Ak chcete skutočne podporiť deinštitucionalizáciu, ktorá sa tiahne zákonom, a tým aj domáce opatrovateľstvo, musíte pochopiť, že obce, ktoré ju majú kompetenciu robiť, ju robia tak z jednej tretiny, aj keď sa dušujú, že to všetko zvládnu. Skutočnosť je však taká, že k službe sa kvôli nezazmluvňovaniu poskytovateľov občania nevedia dostať. Summa summarum, ak chceme skutočne podporiť deinštitucionalizáciu, musíme najskôr podporiť rozvoj opatrovateľskej služby, ale nielen na papieri, ale, bohužiaľ, naliatím financií. Čo vidím ako ďalšie veľké negatívum, čo možnože zmeníte aj novým nastavením kompetencií po ukončení auditu, aspoň takto nám to bolo prezentované, je príliš veľká koncentrácia moci do rúk samosprávy alebo inak prílišná centralizácia všetkých opatrení na VÚC-ku, na VÚC-ky, ktoré registrujú, posudzujú, rozdeľujú financie, kontrolujú, sami služby poskytujú, rušia registráciu, toto všetko bez možnosti opravného prostriedku, a pokiaľ sa budete ohrádzať, lebo s týmto sa často stretávame, že existuje opravný prostriedok - súd, tak vedzte, že to znamená len toľko, že nemáte chuť tento problém skutočne riešiť, pretože aj pri najlepšej vôli, súd bude trvať rok-dva, klient sa preposúdenia nemusí ani dožiť, poprípade sociálne zariadenie môže dovtedy ľahko skrachovať. Preto apel na úvahy o odvolacom konaní, aj keď možno rozumiem tomu strachu z náporu práce.
Vzdali ste sa projektu zjednocovania posudkových činností. Bolo to rozchystané za minulej vlády, nevieme, v akom je to stave, ale verím, že sa toho chytíte a budete sa tým aspoň inšpirovať.
Tiež veľkú nespravodlivosť vidím v regulácii položiek, ktoré možno započítať do ekonomicky oprávnených nákladov bez ekonomického zdôvodnenia. I toto trvalo negatívne ovplyvňuje ekonomickú stabilitu neverejných poskytovateľov. Chýba metodika výpočtu, spravodlivá, ktorá priamo ovplyvňuje platby za tržby, za služby. Navyše samosprávou vypočítané ekonomicky oprávnené náklady - nie je kontrolovateľná nezávislým orgánom, ktorý nepodlieha samospráve. Štát zvyšuje aj byrokratickú zaťaženosť a stále navyšuje nové povinnosti v snahe možno pozitívnej, ochrániť financie pred zneužitím, ale v skutočnosti sú to opäť brvná pod nohy, ktoré nikomu nepomôžu, pričom finančné prostriedky sa, samozrejme, nielenže nevalorizujú, ale postupne sa dokonca znižujú. Ak by sme si pozreli, aké oprávnené náklady alebo aké položky boli vyplácané v porovnaní minulý rok a tento rok, tak zistíme, že naozaj suma je nižšia. A tak sa to deje každý rok. Stáli sme pred rozhodnutím, či sa opäť pokúšať o pozmeňovací návrh, a uvážili sme, že keďže najzásadnejší z hľadiska fungovania neverejných zariadení sa podarilo vyrokovať po skutočne dosť náročnom nátlaku a rôznych situáciách, dovolili sme si pripraviť iba jeden drobný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka terminológie.
Uviedla by som ho veľmi krátko. V ods. 2, v § 2 ods. 6 sa v návrhu zákona používajú termíny, ktoré sú síce všeobecne známe, určite sa každý s nimi dennodenne stretáte, ale v slovenskej legislatíve sa doposiaľ vôbec nevyskytujú. Preto sme si dovolili tieto termíny poupraviť presne podľa smernice, ktorú máme povinnosť transformovať a rieši problematiku veľmi komplexne.
Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.
V čl. I bode 5 v § 2 ods. 6 sa slová "domáce násilie, rodovo podmienené násilie" nahrádzajú slovami "násilie páchané blízkou osobou".
Odôvodnenie:
Navrhuje sa, aby vládny návrh zákona namiesto pojmu domáce násilie používal pojem násilie páchané blízkou osobou. Navrhovaný pojem násilie páchané blízkou osobou je pojem, ktorý je v súlade s terminológiou v platných právnych aktoch Európskej únie, predovšetkým smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SW. Pojem domáce násilie, ktorý sa navrhuje nahradiť, nepoužíva ani Trestný zákon, ktorý v § 208 upravuje trestný čin týranie blízkej osoby a zverenej osoby.
Súčasne sa v predkladanom pozmeňujúcom návrhu navrhuje vypustiť z § 2 ods. 6 vládneho návrhu zákona pojem "rodovo podmienené násilie", pretože tento pojem sa javí byť nadbytočným; je už zahrnutý v pojme "násilie páchané blízkou osobou" a "násilný trestný čin".
Chcela by som možno ešte na vysvetlenie, že tým, že takéto pojmy sa u nás doteraz v legislatíve nepoužívali, zostala som prekvapená, že ste ho tuná uviedli ako navrhovatelia, pretože tieto, tieto, tieto pojmy vychádzajú z dokumentov, ktoré nie sú právne záväzné. Možno, môžme povedať, že ak sa odvolávame na Istanbulský dohovor, ten ešte nebol ratifikovaný. Naopak, máme tuná normy alebo konkrétne smernicu, ktorá už operuje s podobnými pojmami, ktoré sú v tejto smernici priamo zadefinované a sú oveľa neutrálnejšie a zahŕňajú dokonca širšiu skupinu ľudí. Takže dávam na zváženie. Viem, že pán minister mi priamo povedal, že nebude podporené. Keď som sa bavila s úradníkmi z ministerstva, možno prijali námietky, ktoré som, ktoré som k tomu podala, a budeme o tom ďalej diskutovať. Je mi ľúto, že tento pozmeňujúci návrh nebude, nebude vládnou stranou podporený.
Apelujem teda aspoň na ostatných poslancov, aby sa zamysleli, ako ľahko sa do našej legislatívy dostávajú slová, ktoré sú možnože naozaj vnímané rôznymi spôsobmi. Ďakujem pekne.
