Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, pán podpredseda, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, podľa všetkého viacerých z vás prekvapila minulý týždeň, a teda mňa osobne aj rozladila správa, že na programe schôdze sa zrazu v popredí ocitá ústava. To, samozrejme, celkom predkladateľom nevyšlo podľa plánov, pretože iné zákony spôsobili, že nakoniec sa predsa len o ústave rokuje neskôr, ako bol pôvodný zámer. Na týchto zmenách sa KDH a SMER dohadovali. A začala som mať pocit, že je to také divadielko, najmä pre poslancov mimo KDH a strany SMER, ktorí sa síce chceli aktívne zapojiť do reformy justície, ale vlastne o ich aktívne zapojenie nemal nikto skutočný záujem.
Ochrana manželstva je podľa mňa veľmi dôležitá vec, najmä v súvislosti s tým, že z tzv. vyspelých západných krajín sa na nás valia trendy, ktoré zneisťujú mnohých ľudí. To, že rodina je dnes v kríze, už mnohí hovorili. A môžeme to svorne potvrdiť. Rovnako je pravda, že takmer 50 % manželstiev sa rozpadá, a dokonca i to, že mimo manželstva sa rodí v západnej Európe viac ako 40 % detí. Ale ešte stále, povedzme si úprimne, každý vie, že najlepším prostredím na výchovu detí je rodina pozostávajúca z matky i otca. A preto si myslím, že úloha manželstva ako inštitúcie má mať práva, ktoré si nemôže osobovať iné spolužitie. Dokonca som presvedčená, že v ústave by malo byť takisto explicitne zadefinované právo rodičov na to, aby vychovávali deti v súlade s ich presvedčením a nikto im toto právo nemohol zobrať.
Pre mňa hlavným motívom podpory ústavného zakotvenia manželstva je potvrdiť v spoločnosti to, čo cítime viacerí, a to, že manželstvo je tak vážna a dôležitá inštitúcia, ktorá si zaslúži väčšiu ochranu ako čokoľvek iné preto, že je to najvhodnejšie prostredie pre splodenie, vývoj a výchovu detí, najmä ak vzťah, ktorého kvalitu nevieme dať do ústavy ani do iného zákona, je trvalý. Toto by pre nás mali byť dostatočné argumenty, aby sme si uvedomili potrebnosť chrániť naše manželstvá i rodiny, napríklad aj ústavnou ochranou.
Včera mi kolega povedal vtip, predpokladám, že viacerí ste ho počuli: „Na tržnici predavač predáva v duchu, kúpte si lacný značkový tovar, výborné ceny. Pristaví sa chlapík a povie, veď ale ten výrobok má na sebe štyri pásiky, adidas ich má tri. A predavač povie, viac pásikov je viac adidas.“ Tento vtip veľmi dobre navodzuje situáciu, do ktorej sa chceme nechať vmanipulovať a vytvoriť ilúziu, že viac typov zväzkov podobnej kvality stabilizuje situáciu v spoločnosti, pretože vytvárame tak viac možností pre rôzne skupiny bez rešpektovania prirodzenosti. Ale práve v tom je vtip, že to nebude znamenať zvýšenie kvality, statusu, vzťahu, značky, ale práve jej degradáciu.
Zhoda veľkej väčšiny opozičných poslancov na ústavnom zakotvení definície manželstva a následná snaha o reformu v justícii vyvolávala na jednej strane nádej na naštartovanie veľkých zmien, že sa deje veľká vec. No dnes si to tvrdiť už nedovolím. Musím však aj objektívne povedať, že lepší nástroj na vydieranie si smeráci a KDH nemohli nájsť ako práve tému ochrany manželstva. Mám nutkanie povedať, že veď predsa ak justícia podľa nových pravidiel nebude vedieť lepšie fungovať, ľahko ju upravia. Na to stačí aj obyčajná väčšina. Ale podarí sa dať niekedy dokopy ústavnú väčšinu na ukotvenie manželstva ako spoločenstva muža a ženy do ústavy? Nie je toto skutočne posledná príležitosť pred veľkým boomom nových moderných ľudských práv aj na Slovensku?
Tento týždeň alebo teda na konci minulého týždňa sme sa dozvedeli, že Európska komisia zhodila zo stola európsku iniciatívu Jeden z nás, iniciatívu takmer dvoch miliónov ľudí, a touto iniciatívou nepovažuje za potrebné sa zaoberať, lebo ako dôvod bol, nedávno Európska únia prerokovala a prijala politiky v tejto oblasti. Iniciatíva Jeden z nás sa týkala zastavenia financovania činností, pri ktorých sa predpokladá ničenie embryí, najmä v oblasti výskumu, rozvojovej pomoci a verejného zdravia. Takže to, čo rozhodli úradníci Európskej únie, je dôležitejšie ako žiadosť dvoch miliónov občanov. To je „skutočné posilnenie občianskeho vplyvu.“ A priam tak dávajú živnú pôdu ešte väčšiemu presvedčeniu, že Európska únia je od nás na sto honov vzdialená a nemá skutočný záujem riešiť aktivity a snahy občanov. Takto úroveň 13 % účasti v eurovoľbách, predpokladám, nedosiahneme.
V oblasti súdnictva všetci svorne hovoria, justícia musí byť reformovaná, potrebuje zmeny. Každý má však svoju predstavu, akým spôsobom by to malo byť. A nakoniec vidíme, že zhoda, zázračná, je len medzi dvoma iniciátormi. Možno sa k tomu pridajú niektorí z SDKÚ, z nášho klubu, pripojí sa pár poslancov, ale určite s veľkou bázňou. Tak potom toto je tá dohoda naprieč politickým spektrom?
Ja osobne viem len zadefinovať, že súdnictvo musí byť výkonné, efektívne a dôveryhodné. Som presvedčená, že sudcovia majú byť i morálnymi autoritami. A som presvedčená o tom, že zákony v súdnictve musíme vytvárať pre systém, nie na konkrétnych ľudí. A to je podľa mňa najväčšia boľačka celého systému. Stále upravujeme zákony v súdnictve tak, že ich šijeme proti niekomu alebo práve na niekoho. Preto považujem všetky tieto snahy o zmeny v justícii za neúprimné.
Nepoznám recept na dobré zmeny v justícii, no verím, že tie skutočne hľadajú právnici. Viem však, že nespokojnosť v súdnictve je nielen zo strany občanov, čo sa prejavuje už dlhodobým klesajúcim trendom dôveryhodnosti, ale aj samotných sudcov, ktorí žiadajú zmeny, ale také, pri ktorých sa nebudú báť vykonávať slobodne svoj sudcovský mandát. Neviem, ako im to viem zabezpečiť.
Previerky považujem za jeden z možných nástrojov, ale ponechať ich nastavenie na poslaneckú novelu môže byť hazardom so všetkými osudmi sudcov. A toto je dôvod, prečo veľmi opatrne zvažujem, ako hlasovať.
Neviem sa celkom stotožniť, s akým nadšením niektorí kolegovia obhajujú nastavené zmeny v súdnictve, ale cítim, že ak nezachytíme možnosť ochrany manželstva v ústave, iná príležitosť na to sa už nemusí naskytnúť. Skutočne lepší nástroj na vydieranie ako tento si predkladatelia nevedeli nájsť.
Zaujal ma aj postoj KDH k téme, ku ktorej sa hlási už dlhé roky. Mečiarove amnestie sú neradostnou časťou našej histórie. A zdá sa mi smiešne, najmä od KDH, tvrdenie, že toto nepatrí a nehodí sa do tejto novely ústavy, že kolega Janko Mičovský má podporiť ich návrh, ktorý budú predkladať ako samotný návrh, zvláštna argumentácia. Buď som konzistentný v tom, čo robím, a využijem každú príležitosť pre zrušenie Mečiarových amnestií, alebo čelím tomu, že navrhované zmeny ústavy sú skutočne úprimné. Keby navrhovatelia podporili návrh na zrušenie Mečiarových amnestií, asi by sa mi za túto novelu hlasovalo oveľa ľahšie. Ďakujem pekne.
