Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne predložiť v mene mojom a v mene kolegu Ľubomíra Galka Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Touto novelou zákona reagujeme na nedávno medializované udeľovanie, resp. skôr neudeľovanie licencie pre autobusovú linku na trase Bratislava - Nitra - Banská Bystrica, ktorá mala byť prevádzkovaná spoločnosťou RegioJet. Rovnako ako kolega predrečník chcem hneď na úvod zdôrazniť, že problém nie je konkrétna spoločnosť RegioJet, problém je zákon, ktorý vytvára priestor pre subjektívne posudzovanie žiadateľov, ktorý vytvára priestor pre bránenie vstupu konkurencie na trh a je tak prekážkou a brzdou v slobodnom podnikaní na Slovensku a vytvára okrem iného aj priestor pre korupciu a klientelizmus.
Udeľovanie licencií na autobusové linky okrem mestskej dopravy je v kompetencii vyšších územných celkov, pričom vyžaduje súhlas všetkých žúp, cez ktoré táto linka prechádza. V tomto schvaľovacom procese rozhodujú župy a majú možnosť posudzovať, samozrejme, v zmysle zákona rôzne kritériá, pre ktoré môžu alebo nemusia licenciu žiadateľovi vydať. Takýmto kritériom je napríklad bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo to, či toto je, alebo nie je v záujme obcí. Tak takto vágne definované kritériá môžu byť tie, pre ktoré sa môže samospráva rozhodnúť licenciu neudeliť alebo udeliť.
Inými slovami, ak by sa teda napríklad zástupca župy rozhodol, že ak jeho župou prejde raz za hodinu autobus nejakej spoločnosti a že toto bude mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, tak môže to považovať za dôvod, pre ktorý takúto licenciou neudelí. Toto rozhodne nie je dobrý stav, pretože tie kritériá, ktoré sú definované, je možné posúdiť mimoriadne subjektívne, nie cez objektívne fakty. A ako som už spomenula, to je ideálny stav pre korupciu a klientelizmus, teda stav, kedy má niekto moc subjektívne posúdiť, či jednu spoločnosť pustí do konkurenčného boja a druhú spoločnosť nepustí.
Možno aj preto v spomínanom prípade, ktorým bola spoločnosť RegioJet konfrontovaná, v tomto prípade vznikli rôzne podozrenia, že za neudelením licencie na linku Bratislava - Nitra - Banská Bystrica je dohoda žúp s lokálnymi autobusovými prepravcami, ktorí nechcú medzi seba pustiť novú spoločnosť, aby im táto nová spoločnosť nekonkurovala. No, pri takto nastavených pravidlách sa ani niet čo čudovať takejto interpretácii tejto situácie.
Ako som už spomenula, tento stav nie je dobrý, a preto sme sa rozhodli s kolegom Ľubošom Galkom predložiť taký návrh zákona, ktorý by v budúcnosti zabránil v oblasti poskytovania pravidelnej autobusovej dopravy osôb klásť prekážky slobodnému podnikaniu, resp. vstupu nejakej firmy do odvetvia cez subjektívne vyhodnotené a relevantne neodôvodnené "dôvody".
Tieto prekážky likvidujú konkurenciu ešte skôr, ako táto vôbec stihne vzniknúť. Ak štát bráni vzniku konkurencie, bráni tak aj občanovi slobodne si vybrať službu, ktorá mu vyhovuje kvalitou alebo ktorá mu vyhovuje cenou. V tomto konkrétnom prípade, ak nie je možné nejakému dopravcovi konkurovať, nie je tu tak ani priestor na to, aby sa zvyšovala kvalita tejto služby, aby sa znižovali ceny cestovného. Na takúto neprimeranú reguláciu tak dopláca, samozrejme, občan, ktorý má zúžený priestor na výber. A máme za to, že súčasná legislatívna úprava je naozaj v tomto neprimeranou reguláciou.
Dopravcovia dnes už sú regulovaní, nehovoríme teda o tom, že ideme otvoriť ten priestor úplne dokorán. Dnes už dopravcovia podľa európskej legislatívy musia spĺňať predpoklady na výkon svojej činnosti a ja som presvedčená, že tieto spotrebiteľa dostatočne chránia. Nariadenie Rady Európskej únie č. 1071/2009 totiž kladie na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, veľmi vysoké nároky. Tieto spoločnosti musia mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte, musia byť bezúhonné, musia preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť, musia preukázať požadovanú odbornú spôsobilosť a sú povinné spĺňať aj požiadavky podľa ďalšieho nariadenia, konkrétne nariadenia č. 1073/2009, a získať povolenie podľa čl. 6 až 11 tohto nariadenia.
Prvé z citovaných nariadení Európskej únie hovorí o tom, že pri uplatňovaní svojich požiadaviek na odbornú a finančnú spoľahlivosť a bezúhonnosť prepravcu sa má dbať na čo najväčšie zníženie administratívneho, formálneho zaťaženia subjektov. Slobodu usadzovania právnických osôb v členských krajinách Európskej únie považujeme za jeden z najzásadnejších výdobytkov fungovania celej Európskej únie a cieľom nariadení je podporiť slobodu toho usadzovania. No nadmerne rozbujnený administratívny proces podľa slovenského zákona túto slobodu brzdí a ide vlastne proti zmyslu týchto nariadení. Nariadenie Rady sa snaží teda vyvážiť záujem na ochrane prepravovaných osôb, to je vyjadrené práve tými náročnými požiadavkami na prevádzkovateľa, s požiadavkou čo najmenšej záťaže podnikateľského prostredia v oblasti prepravy cestujúcich.
Sme presvedčení, že toto vyvažovanie musí mať na zreteli aj náš slovenský zákon, a teda zákon o cestnej doprave, a nesmie klásť na podnikateľov nezmyselné požiadavky a nesmie umožňovať ani ľubovôli samosprávneho orgánu pri udeľovaní licencie na jednotlivé autobusové linky.
V zákone o cestnej doprave sa novelou, ktorú s kolegom Ľubošom Galkom predkladáme, menia predovšetkým tie ustanovenia, ktoré sú nepresné, sú zneužiteľné a dávajú neprimeranú právomoc dopravnému správnemu orgánu.
Najpodstatnejšou zmenou je zmena v § 10 v odseku 3, ktorý podľa navrhovaného znenia taxatívne stanovuje podmienky, kedy sa licencia neudelí, čo znamená, že vo všetkých ostatných prípadoch bude mať licencia nárokovateľný charakter. Myslím, že toto máme aj s kolegami rovnako zadefinované.
Ďalej sa zo zákona vypúšťa možnosť dopravného správneho orgánu ukladať žiadateľovi nezmyslené povinnosti, ktoré by mal vyriešiť trh, a takisto sa sužuje okruh dôvodov, pre ktoré je možné licenciu odňať. Čiže aj v tejto fáze sa limituje kompetencia samosprávy rozhodovať o odnímaní licencie.
Zo zákona sa tiež vypúšťa povinnosť súhlasu všetkých vyšších územných celkov, ktorými linka prechádza, so zriadením linky, čo predstavuje prekážku v konkurencii v diaľkovej doprave.
Cieľom predkladanej novely je obmedzenie širokej svojvôle orgánom samosprávy pri udeľovaní alebo odnímaní licencií na autobusové linky. Tieto orgány samosprávy sa už nemôžu chovať ako kedysi, niekto vševediaci, nejaký tvorca socialistických plánov, ktorý určí, koľko prevádzkovateľov má na trhu byť a koľko je potrebných a ktorí sú vyvolení. Toto jednoducho nemá byť v ich kompetencii. Už niekoľko rokov totiž žijeme v trhovom prostredí, žijeme v trhovej ekonomike a následkom omylov týchto centrálnych plánovačov na úrovni samosprávnych krajov sa trh poškodzuje, nevytvára sa tlak na skvalitňovanie služieb, nevytvára sa tlak možno na modernizáciu spojov a nevytvára sa ani tlak na znižovanie cien. A ten, kto týmto trpí, je, samozrejme, opäť len občan preto, lebo nemá možnosť si vybrať a je nútený vybrať si toho poskytovateľa služieb, ktorého mu vybrala samospráva.
Predkladaná novela zákona umožní rozšírenie počtu komerčných autobusových liniek, zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu a v konečnom dôsledku kvalitnejšie a lacnejšie služby pre ľudí. Tu akýkoľvek argument, že po rozšírení ponuky spojov nie je dopyt, no takto sa vyjadril nitriansky pán primátor, nemôže obstáť. Tí, ktorí diaľkovými spojmi skutočne cestujú, bezpochyby radi privítajú nového poskytovateľa cestnej dopravy. Tieto efekty úzko súvisia aj s uskutočňovaním verejného záujmu na rozširovaní hromadnej dopravy a redukcii individuálnej dopravy. Ak sa zlepší konkurenčné prostredie s efektom skvalitnenia služieb tohto druhu, určite budú ľudia motivovaní nechať zaparkované svoje autá doma a zníži sa miera využívania individuálnej dopravy.
Dámy a páni, fakt, že ide o vážny problém v legislatíve, dokazuje aj to, že sme sa tu stretli s tromi veľmi podobnými návrhmi zákonov, rovno aj kolegovia Martin Chren a Miro Beblavý predkladajú veľmi podobný návrh zákona. Možno tieto zákony tieto riešenia majú trošku rozdielne znenie, ale cieľ, ako som počula, je rovnaký, a preto si myslím, že ktorýkoľvek z týchto návrhov, ak táto snemovňa prijme, tak v druhom kole, v druhom čítaní bude priestor na to, aby sme vyprecizovali všetky odlišnosti a aby vznikol jeden kvalitný, optimálny návrh zákona, ktorý vyrieši problémy, ktoré som spomínala ja a spomenuli ich aj moji kolegovia predrečníci.
Vážené dámy, vážení páni, chcem vás preto na záver veľmi pekne poprosiť o podporu predkladanej novely, ktorá rozširuje priestor pre konkurenčné podnikateľské prostredie a redukuje možnosť korupcie a klientelizmu.
A ako aj poslanci SMER-u častokrát hovoria a hovoria to aj čelní predstavitelia strany SMER, že chcú bojovať s korupciou a klientelizmom, tak ja si myslím, že tuto je priestor na to, aby to možno aj ukázali takouto, možno na prvý pohľad jednoduchou novelou zákona, ale myslím si, že toto by rozhodne bol jeden z dopadov, ktorý by táto novela mala, limituje sa priestor na korupciu a klientelizmus.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, dovoľujem si navrhnúť, aby sme spojili rozpravu o bodoch č. 50, 51, 52. Jedná sa o tlače 1362, 1364 a 1385. Jedná sa totiž o body programu, kedy ide o veľmi podobné návrhy zákonov o cestnej doprave, a je to na, teda túto žiadosť dávam na základe súhlasu všetkých troch predkladateľov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, ešte raz vás poprosím, tie body programu a čísla tlače.

Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Pôvodné číslo programu bolo 50, 51, 52 a čísla tlače 1362, 1364 a 1385, to je zákon o cestnej doprave.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade mi dovoľte poďakovať pánovi prezidentovi, že vrátil parlamentu na opätované prerokovanie Zákonník práce a vytvoril tak ešte v poslednej chvíli priestor na prehodnotenie toho, či táto novela skutočne prinesie pozitíva, alebo práve naopak, či opäť len negatívne nezasiahne do flexibility pracovného trhu.
Za seba musím povedať, že v plnej miere súhlasím so stanoviskom pána prezidenta Kisku, ako aj s jeho námietkami. A súhlasím vo veľkej miere aj s tým, čo povedali moji predrečníci. Na jednej strane rozumiem snahe riešiť aplikačnú prax, kedy agentúry dočasného zamestnávania nie vždy postupujú v súlade so zákonom a možno hlavne s etikou. No zrušiť agentúry dočasného zamestnávania, respektíve vytvoriť im doslova likvidačné podmienky, rovnako nie je riešením. Nie je riešením príčiny, je akýmsi neúčinným a nešikovným hasením úplne iného problému, a tým je neflexibilný Zákonník práce. Ak by sme tu mali flexibilný Zákonník práce, nebol by takýto obrovský priestor na to, aby agentúry zneužívali svoje postavenie. Nie je riešením ani preto, lebo v konečnom dôsledku na to doplatia tí, ktorých chcel pán minister pred agentúrami chrániť, a to sú zamestnanci. A to, že na to doplatia práve oni, im pán minister zabudol alebo možno nechcel povedať. A tu je kameň úrazu.
Pán prezident totiž nenamieta len to, že navrhované zmeny znepružnia istý druh zamestnávania, nenamieta len to, že ho administratívne a tým pádom aj finančne zaťažia, nenamieta len to, že novela Zákonníka práce de facto zlikviduje agentúrne zamestnávanie a tým opäť len zneatraktívni dnes už aj tak málo atraktívne slovenské podnikateľské prostredie a zníži zamestnanosť, namieta ale hlavne to, že návrh zákona neobsahuje dostatočne a poctivo zo strany navrhovateľa pomenované dopady a vplyvy týchto úprav na zamestnanosť. Nepomenováva ani dopady na konkurencieschopnosť našich zamestnávateľov na zahraničných trhoch, ani vplyv na príťažlivosť nášho legislatívneho prostredia pre potencionálnych investorov. Tieto možné dopady boli síce viacnásobne pomenovávané počas prvého aj druhého čítania tejto novely, boli však pomenovávané len opozíciou, zamestnávateľmi, boli pomenovávané zástupcami zamestnávateľov. Neboli však dostatočne súčasťou návrhu predkladateľa. A toto pán prezident namieta. Jednoducho treba jasne, pravdivo a poctivo povedať, aké dopady táto novela bude mať.
Dámy a páni, ja sa nebudem detailne venovať vo svojom vystúpení jednotlivým opatreniam, pretože sme im venovali veľmi veľa času a pozornosti v prvom a druhom čítaní. Nemyslím si ani, že úplne všetky tie opatrenia, ktoré novela obsahuje, sú len škodlivé. Som ale presvedčená, že v celosti, že táto sada opatrení paralyzuje a de facto zlikviduje jeden kompletný segment, kompletnú agendu, respektíve jednu kompletnú formu zamestnávania. Jednoducho zlikviduje to agentúrne zamestnávanie. Napriek tomu, že deklarovaným cieľom to nie je, napriek tomu, že deklarovaným cieľom je zamedziť zneužívaniu tejto formy zamestnávania, a napriek tomu, že deklarovaným cieľom je zabrániť nekalým praktikám, tak ja som presvedčená, že efekt bude úplne iný. Som presvedčená, že takéto sprísnenie podmienok, takéto limity a obmedzenia neúnosne znepružňujú zamestnávanie. A to vonkoncom v súčasnosti pri 13-percentnej nezamestnanosti nie je želané. Dnes, kedy firmy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Daniš, poprosím vás, naozaj je tu ruch.
Nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte.

Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem, ďakujem pekne. Dnes, kedy firmy nedokážu dlhodobo plánovať, nedokážu dlhodobo garantovať zákazky, majú sezónne, alebo iné nepravidelné výkyvy v práci, respektíve v potrebách pracovnej sily, potrebujú v možnostiach zamestnávania flexibilitu. A práve pre tieto prípady slúži možnosť agentúrneho zamestnávania. Každý nový zákaz, príkaz, limit, neprimeraná povinnosť, nemožnosť im flexibilitu len zníži, zvýši im administratívu, zvýši im, samozrejme, aj finančnú záťaž a mnohí sa kombináciou týchto faktorov a týchto dopadov dostanú k hranici, pri ktorej to jednoducho nebudú ochotní, a mnohí ani schopní, ďalej robiť. A toto zlikviduje mnohé agentúry a tým pádom aj mnohé pracovné miesta, čo predpokladám a chcem veriť, nikto z nás nechce.
Myslím si, že pri tak dôležitej právnej norme, ako je Zákonník práce, mohol pán minister trochu viac počúvať. A tým nemyslím počúvať len odborárskych bossov, mohol viac počúvať zamestnávateľov, mohol viac počúvať zástupcov zamestnávateľov, mohol viac počúvať investorov, teda všetkých tých, ktorí pracovné miesta reálne vytvárajú a ktorí ho už pred niekoľkými mesiacmi n-násobne vyzývali, ako napríklad Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorí ho vyzývali, aby takto predloženú novelu stiahol. A ak už sa pán minister rozhodol týchto všetkých nepočúvať a ak sa rozhodol nepočúvať ani opozíciu, rozhodol sa nepočúvať argumenty, mohli by teraz v tejto chvíli počúvať poslanci vládnej strany SMER, ktorí túto situáciu ešte dnes môžu zvrátiť.
Dámy a páni, ja sa chcem prihovoriť za neprelamovanie veta pána prezidenta, chcem sa prihovoriť za neschválenie tejto novely Zákonníka práce a chcem z tohto miesta poprosiť všetkých kolegov, aby sme schválením tohto zákona nelikvidovali agentúry dočasného zamestnávania, ale aby sme tento zákon neprijali a aby sme vyzvali pána ministra na predloženie takej novely, ktorá zamestnávanie zatraktívni, ktorá ho sflexibilní, spružní, zjednoduší a ktorá tak aspoň trochu priblíži Slovensko ku krajinám, v ktorých sa oplatí podnikať. Mnoho námetov na takéto opatrenia je v nami navrhovanej novele, teda v novele liberálneho Zákonníka práce, ktorý sme predkladali pred pár mesiacmi s kolegom Jozefom Mihálom tu v tejto snemovni.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Nedá mi nereagovať na to, že pán predrečník spomínal, že koľko manželstiev sa rozvádza a koľko by sa rozviedlo a že v princípe povedal, že takáto možnosť by tie rozvody možno uvoľnila. No dnes je štatistika taká, resp. číslo z roku 2013, že približne polovica manželstiev sa rozvádza a z tých, ktoré sa rozvádzajú, teda keď už beriem teda žiadosti o rozvod, 94 % je rozvedených. A tieto čísla veľmi korešpondujú aj s krajinami, kde rozvody dohodou možné sú, to znamená, že tie čísla sú veľmi rovnaké. Z toho vychádzam, že ak by rozvody dohodou boli aj u nás možné, nejakým spôsobom to nepomôže rozvodom. Možno to pomôže akurát tým samotným procesom, ale určite nie čo do počtu.
No a myslím si, že je veľmi nelogické, že keď sa dvaja ľudia chcú rozviesť, tak pri dnešnej úprave jeden z týchto musí byť pred súdom navrhovateľ a druhý musí byť odporca. Veď to je nezmysel, ak teda ani jeden z nich sa necíti ako odporca v tomto konaní, prečo nemôžu byť postavení na rovnakú úroveň svojou vzájomnou dohodou, tak ako do manželstva vstúpili, nikto nešetril, že či títo dvaja ľudia majú byť spolu, tak rovnako, keď sa rozhodnú, že spolu byť nechcú, navyše keď je tam aj podmienka, že by to mali byť bezdetné manželstvá, prečo o tom má rozhodovať v siahodlhom procese nejaká tretia strana a má proste rozpitvávať ich súkromie a jednoducho komplikovať to celé.
Ja určite tento návrh zákona podporím, myslím si, že je pragmatický a myslím si, že do 21. storočia v jednej slobodnej krajine naozaj patrí.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko zareagujem, už nie je na to možnosť vo faktickej, tak využívam tento priestor.
Pokiaľ ja ako zamestnanec spôsobím dopravnú nehodu, tak som za ňu zodpovedná, ja zaplatím pokutu, ja zaplatím možno aj škodu spôsobenú na aute, podľa toho, akým spôsobom je to auto poistené, je tam nejaká spoluúčasť a tak ďalej. To vôbec sa netýka toho, či má niekto preškoľoval alebo nepreškoľoval. Čiže nikto za spôsobenú dopravnú nehodu za mňa nepreberá žiadnu zodpovednosť. To je prvá vec.
A druhá vec je, jeden z argumentov bol... (Ruch v sále.) Martin, ak môžem hovoriť, jeden z argumentov bol, že zamestnávateľ predsa nevie o tom, kto je aký šofér. No ale veď predsa ten človek má vodičské oprávnenie, toho človeka nejaká štátom definovaná autorita otestovala, naučila, dala mu oprávnenie a povedala, že tento človek je spôsobilý riadiť motorové vozidlo. Veď takýchto ľudí tu máme 3,2 mil., ako som povedala. A u tých nás nezaujíma, či sú spôsobilí, či posledných 5 rokov auto riadili alebo neriadili, u nich nás to nezaujíma a u tých, ktorí riadia firemné auto, u nich nás to zrovna zaujíma. Toto jednoducho nie je konzistentný argument. My nevieme, či tí nedeľní šoféri vytiahnu auto raz za mesiac alebo raz za pol roka, jednoducho tu platí, že ak niekto dostane vodičský preukaz, tak môže riadiť motorové osobné auto až do smrti, nikto ho nepreškoľuje, nikto ho nepreskúšava, jednoducho takto je nastavená bezpečnosť, má sa za to, že ten človek je spôsobilý a vodičský preukaz ho na to oprávňuje, akonáhle ten človek sadne do takého istého motorového vozidla, ide na tie isté komunikácie, riadi sa tými istými pravidlami cestnej premávky, takisto preňho platí stopka, červená, zelená, všetko je to isté, ale zrazu hovoríme, že, šup, podnikateľ má peniaze sem s nimi. Toto jednoducho nie je fér, nie je to opodstatnené.
A opakujem, ak zamestnávateľ chce preškoľovať svojich zamestnancov, nech tak robí na dobrovoľnej báze, kľudne upravme nami navrhované ustanovenie na to, aby to odtiaľ nevypadlo, aby tam bola uvedená možnosť, aby teda neboli pochybnosti, či takéto niečo je alebo nie je oprávnený náklad pre výpočet dane, aby to bola teda daňovo uznateľná položka, ale, prosím, nenechajme to v tom režime, že je to plošne povinné pre všetkých.
Je to naozaj zbytočná šikana, zbytočne to šikanuje podnikateľov, zaťažuje to aj tých zamestnancov. Ja neviem, kto z vás takéto niečo zažili. Ja som to fakt zažila. My sme mali problém tam tých ľudí dostať na tie školenia, tí ľudia mali svoju prácu, mali svoje povinnosti, nestíhali pracovať 10 hodín denne. My sme tam mali problém, keď sme mali 40 ľudí, ktorí využívali služobné autá. My sme mali problém dostať 20 ľudí do tej miestnosti. Proste naozaj je to obmedzujúce. Nedozvedeli sa tam nič nové. Možno ich tam učili, v akej vzdialenosti musí byť nejaký závesný vozík za autom ťahaný a podobne. Naozaj, zažila som si to, viem, o čom hovorím.
Skúsme sa, prosím, v tejto veci postaviť nie pravicovo, ľavicovo, lebo toto nemá nič s ľavicou ani s pravicou. Je to čisto pragmatická a drobná vec, ktorá odbremení aj podnikateľov, aj zamestnancov. Verte tomu, že to takto vyjde naozaj, aj jedni, aj druhí. Nie je to prínos ani pre jedného, ani pre druhého s výnimkou autoškôl samozrejme, pre nich je to štátom garantovaný celkom hromadný biznis. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som možno nepovedala jednu vec, a naviedol si ma na to ty, Martin, samozrejme, pokiaľ firma chce takéto preškoľovania robiť a má pocit, že tým nejakým spôsobom zvýši neviem čo, môže takéto preškoľovania dobrovoľne robiť, ale ja teraz hovorím o tom, aby sme my zrušili túto plošnú povinnosť, preto, lebo naozaj tuto pravidelne každé dva roky preškoľujeme ľudí, ktorí denne sedia za volantom, denne šoférujú, šoférujú vlastné auto, šoférujú firemné auto. Je to naozaj úplne zbytočná šikana. Čiže pokiaľ by toto bolo riešenie, že by poslanci strany SMER si vedeli predstaviť mať v tom Zákonníku práce nie tak, že by úplne vypadlo odtiaľ toto, tie dopravné predpisy, ale že by tam bolo nieže slovo „musí“, ale „môže“, aby si to mohli dať do nákladov firmy, ktoré takéto niečo budú chcieť robiť, tak ja si aj toto viem predstaviť. To predpokladá, že by sme to pustili do druhého čítania, za čo by som bola mimoriadne vďačná, verím tomu, nielen ja. V tomto momente nie som podstatná ja, ale tí ľudia, ktorí sú tým konfrontovaní a ktorí za tieto školenia platia nie malé peniaze.
Chcem ešte reagovať na jednu vec. Tá situácia, Martin, ktorú si ty spomínal, že pokiaľ teda nastúpi do firmy ten, kto je čerstvý vodič a nemá tie praktické skúsenosti a má z toho stres, tak toho toto opatrenie dnes neošetrí, preto, lebo tie školenia sú len teoretické, sú raz za dva roky. Nikto by tú tvoju manželku do toho auta neposadil a neučil ju šoférovať. Na to slúžia zase tie kondičné jazdy, ktoré si môže zaplatiť či už človek sám alebo mu v tom môže pomôcť zamestnávateľ. Ale toto, čo dnes v tomto je, túto situáciu aj tak nerieši. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona, ktorý s Jozefom Mihálom predkladáme, sme podali ako poslanecký návrh. A keďže sme nepredpokladali, že sa dostane na rad preto, lebo dlhodobo tlačíme pred sebou mnohé poslanecké návrhy, na ktoré, žiaľ, nebol priestor v tejto snemovni ich prerokovať, tak keď bol otvorený Zákonník práce, tak sme to podali aj ako pozmeňujúci návrh. No je možné, že vzhľadom na veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov tento zanikol, a preto som veľmi rada, že sa tentoraz dostal na rad a že mu možno budeme vedieť venovať trošku väčšiu pozornosť.
K samotnému návrhu.
V našom návrhu navrhujeme, aby boli z definície predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú obsahuje § 39 Zákonníka práce, vypustené dopravné predpisy. Toto ustanovenie totiž spôsobuje to, že všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú ľudí, respektíve zamestnávajú zamestnancov, ktorí pri plnení pracovných povinností využívajú osobné služobné motorové vozidlá, musia zo zákona byť pravidelne preškoľovaní a pravidelne musia robiť skúšky spôsobilosti. Toto v praxi znamená, že v každej firme, ktorej zamestnanci využívajú služobné auto, či už tým autom idú tri kilometre na poštu alebo idú urobiť pre firmu nejaký drobný nákup, alebo idú k zákazníkovi, tak okrem toho, že majú oprávnenie, ktoré ich oprávňuje riadiť motorové vozidlo okrem toho, že majú vodičský preukaz, musia byť preškoľovaní každé dva roky.
Tieto skúšky a tieto školenia sú, samozrejme, z tých predpisov, ktoré už raz absolvovali pri absolvovaní autoškoly. A pokiaľ tento vodičský preukaz získali, má sa za to, že tú autoškolu úspešne absolvovali, že úspešne absolvovali skúšku a že sú spôsobilí preto, lebo štátna autorita im toto oprávnenie dala a toto oprávnenie by ich malo v plnej miere oprávňovať jazdiť autom, a teda viesť osobné motorové vozidlo.
Títo vodiči sú rovnakými účastníkmi cestnej premávky ako každý iný vodič a je absolútne nelogické, že sú tu teraz dve skupiny vodičov, jedni tí, ktorí riadia svoje vlastné auto, a potom tí, ktorí z času na čas alebo aj častejšie, to je úplne jedno, riadia také isté firemné auto, riadia sa tými istými pravidlami cestnej premávky, jazdia po tých istých komunikáciách, možno šoférujú veľmi podobné alebo možno aj rovnaké auto, pričom jedna skupina preškoľovanie absolvovať musí a druhá skupina preškoľovanie absolvovať nemusí, inými slovami, jednu skupinu vodičský preukaz oprávňuje šoférovať a druhú skupinu v plnej miere ich to neoprávňuje šoférovať. Toto považujeme za mimoriadne nelogické. Je to pre podnikateľov zaťažujúce, stojí ich to peniaze, stojí ich to čas a tí, ktorí takéto školenia či už
zabezpečovali alebo absolvovali, vedia, že je to absolútne formálny akt a k ničomu nevedie, nemá žiadnu pridanú hodnotu, je to len vyťahovanie peňazí z peňaženiek podnikateľov.
Skúsim povedať príklad. Ja mám 20 rokov, vodičský preukaz a denne šoférujem auto, ročne najazdím okolo 20-tisíc – 30-tisíc kilometrov a stačí mi na to vodičský preukaz. Ak by som sa zajtra zamestnala v nejakej firme a od zajtra začnem jazdiť na nejakom firemnom aute, už mi tento vodičský preukaz nestačí. Je to absolútne logická hlúposť, je to nezmysel a je to naozaj nezmyselná šikana ako zamestnancov, tak aj zamestnávateľov.
Myslím si, že z toho, čo som povedala, že tu existujú dve skupiny ľudí, ktorí robia v podstate to isté, šoférujú osobné auto, pričom jedni musia mať preškoľovanie, druhí ho nemusia mať, ak by naozaj išlo o nejakú bezpečnosť, o nejakú ochranu zdravia, tak by zrejme bola povinnosť preškoľovať aj ten zvyšný počet vodičov, na Slovensku je okolo 3,2 mil. vydaných vodičských preukazov, tak zrejme pokiaľ by naozaj od nejakého pravidelného preškoľovania závisela bezpečnosť a ochrana zdravia, tak by zrejme takáto povinnosť bola aplikovaná na všetkých. Toto však nie je, je táto povinnosť aplikovaná len na zamestnávateľov. A je to naozaj veľká absurdita.
Dámy a páni, chcem veriť, že bude priestor na to, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, či naozaj toto nie je zbytočná povinnosť, či naozaj neskúsime v tomto parlamente, v tomto pléne pre tých podnikateľov spraviť aj niečo pozitívne, preto, lebo posledné obdobie sa na nich naozaj valí povinnosť za povinnosťou, stále nové povinnosti, stále nové poplatky, stále nové dane, stále nové sankcie a jednoducho prestáva sa na Slovensku dať rozumne podnikať. Toto je možno naozaj drobnosť, ale, verte mi, je to tak zbytočná šikana, že by sme sa naozaj mohli nad tým zamyslieť a mohli by sme im aspoň túto jednu malú nepríjemnosť zo života odstrániť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, rada by som uviedla návrh novely zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a návrh zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto predkladaného návrhu je navrátenie inštitútu do slovenského právneho poriadku, ktorý umožňuje aj snúbencom slobodne si vzájomne upraviť svoje majetkové pomery ešte pred vstupom do manželstva. Čiže aby im bolo umožnené vylúčiť, zrušiť, založiť alebo presne stanoviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, možnosť modifikovať svoje majetkové pomery mali manželia pred, podľa uhorského práva platného v slovenskej časti a aj podľa pôvodného rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka platného v českej časti spoločnej republiky. Tieto úpravy boli postupne nahradzované socialistickými kodifikáciami v rokoch 1949 a 1951, ktoré zmluvnú slobodu odstraňovali. V oblasti rodinného práva boli tieto zmeny zdôvodňované odpútaním inštitútu rodiny socialistickej spoločnosti od vlastníckeho práva, ktorého výkon mal byť podľa dobových teórií podstatou rodiny v buržoáznom práve. Tieto ideologické pohnútky viedli dokonca k úplnému vyčleneniu rodinného práva z Občianskeho zákonníka.
Dlho pripravovaná rekodifikácia Občianskeho zákonníka opäť chápe rodinné právo ako súčasť občianskeho práva a socialistické ideologické pohnútky odmieta. Nie je však ale jasné, či rekodifikácia vráti slobodu do majetkových vzťahov snúbencov, ktorá bola odstránená socialistickými zásahmi, a ak áno, kedy sa tak stane. Navyše tak rigidnú úpravu majetkového usporiadania manželov, ktorá je v Európe naozaj ojedinelá, považujeme za neprijateľnú a naďalej neúnosnú.
Nami navrhovaná zmena právnej úpravy odpovedá na trendy zvyšovania veku osôb uzatvárajúcich manželstvo a párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva, ako aj na zvyšovanie počtu detí narodených mimo manželstva. Odkladanie manželstva de facto spôsobuje, že mladí ľudia vstupujú do manželstva v zásade zabezpečení, a teda počas trvania manželstva napríklad nenadobúdajú spoločne nehnuteľnosti, lebo si ju môžu, a často sa tak stáva, kupujú, môžu kúpiť ešte, alebo kupujú ešte pred uzavretím manželstva a podobne. Čoraz častejším javom je tiež uzatvorenie druhého manželstva staršími rozvedenými osobami, ktoré tiež môžu mať legitímny záujem na jednoduchšej úprave správy spoločného majetku, a chcú sa na tomto vopred, ešte pred uzavretím manželstva, spolu dohodnúť.
Ak nám ide o skutočnú ochranu rodiny a manželstva, je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré zabránia vstupovaniu štátu do najintímnejších sfér muža a ženy v manželstve, nevynímajúc ich majetkové pomery. Sme presvedčení, že v jednej slobodnej krajine má byť možné, aby sa snúbenci ešte pred uzavretím manželstva mohli dobrovoľne a slobodne dohodnúť na úprave svojich majetkových pomerov. Sme presvedčení, že súčasná úprava je pre mnohé páry príliš obmedzujúca, je príliš limitujúca a pre mnohých je dokonca brzdou k tomu, aby do manželstva vstúpili. Sme zároveň presvedčení, že možnosť predmanželských zmlúv by inštitút manželstva pre mnohých zatraktívnila.
Ak by niekto tvrdil, že predmanželské alebo manželské zmluvy môžu prispieť k vyššej rozvodovosti, tak ja si dovolím niekoľko čísiel zo štatistiky. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenska sa miera rozvodovosti na Slovensku pohybuje v ostatných rokoch v rozmedzí 40 až 50 rozvodov na 100 uzavretých manželstiev ročne. V roku 2013 to bol pomer 43 ku 100. Toto sa vôbec neodlišuje od štatistík a od trendov v iných vyspelých krajinách Európy, kde sú predmanželské zmluvy súčasťou právneho poriadku alebo kde inštitút BSM-ka vôbec nepoznajú. Preto nie je možné hovoriť ani o tom, že zdĺhavý proces rozvodu je odstrašujúcim faktorom pre manželské páry a že ich núti spolu zotrvávať v manželstve. Toto takto rozhodne nie je. Súdy nakoniec po strastiplnej ceste manželstvo rozvedú v 94 % konaní. Toto je údaj z roku 2013. Čiže zo 100 podaní 94 je nakoniec rozvedených a vedie k tomu strastiplná cesta, plná emócií, plná naťahovačiek sa pred súdom, stojí to tých ľudí kopu peňazí. A už len predstava na toto, že toto niekedy v budúcnosti ľudia majú zažiť, je brzdou pre vstup do manželstva.
Tu je dôležité povedať ešte jednu vec, že súčasťou BSM-ka nie je len majetok, sú tým aj možné dlhy. Problémy vznikajú aj vtedy, ak jeden z manželov podniká formou, pri ktorej môže dlžiť za záväzky celým svojím majetkom. Predmanželskou zmluvou je možné predísť problémom, kedy jeden z manželov vytvára hodnoty, nadobúda ich počas manželstva, nadobúda majetok a druhý z manželov neprimerane tento majetok zaťažuje, či už svojím nehospodárnym správaním, či už svojimi nejakými neduhmi, alkoholom, gamblerstvom a podobne. Čiže ak jeden vytvára hodnoty, druhý neprimerane rodinný rozpočet zaťažuje, aj takúto situáciu je možné riešiť predmanželskou zmluvou.
V súčasnosti môže o zániku BSM-ka, ak jeden z manželov podniká, rozhodnúť len súd Takto znie naša legislatíva.
Dámy a páni, predmanželské zmluvy možno nie sú romantické, ale v mnohých prípadoch sú rozhodne rozumné. Môžu chrániť nielen peniaze, ale aj siahodlhé opletačky na súde, v neposlednom rade aj nervy zúčastnených osôb. Ak sa dvaja snúbenci na predmanželskej zmluve chcú dobrovoľne dohodnúť, štát by im v tom naozaj nemal brániť. Častokrát v stave pred uzavretím manželstva títo ľudia ešte spolu vedia kultivovane komunikovať, čo sa v mnohých prípadoch v čase rozvodu povedať nedá.
Súčasne navrhujeme zaviesť aj istý ochranný mechanizmus, aby nikto nemohol povedať, že niekto pristúpil na predmanželskú zmluvu a nebol informovaný o dôsledkoch, čo sa môže všetko udiať, preto navrhujeme istý ochranný mechanizmus. Podľa neho účinky dohody nastanú v závislosti od toho, po akom čase uzatvoria snúbenci manželstvo. Máme za to, že len vážne prejavená vôľa v čase, ktorý bezprostredne predchádza uzatvoreniu manželstva, musí byť podmienkou platnosti a vzniku právnych účinkov tejto dohody. Z uvedeného dôvodu sa zavádza zákonná podmienka, podľa ktorej účinky takejto dohody nastávajú, len pokiaľ snúbenci uzatvoria manželstvo do troch mesiacov odo dňa uzavretia dohody. Inak sa má za to, že inak k takejto dohode ani nedošlo. To znamená, aby naozaj, aby bolo prejavené, že tí ľudia bezprostredne pred uzavretím manželstva do takejto zmluvy chceli ísť, dobrovoľne ju podpísali s vedomím všetkých následkov, ktoré takáto zmluva môže mať.
Vážené dámy, vážení páni, dovolím si povedať ešte jeden argument na podporu vášho rozhodnutia hlasovať za tento návrh zákona. V takmer všetkých krajinách Európskej únie predmanželské zmluvy zákonom upravené sú. Sú len tri krajiny v Európskej únii, ktoré takúto predmanželskú zmluvu nepoznajú, nemajú, neakceptujú, a to sme my, Slovinsko a Cyprus. Všetky ostatné krajiny toto majú. Toľko možno na podporu ostatných argumentov, ktoré tu odzneli. A dovolím si ctené plénum poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Vyjadrím sa k tomu. Ja som nepovedala, že tu neexistujú agentúry, ktoré zneužívajú ten systém a tú legislatívu, ktorá tu je. Sú. Je ich veľa. Ja len tvrdím, že my ak nechceme zlikvidovať agentúre zamestnávanie ako také, mali by sme bojovať proti tým nepoctivým iným spôsobom ako tým, že zašnurujeme a v podstate niektorými opatreniami úplne znemožníme fungovanie tým agentúram. Ja som skôr za to, aby sme tie, ktoré sa k tomuto biznisu stavajú nepoctivo a zneužívajú to, aby sme postihovali tieto.
A môj pozmeňujúci návrh sa netýka, alebo teda náš pozmeňujúci návrh sa netýka tých opatrení, ktoré priniesol pán minister. Týka sa dvoch vecí, čo sa týka agentúr, týka sa toho, že užívateľská agentúra nemôže byť zodpovedná za konanie agentúry. Užívateľská firma nemôže byť zodpovedná za konanie agentúry. Vy hovoríte, pán Jasaň, že však si to má dať do zmluvy. V poriadku, ona si to do zmluvy môže dať, môže, to s tým súhlasím, ale nemôže byť zodpovedná za to, že tá agentúra dodržiava zákony. Veď na to sú tu kontrolné mechanizmy. Ja keď budem chcieť cez agentúru zamestnať nejakých ľudí, tak ja nemôžem ísť do papierov tej firmy. Ja sa chcem zbaviť tej administratívy, a nie ešte byť kontrolným mechanizmom pre, pre svojho v podstate dodávateľa. To nie je, to nie je jednoducho možné.
A čo sa týka vodičov. Nie je pravdou, že ja keď vo firemnom aute spôsobím dopravnú nehodu, že je za ňu zodpovedný zamestnávateľ, to tak nie je. Som za ňu zodpovedná ja, ak zabijem človeka, som za to zodpovedná ja, nie môj zamestnávateľ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce je mimoriadne dôležitou normou, ktorá má vplyv nielen na podnikateľské prostredie, ale cez podnikateľské prostredie na zamestnávanie ľudí. Ak tento Zákonník práce bude príliš limitujúci a ak bude dávať zamestnávateľom príliš veľa a hlavne mimoriadne neprimeraných povinností, tak pracovné miesta budú vznikať pomalšie alebo nebudú vznikať vôbec, alebo budú dokonca ubúdať, pretože niektorí zamestnávatelia túto ťarchu povinností už jednoducho neunesú a rozhodnú sa s podnikaním skončiť. Takéto obmedzenia by sme zo Zákonníka práce mali odstraňovať, nie ich tam stále, neustále pridávať.
Mrzí ma preto, že novela, ktorú prináša pán minister Richter, nielenže takéto obmedzenia neodstraňuje, táto novela prináša ďalšie, tentokrát konkrétne hlavne pre agentúry dočasného zamestnávania. Navyše opatrenia, ktoré prináša, sú výborným príkladom toho, ako sa hasí dôsledok pred príčinou. Príčinou, prečo tu máme veľké množstvo takýchto agentúr a prečo majú mnohé priestor zneužívať svoje postavenie na trhu, je absolútne nepružný Zákonník práce. Práve takýto skostnatený a nepružný Zákonník práce je vynikajúcou živnou pôdou pre agentúry dočasného zamestnávania. A ministerstvo miesto toho, aby riešilo príčinu, ide hasiť dôsledky. Dôsledky toho, ako u nás niektoré takéto agentúry fungujú a ako sa pohybujú v tomto právnom prostredí.
Pri novele sa vychádza z predpokladu, že všetky agentúry podvádzajú, všetky agentúry zneužívajú svoje postavenie a všetci konajú na hrane zákona. Miesto toho, aby rezort hľadal účinné a efektívne spôsoby kontroly, a miesto toho, aby postihoval tie konkrétne agentúry, ktoré prekračujú hranice zákona alebo tento zákon zneužívajú, pristupuje k tvorbe takých prísnych pravidiel a zavádza také obmedzenia pre všetky agentúry dočasného zamestnávania, ktoré možno zlikvidujú agentúrne zamestnávania ako také. Niektoré agentúry možno zlikvidujú, niektoré možno len znechutia, čo je v každom prípade jedno preto, lebo sa neodstráni následok a nevyrieši sa problém.
Ja nebudem už teraz podrobne rozoberať jednotlivé opatrenia a to, ako to zasiahne práve tie poctivé agentúry, spomeniem len jednu mimoriadne závažnú vec, pretože spomedzi tých ostatných opatrení doslova vyčnieva, a to je spoločná spoluzodpovednosť užívateľskej firmy v prípade, ak agentúra dočasného zamestnávania nedodržiava zákon v súvislosti s povinnosťami voči zamestnancom, ktorých prideľuje tejto užívateľskej firme. Užívateľská firma nijak nemôže byť spoluzodpovedná za konanie agentúry. Navyše je úlohou rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť také kontrolné mechanizmy, aby nezákonné fungovanie zachytili a sankcionovali. Do tohto procesu, do toho procesu kontroly, do toho nemôže byť zahrnutá užívateľská firma, tá tam jednoducho nepatrí. Tá nemá prečo kontrolovať agentúru dočasného zamestnávania.
Preto v súvislosti s touto novelou Zákonníka práce podávame s kolegom Jozefom Mihálom pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať, dostali ste ho všetci k dispozícii.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212), sa mení nasledovne:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 8 a 9. V súvislosti s vypustením bodov 8 a 9 sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
2. V čl. I v bode 10 sa slová "sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16" sa nahrádzajú slovami "sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15" a slová "odsek 16 sa označuje ako odsek 17" sa nahrádzajú slovami "odsek 15 sa označuje ako odsek 16".
3. V čl. I sa vypúšťa bod 12. V súvislosti s vypustením bodu 12 sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Dámy a páni, dovoľte mi predstaviť aj ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý s kolegom Jozefom Mihálom predkladáme, rovnako sa týka agentúr dočasného zamestnávania. Týmto predloženým návrhom chceme z návrhu zákona vypustiť novelizačný bod 2, podľa ktorého môže zákon ustanoviť aj iný spôsob založenia pracovného pomeru ako písomnou pracovnou zmluvou. Zároveň sa z § 58 vypúšťa ods. 7, ktorý zakladá vznik pracovného pomeru bez priameho súhlasu zamestnávateľa a jeho potenciálneho zamestnanca. To, akým spôsobom je vo vládnom návrhu riešená automatika vzniku pracovného pomeru, nepovažujeme za správne. Ak raz zamestnancovi skončí pracovný pomer na dobu určitú, nemá byť automatické, teda bez preukázania priameho prejavu vôle obidvoch strán, že im vznikne pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú. Ak má vzniknúť akýkoľvek pracovný pomer, má to byť jasný priamy prejav slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán, má byť riadne založený pracovnou zmluvou so všetkými náležitosťami, ktoré k tomu patria. Preto, dámy a páni, dovoľte, prečítam znenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z, Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212), sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 2. V súvislosti s vypustením bodu 2 sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Po druhé. V čl. I bod 7 znie:
"7. V § 58 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie zamestnanca tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac päťkrát; to platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia, a ak ide o dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. b) alebo písm. c), pred uplynutím štyroch mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a).".".
Doterajšie odseky 6 až 13 sa označujú ako odseky 7 až 14.
Po tretie. V čl. I v bode 8 sa slová "§ 58 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 58 ods. 8".
Po štvrté. V čl. I v bode 9 sa slová "sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10" nahrádzajú slovami "sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9" a slová "odseky 10 až 15 sa označujú ako ods. 11 až 16" sa nahrádzajú slovami "odseky 9 až 14 sa označujú ako odseky 10 až 15".
Po piate. V čl. I v bode 10 sa slová "sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16" nahrádzajú slovami "sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15" a slová "odsek 16 sa označuje ako odsek 17" sa nahrádzajú slovami "odsek 15 sa označuje ako odsek 16".
Po šieste. V čl. I v bode 12 sa slová "podľa § 58 ods. 9" nahrádzajú slovami "podľa § 58 ods. 8" a slová "podľa § 58 ods. 10" sa nahrádzajú slovami "podľa § 58 ods. 9".
Po siedme. V čl. I sa vypúšťa bod 13. V súvislosti s vypustením bodu 13 sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
To bol druhý pozmeňujúci návrh.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré s Jozefom Mihálom predkladáme, sa už netýkajú agentúr dočasného zamestnávania, mám pripravené ešte dva.
Tretí pozmeňujúci návrh sa týka minimálnych mzdových nárokov, teda známeho § 120 Zákonníka práce. V tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme s kolegom Jozefom Mihálom vypustiť § 120, ako aj naň nadväzujúce ustanovenia. Aby nedošlo k nedorozumeniu, my nenavrhujeme zrušenie minimálnej mzdy, táto pri súčasnej legislatíve má svoje opodstatnenie, avšak spochybňujeme potrebu existencie inštitútu minimálnych mzdových nárokov, ktoré sú koncipované ako násobky minimálnej mzdy. Toto sa v praxi mimoriadne zložito uplatňuje, ešte ťažšie sa argumentuje neuplatňovanie tohto paragrafu. Máme za to, že neexistuje dôvod na to, aby takéto ustanovenie a takéto limity existovali. Ak dovolíte, prečítam aj tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212), sa mení a dopĺňa nasledovne.
Po prvé. V čl. I sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
"16. V § 94 ods. 5 sa slová "prílohy č. 1a" nahrádzajú slovami "prílohy č. 1".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Po druhé. V čl. I sa za bod 16 vkladajú nové body 17 a 18, ktoré znejú:
"17. Paragraf 120 sa vypúšťa.
18. V § 134 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Po tretie. Čl. I sa dopĺňa bodom 19, ktorý znie:
"19. Príloha č. 1 sa vypúšťa.
Doterajšia príloha č. 1a sa označuje ako príloha č. 1.".
Týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujeme vypustenie § 120, ktorý upravuje minimálne mzdové nároky, ako aj naň nadväzujúce ustanovenia. Akceptujeme, ako som už povedala, opodstatnenosť inštitútu minimálnej mzdy v pracovnom práve, čo neznamená, že nesúhlasíme s dnešnou jej podobou pri tej legislatíve, ktorá dnes je platná. Máme však zato, že existencia inštitútu minimálnych mzdových nárokov koncipovaných ako násobky minimálnej mzdy je vzhľadom na jej plošný charakter škodlivým prvkom nášho pracovného práva. Zatiaľ inštitút minimálnej mzdy je odôvodnený eticko-sociálnym rozmerom, pri minimálnych mzdových nárokoch tento rozmer úplne absentuje. Navyše plošný charakter minimálnych mzdových nárokov predstavuje administratívnu a finančnú záťaž pre zamestnávateľov, ktorá v mnohých prípadoch ohrozuje práve pracovné miesta zamestnancov s minimálnou mzdou. Čiže práve tie najslabšie, najmenej zarábajúce skupiny zamestnancov.
Vážené dámy, vážení páni, mám pripravený ešte jeden pozmeňujúci návrh. V poslednom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme, aby z definície predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú obsahuje § 39 Zákonníka práce, boli vypustené dopravné predpisy. Ustanovenie, že dopravné predpisy patria medzi predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v praxi spôsobuje, že všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov, ktorí pri plnení pracovných úloh využívajú osobné motorové vozidlá, osobné, nehovoríme o traktoroch, nehovoríme o kamiónoch, ktorí využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní týchto svojich zamestnancov posielať na pravidelné preškoľovania z dopravných predpisov. Zamestnávatelia sú totiž v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o BOZP povinní pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a overovať ich znalosť. Toto ustanovenie odkazuje práve na § 39 Zákonníka práce, ktorý danými predpismi myslí aj na dopravné predpisy. Presne tie dopravné predpisy, ktoré sa každý oprávnený držiteľ vodičského preukazu naučil v autoškole a bol z nich po teoretickej a praktickej stránke riadne preskúšaný. Uvedené preškolenia, ktoré sú zamestnávatelia povinní organizovať, ich zaťažujú tak finančne, ako, samozrejme, aj organizačne.
Sú však záťažou aj pre samotných zamestnancov, pretože títo sú poúčaní a skúšaní z toho istého, z čoho už raz pri skúške z vodičského preukazu skúšaní boli, a tieto skúšky, pokiaľ vodičský preukaz dostali a vydala im ich štátna autorita, tak nimi s najväčšou pravdepodobnosťou riadne prešli. Úplne oprávnene toto duplicitné preškoľovanie a skúšanie považujú za ničím neodôvodnenú šikanu. Ako ťažko pochopiteľná sa javí súčasná situácia, kedy bežní držitelia vodičských oprávnení, medzi ktorými sú zastúpení aj tzv. sviatoční šoféri, ktorí naozaj vytiahnu auto raz za týždeň, možno raz za mesiac, si s teoretickými vedomosťami, ako aj praktickými zručnosťami vystačia po celý život, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí v súvislosti s pracovnými úlohami využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní v pravidelných intervaloch navštevovať, odsedieť si, zamestnávatelia to musia zaplatiť, pravidelné preškolenia, ktoré sú častokrát, ak to niektorí zažili, skutočne len formálnym aktom.
Jedna z definícií pojmu bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ho vymedzuje ako stav pracovných podmienok vylučujúcich pôsobenie nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu na zamestnancov. My sme presvedčení, že na dosiahnutie tohto stavu pri využívaní auta na služobné účely plnohodnotne postačujú znalosti a zručnosti, ktorých nadobudnutie potvrdzuje vodičský preukaz a ktoré si každé takýto vodič zdokonaľuje každodennou praxou. Zamestnanci využívajúci autá na služobné účely totiž majú rovnaké vodičské preukazy ako iní vodiči, jazdia po rovnakých cestách, po rovnakých komunikáciách, platia pre nich rovnaké pravidlá cestnej premávky. Ak vodič môže riadiť svoju vlastnú Fabiu, napríklad, prečo nemôže ten istý vodič s takým istým vodičským oprávnením na takej istej Fabii po rovnakých cestách, povinný dodržiavať rovnaké právne predpisy, pravidlá cestnej premávky, prečo tento, ktorý si sadne do takej istej Fabie, len firemnej, musí zrazu preukazovať svoju spôsobilosť ešte dodatočným preškoľovaním a byť preskúšavaný?
Dámy a páni, asi je každému jasné, že tu vôbec nejde o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, je to nič iné ako jeden z mnohých štátom garantovaných biznisov a mimoriadne plošný, zasahujúci mimoriadne veľký počet ľudí. Ak by išlo naozaj o nejakú bezpečnosť alebo ochranu zdravia, tak ja sa pýtam, či potom nie je dôvodné dať takúto istú povinnosť preškoľovať a preskúšavať aj ostatných vodičov, ktorí sú rovnako účastníkmi cestnej premávky. Tých máme okolo 3 mil. 200-tisíc. Keď to nemajú povinnosť robiť títo a ich k vedeniu auta oprávňuje vodičský preukaz, prečo zrazu, keď sadnem do firemného auta, zrazu ma tento vodičský preukaz neoprávňuje toto auto viesť?
Dovoľte mi teda prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý by tieto povinné preškoľovania vodičov zrušil.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej a Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1212), sa mení nasledovne:
V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 39 sa vypúšťajú slová "dopravné predpisy,"."
V čl. I sa nasledujúce body primerane prečíslujú.
To boli štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré so spolupredkladateľom pánom poslancom Jozefom Mihálom predkladáme, a prosíme ctené plénum o ich podporu.
Ďakujem pekne.