Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, hovorím to veľmi nerada, ale po preštudovaní si tohto vládneho návrhu zákona Zákonníka práce neviem povedať nič iné, ako to, čo už povedal kolega Ľudo Kaník, že je to opäť likvidácia podnikateľského prostredia. Opäť a znova.
Tentokrát to zasiahne agentúry dočasného zamestnávania a toto je výborný príklad toho, ako sa hasí dôsledok pred príčinou. Príčinou, prečo tu máme veľké množstvo takýchto agentúr a prečo majú mnohé priestor zneužívať svoje postavenie na trhu, je absolútne nepružný a skostnatený Zákonník práce. Toto je príčina, prečo tu v takomto množstve agentúry vznikajú a prečo sa v nich prevádzkuje taká činnosť, aká nie je tým prvotným dôvodom, alebo tou prvotnou ich úlohou, ktorú by na trhu práce mali zastávať. A práve takýto skostnatený Zákonník práce je vynikajúcou živnou pôdou pre tieto agentúry. A ministerstvo miesto toho, aby riešilo príčinu, ide hasiť dôsledok. Dôsledok toho, ako u nás niektoré takéto agentúry fungujú a ako sa pohybujú v našom právnom prostredí.
Popri tom, ako majú byť postihnuté tie agentúry, ktoré prekračujú hranice etiky, robí ministerstvo úhlavného nepriateľa zo všetkých, a teda aj z tých poctivých a slušne fungujúcich. A verte mi, také sú, také existujú. Opatrenia, ktoré pre ne plánuje prijať, ich doslova zlikvidujú.
Na jednej strane musím povedať, že rozumiem tej snahe, ktorá sa snaží zabrániť tomu zneužívaniu, ale opakujem, toto, tieto zákazy a tieto limity nie sú riešením. Tak napríklad viaceré agentúry vraj obchádzajú platenie odvodov cestovnými náhradami. S týmto sa asi dá súhlasiť. Sú také prípady. Zamestnanec dostane minimálnu mzdu a zvyšok peňazí mu firma vraj vyplatí cez cestovné príkazy. Ministerstvo sa teda rozhodlo, že toto zatrhne a že agentúra nebude môcť vyslať zamestnanca na služobnú cestu. Bude tak môcť urobiť len firma, ktorej je tento zamestnanec pridelený. Tak miesto toho, aby sa postihli tie prípady zneužívania takéhoto konania, tak sa uvalí na všetkých plošný zákaz. A komu toto uškodí? No samozrejme, že len tým poctivým. Tí, ktorí, alebo tie agentúry, ktoré reálne vysielajú svojich pracovníkov k zákazníkovi na rôzne zásahy, lebo sú to napríklad špecialisti, ktorí jeden deň sú u jedného zákazníka, druhý deň u druhého, a naozaj reálne tam vzniká potreba týchto cestovných náhrad, tak títo budú platení ako? Zabudnime, prosím, na to, že to budú robiť tie firmy. Tie firmy si preto objednávajú ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania, preto, lebo nechcú túto administratívu riešiť.
Ďalej presun zodpovednosti na iných, tak to je úplne typické pre súčasnú vládu. To, čo vláda sama nedokáže, presunie alibisticky na iných. Po novom by mala firma, ktorá si prenajíma od agentúry ľudí, túto firmu kontrolovať. Teda ak je pre nejakú malú firmu neefektívne riešiť byrokraciu spojenú so zamestnávaním ľudí, nemá, alebo možno nechce mať mzdárku, účtovníčku, právnika a ďalšiu administratívu, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu to proste nechce riešiť, objedná si agentúru, ktorá jej prenajme ľudí a všetku byrokraciu zabezpečí. Táto firma agentúre za to zaplatí dohodnutú sumu a viac sa nemusí starať. Toto je cieľ, viac sa nemusí starať. A presne za toto si zaplatí. Po novom bude musieť firma, teda firma, ktorá si prenajíma ľudí, teda tá firma bez mzdárky, bez účtovníčky, bez právnika, bude musieť kontrolovať agentúru, či toto všetko robí správne a či dodržiava zákony. Z firiem, ktoré sú na to, aby vytvárali pracovné miesta, aby vytvárali pre tento štát hodnoty a platili dane, chce urobiť vláda kontrolný orgán, ktorý má mať funkciu kontrolóra, a túto funkciu kontrolóra má ešte k tomu robiť bezplatne. Inými slovami majú suplovať daňové úrady, inšpektoráty práce a iné kontrolné orgány.
Ďalším bodom tejto novely, ktorý považujem za nie dobrý, je zákaz objednávať si služby od firiem s rovnakým podnikaním. Ministerstvo práce tvrdí, že firmy si znižujú náklady tým, že si neprenajmú, alebo, teda že, áno, že si neprenajmú alebo nezamestnajú ľudí, ale si niektoré služby objednajú od inej firmy. Ministerstvo argumentuje, že je zlé znižovať si náklady pre podnikateľa? Veď znižovanie nákladov je predsa pochopiteľná vec pre podnikateľa, ktorý má dosahovať zisk, a toto mu ukladá aj zákon. Zákon mu ukladá dosahovať zisk. Tak samozrejme, že bude fungovať tak, aby fungoval hospodárne, aby optimalizoval náklady a aby maximalizoval zisk. Ak to robí nezákonne, nech ho za to kontrolné úrady zákonným spôsobom postihujú, ale ak to robí z dôvodu hospodárnosti, tak nech ho nechajú žiť a podnikať. Ak jedna IT firma dodáva informačné systémy napríklad pre hotely a vie doňho modul napríklad účtovníctva alebo dochádzky alebo iný modul objednať od inej firmy, ktorá sa špecializuje práve na takéto systémy, v danom momente má kapacitu do tej prvej firmy takýto modul systému dodať, prečo by si to nemohla objednať jedna firma u druhej IT firmy? Alebo ak má jedna pekárenská firma napríklad dočasne vyššie objednávky, ako je schopná svojou výrobou v tom danom momente zabezpečiť, prečo by si nemohla od inej pekárenskej firmy objednať služby? A že si znížila náklady? No veď samozrejme, že si tie náklady znížila, inak by to nerobila, veď optimalizuje.
Toto sú asi také najvypuklejšie veci, ktoré popri tej snahe riešiť zneužívanie, sú teda z môjho pohľadu problematické. A popri tej kritike som chcela aj pochváliť návrh zákona, ktorý by umožňoval ukončenie pracovného pomeru s takým zamestnancom, ktorý dosiahol dôchodkový vek plus tri roky, ale žiaľ, zrovna táto z môjho pohľadu veľmi dobrá, prospešná vec z toho návrhu zákona vypadla. Takže pochvalu si nechám na inokedy, verím, že bude priestor.
Na záver by som chcela ešte povedať, že flexibilný Zákonník práce pomôže nahradiť agentúrne zamestnávanie zamestnávaním priamym. Čiže toto je možno aj to, kde my tú súvislosť vidíme, vidíme súvislosť s tým, že na jednej strane je tu snaha riešiť agentúrne zamestnávanie s cieľom minimalizovať takúto formu zamestnávania, na druhej strane my tvrdíme, že my vieme tento problém riešiť tým, že Zákonník práce by sa významne sflexibilnil.
Čiže dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, aby som ako spolupredkladateľ návrhu novely Zákonníka práce povedala tiež k nemu pár slov. My sme tento Zákonník práce nazvali Zákonník práce pre zamestnanosť a vyššie platy, respektíve liberálny Zákonník práce, pretože sme presvedčení, že práve Zákonník práce má tú moc zamestnanosť a vyššie platy významne ovplyvniť, a to samozrejme ktorýmkoľvek smerom, čiže aj smerom hore, aj smerom dole. Významne ovplyvňuje podnikateľské prostredie, môže firmy motivovať, alebo, naopak, demotivovať k zamestnávaniu a môže zvyšovať alebo znižovať náklady na zamestnávanie. Významne teda ovplyvňuje podnikateľské prostredie, odznelo to tu viackrát, ja sa pod to plne podpisujem.
Nepoviem nič nové, ak poviem, že podnikateľské prostredie sa na Slovensku neustále zhoršuje, počuli sme to aj predo mnou, zrejme to povedia aj ďalší, a že investori nielenže sa k nám prestávajú hrnúť, ale začínajú od nás odchádzať. A tí, ktorí ešte neodišli, alebo tí naši, ktorí sú tu, tí naši slovenskí, hlavne drobní zamestnávatelia sú v zamestnávaní ľudí neustále opatrnejší. A to samozrejme len tí, ktorí si zamestnancov môžu dovoliť. Je totiž mnoho takých, ktorí radšej niekoho zamestnajú načierno, pretože len pomyslenie na záväzky, ktoré im zo Zákonníka práce vyplývajú, v nich oprávnene vyvolávajú obrovskú obavu, či ich utiahnu, či dokážu vyprodukovať takú pridanú hodnotu svojím podnikaním, ktorá im umožní tieto záväzky plniť.
Je smutné, ak je na Slovensku podnikateľ stále ten, na ktorého je tu neustály hon cez sprísňovanie pravidiel, cez pridávanie zákazov, cez zintenzívňovanie kontrol a cez zvyšovanie sankcií. V mojich očiach je podnikateľ niekto úplne iný. Pre mňa je to človek, ktorý vymyslí nejaký projekt alebo príde s podnikateľským návrhom, zámerom, vloží do neho svoje vlastné zdanené peniaze, alebo sa zaúveruje, čo tiež nie je maličkosť, založí firmu, vytvorí pracovné miesta, zamestná ľudí, ide s týmto podnikaním do mnohých rizík, z ktorých mnohé ani len nedokáže ovplyvniť, ani predpovedať, splní si voči štátu nie malé a vôbec nie lacné povinnosti, ako sú napríklad pracovná zdravotná služba, BOZP, všakovaké povinné školenia, vypracuje smernice, poučenia, registrácie, zabezpečí bezpečnostnú smernicu alebo bezpečnostný projekt, toto je povinnosť, ktorú ukladá zákon o ochrane osobných údajov, vloží zálohu na registráciu na DPH a mnohé, mnohé ďalšie a až potom sa môže konečne pustiť do vytvárania hodnôt. A ak tomuto podnikateľovi v tom štát nechce pomôcť, nech mu aspoň nehádže polená pod nohy.
Ako som už spomínala, podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje a nezamestnanosť ak klesá, ak klesá, tak len vďaka sociálnemu inžinierstvu na ministerstve práce. Ale vyraďovanie ľudí z evidencie na úradoch práce ešte nikdy nikoho nezasýtilo.
Okrem toho dnes na Slovensku nestačí prestať generovať brzdy podnikaniu. Dnes je potrebné naštartovať skutočné reformy a jednou z takýchto naozajstných reforiem je aj nami predkladaný Zákonník práce. Ako už Jozef Mihál, môj predrečník, povedal, tak základnou filozofiou pri úprave paragrafového znenia bolo zjednodušenie ustanovení a zvýšenie pružnosti. Zjednodušenie preto, lebo pravidlá, ak majú byť dodržiavané, musia byť dodržiavateľné, a ak majú byť pravidlá dodržiavateľné, musia byť jasné a zrozumiteľné. O výraznom zjednodušení svedčí aj zníženie počtu paragrafov z pôvodných 256 na 173. A pružnosť preto, aby zamestnávanie nebolo pre podnikateľov príliš veľkým rizikom, ktoré je pre nich už na vstupe neprekonateľným limitom. Odstránili sme z tohto zákona všetky neprimerané obmedzenia, ktorými štát zasahuje do zmluvnej slobody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Znížili sme množstvo regulácií a dávame slobodu v rozhodovaní tým, ktorí sú za svoje rozhodnutia zodpovední.
Ďalšími axiómami pri tvorbe tejto reformy boli aj ochrana zraniteľných skupín, o čom hovoril a zrejme aj bude hovoriť ešte kolega Jozef Mihál, a rešpektovanie samozrejme medzinárodných zmlúv a dohovorov. Jozef Mihál už spomenul relatívne podrobne navrhované zmeny, ja spomeniem alebo možno zhrniem 10 takých najvýznamnejších, ktoré sme do liberálneho Zákonníka práce vniesli.
Za významnú vec považujem zmluvnú voľnosť a zrušenie definície závislej práce. Ten, kto prácu dáva, a ten, kto prácu vykonáva, sa môže slobodne rozhodnúť, akú zmluvu spolu uzavrú, či už to bude zmluva podľa Zákonníka práce, alebo to bude zmluva podľa Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka, je na slobodnej voľbe týchto dvoch subjektov.
Ďalej, ďalší bod, zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodou odchýliť od ustanovení Zákonníka práce, pokiaľ by takáto dohoda nebola v rozpore s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.
Ďalej pracovný pomer na dobu určitú možno podľa nami navrhovanej zmeny dohodnúť až na päť rokov a v rámci toho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac päťkrát. Zrovna toto je jedno z tých opatrení, ktoré, ktoré prirodzeným spôsobom zníži atraktivitu zamestnávať ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania.
Ďalší bod, rušia sa sadzby minimálnych mzdových nárokov, to je § 120, čiže týchto šesť úrovni minimálnej mzdy, ale samotná minimálna mzda, ktorá je definovaná v zákone o minimálnej mzde, tá samozrejme v tejto situácii za týchto podmienok zostať musí. Rušia sa neodôvodnené výhody odborárov. Naopak, vyššie kompetencie pri dohode o pracovných a mzdových podmienkach má mať samotný zamestnanec.
Ďalej zavádza sa mzdové zvýhodnenie, teda príplatok pri práci v nedeľu na 25 % priemernej mzdy, doteraz nebol žiadny a, naopak, znižujeme mzdové zvýhodnenie pri práci vo sviatok na 25 % priemernej mzdy, doteraz bol 50, čiže príplatok za nedeľu a za sviatok by mal byť rovnaký vo výške 25 percent.
Ďalej náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa by sa mala poskytnúť najviac za 9 mesiacov. V súčasnom Zákonníku práce je to 36 mesiacov. Toto je naozaj mimoriadne neprimeraná sankcia, ktorá môže podnikateľa významne ovplyvniť, možno až zlikvidovať. Preto, lebo ak si vypočítame, že 36 mesiacov krát nejaká priemerná mzda 800 eur, je to naozaj veľká suma, ktorú keď si má zamestnávateľ zobrať na triko, tak je to mimoriadne veľký strašiak na akékoľvek konanie.
Nároky z tzv. paragrafov sa zlučujú do maximálne troch dní, doteraz je v zákone sedem dní.
Ďalej zjednodušujú sa a budú spravodlivejšie pravidlá pre určenie nároku na dovolenku, výpočet priemerného zárobku a stravovanie zamestnancov. Čiže tuto je dnes mimoriadne komplikovaný spôsob, akým sa tieto vypočítavajú. Ten návrh, ktorý predkladáme my, je podstatne jednoduchší a aj spravodlivejší.
Ďalší bod, ktorý by som chcela zahrnúť medzi tie, ktoré ja považujem za najpodstatnejšie, je zrušenie povinného preškoľovania vodičov, ktorí využívajú služobné osobné motorové vozidlá. Myslíme si, že ak raz vodič dostane vodičské oprávnenie, vodičský preukaz na to, aby riadil osobné motorové vozidlo, tak je jedno, či riadi firemné motorové vozidlo alebo riadi svoje vlastné. Jednoducho má oprávnenie toto vozidlo riadiť. Nevidíme dôvod na to, aby zamestnávateľ musel zamestnancovi každé dva roky platiť a zabezpečovať školenie, preškoľovanie vodičov. Z praxe veľmi dobre vieme, že tieto školenia prebiehajú mimoriadne formálne, častokrát je to na prezenčke päťdesiat ľudí, v miestnosti na školení je desať ľudí. Všetkým je to nepríjemné, aj školiteľovi, aj školeným ľuďom. Je to možno ďalší prípad akéhosi vylobovaného biznisu, ktorý štát garantuje, lebo všetci musia a nič to nikomu neprinesie.
Vážené dámy, vážení páni, reforma Zákonníka práce nie je všeliek pre podnikateľské prostredie. Je ale významným determinantom. Je významným nástrojom, ktorý by mohol prispieť k odvážnejšej tvorbe pracovných miest. Následne tvorba pracovných miest znižuje počty nezamestnaných na úradoch práce a znížený počet uchádzačov o voľnú pracovnú pozíciu vytvára tlak na zvyšovanie miezd. Zvyšovanie miezd zároveň zvyšuje spotrebu a tak ďalej. A toto je presne tá cesta, ktorou by sme sa mali vydať.
Ďakujem pekne.
