Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh zákona, ktorý prinášam do parlamentu. Možno najskôr k tým dôvodom, prečo sme sa, prečo som sa rozhodla novelizovať zákon o sociálnom poistení. Už je všeobecne známe, že tento zákon obsahoval už hneď po schválení príliš veľa dier na to, akú závažnú funkciu vlastne má. Preto každoročne prichádzajú novelizácie tohto zákona, ktoré sa snažia zaplátať spomínané diery. Nachádzajú sa v rôznych oblastiach a oblasť, ktorou sa vlastne, ktorej sa venujem, je takisto jedna z mála, alebo jedna z toho množstva dier, ktoré sa ešte stále v zákone o sociálnom poistení nachádzajú.
Na mušku som si zobrala teraz dôchodcov, ktorí mali povinnosť v určitom období, teda hlavne medzi rokmi 2001 až 2003, platiť odvody do Sociálnej poisťovne, avšak aj keď teda boli povinní platiť odvody zo svojho zárobku, zo svojej mzdy, nikde sa im to nepremietne. To znamená, sú diskriminovaní voči súčasným dôchodcom, ktorí majú možnosť, pokiaľ pracujú, zohľadniť si tento zárobok vždy na konci roka v zohľadnení výšky dôchodku a požiadať o jeho navýšenie.
Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistené z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nikde nezapočítali. Túto povinnosť mali na základe zákona č. 274/2000, to znamená, že od 1. januára 2001 mali povinnosť byť dôchodkovo poistení pracujúci dôchodcovia, ako aj dôchodcovia v pozícii samostatne zárobkovo činných osôb, čiže si museli platiť dôchodkové poistenie.
To je zhruba celá pointa nášho zákona. Ešte dodám, že, samozrejme, tento zákon zakladá nároky na verejné financie. Chcem však podotknúť, že čo sa týka množstva osôb, ktorých sa dotýka tento zákon, je predpoklad, podľa neoficiálnych informácií by sa to mohlo týkať do 200 osôb. To znamená, že nároky na štátny rozpočet budú veľmi nízke, keďže sa jedná ozaj o obdobie krátke, to znamená dva roky. Nároky na štátny rozpočet nebudú vysoké. Preto by som vás chcela poprosiť o podporu tejto novely zákona, aby sme mohli o nej ďalej diskutovať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Tak ďakujem pekne. Pýtam sa teraz, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.
A pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani predkladateľka. Áno. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vyjadriť sa v krátkosti k predkladanému návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne.
V prvom rade treba asi povedať, že naozaj ide o 1 mld. 61 tis., ktorá musí prísť do štátneho rozpočtu, aby bola Sociálna poisťovňa schopná vyplácať dôchodky. To, že máme dlhodobo veľký problém s dôchodkami, je viac ako jasné. To, že sa situácia, alebo riešenie situácie stále odďaľuje, je jasné takisto.
Vidíme, že v tomto roku nám poklesol výber sociálneho poistenia hlavne u aktívneho obyvateľstva. To by už mohlo znamenať nielen zdvihnutý prst, ale možno aj niečo viac. Ak vidíme, že o 73 mil. sme schopní vybrať menej za tento rok, to znamená, že systém, ktorý ste nastavili za tejto vlády, ktorý hovorí, že jednak odvody pre živnostníkov sa zvýšili, asi nefunguje. Asi nastal nejaký skrat, na ktorý celá opozícia upozorňovala, a môžeme konštatovať len, bohužiaľ, naplnili sa naše očakávania. Čo je dosť zlé a smutné.
Ďalej si treba uvedomiť, že miliarda, ktorá musí ísť na sanovanie rozpočtu Sociálnej poisťovne k tomu, aby sme mohli vyplácať starobné dôchodky, tak na túto miliardu sa skladajú všetci občania tejto krajiny. Sú to peniaze, ktoré idú z daní nás všetkých. To znamená opäť apel, prečo nechávate dôjsť situáciu takto ďaleko, prečo opatrenia, ktoré ste mohli vykonať už hneď po nástupe vlády, odsúvate do budúcna. Je to podľa mňa dosť zlé, pretože znamená, že vašou úlohou alebo snahou nie je situáciu riešiť, ale to zlé iba odďaľovať.
V situácii, ktorá dnes je, je podľa mňa rovnako veľmi čudné, ak sa dozvedáme, že, a vieme, že schodok je takýto vysoký, a my ešte ideme ho navyšovať tým, že budeme musieť vyplácať výsluhovým dôchodcom aj starobné dôchodky. Je to téma, na ktorú upozorňujem už asi mesiac. Je to téma, ktorú si pinpongujeme, ministerstvo ku mne, ja ku vám. A vzájomne si myslím, že vieme, že povinnosti sú jasné, ale ten spôsob, akým ste, kam ste to až dopracovali, teda do takej absurdnosti, že sa zovšeobecňujú veci, ktoré sa zovšeobecňovať vôbec nemusia, tak podľa mňa je úplne choré.
Tuná musím povedať, že aj keď ste, pán generálny riaditeľ, veľmi dobre vedeli, že do systému bude treba naliať množstvo peňazí, vôbec ste narátali s tým, že rozpočet Sociálnej poisťovne bol zaťažený ďalšími miliónmi. Sám ste povedali, že ďalšími pravdepodobne 80 mil. eur.
Ako je možné, ak ste vykonali metodické usmernenie, ak ste ho teda vydali v máji, nemali ste k tomu žiadne finančné analýzy o dopadoch, ako je možné, že ste ho vlastne uviedli do platnosti? S tým, že odpovede z ministerstva financií na tieto moje otázky boli veľmi zjednodušené a odpovedali iba v tom duchu, že je vypracovaná alebo je spustená nejaká pracovná komisia, ktorá bude toto riešiť. Podľa mňa je to veľmi smutné, ak sa aj samotné ministerstvo má možnosť sa vyjadriť k takýmto témam až po ustanovení tohto metodického usmernenia.
Takže vraciam sa opäť k tej istej pesničke, ktorú som už tento týždeň aj hovorila. Napadám spôsob, akým uchopila Sociálna poisťovňa veľkú tému, ktorá môže zahŕňať až osemnásťtisíc ľudí. Ak vieme, že už v dnešnej dobe, ako myslím, že pán poslanec Mihál hovoril, ak v dnešnej dobe doplácajú ostatní daňoví poplatníci na každého jedného starobného dôchodcu 80 euro mesačne, nerobíte nič pre to, aby sa táto suma naozaj znížila, aby sa stal systém akcieschopnejší.
Je mi ľúto, ale tento rok ste si veľmi pomohli sanáciou druhého. piliera. Nechcem teraz debatovať alebo diskutovať, tak ako to tunak vo štvrtok prebehlo, že či je druhý pilier dobrý alebo nie. Dôležité pre mňa je, že tento rok ste zachránili Sociálnu poisťovňu iba tým, že ste presmerovali tok financií zo správcovských spoločností do Sociálnej poisťovne. Tento rok to už urobiť nemôžete. To znamená, že celú sumu sanujete zo štátneho rozpočtu.
Chcem vás vyzvať, pretože ste tunak ako generálny riaditeľ a zároveň aj poslanec Národnej rady, aby ste naozaj aktívne pristupovali k riešeniu tohto ťažkého problému. Hovorím, okrem miliardy, ktorú máte v rozpočte stanovenú, tuná prichádza ešte 80 mil., ktoré sú možnože v porovnaní smeťou, ale je to v podstate suma, o ktorú tento rok aktívne obyvateľstvo zaplatilo menej odvodov do Sociálnej poisťovne. Akým spôsobom chcete toto sanovať?
Ja mi jasné, že z rozbehnutého vlaku sa už veľmi ťažko vystupuje. To znamená, že Sociálna poisťovňa, či sa to páči, či nie, a akýkoľvek máme na to názor, bude musieť vyplatiť pohľadávky od výsluhových dôchodcov.
Takže v konečnom dôsledku musím povedať, že vôbec sa mi nepáči postup Sociálnej poisťovne. Myslím si, že nie je vôbec kompetentne riadená Sociálna poisťovňa. Viem, že vy sám nemôžete za vzniknutú situáciu, čo sa týka rozpočtových častí. Sám ale môžete a mali by ste brať osobnú zodpovednosť za to, akým spôsobom sa riešili starobné dôchodky pre niektorých výsluhových dôchodcov.
Rovnako potrebujem povedať, že mali by ste sa o to viac usilovať, aby vláda urobila naozaj skutočne systémové opatrenia k tomu, aby prvý pilier, na ktorý sa aj vy spoliehate, vaša vláda, a preferujete ho, aby bol naozaj akcieschopný, aby bol schopný vyplácať to, čo si zaslúžia dôchodcovia. Vieme, že dôchodky v dnešnej dobe sú veľmi nízke, ale týmto spôsobom, že len nalievame peniaze do systému ostatných poplatníkov, len tú špirálu zvyšujeme.
Takže, pán generálny riaditeľ, poprosím vás, aby ste sa naozaj, aby prispeli k tomu, aby ste situáciu pomáhali riešiť, keďže máte dvojitú funkciu. Mali by ste dvakrát toľko pracovať.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu, ktorá je určené ministrovi dopravy, ktorý tu teda nie je. Dlho tu sedel, ale práve tu nie je. Týka sa problematiky budovania rýchlostných ciest na Slovensku. Ide mi konkrétne o rýchlostnú cestu R3 ako pokračovanie poľskej DK-7 od hraničného priechodu Trstená, cez Dolný Kubín a ďalej Martin, Zvolen až po hraničný priechod Šahy do Maďarska. Je to životne dôležitá cesta najmä pre Oravu, ale aj pre celý úsek, alebo celý prierez Slovenskom od severu na juh.
Po vstupe do Európskej únie sa ešte zvýšila potreba budovania všetkých úsekov cesty R3, pretože došlo k navýšeniu intenzity dopravy. Stavba úseku Tvrdošín - Nižná mala podľa plánov vlády, pripomínam, že aj vlády pod vedením Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010, podporovať tento zámer a aj ho podporovala. Mal sa začať ešte v roku 2011 a ukončený mal byť v roku 2014. Máme už pomaly koniec roku 2013 a so stavbou niektorých úsekov sa nielenže nezačalo, dokonca sa prestali pripravovať iné úseky cesty R3. Starostovia obcí Dlhá nad Oravou, Kriváň, Nižná, Podbiel a Sedliacka Dubová spolu s primátorom mesta Tvrdošín preto spustili petíciu, ktorou žiadajú, aby tento úsek bol zaradený medzi priority tejto vlády pri rozvoji cestnej infraštruktúry na severnom Slovensku. Upozorňujú, že ak im vláda nebude ochotná vyhovieť, sú pripravení aj na iné protestné akcie, vrátane možných blokácií cesty, k čomu sa uchýlia, verte, len ak vidia nezáujem zo strany zodpovedných orgánov vec riešiť. Ak občania nevidia ochotu vlády, utiekajú sa aj k takýmto razantným a možno nie celkom vhodným riešeniam. Toto by si mala vláda, pán minister, aj uvedomiť.
Petícia s viac ako 10 tisícmi podpismi, medzi iným sa podpísal aj sám predseda Žilinského samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady pán Juraj Blanár, bola listom zo dňa 3. 10. 2013 už zaslaná pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky.
Dopravná situácia v oravských dedinách, kde nie je obchvat realizovaný, je už neúnosná. Býva tu množstvo havárií a aj so smrteľnými úrazmi. Bez vybudovania potrebnej infraštruktúry nie je možný ani rozvoj regiónu, nehovoriac o vplyve na zamestnanosť. Vo svojom programovom vyhlásení vlády sa hlásite k rozvoju regiónov, k rozvoju turistického ruchu, ale akým spôsobom to chcete realizovať, keď brzdíte už hotové projekty? Realizáciou rýchlostnej cesty R3 na Orave by sa vyriešilo veľa problémov. Zlepšil by sa život ľuďom v dotknutých mestách a obciach, zvýšila by sa bezpečnosť a obchvat by pomohol aj rozvoju cestného ruchu na Orave. Doteraz realizované obchvaty na Orave boli veľkým prínosom pre tento severoslovenský región.
A čo sa týka konkrétne obchvatu alebo časti úseku obchvatu Tvrdošín - Nižná je pre blízke dotknuté obce jednou z najväčších priorít nielen samospráv, ale aj samotných občanov, nakoľko jeho realizáciou dôjde k výraznému odľahčeniu prehustenej dopravy, zvýši sa úroveň a kvalita života, bezpečnosť pre ľudí nielen žijúcich pri ceste 1/59, ale aj pre ostatných občanov či turistov.
Na realizovanie stavby tejto časti úseku je po majetkoch právnej a stavebnej stránke všetko pripravené. Pozemky sú vysporiadané, je už vydané územné a stavebné povolenie. Aktuálne sa ešte čaká na pripomienky na niektoré navrhnuté zmeny ako posunutie odpočívadla Tvrdošín, posunutie križovatky a zmena privádzača v Nižnej z dôvodu úpravy križovatky. Obchvat Tvrdošín - Nižná je jedným z mála na Slovensku, ktorý mal šancu na začatie v roku 2013. Samotná realizácia stavby je však závislá od pridelenia finančných prostriedkov buď zo štátneho rozpočtu, alebo z eurofondov a úspešnou realizáciou tendra na dodávateľa stavby.
Vážený pán minister, štúdia realizovateľnosti, o ktorú sa opierate pri každej odpovedi na otázky podobného typu, teda týkajúce sa výstavby ciest a ktorá sa v tejto veci zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti začala obstarávať, nie je podľa dostupných informácií nevyhnutnou podmienkou. Naviac, jej obstaranie a realizácia odsunie možné začatie čo i len rokovaní s orgánmi Európskej únie, ktoré by mohli poskytnúť prostriedky na financovanie tejto stavby minimálne o pol roka, ak nie o rok.
Podľa informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti, e-mail z 21. 10. 2013, sú súťažné podklady na túto štúdiu v záverečnej fáze a predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania je koniec roka 2013. Predpokladaný termín dodania štúdie by bol druhý polrok roku 2014. Otázne je, či je nutné vynaložiť verejné financie na takúto štúdiu, keď sú k dispozícii technické a iné štúdie vypracované tiež podľa presných pravidiel, ktoré obsahujú zdôvodnenia dôležitosti a nutnosti tejto cesty na základe reálnych prieskumov a posúdení.
Podľa informácií, ktoré máme, ale ministerstvo dopravy, a teda ani vláda Slovenskej republiky nemá v pláne v najbližšej dobe začať s budovaním tejto cesty. Boli zvolené iné priority a stavať sa bude inde. Prečo bola táto cesta úplne vypustená z plánov?
Vážený pán minister, pýtam sa vás ako predstaviteľa ministerstva dopravy, t.j. ústredného orgánu štátnej správy v gescii, ktorého je doprava a výstavba ciest a diaľnic. Kedy začne výstavba rýchlostnej cesty R3 v úseku Tvrdošín - Nižná, teda úseku, ktorý je kompletne pripravený na výstavbu? Prečo sa idú vynakladať ďalšie finančné prostriedky na štúdiu realizovateľnosti? Čo nás zaväzuje k takémuto kroku, ak vieme, že už existujú technické štúdie k daným úsekom? Prečo sa nepokračuje v príprave ďalších úsekov rýchlostnej cesty R3 cez Oravu? To, že sa nekoná, spôsobuje stále väčšiu a väčšiu neistotu občanov. Prečo sa nesplnili, resp. neplnia doterajšie termíny na výstavbu R3 cez Oravu? A prečo došlo k vypusteniu tejto cesty ako priority v rámci budovania infraštruktúr v regiónoch?
Vážený pán minister, verím, že mi budete vedieť dostatočne zodpovedať na tieto otázky, ktoré som položila, najmä v závere svojej interpelácie. Keď som vám položila otázku na hodine otázok, veľmi zľahka ste mi odpovedali, že aby ste mohli čerpať peniaze z Európskej únie, je potrebná jednoducho štúdia realizovateľnosti. Dnes po rozhovore s pánom predsedom Žilinského samosprávneho kraja mi povedal, možnože nie sú tie informácie aktuálne, neviem, ale povedal mi to, práve dnes, že na túto cestu vôbec nepôjdu prostriedky, alebo že nám ich vôbec neschváli Európska únia. Preto sa pýtam, prečo žiadate stále o tú štúdiu realizovateľnosti, ak teda má pán poslanec, pán kolega takéto informácie. Neni mi to jasné. Ak vy mi vravíte, že aby mohla byť realizovaná z fondov Európskej únie, potrebujeme štúdiu realizovateľnosti, ja som nikde nenašla, nikde v podmienkach, že takáto štúdia musí byť vypracovaná. Myslím, že idú na to veľmi veľké finančné prostriedky a predĺži to celé procesy. Na druhej strane, pokiaľ aj vy viete, máte tú vedomosť, že takúto cestu nebude možné realizovať cez eurofondy, načo vôbec obstarávame štúdiu realizovateľnosti?
Ďakujem vám veľmi pekne za odpoveď.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči, pán poslanec Daniš.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som sa pristavila tak isto pri tunelovaní. Na začiatku si, pán poslanec, hovoril, o tom, že prečo nevrátime peniaze do rozpočtu. No preto, že naše orgány, polícia a súd, riešia prípady príliš ohľaduplne k ľudom, ktorí sú v nich aktérmi. Sú to zvyčajne veľmi dôležití ľudia a neexistuje žiadna finančná zodpovednosť týchto ľudí, politikov za svoje rozhodnutia.
Napadá ma jeden príklad človeka, ktorý v súčasnej dobe, viem, že je poistený proti takýmto, takýmto možno, že by naozaj mohol ako zároveň aj štátny úradník čeliť takýmto obvineniam, tak je generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Pred tým príspevkom som začala hovoriť o výsluhových dôchodkoch. Takže neviem, že či pán riaditeľ, generálny riaditeľ mal už nejaké avízo, že bude musieť čeliť zodpovednosti za neoprávnené vyplácanie. To som veľmi zvedavá.
Ďalej sa dotkol krízových rokov. Aj pre mňa je veľkou záhadou, prečo sa nevyužívajú dostatočne naozaj stimulačné nové technológie, ktoré pomáhajú našej krajine. Možno že sme naozaj príliš zviazaní starými technológiami že sa bojíme investovať do niečoho nového. A ak investujeme, tak vždy len s tým podtónom, aby sa niekto na tom nabalil. To je smutné.
A v poslednej rade by som sa rada dotkla aj neziskových organizácií, o ktorých si hovoril. A veľmi zaujímajú vetu som si vypichla, že poprava tupým mečom sa stále posúva. Áno, opäť tu máme rok, kedy sme sa dohodli, že znižovať percento nebudeme, chvalabohu, ale chýba mi tu povedať aj to b), že či existuje už aspoň náznak vypracovania nového systému, ktorý by hovoril o tom, akým spôsobnom by mohli neziskové organizácie, ktoré naozaj častokrát zastupujú úlohy štátu, ako by mohli existovať v takejto našej spoločnosti. Je smutné počúvať to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia, tak opäť tu máme už teraz druhé čítanie ťažkej novely zákona o sociálnych službách. Vždy sa tu vzbudia veľké vášne, keď sa o tomto diskutuje, a niet sa čo diviť, pretože závažnosť problémov, ktoré nie sú skutočne 20 rokov riešené, je tak veľká, že dokonca pred týmto druhým čítaním doslova taký nátlak musel, museli urobiť neverejní poskytovatelia, až potom sa vlastne ministerstvo na základe toho asi spamätalo, že nie je to celkom také jednoznačné, ako to v novele predložili.
Som rada, veľmi som rada, naozaj, že ministerstvo sa dohodlo so zriaďovateľmi alebo s neverejnými poskytovateľmi a urobili ústupky aspoň v tých veciach, ktoré ich, ktoré sa ich bytostne dotýkali. Okolnosti okolo prijímania zákona o sociálnych službách sa určite vymykajú zo zaužívaných procesov z viacerých hľadísk. Po prvé predkladateľ od začiatku prejavoval veľkú ústretovosť, čo sme patrične aj uznali. Prizýval k tvorbe zákona tých, ktorých sa najviac dotýka, predovšetkým sľuboval, že novela bude pripravená na základe kvalifikovaného finančného auditu verejnej správy. Pripravil všetkým zainteresovaným viacnásobnú frustráciu. Pretože chodili, spolupracovali, oceňovali ústretovosť pracovníkov ministerstva, popritom sa, samozrejme, starali o svojich klientov a o vlastné prežitie a výsledkom boli nemilo prekvapení. To, čo očakávali najviac a čomu verili, sa nedostavilo. Predovšetkým po čase z procesu vycúvalo ministerstvo financií kvôli práve spomínanému niekoľkokrát neukončenému finančnému auditu a vtedy začalo byť všetkým jasné, že to, čo stálo na začiatku pri návrhoch na veľkú novelu, je mimo hry. Najväčšia deformácia zákona sa neodstránila a obrovský rozdiel, ktorý kompetentní nechcú vidieť medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi, je naďalej nielen jablkom sváru, ale aj zdrojom neustáleho stresu pre neverejných poskytovateľov a neodôvodneným zvýhodnením tých verejných, zriadených VÚC-kami alebo obcami. A že prečo? No predsa preto, lebo košeľa je bližšia ako kabát. Pri každej príležitosti počujem kolegov starostov a primátorov, že to preto, že si tieto služby vedia vykryť lacnejšie. Len treba si položiť otázku, či to je skutočne tak, ako hovoria.
Na konferencii, ktorú usporiadala minulý týždeň Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, vystúpili aj českí experti. Aj keď situácia v Českej republike nie je úplne totožná, tiež kritizovali český zákon a dokonca tvrdili, tie dôvody sú zaujímavé, že nemôže byť lepší a spravodlivejší, pretože v snemovni sedí polovica poslancov, ktorými sú minulí, súčasní alebo budúci starostovia. Asi je, naozaj je aj v tom pes zakopaný, nie v tom, že niekto, nechcem naozaj nikoho uraziť, ale nie v tom, že primátori, župani, že im niekto závidí viacnásobné platy alebo nedôveruje, že môžu stíhať všetky povinnosti si plniť stopercentne, ale ide o to, že chcú mať pod kontrolou financie, ktoré spravujú, a nechcú ich dať cudzím. Je to logické, je to možno aj také ľudské, ale je to hlavne nespravodlivé. Preto dovtedy, kým sa táto nespravodlivosť neodstráni, nebudú fungovať sociálne služby tak, ako majú, klienti nebudú dostávať za rovnaké peniaze rovnaké služby a neverejní poskytovatelia budú stále ťahať za kratší koniec. Ale musím si otvorene povedať, musíme si otvorene povedať, že ak sa nepodarí dofinancovať alebo naliať do tohto živého systému financie trebárs aj preplácaním všetkých zdravotníckych výkonov, vieme, že ich je 45, a teraz vyzerá, že dohoda bude na 9, čo nám potvrdil aj pán štátny tajomník na výbore, so zahmlenými podmienkami, však dovtedy sa nepodarí stav ani po tejto stránke napraviť. Veľmi neobvyklý bol aj obrat v situácii tesne pred druhým čítaním, to, čo som spomenula na začiatku. Ani na gestorskom výbore sme sa nedozvedeli, aké zmeny predkladateľ, resp. vládni poslanci v rámci pozmeňovacích návrhov pripravia, pretože sa až potom začali diať veci. Veľké nasadenie poskytovateľov i prijímateľov sociálnych služieb bol však zrejme tak presvedčivý, že zapôsobil aj na ministerských úradníkov a mohli začať ďalšie rokovania. Určite pomohlo aj včerajšie verejné zhromaždenie, o ktorom tu už bolo veľa povedaného, a dôležité je povedať, že v závere prebehlo ešte aj rokovanie na ministerstve, ktorého výsledky alebo výstupy sme už počuli, symbolicky povedané, zhmotnené z úst pani spravodajkyne Vierky Šedivcovej. Ako, chvalabohu, za to. Musím povedať, že dokonca do spoločnej správy sa dostali aj také drobné zmeny, ktoré doporučila aj Rada občanov so zdravotným postihnutím. Ale víťazstvo to určite nie je a v takejto podobe ani nebude. Teším sa však, že došlo aspoň v tých najakútnejších bodoch, ktoré sa týkajú prechodných ustanovení na preregistráciu, umiestňovania seniorov do DSS-iek, odloženie a úprava počtu lôžok v zariadeniach pre seniorov na 40 a dofinancovanie sociálnych služieb sumou 10 mil. euro v budúcom roku. Tu by bolo možno však vcelku férové, ak by došlo priamo aj k viazaniu týchto prostriedkov. Neviem, aký mechanizmus bol vytvorený, ale to viazanie práve pre neverejných poskytovateľov je dosť dôležité. Takže za toto všetko blahoželám.
Určite v zákone zostane množstvo rozporov, z ktorých ešte raz pripomeniem diskrimináciu nielen poskytovateľov, ale najmä klienta, ktorý aj keď má zákonom zaručenú možnosť výberu, tým, že existujú dva typy zariadení a pristupuje sa k nim rozdielne zo strany toho, kto financie rozdeľuje, diskriminácia sa len prehlbuje.
Minule som hovorila viac o deinštitucionalizácii, ktorej zámer je súhlasný s trendmi v Európe, no musím podotknúť, že veľmi dobrý zámer, ale nabudúce by bolo dobré nasmerovať ho tam, kde je to najpotrebnejšie, práve na veľké a zakonzervované zariadenia, ktoré si ešte viac konzervujete, ktoré sú však zväčša VÚC-karské. Pristavím sa tiež pri garancii rozvoja domácej opatrovateľskej služby, čo je uvedené priamo v dôvodovej správe, ale bojím sa, že týmto to pre vás zhasne. Ak chcete skutočne podporiť deinštitucionalizáciu, ktorá sa tiahne zákonom, a tým aj domáce opatrovateľstvo, musíte pochopiť, že obce, ktoré ju majú kompetenciu robiť, ju robia tak z jednej tretiny, aj keď sa dušujú, že to všetko zvládnu. Skutočnosť je však taká, že k službe sa kvôli nezazmluvňovaniu poskytovateľov občania nevedia dostať. Summa summarum, ak chceme skutočne podporiť deinštitucionalizáciu, musíme najskôr podporiť rozvoj opatrovateľskej služby, ale nielen na papieri, ale, bohužiaľ, naliatím financií. Čo vidím ako ďalšie veľké negatívum, čo možnože zmeníte aj novým nastavením kompetencií po ukončení auditu, aspoň takto nám to bolo prezentované, je príliš veľká koncentrácia moci do rúk samosprávy alebo inak prílišná centralizácia všetkých opatrení na VÚC-ku, na VÚC-ky, ktoré registrujú, posudzujú, rozdeľujú financie, kontrolujú, sami služby poskytujú, rušia registráciu, toto všetko bez možnosti opravného prostriedku, a pokiaľ sa budete ohrádzať, lebo s týmto sa často stretávame, že existuje opravný prostriedok - súd, tak vedzte, že to znamená len toľko, že nemáte chuť tento problém skutočne riešiť, pretože aj pri najlepšej vôli, súd bude trvať rok-dva, klient sa preposúdenia nemusí ani dožiť, poprípade sociálne zariadenie môže dovtedy ľahko skrachovať. Preto apel na úvahy o odvolacom konaní, aj keď možno rozumiem tomu strachu z náporu práce.
Vzdali ste sa projektu zjednocovania posudkových činností. Bolo to rozchystané za minulej vlády, nevieme, v akom je to stave, ale verím, že sa toho chytíte a budete sa tým aspoň inšpirovať.
Tiež veľkú nespravodlivosť vidím v regulácii položiek, ktoré možno započítať do ekonomicky oprávnených nákladov bez ekonomického zdôvodnenia. I toto trvalo negatívne ovplyvňuje ekonomickú stabilitu neverejných poskytovateľov. Chýba metodika výpočtu, spravodlivá, ktorá priamo ovplyvňuje platby za tržby, za služby. Navyše samosprávou vypočítané ekonomicky oprávnené náklady - nie je kontrolovateľná nezávislým orgánom, ktorý nepodlieha samospráve. Štát zvyšuje aj byrokratickú zaťaženosť a stále navyšuje nové povinnosti v snahe možno pozitívnej, ochrániť financie pred zneužitím, ale v skutočnosti sú to opäť brvná pod nohy, ktoré nikomu nepomôžu, pričom finančné prostriedky sa, samozrejme, nielenže nevalorizujú, ale postupne sa dokonca znižujú. Ak by sme si pozreli, aké oprávnené náklady alebo aké položky boli vyplácané v porovnaní minulý rok a tento rok, tak zistíme, že naozaj suma je nižšia. A tak sa to deje každý rok. Stáli sme pred rozhodnutím, či sa opäť pokúšať o pozmeňovací návrh, a uvážili sme, že keďže najzásadnejší z hľadiska fungovania neverejných zariadení sa podarilo vyrokovať po skutočne dosť náročnom nátlaku a rôznych situáciách, dovolili sme si pripraviť iba jeden drobný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka terminológie.
Uviedla by som ho veľmi krátko. V ods. 2, v § 2 ods. 6 sa v návrhu zákona používajú termíny, ktoré sú síce všeobecne známe, určite sa každý s nimi dennodenne stretáte, ale v slovenskej legislatíve sa doposiaľ vôbec nevyskytujú. Preto sme si dovolili tieto termíny poupraviť presne podľa smernice, ktorú máme povinnosť transformovať a rieši problematiku veľmi komplexne.
Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.
V čl. I bode 5 v § 2 ods. 6 sa slová "domáce násilie, rodovo podmienené násilie" nahrádzajú slovami "násilie páchané blízkou osobou".
Odôvodnenie:
Navrhuje sa, aby vládny návrh zákona namiesto pojmu domáce násilie používal pojem násilie páchané blízkou osobou. Navrhovaný pojem násilie páchané blízkou osobou je pojem, ktorý je v súlade s terminológiou v platných právnych aktoch Európskej únie, predovšetkým smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SW. Pojem domáce násilie, ktorý sa navrhuje nahradiť, nepoužíva ani Trestný zákon, ktorý v § 208 upravuje trestný čin týranie blízkej osoby a zverenej osoby.
Súčasne sa v predkladanom pozmeňujúcom návrhu navrhuje vypustiť z § 2 ods. 6 vládneho návrhu zákona pojem "rodovo podmienené násilie", pretože tento pojem sa javí byť nadbytočným; je už zahrnutý v pojme "násilie páchané blízkou osobou" a "násilný trestný čin".
Chcela by som možno ešte na vysvetlenie, že tým, že takéto pojmy sa u nás doteraz v legislatíve nepoužívali, zostala som prekvapená, že ste ho tuná uviedli ako navrhovatelia, pretože tieto, tieto, tieto pojmy vychádzajú z dokumentov, ktoré nie sú právne záväzné. Možno, môžme povedať, že ak sa odvolávame na Istanbulský dohovor, ten ešte nebol ratifikovaný. Naopak, máme tuná normy alebo konkrétne smernicu, ktorá už operuje s podobnými pojmami, ktoré sú v tejto smernici priamo zadefinované a sú oveľa neutrálnejšie a zahŕňajú dokonca širšiu skupinu ľudí. Takže dávam na zváženie. Viem, že pán minister mi priamo povedal, že nebude podporené. Keď som sa bavila s úradníkmi z ministerstva, možno prijali námietky, ktoré som, ktoré som k tomu podala, a budeme o tom ďalej diskutovať. Je mi ľúto, že tento pozmeňujúci návrh nebude, nebude vládnou stranou podporený.
Apelujem teda aspoň na ostatných poslancov, aby sa zamysleli, ako ľahko sa do našej legislatívy dostávajú slová, ktoré sú možnože naozaj vnímané rôznymi spôsobmi. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý obsahuje tému, ktorou sa už možnože pol roka zaoberáme, a to je nevyplácanie miezd pracovníkom, dá sa povedať, skrachovaných firiem alebo firiem, ktoré nejakým spôsobom predídu tomu, aby vyplácali mzdy svojim zamestnancom. Na minulej schôdzi som dávala podobný pozmeňovák, ktorým sme chceli upravovať zákon o inšpekcii práce. Aj vtedy som hovorila, že si uvedomujem, že išlo možno o nevhodný spôsob riešenia, ale ak to mohlo pomôcť aspoň niektorým zamestnancom, prečo aj takýto spôsob nepoužiť, keďže nebol protizákonný. Preto teraz po neschválení pozmeňovacieho návrhu som sa rozhodla predložiť novelu podobného znenia, ktorá priamo upravuje zákon 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii. Dovoľte, aby som vás oboznámila so znením tohto návrhu.
Cieľom predloženého návrhu zákona je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 659,70 eur v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov. To je v skratke aj popísaný vlastne celý obsah novely. V poslednom čase čoraz častejšie dochádza k situácii, keď zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nielenže s ťažkosťami pokrývajú výdavky na ich každodenný život, ale súčasné znenie zákona o konkurze im ukladá povinnosť pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok vo výške takmer 1 660 eur. Povinnosť platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vyplýva zamestnávateľovi z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak si túto povinnosť zamestnávateľ neplní, práve vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa je jedným z efektívnych spôsobov, ktorým sa zamestnanci môžu domôcť vyplatenia chýbajúcej mzdy. Na základe uvedeného navrhujeme, aby takýto postup nebol podmienený zaplatením preddavku vo výške, ktorá často niekoľkonásobne prevyšuje finančné možnosti veriteľa, v tomto prípade zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevypláca mzdu. Návrh zákona nadväzuje na už existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v takom prípade, ak povinnosť platiť preddavok nie je povinný znášať navrhovateľ. To znamená, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka. Nepredpokladáme pritom, že by mohlo dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu, pretože každý uznáte, že zamestnanec je zvlášť v dnešnej dobe ten posledný, ktorý má záujem o to, aby prišiel o svoje zamestnanie a tým pádom o svojho zamestnávateľa. Ide najmä o možnosť zabrániť tunelovaniu firmy v časovom vákuu, kedy nie je možné nájsť iných veriteľov a zamestnanci samotní sa nevedia dostať ani k dávke z garančného fondu. Na ochranu dlžníka, v tomto prípade zamestnávateľa, slúži aj skutočnosť, že návrh môže podať len skupina zamestnancov, presnejšie jedna tretina. Diskutovali sme naozaj, aby nás niekto neupodozrieval, že každý zamestnanec, ak sme teda prvotne uvažovali, že takýto návrh na konkurz by mohol podať aj jeden zamestnanec, ktorý by mohol byť oslobodený od preddavku, vyvolávalo to skutočne vážne, že takýmto spôsobom sa môže spustiť veľká lavína návrhov na konkurz. Ale myslím si, že určenie počtu zamestnancov, ktorí by museli pod návrh byť podpísaní, je dostatočnou garanciou toho, že sa to nebude zneužívať, že sa to naozaj použije v prospech zamestnancov.
Tak ako som niekoľkokrát už v tejto sále hovorila, mám pocit, že na jednej strane chceme, alebo vláda chystá a prijíma zákony, ktoré majú zamestnancov chrániť, aspoň sa tak tvária tie návrhy, na druhej strane nie sme schopní garantovať ustanovenia, ktoré v zákone už existujú. To je najväčší problém. Keď sme sa stretli so zástupcami ministerstva spravodlivosti a inšpektorátu práce, ministerstva práce, každý nám potvrdil, že je to veľmi vážny problém, ktorý chcú vyriešiť, ale tie riešenia sa nejakým spôsobom nedostavujú. Verím tomu, že to odštartovalo diskusiu, že tie naše listy a podania na ministerstvo práce a tie diskusie, ktoré sme s nimi mali, naštartovali proces a že budú sa touto otázkou vecne zaoberať tak, aby aj došli k nejakému riešeniu. Lebo zatiaľ som zo strany dotknutých ministerstiev počula, že by sa to dalo riešiť aj inak, ale to iné riešenie doteraz neponúkli. Vieme, že je to dlhodobý problém. Tento problém rieši len zamestnancov, ktorí sú na pracovný pomer, ale máme tu veľkú skupinu živnostníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí sa nevedia, ktorí vykonali prácu pre svojho ani nie zamestnávateľa, ale proste dohodnutú prácu vykonali a nevedia sa domôcť svojich financií, že tí, ktorí prácu zadali, im odmietnu zaplatiť.
Takže žiadam túto snemovňu, aby sa postavila pozitívne k návrhu zákona. Sme ochotní diskutovať o množstve zamestnancov, ktorí by mali byť podpísaní pod týmto návrhom na otvorenie konkurzu. Ale verím, že je to jedna z ciest.
Na druhej strane ma ešte napadá. Máme tu, náš kolega, pán poslanec Muňko je zároveň riaditeľom Sociálnej poisťovne a vieme, že najväčší problém pre týchto zamestnancov, ktorí aj svoje nízke mzdy nevedia dosiahnuť, je vlastne spôsob, ako získať peniaze z garančného fondu, keďže si požadované obdobie platia do Sociálnej poisťovne, platia odvody, tak oni nevedia nájsť spôsob, ako dostať peniaze z garančného fondu. Mne to príde ako taká schizofrénia. Na jednej strane žiadame od zamestnancov, aby si odvody statočne platili, ale na druhej strane, ak má poisťovňa byť tým garantom, ktorý ich má zabezpečiť v čase, keď túto mzdu nevedia získať, tak poisťovňa sa k nim správa veľmi macošsky. Naozaj veľmi macošsky, pretože ak by to tak nebolo, tak by našli už dávno lepší mechanizmus, ako sa k týmto peniazom zamestnanci môžu dostať.
Takže ešte raz, prosím vás o podporu tejto novely a ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Len veľmi krátko zareagujem na kolegyňu. Viem, že možnože takéto návrhy sa stretajú s veľkou nevôľou obecenstva alebo aj samotných poslancov hlavne kvôli tomu, že hovoria a vždy začnú hovoriť o populizme a podobných veciach. Osobne si myslím a veľmi súhlasím s tým, čo povedala kolegyňa Helena Mezenská, že je potrebné v dnešnej dobe podporovať prvky priamej demokracie. Toto je tiež jeden z prvkov: uľahčiť, ani nie že uľahčiť, ale možnože sprístupniť referendum v takom duchu, že naozaj kvórum na určenie platnosti referenda bude zrušené, je podľa mňa jedna z podmienok, aby to referendum malo vôbec zmysel, aby sa prestalo konečne hovoriť o tom, že je to zbytočné plytvanie peňazí. Takže veľmi podporujem návrh a naozaj prosím kolegov o podporu tejto novely.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zareagovať na odpoveď, ktorú som dostala od pána ministra sociálnych vecí a rodiny. Bola to opakovaná interpelácia vo veci sociálnoprávnej ochrany detí, ktorá teda ako doplňujúca sa týkala najmä spôsobu ďalšieho vzdelávania alebo teda kvalifikácie pracovníkov sociálnej práce, potom uverejňovania akoby materiálov, ktoré sa týkajú zmien v sociálnoprávnej ochrany detí a poradensko-psychologických referátov ako samostatných celkov.
Takže k odpovediam, že ďakujem pánovi ministrovi, že mi opätovne odpovedal. Každopádne si myslím, že možno opäť považujem odpovede za nie dostatočné. Podľa mňa názory môžme mať rôzne, ale nie je dobré možno ignorovať aj opačne postavené argumenty, preto by som asi k tým odpovediam uviedla asi toľko:
V otázke kvalifikácie pracovníkov sociálnej práce, ale aj iných sa určite zhodujem s pánom ministrom, že doposiaľ to nebolo riešené systémovo, ale kvalifikačné predpoklady mnohých nie sú postačujúce. Zatiaľ, tak ako pán minister napísal, platí, že musí mať vyštudovanú vysokú školu, a nejaké predpoklady tam sú, ale čo sa týka toho ďalšieho dovzdelávania alebo pravidelného dovzdelávania, tento systém u nás neexistuje, takže všetkými desiatimi budeme podporovať akékoľvek zmeny, ktoré k tomuto budú nasmerované. To znamená, že súhlasím so zavedením ďalšieho systému vzdelávania, možnože chýba otázka, že kedy, kedy sa to dostane na pulz dňa.
Čo sa týka druhej otázke, druhej otázky, a to prípravy nových legislatívnych návrhov v oblasti sociálnoprávnej ochrany a kurately, určite rozhodne nesúhlasím s názorom pána ministra. Teraz budem citovať z odpovede, že "uverejnenie materiálov pred ich dokončením by neposkytlo možnosť posúdiť návrh ako celok, čím by sa rôznym skupinám vytvoril iba nový priestor pre vznik ďalších účelovo podávaných špekulácií a dezinformácií".
Ja by som povedala, možnože práve opak, si myslím, že by mohol byť pravdou. Teraz to vyzerá tak, akoby ministerstvo naozaj tutlalo informácie, a práve z toho vzniká vo verejnosti panika a strach, na ktorú som upozorňovala, ale vlastne všetci s ňou stretáte určite v rámci svojich aj či mailových schránok, alebo možnože aj osobných stretnutí. A zabrániť epidémii podozrení práve môže otvorenosť. Preto vás ešte raz žiadam možno o riadne informácie.
Zarazila ma však v tejto odpovedi taká možno pre neho drobnosť. Alebo teda tí ľudia, ktorí to písali, chcem veriť, že si to neuvedomili, taká maličkosť pre nich, že vlastne aj nás ako zákonodarný zbor, teda konkrétne mňa, ktorá som túto otázku postavila, nás považuje za rôzne skupiny. Takže ja si myslím, že my sme dostatočne ako poslanci, dostatočne relevantná skupina v tomto prípade na to, aby sme mohli žiadať kvalifikované informácie od kvalifikovaného ministerstva.
Čo sa týka tretej otázky, referátu poradensko-psychologických služieb, veľmi vítam, že naozaj aj tieto referáty budú posilnené, vnímam aj to, že v rámci útlmov v predchádzajúcich vládach alebo ešte, teraz už si nepamätám, že či za Dzurindovej alebo za poslednej vlády boli v rámci, ja neviem, šetrenia ukracované tieto referáty, až sa stalo, že boli začlenené do, priamo do so sociálnoprávnej ochrany alebo sú súčasťou úradov práce, kde som hovorila minule o probléme, ako keby už ani neplnili tú svoju hlavnú funkciu, na ktorú pôvodne vznikli alebo pôvodne boli vytvorené. Povedala by som, že zarazila ma v závere možno odpoveď takého typu, že zdôraznil tam pán minister poskytovanie poradenstva obetiam násilia na ženách alebo toto je možnože aj spôsob, ako tie referáty posilniť, hej, čo sa mi zdá dosť čudné, pretože samostatný problém obetí násilia na ženách by mohol, by mal byť riešený úplne špecificky. Takže nie je namieste hovoriť vlastne o tom, že toto bude zdrojom toho posilnenia, ktorý má riešiť hlavne poradensko-psychologické služby v prospech celej rodiny, či už dieťaťa, alebo manželov. Zdá sa mi to, že naozaj, že na túto tému, tak aj násilie páchané na ženách by mal byť, možno by sa tomu naozaj mali venovať možno samostatné ani nie referáty v rámci úradu práce, ale skôr mimovládnych organizácií. Ale, beriem máte na to takýto názor.
Ďalej. Posilnenie má byť riešené projektovo z tzv. nórskych fondov, čo je podľa mňa takisto extra nesystémové, nesystémové riešenie. Keď fondy dôjdu, čo pošleme tých pracovníkov, o ktorých teraz navýšime počty, opäť domov alebo budeme dúfať, že prídu ďalšie zdroje podobného typu? Z toho mi vyplýva, že nebudú natrvalo začlenení títo pracovníci do poradensko-psychologických služieb. Ďalej mám obavu, že takéto riešenie sa zvrhne na úzke, i keď nepochybne na úzku, i keď nepochybne dôležitú problematiku, a pôvodný zámer predchádzať a pomáhať pri partnerských rodinných krízach, ktoré majú katastrofálne následky už v dnešnej dobe, sa bude ešte viacej zanedbávať. To súvisí s tým aj, čo som hovorila na začiatku, že ako by cez to, že budeme úzko špecializovať toto poradenstvo alebo rozšírime aj o obete násilia na ženách, tak neviem, že či dostatočne bude plniť tú svoju pôvodnú funkciu.
Posilnenie referátu poradensko-psychologických služieb musí byť aj statusové. Vy by ste brali vážne, keby vám pri riešení rodinnej alebo partnerskej krízy, ktorú vám teda nikto určite neželá, radili možno úradníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny? Narážam opäť na to, ako som to popisovala aj minulý, pred týždňom, že bolo by veľmi vhodné, aby naozaj tieto poradensko-psychologické služby boli poskytované samostatne, možnože vytvoriť samostatný, samostatný referát, ktorý bude mať úplne svoju agendu, lebo teraz je to prilepené na úrad práce k sociálnoprávnej ochrane, a vlastne človek si není istý, že či, či je to naozaj sociálna kuratela alebo teda sociálny pracovník alebo, alebo či ide o pracovníka, ktorý má poskytovať psychologicko-poradenskú službu.
Takže toľko len výčitky k odpovediam, ani nie výčitky, možnože len také postrehy, čo ma zarazilo v tejto odpovedi. A teda na základe tohoto si vás dovolím, pán predseda, požiadať o vyjadrenie nesúhlasu s touto odpoveďou na interpeláciu. Je to posledná interpelácia, č. 42. Ďakujem pekne.