Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela doplniť len jednu vec k tomu výpovednému dôvodu, lebo spomínalo sa to tu častejšie a myslím si, že naozaj takýto dôvod by mal byť dôvodom pre možné skončenie pracovného pomeru. Čo tu ale neodznelo, je, že ak by takýto dôvod ako dôvod pre ukončenie pracovného pomeru bol zavedený, neznamená to, že všetci títo ľudia by prišli o prácu automaticky. Bola by to len možnosť pre zamestnávateľa z takéhoto dôvodu ukončiť pracovný pomer s človekom, ktorý teda dosiahol tento dôchodkový vek plus tie tri roky. Čiže len to tu neodznelo. Myslím si, že je dobré si aj toto uvedomiť preto, lebo si myslím, že s príliš veľkou opatrnosťou sa do takéhoto opatrenia ide, ale tie dopady by neboli také, že všetci títo ľudia by prišli o prácu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No ja chcem povedať, že v tomto sa úplne zhodneme. Ja takisto by som bola veľmi rada, keby tie agentúry fungovali v tých rámcoch, ako je tá prvotná myšlienka, na čo by mali, na čo by mali fungovať. To znamená, naozaj dočasné prideľovania, naozaj nejaké temporárne práce, aby to neboli dlhodobo zamestnaní ľudia, cez ktorých sa ide len nejak zneužívať systém. Ako v tomto sa zhodneme. Len v tom riešení sa nezhodneme, v tej ceste, ktorá má k tomuto cieľu viesť, len v tej sa nezhodneme.
My tvrdíme, že treba tak sflexibilniť Zákonník práce, aby tí zamestnávatelia nemali dôvod využívať na to agentúrne dočasné prideľovanie a aby pre nich bolo jednoduchšie a efektívnejšie si tých ľudí zamestnať napriamo ako kmeňových zamestnancov, hej, nie zákazmi, ale uvoľnením nejakých podmienok. Čiže cieľ máme zjavne rovnaký, len cesta k nemu, vidíme tú cestu proste inak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, hovorím to veľmi nerada, ale po preštudovaní si tohto vládneho návrhu zákona Zákonníka práce neviem povedať nič iné, ako to, čo už povedal kolega Ľudo Kaník, že je to opäť likvidácia podnikateľského prostredia. Opäť a znova.
Tentokrát to zasiahne agentúry dočasného zamestnávania a toto je výborný príklad toho, ako sa hasí dôsledok pred príčinou. Príčinou, prečo tu máme veľké množstvo takýchto agentúr a prečo majú mnohé priestor zneužívať svoje postavenie na trhu, je absolútne nepružný a skostnatený Zákonník práce. Toto je príčina, prečo tu v takomto množstve agentúry vznikajú a prečo sa v nich prevádzkuje taká činnosť, aká nie je tým prvotným dôvodom, alebo tou prvotnou ich úlohou, ktorú by na trhu práce mali zastávať. A práve takýto skostnatený Zákonník práce je vynikajúcou živnou pôdou pre tieto agentúry. A ministerstvo miesto toho, aby riešilo príčinu, ide hasiť dôsledok. Dôsledok toho, ako u nás niektoré takéto agentúry fungujú a ako sa pohybujú v našom právnom prostredí.
Popri tom, ako majú byť postihnuté tie agentúry, ktoré prekračujú hranice etiky, robí ministerstvo úhlavného nepriateľa zo všetkých, a teda aj z tých poctivých a slušne fungujúcich. A verte mi, také sú, také existujú. Opatrenia, ktoré pre ne plánuje prijať, ich doslova zlikvidujú.
Na jednej strane musím povedať, že rozumiem tej snahe, ktorá sa snaží zabrániť tomu zneužívaniu, ale opakujem, toto, tieto zákazy a tieto limity nie sú riešením. Tak napríklad viaceré agentúry vraj obchádzajú platenie odvodov cestovnými náhradami. S týmto sa asi dá súhlasiť. Sú také prípady. Zamestnanec dostane minimálnu mzdu a zvyšok peňazí mu firma vraj vyplatí cez cestovné príkazy. Ministerstvo sa teda rozhodlo, že toto zatrhne a že agentúra nebude môcť vyslať zamestnanca na služobnú cestu. Bude tak môcť urobiť len firma, ktorej je tento zamestnanec pridelený. Tak miesto toho, aby sa postihli tie prípady zneužívania takéhoto konania, tak sa uvalí na všetkých plošný zákaz. A komu toto uškodí? No samozrejme, že len tým poctivým. Tí, ktorí, alebo tie agentúry, ktoré reálne vysielajú svojich pracovníkov k zákazníkovi na rôzne zásahy, lebo sú to napríklad špecialisti, ktorí jeden deň sú u jedného zákazníka, druhý deň u druhého, a naozaj reálne tam vzniká potreba týchto cestovných náhrad, tak títo budú platení ako? Zabudnime, prosím, na to, že to budú robiť tie firmy. Tie firmy si preto objednávajú ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania, preto, lebo nechcú túto administratívu riešiť.
Ďalej presun zodpovednosti na iných, tak to je úplne typické pre súčasnú vládu. To, čo vláda sama nedokáže, presunie alibisticky na iných. Po novom by mala firma, ktorá si prenajíma od agentúry ľudí, túto firmu kontrolovať. Teda ak je pre nejakú malú firmu neefektívne riešiť byrokraciu spojenú so zamestnávaním ľudí, nemá, alebo možno nechce mať mzdárku, účtovníčku, právnika a ďalšiu administratívu, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu to proste nechce riešiť, objedná si agentúru, ktorá jej prenajme ľudí a všetku byrokraciu zabezpečí. Táto firma agentúre za to zaplatí dohodnutú sumu a viac sa nemusí starať. Toto je cieľ, viac sa nemusí starať. A presne za toto si zaplatí. Po novom bude musieť firma, teda firma, ktorá si prenajíma ľudí, teda tá firma bez mzdárky, bez účtovníčky, bez právnika, bude musieť kontrolovať agentúru, či toto všetko robí správne a či dodržiava zákony. Z firiem, ktoré sú na to, aby vytvárali pracovné miesta, aby vytvárali pre tento štát hodnoty a platili dane, chce urobiť vláda kontrolný orgán, ktorý má mať funkciu kontrolóra, a túto funkciu kontrolóra má ešte k tomu robiť bezplatne. Inými slovami majú suplovať daňové úrady, inšpektoráty práce a iné kontrolné orgány.
Ďalším bodom tejto novely, ktorý považujem za nie dobrý, je zákaz objednávať si služby od firiem s rovnakým podnikaním. Ministerstvo práce tvrdí, že firmy si znižujú náklady tým, že si neprenajmú, alebo, teda že, áno, že si neprenajmú alebo nezamestnajú ľudí, ale si niektoré služby objednajú od inej firmy. Ministerstvo argumentuje, že je zlé znižovať si náklady pre podnikateľa? Veď znižovanie nákladov je predsa pochopiteľná vec pre podnikateľa, ktorý má dosahovať zisk, a toto mu ukladá aj zákon. Zákon mu ukladá dosahovať zisk. Tak samozrejme, že bude fungovať tak, aby fungoval hospodárne, aby optimalizoval náklady a aby maximalizoval zisk. Ak to robí nezákonne, nech ho za to kontrolné úrady zákonným spôsobom postihujú, ale ak to robí z dôvodu hospodárnosti, tak nech ho nechajú žiť a podnikať. Ak jedna IT firma dodáva informačné systémy napríklad pre hotely a vie doňho modul napríklad účtovníctva alebo dochádzky alebo iný modul objednať od inej firmy, ktorá sa špecializuje práve na takéto systémy, v danom momente má kapacitu do tej prvej firmy takýto modul systému dodať, prečo by si to nemohla objednať jedna firma u druhej IT firmy? Alebo ak má jedna pekárenská firma napríklad dočasne vyššie objednávky, ako je schopná svojou výrobou v tom danom momente zabezpečiť, prečo by si nemohla od inej pekárenskej firmy objednať služby? A že si znížila náklady? No veď samozrejme, že si tie náklady znížila, inak by to nerobila, veď optimalizuje.
Toto sú asi také najvypuklejšie veci, ktoré popri tej snahe riešiť zneužívanie, sú teda z môjho pohľadu problematické. A popri tej kritike som chcela aj pochváliť návrh zákona, ktorý by umožňoval ukončenie pracovného pomeru s takým zamestnancom, ktorý dosiahol dôchodkový vek plus tri roky, ale žiaľ, zrovna táto z môjho pohľadu veľmi dobrá, prospešná vec z toho návrhu zákona vypadla. Takže pochvalu si nechám na inokedy, verím, že bude priestor.
Na záver by som chcela ešte povedať, že flexibilný Zákonník práce pomôže nahradiť agentúrne zamestnávanie zamestnávaním priamym. Čiže toto je možno aj to, kde my tú súvislosť vidíme, vidíme súvislosť s tým, že na jednej strane je tu snaha riešiť agentúrne zamestnávanie s cieľom minimalizovať takúto formu zamestnávania, na druhej strane my tvrdíme, že my vieme tento problém riešiť tým, že Zákonník práce by sa významne sflexibilnil.
Čiže dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, aby som ako spolupredkladateľ návrhu novely Zákonníka práce povedala tiež k nemu pár slov. My sme tento Zákonník práce nazvali Zákonník práce pre zamestnanosť a vyššie platy, respektíve liberálny Zákonník práce, pretože sme presvedčení, že práve Zákonník práce má tú moc zamestnanosť a vyššie platy významne ovplyvniť, a to samozrejme ktorýmkoľvek smerom, čiže aj smerom hore, aj smerom dole. Významne ovplyvňuje podnikateľské prostredie, môže firmy motivovať, alebo, naopak, demotivovať k zamestnávaniu a môže zvyšovať alebo znižovať náklady na zamestnávanie. Významne teda ovplyvňuje podnikateľské prostredie, odznelo to tu viackrát, ja sa pod to plne podpisujem.
Nepoviem nič nové, ak poviem, že podnikateľské prostredie sa na Slovensku neustále zhoršuje, počuli sme to aj predo mnou, zrejme to povedia aj ďalší, a že investori nielenže sa k nám prestávajú hrnúť, ale začínajú od nás odchádzať. A tí, ktorí ešte neodišli, alebo tí naši, ktorí sú tu, tí naši slovenskí, hlavne drobní zamestnávatelia sú v zamestnávaní ľudí neustále opatrnejší. A to samozrejme len tí, ktorí si zamestnancov môžu dovoliť. Je totiž mnoho takých, ktorí radšej niekoho zamestnajú načierno, pretože len pomyslenie na záväzky, ktoré im zo Zákonníka práce vyplývajú, v nich oprávnene vyvolávajú obrovskú obavu, či ich utiahnu, či dokážu vyprodukovať takú pridanú hodnotu svojím podnikaním, ktorá im umožní tieto záväzky plniť.
Je smutné, ak je na Slovensku podnikateľ stále ten, na ktorého je tu neustály hon cez sprísňovanie pravidiel, cez pridávanie zákazov, cez zintenzívňovanie kontrol a cez zvyšovanie sankcií. V mojich očiach je podnikateľ niekto úplne iný. Pre mňa je to človek, ktorý vymyslí nejaký projekt alebo príde s podnikateľským návrhom, zámerom, vloží do neho svoje vlastné zdanené peniaze, alebo sa zaúveruje, čo tiež nie je maličkosť, založí firmu, vytvorí pracovné miesta, zamestná ľudí, ide s týmto podnikaním do mnohých rizík, z ktorých mnohé ani len nedokáže ovplyvniť, ani predpovedať, splní si voči štátu nie malé a vôbec nie lacné povinnosti, ako sú napríklad pracovná zdravotná služba, BOZP, všakovaké povinné školenia, vypracuje smernice, poučenia, registrácie, zabezpečí bezpečnostnú smernicu alebo bezpečnostný projekt, toto je povinnosť, ktorú ukladá zákon o ochrane osobných údajov, vloží zálohu na registráciu na DPH a mnohé, mnohé ďalšie a až potom sa môže konečne pustiť do vytvárania hodnôt. A ak tomuto podnikateľovi v tom štát nechce pomôcť, nech mu aspoň nehádže polená pod nohy.
Ako som už spomínala, podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje a nezamestnanosť ak klesá, ak klesá, tak len vďaka sociálnemu inžinierstvu na ministerstve práce. Ale vyraďovanie ľudí z evidencie na úradoch práce ešte nikdy nikoho nezasýtilo.
Okrem toho dnes na Slovensku nestačí prestať generovať brzdy podnikaniu. Dnes je potrebné naštartovať skutočné reformy a jednou z takýchto naozajstných reforiem je aj nami predkladaný Zákonník práce. Ako už Jozef Mihál, môj predrečník, povedal, tak základnou filozofiou pri úprave paragrafového znenia bolo zjednodušenie ustanovení a zvýšenie pružnosti. Zjednodušenie preto, lebo pravidlá, ak majú byť dodržiavané, musia byť dodržiavateľné, a ak majú byť pravidlá dodržiavateľné, musia byť jasné a zrozumiteľné. O výraznom zjednodušení svedčí aj zníženie počtu paragrafov z pôvodných 256 na 173. A pružnosť preto, aby zamestnávanie nebolo pre podnikateľov príliš veľkým rizikom, ktoré je pre nich už na vstupe neprekonateľným limitom. Odstránili sme z tohto zákona všetky neprimerané obmedzenia, ktorými štát zasahuje do zmluvnej slobody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Znížili sme množstvo regulácií a dávame slobodu v rozhodovaní tým, ktorí sú za svoje rozhodnutia zodpovední.
Ďalšími axiómami pri tvorbe tejto reformy boli aj ochrana zraniteľných skupín, o čom hovoril a zrejme aj bude hovoriť ešte kolega Jozef Mihál, a rešpektovanie samozrejme medzinárodných zmlúv a dohovorov. Jozef Mihál už spomenul relatívne podrobne navrhované zmeny, ja spomeniem alebo možno zhrniem 10 takých najvýznamnejších, ktoré sme do liberálneho Zákonníka práce vniesli.
Za významnú vec považujem zmluvnú voľnosť a zrušenie definície závislej práce. Ten, kto prácu dáva, a ten, kto prácu vykonáva, sa môže slobodne rozhodnúť, akú zmluvu spolu uzavrú, či už to bude zmluva podľa Zákonníka práce, alebo to bude zmluva podľa Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka, je na slobodnej voľbe týchto dvoch subjektov.
Ďalej, ďalší bod, zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodou odchýliť od ustanovení Zákonníka práce, pokiaľ by takáto dohoda nebola v rozpore s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.
Ďalej pracovný pomer na dobu určitú možno podľa nami navrhovanej zmeny dohodnúť až na päť rokov a v rámci toho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac päťkrát. Zrovna toto je jedno z tých opatrení, ktoré, ktoré prirodzeným spôsobom zníži atraktivitu zamestnávať ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania.
Ďalší bod, rušia sa sadzby minimálnych mzdových nárokov, to je § 120, čiže týchto šesť úrovni minimálnej mzdy, ale samotná minimálna mzda, ktorá je definovaná v zákone o minimálnej mzde, tá samozrejme v tejto situácii za týchto podmienok zostať musí. Rušia sa neodôvodnené výhody odborárov. Naopak, vyššie kompetencie pri dohode o pracovných a mzdových podmienkach má mať samotný zamestnanec.
Ďalej zavádza sa mzdové zvýhodnenie, teda príplatok pri práci v nedeľu na 25 % priemernej mzdy, doteraz nebol žiadny a, naopak, znižujeme mzdové zvýhodnenie pri práci vo sviatok na 25 % priemernej mzdy, doteraz bol 50, čiže príplatok za nedeľu a za sviatok by mal byť rovnaký vo výške 25 percent.
Ďalej náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa by sa mala poskytnúť najviac za 9 mesiacov. V súčasnom Zákonníku práce je to 36 mesiacov. Toto je naozaj mimoriadne neprimeraná sankcia, ktorá môže podnikateľa významne ovplyvniť, možno až zlikvidovať. Preto, lebo ak si vypočítame, že 36 mesiacov krát nejaká priemerná mzda 800 eur, je to naozaj veľká suma, ktorú keď si má zamestnávateľ zobrať na triko, tak je to mimoriadne veľký strašiak na akékoľvek konanie.
Nároky z tzv. paragrafov sa zlučujú do maximálne troch dní, doteraz je v zákone sedem dní.
Ďalej zjednodušujú sa a budú spravodlivejšie pravidlá pre určenie nároku na dovolenku, výpočet priemerného zárobku a stravovanie zamestnancov. Čiže tuto je dnes mimoriadne komplikovaný spôsob, akým sa tieto vypočítavajú. Ten návrh, ktorý predkladáme my, je podstatne jednoduchší a aj spravodlivejší.
Ďalší bod, ktorý by som chcela zahrnúť medzi tie, ktoré ja považujem za najpodstatnejšie, je zrušenie povinného preškoľovania vodičov, ktorí využívajú služobné osobné motorové vozidlá. Myslíme si, že ak raz vodič dostane vodičské oprávnenie, vodičský preukaz na to, aby riadil osobné motorové vozidlo, tak je jedno, či riadi firemné motorové vozidlo alebo riadi svoje vlastné. Jednoducho má oprávnenie toto vozidlo riadiť. Nevidíme dôvod na to, aby zamestnávateľ musel zamestnancovi každé dva roky platiť a zabezpečovať školenie, preškoľovanie vodičov. Z praxe veľmi dobre vieme, že tieto školenia prebiehajú mimoriadne formálne, častokrát je to na prezenčke päťdesiat ľudí, v miestnosti na školení je desať ľudí. Všetkým je to nepríjemné, aj školiteľovi, aj školeným ľuďom. Je to možno ďalší prípad akéhosi vylobovaného biznisu, ktorý štát garantuje, lebo všetci musia a nič to nikomu neprinesie.
Vážené dámy, vážení páni, reforma Zákonníka práce nie je všeliek pre podnikateľské prostredie. Je ale významným determinantom. Je významným nástrojom, ktorý by mohol prispieť k odvážnejšej tvorbe pracovných miest. Následne tvorba pracovných miest znižuje počty nezamestnaných na úradoch práce a znížený počet uchádzačov o voľnú pracovnú pozíciu vytvára tlak na zvyšovanie miezd. Zvyšovanie miezd zároveň zvyšuje spotrebu a tak ďalej. A toto je presne tá cesta, ktorou by sme sa mali vydať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Mňa prekvapuje, že pán poslanec Brocka nevidí súvislosť v diskusii o týchto dvoch bodoch programu preto, lebo ja ju tam veľmi významne vidím. Navrhovaná novela zákona, navrhovaná vládou, je o rušení alebo teda nepriamom rušení likvidovania agentúr, a, a práve spružnenie Zákonníka práce, ktoré navrhujeme my, by vyriešilo situáciu agentúrneho zamestnávania, tieto by potom neboli potrebné, realizovať ich v takej forme a v takej, takej sile zákazov, v akej sú navrhované. Takže tá súvislosť je tam, je tam zjavná.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela reagovať na úvahu pána Viskupiča, keď tiež spomenul to, že nie je preňho až tak problém výkon dvoch funkcií, skôr vidí problém v tom, že by tieto dve funkcie mali byť zaplatené, čiže tá snaha by mala byť k obmedzeniu toho, aby neboli dve funkcie platené. Ja si toto práve nemyslím. Ja si myslím, že ľudia by mali mať za svoju prácu zaplatené a pokiaľ si svoju prácu vykonávajú zodpovedne a v plnej miere nemali by byť limitovaní peniazmi. Ja ale spochybňujem, že vykonávať dve full-timové funkcie zodpovedne, s plnou vážnosťou, plne kompetentne je jednoducho problém. A preto si myslím, že ten limit má prísť naozaj tam, aby nebolo možné vykonávať dve full-timové funkcie naraz, ale nie aby to nemali len zaplatené títo ľudia.
Druhá vec, prečo by mi takéto riešenie prekážalo, je, že pre mnohých je možno dostať sa k tej funkcii len vstupenkou k nejakým ďalším peniazom. A toto naozaj nie je dobré. Naozaj toto je mimoriadne nebezpečné, ak by niekto chcel robiť výkon nejakej funkcie aj zadarmo s tým, že: „Len ma tam, prosím vás, pustite to robiť a ja už sa o svoje peniaze postarám.“ Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja oceňujem, že tu konečne niekto hovorí o realite. Najväčším problémom celých štrukturálnych fondov nie je len zákon, ale je to naozaj realita, ktorá sa deje a sú to praktiky, ktoré sú v príslušných štruktúrach zaužívané a praktikované. Darmo sa tu my rozprávame o zákone a darmo ho tu nejakými pozmeňujúcimi návrhmi šperkujeme a upravujeme. Tá realita sa deje niekde úplne inde a výsledkom tejto reality sú rozkradnuté fondy a výsledkom je situácia, v akej sa dnes Slovensko nachádza. Sme hanbou tohto systému a nikomu to tu neprekáža. Toto je na tom veľmi smutné. Nikomu to tu neprekáža napriek tomu, že o tom vieme. A konečne to niekto normálne pomenoval. Preto, lebo v tejto celej diskusii hovoríme o detailoch v zákone, ale nehovoríme o tom, kde sa tie detaily v zákone obchádzajú, ako sa využívajú a aké sú tu praktiky. Tie praktiky sú problém. Nie zákon. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, keďže včera pani podpredsedníčka Laššáková pri vyraďovaní našich opozičných poslaneckých návrhov selektívnym spôsobom, zrejme zabudla aj na tie moje, ktorými som určite chcela kampaňovať v najbližších komunálnych voľbách, tak zo solidarity tiež sťahujem návrhy zákonov. Beriem teda späť návrh zákona za predkladateľa Jozefa Mihála a za mňa, návrh zákona, ktorý je pod tlačou 1144, a rovnako návrh poslancov Jany Kiššovej a Jozefa Mihála, ktorý je pod tlačou 1107. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Brocka, vy ste spomínali, že ľudia nakúpia len toľko vecí, koľko ich potrebujú, a že je úplne jedno, či na to budú mať priestor šesť alebo sedem dní v týždni. No toto tak celkom nie je. Ja som to spomenula už aj vo svojej rozprave. Sú inštitúcie, ktoré sa zaoberajú spotrebiteľským správaním. Toto spotrebiteľské správanie vyhodnocujú. Sú k tomu štatistiky. Je to dostupné všetko, viete si to pozrieť aj vy. Jednoducho existuje tu inštitút alebo akási kategória impulzívnych nákupov. Impulzívne nákupy tvoria zhruba 20 % iných nákupov. A toto sú tie tržby a tie objemy, ktoré jednoducho budú nenávratne preč. A o tie tržby, z ktorých je DPH-čka a príjmy zo zisku, príjmy z príjmov právnických osôb, sa príde. Čiže nehovorme stále o tom, že ľudia nakupujú len to, čo potrebujú. Áno, možnože nenakúpime viacej toaletného papiera, ale možno nakúpime viacej hračiek, možno viacej ovocia, možno viacej kníh, možno viacej nejakých sprievodných služieb k tomu popri tom nákupe, ktorý realizujeme.
Potom, vy ste povedali, a toto ma naozaj zaujalo, že ak zakážeme predaj v nedeľu, vytvoria sa iné nové pracovné miesta. Na jednej strane vám prekáža to vykorisťovanie v nedeľu v tom maloobchode, na druhej stane by vám neprekážalo vykorisťovanie cez tie iné pracovné miesta? Tomuto celkom nerozumiem, prosím vás, k tomuto keby ste sa aj mohli vyjadriť, to ma zaujalo. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Neviem, či stihnem na všetko reagovať, pokúsim sa o to.
Pán poslanec Brocka, vy ste spochybnili, že zákaz predaja kazí podnikateľské prostredie. No kazí ho a kazí ho preto, lebo ak to podnikateľské prostredie stále zaťažujeme nejakými zákazmi a nejakými pravidlami, ktoré ho zošnurovávajú, tak jednoducho pribrzďujeme vytváranie nových pracovných miest. A pokiaľ sa nám tu kopia zástupy nezamestnaných, tak tí to majú čím ďalej, tým horšiu vyjednávaciu pozíciu so svojím potencionálnym zamestnávateľom, pokiaľ vie, že za ním stoja ďalší piati na tú istú prácu. A toto je cieľ, cieľ je, aby ľudia v tej vyjednávacej pozícii so svojím zamestnávateľom neťahali za kratší koniec. A pokiaľ my budeme to podnikateľské prostredie stále likvidovať a bude rásť nezamestnanosť, tak tá vyjednávacia pozícia ich bude veľmi, veľmi ťažká. A to sa z tej tristovky mzdy, o ktorej ste hovorili, proste veľmi ťažko pohneme.
Budem teraz reagovať ešte na tú nedeľu. Ja som to naozaj nechcela ironizovať. A ani som to neironizovala. Ja som to myslela úplne vážne. Ak je argument, že je to preto nedeľa a ten zákaz v nedeľu, lebo matky majú byť doma s deťmi, tak ja sa pýtam, či tá istá matka nemá byť o siedmej večer v stredu doma s deťmi. Na toto sa pýtam. My tu hovoríme o tom, že Slovensko je sekulárny štát a že jednoducho pravidlá zástupcov istej ideológie nemajú byť uplatňované do pravidiel pre celú spoločnosť, na tomto sa asi zhodneme, že toto nie je ten dôvod, že preto je to nedeľa, a ten dôvod je preto, lebo matka má byť s deťmi, tak ja sa pýtam, či aj v stredu tá matka nemá byť s deťmi. A, to už asi nestihnem povedať, ale aj v tej zoologickej záhrade pracujú ľudia, hovoríme o tých ľuďoch, nie o tom, že ľudia nemajú chodiť do zoologickej. Ale aj tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona, ktorým sa má zrušiť nedeľný a sviatočný predaj, sa tu v rôznych podobách objavuje už pomaly cyklicky. A ja som veľmi rada, že doteraz neprešiel a nebol schválený. A rovnako verím, že tomu bude aj tentoraz a že opäť schválený nebude. Mám na to viacero dôvodov. Tento návrh by negatívnym spôsobom zasiahol podnikateľské prostredie, viedol by k nenávratnému zrušeniu mnohých pracovných miest, bol by to neadekvátny zásah do slobody jednotlivca a v neposlednom rade bolo by to opatrenie, ktoré pripraví štátnu kasu o nemalé príjmy.
Čo sa týka podnikateľského prostredia, negatívny dopad je zjavný na prvý pohľad. Ak maloobchodným predajniam zakážete v jeden zo siedmich dní z týždňa predaj, tak ich jednoducho na jednu sedminu obmedzíte v ich podnikaní. To je holý fakt. Ak tieto predajne zavrú v jeden zo siedmich dní svoje predajne, budú potrebovať menej zamestnancov, ako dnes zamestnávajú. Ja netvrdím, že to bude menej o celú jednu sedminu, by bolo nekorektné takýmto spôsobom argumentovať, no v každom prípade budú prepúšťať a počet ľudí, ktorí nám skončia na úradoch práce nebude malý.
Včera tu padlo od nejakého kolegu, že je to okolo 3 500 ľudí, mne ich vyšlo viac, a preto som si dovolila podeliť sa s vami o zopár čísiel a vysvetliť vám, akým spôsobom som k tomu číslu prišla. Vychádzala som zo štatistík v roku 2013, v maloobchode pracovalo vyše 153 600 ľudí. Nie všetky obchody majú v nedeľu otvorené, podľa odborníkov je zatvorených približne 26 % obchodov. Ak zohľadním, že hovoríme len o nich a k nim pripočítame 3 percentá sviatkov, lebo toľko sviatkov v roku 2013 bolo, bolo to presne 13 sviatkov, a z toho riešime len tých, ktorí pracujú v nedeľu a vo sviatky, tak hovoríme o takmer 20 000 pracovných miestach. Predaj v maloobchode nie je lineárny, to znamená, v nedeľu väčšina otvorených obchodov pracuje v kratšej pracovnej dobe. A je preto primerané uvažovať s indexom 0,75, čím sa počet dotknutých o tento index zníži. O prácu neprídu všetci, pretože je predpoklad, a už to tu aj zaznelo, a ja s tým do určitej miery súhlasím, že pri zákaze nedeľného a sviatočného predaja by bol vyšší nápor na predajne v iné pracovné dni. Počítam s tým, že polovica týchto ľudí, tých ľudí pracujúcich v nedeľu, by bola presunutá na prevádzku mimo nedele. V takomto mimoriadne konzervatívnom modeli, pretože ja si myslím, že by to až polovica nebola, stále hovoríme o 7 300 pracovných miestach. Ak je z tohto počtu 40 % dohodárov, tak okrem toho, že títo prídu o možnosť privyrobiť si popri svojom inom zamestnaní alebo sú to študenti, alebo sú to dôchodcovia, tak stále hovoríme, že o prácu, ktorú vykonávajú ako trvalý pracovný pomer, príde približne 4 400 ľudí. A hovorím „približne“ preto, lebo ten výpočet je veľmi ťažké nasimulovať, ako hovorí pán Hlina. Ja som tam ani nezohľadnila tie trinástky, ktoré chodia k nejakému hypermarketu, nezohľadnila som ani to, že do veľkej miery by sa zákaz nedeľného a sviatočného predaja pretavil do nákupnej turistiky, z čoho by profitovali Čechy, Maďarsko, Poľsko. A títo ľudia by chodili nakupovať do týchto krajín. A rovnako som abstrahovala od toho, že aj iní ľudia ako ľudia, ktorí dnes pracujú v maloobchode, by prišli o prácu. Boli by to napríklad upratovačky, boli by to strážnici týchto predajní a podobne.
Toto sú čísla, kde som veľmi prístupná sa o nich rozprávať. A naozaj keď ich niekto spochybní, príďte, prosím, so svojou analýzou, poďme si ju porovnať. Možno to bude viac, možno to bude menej, ale v každom prípade asi nepresvedčíme nikoho, že nikto o prácu nepríde. A naozaj si dajme otázku, vážené dámy a vážení páni, či dnes na Slovensku sme v takej situácii, že si môžeme dovoliť prichádzať o pracovné miesta, akékoľvek. Máme vyše 13-percentnú nezamestnanosť a keď sa porovnávame s Rakúskom, ktoré ju má približne 5-percentnú, je to veľký rozdiel. Myslím si, že pri dnešnej výške nezamestnanosti je nezodpovedné prichádzať do tejto snemovne s takým návrhom zákona, ktorý pripraví ďalších ľudí o prácu.
Toto ale nie je jediný negatívny dopad ten ekonomický. Keďže tento návrh zákona nerieši vytvorenie žiadnych nových pracovných miest, rieši len ich redukovanie, je takmer isté, že títo ľudia ostanú na úrade práce a štát im bude vyplácať podporu. Čiže nielen tí ľudia prídu o prácu, ale ešte aj štát to bude stáť peniaze na podpore v nezamestnanosti. Toto je jeden z ďalších negatívnych dopadov na ekonomiku, od ktorých predkladatelia abstrahovali. Na to, že mi to vychádza približne 6,7 mil. eur na tých podporách v nezamestnanosti, je to abstrahovanie dosť odvážne. A to uvažujem, samozrejme, len o tých pracovníkoch, ktorí stratili trvalý pracovný pomer, nie o tých dohodároch, ktorí len prišli o možnosť privyrobiť si. A zrejme sa im zníži trošku životná úroveň.
Chcem hovoriť ešte aj o ďalších dopadoch, pretože ani toto nie je všetko.
Štát by prišiel aj na odvodoch a na daniach z príjmu fyzických osôb. A toto už naozaj nie je malé číslo. Opäť počítala som to a vyšlo mi približne 25 mil. eur. Tí, ktorí prídu o prácu, nielenže zaťažia štátny rozpočet cez podporu v nezamestnanosti, ktorú im bude musieť štát vyplácať, ale zrušením týchto pracovných miest príde štát aj o odvody a dane, ktoré vtedy, keď mohli pracovať, odvádzali tomuto štátu.
Ešte pre tých, ktorých to číslo zaujíma a chcú si spraviť svoju vlastnú analýzu. Ja som vychádzala z roku 2013, vychádzala som z priemernej mesačnej mzdy v maloobchode. Abstrahovala som pritom od faktu, že väčšina zamestnávateľov vypláca ľuďom za prácu v nedeľu a sviatok príplatky, takže to by bolo ešte viacej, a veľmi optimisticky som predpokladala, že priemerná doba poberania podpory v nezamestnanosti bude štyri mesiace. Ono to ale možno bude aj viacej preto, lebo žiadne nové pracovné miesta sa nevytvorili.
Ďalšie dopady.
Obchodníkom klesnú tržby, štát stratí na DPH-čke a dani z príjmu právnických osôb. Ak opäť vychádzam zo štatistík z roku 2013, keď boli v maloobchode tržby približne 18 mld. eur, tak strata tržieb by bola približne 460 mil. eur. Opäť som vychádzala z toho, že 26 % obchodov z celkového počtu aj dnes v nedeľu otvorené nemá, zohľadnila som 3 % sviatkov, zohľadnila som aj fakt, že približne 80 % týchto nákupov by bolo presunutých na iné dni. Abstrahovala som aj od nákupnej turistiky, ako som to už spomenula, ktorá by tieto straty opäť len navýšila. Ale stále je tu približne 20 % nákupov, ktorým odborníci hovoria impulzívne nákupy. A o tieto obchodníci nenávratne prídu. Z tejto sumy príde štát o DPH-čku, samozrejme, aj o ďalšiu daň, teda o daň z príjmu právnických osôb. Tieto čísla hovoria len o stratách z maloobchodu a aj to mimoriadne konzervatívne. Ak však klesnú tržby obmedzením nákupov, bude to mať dopad aj na ďalšie úrovne dopytu, to znamená subdodávateľov, prepravcov, možno až po výrobu.
Prekvapuje ma stanovisko ministerstva financií k rozpočtovým dopadom, v ktorom pán Majerský konštatuje, že predložený návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože už len jednoduchým prepočtom a mimoriadne konzervatívnym prepočtom som prišla k tým dopadom, dovolím si ich teda zhrnúť, ako sú strata trvalých pracovných miest a možnosti pre dohodárov privyrobiť si a zvýšiť si životnú úroveň, zaťaženie štátneho rozpočtu vyplácaním podpory v nezamestnanosti tých, ktorí o prácu prídu, výpadok z príjmu zo štátneho rozpočtu na odvodoch a na daniach príjmu fyzických osôb, výpadok z príjmu štátneho rozpočtu na DPH-čke a výpadok z príjmu z daní právnických osôb.
Treba si uvedomiť ešte jednu dôležitú vec, zákazom nedeľného a sviatočného predaja nepostihnete bohatých, naozaj nie. Najvyšší dopad to bude mať práve na tých ľudí, ktorí sú od príjmu bytostne závislí a ktorí tú prácu v nedeľu naozaj potrebujú, vyhľadávajú ju, nastavujú si zmeny tak, aby mali 25-percentný príplatok. Sú to dôchodcovia, sú to dohodári, študenti, možno matky s dospelými deťmi, ktoré sa v nedeľu domov neponáhľajú preto, lebo tie deti majú svoj vlastný program a podobne. Mnohí ľudia o prácu prídu, prídu o možnosť privyrobiť si, a to len preto, lebo my ich chceme chrániť. Toľko budeme tých ľudí chrániť, až ich naozaj od tej roboty tak ochránime, že zostanú doma sedieť pred telkou a budú rozmýšľať o tom, čo s načatým dňom a nedeľou a pondelkom a utorkom.
Čo ma trápi ako ďalšie, trápi ma to možno oveľa viac, je neadekvátny zásah do slobody jednotlivca. Prečo ste sa rozhodli, páni predkladatelia, že idete zakázať predávať, respektíve nakupovať zrovna v nedeľu? Prečo nakupovanie nie je škodlivé napríklad v sobotu, nie je škodlivé po piatej popoludní alebo v stredu alebo každý deň? Prečo majú byť obchody otvorené po piatej alebo po šiestej večer? Veď nech ľudia prídu domov z práce o piatej, o šiestej večer, nech trávia čas so svojimi rodinami, nech matky s deťmi nemusia pracovať do polnoci alebo v nonstop predajniach, lebo aj také máme, alebo o šiestej ráno, keď majú dať o siedmej ráno svojim deťom jesť. Prečo je to zrovna nedeľa a prečo je to zrovna nákup. Teda dúfam, že som nedala niekomu typ na nejaké ďalšie zákazy, to by ma teda fakt mrzelo, som si to teraz uvedomila. Prečo vám vadí zrovna to nakupovanie? Prečo vám nevadí, že ľudia chodia v nedeľu do kina, do divadla, do reštaurácie alebo do zoologickej záhrady? Čo majú čo ľudia v nedeľu chodiť do zoologickej záhrady? Veď majú byť doma so svojou rodinou, majú ísť do prírody. Prečo majú ísť v nedeľu do reštaurácie? Veď v nedeľu sa má predsa obedovať doma rezeň s ryžou a marhuľovým kompótom, veď to je tradícia, ktorá sa v našej rodine celý život uplatňovala. (Potlesk.) A aj teda bude, aj pokiaľ budú obchody otvorené. Aj pracovník hotela, aj pracovník čerpacej stanice, aj pekár, aj rušňovodič má svoju rodinu. Prečo nechceme chrániť aj týchto? A nehovorím teraz, že to sú ľudia, ktorí zachraňujú v tú nedeľu ľudské životy. To sú ľudia, ktorí poskytujú ďalšie služby, na ktoré my bytostne odkázaní nie sme. A rovnako kvôli poskytovaniu týchto služieb nie sú doma so svojimi rodinami.
Je to kopa otázok, na ktoré predkladatelia jednoznačne odpovedajú, prekážajú im len maloobchodníci a prekáža im len nedeľa a sviatky. A toto je pre mňa neprípustné. Ja si chcem na tieto otázky odpovedať sama a chcem, aby si na ne mohol odpovedať každý jeden občan sám. Toto nie je úlohou štátu a nie je to ani úlohou zákonodarcu, aby zakazoval ľuďom nakupovať a podnikateľom podnikať kedykoľvek, v sobotu, v nedeľu, v pondelok. Štát má spravovať verejné financie. Štát má zabezpečovať verejné statky. A štát nemá rozhodovať o tom, koho máme považovať za svoju rodinu, ako máme tráviť svoj voľný čas a ako majú vyzerať otváracie hodiny v obchodoch. Toto nie je našou úlohou, preto, prosím, podávam v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto bode nepokračovalo. Ďakujem pekne.