Ďakujem. Rád by som teda zaujal k niektorým vystúpeniam stanovisko, ale ešte skôr by som chcel predniesť požiadavku, návrh, aby v prípade, že tento návrh by bol posunutý do druhého čítania, aby bol prejednaný výborom pre sociálne veci, pretože určite sa dotýka aj tejto problematiky. Takže k samotnej rozprave.
Začnem pánom Martvoňom. Je to až pozoruhodné, že, pán Martvoň, veď vy ste právnik, jak vy dokážete pospletať veci a vytvoriť dojem, možno pre laikov a neprávnikov, aké sa tu dejú nejaké veci mimo obvyklých rámcov alebo mimo zvyklostí. Ako môžeme zavádzať nútenú prácu detí? Veď nič v tom návrhu tohto typu nie je. Práve naopak, hovorí sa, že pokiaľ priestupok spôsobí maloletý, tak zodpovednosť prechádza na rodiča. Takže maloletého sa žiadna práca netýka, to je prvá vec.
Druhá, to platí aj pre pána Kuffu, veď už dnes máme v našom právnom systéme objektívne prenesenie zodpovednosti pri priestupkoch v rámci cestnej premávky. Na vašom aute ide cudzia osoba, spôsobí priestupok, nikto sa vás nepýta, kto to bol, tá zmena nastala prednedávnom, ale to auto je vaše a vy znášate priestupok. Trest za ten priestupok. (Reakcia z pléna.) No tak, ale je to tu, je to existujúce, je to existujúce. Takže netvárme sa, že tu niečo ideme robiť niečo úplne nové.
A hlavne, pán Martvoň, trest povinnej práce je tu, je súčasťou Trestného poriadku a vzťahuje sa už na deti od 14 rokov, takže čo to tu rozprávame o občianskom preukaze, pozrite si § 109 Trestného zákona. Veď to tu je reálnou súčasťou. Toto, čo tu prinášame je, že priestupky, ktoré sú netrestateľné, a vďaka nim ich podporujeme, dávame podporu trestnej činnosti. Tak zavádzame cestu, ako zabrániť tej trestnej činnosti primeraným spôsobom.
Trošku sa pozastavím ešte, mnohí diskutujúce, napriek tomu že ja som ani slovkom nič také nepovedal, sa posunuli do etnickej roviny. A tu opäť aj zdôvodním, čo som minule v rámci rozpravy už povedal, prečo podľa mňa terminus technicus rómska reforma je nezmysel. Ja nemám nič proti pánovi Pollákovi, naopak, podľa mňa to verejne znova zopakujem, z tých splnomocnencov, ktorých som poznal, je momentálne najlepší z hľadiska porozumenia problematike, aj z hľadiska toho, čo, ktorou cestou chce ísť. A má moju plnú podporu. Ale budem tvrdiť, že rómska reforma, ako terminus technicus je nesprávny. Pretože my nemôžme a nechceme dúfam reformovať etnickú skupinu. Čo potom budeme reformovať Vietnamcov alebo východniarov, Maďarov? Veď to sú ľudia ako my všetci ostatní. Sú to občania tejto krajiny. My nebudeme reformovať jednotlivé zložky, jednotlivých občanov našej krajiny. To, ale to, čo potrebujeme reformovať, sú zle nastavené zákony, zle nastavený sociálny systém a v tomto prípade aj priestupkové zákony. To potrebujeme reformovať. Ale to sa netýka Rómov, pán Martvoň. A je správne, že sa to netýka len Rómov. My, aspoň my v SDKÚ - DS sme mali vždy taký pohľad, my sme za univerzálne zákony. My sme proti etnickému členeniu, proti rasovému pohľadu na vec, proti porušovaniu ľudských práv. Alebo my sme nikdy nepovedali že Európska únia by nám mala dať výnimku z ľudských práv, lebo inak sa nebude dať riešiť rómsky problém. To povedal vás premiér, ja s tým nesúhlasím.
Potrebujeme dobre nastavené zákony, ktoré budú rešpektovať všetci a ktoré keď ich niekto poruší, tak za ne bude nasledovať primeraný trest a potom sa budú dodržiavať. A táto novela je o tom, že navrhujeme primeraný trest, aby sme dosiahli rešpektovanie zákona a uťali páchanie tej masovej drobnej kriminality.
Takže zároveň som aj odpovedal pánovi Hraškovi, že to nie je v tom, že my teraz chceme nejakým spôsobom spochybňovať pána Polláka. Naozaj zopakujem, má moju plnú podporu, čo ale dôsledne hovorím, no, stačí nám to, že sa tu ohlásilo v novembri, že nejaká tzv. rómska reforma bude? Ale kde sú tie zákony? Kde sú? Vy hovoríte, že sú to smeti. No tak poďme s tými smeťami! Veď tie smeti, viete, ako významne ovplyvnia život ľudí? Viete, ako významne by pomohli. Ja budem rád, keď príde či už minister Kaliňák, alebo iniciatívne pán pán Pollák s vlastnými návrhmi. Veď aj o tomto návrhu som s ním hovoril a dokonca povedal, keď tu v predchádzajúcom, predtým už na rokovaní, tento zákon, veď je tu druhýkrát, že ho podporí a podporuje, a ja podpisujme spolu tie návrhy. Podpisujme aj s ľuďmi z opozície, ja s tým nemám najmenší problém.
Ale prestaňme sa tu už pretekať v tom, kto to predložil. A také vyťahovať, že 22 rokov sa tu nič nerobilo - no nie je to pravda! A vy veľmi dobre viete, že to nie je pravda. Bola by to pravda, keby ste vyňali roky 2002 a 2006. Ale keď som ja bol minister práce a sociálnych vecí, to bol jediný čas, kedy sa veľmi razantne a zásadne robilo a prinieslo to a prinášalo to aj výsledky. Že sa potom, sme sa vrátili naspäť, to je už druhá vec a nie moja zodpovednosť a nie moje rozhodnutia.
Takže poďme to robiť a nepretekajme sa, kto to robí, ale čo sa ide urobiť, lebo ľudia čakajú. Ľudia naozaj trpia, to všetci veľmi dobre vieme. A teraz sa tu budeme tváriť, že je dôležité, kto to predložil? Predložme to spolu. Ja s tým nemám najmenší problém.
Tu nejde o, Alojz, tu nejde o represiu. Represia, keby sme hovorili, že to je represia a že to je zlé, tak potom by bolo správne povedať: trestanie za priestupky je represia a je to nesprávne. Zrušme všetkým tresty za priestupky, lebo tie tresty za priestupky ľudia znášajú. Akurát istá skupina občanov je z toho vyňatá. To je to nesprávne. Je represiou nastoliť spravodlivosť pre všetkých? Nastoliť to, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako? Veď to je ústavná zásada naša. Takže určite to nie je represia. Je to len nastolenie zákona, vlády zákona. Veď o to sa máme usilovať a snažiť.
No, pán poslanec Kuffa, vás mám na konci, lebo ste posledný. Teba mám na konci, lebo si posledný vystupoval. Ja rozumiem tomu takému čistému, takému naivnému, prepáč, naivnému pohľadu na vec, že jak by to tu bolo dobre, keby sme všetci boli dobrí a keby sme všetci vychovávali deti k láske k práci a viedli ich k tomu. Ale je to tak. Všetci rodičia sú tí dobrí? Bude to tak niekedy? (Ruch v sále.) Tá naivita nás nespasí. My musíme nastoľovať zákony pre hriešnych ľudí, to povedal Michael Novak, mimochodom, nie je to z mojej hlavy. Vtedy to bude fungovať. Pretože po zemi nelietajú anjeli, ale hriešni ľudia. A zákony... (Ruch v sále.) A to sme všetci, presne tak. A preto zákony nemôžu byť postavené na naivnom očakávaní, akí sme dobrí.
Zákony musia práve počítať s tým, že sme hriešni a že keď sa toho hriešnosti, toho hriechu dopustíme, tak že sú tu nástroje, aby toho hriešnika sme dali na poriadok.
Takže nejakým takým naozaj naivným volaním po dobrote a láske poriadok a spravodlivosť nenastolíme. Naopak, mnohokrát tým pomáhame zlu. Pretože zlo nemá problém konať.
Keď sa bavíme o tom postupe toho, že stane sa priestupok a potom sú tri lehoty na jeho uhradenie prácou, ktorá už dnes je súčasťou. Trest prácou, ako som už spomínal je súčasťou Trestného zákona. Nikto ho nespochybňuje. A je mnoho štátov na svete, kde účinne tento trest využívajú, a je omnoho efektívnejší, ako posadiť toho človeka za mreže.
Takže práca je, naopak, veľmi dobrý výchovný prostriedok a je určite lepšie pri malých trestných činoch, ako posadiť toho človeka za mreže. A teraz hovoríme o priestupkoch. Takže keď tá skutková podstata tu existuje, my tu nevytvárame nič nové. Je existujúca skutková podstata - marenie výkonu úradného rozhodnutia. Treba si to pozrieť v zákone, čo je to, keď niekto marí výkon úradného rozhodnutia. To nie je trest za ten priestupok. To je to, že niekto na trikrát odmietol sa podrobiť riadne uloženému trestu. Na trikrát! To je marenie výkonu úradného rozhodnutia.
A keď v zákone nemá to, tá sankcia koncovku, že zase sa nič nestane, tak tí horší z tých páchateľov si povedia, no a čo, pokrčia ramenami a konajú ďalej, tak ako nechceme, aby konali. Jasné, že musí tam byť nakoniec odstrašujúci nejaký nástroj, ktorý odstrašuje od toho, aby k tomu konaniu došlo. Nie, kto, aby všetci dopadli do toho, ale aby nikto sa tam nedostal, pretože vie, že keď neodpracuje, tak jednoducho bude potrestaný. Preto je aj to zvyšovanie tej sankcie, pán Martvoň už odišiel, ale keby sme len 3 lehoty a nezvyšovali sankciu, no tak čo, tak ten páchateľ povie, že načo pôjdem, však možno pôjdem nabudúce a potom povie a možno pôjdem zasa, a keď nebude s Pánom Bohom trest, že je to trestný čin, tak povie - a kašlem na nich, nepôjdem vôbec - a je, sme tam, kde sme boli. Veď ten trest musí mať, naozaj musí byť tvrdý v konečnom dôsledku, keď ten páchateľ sa bráni uloženiu, odskákaniu si toho miernejšieho trestu. (Reakcia z pléna.) Trest musí byť spravodlivý! Ale keď páchateľ, keď páchateľ odmietne plniť spravodlivý mierny trest, tak musí nastúpiť tvrdšia sankcia. Keď odmietne aj tú tvrdšiu sankciu, musí nastúpiť ešte tvrdšia. To je proste z logiky veci.
Takže, ako som povedal, naivita, dobrota, láska je dobrá vec, ale spravodlivosť nenastolí. Spravodlivosť nastolia spravodlivé zákony, ktoré sa dajú vykonať, ktoré sú pre všetkých rovnako platné, rovnako účinné a tento zákon takým chce byť a tak je nastavený. Až sú tam niektoré nedostatky, ja pripúšťam, poďme ich riešiť v rámci druhého čítania a, vážení kolegovia z vládnej strany, keďže považujem tento zákon, aj túto tému za veľmi dôležitú, aj túto diskusiu za určite tú, ktorá prispieva k tomu, aby sme otvárali oči ľuďom, tak ja budem trpezlivý. Sú dve možnosti, buď vláda, alebo splnomocnenec vlády príde so svojim riešením tejto problematiky a ja mu budem rád nápomocný a budem ho podporovať, keď to riešenie bude účinné, ale už uplynulo 10 mesiacov, znova poviem, 10 mesiacov, ja som tu už druhýkrát s týmto návrhom zákona.
A pokiaľ nedostanem od vás signál, že chcete podporiť tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme sa mohli o ňom vecne baviť, tak s nim prídem tretíkrát a budem s ním prichádzať dovtedy, pokým nepríde vláda so svojim riešením. Dúfam, že to nebude za 4 roky, alebo kým sa nedohodneme nejakým spôsobom na tom, ako by sme mohli tento návrh spoločne schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
