Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce je mimoriadne dôležitou normou, ktorá má vplyv nielen na podnikateľské prostredie, ale cez podnikateľské prostredie na zamestnávanie ľudí. Ak tento Zákonník práce bude príliš limitujúci a ak bude dávať zamestnávateľom príliš veľa a hlavne mimoriadne neprimeraných povinností, tak pracovné miesta budú vznikať pomalšie alebo nebudú vznikať vôbec, alebo budú dokonca ubúdať, pretože...
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce je mimoriadne dôležitou normou, ktorá má vplyv nielen na podnikateľské prostredie, ale cez podnikateľské prostredie na zamestnávanie ľudí. Ak tento Zákonník práce bude príliš limitujúci a ak bude dávať zamestnávateľom príliš veľa a hlavne mimoriadne neprimeraných povinností, tak pracovné miesta budú vznikať pomalšie alebo nebudú vznikať vôbec, alebo budú dokonca ubúdať, pretože niektorí zamestnávatelia túto ťarchu povinností už jednoducho neunesú a rozhodnú sa s podnikaním skončiť. Takéto obmedzenia by sme zo Zákonníka práce mali odstraňovať, nie ich tam stále, neustále pridávať.
Mrzí ma preto, že novela, ktorú prináša pán minister Richter, nielenže takéto obmedzenia neodstraňuje, táto novela prináša ďalšie, tentokrát konkrétne hlavne pre agentúry dočasného zamestnávania. Navyše opatrenia, ktoré prináša, sú výborným príkladom toho, ako sa hasí dôsledok pred príčinou. Príčinou, prečo tu máme veľké množstvo takýchto agentúr a prečo majú mnohé priestor zneužívať svoje postavenie na trhu, je absolútne nepružný Zákonník práce. Práve takýto skostnatený a nepružný Zákonník práce je vynikajúcou živnou pôdou pre agentúry dočasného zamestnávania. A ministerstvo miesto toho, aby riešilo príčinu, ide hasiť dôsledky. Dôsledky toho, ako u nás niektoré takéto agentúry fungujú a ako sa pohybujú v tomto právnom prostredí.
Pri novele sa vychádza z predpokladu, že všetky agentúry podvádzajú, všetky agentúry zneužívajú svoje postavenie a všetci konajú na hrane zákona. Miesto toho, aby rezort hľadal účinné a efektívne spôsoby kontroly, a miesto toho, aby postihoval tie konkrétne agentúry, ktoré prekračujú hranice zákona alebo tento zákon zneužívajú, pristupuje k tvorbe takých prísnych pravidiel a zavádza také obmedzenia pre všetky agentúry dočasného zamestnávania, ktoré možno zlikvidujú agentúrne zamestnávania ako také. Niektoré agentúry možno zlikvidujú, niektoré možno len znechutia, čo je v každom prípade jedno preto, lebo sa neodstráni následok a nevyrieši sa problém.
Ja nebudem už teraz podrobne rozoberať jednotlivé opatrenia a to, ako to zasiahne práve tie poctivé agentúry, spomeniem len jednu mimoriadne závažnú vec, pretože spomedzi tých ostatných opatrení doslova vyčnieva, a to je spoločná spoluzodpovednosť užívateľskej firmy v prípade, ak agentúra dočasného zamestnávania nedodržiava zákon v súvislosti s povinnosťami voči zamestnancom, ktorých prideľuje tejto užívateľskej firme. Užívateľská firma nijak nemôže byť spoluzodpovedná za konanie agentúry. Navyše je úlohou rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť také kontrolné mechanizmy, aby nezákonné fungovanie zachytili a sankcionovali. Do tohto procesu, do toho procesu kontroly, do toho nemôže byť zahrnutá užívateľská firma, tá tam jednoducho nepatrí. Tá nemá prečo kontrolovať agentúru dočasného zamestnávania.
Preto v súvislosti s touto novelou Zákonníka práce podávame s kolegom Jozefom Mihálom pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať, dostali ste ho všetci k dispozícii.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212), sa mení nasledovne:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 8 a 9. V súvislosti s vypustením bodov 8 a 9 sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
2. V čl. I v bode 10 sa slová "sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16" sa nahrádzajú slovami "sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15" a slová "odsek 16 sa označuje ako odsek 17" sa nahrádzajú slovami "odsek 15 sa označuje ako odsek 16".
3. V čl. I sa vypúšťa bod 12. V súvislosti s vypustením bodu 12 sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Dámy a páni, dovoľte mi predstaviť aj ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý s kolegom Jozefom Mihálom predkladáme, rovnako sa týka agentúr dočasného zamestnávania. Týmto predloženým návrhom chceme z návrhu zákona vypustiť novelizačný bod 2, podľa ktorého môže zákon ustanoviť aj iný spôsob založenia pracovného pomeru ako písomnou pracovnou zmluvou. Zároveň sa z § 58 vypúšťa ods. 7, ktorý zakladá vznik pracovného pomeru bez priameho súhlasu zamestnávateľa a jeho potenciálneho zamestnanca. To, akým spôsobom je vo vládnom návrhu riešená automatika vzniku pracovného pomeru, nepovažujeme za správne. Ak raz zamestnancovi skončí pracovný pomer na dobu určitú, nemá byť automatické, teda bez preukázania priameho prejavu vôle obidvoch strán, že im vznikne pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú. Ak má vzniknúť akýkoľvek pracovný pomer, má to byť jasný priamy prejav slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán, má byť riadne založený pracovnou zmluvou so všetkými náležitosťami, ktoré k tomu patria. Preto, dámy a páni, dovoľte, prečítam znenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z, Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212), sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 2. V súvislosti s vypustením bodu 2 sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Po druhé. V čl. I bod 7 znie:
"7. V § 58 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie zamestnanca tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac päťkrát; to platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia, a ak ide o dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. b) alebo písm. c), pred uplynutím štyroch mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a).".".
Doterajšie odseky 6 až 13 sa označujú ako odseky 7 až 14.
Po tretie. V čl. I v bode 8 sa slová "§ 58 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 58 ods. 8".
Po štvrté. V čl. I v bode 9 sa slová "sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10" nahrádzajú slovami "sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9" a slová "odseky 10 až 15 sa označujú ako ods. 11 až 16" sa nahrádzajú slovami "odseky 9 až 14 sa označujú ako odseky 10 až 15".
Po piate. V čl. I v bode 10 sa slová "sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16" nahrádzajú slovami "sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15" a slová "odsek 16 sa označuje ako odsek 17" sa nahrádzajú slovami "odsek 15 sa označuje ako odsek 16".
Po šieste. V čl. I v bode 12 sa slová "podľa § 58 ods. 9" nahrádzajú slovami "podľa § 58 ods. 8" a slová "podľa § 58 ods. 10" sa nahrádzajú slovami "podľa § 58 ods. 9".
Po siedme. V čl. I sa vypúšťa bod 13. V súvislosti s vypustením bodu 13 sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
To bol druhý pozmeňujúci návrh.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré s Jozefom Mihálom predkladáme, sa už netýkajú agentúr dočasného zamestnávania, mám pripravené ešte dva.
Tretí pozmeňujúci návrh sa týka minimálnych mzdových nárokov, teda známeho § 120 Zákonníka práce. V tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme s kolegom Jozefom Mihálom vypustiť § 120, ako aj naň nadväzujúce ustanovenia. Aby nedošlo k nedorozumeniu, my nenavrhujeme zrušenie minimálnej mzdy, táto pri súčasnej legislatíve má svoje opodstatnenie, avšak spochybňujeme potrebu existencie inštitútu minimálnych mzdových nárokov, ktoré sú koncipované ako násobky minimálnej mzdy. Toto sa v praxi mimoriadne zložito uplatňuje, ešte ťažšie sa argumentuje neuplatňovanie tohto paragrafu. Máme za to, že neexistuje dôvod na to, aby takéto ustanovenie a takéto limity existovali. Ak dovolíte, prečítam aj tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212), sa mení a dopĺňa nasledovne.
Po prvé. V čl. I sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
"16. V § 94 ods. 5 sa slová "prílohy č. 1a" nahrádzajú slovami "prílohy č. 1".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Po druhé. V čl. I sa za bod 16 vkladajú nové body 17 a 18, ktoré znejú:
"17. Paragraf 120 sa vypúšťa.
18. V § 134 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Po tretie. Čl. I sa dopĺňa bodom 19, ktorý znie:
"19. Príloha č. 1 sa vypúšťa.
Doterajšia príloha č. 1a sa označuje ako príloha č. 1.".
Týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujeme vypustenie § 120, ktorý upravuje minimálne mzdové nároky, ako aj naň nadväzujúce ustanovenia. Akceptujeme, ako som už povedala, opodstatnenosť inštitútu minimálnej mzdy v pracovnom práve, čo neznamená, že nesúhlasíme s dnešnou jej podobou pri tej legislatíve, ktorá dnes je platná. Máme však zato, že existencia inštitútu minimálnych mzdových nárokov koncipovaných ako násobky minimálnej mzdy je vzhľadom na jej plošný charakter škodlivým prvkom nášho pracovného práva. Zatiaľ inštitút minimálnej mzdy je odôvodnený eticko-sociálnym rozmerom, pri minimálnych mzdových nárokoch tento rozmer úplne absentuje. Navyše plošný charakter minimálnych mzdových nárokov predstavuje administratívnu a finančnú záťaž pre zamestnávateľov, ktorá v mnohých prípadoch ohrozuje práve pracovné miesta zamestnancov s minimálnou mzdou. Čiže práve tie najslabšie, najmenej zarábajúce skupiny zamestnancov.
Vážené dámy, vážení páni, mám pripravený ešte jeden pozmeňujúci návrh. V poslednom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme, aby z definície predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú obsahuje § 39 Zákonníka práce, boli vypustené dopravné predpisy. Ustanovenie, že dopravné predpisy patria medzi predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v praxi spôsobuje, že všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov, ktorí pri plnení pracovných úloh využívajú osobné motorové vozidlá, osobné, nehovoríme o traktoroch, nehovoríme o kamiónoch, ktorí využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní týchto svojich zamestnancov posielať na pravidelné preškoľovania z dopravných predpisov. Zamestnávatelia sú totiž v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o BOZP povinní pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a overovať ich znalosť. Toto ustanovenie odkazuje práve na § 39 Zákonníka práce, ktorý danými predpismi myslí aj na dopravné predpisy. Presne tie dopravné predpisy, ktoré sa každý oprávnený držiteľ vodičského preukazu naučil v autoškole a bol z nich po teoretickej a praktickej stránke riadne preskúšaný. Uvedené preškolenia, ktoré sú zamestnávatelia povinní organizovať, ich zaťažujú tak finančne, ako, samozrejme, aj organizačne.
Sú však záťažou aj pre samotných zamestnancov, pretože títo sú poúčaní a skúšaní z toho istého, z čoho už raz pri skúške z vodičského preukazu skúšaní boli, a tieto skúšky, pokiaľ vodičský preukaz dostali a vydala im ich štátna autorita, tak nimi s najväčšou pravdepodobnosťou riadne prešli. Úplne oprávnene toto duplicitné preškoľovanie a skúšanie považujú za ničím neodôvodnenú šikanu. Ako ťažko pochopiteľná sa javí súčasná situácia, kedy bežní držitelia vodičských oprávnení, medzi ktorými sú zastúpení aj tzv. sviatoční šoféri, ktorí naozaj vytiahnu auto raz za týždeň, možno raz za mesiac, si s teoretickými vedomosťami, ako aj praktickými zručnosťami vystačia po celý život, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí v súvislosti s pracovnými úlohami využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní v pravidelných intervaloch navštevovať, odsedieť si, zamestnávatelia to musia zaplatiť, pravidelné preškolenia, ktoré sú častokrát, ak to niektorí zažili, skutočne len formálnym aktom.
Jedna z definícií pojmu bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ho vymedzuje ako stav pracovných podmienok vylučujúcich pôsobenie nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu na zamestnancov. My sme presvedčení, že na dosiahnutie tohto stavu pri využívaní auta na služobné účely plnohodnotne postačujú znalosti a zručnosti, ktorých nadobudnutie potvrdzuje vodičský preukaz a ktoré si každé takýto vodič zdokonaľuje každodennou praxou. Zamestnanci využívajúci autá na služobné účely totiž majú rovnaké vodičské preukazy ako iní vodiči, jazdia po rovnakých cestách, po rovnakých komunikáciách, platia pre nich rovnaké pravidlá cestnej premávky. Ak vodič môže riadiť svoju vlastnú Fabiu, napríklad, prečo nemôže ten istý vodič s takým istým vodičským oprávnením na takej istej Fabii po rovnakých cestách, povinný dodržiavať rovnaké právne predpisy, pravidlá cestnej premávky, prečo tento, ktorý si sadne do takej istej Fabie, len firemnej, musí zrazu preukazovať svoju spôsobilosť ešte dodatočným preškoľovaním a byť preskúšavaný?
Dámy a páni, asi je každému jasné, že tu vôbec nejde o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, je to nič iné ako jeden z mnohých štátom garantovaných biznisov a mimoriadne plošný, zasahujúci mimoriadne veľký počet ľudí. Ak by išlo naozaj o nejakú bezpečnosť alebo ochranu zdravia, tak ja sa pýtam, či potom nie je dôvodné dať takúto istú povinnosť preškoľovať a preskúšavať aj ostatných vodičov, ktorí sú rovnako účastníkmi cestnej premávky. Tých máme okolo 3 mil. 200-tisíc. Keď to nemajú povinnosť robiť títo a ich k vedeniu auta oprávňuje vodičský preukaz, prečo zrazu, keď sadnem do firemného auta, zrazu ma tento vodičský preukaz neoprávňuje toto auto viesť?
Dovoľte mi teda prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý by tieto povinné preškoľovania vodičov zrušil.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej a Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212), sa mení nasledovne:
V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 39 sa vypúšťajú slová "dopravné predpisy,"."
V čl. I sa nasledujúce body primerane prečíslujú.
To boli štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré so spolupredkladateľom pánom poslancom Jozefom Mihálom predkladáme, a prosíme ctené plénum o ich podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis