Videokanál poslanca

Takisto by som sa chcel Jožovi Mihálovi poďakovať. Neďakujem pánovi ministrovi, pretože neustále mizne zo sály, keď by mal počúvať, čo si myslíme o rôznych veciach. Ale u neho si na to asi budeme musieť zvyknúť.
Keď sme minulého roku prerokovali rozpočet, tak som spomínal, že som mu daroval sklenenú guľu, ale ja som mu daroval aj taký veľký klinec do rakvy, ktoré vtedajšie opatrenia, som hovoril, že prinášali pre slovenskú ekonomiku. No tých klincov by teraz bolo potrebné darovať ešte viac, pretože prichádzajú ďalšie.
Jozef Mihál veľmi dobre pomenoval práve tú daň zo straty, daňové licencie, ale ja spomeniem ďalšie, v rámci novely zákona, ktorá prináša na stôl anuity v dôchodkovom systéme, sa novelizuje Zákonník práce, kde opäť sa obmedzí zamestnávanie na dohody, a to časom, že len rok bude môcť možné zamestnávať človeka na dohodu. A výsledok bude, že zasa sa sťaží zamestnávanie ľudí, zasa výsledkom bude, že ľudia prídu o prácu, ktorú majú lebo na to miesto bude musieť byť prijatý druhý človek. Nedosiahne sa opäť to, čo vláda chce, pretože spravidla všetky opatrenia, ktoré táto vláda prináša, nedonášajú tie efekty, kvôli ktorým deklaruje, že to prináša, tak ako zvýšenie daní prinieslo nie vyšší výber daní, ale nižší výber daní, tak ako zvýšenie odvodov neprinieslo vyšší výber do Sociálnej poisťovne, ale nižší výber do Sociálnej poisťovne. A vláda absolútne zabúda na to vo svojom križiackom ťažení proti malým zamestnávateľom, že títo malí zamestnávatelia tvoria zhruba 70 % počtu zamestnaneckých miest na Slovensku. A nestále napriek tomu, táto vláda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Možno by sa zdalo, že tieto príklady konkrétne nie sú celkom obvyklé pri prerokúvaní štátneho rozpočtu. Ale musím povedať, že dobre a výstižne ilustrujú naozaj prístup našej protistrany, teda znamená vládnej väčšiny k nazeraniu na svet v mnohých veciach. Bol tu konkrétny príklad, konkrétneho človeka, vieme presne, o ktorého ide. Ale ilustruje ten koristnícky prístup, ktorý sa tu vinie ako červená niť viacerými vecami. Ja prejdem k iným veciam, na ktorých by sa to dalo zovšeobecniť.
Daň zo straty. Viackrát sme tu o nej rozprávali. Všetci, ktorí ju obhajujú, včítane pána ministra, stoja na takej pozície, že sú zlí podnikatelia, ktorí nechcú platiť dane, a úbohí, úbožiaci vykorisťovaní zamestnanci, ktorí dane platiť musia. A pritom absolútne sa abstrahuje od toho, že tí podnikatelia sú zamestnávatelia, že sú to najmä malí zamestnávatelia, drobní, na ktorých táto daň dopadne, a že tí zamestnanci majú prácu vďaka tomu, že pracujú u týchto zamestnávateľov. Zabúda sa na to vo vládnej väčšine, že neexistuje ani jeden zamestnanec bez svojho zamestnávateľa a že keď budeme zhoršovať podmienky pre zamestnávanie ľudí, tak to vždy dopadne na zamestnancov, buď tým, že stratia prácu, alebo tým, že budú mať mzdu nižšiu, ako by ju mohli mať, keby takéto bremená a ďalšie a ďalšie podkladanie nôh podnikateľskému prostrediu a prostrediu pre zamestnávanie ľudí neboli.
A zakončím to jedným citátom Margaret Thatcherovej, ktorá povedala, že najväčším problémom socialistov je to, že nakoniec im dôjdu aj peniaze tých druhých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Myslím si, že v tomto vystúpení pána Mikuláša Dzurindu bolo vidieť, že pravica, na rozdiel od ľavice, vidí za číslami úplne konkrétne veci, konkrétnych ľudí a že vie, čo je pozitívne, čo je negatívne, vie to rozmeniť na drobné. Tí, ktorí tu zostanú akurát pri vzletných heslách, citátoch a neporozumení základných súvislostí, dokážu možno zmiasť ľudí, vytvoriť nejaký dojem, niekomu vraziť pod rebrá, obrazne povedané, nôž, obviniť niekoho z hocičoho. Ale v konečnom dôsledku ten rozpočet je o tom, či hospodárime dobre alebo zle, či peniaze ideme vynakladať na potrebné veci alebo nepotrebné veci. A v tomto vystúpení to krásne zaznelo na veľmi konkrétnych veciach, že ideme vynakladať na to, čo nám netreba, a nemáme peniaze tam, kde nám ich treba.
A tu sa zas posuniem trošku ďalej. Zazneli tu vety o tom, ako treba investovať. A v tomto naozaj vládna strana je totálne mimo, pretože na jednej strane sa opiera o tieto vety, ale na druhej strane zostavuje a predkladá štátny rozpočet, kde klesajú kapitálové výdavky. To znamená, znižujú sa investície, ale rastú výdavky, ktoré nemajú charakter investícií. To znamená, míňa sa tam, kde to neprináša žiadny pozitívny efekt. Napríklad sa to dá tak isto ukázať na daniach. Načo bolo dobré znížiť dane právnických osôb, keď výsledok je nižší výber? Nižší výber znamená, že máme menej prostriedkov na to, čo by sme potrebovali všade inde. Načo bolo dobré zníženie odvodov, keď treba dotovať teraz vo väčšej miere sociálnu poisťovňu? To... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takisto by som sa chcel poďakovať Ivanovi Miklošovi aj za to, že ukázal väzby a súvislosti so súčasným štátnym rozpočtom alebo s minuloročne schvaľovaným štátnym rozpočtom, pretože to je veľmi dôležité. Mnohokrát sme tam poukazovali práve na tie negatíva, ktoré dnes vyplývajú na povrch a ukazujú, ako boli chybné. Ja sa pamätám, ako som vtedy venoval aj krištáľovú guľu ministrovi financií, nech sa do nej pozerá dobre a hľadá riešenia, ale ukázalo sa naozaj, že našiel tam len ďalšie triky, ako veľmi jednorazovo a krátkodobo preklenovať a dosahovať opticky vylepšenie, ale fakticky dochádza k zhoršovaniu situácie. To, že dochádza k zhoršovaniu, ešte chcem poukázať na jednej z tých vecí, ktorá bola spomínaná.
Výpadok na dani z príjmu právnických osôb. Tam sme hovorili, že zvýšenie daní bude znamenať nižší výber. Ukazuje sa, že je to pravda, ale že je to pravda ešte v horšom svetle, ako ju dnes vidíme, je dané tým, že mnohé firmy v tomto roku, keď priznávali dane za minulý rok, pretože priznávali dane k 19-percentnej dani, presúvali náklady do budúceho roku a radšej priznávali z vyšších príjmov účtovne, aby to zdanili 19 %. Keď aj napriek tomu došlo k výpadku príjmov, znamená, že v nasledujúcom roku sa tento jav prehĺbi, pretože tam sa tie odložené náklady uplatnia, a tam sa tá ziskovosť, z ktorej potom dane sa budú vypočítavať, ešte viac zníži a výpadok na tejto dani sa prehĺbi a ešte viac sa ukáže, aká to bola veľká chyba urobiť tieto veci a naozaj bolo by treba sa čo najrýchlejšie vrátiť k normálu.
Je toho omnoho viac, ktoré by, na ktoré by som chcel poukázať, ale však príde na mňa rad v rozprave a potom sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, vy ste tu opäť predviedli taký pokus, ktorý vám dosť dobre ide, rozdeliť spoločnosť na triedy, ktoré stoja proti sebe, zlí podnikatelia, ktorí stoja proti chudákom zamestnancom. Pritom to vôbec tak nie je. To absolútne nie je pravda. To je naozaj tak zlé a tak škodlivé rozdeľovanie spoločnosti, ktorou si len pomáhate, aby ste zdôvodnili vaše opatrenia, ktoré systematicky zhoršujú podnikateľské prostredie. A keď hovorím podnikateľské, tak rovno môžem povedať zamestnávateľské prostredie. Pretože spomínali ste tu kuchárku, ja kľudne môžem povedať šofér, údržbár, robotník, ktorý platí, majú nižšie mzdy a platia z nich nejaké odvody, ale uvedomujete si, že týchto ľudí niekto zamestnáva? A že na to, aby tá spoločnosť dosiahla zisk, najprv musí uhradiť náklady, kde mzdové náklady spojené s vysokými odvodmi tvoria významnú zložku? A že vy týmito krokmi, ktorými nás varíte ako žabu, likvidujete tieto spoločnosti a že vy možno získate skrz daňové licencie pár eur navyše, ale zároveň zabezpečíte, že tá kuchárka, šofér, údržbár v mnohých prípadoch prídu o prácu, že nebudú mať prácu. Nebudú mať žiadnu mzdu a nebudú mať, nebudú z toho ani tie odvody, ani tie dane, ktoré spomínate.
Keby ste tie pozitívne ciele, ktoré ste tu deklarovali, aplikovali a čistili systém v časoch, keď zároveň zlepšujete podnikateľské prostredie, keď zlepšujete možnosti pre zamestnávanie ľudí, dalo by sa to akceptovať, ale od roku 2006 počas všetkých vašich vlád sa systematicky zhoršovalo toto prostredie... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

Preto ja ani nenavrhujem v tomto návrhu zmeny alebo odstrániť inštitút osobitného príjemcu. Koniec koncov ja som ho rozšíril, jeho pôsobenia umožnil, ale naozaj vyžaduje si to úpravy a zamyslieť sa nad tým, aby to fungovalo lepšie. Ale to, čo je hlavným problémom, je, že dnes v tomto návrhu zákona ani neplnenie školskej dochádzky nie je dôvodom na odňatie ani pozastavenie dokonca, takže jednak dopĺňame to, že aj neplnenie školskej dochádzky. A potom naozaj to nefungujúce doplácanie spätne týchto príspevkov, keď sa obnoví plnenie školskej dochádzky, je absolútne kontraproduktívne.
A k tomu lepšiemu narábaniu s finančnými prostriedkami. Tu by sa napríklad určite oplatilo zamyslieť sa aj nad možnosťou vyplácania sociálnej dávky nielen raz mesačne, ale rozloženie vyplácania do kratších časových úsekov, aj týždenne. Ja už som nad tým zamýšľal. V časom, keď som bol minister som to skoro aj dal do zákona. Potom ma úradníci odhovorili, že to je príliš administratívne náročné, ale stojí to za to, aby sme sa nad tým zamysleli, aby sme sa k tomu vrátili.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka a pán minister, vážená Národná rada. Hneď na začiatku poviem, že znova len zopakujem, veľmi podporujem to, čo môj predrečníci povedali, byrokraciou a buzeráciou sa naozaj nedá nič napraviť. A to je taký typický úradnícky postoj, ktorý k ničomu nepovedie, len nahnevá ľudí, ale žiadne, žiadne zlepšenie neprináša.
A teraz k tomu, s čím prichádzam ja. Ja som tu viackrát sa snažil vysvetliť, že akákoľvek sociálna dávka, akýkoľvek štátny príspevok, akákoľvek podpora zo strany štátu môže fungovať vtedy dobre, keď očakávame od tej druhej strany, od prijímateľa tohto podporného príspevku nejakú formu správania, a väčšinou v tých sociálnych systémoch vo väčšej alebo v menšej miere sú takéto očakávania zakotvené. V prípade rodinného prídavku je to to, že očakávame a požadujeme od rodičov, aby zabezpečili to, že dieťa bude chodiť do školy, že dieťa bude plniť riadne školskú dochádzku, vždy to v rodinnom prídavku, myslím, že ešte za socializmu bolo, to je proste vec, ktorá asi najstaršia a najzažitejšia, že takéto očakávania spoločnosti sú tu zakotvené. Ale vplyvom rôznych pohybov a zmien politík sa postupne a veľmi nenápadne, musím povedať, táto povinnosť, toto očakávanie a vymáhanie tejto povinnosti obrusovalo, zjemňovalo, až odišlo úplne do stratena.
Najprv to pozitívne, čo na tomto návrhu zákona vidím. Mnohokrát som tu bojoval za to cez priestupkový zákon, aby aj maloletí, ktorí spáchajú priestupok, boli nejakým spôsobom postihnutí cez rodičov. Nenašiel som pochopenie, pretože som z opozície, ale ministerstvo prišlo s iným riešením, čo môžem povedať, dobre, tak skúsme aj takéto riešenie, lepšie ako nič a to riešenie spočíva v tom, že pokiaľ niekto, teda dieťa maloleté spácha priestupok, tak sa to priraďuje k tým negatívnym spôsobom správania, ktoré spoločnosť chce trestať, a rodinný prídavok bude pozastavený. Najprv prevedený na osobitného príjemcu, a keď sa zopakuje priestupok, tak zastavený. Potiaľ je to v poriadku. Pribudla tam nová nová sankcia za reálne problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú v každodennom živote, a mohli by sme byť spokojní. Ale kde je pes zakopaný? Pes zakopaný a ten problém je, že ten príspevok v tom čarovnom slovíčku pozastavený alebo tá formulácia skrýva to, čo väčšina z vás ani netuší. Ja som sa pýtal niektorých kolegov, ktorí sa nezaoberajú sociálnou tematikou tak ako ja, a povedzme pár ďalších kolegov a sú len bežnými občanmi z hľadiska vnímania sociálneho systému, že či vedia o tom, že keď dieťa nechodí do školy, po novom spácha priestupok a dôjde k pozastaveniu vyplácania rodinných prídavkov, že potom, keď sa napraví tá situácia a dieťa začne chodiť do školy, tak sa tieto peniaze spätne doplatia. Väčšina z vás to vôbec nevie. Jednoducho tieto peniaze sa znova doplatia. Čo to znamená? Žiadna sankcia nenastala. Pozastavenie vyplácania rodinného prídavku a potom spätné doplatenie nie je sankcia. To je na smiech, to je formálna záležitosť, ktorá jednoducho nefunguje. A mám s tým osobnú alebo teda nie osobnú (povedané so smiechom), ale faktickú skúsenosť, pretože počas môjho pôsobenia ako ministra ja som zaviedol prvý raz to natvrdo, že keď dieťa nechodí do školy, s ministerstvom školstva sme si zadefinovali, čo to je, koľko vymeškaných hodín je, neospravedlnených to je, tak sa jednoducho ten rodinný prídavok zoberie. A fungovalo to. Výsledkom je, že deti chodia do školy, pretože to je logická reakcia, sankcia, tak tie rodiny, keďže potrebujú peniaze, sa okamžite napravia a okamžite sa správajú tak, ako spoločnosť od nich očakáva. A ja preto nechápem tomu odporu skrývaným pod všeličo, ale odporu, ktorý vedie k tomu, že ten nástroj nefunguje. Peniaze sa vyplácajú, deti do školy nechodia. Alebo chodia ako noty na bubon. Chvíľu chodia, potom dlho nechodia. Príspevky sa pozastavia, resp. sa ich vyplácajú cez osobitného príjemcu dávok, potom začnú chodiť dajme tomu po mesiaci alebo aj po dlhšej dobe, výborne, dieťa začalo chodiť do školy, môžme mu, začať znova tej rodine vyplácať rodinné prídavky. Potiaľ by to bolo dobré. Ale prídavky sa vyplatia za celé obdobie, kedy nechodilo do školy, kedy si neplnilo školskú dochádzku a dieťa po týždni, po dvoch dajme tomu znova prestane chodiť do školy. No uznajte sami, že tento systém je na smiech a hlavne prináša, prináša tie negatíva, s ktorými všetci bojujeme a ktoré aj ľudí hnevajú, ktoré oprávnene vyvolávajú ich kritiku, zlý postoj, a pritom stačí tak málo. A dokonca viem, že aj ministerstvo s takýmto riešením prišlo a potom sa stiahlo. No nevidím dôvod na to, aby sme sa stiahli, pretože len takýmto, a pritom úplne jednoduchým a logickým spôsobom dospejeme k tomu, že veci budú fungovať. Tak už konečne začnime prijímať opatrenia, ktoré fungujú, nerobme pro forma veci, ktoré na prvý pohľad pre ľudí, ktorí sa tým nezaoberajú alebo ktorí nie sú v priamom kontakte s tým, aj možno majú pocit, že však to tam je, ale nie je to tam. Je to len taká falošná potemkinovčina, taká falošná náplasť, ktorá vôbec za tým nie je. Takže o toto mi ide, aby sme znova vrátili veci do normálu, aby znova začali fungovať a aby sme takýmto spôsobom pozmenili, upravili tento návrh zákona. Nie sú to žiadne veľké zmeny, nie sú to komplikované záležitosti, nejdem meniť nejaké kľúčové otázky, len naozaj napraviť to, že tento nástroj nefunguje a že toleruje, že vyslovene toleruje to, že deti nechodia do školy a v prípade aj páchania priestupkov bude tolerovať aj páchanie priestupkov, pretože to je naozaj len také akože.
Keď už tu stojím, musím sa kriticky vyjadriť, aj keď to nie je predmetom pozmeňovacieho návrhu, ale na to, aby to postupné kvapkanie tú skalu postupne prederavilo a aby našlo cestu, aj ten osobitný príjemca, ktorý sa na prvý pohľad ukazuje ako celkom dobré riešenie, treba prehodnotiť alebo nájsť na to nejaké iné riešenia, pretože ako to v praxi vyzerá, keď nezodpovedná rodina je potrestaná tým, že príspevky, ktoré dostáva, sa realizujú cez osobitného príjemcu. No táto rodina dostáva vlastne služby, navyše, zadarmo, dostáva obsluhu, dostáva ľudí, ktorí za ňu nakupujú, ktoré im nosia tovary, ktoré potrebujú pre každodenný chod domácnosti, domov, títo ľudia sa ešte za to nestretnú, samozrejme, s vďakou a väčšinou nadávkami a veľmi negatívnym spôsobom správania a mnohokrát tieto tovary, ktoré sú takto zabezpečené, sú predmetom potom obchodovania, aby sa táto rodina dostala takisto k hotovosti, ktorú môže použiť na iné účely. Takže aj tuto máme veľkú dieru, veľký problém, ktorý treba riešiť a nad ktorým sa treba zamýšľať, hovorím to opakovane a hovorím to znova, aby sme na to nezabudli, aby sme vedeli, že ten problém tu je, aby sme sa netvárili, že ako to máme skvele vymyslené.
No a teraz ale k samotnému predmetu návrhu, ktorý, opakujem, nejde do nejakých dramatických podstatných vecí, a preto podľa mňa by mohol byť akceptovaný, pretože až ešte stále si niekto myslí, že tu sa nenachádzame v úplne v spoločnosti, ktorá sa mení, kde sa tu prekreslila politická mapa Slovenska a kde sa úplne neriešením týchto problémov dostávajú úplne iné politické zoskupenia na, možno až na vrchol, tak spí. Takže budíček, znova hovorím, tak ako som to hovoril už dávno, dávno predtým, ako sa to stalo realitou, a poďme tie problémy riešiť a nedívajme sa na to, cez okuliare stranícke ani opozično-koaličné.
Prejdem teda ku konkrétnemu textu pozmeňovacieho návrhu:
1. V bode 23 sa v novom § 12a v ods. 4 za slovami "podľa odseku 1 písm. c) opätovne spácha priestupok podľa oznámenia orgánu" vypúšťa čiarka a dopĺňajú slová "alebo ak podľa odseku 1 písm. a) opätovne oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa vyplývajúc z písomného oznámenia riaditeľa školy," a za slovami na konci druhej vety "počas ktorých maloleté nezaopatrené dieťa nespáchalo priestupok" sa vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová "alebo počas ktorých oprávnená osoba dbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa".
2. V bode 23 sa v novom § 12a dopĺňa nový odsek, ktorý znie:
"(6) Pri obnove nároku na prídavok a príplatok k prídavku po jeho skoršom odňatí sa suma prídavku a príplatku k prídavku za obdobie, v ktorom bola odňatá, nedoplatí spätne."
Doterajší odsek 6 sa prečísluje na odsek 7.
Odôvodnenie:
Zámerom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť účinný nástroj, ktorý zabezpečí riadne plnenie školskej dochádzky, pretože súčasná právna úprava to nezabezpečuje, ako ukázala aplikačná prax. Súčasne sa navrhuje, aby sankcia odňatia nároku na rodinné prídavky mala žiadaný účel, to je, aby zabezpečila nápravu nežiaduceho správania a zabránenie jeho ďalšieho opakovania sa. Vyplácanie tzv. rodinných prídavkov je požadovaný nástroj na zabezpečenie očakávaného správania prijímateľov, kde dbanie o povinnú školskú dochádzku a nepáchanie priestupkov dieťaťa, je veľmi dôležitou náležitosťou. V prípade, ak sa rodinný prídavok len pozastaví a len presunie na osobitného príjemcu alebo sa odníme, pričom následne sa doplatí spätne, nedôjde vlastne k žiadnej sankcii pre prijímateľov. Osobitný príjemca, naopak, zabezpečuje služby pre daného nezodpovedného prijímateľa, čo ho nijako neodrádza od nežiaduceho správania. Je preto dôležité odňatie prídavku a príplatku k nemu upraviť tak, aby následne po obnovení nároku naň sa suma, ktorá prináleží k obdobiu odňatia, spätne nedoplácala, aby nešlo len o pozastavenie, ale o zastavenie a opätovné obnovenie nároku, pričom obdobie odňatia medzi nimi slúži ako účelná sankcia na potrestanie oprávnenej osoby, ktorá riadne nedbá o plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa alebo ktorej nezaopatrené dieťa pácha priestupkovú činnosť. Toľko môj pozmeňujúci návrh.
Na záver len zopakujem, pán minister aj páni kolegovia z vládnej strany, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Veľmi to pomôže tomu, aby sme odstránili to, čo ľudí trápi, a aby veci začali normálne, zdôrazňujem, normálne fungovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Chcel som podporiť predrečníka v tom, že naozaj nemôžme ísť tou cestou, ako úradníci radi idú, že keď je problém, tak vymyslíme ďalšie byrokratické povinnosti, ďalšie tlačivá, ďalšie hlásenia. To není cesta, to je naozaj úplne zbytočné. Skôr sa treba zamerať na to, aby prídavok plnil svoju úlohu, aby naozaj za to, že spoločnosť podporuje rodinu a deti, očakávala aj nejakú formu správania sa od tých rodín, ktoré to dostávajú. A tam máme veľké medzery, na to sa zamerajme, to zlepšime a nezaťažujme ľudí ďalšími byrokratickými nezmyslami.

Ďakujem. Ja tak prakticky, pragmaticky k tomu. Tento zákon, v minulom období som sa na ňom teda dosť narobil aj som viedol komisiu cestovného ruchu, takže mi na ňom záleží.
Ako som včera už spomenul, tým kľúčovým problémom tohto zákona v tom dobrom, ako ho nastaviť čo najlepšie, je, ako zabezpečiť pre neho čo najväčší príliv finančných prostriedkov, ktoré nakoniec skončia v oblastných organizáciách cestovného ruchu. Zatiaľ je to nastavené tak, že tým hlavných zdrojom je daň z ubytovania, z prenocovania, ktorá je v priemere okolo 50 centov za osobu a noc. Aj to vtiahlo potom do tých oblastných organizácií cestovného ruchu na 99 % ubytovateľov, tých, čo poskytujú ubytovacie služby.
Ale cestovný ruch je omnoho širšia vec. To sú, samozrejme, akvaparky, skiparky, múzeá, galérie, ale aj obchody, služby všetkého druhu. Ale stačilo by, keby sme sa zamysleli nad tým, ako vtiahnuť do toho tých prvých. To, čo, za čím ľudia chodia vlastne do tých destinácií, za lyžovačkou, za aktívnym oddychom a tak ďalej. To znamená vytvoriť nástroj, ktorý finančne napojí aj tieto organizácie na to, aby aj ich prostriedky boli súčasťou alebo tie, ktoré oni vyberú, prílivom pre organizácie cestovného ruchu. Ja mám predstavu, ako by sa to dalo spraviť, ale to už, samozrejme, v týchto 20 sekundách sa nedá vydefinovať.
Ja prídem s novelou tohto zákona, pretože sa bude jednať o novelu zákona o miestnych poplatkoch. Nijak ináč sa to nedá spraviť, lebo aj daň z ubytovania je miestnym poplatkom. A poprosím pána ministra, aby bol ústretový potom pri zvažovaní o podpore tejto myšlienky.

Ja som sa tiež čudoval, keď to pôvodné znenie tam bolo a hlavne z toho dôvodu, že tá filozofia zákona je úplne iná. Nerozumiem tomu, prečo tu bol pokus úplne sa vybrať opačným smerom. Filozofia zákona je postavená na tom, že oblastné organizácie cestovného ruchu vyberú nejaké peniaze cez daň z ubytovania a cez mestské rozpočty to prebehne do tohto systému. Štát im dá k tomu rovnakú čiastku a táto suma sa má prioritne využiť na propagáciu daného regiónu. Takže to, čo cestovný ruch na Slovensku potrebuje na 99 %, je dobrá propagácia, noví klienti, zahraniční klienti. Tí prinášajú na Slovensko a do cestovného ruchu peniaze. To je, to by mal byť cieľ, o ktorý sa máme snažiť, a o ostatné sa postarajú ľudia, ktorí v cestovnom ruchu pracujú, a prinesie to spústu nových pracovných miest. To nikdy nemalo slúžiť na nejaké dotácie, nech by boli zdôvodnené čímkoľvek. Keby radšej sme sa zamýšľali na to, ako prípadne posilniť tieto toky.
Ja mám jednu myšlienku, jeden nápad, ako by sa to dalo úplne iným spôsobom a dobrým spôsobom, ktorý by posilnil zdroje týchto oblastných organizácií, aby bolo viac možné využiť na lepšiu a silnejšiu propagáciu, keďže štát trestuhodne zanedbáva túto funkciu, a pritom sú to najlepšie investované peniaze, ktoré sa najrýchlejšie vrátia. To nie sú minuté peniaze, ale investované peniaze s vysokou návratnosťou. Takže až sa dostanem aj k prihláseniu v ústnom prihlásení, tak by som aj viacej povedal o tomto zámere, ako posilniť finančné zdroje organizáciou, oblastných organizácií cestovného ruchu.