Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.10.2014 o 14:58 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2014 15:37 - 15:38 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Mal som dve faktické vlastne a jednu už povedal pán poslanec Kollár, a síce že naozaj v tom roku 2009 deficit bol podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 7,9 %, čo bolo viac než v roku 2010. A Radičovej vláda ten rok 2009 vlastne dostala možno nie v rozpočte, ktorý už bol previazaný mašľou, ale bol už zabalený.
A druhá poznámka sa týka toho, ako sa budú evidovať dlhy nemocníc. Nuž ja tomu tiež rozumiem tak, ako to prezentoval Ivan Mikloš, citujem zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: "Kým v minulosti sa z dôvodu opatrnosti a predpokladu oddlžovania rastúce záväzky nemocníc z dobrovoľnej iniciatívy ministerstva financií zaznamenali každoročne aj do úrovne dlhu, pri súčasnom postupe sa premietnu do dlhu jednorazovo vo väčšej výške a až v budúcnosti v momente ich oddlženia." To znamená, vnímam to tak, že na budúci rok, keď sa neoddlží, tak sa nebude zvyšovať dlh v dôsledku zadlžovania nemocníc a potom niekedy možno po voľbách, sa tam zaráta pri oddlžení.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2014 12:22 - 12:24 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem len zdôrazniť, že tento návrh je v súlade s odporúčaniami OECD, ktoré sú obsiahnuté napríklad aj v správe OECD z tohto roka, kde OECD hovorí, že mali by sme prispôsobiť minimálnu mzdu aj trhu práce v regiónoch Slovenska. Ide o to, že rozdiel medzi mediánovou mzdou a minimálnou mzdou nesmie byť veľmi malý. Ak je malý, tak dochádza naozaj k nárastu nezamestnanosti. Myslím, že to uznáva aj vládna strana, vychádzajúc z dôvodovej správy k skrátenému legislatívnemu konaniu spred dvoch dní.
Takže tie rozdiely sú rozhodujúce a na Slovensku rozdiely medzi mediánovou mzdou a minimálnou mzdou sú obrovské. Je to pekne zachytené v grafe OECD, čiže bolo by dobré pre trh práce, aj pre tých ľudí, ktorí sú nezamestnaní v niektorých regiónoch, keby sa mohla diferencovať, keby sa vytvoril legislatívne priestor na to, aby sme mohli mať rozdielne minimálne mzdy na Slovensku. Pomohlo by to znižovať nezamestnanosť a bolo by to dobré nielen pre tých zamestnaných, ale konečne by to bol dobrý krok aj pre tých nezamestnaných.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2014 10:17 - 10:19 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi, veľmi dobre pán poslanec Zajac upozornil na centrálny register zmlúv a ja si myslím, že v ňom je odpoveď alebo časť odpovede na množstvo problémov, ktoré riešime v súvislosti s predraženými nákupmi. Určite aj tie ostatné opatrenia smerom k eliminácii schránkových firiem nielen v tendroch, ale ako poslanec Beblavý povedal, aj v iných priestoroch, kde sú napojené súkromné firmy na verejné peniaze. Všade tam tie aktuálne opatrenia sú užitočné, ale ak raz už je nakúpené cétečko, alebo aj iný zložitý produkt za veľmi, veľmi vysokú cenu a je nakúpený predražene, tak už je potom naozaj veľmi ťažko tie peniaze po svete naháňať. Je to tak troška, ako chytať vietor po poli. Ja nehovorím, že sa netreba snažiť, ale troška si myslím, že chýba snaha pozrieť sa na ten centrálny register zmlúv. Ten predsa umožňuje, alebo by umožnil po menšom "upgrade" veľmi rýchlo a aktuálne sledovať a porovnávať ceny povedzme zložitých produktov tak, aby si občan mohol kliknúť na centrálny register zmlúv a videl by, aké napríklad cétečká boli kúpené za ostatný mesiac, aká bola štruktúra ceny, koľko sa dalo za cétečko, koľko sa zaplatilo za nejaký súvisiaci servis k tomu cétečku a niečo podobné by sa mohlo spraviť aj pre ďalšie zložité produkty aspoň pilotne a overili by sme si veľmi rýchlo, či to funguje a či naozaj nekupujeme oveľa lacnejšie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.11.2014 11:18 - 11:20 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Jedna informácia, dve poznámky, ak stihnem. Tá informácia je, že umiestnim grafy OECD aj s mojím komentárom na Facebooku alebo na blogu, keďže už sa podľa procedúry asi na tejto schôdzi nedostanem k rečníckemu pultu, kde by som ich mohol premietnuť.
Prvá poznámka. Ja som patril k tým poslancom, ktorí si neboli istí, že má význam mať takúto dlhú schôdzu, ale teraz, najmä po tomto vystúpení, som si istý, že to význam malo, po 40 hodinách naozaj prvý člen vlády povedal, že je za to, aby sa obmedzila účasť „Belizanov“ v našich tendroch, to je veľká, veľká vec, veľký posun v mojich očiach správnym smerom a neľutujem ani minútu, ktorú som tu sedel od soboty večera.
Druhá poznámka sa týka aj po inšpirácii analýzou INEKO a odporúčaniami INEKO, sa týka ďalších systémových odporúčaní, ktoré by sa mali prijímať. Napríklad pri tendroch s jedinou predloženou ponukou by mohol byť podmieňovaný nákup súhlasom zriaďovateľa a automatickým vykonaním hĺbkovej kontroly Úradom pre verejné obstarávanie alebo - alebo aj - by sme mali zverejňovať pravidelne porovnávanie cien nákupov väčších položiek u najväčších obstarávateľov, ak už teda naša vláda občas sedí s českou vládou, tak sa aj s českou vládou dohodnúť, že takéto nákupy, ako sú cétečká, nebudeme nechávať ich kontrolu na chirurgov a na lekárov a na sestričky, ale automaticky budeme zverejňovať tie ceny pravidelne tak, aby verejnosť videla, za aké ceny čo sa nakupuje. A potom by mohol aj premiér Fico prehodnotiť svoj názor na prítomnosť súkromného sektora v zdravotníctve, pretože sa ukazuje, štatistiky ukazujú, že štátne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.11.2014 10:21 - 10:34 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo, ktoré teda nakoniec dostávam predsa len.
Najprv som sľúbil kolegom technickú poznámku. Stále sa sťažujú na ten on line, prenos, takže poprosím odborníkov, ktorí to majú na starosti, aby ho sprevádzkovali.
A ešte jednu poznámku si chcem vybaviť k tej diskusii, ktorá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Veľmi veľa ľudí zaujíma prenos a je toľko naň napojených, že jednoducho padá server.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Pokúsim sa rozprávať tak, aby to nezaujímalo tak veľa ľudí teda.
Jedna poznámka k tomu, čo tu odznelo, ktorú podľa mňa treba urobiť. Hovorilo sa tu o tom, že verejné obstarávanie, ktoré vedie k nízkej cene, sa potom môže prejaviť tak, že sa zníži kvalita a že to dokonca môže viesť k stratám na ľudských životoch. Chcem povedať, že to nie je také jednoduché, áno, populisticky sa to dá takto povedať, ale čo je menej viditeľne, to je to, že aj keď sa robí predražené verejné obstarávanie, z tej predraženej ceny potom vyplýva, že chýbajú peniaze a tie chýbajú aj v zdravotníctve a tiež to môže viesť k stratám na ľudských životoch. Takže nie je také jednoduché obhajovať vysoké ceny. A nie je to ani ekonomicky správne.
Moje poznámky, ku ktorým som bol inšpirovaný pri sledovaní kauzy predraženého CT v piešťanskej nemocnici, sú vo dvoch skupinách, z nich jedna sa týka transparentnosti a druhá populizmu. K tomu populizmu potom ukážem niekoľko grafov.
Pokiaľ ide o transparentnosť, pozorne som si vypočul pána podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorý hovoril o systémových opatreniach súvisiacich s podporou transparentnosti, a musím povedať, že nielenže prezentoval vcelku šarmantným spôsobom, čo tu už bolo povedané, tak aj ten obsah mal nenulovú hodnotu, mal pozitívnu hodnotu. Ale boli to vrátane toho whistleblowingu projekty, ktoré podľa môjho názoru sú z tej kategórie projektov ako preukazovanie pôvodu majetku, kde výsledky prichádzajú veľmi, veľmi pomaly. Nehovorím, že netreba robiť takéto projekty, ale myslím si, že máme v rámci transparentnosti kandidáta na účinnejší, efektívnejší projekt.
Transparentnosť sa doteraz u nás presadzovala vo dvoch vlnách. To bol v prvej vlne zákon o slobodnom prístupe k informáciám, v druhej vlne potom presadenie toho, aby všetky zmluvy boli verejnosti dostupné. Odborníci hovoria, že teraz má prísť tretia vlna, ktorá je založená na tom, aby verejná správa zverejňovala strojovo spracovateľné a užívateľsky komfortné informácie tak, aby verejnosť sa mohla ľahko orientovať v tej spleti informácií, ktorú dnes môžete na štátnych alebo aj na iných weboch verejnej správy nájsť. Ani tu nehovorím, že súčasná vláda nerobí kroky, môžem pritom spomenúť ministrov aj Kaliňáka, Kažimíra, Pellegriniho, ale vôbec necítim zo strany premiéra, že by týmto smerom tlačil strategicky. A považujem tento smer, práve tú tretiu vlnu transparentnosti za kľúčovú v boji proti klientelizmu a korupcii.
Teraz k tej druhej sérii argumentov. Poprosím technikov, aby mi zapli projektor, ktorý premietne na tabuli grafy, o ktorých chcem hovoriť. Dobre, je to tam, ďakujem pekne. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Toto je graf, ktorý zoraďuje krajiny OECD podľa podielu hotovostných platieb (tzv. out of packet) ako podielu na výdavkoch v domácnosti. Bohužiaľ, tie písmenká sa nepodarilo napísať tak, aby to bolo viditeľné, ale verte, že Slovensko je v tom poradí krajín vľavo od priemeru, ktorý je vyznačený červenou farbou, a je dokonca vľavo od Spojených štátov. To znamená, ten podiel máme vyšší než Spojené štáty. A tu chcem povedať, že pravda je, že nárast týchto platieb bol zaznamenaný ešte v rokoch tzv. Zajacových dvadsaťkorunáčok. Ale tie potom boli zrušené vládou, v ktorej bol Robert Fico premiérom. A odvtedy dochádzalo ďalej k tomuto nárastu a máme stále ten podiel veľmi vysoký. Pritom ja som presvedčený, že to súvisí s populizmom, pretože sú to peniaze, ktoré tečú do zdravotníctva, o ktorých môže štát alebo aj premiér povedať, že, bohužiaľ, toto musíte platiť, ale to nie je kvôli nám, to nie my sme vám zvýšili, to vám zvýšili nemocnice a lekári a možno sestričky. A je to takto vysvetliteľné.
No aj ten druhý graf, vidím, nie je čitateľný, tak ako som si to predstavoval, ale tiež mi verte, že ten graf hovorí o náraste platieb v hotovosti, ich podielu na celkových výdavkoch na zdravotníctvo od roku 2010 a je na ňom vidieť, že Slovensko je celkom, celkom hore. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Čiže ten nárast nie je o niečo vyšší než u iných krajín, ale je dramaticky, dramaticky vyšší, suverénne najvyšší, pričom OECD samo, ktoré je autorom tohto grafu, hovorí, že tieto platby ohrozujú najviac ľudí v núdzi, tých najviac postihnutých, tých najviac ohrozujú a obmedzuje im prístup k zdravotnej starostlivosti. A znova treba povedať, že je to spôsob, ako vybrať peniaze z ľudí, pri ktorom sa dá tá vina klásť na niekoho iného než na vládu, pričom je to horší spôsob než tie alternatívy, ktorými sú napríklad či už štátne alebo súkromné poistenie.
No a na tomto grafe som chcel ukázať práve ten rozdiel, ktorý je tu najviac vidieť. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Keď sa pozrieme na podiel priamych platieb z výdavkov na zdravotníctvo, kde v roku 2011 sme my mali v tých priamych platbách 24 %, Spojené štáty 12 %, napríklad Francúzsko 8 % priamych výdavkov na celkových výdavkoch, tam pekne vidíme, ktoré krajiny sa snažia o to, aby mali v zdravotníctve tie deklarované istoty, a ktoré ani veľmi sa o to nesnažia.
Keď sa potom pozrieme na výsledky v zdravotníctve, jeden z nich, a to sú zdravé roky života, ktoré nasledujú po veku 65 rokov, tak vidíme, že Slovensko je úplne vpravo a naši ľudia sa dožívajú najmenej zdravých rokov života, pričom v tých hotovostných platbách si zaplatia teda dosť. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.)
A toto je graf, ktorý ešte rozdeľuje podľa vekových skupín krajiny podľa toho, ako kvalitne žijú naši ľudia život vo veku medzi 65. a 74. rokom, to je tá ľavá strana grafu, a potom ešte nad 75 rokov. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Znova Slovensko je celkom dole, vychádzame najhoršie z toho porovnania a vidíme, že prakticky všetci naši ľudia po sedemdesiatpäťke majú vážne alebo aspoň nejaké zdravotné problémy, ktoré im bránia v prežívaní kvalitného života, v pohybe a tak ďalej. Je teda paradoxom, a tu je na tom pekne vidno ten populizmus, že práve títo ľudia namiesto toho, aby dostali od štátu podporu, pomoc v tom, aby sa skvalitnil ich život, tak dostanú možnosť zadarmo cestovať vlakom, hoci mnohí z nich to nemôžu ani využiť. Len tá možnosť cestovať vlakom, to sa marketingovo predáva ľahko, oveľa ľahšie než pomoc ľuďom v tejto situácii.
Posledný graf hovorí o tom, ako pomáhame starším ľuďom v zdravotnej núdzi. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Vidíme, že Slovensko je tam jedným tiež z posledných krajín, proste dáva na dlhodobú zdravotnú starostlivosť veľmi málo peňazí.
Čiže ukončím to tým, že premiér Robert Fico v súvislosti s tou kauzou CT v niečom konal, ale tie systémové kroky, ktoré by mal urobiť a ktoré už mal urobiť dávno z môjho pohľadu, oveľa väčší dôraz na kľúčový posun transparentnosti dopredu a na zníženie miery populizmu, tie nerobí. Ťažko sa potom súťaží aj pri všetkej úcte k strane SMER – SD, ktorá má vybudovanú stranu, má dobrých rečníkov, nemusela by veru tento faul používať. Včera sme boli svedkami toho, keď Robert Kaliňák sa nám smial, že my si nikdy nedáme transparentnosť, sme za zrušenie vlakov zadarmo. No nepochybne sa ľahšie predáva transparent: Sme za zavedenie vlakov zadarmo. Ale jeho dopady na osud verejných financií potom budeme znášať všetci. A o tom je súťaž medzi populizmom a nepopulizmom a o tom je nebezpečnosť populizmu. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2014 9:43 - 9:44 hod.

Eugen Jurzyca
Ďakujem. Chcel by som upozorniť na to, že tento návrh a to, čo sa pred ním udialo, je učebnicovým príkladom toho, ako vzniká byrokracia, že často vzniká v dôsledku alibizmu a tiež je učebnicovým príkladom toho, čo s ňou treba potom robiť, ako pekne sa dá zmerať dopad opatrenia, ktoré vyplynuli z alibizmu, ako pekne sa dá zmerať na rast byrokracie. A dúfam, že sa ten učebnicový príklad zakončí aj prijatím tejto novely v Národnej rade. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2014 14:58 - 14:59 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Petráš, veľmi dobré postrehy, obidva, odpisy by mali kopírovať životnosť. Súhlasím, ja som ani nechcel kritizovať tých 40 rokov, len tú rýchlosť, akou, akou meníme systém, tých 40 rokov je v poriadku, je to aj tak v zahraničí. Rýchlosť je privysoká podľa mňa. Pokiaľ ide o ten krátkodobý efekt, povedal som krátkodobý, ale bude to tak o 5 až o 10 rokov, čiže opravujem sa, krátkodobý až strednodobý efekt.
A s Ľudom Kaníkom si vybavíme inokedy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.10.2014 14:41 - 14:55 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanej novele a zopár všeobecných, ale potom sa hlavne budem sústreďovať na dva body, ktoré sa mi zdajú kľúčové z viacerých hľadísk, jednak je to vytvorenie tej šiestej odpisovej skupiny a potom superodpočítateľná položka.
K tým všeobecným poznámkam, prvá je, že síce tu nie je pán minister, ale, ale možnože, aj keď sa nedozvie, tak, tak v zázname to bude. Mám úprimne pocit, že prácu s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prinášali nielen koaliční, ale aj opoziční poslanci, zvládal celkom dobre, a že si zaslúži nejaké ocenenie. Je treba tam prekonať dve bariéry. Jedna je politická a druhá je manažérska a zdá sa mi, že, že to išlo v prospech kvality zákona dobre. A keď už som pri tých pozitívnych poznámkach, tak, tak chcem povedať, že aj tento zákon obsahuje dobré ustanovenia. Mne osobne sa najviac asi páči boj s obchodovaním so stratou.
A teraz kritika, verím, že konštruktívna. Samozrejme, ten zákon zvyšuje dane, určite komplikuje podnikateľské prostredie. Rozumiem tomu, že vychádzame zo základne, zo stavu, kde sme mali podiel daní a odvodov nízky na HDP, ale zdá sa mi, že rýchlosť, ktorou, ktorou sa posúvame pri zvyšovaní daní, je príliš veľká, a tiež chcem povedať, že si myslím, že cieľový stav krátkodobo a strednodobo nie je, nie je úroveň, ktorú majú západoeurópske krajiny. Je na to viacero dôvodov. Jednak ten, že ak chceme dobiehať, ťažko môžeme mať tak vysoké dane ako západné krajiny, jednak ten, že sme heterogénna krajina, máme veľa nezamestnaných, a keď by ste zobrali teoreticky dve krajiny a spojili ich, v oboch keby robilo 100 % ľudí, no tak, tak môžete zaviesť 50 % daň a za tú financovať školy, zdravotníctvo a iné verejné statky. Ale ak zoberiete jednu krajinu, kde robia všetci, a druhú, kde nerobí nikto, tak ťažko môžete zaviesť 50 % daň, lebo jedným sa to bude zdať veľa a budú hľadať všetky cesty, aby z toho zmizli, nebudú dostávať adekvátnu časť verejných statkov a tí druhí, naopak, budú demotivovaní.
A potom tretím dôvodom, pre ktorý krátkodobo a strednodobo by sme nemali mať také vysoké dane ako západná časť Európskej únie, je predsa len vyššia miera vnímanej korupcie a klientelizmu.
A tiež chcem povedať, že, okomentovať tým troška aj debatu, ktorú mali pán Kaník a pán poslanec Duchoň o Krompachoch. Je pravda, že Krompachy sa zatvárajú z dôvodu toho, že majú problémy na trhu, na ktorom realizovali svoje produkty, ale pravda je aj to, že medzi druhým štvrťrokom roku 2014 a druhým štvrťrokom 2013 narástla nezamestnanosť nízko vzdelaných ľudí u nás zo 41 % na takmer 45 % a to sú práve tí ľudia, ktorí robia v priemyselných firmách, a to už je ťažko povedať, ťažko odôvodniť tým, že je to problém na konkrétnom trhu, ale môžeme v tom, za tým hľadať aj systémové zmeny.
Tak a teraz tie dve skupiny kľúčovejších poznámok. Jednak sa chcem vyjadriť k dobe odpisovania, ktorá sa prudko zvyšuje na 40 rokov a má teda zarobiť verejným financiám 73 mil. eur. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti to na prvý pohľad problém nie je. Tzv. ukazovateľ S2 s nemení, to znamená, nemusíme šetriť momentálne viac, aby sme z dlhodobého hľadiska udržali svoj dlh. Na prvý pohľad to vyzerá takto. V skutočnosti ale to, čo sa deje z hľadiska verejných financií, je to, že štát bude mať teraz krátkodobo, napr. do volieb, viac peňazí a potom neskôr, o 20, o 30 rokov dostane menej peňazí. A platí, že pri nezmenených politikách, pri nezmenenom systéme máme v súčasnosti strednodobo neudržateľné verejné financie. Pri nezmenenom systéme. To znamená, my musíme ten systém meniť, a to smerom k úsporám. To, že sa zavádza táto zmena v odpisoch, znamená, že vláda bude mať k dispozícii krátkodobo viac peňazí, ktoré vtlačí do systému, a zmení ho smerom k menšej udržateľnosti, ako keby sme využili tie peniaze na zvýšenie dôchodkov, pričom vieme, že neskôr tie peniaze nebudeme mať. Tak budeme musieť v budúcnosti meniť ten systém a nie je rovnako jednoduché zvýšiť dôchodky a znížiť dôchodky. Nie je rovnako jednoduché zaviesť bezplatnú dopravu a zrušiť bezplatnú dopravu. Čiže tým, že si tie odvody takto meníme, štát získa krátkodobo peniaze, ktoré vtlačí do systému, ktorý potom budeme veľmi, veľmi ťažko meniť. Ťažšie, než ho môžeme teraz a musíme ho teraz meniť. Po týchto krokoch to bude ešte ťažšie.
Teraz ako tie odpisy vyzerajú z druhej strany rieky, zo strany daňovníka? Tam ide o to, že zasa, krátkodobo budú demotivovaní tí podnikatelia, ktorí stavajú budovy alebo majú budovy, a to bytové budovy, budovy pre vzdelávanie, budovy pre zdravotníctvo. Takéto budovy sú zaradené do tej šiestej odpisovej skupiny, kde sa predlžuje doba odpisovania z 20 na 40 rokov. Čiže môže sa to prejaviť aj tak, že sa zvýši nájomné, možno školám, možno poliklinikám, možno za bývanie. Ale to, čo považujem za možno ešte dôležitejšie, že je to signál, signál investorom a potenciálnym investorom, že Slovensko je krajina, kde keď premiér povie, že pred voľbami chystá výdavkovo motivačný balíček opatrení, tak sa spravia zásadné zmeny v podnikateľskom prostredí, a teda to prostredie nie je celkom stabilné. Súčasne to opatrenie posúva, teda, samozrejme, problémy s verejnými financiami budúcim generáciám, znižuje, ako som povedal, udržateľnosť verejných financií a myslím si, že po tomto opatrení súčasná vláda bude mať dosť veľké problémy férovo prispieť ku konsolidačnému úsiliu vzhľadom aj na toto opatrenie, ale aj vzhľadom na niektoré vyjadrenia, podľa ktorých by sa mal ešte aj dokonca rozpočet meniť v Národnej rade.
Ja si myslím, že rozumné by bolo, keby to zvýšenie odpisovej doby bolo rozložené na dlhšie časové obdobie, napríklad každých päť rokov by narástla tá doba o päť rokov. To by bolo, myslím si, že aj schodnejšie pre podnikateľské prostredie.
Ďalšia skupina komentárov sa týka superodpočítateľnej položky. Podľa dôvodovej správy jej dopad podľa statického prepočtu robeného zrejme inštitútom finančnej politiky, ten dopad by mal byť 24 mil. eur, výpadok, výpadok, ktorý bude vyplývať z toho, že výdavky na výskum sa budú môcť zarátavať indexom 1,25 do nákladov. Pozrel som si niektoré štúdie, ktoré sa týkajú skúseností s motiváciami finančnými, fiškálnymi motiváciami výskumu v iných krajinách, a veruže mi vyšiel trocha iný interval. Samotný predkladateľ hovorí, že ide v jeho prípade o statické prepočty, to znamená, aký by bol výpadok, keby sa na výskum dávalo toľko peňazí, ako sa dáva doteraz. Lenže vieme, že podnikatelia, ak si budú môcť takto, takto dávať do nákladov s koeficientom 1,25 výdavky na výskum, tak si tam budú dávať viac výdavkov. Je to veľmi, veľmi pravdepodobné, a teda je treba spraviť dynamický prepočet. Odvodiť ho možno od skúseností zo zahraničia a tie teda hovoria, že minimálne pri podobných opatreniach v zahraničí došlo k výpadku vo verejných financiách vo výške asi trojnásobku toho predpokladaného výpadku u nás a horná hranica toho intervalu bola až 20-násobok predpokladaného výpadku.
Chcem upozorniť osobitne na prípad Francúzska, ktoré v roku 2009 malo podobný systém, 2008 malo podobný systém, malo naňho limit 16 mil. eur pre jeden podnik. Zvýšilo ten limit na 100 mil. eur, pripomínam, že my ten limit horný nemáme, a pri tejto zmene v limite došlo k tomu, že kým výdavky v roku 2008 na výskum predstavovali výpadok vo verejných financiách 0,08 %, tak v roku 2009 už to bolo takmer 0,3 %. Čiže je to pomerne riskantný nástroj. Aj z toho dôvodu som veľmi rád podporil spoluprácu alebo vstúpil do spolupráce s Mirom Beblavým a predložili sme pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, k tejto novele v tom zmysle, aby sa projekty, výskumné projekty, ktoré podnikatelia budú mať, aby boli zverejňované. Inak je to aj odporúčanie štúdie, ktorú som citoval, to znamená, eliminovať tie riziká cez lepší monitoring a aj cez lepšie definovanie toho, čo je to výskum, lebo to nemáme v zákone definované.
Dva menšie body, jednak, jednak chcel by som povedať, že veľmi sa mi páči pozmeňujúci návrh Jozefa Mihála, ktorý sa týka tých malých výdavkov do 10 eur. Páči sa mi preto, že síce to nie je veľká vec, ale, ale znižuje tzv. transakčné náklady, náklady, ktoré naozaj znižovať treba. Zvyšok, veľmi často hovoríme o tom, že presunieme peniaze z jedného vrecka do druhého, ale toto je zníženie byrokracie, podľa mňa čistý zisk pre krajinu. Hovorím, je to malá vec, ale o to sa mi zdá prítulnejšia.
Dobre. Takže celkovo si myslím, ako som povedal, zákon zvyšuje daňové zaťaženie. Má aj dobré časti, má ale aj časti, pre ktoré ja ho nemôžem ako celok podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2014 10:40 - 10:40 hod.

Eugen Jurzyca
Ďakujem. Sťahujem svoj podpis, podporujem novú formuláciu a oceňujem postoj pána Mihála osobitne k superodpočítateľnej položke.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2014 10:28 - 10:30 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som tiež pripojil svoj podpis pod návrh poslanca Lipšica, ktorý sa týka asignácie, a teda zdieľam jeho argumenty. Súčasne však chcem povedať, že tá dohoda kedysi bola taká, že tento systém sa bude postupne nahrádzať efektívnejšími systémami, keďže medzery v efektívnosti daňovej asignácie existujú. No ale k tej náhrade nedošlo, tak by som povedal, že možno je lepšia cesta teraz pozrieť sa znova na systém daňovej asignácie a pokúsiť sa zvýšiť jeho efektívnosť napríklad zvýšením jeho transparentnosti napríklad tým, že ministerstvo financií urobí rizikové analýzy, tak ako ich robí v prípade daňových subjektov a hovorí teda, že to vedie k zvýšeniu efektívnosti výberu daní. Alebo že len jednoducho zvýši tú transparentnosť, uvoľní sa viac informácií o tom, ako subjekty, ktoré majú právo získavať peniaze z daňovej asignácie, o tom, ako ich míňajú. A súčasť tretieho sektora sú aj také organizácie ako napríklad Transparency International, v ktorých záujme je urobiť si takúto analýzu, aby sa tieto peniaze nezneužívali a aby takýto projekt mohol trvať dlhšie a aby sa obhájil tým, že bude efektívnejší.
Ďakujem.
Skryt prepis