Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.12.2015 o 14:24 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 3.12.2015 14:24 - 14:30 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. No jedna vec, že ste mi zodpovedal len na prvú časť otázky, druhej ste sa ani nedotkli: akým spôsobom budete riešiť cesty I. triedy, ktoré sú na Orave? Teraz prichádza zima, takže to bude oveľa viac exponované.
Ale vrátim sa teda k tomu, čo ste mi tu veľmi pekne popísali, ale čo bolo pre mňa teda dosť nezrozumiteľné. Pamätám si, keď som vám dávala pred rokom a pol takúto otázku podobnú. Vtedy ste mi povedali, že štúdia realizovateľnosti sa už ako zadala, bolo, prebiehalo vtedy výberové konanie, alebo teda malo prebehnúť výberové konanie. Dokonca ste mi vtedy prisľúbili, že na jeseň by sa to už mohlo aj začať stavať. Samozrejme, ste mi prízvukovali, (zaznievanie gongu) prízvukovali ste mi, že je ťažko získať peniaze, ale čo ma zaujalo vo vašej odpovedi, ste povedali, nieže Európska únia by nám nepreplatila, pretože ide o súbežné cesty, Kysuce, Orava, ale teraz ste povedali, že pretože akoby ten objem financií je malý. Takže možnože toto keby ste mi objasnili.
A druhá vec, štúdia realizovateľnosti podľa mňa, keď ste povedali, že už vlastne existujú aj územné rozhodnutia, tak nerozumiem, že ako ešte špecifikujete tam to, že kadiaľ tá trasa má ísť, ak som dobre rozumela z toho, čo ste hovorili. Proste pre mňa to bolo naozaj dosť nezrozumiteľné, pretože vieme, že projekty boli schválené, na základe nich sa už začali aj prípravné procesy, čo sa týka vykupovania pozemkov. Na tie trasy ste aj povedali, že územné rozhodnutia sú. Podľa mňa z toho je jasné, že presne sa vie, kadiaľ tá trasa ide, takže celkovo nerozumiem tej odpovedi, ale z toho vyplýva naozaj, že vediete, že držíte tých Oravcov naozaj v šachu, že stále posúvate sľuby a v podstate nič neplníte.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2015 11:35 - 11:46 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rozviniem možnože to, čo som hovorila v skrátenom legislatívnom konaní, alebo teda pri diskusii k návrhu na skrátené legislatívne konanie, trošku podrobnejšie, aj keď je pravda, že sa nebudem konkrétne venovať jednotlivým ustanoveniam.
Zopakujem to, že na rozdiel od iných zákonov, ktoré sú častokrát prednášané v návrhoch v Národnej rade, cieľom tohto nie je zlepšiť slobodu a práva občanov, ale, naopak, tieto práva a slobody obmedziť a monitorovať. Štát si v podstate pýta väčšie právomoci vstupovať do súkromia občanov, väčšie právomoci kontrolovať občanov a dokonca aj rozhodovať o nich. Určite nebudem spochybňovať, že na súčasné udalosti a teroristické útoky v Paríži je potrebné aj nutné reagovať.
Pripomínam len, že parížsky útok nie je nijak ojedinelým teroristickým útokom, ktorý sa za posledné roky odohral na pôde Európskej únie. Okrem iného I. svetovú vojnu spôsobil atentát teroristickej skupiny na následníka trónu. V 70. rokoch si Taliansko pamätá mnohé krvavé teroristické útoky extrémistickej pravicovej strany. V 80. rokoch to boli nespočetné teroristické útoky Červených brigád a iných marxistických organizácií v Taliansku a Grécku. Vo Veľkej Británii zas od 70. rokov až do roku 2000 sa takmer každý rok odohral nejaký útok teroristickej organizácie IRA, či už v nákupných centrách, v parkoch, v hoteloch. Pokiaľ ide o islamské teroristické útoky, všetci máme v pamäti útok v Madride z roku 2004, o rok neskôr bombové útoky v londýnskom metre, útoky v Štokholme v roku 2010 a tento rok teroristické útoky v Kodani a opakovane v Paríži. Terorizmus bol v európskom priestore, žiaľ, historicky prítomný. Vždy sa našli nacionalistické, revolučné, separatistické alebo islamistické skupiny, ktorých cieľom bolo prinášať strach a teror a ničiť hodnoty našej civilizácie.
Ale ak sa teroristom podarí podkopať hodnoty našej civilizácie, ako sú sloboda, tolerancia a právny štát, tak môžeme povedať, že už vtedy zvíťazili.
Sú dve nebezpečné reakcie na terorizmus, ktoré ničia demokratické hodnoty. Prvou je prehnaná reakcia, po ktorej nasleduje všeobecná represia, ktorá prevalcuje demokratické hodnoty, práva a slobody jednotlivca rýchlejšie a efektívnejšie ako ktorákoľvek teroristická skupina. Druhou nebezpečnou reakciou je pasivita a žiadna reakcia, čo vidíme napríklad v juhoafrických krajinách, kde namiesto štátu dominujú gangy, mafiáni, drogové kartely a štát si nevie vynútiť poriadok a bezpečnosť.
Zo zákonov, ktoré pripravila vládna strana, však vanie duch strachu, prvoplánovosť a tá najnižšia forma reakcie na komplexnú a komplikovanú situáciu, v ktorej sa ocitli niektoré krajiny Európskej únie. Viac štátu, viac sledovania občanov, viac zbierania údajov od občanov a na miske váh menej slobody. Náš štát sa týmto vydáva na nebezpečnú cestu všeobecnej represie. Ak sa má prijímať krízová legislatíva, mala by sa prijímať dočasne a mala by byť priebežne hodnotená a monitorovaná Národnou radou. Zmena ústavy však rozhodne nie je dočasným krízovým opatrením. Nájsť ústavnú väčšinu bol problém akejkoľvek vlády. A ak raz prejde táto zmena ústavy, bude veľmi ťažké ju vrátiť späť.
Teraz sa nebudem vyjadrovať k tomu, či samotné predĺženie lehôt, zaistenie osôb a lehôt na rozhodovanie súdov o zadržaných osobách alebo zatknutých osobách pri trestných činoch terorizmu bude dlhodobo účinné, alebo nie, no ide skôr o princíp a procesy v našej krajine. Tu opäť pripomeniem, že práve z úst vládnej strany, niektorých predstaviteľov vládnej strany SMER-u sme boli bombardovaní s tým, že načo podávame do Národnej rady zmeny ústavy, ak nemáme vopred predrokované tieto zmeny. A v tejto situácii je dnes SMER.
Okrem zmeny ústavy vládna strana SMER prináša aj návrh zákona - zmenu Trestného zákona - a tento návrh nesie v sebe totalitné prvky, ktoré nás vracajú naspäť do obdobia komunizmu a zasahujú do práv a slobôd jednotlivca.
Je dobré si pripomenúť, že ak je nevyhnutný zásah do práv občanov v záujme vyššieho dobra, tento zásah by mal byť vyvážený a proporcionálny podmienkam a potenciálnym teroristickým hrozbám na Slovensku. V histórii Slovenska sme zatiaľ nemali ani jeden teroristický útok. Chvalabohu. No nie je vylúčené, že teroristické útoky sa prenesú aj na naše územie. No takýto obsah zákona, špehovanie občanov a cenzúra webu sú neprimerané a neviem, či tomu dokážu zabrániť.
Dotknutý návrh napríklad popiera právo občana Slovenskej republiky, resp. právnickej osoby na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v ústave. Podľa § 16a ods. 6 konanie na súde bude vykonané bez účasti verejnosti a naviac proti príkazu súdu neexistuje žiadny opravný prostriedok. Spravodajské služby takisto budú môcť obmedziť alebo zamedziť prevádzku akejkoľvek internetovej stránky pod tak dosť nejasne definovanou zámienkou, ako je politický extrémizmus.
Na základe definície ministerstva vnútra, ktorú si môžeme prečítať na jeho stránke, by sa v tom prípade zrejme aj protesty Gorila alebo proti predraženému cétečku dali označiť za politický extrémizmus. Okrem toho snáď len úplný amatér internetového sveta si myslí, že teroristi si zaregistrujú stránku, napríklad teroristi.sk na Slovensku. Majú svoje stránky zaregistrované tam, kde určite slovenská legislatíva nikdy siahať nebude.
Ak popierame právo na spravodlivý proces, zrádzame hodnoty a princípy našej spoločnosti, ktoré by sme mali chrániť. Demokratické spoločnosti sú pred terorizmom zraniteľnejšie, pretože sú to otvorené spoločnosti so slobodou pohybu a bez hraníc. Pre teroristov je vždy ľahšie využívať výdobytky demokratických slobôd a snažiť sa tieto spoločnosti zničiť. Ale v pevne ukotvenom demokratickom systéme je aj obrovská vnútorná sila. Spoločnosť dobrovoľnou dohodou dodržuje právo a chráni demokraciu pred hlúpymi tyranmi, ktorí sa snažia nahradiť právo voľby a vynucujú právo silnejšieho so zbraňou v ruke. V dejinách moderného terorizmu neexistuje prípad, aby európska demokratická krajina bola zničená a nahradená proteroristickým režimom. V Spojených štátoch však teroristické útoky z roku 2001 vyvolali vlnu represívnych opatrení, ktoré mali ďalekosiahle a podľa mnohých analytikov aj škodlivé následky na celú spoločnosť.
Vláda Roberta Fica si myslí, že týmto balíkom opatrení vyrieši problém terorizmu na Slovensku. Musím sa nad tým pousmiať, pretože tento problém, najmä islamského terorizmu nie je problém lokálny, ale globálny. Robert Fico zatiaľ neprišiel so žiadnym návrhom alebo impulzom pre lepšiu spoluprácu krajín na európskej úrovni. To by vyžadovalo väčšie úsilie ako len rozsievanie strachu v televízii. Robert Fico zas prišiel len s návrhom, ktorý bude najviac bolieť občanov. Ak aj bude tajná služba špehovať a odpočúvať všetky hovory na Slovensku, nebude to k ničomu, pretože nebude mať dostatok odborníkov, ktorí by toto kvantum informácií analyzovali.
Oveľa dôležitejšie ako špehovanie je sústrediť sa na kvalitu ľudí v spravodajských službách. Stačí možno spomenúť správu nedávno zosnulého Vladimíra Suchodolinského, ktorá práve hovorí o tom, že ľudia v spravodajských službách sa namiesto ochrany Slovenska venovali svojim kšeftom. A ľudia, ktorí sú v správe spomínaní, namiesto toho, aby boli potrestaní, naďalej zastávajú v tajnej službe dôležité funkcie.
Ak sa chcete dozvedieť niečo o kvalite našej spravodajskej služby, stačí si otvoriť akékoľvek zahraničné médium, kde sa dočítate o tom, že islamskí teroristi si zbrane na januárový útok v Paríži kúpili práve na Slovensku v Partizánskom. Je to podľa mňa neospravedlniteľným zlyhaním vlády, že naše spravodajské služby ich neboli schopné identifikovať a odhaliť. Pretože ak nie je u nás problém zbrane kúpiť, o to menším problémom je tieto zbrane u nás použiť. A znovu zopakujem, všadeprítomné špehovanie vlastných občanov tento problém určite nevyrieši.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2015 17:05 - 17:05 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem reagovať odzadu.

Pani poslankyňa Tomanová, zrejme vám uniklo, že rokujeme nielen o ústavnom zákone, ale aj o Trestnom zákone. Takže, nebojte sa, vy by ste si to mali asi doštudovať, aby ste vedeli, o čom vlastne teraz rokujeme.

Druhá vec, pán poslanec Šuca a pán poslanec Petrák.

Pán poslanec Šuca, hrdý ste na to, že ste nezahlasovali za protikomunistický zákon. V poriadku, je to vaše rozhodnutie. Ale z toho, čo ste povedali, som nadobudla pocit skôr, že ani ste vtedy nevedeli, o čom hlasujete, alebo že ste si pomýlili Štátnu bezpečnosť so Zborom národnej bezpečnosti neviem. Ale môžem vás uistiť, že veľmi dôsledne a dôkladne sme rozoberali, kto by bol a kto by nebol tým spôsobom krátenia výsluhového dôchodku postihnutý. Takže, nebojte sa, bolo to veľmi dobre pripravené. Okrem toho niečo podobné má vraj v šuflíku pán minister Kaliňák, ktorý je podpredsedom vlády. Tak by som chcela vedieť, či pri tom zákon jeho by ste sa takisto zdržali hlasovania alebo by ste zahlasovali zaň.Pán poslanec Petrák, SMER objavil tieto témy, vravíte, že už polroka sa bavíte na výbore o tom, výborné, tie stanoviská zostali nezmenené, myslím, čo sa týka kvót, určite nie sú zmenené. Ja len hovorím o tom, prečo teraz v skrátenom legislatívnom konaní chceme meniť ústavu. A pritom si veľmi dobre pamätám, pán podpredseda Číž neustále bez toho, aby sme dávali skrátené legislatívne konanie, lebo na to nemáme právo, vždy vytýka, keď predkladáme ústavný zákon, že na čo ho predkladáme, keď ho nemáme prerokovaný. Takže pýtam sa vás, na čo predkladáte ústavný zákon, keď ho nemáte predrokovaný? Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2015 16:43 - 16:50 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu, ktoré máme dnes v pléne. Dnes taký smútok ma zavalil. Jedným z dôvodov toho bolo určite aj to, že dnes sa hlasovalo aj o zákone o protikomunistickom odboji, pri ktorom sa teda predstavitelia vládnej strany SMER zdržali hlasovania, všetka česť výnimkám, pani poslankyni Vaľovej a pani poslankyni Šedivcovej, ktoré, dúfam, nie omylom tak urobili, zahlasovali za tento zákon. O to viac som smutnejšia, že vlastne vzápätí na to rokujeme o protiteroristickom balíčku, ktorý pripravila vláda. A naozaj sa neviem ubrániť pocitu, že je to vyslovene marketingový ťah, ktorým chcú, ako to hovoria na heslách, ochrániť ľudí pred strachom, ktorý ale sami vyvolávate. Bohužiaľ, je to tak, že vy ste tí, ktorí v ľuďom ten strach vyvolávate a zároveň aj pestujete. A teraz ako veľký ochrancovia a záchrancovia im chcete pomáhať. Je to podľa mňa veľmi nefér, možnože aj z toho dôvodu, ako spomínala kolegyňa Janka Šípošová, že útočíte na city tých najbezbrannejších, starších a najstarších ľudí. Je to proste váš štýl práce.
Ak by som sa pozrela na to, koľko skrátených legislatívnych konaní máme, doteraz ich bolo 25, dnes pribudnú ďalšie dve skrátené legislatívne konania. Nie som si celkom istá, či aj dnes napĺňate celkom rokovací poriadok alebo aj ústavu o tom, za akých podmienok ho máte dať. Vieme, že priame ohrozenie zatiaľ nikto nepotvrdil. A veľmi by ma zaujímalo, či sa niekto aj na ministerstve, aj vo vláde zaoberal tým, či krajiny, ktoré sú reálne ohrozené práve takýmito útokmi, mám na mysli Francúzsko, Anglicko, dneska, teraz nám prečítal pán Senko správu z jedného média, Nemecko, sa rovnako takto veľmi rýchlo zaoberajú úpravou ústavy, poprípade aj inej legislatívy. Nemám o tom zatiaľ vedomosť. Dali sme to teda preveriť, kolegyňa Šípošová už požiadala parlamentný inštitút, aspoň aby v rámci možností to urobil. Dúfame, že do druhého čítania na to aspoň nejaké odpovede budeme mať, budeme vedieť, či naozaj tí, ktorí sú priamo ohrození terorizmom, reagujú podobne, poviem teraz historicky, ako na Slovensku.

Hovorilo sa tu chvíľku o tom, či máme alebo nemáme skúsenosť s terorizmom. Ja osobne si pamätám jednu skúsenosť nepriamu s terorizmom. Týkala sa našich horolezcov, ktorí v Nepále boli postrieľaní. A viete, čo sa vtedy stalo? Vtedy premiér veľkodušne vytiahol svoju rezervu a dal ju rodinám pozostalých. Toto sa vám zdá systémové riešenie? My sme sa osobne rok snažili alebo dva roky sme sa snažili o to, aby bol vytvorený systém ochrany obetí, do ktorého by spadali aj obete terorizmu. Nie, opäť prejavila sa „veľkodušnosť“ nášho premiéra a bolo mu marketingovo oveľa výhodnejšie dať zo svojej rezervy rodinám pozostalých obetí.
Keby sme sa vrátili k tomu, chceme alebo vy chcete meniť ústavu a Trestný zákon. Podotknem len, že sme naozaj na veľmi tenkej hrane. Je dôležité porovnávať to, či sa nám bezpečnosť zlepší, verzus to, či nám to bude stáť za to, ak znížime úroveň práv občanov. Podľa mňa, tak ako som ja vnímala tieto novely, ktoré máme na programe dňa, obávam sa, že to zvýšenie bezpečnosti nebude zaručené. Bola by som veľmi rada, keby sme sa možnože viac zamerali na to, aby sme nielenže dali viac kompetencií SIS, ale možno na to, akí ľudia sú v nej, a možno dôraz na to, aby sa zaoberali viac úlohami, ktoré majú robiť, ako kšeftami práve v tejto spravodajskej inštitúcii.
Hovoríme o zmene ústavy. Niekde som začula, že je to krízová legislatíva alebo proste súvislosť s krízou to, že riešime krízový stav. Tak sa chcem spýtať, či naozaj ústava samotná je hodná toho, aby sme krízovo riešili nejakú situáciu, ktorá podľa mňa ak je krízová, by mala trvať určitý stav. Ak by teraz nastala zmena, že krízovo zmeníme ústavu, aká je garancia, že sa po ukončení krízy dokáže to vrátiť späť? Teraz nehovorím o tom, že naozaj obsahovo možno by sa našla zhoda. Ale tú zhodu nikto nehľadal. Na to už poukazovali takisto viacerí kolegovia.

O tomto všetkom hovoríme vo svetle, že vieme, že práve na ten teroristický útok, ktorý bol uskutočnený v januári v Paríži, sa nakupovali vysoko pravdepodobne zbrane na Slovensku. Myslíte si, že keď prijmeme túto legislatívu, že sa to už neudeje? Myslím si, že opäť je to len v možnostiach SIS, ktoré už doteraz má. Ani zvýšenie kompetencií, ani nič by nemuselo zabrániť tomu, aby si konali svoje povinnosti tak, ako si ich konať majú. Naopak, snažíme sa teda dovnútra riešiť problém terorizmu. Mňa by tu len zaujímalo, či pán premiér rovnako vážne pristupoval k tomu aj, čo sa týka toho riešenia, v Európskej únii, či tam navrhoval nejaké lepšie prepojenia ja neviem tajných služieb alebo či rovnako rýchle, tak ako navrhol zmenu ústavy a zmenu Trestného zákona, mal naozaj naporúdzi nejaké zmeny, ktoré sa týkajú vzájomnej spolupráce, minimálne informačných služieb. O tomto sa tiež nejako nehovorí.
Pre toto všetko, čo som povedala, si myslím, že naozaj nemáte úprimný záujem na tom, aby sa zmenila ústava Slovenska, pretože ste nevyvolali žiadne vnútorné ani rokovanie, ani nič podobné, len čakáte, že budete môcť opäť ukázať na niekoho, teda, zdá sa, na opozíciu s tým, že: „Pozrite sa, oni sú s teroristami azda aj.“ A toto sa mi zdá od vás veľmi nefér. Preto určite nepodporíme skrátené legislatívne konanie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2015 12:00 - 12:02 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, len ten, kto to naozaj zažil na vlastnej, na vlastnej koži, vie najlepšie povedať o tom, čo prežíval, ako sa s tým celý život vedel alebo nevedel vysporiadať.
My, ktorí sme to počuli z rozprávania, medzi nich patrím teda aj ja, si však uvedomujem naozaj ťaživú situáciu celých rodín, celých generácií rodín, ktoré trpia tým, že ich rodičia boli vyhodení z práce, ktorú, na ktorú boli odborne zdatní, pripravení, robili ju dobre, dôstojne, len preto, lebo nevyhovovali minulému režimu, museli ísť robiť na úplne podradné práce, nevraviac o tom, že čo všetko, vlastne im to, že robili za úplne, takmer za nič, ledva vyživili svoje rodiny, ich deti boli odstavené od ďalšieho vzdelávania a kvalitnejšej ďalej práce. Proste malo to naozaj rad konzekvencií, ktoré na to prvotné zastrašenie a prenasledovanie doplácali. Preto si myslím, že aj po tých 26 rokoch je, je to stále alebo malo by to byť pre nás takou horúcou témou, a ľuďom, tým pár žijúcim ľuďom, ktorí ešte majú naozaj v živej pamäti, ako to bolo, nechávať, treba vytvoriť priestor, jednak ich odškodniť aj finančne, aj morálne, ale nechať priestor, aby mohli tieto svoje smutné príbehy rozprávať mladým, ktorí to už naozaj iným spôsobom, ako rozprávať, nemajú šancu zachytiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2015 18:07 - 18:20 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť krátko k novele rokovacieho poriadku.
V prvom rade poviem, že považujem za veľkú škodu to, že sme nevyužili možnosť vtedy, keď bola vytvorená pracovná skupina, bola aktívna. Bolo pripravených množstvo dobrých návrhov a myslím si, že hlavne zásadným vyjadrením zo strany vládnej strany došlo k tomu, že prestala byť aktívna, veci sa prestali hýbať a prestalo sa o toto zaujímať prvýkrát.
Novela obsahuje množstvo dobrých vecí, ja by som upozornila len na pár vecí, ktoré, priznám sa, nerobili sme pozmeňovací návrh, pretože myslím si, že, a aj pán podpredseda Číž to raz povedal, možnože nie raz, možnože viackrát, že práve z nášho klubu, ešte vtedy bol u nás pán poslanec Kadúc, sa ako jeden z mála opozičných poslancov zapájal do debaty a aktívne zapájal v pracovnej skupine, ktorá pripravovala novelu a zmeny v novele zákona o rokovacom poriadku. Takže táto výčitka pána predsedu Národnej rady nebola celkom namieste minimálne na náš klub.
Vtedy naozaj Miro pripravil celý kompletný materiál a aj preto možno nepripravujeme teraz zmeny, pozmeňovacie návrhy, pretože tie už prešli vašou korektúrou a neboli zapracované. Takže z toho vyplýva, že nebola chuť veci, o ktorých možno sčasti, len veľmi málo ich spomeniem, aby sa do kódexu dostali.
Kolegovia tu už spomínali, že parlament má kontrolnú funkciu. A som presvedčená o tom, že tak nastavený inštitút, možnože ste to mysleli naozaj lepšie, v dobrej viere, že by to mohlo pomôcť sfunkčneniu poslaneckého prieskumu, ale tak ako ste ho nastavili, nebude to nastavenie oveľa lepšie. Jediná pozitívna zmena, že to bude môcť vykonávať aj jeden poslanec, hej, to je jediná pozitívna zmena, ale podľa mňa vyriešiť to tak, že výbor, ktorého väčšina je daná voľbami, to znamená, že ten, kto vyhrá, ten naozaj určí, či poslanecký prieskum sa má uskutočniť alebo nie, alebo teda jeho hlasy sú podstatné, tak toto sa mi nezdá vzhľadom k tomu, že opozícia má právo kontrolovať, takisto aj ako vládna strana, ale opozícia možnože o to viac, lebo nemá dosah na iné výkonné veci, tak toto právo je jej, nechcem povedať, že ubraté, ale má sťažené toto právo.
Čo sa mi tiež nepáči, sú lehoty na pozmeňovacie návrhy, ktoré na jednej strane sme sa všetci tešili, o tom teda hovoril kolega Poliačik, tešili sme sa, že sú konečne stanovené presne, nebude sa diať to, čo sa deje v poslednej dobe, že prichádzajú na poslednú chvíľu ťažké pozmeňovacie návrhy, s ktorými nemáme šancu sa oboznámiť v krátkej chvíli, naozaj nechávate poslancov tápajúcich, tak verila som, že novelizáciou bodu, ktorý pojednáva o pozmeňujúcich návrhoch, sa odstráni takáto podľa mňa nesprávna interpretácia rokovacieho poriadku a skrátka pozmeňovacie návrhy sa budú môcť predkladať len s určitým predstihom, hej, či už sa odloží naozaj hlasovanie o 48 hodín, to jak keby 24 hodín, to je jedno, ale vidíme, že opäť ste si tam vytvorili skulinku, cez ktorú budete môcť pozmeňovacie návrhy typu, o ktorých som už rozprávala, ďalej predkladať.
Čo mňa osobne takisto trápi ešte, tak to sú asistenti. Trápia ma tam dve veci, jedna vec je, že asistenti sú živnostníci, to znamená, že ten ich pomer alebo vzťah k Národnej rade je pre mňa smiešny a nepochopiteľný, keďže musia byť živnostníci, a pritom vieme, že chceme od nich, aby boli, alebo v zmysle Zákonníka práce vykonávajú závislú činnosť, lebo sú priamo podriadení poslancovi, mali by byť priamo pracovne podriadení poslancovi, ale teda my ich nútime vytvoriť si živnosť a byť v takomto vzťahu k Národnej rade. Toto sa nejakým spôsobom neupravovalo.
Ale čo sa upravovalo; a ja zasa chápem, prečo ste to upravovali; počty asistentov pre jedného poslanca. Rozumiem tomu, že kvôli kauze, ktorá sa prevalila u vašich poslancov, ste chceli zabrániť ďalším kauzám typu kaderníčka, tomu sa dá veľmi jednoducho rozumieť. Bohužiaľ, neuvedomujete si, že tým možnože naozaj uberáte právo iným poslancom mať rôznorodé, možnože širší záber asistentov čo do odbornosti pre iných poslancov, ako povedať, že traja stačia, to si myslím, že to je príliš veľkohubé vyhlásenie od tých, ktorí pripravujú túto právnu normu.
Viem aj o tom, že kolegovia majú asistentov, ktorí sú za jedno euro, ale naozaj kvôli tomu, že majú chuť pracovať a jednoducho tým, že pomáhajú asistentovi, chcú požívať ten status asistenta, takže zabránite aj takýmto asistentom, ktorí si ani to jedno euro pravdupovediac nikdy nefakturovali a nefakturujú, neumožňujete vlastne spolupracovať s poslancami takýmto asistentom. Nevraviac o tom, zopakujem najmä to najdôležitejšie, že naozaj aj jeden človek sa môže čiastočnými úväzkami podieľať na práci viacerých poslancov.
To boli možno veci, ktoré mňa celkom nepríjemne prekvapili, nevraviac o tom, že skrátené legislatívne konania sa naozaj hlavne v tomto volebnom alebo ku koncu volebného obdobia objavovali veľmi často a podľa mňa tie zdôvodnenia, ktoré by mali byť obsiahnuté v zdôvodnení, nezohľadňovali práve tie dôvody, kvôli ktorým sa má použiť skrátené konanie.
No a teraz dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh, ktorým sa snažím reagovať na situáciu, o ktorej sme pri prerokovaní tejto novely rokovacieho poriadku ešte nerozprávali, ale už sme to s kolegom Maňom toto volebné obdobie otvárali, bolo to pri prerokovávaní, lepšie povedané neprerokovávaní správ ombudsmanky, ktorá je ústavným činiteľom. Naším zámerom teda s kolegom Maňom Hubom je, aby možnosť ústavnému činiteľovi v Národnej rade sa neodopierala rozhodnutím výboru, ktorý, opäť zopakujem, výbor má zväčša nastavenie podľa výsledkov vo voľbách, a to znamená, že takým spôsobom výbor dokáže znemožniť vystúpenie ústavne vysokopostaveného ústavného činiteľa v Národnej rade.
Takže dovoľte mi prečítať tento pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Mikuláša Hubu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 1676).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie:
"18. V § 20 ods. 1 sa za slová "predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "predseda najvyššieho kontrolného úradu")" vkladá čiarka a slová "verejný ochranca práv"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V demokratickom štáte, ktorým Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bezpochyby je, sa javí ako žiaduce a potrebné, aby aj verejný ochranca práv mal ako ústavný činiteľ právo zúčastňovať sa na schôdzach Národnej rady rovnako, ako je toto právo v súčasnosti priznané napríklad prezidentovi republiky, generálnemu prokurátorovi či predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Osobitné postavenie verejného ochrancu práv zakotvené v Ústave Slovenskej republiky by malo byť premietnuté aj do predpisu nižšej právnej sily – zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
2. V čl. I sa za bod 55 vkladá nový bod 56, ktorý znie:
"56. § 128 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 predloží Národnej rade správu alebo mimoriadnu správu, predseda Národnej rady ju navrhne do programu nasledujúcej schôdze, ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 nenavrhne iný termín. O tom, či táto správa bude zaradená do programu schôdze, sa nehlasuje.
(4) Správy podľa odseku 1 a 3 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do Národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú Národnou radou na vedomie."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Hlavným účelom predloženého doplňujúceho návrhu je taxatívne ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú Národnej rade ústavnými činiteľmi, ktorými môžu byť napríklad verejný ochranca práv, predseda vlády Slovenskej republiky alebo prezident Slovenskej republiky, ako aj spresniť, že sa takáto správa berie na vedomie. Tieto správy totiž často poukazujú na najzávažnejšie problémy tejto krajiny, ku ktorým nepochybne patrí aj podozrenie z porušovania základných práv a slobôd, a sú to práve poslanci a iní ústavní činitelia, ktorí by mali priamo na pôde zákonodarného zboru o týchto problémoch diskutovať, zaoberať sa nimi a navrhovať riešenia, ktoré by sa premietli aj do ich prípadnej budúcej legislatívnej aktivity.
To je celý pozmeňovací návrh. Týmto vás žiadam o jeho podporu a pripomínam, že myslím si, že je správne, aby práve ombudsmanka ako vysoký ústavný činiteľ mala možnosť predniesť aj mimoriadnu správu priamo v pléne Národnej rady bez rozhodnutia, či mu to bude umožnené výborom alebo predsedom Národnej rady. A na druhej strane vieme, že sa tu opakoval alebo že sa tu stal taký precedens, kedy bola správa vrátená na prerokovanie, čo takisto podľa mňa, povedala by som, že nemá obdobu, považujem to za, nieže za neférové, ale možno aj nevhodné žiadať, pretože tá správa je vždy vypracovaná podľa najlepšieho vedomia a svedomia tohto, že nikdy sa to nestalo, takže bolo to dosť dehonestujúce. Tak myslím si, že takéto niečo by sa nemalo stávať. Buď ju zoberieme na vedomie, ale nie, ale v žiadnom prípade nie dať prepracovávať správu, ktorá je prednesená v pléne Národnej rady.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2015 16:44 - 16:49 hod.

Erika Jurinová
Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.
Dávam slovo pánovi poslancovi Gogovi, ktorý vystúpi ako ďalší rečník v poradí. Nech sa páči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2015 15:58 - 16:09 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Neporozumela som tomu, pán kolega Hlina, ale nemusíme všetkému rozumieť.
Tak dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu, ktorý priznám sa, že nie je mojou ani srdcovou záležitosťou, ani nie som aktívna v oblasti športu, ktorá sa týka naozaj organizovaného športu. Som teda členkou Klubu slovenských turistov a preferujem šport možnože na individuálnej báze. Ale predsa len; áno, niekedy sa stretneme aj veľká skupina na veľkých kopcoch. Ale k tomu, že som sa prihlásila do rozpravy a snažila som sa vyriešiť jeden problém, na ktorý sme boli upozorňovaní, ma naozaj vlastne primäli rodičia detí, ktoré navštevujú rôzne športové zväzy alebo teda športové kluby, ktoré sú organizované v športových zväzoch. V skratke popíšem problém, ktorý sa snažíme riešiť.
V úvode poviem, že chcem pochváliť ministerstvo školstva v tejto veci, že naozaj veľmi promptne, aj keď sme sa do problému zainteresovali dosť neskoro, tak veľmi promptne ministerstvo, pracovníci na čele s pánom ministrom zareagovali a pomohli nám upraviť pozmeňovací návrh tak, aby bol, poviem to, priechodný alebo bol podporeniahodný aj z vládnej strany, čo ma teda potešilo. Pôvodne, keď sme pozmeňovák pripravovali, mali sme v úmysle zamerať sa vyslovene na maloletých športovcov, lebo im si myslíme, že sú často upierané práva na rozdiel od tých alebo tým, že sa nevedia dostatočne brániť na rozdiel od tých väčších, možno aj od 15 do 18 alebo už dospelých, ktorí tú zodpovednosť za svoje práva preberajú sami na seba. Preto sme sa snažili aj zadefinovať pojem "maloletý športovec". Toto sa nestretlo s pochopením, ale povedali sme si, že možno naozaj, že načo ho vytvárať zbytočne. Proste tým, že nie som úplne v tom právnicky doma, tak dala som si vysvetliť veci odborníkmi a súhlasila som s takými zmenami, ktoré viedli teda k pozmeňovaciemu návrhu.
Aby som dokončila, čo mi prekážalo na podnetoch, ktoré sme dostali, bolo to, že mladí športovci, ak sa z určitých dôvodov alebo ich právni zástupcovia, to znamená rodičia, rozhodnú prestúpiť z jedného klubu do druhého, častokrát sú, poviem nepekne, vydieraní aj od toho pôvodného klubu, pokiaľ nechceli stratiť možnosť športovať a súťažiť, tým, aby zaplatili nejaké dodatočné športovné, poviem, alebo dodatočný dar pre klub, z ktorého odchádzajú, lebo inak by boli prinútení vlastne nešportovať. Samozrejme, tieto pravidlá si utvárajú samé športové zväzy alebo športové kluby samostatne. Ale, bohužiaľ, tie podmienky, kedy zvolí alebo umožní prestup klub a chce prestup rodič, naozaj doteraz neboli zjednotené. A toto považujeme za veľký spôsob, akým sa možno mohol prejaviť aj korupčný mechanizmus. Dovolím si teda prečítať náš pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme spolu s kolegom Jozefom Viskupičom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1723).
Vládny návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v § 5 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: "Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením zo strany športovca alebo jeho zákonného zástupcu. Lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športového klubu a lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športovca alebo jeho zákonného zástupcu musí byť určená predpismi športového zväzu a v rovnakej dĺžke."
Chcela by som upriamiť práve na koniec tejto vety vašu pozornosť, kde naozaj žiadame, budeme žiadať, aby predpisy športového zväzu boli rovnako, platili rovnako pre rodičov alebo samotných športovcov, ako aj pre klub. To znamená, niektorý klub mal čas na preregistráciu alebo odregistrovanie 15 dní, kedy teda mohli začať svoju činnosť, 15 dní, ale pre rodiča platilo, že ak rodič žiadal o preregistrovanie, tak tam platila lehota jeden rok. To znamená, že rozdiel medzi jedným rokom a 15 dňami, musíte uznať, že je naozaj veľmi veľký. A vtedy, ak chceli rodičia, aby tie deti mohli vo veľmi krátkej dobe začať trénovať, tak boli klubmi rôznymi spôsobmi nútené, aby zaplatili nejaké sponzorské ešte odchádzajúcemu klubu. A určite chápete vzhľadom na to, že tie náklady rodičov na financovanie športovej aktivity svojich ratolestí nie sú v dnešnej dobe malé, ak si zoberieme napríklad hokej, lyžovanie, naozaj toto sú veľmi nákladné športy, tak je dosť nespravodlivé, ak za to, že chcete dieťa z rôznych dôvodov, či už dochádzanie alebo neviem aké, sťahujete sa, že potrebujete dieťa prehlásiť do iného, alebo chcete, nieže potrebujete, ale chcete prehlásiť dieťa do iného klubu, aby ste boli vydieraní ešte takýmto spôsobom.
Takže som veľmi rada, že sa podarilo ujednotiť, nie dĺžku, to naozaj nech zostane na jednotlivých športových kluboch, ako si to stanovia vo svojich stanovách, ale že tá dĺžka bude rovnaká pre rodičov aj pre kluby. To je veľmi dôležité.
Ešte si dovolím prečítať odôvodnenie: Ak existujú zmluvné vzťahy vymedzené v § 5 ods. 4 návrhu zákona medzi športovcom a športovým klubom, môže byť zmena klubovej príslušnosti športovca spojená s finančnou odplatou alebo iným plnením medzi športovými klubmi; v opačnom prípade je takéto podmienenie pri zmene športového klubu vylúčené. Okrem uplatnenia úpravy v § 5 ods. 4 prvej vety návrhu zákona sa pri zmene klubovej príslušnosti športovcov navrhuje rozšíriť a výslovne upraviť i zákaz podmieňovať zmenu klubovej príslušnosti poskytnutím finančných odplát alebo iných plnení zo strany športovcov alebo ich zákonných zástupcov, teda rodičov.
To je znenie celého pozmeňováku. A budem veľmi vďačná, ak naozaj zahlasujete, lebo je to podľa mňa veľmi dôležitá vec, ktorá v mnohých prípadoch rodičov trápi a s ktorou si nevedeli rady. Vieme, že už máme na Slovensku aj istú aféru ohľadom prestupov alebo ohľadom fungovania športového klubu. Myslím si, že aj práve prijatím takéhoto pozmeňovacieho návrhu sa tá možnosť značne zúži.
Ešte potrebujem povedať, že to, že chceme akoby zabrániť, chceme zabrániť plateniu rodičov pri prestupe, nijakým spôsobom sa tým neobmedzuje právo žiadania výchovnému medzi klubmi. Toto je samostatná kapitola, ktorá nijako nie je v práve dotknutá. Naším záujmom ešte bolo, aby sa do výchovného mohli zarátavať napríklad aj prostriedky, ktoré vkladajú rodičia do výchovy dieťaťa v tom-ktorom klube. Bohužiaľ, táto pripomienka naša nebola prijatá s odôvodnením, že je to možno náročné jednotlivé zložky finančne určiť, kvantifikovať. Áno, čiže od tohto sme ustúpili. Ale každopádne pre nás je dôležité, aby sa zabránilo tomu korupčnému mechanizmu, ktorý si myslím, že prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu naozaj bude dostatočne obmedzený, a verím, že sa už také prípady, aké sme mali možnosť sledovať, nebudú opakovať.
Keby som mohla ešte zhodnotiť celkovo zákon o športe: Rovnako náš klub bol a je pripravený ho podporiť, pretože myšlienka je veľmi dobrá. Pre mňa čo je dôležité v oblasti kolektívnych športov, tak je, aby bola dostatočná transparentnosť. Aj keď veľakrát som to počula aj tunak vypovedané, že je to možnože vytvorená taká kostra, na ktorej sa môže ďalej stavať či v športe, či v iných oblastiach. Je tu daný základ transparentnosti. A dôležité je, aby okrem transparentnosti sa financie dostali tam, kam majú. To znamená, že tá transparentnosť, dúfam, že bude slúžiť na to, aby tie peňažné toky končili tam, kde majú, teda pri našich deťoch. Aby nekončili len pri funkcionároch zväzov, ale aby postupovali tam, kvôli ktorým vlastne boli tieto finančné mechanizmy vytvorené, kvôli podpore športových aktivít našich detí.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.11.2015 17:21 - 17:38 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov povedať k novele zákona, ktorú dnes prerokovávame.
Rovno v úvode poviem, že, samozrejme, podporíme túto novelu, tak ako sme ju podporili aj v prvom čítaní, pretože si myslím, že je správne to, čo s tým robíte, len mi je ľúto, že sa s tým pokračuje až po štyroch rokoch, a nie hneď možno v nadväznosti na tie opatrenia, ktoré načala, o ktorých hovorila predchádzajúca vláda. To je toľko k novele.
A teraz mi dovoľte, aby som predniesla dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa už dvakrát objavili v parlamente, dvakrát som s nimi prišla. Ani raz neboli prijaté. Ja budem len dúfať, že jeden z nich sa objaví ako pozmeňujúci návrh. Ešte som ho nevidela na stole, ale aj keď neprejde to prevedenie, ktoré sme nastavili s naším právnickým tímom, budem vďačná, ak prejde to prevedenie, ktoré je pripravené zrejme od poslancov vládnej strany.
Jeden z týchto pozmeňujúcich návrhov sa týka úpravy alebo diskriminácie vdovských dôchodkov a vdoveckých dôchodkov. Vieme, že po prijatí príslušného zákona v roku 2004 nastala situácia, keď sa vytvorili dve skupiny vdovcov a vdovíc, ktoré nemajú teda možnosť poberať rovnaké práva ako tá, poviem, zvýhodnená skupina, ktorá ovdovela po roku 2004. Tento stav sa nám zdá naozaj diskriminačný. A boli by sme veľmi radi, ak by sa minimálne táto diskriminácia zo zákona odstránila.
Druhý pozmeňujúci návrh opäť v oblasti sociálneho poistenia sa týka dôchodcov, u ktorých existovala v určitom období do konca roku 2003 povinnosť platiť sociálne poistenie, ale v ich dôchodku sa to nejakým spôsobom nezohľadnilo. Takže opäť viem, že sú to dôchodcovia, u ktorých táto povinnosť netrvala síce možno ani jeden rok, ale aj napriek tomu, že mali povinnosť platiť, nejakým spôsobom sa to na ich dôchodku neprejavilo. To znamená, že to obdobie sa im doteraz nezapočítava na zvýšenie dôchodku.
Dovolím si teraz už pristúpiť k tomu prečítaniu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Janky Šípošovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1707).
Vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
V článku I sa doterajší text označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladá bod 2, ktorý znie: „Za § 293dl sa vkladajú § 293dm a § 293dn.“
§ 293 dm vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2016“ § 293 dm znie:
Odsek 1: „Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004 a ktorému bol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a nárok na tento vdovecký dôchodok zanikol po 1. januári 2004, má na základe žiadosti nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak vychoval aspoň 3 deti, alebo dovŕšil vek 52 rokov a vychoval 2 deti a manželka a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnávania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.“
Odsek 2: „Suma vdoveckého dôchodku sa vypočíta tak, že suma podľa § 293n ods. 3 prepočítaná na sumu v eurách podľa § 293ar sa upraví podľa odsekov 3 a 4 za obdobie od 1. augusta 2006 do dňa, kedy vznikol nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 6.“
Odsek 3: „Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.“
Odsek 4: „Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.“
Odsek 5: „Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu2), b) uzatvoril manželstvo alebo
c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.“
Odsek 6: „Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká na základe žiadosti najskôr od 1. januára 2016 a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.“
§ 293dn znie:
Odsek 1: „Vdova, ktorej manžel zomrel pred 1. januárom 2004, a ktorej nárok na výplatu vdovského dôchodku zanikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, má na základe žiadosti nárok na vdovský dôchodok, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných od 1. januára 2004.“
Odsek 2: „Suma vdovského dôchodku sa vypočíta podľa § 75.“
Odsek 3: „Na zvyšovanie vdovského dôchodku platí § 82 rovnako.“
Odsek 4: „Pri súbehu nárokov na výplatu vdovského dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.“
Odsek 5: „Vdova nemá nárok na vdovský dôchodok podľa odseku 1, ak a) má nárok na vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovský dôchodok podľa osobitného predpisu2) b) uzatvorila manželstvo alebo c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobila smrť manžela úmyselným trestným činom.“
Odsek 6: „Nárok na vdovský dôchodok podľa odseku 1 vzniká na základe žiadosti najskôr od 1. januára 2016 a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.“
Odôvodnenie.
Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je odstránenie diskriminácie medzi vdovcami a vdovami, ktorých manželia zomreli pred účinnosťou nového zákona č. 461/2003 Z. z., teda pred 1. januárom 2004, s tými vdovami a vdovcami, čo ovdoveli po účinnosti zákona o sociálnom poistení. Návrh má za cieľ zrovnoprávnenie vdov a vdovcov bez ohľadu na čas úmrtia ich manžela a manželky. Návrh je potrebné prijať, pretože súčasný právny stav je diskriminačný a trvá už vyše 11 rokov, pričom bol spôsobený bez akéhokoľvek pričinenia pozostalých.
V prvej časti návrhu sa odstraňuje diskriminácia medzi vdovcami, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004. Zákon č. 100/1988 Zb. stanovoval rôzne podmienky nároku na vdovecký a vdovský dôchodok, pričom ovdovení muži mali nárok na tento dôchodok len v prípade, ak sa starali o nezaopatrené deti. Po tom, ako ich deti ukončili štúdium, napríklad na vysokej škole, stratili na túto dávku nárok. Ženy však podľa staršej právnej úpravy mali nárok na vdovský dôchodok aj v prípade, pokiaľ vychovali tri deti alebo vychovali dve deti a dosiahli 45 rokov alebo dosiahli 50 rokov vek.
Zákonom o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, sa vytvoril právny rámec, podľa ktorého sa vdovy a vdovci začali posudzovať rovnako, čiže sa odstránil predošlý diskriminačný stav. V roku 2006 sa prijatím zákona č. 310/2006 Z. z. snažili zákonodarcovia čiastočne vyriešiť predošlý diskriminujúci stav, avšak len na vybrané prípady. Toto riešenie však naďalej diskriminovalo vdovcov, ktorí dosiahli vek 52 rokov a vychovali aspoň dve deti alebo vychovali aspoň tri deti.
Druhá časť návrhu sa pokúša odstrániť diskrimináciu medzi vdovami. Starý zákon o sociálnom poistení poznal jednoročnú lehotu, počas ktorej mala vdova nárok na vdovský dôchodok. Po uplatnení tejto lehoty mohla naďalej poberať vdovský dôchodok len v prípade, ak súčasne do troch rokov od smrti manžela spĺňala podmienky na vdovský dôchodok, t. j. do dvoch rokov od straty nároku na vdovský dôchodok.
Nová právna úprava zákona o sociálnom poistení však umožňovala opätovné získanie vdovského dôchodku bez ohľadu na čas, kedy žena opätovne spĺňala podmienky tohto dôchodku. Teda žena, ktorá ovdovela po 1. januári 2004, mala jeden rok nárok na vdovský dôchodok, ktorý pre nesplnenie podmienok po roku stratila, avšak o päť rokov na to nadobudla dôchodkový vek a zo zákona opätovne spĺňala nárok na vdovský dôchodok.
Avšak vdova, ktorá len jeden deň pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení ovdovela, nemá podľa uvedeného príkladu nárok na vdovský dôchodok. Tento diskriminačný stav pretrváva 11 rokov a v súčasnosti sa začína prejavovať vo väčšom rozsahu, takže je žiaduce prijať návrh, ktorý tento protiprávny stav odstráni.
Ako príklad by som uviedla, je to opäť veľmi čerstvú skúsenosť, musím priznať, že najviac sa na mňa obracali ženy vdovice, ktoré naozaj pociťovali ako veľkú nespravodlivosť, že ovdoveli vo veľmi mladom veku, pretrápili sa dlhé obdobie samé, vychovali dve, tri, štyri deti a cítia ako veľkú nespravodlivosť, že ani v dôchodkovom veku sa nedožili toho, že by ich štát odmenil za takúto strastiplnú a ťažkú výchovu detí matkou samoživiteľkou v podobe priznaného vdovského dôchodku.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som teda zhruba predstavila, si dovolím rovnako prečítať a dovolím si požiadať plénum o jeho prijatie.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1707), sa dopĺňa takto:
V článku I sa doterajší text označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladajú body 2 a 3, ktoré znejú:
Bod 2. V § 261 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, sa zvyšuje starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získaného do 31. decembra 2003, v ktorom poistenec poberal tento dôchodok alebo jeho časť o sumu, ktorá sa vypočíta ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v období do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.“ Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Bod 3. Za § 293dl sa vkladá § 293dm, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2016“ znie: „Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa § 261 ods. 5 do 29. februára 2016, a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.“
Odôvodnenie.
Cieľom predloženého doplňujúceho návrhu je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistené z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nezapočítali.
Súčasné znenie zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý je účinný od 1. januára 2004, v § 66 ods. 1 priznáva nárok na zvýšenie dôchodku aj pre tých dôchodcov, ktorí súčasne pracujú a poberajú dôchodok. V § 261 ods. 3 tohto zákona sa zakotvilo, že poistencom, ktorým vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred účinnosťou nového zákona, čiže pred 1. januárom 2004, a ktorí nepoberali počas vykonávania zamestnania starobný dôchodok, vznikol nárok na zvýšenie tohto dôchodku.
Nový zákon o sociálnom poistení však nemyslel na zvýšenie starobných dôchodkov pre starobných dôchodcov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, a ktorí v období do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku súčasne pracovali a mali povinnosť platiť si povinné dôchodkové poistenie. Toto obdobie, keď si platili povinné odvody do dôchodkových fondov, sa im v skutočnosti nikde nepremietlo a v porovnaní s pracujúcimi dôchodcami po 1. januári 2004 sú tieto osoby diskriminované.
Aj z uvedeného dôvodu sa navrhuje odstránenie tohto nespravodlivého a diskriminačného stavu a spätné prepočítanie zvýšenia starobných dôchodkov pre osoby, ktoré do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku boli z titulu postavenia poistenca povinne dôchodkovo poistené.
Prostredníctvom prechodných ustanovení sa stanovuje nová povinnosť pre Sociálnu poisťovňu, aby určila sumu starobného dôchodku podľa nového znenia § 261 ods. 5 do 29. februára 2016, a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.
Ešte raz teda pripomeniem, že obidvoma pozmeňujúcimi návrhy sa snažíme odstrániť diskriminačný stav rôznych skupín (vdovy a vdovci), ktorých sa týka sociálne poistenie. Verím tomu, že aj keď poznám stanovisko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, verím, sa ešte objaví pozmeňujúci návrh, ktorý možno podobným, iným spôsobom, to je jedno, akým to bude spôsobom, odstráni diskrimináciu, na ktorú naozaj dlhé roky poukazujú vdovy a vdovci.
V druhom prípade sa prihováram za prijatie pozmeňujúceho návrhu, ktorý zahŕňa veľmi malú skupinu osôb dôchodcov. Ide zväčša o ľudí, ktorí už boli do roku 2004 v dôchodcovskom veku, poberali dôchodok, popritom mali zväčša otvorené živnosti, teda boli povinne dôchodkovo poistení ale za to krátke obdobie, kedy im tá povinnosť vznikla, sa im nejakým spôsobom nezarátava sociálne dôchodkové poistenie do nároku na zvýšenie dôchodku. Preto by som vás chcela požiadať, aby ste podporili odstránenie týchto diskriminačných ustanovení v zákone. Viem, že ten zákon z roku 2004 mal plno chýb a opravuje sa vlastne dodnes, ale ak ideme cestou opráv, tak nezabúdajme na tieto skupiny. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2015 16:10 - 16:12 hod.

Erika Jurinová
Pán poslanec Hudacký.
Skryt prepis