Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, stojíme pred veľmi vážnym rokovaním, pred veľmi vážnou zmenou. Ústava sa neotvára každý deň. Zvlášť v tejto oblasti, ktorá je veľmi kritizovaná, oprávnene kritizovaná. Nemusíme si tu vysvetľovať, že dôvera v justíciu, dôvera v súdnictve je katastrofálne nízka. Občania majú veľmi zlé skúsenosti so sudcami, so súdnictvom, s vymožiteľnosťou práva, s tým, čo sa stane, alebo aké skúsenosti...
Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, stojíme pred veľmi vážnym rokovaním, pred veľmi vážnou zmenou. Ústava sa neotvára každý deň. Zvlášť v tejto oblasti, ktorá je veľmi kritizovaná, oprávnene kritizovaná. Nemusíme si tu vysvetľovať, že dôvera v justíciu, dôvera v súdnictve je katastrofálne nízka. Občania majú veľmi zlé skúsenosti so sudcami, so súdnictvom, s vymožiteľnosťou práva, s tým, čo sa stane, alebo aké skúsenosti nadobudnú, keď sa stanú jednými z tých, ktorí sa musia obrátiť na súd. Aj ja mám osobné takéto veľmi negatívne skúsenosti. A každý, kto má tú smolu, že sa dostane do tejto situácie, mi určite dá za pravdu.
Nie je to naozaj bežný jav a bežná vec, že by sa ústavný zákon hocikedy otváral a že by sa hocikedy schyľovalo k tomu, že ústava bude zmenená, že je tu dostatočný počet poslancov, ktorí sú ochotní zahlasovať za prípadné zmeny. Nemaľujme si naružovo nejaké motívy, ktoré nás doviedli do tejto situácie. Áno, táto zvláštna zhoda okolností, že v jednom ústavnom zákone sa stretli dve témy a že tento ústavný zákon sa dostal na stôl v čase, keď bola prezidentská kampaň, sú faktom. Ale to nás na druhej strane, pokiaľ sme zodpovední ľudia, nemôže nám to zabrániť tomu, aby sme sa vážne týmto textom, týmto úmyslom zaoberali. Pretože ako poslanci, ktorí sme tu nato, aby sme urobili všetko preto, aby sme zlepšili veci, aby sme urobili pozitívne zmeny tam, kde je negatívna realita, tak ako poslanci, ktorí máme takúto zodpovednosť, môžme na jednej strane skritizovať motívy, popísať ich, ale na druhej strane nemôžme zabuchnúť dvere pred príležitosťou urobiť pozitívne zmeny, prispieť k tomu, aby sa veci zlepšili.
A ja to, že SMER a KDH prišlo s ústavným návrhom na zmenu ústavy, ja v tom vidím príležitosť na to, aby sme sa všetci snažili to, čo nie je v tom návrhu dobré, zmeniť, vylepšiť a vytvoriť po konečnej dohode čo najlepší zákon. Pretože môžme sa k tomu postaviť, tak ako povedzme časť kolegov, mojich kolegov z opozície, že nepáči sa nám to, dôvody, ktoré viedli k predloženiu zákona, sú také a také, nebudeme sa tým zaoberať, odmietneme to a priori, nebudeme za to hlasovať. Ale aký bude výsledok? Tento zákon bude schválený. Ústava bude zmenená. Vieme to všetci. Je tu dostatočná ústavná väčšina, aby sa tak stalo. A pomôžeme pozitívnym zmenám, keď vidíme riziká a nespravíme nič pre ich zlepšenie, pre ich zmenenie, aby tie riziká sa eliminovali?
To, že treba očistu súdnictva, že v súdnictve máme množstvo, žiaľbohu, ľudí, ktorí by tam asi nemali byť, je všeobecne známa vec. Je to verejne známa vec. Je to názor väčšiny ľudí, pravdepodobne. V tom sa odráža tá nedôvera voči súdnictvu.
Keď len tak na chvíľočku odbočím do úplne najaktuálnejšej reality, včera po dlhých a ťažkých rokovaniach, ktoré nakoniec, chvalabohu, viedli k tomu, že sme sa zhodli na pozmeňováku, ktorý neskôr prednesiem, som sedel večer pri počítači, a tak ma napadlo, no, ako sa môžem čo najväčšieho počtu ľudí spýtať, čo si o tom myslia? No Facebook, jednoduchá záležitosť. Položil som otázku: "Čo si myslíte, je potrebné uskutočniť previerky v súdnictve, ktoré by preverili etickú spôsobilosť, morálnu spôsobilosť sudcov v tej a tej oblasti? Či sú tam aj takí, ktorí majú korupčné správanie, že ich majetok nezodpovedá ich príjmom, že majú väzby a kontakty s podsvetím a s kriminálnym prostredím?" Z asi 70 reakcií, ktoré sa objavili v reakcii na toto, sa možno objavili 2-3, ktoré hovorili, že nie. Ľudia si jednoznačne myslia, že áno. Je treba sa pokúsiť urobiť zmeny, pokúsiť sa urobiť očistu.
Súhlasím s Luciou Žitňanskou, ktorá tu popisovala, aké je nebezpečné, keď máme uzatvorený systém. Uzatvorený systém, ktorý aj za zatvorenými dverami rozhoduje sám o sebe, ktorý reprodukuje sám seba a ktorý takýmto spôsobom betónuje a uzatvára ten svoj, to svoje prostredie a tvári sa ako štát v štáte. Tak vyzerá dnešná justícia. Žiaľbohu. A treba to zmeniť, treba ju otvoriť. Treba vytvoriť otvorenú justíciu. To je pravda.
Ale môže sa nám to podariť bez toho, aby sme podrobili tento systém hĺbkovej kontrole? Veď sudcovia naozaj rozhodujú o každodenných veciach, niekedy menej vážnych, niekedy veľmi závažných, a je naozaj veľmi negatívnym javom, keď ten, kto má viac peňazí, si vie kúpiť súdne rozhodnutie, a keď si ho vie kúpiť, aj také súdne rozhodnutie, ktoré so zákonom nemá nič spoločné.
Sudcovia nemôžu byť nezávislí na zákone. Sudcovia majú byť nezávislí na moci. Na súdnej moci. A je pravda, že je ťažké vytvoriť systém, aby vytvoril dokonalé, bezrizikové prostredie na preverenie takýchto záležitostí.
Ten pôvodný návrh obsahoval riziká a obsahuje, pretože, samozrejme, tak je predložený, a preto budem predkladať k nemu pozmeňovací návrh. To riziko pre SDKÚ - DS spočívalo v tom, že Súdna rada, ktorá sa skladá, samozrejme, zo sudcov, bude rozhodovať, rozhodovať o ďalších sudcoch. Bude rozhodovať aj sama o sebe, pretože tí sudcovia, ktorí sú v tej Súdnej rade, sú tiež sudcami a tiež prejdú previerkami a budú rozhodovať sami o sebe, či si tú previerku udelia. Áno, to bolo riziko a nedokonalosť daného návrhu.
Preto tou podstatnou zmenou, ktorá mení tento návrh a posúva ho do - pre nás - akceptovateľnej podoby, a myslím si, že aj všeobecne je to dobrá podoba a som rád, že sme sa na tom zhodli aj s predkladateľmi, je vytvoriť reťaz, ktorá zahŕňa ďalšie inštitúcie a vytvára mechanizmy na čo najväčšiu verejnú kontrolu rozhodovania Súdnej rady. A tá spočíva v tom, že konečné slovo, tak ako ústava predpokladá pri menovaní sudcov aj dnes, tak aj pri preverovaní sudcov, bude mať prezident ako inštitúcia, nie ako fyzická osoba. Ako inštitúcia, ktorá nakoniec dostane zo Súdnej rady stanovisko, nie rozhodnutie, ale stanovisko o tom, či sudca spĺňa predpoklady, že bude svoju funkciu vykonávať riadne alebo nie. A, samozrejme, sudca bude mať možnosť brániť sa, pokiaľ by informácia alebo dôvody, ktoré vedú k negatívnemu stanovisku, boli pochybné.
Ja si uvedomujem, že to má svoje riziká. Ja si uvedomujem, že to nie je príjemná záležitosť pre každého dotknutého. Previerky, ktoré vykonáva NBÚ, určite nie sú príjemné a každej, koho sa dotýkajú, nemôže povedať, že to je výborná vec, pretože je to zásah do jeho súkromia. Ale sudcovia sú v pozícii takej, že naozaj je oprávnené, zvlášť keď vidíme, že celý tento stav dospel do nie radostnej situácie, aby sa takýmto prevereniam podrobili.
Prokurátori, každý jeden, od roku 2004, ak sa nemýlim, prechádzajú previerkami v NBÚ, bezpečnostnými previerkami. Každý jeden prokurátor rôzneho stupňa. Sudcovia po schválení tohto návrhu budú tiež prechádzať niečím podobným, aj keď to je len istý výsek z toho celého, čo NBÚ štandardne preveruje.
Bude veľmi dôležité, ale to je vec vykonávacieho predpisu, o ktorom budeme rokovať následne, aby sme sa takisto veľmi pozorne pozreli na to, čo dostane zo zákona určené NBÚ, ktoré oblasti má preverovať, na ktoré sa má zamerať. Pretože tu je nakoniec, v tých detailoch je vždy pes zakopaný. Aj dnes, veď môžme si úplne konkrétne príklady menovať, aj dnes niektorí majú bezpečnostnú previerku, prokurátori, a napriek tomu nemyslím si, že sú medzi nimi len morálne bezchybní ľudia. Prečo je tomu tak? No asi tie previerky majú svoje medzery. Asi sa nie vždy zameriavajú na práve tie kritické oblasti, na ktoré by sa mali. A preto aj pri sudcoch sa musíme, keď budeme rokovať o vykonávacom predpise, ale je dobré to spomenúť aj tu, lebo to je proste previazaný komplex, je dobré naozaj sa pozerať na tie citlivé veci.
Budem konkrétny. Nestačí skúmať len, či daná osoba napríklad má majetkové, finančné alebo podnikateľské spojenia s organizovaným zločinom, kriminálnym prostredím, ale podľa mňa je potrebné skúmať, aj či má priateľské, osobné kontakty na takéto prostredie nad rámec svojich pracovných povinností. Pretože to asi nie je v poriadku, keď by napríklad sudca bol dobrý kamarát miestneho bosa mafie, chodieval s ním na poľovačky, na dovolenky, na rodinné oslavy. To asi by nemalo byť, že síce on s ním nepodniká, ale je s ním dobrý kamarát, tak je v poriadku. A to isté by sme potom mali v ďalších, ďalších snahách aplikovať aj na prokurátorov.
Pôvodným naším zámerom, toho sa dotknem, bolo rozšíriť celý tento proces, celú túto novelu ústavy tak, aby zahŕňala aj prokurátorov. Aby prezidentovi sme dali právomoci vymenovávať prokurátorov. Ale, samozrejme, musíme ísť cestou priechodnosti a toto v tom pozmeňovacom návrhu, na ktorom sme sa dohodli, nie je. Je to pre nás téma na ďalšie, ďalšie snahy, ktoré môžu, ktorými sa môžme zaoberať a v budúcnosti ich riešiť, lebo si myslím, že tá cesta je dobrá, ale treba sa ňou podrobnejšie zaoberať.
Dnes ale môžme urobiť to, čo urobiť môžme. Vylepšiť návrh, ktorý je na stole, otvoriť ho, nedovoliť, aby jeden stav, jedna moc rozhodovala sama o sebe, pretože naozaj to by viedlo potom ku klanovej vojne. To by viedlo ku kanibalizácii vnútornej, kde by jedni sudcovia s významnejším vplyvom a postavením odstraňovali nepohodlných jedincov, minim..., alebo takéto riziko by tu reálne existovalo a toto riziko musíme sa snažiť zmenšiť, minimalizovať a to je podľa môjho názoru práve to, že posúvame tu definitívne rozhodovanie a dávame ho do rúk prezidentovi, ktorý, tak ako ústava káže, vymenuje alebo odvoláva sudcov.
Plošné previerky sudcov boli v programovom vyhlásení Ivety Radičovej, takže SDKÚ - DS len pokračuje v tom, čo sme hovorili vždy. Až chceme dospieť k očiste súdnictva, nedá sa to robiť selektívne, že jedného, na ktorého niekto poukáže, podrobíme previerke. Keď je ten systém tak nedôveryhodný, ako dnes je, nedá sa, žiaľbohu, ináč, len podrobiť ho plošným previerkam.
V rámci vykonávacieho predpisu by som určite podporil aj zapojenie detektoru lži, ktorý spomínal Daniel Lipšic, prečo nie. To je ale vec vykonávacieho predpisu, nie ústavy. V ústave musíme vytvoriť priestor a podmienky na to, že ideme do celoplošných previerok a že tomu dáme nejaký rámec, aby to malo reťaz, ktorá vytvorí čo najlepšie a najobjektívnejšie podmienky na posúdenie.
Často je napádané a kritizované, že sa to začína bezpečnostným úradom. No áno, je to politická organizácia, ktorá podlieha vláde, ale máme tu inú inštitúciu, ktorá by toto dokázala urobiť? Nerobí NBÚ aj dnes bezpečnostné previerky rôzneho stupňa? Ako ich robí a v akej kvalite, to je vec, už ktorú som spomínal, a keď už tu aj mená padali od Lucie Žitňanskej, aj pán Harabin má previerku najvyššieho stupňa a získal ju. Takže keď sa pozrieme na to, že by sme zostali len pri tomto, asi by sme nedocielili celkom to, čo chceme docieliť. A možno ju má práve preto, že sa neskúmajú aj priateľské väzby a kontakty, a osobné, a že to je diera v tomto systéme, ktorú treba zaplátať.
Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že na takúto zmenu, aká tu leží pred nami, je potrebná odvaha. Neexistuje zmena bez rizík. Uvedomujem si aj riziká, uvedomujem si aj nepríjemnosti, ktoré pre dotknuté osoby sa s tým budú spájať. Ale neurobiť nič práve z obavy pred týmito vecami znamená tolerovať súčasný stav.
Keď sa tu spomínalo, že výsledkom, pozitívnym výsledkom je hlasovanie v Sobranciach, kde nedostal dostatočný počet hlasov na zvolenie pán Harabin, ja sa pýtam, áno, je to nejaký výsledok priebežný, ale to je dostatočný výsledok? Môžme hovoriť, že to je nejaké víťazstvo? Veď sa skončilo neúspechom len prvé kolo voľby. Vieme, ako sa skončí druhé kolo? To, že pán Harabin nebude kandidovať v druhom kole, to vieme, pretože tak hovorí zákon. Ale skončí sa úspechom druhé kolo voľby? A čo ďalej? To je príliš málo na to, že sa jedna voľba neskončila úspešne, aby sme hodnotili, že to je výborné. A je to príliš malý nástroj, aby sme dúfali, že toto postupne očistí súdnictvo. Určite nie, určite treba ďalšie zmeny a táto zmena a táto príležitosť na zmeny leží pred nami.
Vážené dámy, vážení páni, ja teda pristúpim k predloženiu pozmeňujúceho návrhu, vzhľadom k tomu, že tento návrh som musel predložiť alebo predkladám ho v technickej čistote, aby sme ho vedeli zosúladiť so spoločnou správou a mohli o ňom hlasovať tak, aby nevznikli legislatívne a technické problémy, zahŕňa aj oblasti, o ktorých som nehovoril, pretože jedine tak sa to technicky dá, a je trošku väčšieho rozsahu, takže poprosím o trpezlivosť.
Takže prednášam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I v bode 1 v navrhovanom čl. 41 ods. 1 prvej vete sa slová "jedného muža a jednej ženy" nahrádzajú slovami "medzi mužom a ženou".
Odôvodnenie. (Reakcia spravodajcu.)
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2, 3 a 4. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: Bod 5. V čl. 129 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: "Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 154d ods. 2."
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bod 6 znie: Bod 6. V čl. 131 ods. 1 sa slová "čl. 129 ods. 2 až 6" nahrádzajú slovami "čl. 129 ods. 2 až 7" a slová "čl. 136 ods. 1 a 2" sa nahrádzajú slovami "čl. 136 ods. 2 a 3".
5. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: Bod 7. Čl. 133 znie:
"Čl. 133
Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu."
6. V čl. I bod 7 sa v čl. 136 ods. 2 vypúšťajú slová "oznámiť to ihneď".
7. V čl. I bod 8 znie: Bod 8. Čl. 141a vrátane nadpisu znie:
"Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú
a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b) predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
e) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2) Za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. c) až e) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(4) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(5) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a) zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva,
b) prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,
c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
d) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
e) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
f) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
g) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,
h) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov,
i) dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,
j) vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy,
k) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(6) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(7) Činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje jej predseda.
(8) Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky môže predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva.
(9) Súdna rada Slovenskej republiky prijíma stanovisko podľa odseku 5 písm. b) na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia kandidáta na vymenovanie za sudcu; podrobnosti ustanoví zákon.
(10) O strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne počas výkonu funkcie sudcu, rozhoduje disciplinárny senát; ustanovenia čl. 154d ods. 1 až 3 tým nie sú dotknuté.
(11) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy, ako aj o spôsobe dohliadania, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas výkonu funkcie, ustanoví zákon."
8. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie: Bod 9. V čl. 145 odsek 2 znie: "(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I sa za bod 9 vkladajú nové body 10 až 12, ktoré znejú:
Bod 10. V čl. 147 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky odvolá aj sudcu, ktorý nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, na základe právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 154d ods. 1 alebo na základe právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa čl. 154d ods. 2 zamietol."
Bod 11. V čl. 148 odsek 2 znie: "(2) Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie, podmienky na dočasné pridelenie sudcu a ďalšie podmienky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu ustanoví zákon."
Bod 12. Čl. 148 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
"(4) Za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie.
(5) Proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania sudcu môže dotknutý sudca podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje generálny prokurátor."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
10. V čl. I bod 11 znie: Bod 11. Za čl. 154c sa vkladá čl. 154d, ktorý znie:
"Čl. 154d
(1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska a o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne vrátane spôsobu vyjadrenia sudcu k podkladom, ustanoví zákon.
(2) Proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno podať sťažnosť, o ktorej rozhodne ústavný súd. Podrobnosti ustanoví zákon.
(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne podľa právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu. Nesplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je dôvodom na odvolanie sudcu.
(4) Funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podľa doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona.
(5) Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami Slovenskej republiky, zvolení Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a vymenovaní vládou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa považujú za členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona; na ich členstvo sa vzťahujú doterajšie predpisy."
To je všetko. Ďakujem za pozornosť.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
