Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, začnem tým, že v poslednom čase čoraz častejšie, intenzívnejšie hovoríme o tom, že na Slovensku nám rastie problém, problém, ktorý vyplýva z neriešenia otázok v sociálnom systéme, ktorý následne vedie potom k istému typu správania sa veľkej skupiny ľudí. Problém, ktorý sa prenáša potom do rastu sociálneho a etnického napätia na Slovensku. A napriek tomu, že o ňom veľmi často hovoríme a že táto debata sa teraz prenáša aj do médií, prenáša sa, samozrejme, aj do prezidentskej kampane, zatiaľ nám chýbajú konkrétne kroky na riešenie tohto problému.
Pretože riešením tohto problému, ktorý tu dlhé roky rastie a vzniká, nie je rozčuľovanie sa nad konkrétnym javom, nad konkrétnou udalosťou, nad konkrétnou osobou alebo rodinou, alebo niečím podobným, ale riešením je odstrániť príčiny, z ktorého takéto správanie pochádza. A tie príčiny sú z 80 % práve v zle nastavenom sociálnom systéme. Sociálny systém sa skladá z mnohých zložiek. Je to pre ľudí, ktorí sa tomu nevenujú, by som povedal, že až neprehľadný systém. Najčastejšie sa hovorí o dávke v hmotnej núdzi, ale dávka v hmotnej núdzi je naozaj len časťou tohto systému. A tým, že bola pred vyše desiatimi rokmi upravená a nastavená tak, aby s množstvom členov rodiny nerástol príjem zo sociálnej dávky, ten spôsob som upravil ja ako minister a odvtedy sa nezmenil, dávka v hmotnej núdzi nie je jadro problému, aj keď okolo nej sa vedie najväčšia diskusia. Jadrom problému sú ďalšie príplatky, príspevky, ktoré navyšujú príjem rodiny nad základnú sociálnu dávku, a tie dohromady v súčte vytvárajú sociálny príjem rodiny.
A naozaj, už som síce to mnohokrát tu hovoril, a preto aj nemusím ísť do nejakých detailov, ale na základe zdravého ľudského rozumu predpokladám, že každý budete so mnou súhlasiť, že keď je príjem, ktorý spoločnosť dá ktorémukoľvek svojmu členovi, ktorejkoľvek rodine, ktorý nazývame sociálny príjem, to znamená príjem, ktorý nie je podmienený žiadnou aktivitou, keď tento príjem je vyšší alebo blízky príjmu na úrovni minimálnej mzdy, čo je odmena za prácu, ktorú môže získať nekvalifikovaná pracovná sila, a bavíme sa o veľkých skupinách, ktoré sú, sa vyznačujú práve tým, že sú nekvalifikované alebo nízko kvalifikované, takže v tom prípade, zopakujem, keď tento sociálny príjem je vyšší ako príjem z práce, v tejto hladine je možné očakávať, že príjem z práce bude uprednostnený pri rozhodovaní danej rodiny, ako si zabezpečí svoje živobytie? Určite nie. Pretože práca znamená pracovať, vynakladať úsilie dennodenne, alebo teda počas pracovného týždňa, a za to potom získať odmenu. Sociálny príjem znamená nič. Sociálny príjem znamená, že len existujem. A som evidovaný na úrade práce a resp. na Sociálnej poisťovni ako poberateľ sociálnej dávky.
Keď sa zmierime s týmto stavom, tak je úplne logické bez akéhokoľvek emočného podtónu, bez akéhokoľvek čudovania sa, že prečo je tomu tak, že keď sociálny príjem je vyšší ako príjem z práce, tak každý, kto má voľbu, keď nemá možnosť si zabezpečiť vyšší príjem prácou, a to nemá, pretože nemá žiadne zručnosti, nemá žiadnu kvalifikáciu, nikto mu nezaplatí za jednoduchú manuálnu prácu viac ako minimálnu mzdu, v takom prípade tá voľba je jasná, nebudem pracovať, budem poberať celý systém sociálnych dávok.
Aby sme sa bavili o konkrétnych číslach, pretože tie sú dôležité, tak vám uvediem len tri príklady troch rôznych rodín. Ja tom mám rozpísané do detailu v rôznych variantoch, ale len pre ilustráciu hádam budú stačiť tieto tri príklady.
Rodina so štyrmi deťmi. Keď využije všetky možnosti, ktoré sociálny systém poskytuje včítane príspevku na bývanie, získa 400,47 eura mesačne. Rodina s tromi deťmi 381,27 eura mesačne. Rodina s dvomi deťmi 352,27. Samozrejme, môže sa to vždy variovať, či hovoríme o rodine, ktorá má dieťa do troch rokov práve, či je žena tehotná, alebo nie je tehotná, či má všetky deti školopovinné, ale vždy, to vám naozaj garantujem, a kto má o to záujem, mu ukážem podrobné tabuľky, vždy to znamená, z tohto výpočtu je jasné, že náš sociálny systém, pretože nepodmieňuje, nepodmieňuje príjem zo sociálneho systému ničím, dáva takú výšku sociálneho príjmu týmto rodinám, že ich núti vlastne nepracovať. Núti ich, aby radšej zvolili túto cestu. Pretože keď pracujú, nielen musia pracovať, ale aj dochádzať mnohokrát, sú s tým spojené náklady na cestovné a tak ďalej atď.
Až by niekto v reakcii na toto moje vystúpenie začal hovoriť o tom, že však treba zvýšiť mzdu ľuďom. Áno, treba. Ale nežijeme v direktívnej ekonomike a vieme, že mzdu nezvyšuje vláda svojím rozhodnutím a že každý zásah do takého má konkrétne ekonomické dôsledky na konkrétnych zamestnávateľov, na konkrétny počet pracovných miest atď. Tak moc sa s týmto nehrajme a vážne uvažujme, čo je možné.
Preto v závere konštatujem, že takto nastavený sociálny systém, jeho najvýstižnejšou charakteristikou je, že je nespravodlivý. Je to nespravodlivý sociálny systém, pretože tí, ktorí pracujú, sú postihovaní za to, že pracujú, pretože v konečnom dôsledku získajú menej, a tí, ktorí nepracujú, dostanú viac bez toho, aby vynaložili príslušnú námahu na zabezpečenie tohto príjmu. A tento systém potom vedie k tomu, že sa prehlbuje a rastie počet poberateľov, počet rodín, ktoré žijú takýmto spôsobom, že nám tu rastie sociálne a etnické napätie najmä v oblastiach, kde existuje veľké množstvo takýchto komunít, a tento systém je zmeniteľný. Nie policajnými zásahmi, nie zvyšovaním počtov policajtov, nie razantnejšou prácou pri vymáhaní zákona, aj to treba, keď je potrebné, ale ten základ, čo treba urobiť, je zmeniť systém tak, aby sme do neho vniesli diferenciáciu medzi rodinami, ktoré sú pracujúce, kde aspoň jeden z ich členov pracuje alebo študuje a tak sa pripravuje na výkon zamestnania, a tými, ktoré tak systematicky a dlhodobo nerobia.
Preto prichádzame s touto novelou zákona, ktorá je, môže byť jedným z prvých krokov, pretože princíp pracovať sa má oplatiť, musí sa oplatiť a je to nevyhnutné, je možné zakomponovať do všetkých príspevkov, dávok, ktoré človek dostáva. Veď aj materská je viazaná na prácu. Možno si to niekto neuvedomuje, ale materskú získava napríklad len žena, ktorá predtým bola poistená, a je viazaná percentuálne na výšku jej predchádzajúceho príjmu. Takže tam ten systém zakomponovaný máme a vždy bol. Prečo takýto systém iným spôsobom nezakomponovať aj do ďalších dávok a podporiť tak pracujúce rodiny?
Tá druhá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť a ktorú ponúkam predovšetkým vládnemu táboru, a navrhoval som to aj pánovi ministrovi a opätovne to navrhujem. My keď zavedieme, upravíme systém takýmto spôsobom, ako my navrhujeme, vytvoríme možnosť zvýšiť rodičovský príspevok pre rodiny, kde aspoň jeden z ich členov pracuje, to znamená pre pracujúce rodiny, až o 20 eur bez toho, aby to malo akýkoľvek negatívny dopad na štátny rozpočet.
A teraz sa pýtam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ste proti tomu, aby sme zvýšili rodičovský príspevok pre slušné a pracujúce rodiny a máme takú možnosť bez toho, aby sme vytvorili akýkoľvek negatívny dopad na verejné financie? Aby sme ich zaťažili väčšou sumou? Ja si myslím, že treba podporiť zodpovedné a pracujúce rodiny. To by mal byť náš spoločný cieľ. Cieľ SDKÚ - DS taký je. Preto prichádzame s takýmto návrhom zákona.
Takže zosumarizujem.
Cieľom toho návrhu je zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí.
Zavádzame kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom pripraviť sa na výkon budúceho povolania.
Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje podľa tohto návrhu zákona, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, to znamená zamestnaný aspoň 270 dní alebo aspoň 2/3 tohto času, to je 180 dní bol zamestnaný, a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť.
Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa považuje štúdium na vysokej škole, absolvovanie vysokej školy alebo prvého a druhého stupňa strednej školy v sledovanom období.
V prípade, ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa toto kritérium, výška rodičovského príspevku sa poskytuje na úrovni 50 % výšky rodičovského príspevku. Kedykoľvek sa, samozrejme, môže zvýšiť, ak dôjde k naplneniu požadovaného kritéria.
Do obdobia daných 270 dní sa započítava aj prerušenie povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského.
Návrh zákona má priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest. Tu by som sa možno opravil. Má pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest, pretože zvyšuje motiváciu ľudí hľadať prácu a udržať si prácu. A zlepšuje podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, určite by sa neocitol na Ústavnom súde, a ďalšími zákonmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Pokiaľ by sme ho posunuli do druhého čítania, naozaj, otvára sa nám široká škála možností, aby sme ukázali, že to s odstraňovaním príčin, ktoré vedú k tým neradostným veciam, o ktorých tu mnohí hovoríme, aj z vládneho tábora, a ktoré vedú k rastu podpory síl, ktoré čerpajú práve z nespokojnosti, frustrácie a sklamania ľudí, bol iný.
Máme možnosť ukázať ľuďom, že sme schopní riešiť ich problémy, že politické strany, ktoré sú v parlamente, dokážu pomenovať príčiny a odstrániť príčiny, ktoré vedú k oprávnenej nespokojnosti ľudí.
A zároveň nám otvára možnosti v druhom čítaní zvýšiť rodičovský príspevok a podporiť tak pracujúce rodiny bez toho, aby to malo negatívny dopad na štátny rozpočet.
Prosím o podporu toho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
