Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanej novele a zopár všeobecných, ale potom sa hlavne budem sústreďovať na dva body, ktoré sa mi zdajú kľúčové z viacerých hľadísk, jednak je to vytvorenie tej šiestej odpisovej skupiny a potom superodpočítateľná položka.
K tým všeobecným poznámkam, prvá je, že síce tu nie je pán...
Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanej novele a zopár všeobecných, ale potom sa hlavne budem sústreďovať na dva body, ktoré sa mi zdajú kľúčové z viacerých hľadísk, jednak je to vytvorenie tej šiestej odpisovej skupiny a potom superodpočítateľná položka.
K tým všeobecným poznámkam, prvá je, že síce tu nie je pán minister, ale, ale možnože, aj keď sa nedozvie, tak, tak v zázname to bude. Mám úprimne pocit, že prácu s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prinášali nielen koaliční, ale aj opoziční poslanci, zvládal celkom dobre, a že si zaslúži nejaké ocenenie. Je treba tam prekonať dve bariéry. Jedna je politická a druhá je manažérska a zdá sa mi, že, že to išlo v prospech kvality zákona dobre. A keď už som pri tých pozitívnych poznámkach, tak, tak chcem povedať, že aj tento zákon obsahuje dobré ustanovenia. Mne osobne sa najviac asi páči boj s obchodovaním so stratou.
A teraz kritika, verím, že konštruktívna. Samozrejme, ten zákon zvyšuje dane, určite komplikuje podnikateľské prostredie. Rozumiem tomu, že vychádzame zo základne, zo stavu, kde sme mali podiel daní a odvodov nízky na HDP, ale zdá sa mi, že rýchlosť, ktorou, ktorou sa posúvame pri zvyšovaní daní, je príliš veľká, a tiež chcem povedať, že si myslím, že cieľový stav krátkodobo a strednodobo nie je, nie je úroveň, ktorú majú západoeurópske krajiny. Je na to viacero dôvodov. Jednak ten, že ak chceme dobiehať, ťažko môžeme mať tak vysoké dane ako západné krajiny, jednak ten, že sme heterogénna krajina, máme veľa nezamestnaných, a keď by ste zobrali teoreticky dve krajiny a spojili ich, v oboch keby robilo 100 % ľudí, no tak, tak môžete zaviesť 50 % daň a za tú financovať školy, zdravotníctvo a iné verejné statky. Ale ak zoberiete jednu krajinu, kde robia všetci, a druhú, kde nerobí nikto, tak ťažko môžete zaviesť 50 % daň, lebo jedným sa to bude zdať veľa a budú hľadať všetky cesty, aby z toho zmizli, nebudú dostávať adekvátnu časť verejných statkov a tí druhí, naopak, budú demotivovaní.
A potom tretím dôvodom, pre ktorý krátkodobo a strednodobo by sme nemali mať také vysoké dane ako západná časť Európskej únie, je predsa len vyššia miera vnímanej korupcie a klientelizmu.
A tiež chcem povedať, že, okomentovať tým troška aj debatu, ktorú mali pán Kaník a pán poslanec Duchoň o Krompachoch. Je pravda, že Krompachy sa zatvárajú z dôvodu toho, že majú problémy na trhu, na ktorom realizovali svoje produkty, ale pravda je aj to, že medzi druhým štvrťrokom roku 2014 a druhým štvrťrokom 2013 narástla nezamestnanosť nízko vzdelaných ľudí u nás zo 41 % na takmer 45 % a to sú práve tí ľudia, ktorí robia v priemyselných firmách, a to už je ťažko povedať, ťažko odôvodniť tým, že je to problém na konkrétnom trhu, ale môžeme v tom, za tým hľadať aj systémové zmeny.
Tak a teraz tie dve skupiny kľúčovejších poznámok. Jednak sa chcem vyjadriť k dobe odpisovania, ktorá sa prudko zvyšuje na 40 rokov a má teda zarobiť verejným financiám 73 mil. eur. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti to na prvý pohľad problém nie je. Tzv. ukazovateľ S2 s nemení, to znamená, nemusíme šetriť momentálne viac, aby sme z dlhodobého hľadiska udržali svoj dlh. Na prvý pohľad to vyzerá takto. V skutočnosti ale to, čo sa deje z hľadiska verejných financií, je to, že štát bude mať teraz krátkodobo, napr. do volieb, viac peňazí a potom neskôr, o 20, o 30 rokov dostane menej peňazí. A platí, že pri nezmenených politikách, pri nezmenenom systéme máme v súčasnosti strednodobo neudržateľné verejné financie. Pri nezmenenom systéme. To znamená, my musíme ten systém meniť, a to smerom k úsporám. To, že sa zavádza táto zmena v odpisoch, znamená, že vláda bude mať k dispozícii krátkodobo viac peňazí, ktoré vtlačí do systému, a zmení ho smerom k menšej udržateľnosti, ako keby sme využili tie peniaze na zvýšenie dôchodkov, pričom vieme, že neskôr tie peniaze nebudeme mať. Tak budeme musieť v budúcnosti meniť ten systém a nie je rovnako jednoduché zvýšiť dôchodky a znížiť dôchodky. Nie je rovnako jednoduché zaviesť bezplatnú dopravu a zrušiť bezplatnú dopravu. Čiže tým, že si tie odvody takto meníme, štát získa krátkodobo peniaze, ktoré vtlačí do systému, ktorý potom budeme veľmi, veľmi ťažko meniť. Ťažšie, než ho môžeme teraz a musíme ho teraz meniť. Po týchto krokoch to bude ešte ťažšie.
Teraz ako tie odpisy vyzerajú z druhej strany rieky, zo strany daňovníka? Tam ide o to, že zasa, krátkodobo budú demotivovaní tí podnikatelia, ktorí stavajú budovy alebo majú budovy, a to bytové budovy, budovy pre vzdelávanie, budovy pre zdravotníctvo. Takéto budovy sú zaradené do tej šiestej odpisovej skupiny, kde sa predlžuje doba odpisovania z 20 na 40 rokov. Čiže môže sa to prejaviť aj tak, že sa zvýši nájomné, možno školám, možno poliklinikám, možno za bývanie. Ale to, čo považujem za možno ešte dôležitejšie, že je to signál, signál investorom a potenciálnym investorom, že Slovensko je krajina, kde keď premiér povie, že pred voľbami chystá výdavkovo motivačný balíček opatrení, tak sa spravia zásadné zmeny v podnikateľskom prostredí, a teda to prostredie nie je celkom stabilné. Súčasne to opatrenie posúva, teda, samozrejme, problémy s verejnými financiami budúcim generáciám, znižuje, ako som povedal, udržateľnosť verejných financií a myslím si, že po tomto opatrení súčasná vláda bude mať dosť veľké problémy férovo prispieť ku konsolidačnému úsiliu vzhľadom aj na toto opatrenie, ale aj vzhľadom na niektoré vyjadrenia, podľa ktorých by sa mal ešte aj dokonca rozpočet meniť v Národnej rade.
Ja si myslím, že rozumné by bolo, keby to zvýšenie odpisovej doby bolo rozložené na dlhšie časové obdobie, napríklad každých päť rokov by narástla tá doba o päť rokov. To by bolo, myslím si, že aj schodnejšie pre podnikateľské prostredie.
Ďalšia skupina komentárov sa týka superodpočítateľnej položky. Podľa dôvodovej správy jej dopad podľa statického prepočtu robeného zrejme inštitútom finančnej politiky, ten dopad by mal byť 24 mil. eur, výpadok, výpadok, ktorý bude vyplývať z toho, že výdavky na výskum sa budú môcť zarátavať indexom 1,25 do nákladov. Pozrel som si niektoré štúdie, ktoré sa týkajú skúseností s motiváciami finančnými, fiškálnymi motiváciami výskumu v iných krajinách, a veruže mi vyšiel trocha iný interval. Samotný predkladateľ hovorí, že ide v jeho prípade o statické prepočty, to znamená, aký by bol výpadok, keby sa na výskum dávalo toľko peňazí, ako sa dáva doteraz. Lenže vieme, že podnikatelia, ak si budú môcť takto, takto dávať do nákladov s koeficientom 1,25 výdavky na výskum, tak si tam budú dávať viac výdavkov. Je to veľmi, veľmi pravdepodobné, a teda je treba spraviť dynamický prepočet. Odvodiť ho možno od skúseností zo zahraničia a tie teda hovoria, že minimálne pri podobných opatreniach v zahraničí došlo k výpadku vo verejných financiách vo výške asi trojnásobku toho predpokladaného výpadku u nás a horná hranica toho intervalu bola až 20-násobok predpokladaného výpadku.
Chcem upozorniť osobitne na prípad Francúzska, ktoré v roku 2009 malo podobný systém, 2008 malo podobný systém, malo naňho limit 16 mil. eur pre jeden podnik. Zvýšilo ten limit na 100 mil. eur, pripomínam, že my ten limit horný nemáme, a pri tejto zmene v limite došlo k tomu, že kým výdavky v roku 2008 na výskum predstavovali výpadok vo verejných financiách 0,08 %, tak v roku 2009 už to bolo takmer 0,3 %. Čiže je to pomerne riskantný nástroj. Aj z toho dôvodu som veľmi rád podporil spoluprácu alebo vstúpil do spolupráce s Mirom Beblavým a predložili sme pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, k tejto novele v tom zmysle, aby sa projekty, výskumné projekty, ktoré podnikatelia budú mať, aby boli zverejňované. Inak je to aj odporúčanie štúdie, ktorú som citoval, to znamená, eliminovať tie riziká cez lepší monitoring a aj cez lepšie definovanie toho, čo je to výskum, lebo to nemáme v zákone definované.
Dva menšie body, jednak, jednak chcel by som povedať, že veľmi sa mi páči pozmeňujúci návrh Jozefa Mihála, ktorý sa týka tých malých výdavkov do 10 eur. Páči sa mi preto, že síce to nie je veľká vec, ale, ale znižuje tzv. transakčné náklady, náklady, ktoré naozaj znižovať treba. Zvyšok, veľmi často hovoríme o tom, že presunieme peniaze z jedného vrecka do druhého, ale toto je zníženie byrokracie, podľa mňa čistý zisk pre krajinu. Hovorím, je to malá vec, ale o to sa mi zdá prítulnejšia.
Dobre. Takže celkovo si myslím, ako som povedal, zákon zvyšuje daňové zaťaženie. Má aj dobré časti, má ale aj časti, pre ktoré ja ho nemôžem ako celok podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
